33. schôdza

12.6.2018 - 25.6.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

14.6.2018 o 12:25 hod.

doc. PhDr. DrSc.

Dušan Čaplovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:52

Veronika Remišová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem kolegovi Sopkovi, ktorý zhrnul také najväčšie výzvy, ktoré čakajú duálne vzdelávanie. Zároveň oceňujem, že myslí aj na umelecké odbory, ktoré sú dôležitou súčasťou, dôležitou súčasťou duálneho vzdelávania. Čo sa týka, pretože už teraz vieme, že jednak ako som hovorila, že tá diverzifikácia je veľmi malá, že veľká časť duálneho vzdelávania je sústredná práve na automobilový priemysel, ale dnes už vieme, že na Slovensku existuje 62-percentná pravdepodobnosť, že jedno pracovné miesto bude zautomatizované a zrušené, čo je najvyššia pravdepodobnosť pomedzi všetkých vyspelých krajín OECD. Čiže rozvíjať duálne vzdelávanie aj v iných oblastiach, je kľúčovou výzvou pre Slovensko.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.6.2018 o 11:52 hod.

Mgr. art. M.A. ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:53

Branislav Gröhling
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ty si sa tak niekde skryto pýtal, že prečo odborné vzdelávanie nefungovalo aj v minulosti, a odznelo to tu aj od ostatných kolegov, ale tá tvoja otázka bola naozaj na mieste. No ono tu fungovalo, malo tie prvky duálneho vzdelávania, ale stala sa jedna vec, ktorá okamžite vládu v 2013 tak pozdvihla a začali okamžite konať, a to, že Európska komisia povedala, že na odborné vzdelávanie bude dávať eurofondy. A preto v 2013 ste sa toho tak chytili. Nie preto, že by vám záležalo o budúcnosť mladých ľudí, ale preto, že ste pocítili tam financie, ktoré by mohli tiecť na Slovensko. A preto, Miro, v podstate vymysleli celé duálne vzdelávanie a začali ho vtesnať do nejakého zákona, lebo si povedali, že začneme vypodpisovať zmluvy a urobíme jeden obrovský projekt za 44 miliónov. To bol ten hlavný point.
Pretože odborné vzdelávanie tu fungovalo a mohlo sa iba rozšíriť na tých dobrých prvkoch, ktoré boli, a mohli sme fungovať ďalej. My sme ho vôbec nemuseli vtesnávať do nejakého zákona, ktorý prišiel v 2015., ale keďže sme pocítili, že tam budú financie, tak sme začali nejakým spôsobom konať a nevedeli sme to rýchlo pretaviť, hoci sme sa inšpirovali v okolitých krajinách, ako bolo, že Rakúsko, ostatné krajiny alebo Nemecko, kde sú stavovské organizácie. A keď tam sú stavovské organizácie, tak už v 2013. mali začať byť kreované aj tu, ale to vtedy nikoho nezaujímalo, lebo jediné, čo ich zaujímalo, bolo tých niekoľko desiatok miliónov, ktoré mohli prísť a ktoré sa mohli roztratiť kdekoľvek inde, len nie v budúcnosť mladých ľudí v odbornom vzdelávaní.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.6.2018 o 11:53 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:55

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega, súhlasím s vami, že je potrebné, aby to duálne vzdelávanie sa rozšírilo aj na všetky ďalšie oblasti, nemusí to byť len priemysel práve strojárenský. Je to absolútne na mieste a súhlasím s vami, avšak doplním vás v tej časti, kde ste hovorili o tom, že časť odborného vzdelávania sa musí odohrávať aj v školách.
Už dnes a ja som presvedčený, že drvivá väčšina všetkých odborných škôl to už robí. Nezapojí sa síce do duálneho vzdelávania, ale významným spôsobom sa vybavili modernými technológiami, majú zmluvy so zamestnávateľmi, kde nie na báze duálneho vzdelávania, ale na báze kooperácie spolupracujú pri vzdelávaní. A robia to podľa môjho názoru veľmi dobre. Duálne vzdelávanie je už nejaký stupeň, ktorý je vyšší, a je potrebné aby sme mu dali aj veľkú podporu.
A, viete, tu bude vždy kritika, či urobíte tak, alebo či urobí vláda tak alebo onak, ale z vášho vystúpenia som mal pocit, že vy máte záujem, aby sa to posúvalo dopredu. A súhlasím aj s tým, čo ste hovorili, že mali by sme už aj tie poznatky zo zahraničia využívať, možno aj tú nadstavbu o ktorej sa hovorí. Prečo nie? Pretože dnes veľké firmy už takéto vzdelávacie centrá vybudovali a je len potrebné nájsť priestor ako ich za integrovať do toho celého.
Ale pochopil som, že vy tento návrh zákona podporujete, pán Sopko. Chcem sa aj takto spýtať vás, aby ste mi odpovedali, lebo nebolo to úplne jasné, okrem toho, že ste predkladali ten pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.6.2018 o 11:55 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:56

Miroslav Sopko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za všetky faktické poznámky. Môj postoj je hlavne ten, že konkrétne veci, konkrétne veci by sa mali prijímať pri čo najširšej vždy dohode. Ja osobne ho, nikdy netvrdím že mám patent na pravdu. Ani to nebudem tvrdiť. To je jedna otázka.
Druhá otázka je, keď sa bavíme s odborníkmi, ktorí sa venujú tejto oblasti, a počúvame ich v tých diskusiách, ako áno, povieme to priamo, šomrú na to, koľkokrát v minulosti oni navrhovali opatrenia, ktoré už tu mohli byť dávno prijaté. Ten faktor času je náš spoločný nepriateľ. Ak my sami pre seba sa snažíme ospravedlniť, že len ten náš pohľad je na vec jediný správny a hľadáme skôr stále prekážky, prečo sa niečo nedá, ako hľadať dôvody, prečo sa to dá, takto potom častokrát dopadne tak, že strácame ten čas a neustále len postupne niečo dopĺňame. Mali by sme byť už konečne odvážnejší a pristupovať ku konkrétnym krokom podstatne, podstatne aj možno ráznejšie a prijímať tie veci, prijímať tie veci rýchlejšie.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.6.2018 o 11:56 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:59

