33. schôdza

Pán poslanec Číž, povedali ste, že Slovensko, ako vzniklo, sa stalo vašou krajinou, no tak mojou krajinou sa stalo už skôr, ako sa osamostatnilo, ja som Slovensko považoval za svoju krajinu úplne od začiatku, odkedy som sa narodil, rovnako ako som za svoju krajinu považoval aj Československo, rovnako ako dnes je súčasťou mojej identity Európska únia, vôbec sa to navzájom nebije.
Ďalej ste povedali, že Slovenská republika od svojho vzniku bola demokratický štát, no bolo to tak na hrane v 90. rokoch za období vlády Vladimíra Mečiara, keď, keď práve tá garnitúra, ktorá presadila rozdelenie, rozdelenie Československa, spochybňovala demokratický, právny štát. Spochybňovala, takmer sme vypadli z integrácie do Európskej únie a NATO, to sú tie hodnoty, o ktoré sa ja usilujem, teda hodnoty demokratického, právneho štátu.
Ďalej ste hovorili o tom, že Slovenská republika vždy prejavovala rešpekt ku všetkým, nielen k Slovákom, ani to nie je pravda, ani to teda nebolo prinajmenšom pravda za období vláda Vladimíra Mečiara. Snáď si spomeniete na to, že aké, aké boli snahy obmedzovať práva príslušníkov napríklad maďarskej menšiny.
No. Povedali ste, že je legitímne, že som bol proti rozdeleniu Československa, alebo teda proti vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ale "spôsob, akým ste boli proti, provokoval slovenskú verejnosť". No tak to by ma naozaj zaujímalo, že ako som provokoval slovenskú verejnosť, akým spôsobom legitímny názor na štátoprávne usporiadanie možno považovať za provokáciu alebo škodenie. Už prestaňte s týmto slovníkom!
No ale ten záver: spoločne oslávime 100 rokov od vzniku Československej republiky. Otázka je len kedy. Lebo v Čechách ho budú oslavovať 28., u nás 30., tak možno spoločne by sme mohli 29., nie?

Ďakujem pekne za slovo. No, ja sa chcem poďakovať za tento exkurz pánovi poslancovi Čížovi už aj z toho dôvodu, že je to dosť ťažká téma preto, lebo nie je jednoduché hovoriť o istých vnútorných princípoch istých ľudí, prečo boli za alebo prečo boli proti tomuto štátu. Jedno je fakt, že v tomto parlamente stále sedia ľudia pamätníci, ktorí si pamätajú, a sedia tu ľudia, ktorí evidentne boli proti samostatnosti slovenskej. A nech sa teraz skrývajú za čokoľvek, oni ešte nemohli vedieť, aká tá Slovenská republika bude, a už proti nej boli. Hej? Takže toto nie je dôsledok toho, čo bolo po roku ´93, to je dôsledok ich myslenia spred roka ´93. Proste je to jednoducho tak. A netreba to skrývať za nejaké, za nejaké excesy, ktoré potom v roku ´93 sa vyskytli.
Je to ich osobná trauma. My sme si, my sme sa s tými ľuďmi zžili, rešpektujeme ich, len problém týchto ľudí je taký, že oni sa nezžili s nami, ktorí sme túto republiku chceli, a stále majú akési výčitky svedomia v zmysle vyviňovať sa z toho, lebo je to fakt. Ja som veľmi rád, že možno príde ten čas, keď aj takíto ľudia sa v tejto republike budú cítiť dobre.
A pripomína mi to otázku novostavby Slovenského národného divadla. Tiež proti nej mnohí bojovali, bojovali, bojovali a ja som teraz veľmi rád, že do tej novostavby Slovenského národného divadla chodia ľudia, ktorí to divadlo nechceli, ktorí bojovali proti dokončeniu Slovenského národného divadla, novostavby Slovenského národného divadla, a predsa tam teraz chodia na predstavenia a cítia sa v tom divadle veľmi dobre a tie predstavenia chvália, lebo tie predstavenia sú naozaj niektoré veľmi dobré, a už nikto nehovorí o tom, či to Národné divadlo chceli, alebo nechceli. A tak je to aj s republikou.