Martina Lubyová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážený pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi zareagovať na konkrétne body, ktoré boli vznesené v tejto rozprave. Nepôjdem chronologicky, pôjdem možno v takej miere, v ktorej sa dajú, dajme tomu, aj tie, aj tie pozmeňovacie návrhy akceptovateľné v rámci vecného legislatívneho spracovania tejto témy.
Začala by som teda odzadu s tým posledným pozmeňujúcim návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Sopko. Ktorý teda v duchu toho, my sme sa už aj pred tým rozprávali o tomto návrhu, naozaj je to teda odkonzultované a je to návrh, ktorý je naozaj vecne, legislatívne prepracovaný, a my ako, teda predkladateľ sa vieme s tým stotožniť, nemáme voči nemu žiadne námietky. To znamená, že tento návrh by sme vedeli, vedeli podporiť, keďže v podstate lepším spôsobom akoby upravuje ten rozdiel pri tých umeleckých školách, pri tých ŠUP-kách, ktoré sú novým inštitútom teraz alebo staronovým inštitútom v tomto zákone, lepšie upravuje tú umeleckú prax verzus umeleckú prípravu, čím možno dáva tým školám ďalšiu flexibilitu, aby si ešte lepšie diferencovať ten učebný proces.
Takže potom k tomu, čo ste hovorili, ten priemysel 4, duál, triál a tak ďalej, v podstate už teraz keď vnímate, v tom zákone sú isté posuny k takej spolupráci zamestnávateľov, pretože tam nanovo upravuje možnosť, aby si tie profesie, alebo teda aby podnikové centrá dávali spoločne duálne pracovisko. To znamená, je tam určitá spolupráca, tým, že zamestnávatelia si môžu v rámci nejakých asociácií alebo nejakých dohôd vytvoriť spoločné pracovisko, aj menší zamestnávatelia tým pádom môžu znášať akoby bremeno tej výuky a nemusia jedným spôsobom ako všetko poskytovať napríklad pre jedného žiaka sami. Takže, že je tam, je tam naozaj už posun. A, samozrejme, súhlasím s tým, že priemysel 4 a dokonca aj práca 4.0, ktoré tiež ešte zatiaľ nie sú celkom dobre prepracované, budú mať v budúcnosť aj v tomto odbore.
Potom by som sa zastavila pri návrhu, pozmeňovacích návrhoch za poslancov za hnutie SME RODINA, stranu, pardon. Ten systém učebných zmlúv (zaznievanie gongu), my sme zaviedli teraz tú zvýšenú priepustnosť do polroka. Doteraz to bolo tak, že do 31. augusta sa to dieťa muselo rozhodnúť, alebo ten rodič ho, že tam musel zapísať bez toho, aby mal nejaký praktický kontakt s tou školou. To zvýšenie tej priepustnosti jednak reaguje na to, že zamestnávatelia ešte tiež môžu získať nových študentov do toho duálu, čiže podporuje sa tá participácia, ktorá tu bola z viacerých strán kritizovaná, že je nízka, ale zároveň je to aj o tom, že ten študent sa môže viacej oboznámiť s daným odborom, môže robiť také informovanejšie rozhodnutie. Čiže je to naozaj o tej, dajme tomu, etike, ktorá už tu bola niekedy spomínaná, že jednoducho dokážu aj rodičia, študenti pružnejšie reagovať na to, aké sú konkrétne študijné podmienky, oceniť to, čo dostávajú v tej odbornej škole, to, čo by dostávali možno v duáli, a jednoducho zvyšuje sa tým flexibilita celého systému. Zase ale keby sme my posúvali túto hranicu, dajme tomu na tie dva roky, tak nám môžu vznikať problémy jednak s celkovou administráciou, a to je to, čo aj pán Gröhling myslím aj na výbore, aj tu ste spomínali, že posúvanie toho, posúvanie toho odchodu zase implikuje ďalšie problémy pri vykazovaní normatívov rôznych tých ďalších inštrumentov, ktoré sa tam do toho nabaľujú. Čiže odďaľovanie toho momentu prechodu, jednak môže administratívne komplikovať ten proces. Bolo by to naozaj treba serióznejšie prediskutovať aj s tými samotnými školami a zamestnávateľmi. A jednak vy potom ako keby ste zobrali dieťa z jedného systému a už po dlhšom čase ho vkladali do druhého systému. To by bolo možné vtedy, keby tie systémy boli rovnaké, ale ten duál je zásadne odlišný od zvyšku teda odborného školstva, tým, že je duál. Čiže čím ďalej odďaľujeme ten prechod toho študenta, tak tým väčšie riziko, že naozaj odbor, teda odborná stránka toho výcviku a toho vzdelávania nebude nejakým spôsobom zachovaná.
Viete, že mohli by tam vzniknúť nejaké chýbajúce časti, ktoré tie deti nedostanú v rámci výuky, pretože z jedného systému do druhého systému, čím neskôr to dieťa prekladáme, pre toho žiaka, čím väčšie riziko, že nebude mať kompletný, dajme tomu, kompletne, povedzme, curriculum a nezíska presne tie kompetencie, návyky, zručnosti, ktoré by mal získať. Čiže v zásade tento návrh nie je zlý, ale jednoducho žiadalo by si to lepšie odkonzultovanie na miestach so zamestnávateľmi, so školami a žiadalo by si hlbšiu sondu do toho nastavenia tých programov, aby sa zabránilo tomu, že tie deti budú mať takú akoby veľmi difúznu kariéru a proste nebudú, nebudú nakoniec dostávať to penzum, ktoré by bolo potrebné, aby dostali v rámci štandardu. Ale v zásade to nie je návrh, ktorý je nejakým spôsobom nerealizovateľný, ale jednoducho potreboval by asi hlbšiu diskusiu. A škoda, že sme aj skôr sa o tom nebavili, ale v budúcnosti samozrejme sa otvára pole pre ďalšie, možno spriechodňovanie duálu, teda so zohľadnením všetkých tých faktorov, ktoré som teraz hovorila, čiže administratívne náklady na ten proces, alebo administratívne komplikácie toho procesu, možnosť zjednotenia toho curricula, zabezpečenia ako jednotného curricula aj vo väzbe na európske kvalifikačné štandardy a to, že teda, aby tí žiaci neboli nejakým spôsobom ukrátení o nejakú časť tých kompetencií, ktoré majú dostať.
Pokiaľ ide o to, o to zníženie základu dane. My sme upustili od toho zvyšovania na základe toho, že to má rozpočtové dopady a že tie priame platby pokladáme, ktoré majú teda tiež rozpočtové dopady a zrejme vyššie rozpočtové dopady, ale pokladáme ich za lepší nástroj z hľadiska inklúzie, aby sa práve malé stredné firmy a živnostníci dostali do systému.
Pretože pokiaľ ste boli, myslím, že aj pán Gröhling bol účastný na krajskej rade, pardon, na republikovej rade pre odborné vzdelávanie, kde sme vás teda prizvali alebo kde ste sa zúčastnili ako expert za BSK a kde sa práve zo strany zamestnávateľov toto preberalo, že ten nami pôvodný navrhovaný variant tých nepriamych stimulov, čiže tá odpočítateľná položka dane bola napadnutá samotnými zamestnávateľmi a živnostenskou komorou, s tým, že je to ako bezzubé opatrenie pre malých, stredných podnikateľov a živnostníkov. Pretože často majú tak akoby optimalizovaný základ dane, že odpočítateľná položka je pre nich absolútne už nepoužiteľná, a tým pádom, že to je, to je úplne akoby zlá motivácia, ktorá presne nám nepomôže napumpovať do systému malých, stredných a živnostníkov. Preto sme navrhli veľmi odvážny variant, a to sú priame platby, s tým, že to už je naozaj priama stimulácia. Je to drahé a je to investícia štátu do tohto systému, ale presne toto je inkluzívne opatrenie, ktoré tam tých malých a stredných dostane. Zároveň ale teda nebolo možné navyšovať po všetkých linkách, čiže aj nepriame, aj priame. S tým ale, že tie nepriame sme neodstránili, tie tam zostali. Tie nepriame tam zostali v tom rozpätí, ako boli doteraz, ale neboli navýšené. A to akoby navýšenie tých nepriamych sa preklopilo do zavedenia priamych a tie priame platby sú naozaj viac adresne zamerané na malé, stredné podniky a na živnostníkov. A to sa nám teda podarilo s ministerstvom financií dojednať, že jednoducho je to plne rozpočtove kryté opatrenie.
Pokiaľ ide o to kuriérove poradenstvo, ja súhlasím s vami, že je určite dobré mať prepojené činnosti na ústredie práce a na tie miestne útvary, alebo čo tam má, tie centrá. Je to samozrejme aj v súlade s tým, že je treba prognózovať trh práce. A to, že vlastne rezort práce je u nás kompetenčne zodpovedný za to prognózovanie potrieb trhu práce, v danej chvíli ale možno tá veta je príliš všeobecná na to, aby vôbec bola zapísaná v zákone. Samozrejme, že vždy treba, aby táto spolupráca bola, vyplýva to určite aj z nastavenia kompetencií. A pokiaľ by tá veta mala byť v zákone, možno by mala byť nejak viacej špecifikovaná. To znamená, lebo tam ste si všimli, že tie CPP a tieto, tie kariérove poradenstvá majú celý rad rôznych vyšpecifikovaných úloh. Teraz keby sme tam dali len toto všeobecné vyjadrenie, ktoré v zásade nie je rozporovateľné, mohlo by to možno skomplikovať procesne. Pretože začali vznikať otázky, že v ktorom stupni sa majú ako korigovať, kto dá prvý čo. Čiže jednoducho, ako zásadne áno, filozoficky áno, ale možno viacej prepracovať tú formuláciu alebo také systémové nastavenie tej spolupráce v tom zákone. Čomu samozrejme sa nebránime a budeme radi o tom diskutovať.
Pokiaľ ide o návrhy pána poslanca Gröhlinga ohľadom... Alebo ešte návrhy? No ja by som možno aj tak všeobecne zareagovala na tie vaše body v tej diskusií. Ste sa sťažovali možno alebo tak ste si nejak ťažkali, že to, čo už pred tým bolo možno navrhované, tam nebolo premietnuté. Ja sa ani nečudujem, lebo vy idete na to úplne takým spôsobom, že jednoducho miesto toho, aby ste prišli a zaklopali na dvere a začali s konkrétnou argumentáciou, to je proces, ktorý s mnohými aj s opozičnými poslancami normálne beží, tak jednoducho neprídete nikdy, len vždy urobíte také, že vy najlepšie viete, prečo má človek nejaký zámer, vy najlepšie viete, že všetko, čo človek zamýšľa, je len preto, že to myslí zle s tými deťmi, vy najlepšie viete, vy to dáte do médií a po tomto všetkom, proste už keď niečo takto dáte rovno cez plénum, čo ako sa dozvieme akože v minúte v poslednej, to naozaj si myslím, nie je naozaj tá konštruktívna spolupráca. A ja som sa nikdy nebránila, aby ste prišli a prediskutovali nejaké návrhy, ale jednoducho takýmto spôsobom sa to dozvedať, že proste, pretože prišli nejaké eurofondy, tak sa tu robí duál. A proste všetky tie najhoršie úmysly, čo vy tu pripisujete, ja sa aj nečudujem že proste potom neprechádzajú tie naozaj možno konštruktívne návrhy ako technické.
Takže pokiaľ ide napríklad aj o to, že nehovoríme o ďalších 90 percentách, iba o deťoch v duáli. Cieľom tejto novely bolo pomôcť duálu. Čiže je primárne zameraná na duál, ale samozrejme, ak ste si všimli, sú tam aj tie plány výkonov a tie sa týkajú komplet celého odborného školstva, nielen duálu. Čiže určite sa nemyslí iba na duál, ale aj na ostatných. A to, samozrejme, vy už potom ako poviete "a", ale nepoviete "b". To ste už nespomenuli, hej, že tie celkové plány výkonov, čo je veľmi aj zásadné zlepšenie plánovania v rámci celého stredného odborného vzdelávania, nielen duálu, že sa to tam rieši. Lebo chceme vyvolať dojem, že my teda na všetkých ostatných kašleme. A takto bod po bode by som to mohla celé prejsť. Naozaj si myslím, že ani možno netreba na to všetko reagovať.
Ale pokiaľ ide o tú, o to zapojenie sa v druhom ročníku, to som už reagovala aj v rámci návrhu SME rodina, ktorý to mal tak viac ako prepracované. Pokiaľ ide o to správne konanie, my už sme to aj na výbore diskutovali, tu sa kombinuje pri tom plánovaní výkonov odborné kritérium akoby so správnym konaním. To plánovanie výkonov, v rámci toho, že má byť objektivizované a odtrhnuté od tej politickej roviny, to znamená, tých všeobecne záväzných nariadení miestnych zastupiteľstiev, ono má byť naozaj založené na nejakých odborných kritériách, aby to bolo všeobecné, aby to bolo odborné a objektívne. A už sa vám teraz snažila vysvetliť, že kombinovanie správneho konania ako naj, akoby byrokratickejšieho spôsobu konania vo verejnej správe s odborným rozhodovaním nedáva dobré výsledky. Videli sme to už aj teraz pri tých osemročných gymnáziách. V podstate vy keď máte prehodnocovať, vyhodnocovať nejaký odborný proces prideľovania, ktorý je založený na niekoľkých kritériách v rámci správneho konania, tak sa tá správna úvaha už zo samotného inštitútu správneho konania vám nedovoľuje, aby ste, aby ste dostatočne zohľadnili tie odborné kritériá. A zároveň vám v druhom stupni často už nedáva možnosť na to, aby ste nejakým spôsobom ešte zasiahli a bez zase narušenia tých kvantitatívnych pomerov tam nejaké nové triedy pridávali. To je prípad osemročných gymnázií.
Čiže my súhlasíme s tým, že treba alternatívny mechanizmus, opravný mechanizmus. My ho tam máme, ale nie je to jednoducho správne konanie, je to jeden z ďalších mechanizmov, ktorý sa bežne používa vo verejnej správe. Čiže nie je to o tom, že by naozaj nebola žiadna alternatíva, nebol by žiaden opravný mechanizmus.
V reakcii na vystúpenie pani poslankyne Remišovej. Myslím, že v niektorých tých bodov sme sa dotkli aj na výbore. To, že na jednej strane sa toto nazýva kozmetickými zmenami, na druhej strane zase rozporujete, že to sú naozaj veľmi zásadné kreácie veľmi zásadných problémov, neviem, z hľadiska etiky, z hľadiska diverzifikácie, atď., trochu akoby v rozpore. Ale ja by som k tým etickým veciam sa chcela vyjadriť. To znamená, my tu akoby v rámci tejto diskusie evokujeme dojem, že pomaly všetky deti sú tu dávané do otroctva a všetci si nútení uzatvárať nejaké zmluvy o budúcej zmluve. Pritom v reáli sa toto týka naozaj len veľmi malej časti, pretože k tej zmluve o budúcej zmluve vedú asi tri stupne, kde sa naozaj slobodne môže to dieťa, ten rodič rozhodnúť, že či ju vôbec uzavrie, a je to plne v súlade s dispozičnou slobodou všetkých strán. Pretože už viete, už na výbore sme to hovorili, v samotnom zákone je uvedené slovo "môže", čiže v akejkoľvek škole môže sa uzavrieť táto zmluva a nemusí sa. Čiže nie je to absolútna povinnosť k tomu, aby sa dieťa dostalo do duálu.