Ďakujem za slovo. Ja som nechcel otvárať túto tému, ale pán poslanec Číž mi nahral na smeč a skutočne by bolo dobré, aby sme sa tu v tomto pléne možno komplexnejšie rozprávali o tom, ako máme nastavené štátne sviatky.
Všetci dobre vieme, že tu máme niekoľko štátnych sviatkov garantovaných zmluvou s Vatikánom, ktorú ja osobne nepovažujem za dobrú, a prinajmenšom jeden z týchto štátnych sviatkov je v príkrom rozpore s čl. 1 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý odcitujem: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo." A prinajmenšom teda jeden tento štátny sviatok je priamo súvisiaci len s jednou konfesiou.
A táto téma tu chýba, keď hovoríme teda už o národných a potom by sme mali hovoriť aj o cirkevných sviatkoch, ktoré tu na Slovensku máme. A berme teda tieto veci trošičku komplexnejšie, ak teda chceme hovoriť aj o tom, že ideme zaviesť nejaký štátny sviatok viac ako jednorazovo a trvalo, tak sa rozprávajme o tých pripomienkach, ktoré tu dali zamestnávatelia a o ktorých sa legitímne musí takisto diskutovať, že koľko nás takéto zavedenie štátneho sviatku stojí. A či nestojí za zváženie aj zrušenie iného štátneho sviatku.
My v našom návrhu, ktorý budeme predkladať neskôr, hovoríme o tom, že 28. októbrom a zavedením tohto štátneho sviatku, bohužiaľ, musíme jeden štátny sviatok opustiť a týmto by mal byť napríklad 1. september. A ak by sme zrušili podľa mňa nezmyselnú zmluvu s Vatikánom, tak by sme mohli debatovať o iný štátnych sviatkoch, ktoré, ako som povedal, sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne za slovo. Na to, aký je to nenápadný bod v programe tejto schôdze, si myslím, že rozprúdil celkom zaujímavú a, dovolím si povedať, aj užitočnú diskusiu. Ukazuje sa viac ako potrebné hovoriť o histórii nášho národa, to je jedno, či samostatného slovenského štátu, alebo v období československého štátu.
Chcem vyzdvihnúť inšpiratívnosť tejto diskusie nielen z toho historického pohľadu, ale aj z vedeckohistorického pohľadu. Myslím tým predovšetkým na potrebu dostať túto tému a s ňou súvisiace fakty do učebných osnov a do vzdelávacieho procesu našich škôl. Pretože naozaj mládež má veľmi veľké medzery, pokiaľ ide o históriu či už slovenského štátu, alebo našej československej minulosti spoločnej, a myslím si, že v tomto zmysle by mali byť oveľa, oveľa aktívnejší aj samotní historici, ktorí ešte stále na tej vedeckej báze nedokázali zhodnotiť či už obdobia slovenského štátu, či obdobie roku ´68, ´89 a podobne.
Takže hodnotím to celé ako veľmi inšpiratívne a určite by sme aj na parlamentnej pôde, a súhlasím aj s pánom Jarjabkom v tom, že trebárs aj na mediálnom poli mali o histórii našej, vlastnej histórii, na ktorú máme byť a môžeme byť hrdí, mali by sme o tom hovoriť častejšie, intenzívnejšie a omnoho širokospektrálnejšie ako doteraz.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, k pánovi Dostálovi, samozrejme, nemajú význam nejaké osobné pútky a podobne, ale odpustite mi, proste provokovali ste, pán kolega, slovenskú verejnosť úplne nezmyselne, ak teda, samozrejme, už hodláte tieto spôsoby opustiť, ja to len privítam.