Po druhé, čiže hovorím všeobecne, hej, po druhé, keď sa teda bavíme o podnikových školách. Naozaj podniková škola ja zvláštny inštitút, ktorý sa vymyká tej bežnej sieti tých stredných odborných škôl. Je to naozaj teraz nový inštitút, ktorý do veľkej miery existuje u zamestnávateľa na náklady zamestnávateľa, nad rámec dokonca tých plánov výkonov, ktoré sa určujú iným spôsobom. A už keď do takejto školy si chcú na základe princípu zmluvnej slobody oni upraviť nejaké podmienky, tak je to plne v súlade s tým, že môžu sa slobodne rozhodnúť tie deti do podnikovej školy vstúpiť, alebo nevstúpiť. Okrem toho v tej podnikovej škole nie zase všetky deti, ktoré tam majú ísť, majú uzavretú tú zmluvu, ale iba 50 %, čo je teda istá garancia aj pre toho zamestnávateľa, aby sa mu vôbec rentovalo takúto triedu otvoriť. Pretože v momente, kedy by sme toto odstránili, tým, že je to súkromná škola, kde naozaj ten zamestnávateľ investuje podstatnú časť vlastných nákladov a veľmi sa vkladá do toho procesu, v okamihu, kedy by mu mohli všetci odísť, tak by tieto školy ani nevznikali, pretože jednoducho by trénoval ľudí pre iné zamestnania alebo proste na svoje náklady vzdelával za súkromné peniaze, svoje vlastné prostriedky vzdelával žiakov, ktorí by mu okamžite odišli, a jednoducho toto by bola bariéra, toto by bola v reáli bariéra na to, aby vôbec takéto školy niekedy vznikli.
To znamená, že je to naozaj na princípe zmluvnej slobody. Nemusí to dieťa ísť do podnikovej školy. Môže ísť do inej školy, nie podnikovej, takisto do duálu. Aj v podnikovej škole nemusí každé dieťa uzavrieť tú zmluvu, len 50 % detí. Pokiaľ nenaberie 50 % takých detí, tak tú podnikovú školu ani nemusí otvoriť. Čiže to vôbec ešte uvidíme, či aj toto bude stačiť, aby ich otváral. Potom, keď to dieťa skončí a sa teda rozhodne, že chce ísť cestovať a nechce pracovať, tak jednoducho môže odísť a iba preplatí zamestnávateľovi, iba preplatí zamestnávateľovi pomernú časť tých nákladov. A aj to je opäť upravené len slovom, že "môže". Ten zamestnávateľ to len môže vyžadovať. Je to len pomerná časť nákladov. A dokonca ešte v Zákonníku práce, a toto bolo nastavené rezortom práce, je celý rad ustanovení, kedy nemusí toto preplatiť. To znamená, že je to naozaj aj z hľadiska tých ekonomických úvah plne odôvodnené, plne odôvodnené opatrenie, pretože vy zase nemôžete nútiť niekoho, aby investoval svoje vlastné prostriedky do výchovy učňov, žiakov, ktorí potom jednoducho môžu buchnúť dvermi a odísť a povedať, že ďakujem. To naozaj zase nie je potom v súlade so zmluvnou slobodou, s princípmi ekvity, s princípmi nejakej ekonomickej rentability takého podniku. Taký podnik by jednoducho nevznikal. A jednoducho by to bolo opäť bezzubé opatrenie, podniková škola, a o rok by ste sa nám tu všetkým vysmievali, že načo ste založili podnikovú školu, však nikto ju ani neotvoril. A ani by ju neotvoril, lebo kto by proste začal vychovávať žiakov s tým, že však potom odíďte slobodne? Nech sa páči, ja vás tu vychovám, vy slobodne odíďte.
Čiže naozaj je tam celý rad bŕzd proti tomu, aby to nebolo neetické. Je tam celý rad krokov, kedy sa naozaj rodič a žiak môže rozhodnúť nevstúpiť do takého systému. A zase na druhej strane už keď začneme spochybňovať vôbec za prvé, v pätnástich rokov vzniká pracovnoprávna subjektivita a v týchto prípadoch aj v iných podnikoch, aj v iných systémoch, nielen v duáli, musí byť urobený celý rad rozhodnutí. Čiže akýmkoľvek spôsobom teraz začať tvrdiť, že, aha, rozhodovanie deti v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v pätnástich rokoch je neetické, tak s týmto treba ísť teda na Zákonník práce, na rezort práce a začať to nejako upravovať systémovo, a nielen tuto, pretože teraz je tu novela o duáli. Toto sa naozaj vzťahuje na rozhodovacie procesy v rámci pracovnoprávnej subjektivity od pätnástich rokov.
Čo sa týka tej malej diverzifikácie, ktorú tu kritizujete, že vzniká to naozaj v niektorých tých odboroch, prevažne v nejakom, dajme tomu, strojárstve. Samozrejme, sme si toho vedomí, a práve preto sme teraz pristúpili naozaj k opatreniam, ktoré motivujú malé, stredné podniky a živnosti, aby vstúpili do systému. Čiže doteraz tá malá diverzifikácia súvisela s tým, že v systéme sa zúčastňovalo niekoľko pomerne veľkých fabrík, ktoré si mohli, vedeli dovoliť a boli najviac zainteresovaní doňho vstúpiť. Tým, že sa to teraz rozšíri o malé stredné podniky a živnostníkov, tak naozaj by malo dôjsť k oveľa vyššej diverzifikácii, a to je tá inklúzia, ktorú teda všetci chceme podporiť.
A to, že v Rakúsku chodí do duálu 40 % detí, už naozaj súvisí s tým, že náš vzdelávací systém je úplne odlišný od rakúskeho vzdelávacieho systému. Že náš vzdelávací systém, naozaj, ako v rámci takej klasickej štandardnej klasifikácie v rámci Európskej komisie je identický so škandinávskym vzdelávacím systémom, slovinským, balkánskym vzdelávacím systémom. Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko majú úplne iný vzdelávací systém aj čo sa týka poskytovania ISCED 1, ISCED 2 v rámci základných škôl, aj čo sa týka poskytovania spoločného curricula, my nemáme šancu tento systém začať teraz replikovať. A okrem toho, že tieto krajiny sa začínajú zaoberať myšlienkou, tú prílišnú diverzifikáciu stlačiť, lebo aj v súvislosti s migráciou začínajú mať veľké problémy s prechodmi v rámci svojho komplikovaného vzdelávacieho systému. Takže my jednoducho nikdy nedosiahneme tie parametre Rakúska. Ani ich nechceme dosiahnuť. Je to o tom, že proste vy nemôžete zobrať jeden inštitút z úplne iného vzdelávacieho systému a takto ho presadiť do druhého vzdelávacieho systému s tým, že on začne bujnieť a dosahovať tie isté parametre. Je to naozaj o tom, že ak tento, ak tento systém považujeme za potrebný, tak treba ho postupne budovať, pilotovať, podporovať, a teda postupne zvyšovať tú mieru participácie. Ale 40 % v duáli na Slovensku je úplne irelevantné a utopické, pretože my naozaj ten rakúsky vzdelávací systém nemali sme a nikdy nebudeme, nebudeme mať. Čiže je to aj trochu o takom filozoficko-historicko inštitucionálnom nastavení celého vzdelávacieho systému.
Pokiaľ ide ešte o tie normatívy, to je už asi posledný bod, ktorý by som chcela okomentovať. Vy ste spomínali, že tie normatívy sú veľmi rôzne. Na výbore sme o tom hovorili aj konkrétnejšie. To nastavenie normatívov závisí od pomeru napr. praktického a teoretické vyučovania. To znamená, že urobiť poriadok urobiť v normatívoch, to nie je také jednoduché, že proste sa pozrieme a povieme si, že títo robia s počítačmi a táto robí s metlou, takže toto musí byť drahšie a toto lacnejšie. Pretože konkrétne napríklad ten vami uvádzaný príklad praktickej ženy, kde teda vyšší normatív súvisí s tým, že tam je pomer praktického a teoretického vyučovania iba 4:1, pretože je to dvojročný odbor, ktorý slúži ako integračný nástroj najmä pre dievčatá z marginalizovaných komunít. A práve preto je to prispôsobené, aby ony presne dostali tie návyky, štandardy, ktoré potrebujú, a aby sa nezaťažovali tým teoretickým vyučovaním. Takže ten normatív súvisí s praxou verzus s teóriou. A nie je to vzťahom k tomu, či sa niekde používajú technológie. To, či sa niekde používajú technológie, je ošetrené v inom systéme financovania a nie priamo v tomto nastavení.
Takže ďakujem pekne všetkým za pozornosť a dovolím si vás teda požiadať o podporu návrhu vládneho. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

14.6.2018 o 11:59 hod.

JUDr. Mgr. PhD

Martina Lubyová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12:18

Pavol Goga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja len naozaj v krátkosti chcem zhodnotiť rozpravu. Myslím si, že bola kultivovaná a vo všeobecnosti aj odborná. Vystúpili štyria páni poslanci. Chcem poďakovať pani ministerke za to, že zaujala stanovisko k týmto jednotlivým bodom. A ak treba povedať aj to, že asi vo všeobecnosti bol tento návrh pozitívne prijatý aj u opozície, takže ak by mal zatraktívniť duálne vzdelávanie, nech prispeje k zvýšeniu úrovne slovenského vzdelávacieho systému. To je všetko. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

14.6.2018 o 12:18 hod.

PaedDr.

Pavol Goga

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 12:19

Martina Lubyová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladáme návrh zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania (tlač 950). Návrh zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania predstavuje komplexnú reformu akreditačného procesu v oblasti vysokého školstva, ktorá nadväzuje na prijate štandardov a usmernenie na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, ktoré boli prijaté ministrami školstva v roku 2015. Budem ich uvádzať ako pod skratkou ESG 2015.
Navrhuje sa, aby po novom akreditačné konania a externé posudzovanie vykonávala agentúra. Išlo by o nezávislú agentúru, ktorá bude samostatnou právnickou osobou vo verejnoprávnej sfére a od súčasného stavu sa bude odlišovať tým, že bude nezávislá od ústrednej, teda štátnej moci, od orgánov štátnej moci, a to tým, že bude na rozdiel od súčasnej akreditačnej komisie, ktorá je iba poradným orgánom vlády a ktorá teda často nerozhoduje, ale iba navrhuje rozhodnutia, v konečnom dôsledku ich vydáva ministerstvo školstva, táto nová akreditačná agentúra bude samostatná právnická osoba, ktorá bude rozhodovať a konať autonómne a rozhodovať bez vplyvu tretích strán.
Vzhľadom na povahu činnosti tejto akreditačnej agentúry bola zvolaná forma verejnoprávnej inštitúcie, čo znamená, že je zákon potrebné upraviť aj ustanovenia o jej orgánoch, financovaní, hospodárení, a to práve sa upravuje predkladaným zákonom.
Procesne sa teda upúšťa od komplexných akreditácií a pravidelného akreditovania jednotlivých študijných programov, čo je prax súčasnosti, a namiesto toho sa bude pravidelne posudzovať vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania. Samostatné akreditovanie študijných programov už sa predpokladá len vtedy, ak bude vysoká škola mať záujem vstupovať do nových študijných odborov. Rozsah oprávnení v oblasti samostatného vytvárania a úpravy študijných programov bude vychádzať z výsledku posúdenia vnútorného systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania.
Na záver je dôležité uviesť, že v zmysle štandardov ESG 2015 sa návrhom zákona realizuje aj tá požiadavka, aby za kvalitu poskytovaného vzdelávania primárne zodpovedala vysoká škola, ale zároveň sa do procesu tvorby a monitoringu študijných programov zapájajú aj relevantné subjekty, a to sú najmä študenti a zamestnávatelia.
Návrh zákona mierne modifikuje aj udeľovanie štátneho súhlasu pre súkromné vysoké školy, pričom okrem iného sa začiatok konania presúva z ministerstva na agentúru.
Ja by som prečítala aj úvodné slovo k tej tlači 951, pán predsedajúci. Lebo je zlúčená rozprava, prečítam obidve úvodné slová? Dobre.

Takže, takže teraz by som prešla k úvodnému slovu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 951). Predkladáme túto novelu zákona o vysokých školách na to, aby sme realizovali jednak úpravy, ktoré súvisia so zmenou akreditačného procesu, čiže s návrhom zákona o kvalite, ktorý som práve uviedla, a jednak ešte nad rámec tohoto zavádzame niekoľko menších noviel, a to popri ustanoveniach, teda ktoré majú súvislosť so zákonom o kvalite, ide ešte o tieto ďalšie zmeny.
Po prvé. Zvýšenie otvorenosti vysokoškolského systému tým, že pri obsadzovaní miesta vysokoškolského učiteľa vo funkcii profesora a docenta sa umožňuje upustiť od požiadavky na predchádzajúce udelenie titulu docent alebo profesor. Čiže ide o otvorenie systému na tých vyšších miestach aj pre odborníkov napríklad z praxe, odborníkov zo zahraničia, ktorí ešte nemali možnosť alebo nestihli absolvovať tie habilitačné a inauguračné konania.
Je tam ďalším bodom zavedenie interdisciplinárnych štúdií ako nového druhu bakalárskeho študijného programu, ktorý umožňuje vysokým školám novú formu organizácie štúdia a študentom vytvorenie si jedinečného profilu výberom absolvovaných predmetov.
Po ďalšie je tam upustenie od formálneho začlenenia vysokých škôl medzi univerzitné vysoké školy a odborné vysoké školy, ktoré bolo do vysokej miery len formálnym začleňovaním.
Návrh ďalej upravuje niektoré okruhy, ktoré považujeme za zmeny technického charakteru, napríklad spracovanie osobných údajov, používanie štátnych symbolov, ale nezaoberáme sa zmenami v rámci ani riadenia vysokých škôl, ani financovania vysokých škôl, či zmenami v rámci pracovnoprávnych vzťahov. Hovorím to práve preto, lebo sme zachytili, že sa tu dostali v poslednej chvíli viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré sa zaoberajú týmito zásadnými vecami, ako je riadenie a financovanie vysokých škôl. My sme sa v rámci jednaní s vysokoškolskými reprezentáciami, ktoré sú ustanovené v zákone o vysokých školách, to znamená Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl a Študentská rada vysokých škôl, dohodli na tom, že zásadnejšie úpravy vysokoškolského zákona sa budú riešiť veľkou novelou, ktorá by mala byť, teda, začať rozpracovávaná po prijatí zákona o kvalite a ktorá by prišla teda na rad budúci rok. A práve preto sme zatiaľ nezasahovali závažnejšie do vysokoškolského zákona v oblasti takých vážnych inštitútov, akými sú financovanie, riadenie. Je to naozaj založené na konzultatívnom procese s reprezentáciami. A preto si myslím, že bez naozaj širšej konzultácie s tými reprezentáciami, ktoré zo zákona majú takéto závažné zmeny posudzovať, by to teraz nebolo celkom transparentné. Takže malo by to byť predmetom diskusií najmä s predstaviteľmi akademickej obce v priebehu tohto roka a následne predmetom samostatnej novely vysokoškolského zákona budúci rok.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predložených materiálov.

Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

14.6.2018 o 12:19 hod.

JUDr. Mgr. PhD

Martina Lubyová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 12:25

Dušan Čaplovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako spravodajcovi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, tlač číslo 950. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. mája 2018 č. 1148 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona prirodzene nerokovali.
Gestorský výbor v časti rímska II konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K rímskej III. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 391 z 5. júna 2018, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení č. 283 zo 7. júna 2018 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 156 z 11. júna 2018 zhodne odporúčajú vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy, ktorú máte na poslaneckých laviciach. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o zmenách a doplnkoch uvedených pod bodmi 1 až 63 spoločne s odporúčaním ich schváliť.
K rímskej V. Gestorský výbor na základe stanovísk odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport gestorským výborom z 12. júna 2018 pod č. 166.
Týmto uznesením výbor mňa zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Aj sa najmä po vystúpení môjho kolegu, predsedu výboru, ktorý predloží druhú spoločnú správu, budeme môcť bez obáv otvoriť rozpravu, pán predsedajúci. Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie

14.6.2018 o 12:25 hod.

doc. PhDr. DrSc.

Dušan Čaplovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12:30

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja predniesol spravodajskú informáciu k spoločnej správe 951a. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, o ktorom rokujeme:
Národná rada uznesením z 11. mája 2018 pod č. 1149 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 951, v druhom čítaní, a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v určenej lehote a iné výbory, ako spomínané, o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K vládnemu návrhu zákona prijali výbory nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor v uznesení č. 392 z 5. júna 2018, výbor pre financie a rozpočet v uznesení č. 284 zo 7. júna 2018 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 157 z 11. júna 2018 zhodne odporúčajú vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v IV. časti spoločnej správy. Štvrtá časť spoločnej správy obsahuje celkom 57 návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať nasledovne: body 1 až 11, 13 až 34, 36 až 44, 46 až 50, 52 až 57, o týchto bodoch hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť; a body 12, 35, 45 a 51, o týchto bodoch hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona v znení doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov schváliť. Predmetná správa, spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport 12. júna 2018 pod č. 167.
A zároveň ma výbor týmto uznesením poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku gestorského výboru a predkladal všetky návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