A už len takú, takú banálnu vec, no tak ak štátotvorný akt Českej republiky budú vnímať, že vznikla Československá republika 28. a na Slovensku povie a Slovensko bude sláviť 30., dátum 30., ako kedy štátotvorným aktom pristúpilo k spoločnému štátu - čo je na tom, aký problém? Netreba žartovať, že 29., jednoducho delegácie sa vymenia, Slováci sa zúčastnia na oslave 28., z Česka príde delegácia na oslavu 30. na Slovensko. Načo z toho robíme zas kontroverzie nezmyselne a podobne? To sú zásadné veci.
K pánovi Klusovi. Nepochybne ja si viem predstaviť tú diskusiu o racionalite, racionalite štátnych sviatkov, je tam celý rad. Podľa môjho názoru isté veci, ktoré minimálne stoja za diskusiu. Len k tej jednej poznámke, pán kolega, že Slovensko, v ústave máme deklarované, že Slovensko teda nie je jedného náboženstva a podobne. No, áno, len tá tradícia, realita prináša v celom rade krajín aj Holandsko, aj Británia, hoci nemá ústavu, sa deklarujú ako demokratické štáty, ale pravdepodobne hlavy štátu, ktoré vznikajú dedením a podobne, nebude rovno demokratický inštitút. Takže sú tu nejaké presahy, tá miera a úloha katolíckeho náboženstva na Slovensku je nesporná, je dramaticky väčšinová a podobne. A že pravdepodobne aj tie vzťahy s Vatikánom majú vo vzťahu Slovensku, k územnému členeniu, aj historici tam rôzneho typu pre minimálne nie malú časť slovenskej verejnosti, veľké pozitívum.
Takže nepochybne si viem predstaviť, že aj diskusia o tom počte štátnych sviatkov môže mať nejakú racionalitu, na druhej strane zase evidentne sú tu silné protitlaky, ak bude spoločenská objednávka širšia a budeme mať predpoklady, že sa na niečom vieme dohodnúť, bez problémov to otvorme. Ale otvárať to len na to, aby sme vytvárali tu nejakú formu kontroverzie, neprinesieme tým Slovensku absolútne nič.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod chcem povedať, že tiež som trošku prekvapený, že aj na takejto téme, kde by sme sa mohli zjednotiť naprieč politickým spektrom, tak každý sa snaží vtlačiť to svoje videnie, napriek tomu si myslím, že vystúpenie pána poslanca Hrnka a vystúpenie pána poslanca Dostála sa v mnohých veciach aj dopĺňali, len každý naozaj sa snažil presadiť tú svoju pečať, a preto sa mi zdalo najpragmatickejšie vystúpenie kolegu Číža, na ktoré sa pokúsim nadviazať.
Nikto nespomenul to, že vlastne to, že vznikla Československá republika, tak určite k tomu prispelo to, že paradoxne vypukla 1. svetová vojna tým, že v júli 1914 bol spáchaný atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este. Rakúsko-Uhorsko dalo tvrdé podmienky Srbsku, ktoré nevedelo tieto podmienky splniť, a následne toho vypukla vojna, ktorá mala naozaj svetový, bol to svetový konflikt.
Prvé pozitívum po skončení bolo, samozrejme, ukončenie svetovej vojny, bolo to 11. novembra 1918, podpísaná dohoda v compiegnonskom lese v železničnom vagóne, a keď trošku odbočím, tak v tomto istom vagóne, dal priniesť ho Adolf Hitler a takto donútil Francúzov k podpisu kapitulácie počas 2. svetovej vojny. To len taká krátka odbočka.