14.6.2018 o 12:30 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 12:34

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som vystúpil aj v druhom čítaní k tomuto, k týmto dvom návrhom zákonov tak, ako som k nim vystúpil aj v prvom čítaní a tak, ako som si dovolil aj ako hosť vystúpiť na Výbore Národnej rady pre vzdelávanie. A robím to tretíkrát preto, nielenže budem predkladať pozmeňovací návrh, ale preto, že považujem túto tému a tieto zákony za mimoriadne dôležité. Nie som v tom sám. V našej strane SPOLU – občianska demokracia máme taký širší panel, asi 700 ľudí, ktorí prejavili ochotu dávať nám spätnú väzbu zdola na rôzne témy, a nedávno sme sa ich pýtali, že ako vnímajú stav súčasného slovenského vysokého školstva a ako vnímajú jeho dôležitosť zmeny a ako sa pozerajú na, na tieto zmeny. A ja tu teraz nebudem citovať tie percentá, ani vás tým nechcem zaťažovať, ale ja sám som bol prekvapený, ako medzi tými niekoľko stovkami ľudí, samozrejme, nie nutne reprezentatívnymi voči celej populácie, ale ani nie nejakej malej skupinke, ako táto téma rezonovala. Považovali stav nášho vysokého školstva za nedobrý a považovali ale jeho zlepšenie aj za zásadnú prioritu krajiny. Teda nevnímali to ako niečo, čo je problém, ale v podstate by to malo byť za mnohými ďalšími vecami, ale vnímali to ako niečo, čo by malo byť na jednom z prvých miest. A ja som tým bol potešený preto, že rovnako to vnímam a verím že sa nám to podarí zmeniť.
Aj preto keď v prvom čítaní pani ministerka prišla s týmto vládnym návrhom zákona, ja som pristúpil k tomu úplne inak, ako štandardne pristupuje a asi aj má pristupovať opozícia. To znamená, namiesto poukazovania najmä na chyby a nedostatky návrhu som povedal dve veci. Jedna je, že sú tam dve zmeny hodné pozornosti a zmeny, ktoré treba podporiť, a potom som povedal, že mi tam chýbajú nejaké veci, ale zmyslom toho ani nebolo povedať, že tento zákon treba potopiť, ale zmyslom bolo povedať, že ich tam treba dopracovať. A tie som tiež vymenoval, štyri body, ktoré som už vtedy vymenoval. A keďže vždy niekto musí prvý podať tú ruku, nikdy sa to nestane naraz, tak som tú prvú ruku podal za SPOLU aj s tým, že som sľúbil, že naši poslanci budú za ten návrh v prvom čítaní hlasovať a tak sa aj stalo.
Bez toho, aby som si chcel robiť nejaké veľké zásluhy, chcem len poznamenať, že nebolo to úplne prvýkrát, čo naši poslanci hlasovali za vládny návrh, my hlasujeme za ne vždy, keď ich považujeme za užitočné, ale bolo to jeden z prvých razov, keď sme za ne hlasovali aj vtedy, keď sme v ňom, keď nám v ňom práve veľa chýbalo, ale chceli sme dať signál, že chceme spolupracovať a diskutovať o jeho vylepšení. Poznamenám len, že zo strany poslancov Slovenskej národnej strany, teda strany pani ministerky sme opačný jav nezaznamenali zatiaľ nikdy.
No a teraz, čo sa stalo? Musím povedať, že na pôde Národnej rady sa naozaj rokovalo o tom, ako tento zákon vylepšiť, ako ho zmeniť. Pokiaľ viem, tie rokovanie zvolal pán Petrák, predseda výboru, zvolal ich za účasti pani ministerky a nejakých svojich ďalších vybraných hostí. Ale na ten, to rokovanie sme nielenže neboli pozvaní z našich poslancov, ale pokiaľ mám informáciu, nebol tam pozvaný nikto z poslancov opozície a ani sa teda nemohol toho zúčastniť. To znamená, že napriek snahe dať tú ruku, napriek tej snahe aj pochváliť, čo je tam dobré, aj povedať, čo by bolo treba dopracovať, neboli sme žiadnym spôsobom ako, či už my, ako tí, ktorí sme dokonca hlasovali za, ale ani nikto iný z opozície, prizvaní k tej diskusii. Tá diskusia bola za zatvorenými dverami a na jej základe potom pán predseda Petrák predložil na rokovanie výboru štyri pozmeňovacie návrhy, spolu 29 strán textu. (Reakcia z pléna.) Tak ja som počítal, mne vyšlo 29, ale ak ich bolo 33, rád ti to uznám. V každom prípade, zmeny, ktoré dĺžkou sa vyrovnávajú v podstate novele, ktoré, o ktorých teda žiadna diskusia nebola. To by samozrejme bol menší problém, keby ten obsah bol správny. Však nemusíme mať diskusiu, ak sme spokojní, ale nedoplnilo sa tam nič z tých zásadných vecí, na ktoré sme poukazovali, že ich doplniť treba a, naopak, ešte aj tie dve pozitívne veci, ktoré sme hodnotili pozitívne, sa v tých 33-ch stranách dokaličili.
Dovoľte mi to ilustrovať na jednom príklade. Je tu pán poslanec Čaplovič, ktorý bol aj ministrom a bude si pamätať mnohé tie veci, o ktorých budem hovoriť. A to je príklad opatrenia na uvoľnenie pravidiel kariérneho rastu. O čo ide? Dlhodobo je poukázané na to, že Slovensko má systém, kde teda lídri akademického prostredia docenti a profesori sú aj tzv. pracovnými miestami, aj titulmi. Teda sa kombinuje systém, ktorý je, je vo svete pomerne unikátny, teda nie je to, nie je to štandard nikde inde a tento dvojitý štandard bol zavedený v podstate reformou v roku 2001 až ´2 pánom Ftáčnikom, ako určitý kompromis, s tým, že aj vtedy sa hovorilo o tom, že dlhodobo by to bolo treba nejakým spôsobom upraviť. Ešte za ministra Jurzycu vznikol návrh, aby sa teda zrušili tituly, ale zároveň, keďže už aj vtedy bolo jasné, že to bude veľmi komplikované, tak vznikol aj kompromisný návrh, ktorý bol, vtedy ešte teda v žiadnom oficiálnom dokumente, lebo vláda padla, než ho stihla oficiálne do parlamentu predložiť, o tom, že by bolo dobre na päť až šesť rokov umožniť vstup do systému aj zahraničným a odborníkom z praxe, ktorí tie tituly nemajú, aby, aby teda mohli v tom systéme pôsobiť, aby sa systém otvoril voči novým ľuďom, aby sa mohli vrátiť ľudia zo zahraničia, ktorí tam pôsobia úspešne vedecky, akademicky, a oživiť naše skomierajúce vysoké školstvo. Radičová ale padla, nič z toho nebolo, potom prišiel pán minister Čaplovič, ktorý na základe rozhodnutia tohto parlamentu sa zaviazal, že pripraví celkový návrh reformy vysokého školstva, správu o stave s návrhmi krokov. Tie aj pripravil, prešli vládou, prešli týmto parlamentom, vrátili sa do vlády, pretože tam nebolo primerané finančné krytie, ale napriek tomu prešli celým týmto celkom. Bola to vláda strany SMER – sociálna demokracia, jednosmerná, pardon, jednofarebná a jednosmerná. A táto vláda pripravila v tejto správe aj návrh, sa o ňom hovorilo o zrušení tých profesorských a docentských titulov, ale takisto tam už aj bolo povedané, že bez ohľadu na to by bolo dobré otvoriť to a umožniť na obdobie piatich až šiestich rokov vstup praktikov a zahraničných odborníkov bez nejakých podmienok na základe rozhodnutia vysokej školy. Z toho nič nebolo. Pán minister bol odvolaný, odstúpil pred tým, než to stihol pripraviť. Jeho nástupcovia pán Pellegrini, pán Draxler nič z toho do parlamentu nepredložili a tak skončilo volebné obdobie.
Ale potom prišlo nové volebné obdobie, prišiel pán minister Plavčan, ktorý teda povedal, že predloží reformu najväčšiu za 25 rokov. Po nejakom čase predložil teda pomerne hrubý návrh. Tam už tak ambiciózny cieľ, aký mal pán minister Čaplovič, teda zrušiť úplne tieto tituly nebol, ale bol tam aspoň tento cieľ otvoriť teda akademické prostredie odborníkom z praxe zo zahraničia tým, že sa nebudú vyžadovať tituly na obdobie tiež päť až šesť rokov. A v tomto dokumente je to pomerne podrobne rozobraté a hovorí sa tam, že aby teda sa to nezneužívalo, dá sa tam podmienka súhlasu vedeckej rady vysokej školy alebo fakulty, ale inak sa to práve ponechá flexibilne.