A okrem tohto najväčšie pozitívum ja nevidím len v ukončení svetovej vojny, ale v tom, že žalár národov Rakúsko-Uhorsko sa rozpadol a že vznikla naozaj Československá republika a že slová prvého predsedu Slovenskej národnej rady, ktorý v tých meruôsmych rokoch sa jednak postavil na čelo Slovenskej národnej rady, ale postavil sa aj na čelo slovenských dobrovoľníkov a ktorý pri istej príležitosti povedal a odkázal politikom Rakúsko-Uhorska: "Bije zvon slobody, čujte ho národy. Kto ho nepočuje, obanuje." A naozaj toho 28. októbra, kedy bola vyhlásená prvá Československá republika v Prahe, tak slová Jozefa Miloslava Hurbana sa naplnili.
Pán Dostál, máte pravdu v tom, že naozaj sme dlhé roky oslavovali vznik Československej republiky 28. októbra, ale môj názor je, že musíme pozerať aj na to naše slovenské, a je pravdou, že slovenskú delegáciu v Prahe zastupoval len Vavro Šrobár, politik, a Slovensko sa pripojilo k vzniku Československej republiky naozaj až 30. októbra, známa je to Martinská deklarácia, ale presnejší názov je naozaj Deklarácia slovenského národa.
O Milanovi Rastislavovi Štefánikovi sme počuli a nedá aj mne, aby som nepripomenul jeho veľmi významnú pozíciu, kedy vo Francúzsku otváral salóny Tomášovi Garriguovi Masarykovi a Eduardovi Benešovi. Veľmi významnou mierou sa zaslúžil o vznik Česko-Slovenskej národnej rady. Stal sa jej podpredsedom. Dostal úlohu formovať légie v Rusku. To sa mu takisto podarilo. Ale je pravdou aj to, že po vojne sa dosť názorovo rozišiel najmä s pánom Benešom, ale čiastočne aj s Tomášom Garriguom Masarykom a výsledkom je napríklad aj to, že po vzniku republiku mu bola pridelená, poviem príklad, podradná pozícia v novej vláde, pozícia ministra vojny. A určite mi dáte za pravdu, že v čase mieru byť ministrom vojny nie je žiadna lukratívna ponuka.
A preto si myslím, že návrh z dielne vlády Slovenskej republiky vôbec nie je šitý horúcou ihlou. Som rád, že je tam zadefinovaný dátum 30. október, pretože 30. októbra, budem sa opakovať, sa Slováci pripojili konkrétnymi skutkami k tomu a hlásili sa k vzniku Československej republiky.
A možno len tak na záver, tiež ma teší, že máme v súčasnej dobe veľmi dobré vzťahy s našimi susedmi spoza rieky Moravy, s českým národom, že sme prežili veľmi dlhé obdobie v jednom zväzku. A momentálne sa nám darí ako dvom rovnocenným krajinám s nadštandardnými vzťahmi.
Na záver ako podpredseda Nitrianskeho samosprávneho kraja mi dovoľte, aby som vás pozval do nášho divadla - Divadla Andreja Bagara, kde máme divadelné predstavenie "Štefánik, slnko v zatmení", naozaj veľmi kvalitné predstavenie, tak vás pozývam, aby ste si ho prišli pozrieť. Možno aj v rámci osláv storočnice vzniku Československej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som zaregistrovala štyri otázky, takže ak dovolíte, veľmi rýchlo na ne odpoviem.
Či bude, alebo nebude 30. október štátnym sviatkom trvalým, tak to je záležitosť určite spoločných rokovaní, napríklad aj s tými spomínanými zamestnávateľmi.
Ďalšia odpoveď. Neviem o tom, či je v zahraničí podobný sviatok, ale myslím si, že ani nie je dôvod kopírovať zahraničie, pretože ide o naše výročie, našich sto rokov.
Či niekto pôjde tento sviatok osláviť na Železnú studienku alebo na Urpín, alebo na Ďumbier, alebo neviem kde, to je individuálna voľba. Ale ak už tam s rodinou alebo s priateľmi pôjdeme, tak minimálne si pripomenieme tento deň a 100. výročie Martinskej deklarácie.
No a ešte odpoveď na otázku, či bol, alebo nebol tento návrh zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Nebol. Ale 21. mája tohto roku bol prerokovaný v Hospodárskej a sociálnej rade.
Ďakujem.

Ďakujem. Iba krátko využijem tú minútku.
Chcem len pripomenúť, že aj keď sa tu trošku opomína z historického hľadiska, má 30. október pre Slovensko a jeho sebaurčovacie právo veľký význam. Som rád, že táto diskusia sa okolo tohto dňa otvorila. Myslím si, že to bude mať význam aj pre Slovensko ako celok, pre jeho ľudí aj v prípade, že tento deň bude aj štátny sviatok, vo väčšej miere sa 30. október dostane do povedomia všetkých Slovákov. V to dúfam.
A svojím spôsobom tento deň bol v minulosti, či chceme, alebo nechceme, dosť zanedbávaný, a pritom z hľadiska sebaurčovacieho práva, tak ako som povedal, má veľký význam a netreba ho spochybňovať, ale práve treba dokázať aj verejnosti, že Slováci si uplatnili svoje právo a bolo to práve 30. októbra 1918, kedy bez toho, že by vedeli, čo sa 28. októbra 1918 dialo v Prahe, sa prihlásili aj k zväzku s Čechmi.
Takže len toľko. Verím, že všetci, ktorí to úprimne myslia z hľadiska histórie so Slovenskom vážne, tento návrh podporia a budeme o ňom môcť hovoriť v druhom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál. Predkladá sa v nadväznosti na prijatie Dohovoru Rady Európy o filmovej koprodukcii, ktorý nadobudol platnosť 1. októbra 2017. V tento deň nadobudol revidovaný dohovor platnosť aj pre Slovenskú republiku.
Predložený návrh zákona reaguje aj na aplikačné problémy, ktoré so sebou priniesla praktická činnosť podporných fondov, ktorými sú Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia a Fond na podporu kultúry národnostných menšín. V zákonoch upravujúcich činnosť jednotlivých podporných fondov sa navrhuje úprava ustanovení o ich financovaní a hospodárení. Navrhuje sa aj spresnenie vymedzenia činnosti Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia tak, aby bolo zrejmé, že určité činnosti týchto fondov predstavujú realizáciu ich podpornej činnosti vo forme tzv. nefinančnej podpory, precizujú sa niektoré ustanovenia týkajúce sa procesu poskytovania podpory týmito fondmi a tiež možnosť riešiť prípadné spory s prijímateľmi finančných prostriedkov na Rozhodcovskom súde.
Upravujú sa aj podmienky spracovania osobných údajov Audiovizuálnym fondom. Návrhom zákona sa tiež rozširuje činnosť Fondu na podporu umenia a jeho uskutočňovanie výskumnej činnosti, propagáciu umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu a ďalšej služby. Navrhuje sa znížiť počet členov Rady Fondu na podporu umenia, ktorých vymenúva a odvoláva minister, minister kultúry bez návrhu, zo štyroch na troch a v nadväznosti na to zvýšiť počet členov rady, ktorých vymenúva a odvoláva minister kultúry na návrh tak, aby šiestym členom rady vymenovaným ministrom kultúry na návrh bola osoba pôsobiaca v oblasti pamäťových a fondových inštitúcií. Navrhuje sa aj zvýšenie sumy na prevádzku Fondu na podporu umenia o pol percenta z jeho príjmov.
Navrhuje sa, aby zákon, návrh zákona nadobudol účinnosť 1. septembra 2018. Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 20. apríla 2018 uznesením č. 171/2018. Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vo Výbore Národnej rady pre kultúru a médiá, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady a Výbore Národnej rady pre financie a rozpočet. Dovoľujem si požiadať vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1161 z 15. mája 2018 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona, tlač 947, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 13 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 122 12. júna 2018. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.