S týmto návrhom pána Plavčana sa stotožnila aj pani ministerka Lubyová, teda minimálne v tom, že ho predložila do vlády a následne aj do parlamentu, takže sme sa konečne po šiestich rokoch dočkali toho, že by sa mal realizovať. Tento návrh následne, na základe, neviem, či dvojhodinového alebo niekoľkohodinového stretnutia, o ktorom som hovoril, za zatvorenými dverami sa zničil, dokaličil.
To, čo máte v spoločnej správe, znamená, že nebudú mať, budú mať títo odborníci len tri roky na to, aby si tie tituly dorobili, čo je v skutočnosti pomerne málo, pretože ak by sa mal z niekoho, kto, povedzme, je dneska významný akademik v zahraničí, by si mal urobiť aj docentúru, aj profesúru, tak sa to v slovenských podmienkach za tri roky len tak-tak stíha, aj keby rovno začal. Pretože zákon síce hovorí o tom, že konanie má trvať do dvanástich mesiacov, ale reálne neexistujú žiadne predpisy pre ministra ani pre prezidenta, ako má vymenúvať a tá doba medzi podaním a vymenovaním v prípade profesora prezidentom je často aj výrazne dlhšia.
Ale tie tri roky sú menší problém. Oveľa väčší problém je v tom, že ustanovenie, ktoré tam bolo vložené, v podstate úplne neguje zmysel tohto celého, pretože zmyslom bolo práve umožniť vysokým školám určitú výnimku z veľmi prísnych až rigidných procesov, výnimku časovo limitovanú, výnimku viazanú na súhlas vedeckej rady, ale výnimku tak, aby práve mohli lákať na, nových ľudí na vysokú školu s praxou zo zahraničia. A tu sa hovorí, že títo ľudia budú musieť tak však spĺňať všetky podmienky, ktoré určí novozriadená agentúra ako kritériá na docentov a profesorov, čo znie na prvý pohľad logicky, len má to dva problémy.
Prvý problém je v tom, že kým takéto kritériá nebudú vydané, čo je na niekoľko rokov, tak celé toto ustanovenie bude nevykonateľné de jure, to znamená, že prijmeme dneska niečo, čo nám niekoľko rokov nepomôže po tom, čo sme šesť rokov na to čakali.
A druhý, ešte väčší problém je, že práve tie príliš rigidné podmienky a štandardy sú ten dôvod, prečo aj dneska si mnohí veľmi špičkoví akademici nemôžu urobiť, nemôžu pôsobiť na vysokých školách. Ten dôvod je totižto ten, že tie kritériá sa nevzťahujú len na také objektívne kritériá akademickej excelencie, ako sú publikácie, citácie, patenty a vynálezy, ale vzťahujú sa aj na otázky, ako sú vydané učebnice, skriptá, počty diplomantov, počty doktorandov a mnohé ďalšie takéto kritériá, ktoré samozrejme ani odborník z praxe často nemusí spĺňať a často aj na zahraničných školách sa nevyžaduje, takže ich nutne nespĺňa ani špičkový odborník pôsobiaci v zahraničí. To znamená, celý ten zmysel, aby sme otvorili dvere špičkám, ktoré potom dostanú primerané časové obdobie, aby si dorobili papiere, sa vlastne hodilo do koša týmto pozmeňovacím návrhom.
Tak obsiahlo som o tom hovoril preto, aby nebola pochybnosť, že tu nejde o nejaký opozičný výmysel, môj individuálny výmysel. Ide tu naozaj o niečo, kde dlhé roky je zhoda, že to treba urobiť. Trvalo šesť rokov, kým sa to dostalo do zákona v skromnejšej forme a stačilo niekoľko hodín pred výborom, aby sa tá aj skromnejšia forma dokaličila do nepoužiteľnej roviny. A to je tá vec, ktorú som tu pred mesiacom pochválil ako najpozitívnejšiu zmenu. To znamená, že nie je to niečo, kde teraz vyťahujem si nejak účelovo, že jedna vec, ktorá bola nepodstatná, teraz zrazu mi na nej záleží. Ten, kto si pozrie záznam z môjho vystúpenia pred mesiacom, uvidí, že toto som tu rovnako vtedy vyzdvihoval, a preto je veľmi úprimné, ak dneska som smutný z toho dokaličenia.
Pozerám sa na exministra, pána docenta poslanca Čaploviča, lebo verím, že jeho postoj k tomu bude rovnaký, keďže to rovnako presadzoval a rovnako ako človek z praxe musí vedieť, že by, že by s týmto, že toto v podstate neguje celú podstatu.
Mohol by som rovnako dlho hovoriť o tom druhom opatrení, o zriadení agentúry a o tom, ako jedným riadkom sa tam tiež tento návrh kaličí, ale vzhľadom na čas to poviem oveľa stručnejšie. Jedným riadkom sa ustanovuje teraz, po opäť tomto rokovaní za uzatvorenými dverami, že bude môcť agentúra rozhodovať len siedmimi z deviatich hlasov o čomkoľvek. To je taká veľmi technologická zmena, ktorú nevyvolá asi vo vás žiadnu vášnivú ani emocionálnu reakciu, len problém je v tom, že ona je jednak úplne nevhodná a jednak zásadne odbúrava väčšinu benefitov a prínosov celého zriadenia agentúry. Nevhodná je preto, že regulačné orgány nemôžu veľmi fungovať, aj málokedy fungujú, okrem veľmi výnimočných situácií, na princípe nejakých obrovských kvór. Toto je 80-percentné kvórum, sedem z deviatich, lebo toto nie je sedem z prítomných, teda že 80 % z prítomných, ale doslova, že aspoň sedem z deviatich, čo znamená, že je veľmi ľahko možné, že ten orgán nebude schopný rozhodovať. To pri regulačných orgánoch, ktoré vydávajú konkrétne rozhodnutia pre konkrétne programy, školy a tak ďalej, je veľmi nevhodná situácia, pretože to znamená, že v mnohých prípadoch nemusí dôjsť ani k rozhodnutiu
tak, ani onak, ale sa jednoducho rozhodnutie neprijme. To považujem za úplne zmätočný spôsob rozhodovania pri regulačnom orgáne. Ak by mala byť takáto super väčšina, tak ju, možno o nej diskutovať pri nejakých zásadných prierezových predpisoch, ak sa povie, že chceme pri nich konsenzus, ale dať to ako podmienku, tak ako ste to tam dali, pri všetkých konkrétnych rozhodnutiach tej regulačnej rady, to je, priznám sa, aj prakticky veľmi problematické ustanovenie.
Ale ešte vážnejší problém toho ustanovenia je v tom, že bude tlačiť na najmenší spoločný menovateľ. Bude tlačiť na to, aby sa dohodlo čo najviac ľudí, to znamená, že menšina bude môcť blokovať väčšinu, aj malá menšina. Odôvodnenie predkladateľa pána Petráka bolo, že progresívna menšina tak dotlačí väčšinu nekvality k tomu, aby sa poučila. Ja sa priznám, že história sveta nepozná veľmi takéto skúsenosti. Pozná najmä skúsenosti o tom, ako konzervatívna a regresívna menšina dokáže blokovať, ak sa náhodou nájde tá reformná väčšina, a to je to, čoho sa dočkáme tu, ak sa taká väčšina nájde, že dokonca aj vtedy ju bude táto menšina môcť tlačiť na rozriedenie akýchkoľvek rozhodnutí.
Toľko k tomu, čo v tom zákone je a čo tam bolo dokaličené. Ale aj z týchto dôvodov ja som si dovolil, a keďže sme sa zo strany ministerstva ani pána Petráka nedočkali teda ani pozvánky na dialóg, ani teda vloženie nejakých zmien z ich strany, tak som si dovolil v spolupráci s kolegami pripraviť štyri významnejšie zmeny v pozmeňujúcom návrhu. Chcem aj z dôvodu korektnosti, aj z dôvodov jasnej komunikácie povedať, že ďakujem aj pánovi poslancovi Gröhlingovi, aj Jurzycovi za Slobodu a Solidaritu, že sa k tomu pripojili, ďakujem aj pani kolegyni Remišovej za občianskych, za Obyčajných ľudí, ospravedlňujem sa ti, Veronika, že sa k tomu pripojila. Ďakujem pánovi profesorovi Štarchoňovi zo SME RODINA, že sa k tomu pripojil, čím chcem povedať, že nejde o nejaký individuálny výstrelok. Je to niečo, čo po zvážení prečítania diskusií sme sa na tom vedeli zhodnúť práve preto, že nám záleží na zásadnej zmene vo vysokých školách a že vidíme, že sa jej nedočkáme.
Ak pani ministerka zrazu objavila to, že ich predloží budúci rok, ja som tomu rád, ale doterajšia historická skúsenosť nám nevelí k optimizmu. Nevelí nám k optimizmu ani v tom, že tie zmeny budú predložené, a velí nám k absolútnemu pesimizmu v tom, že ak budú predložené, že naozaj budú to zmeny kvalitné a k nejakej, k nejakej zmene vpred. Takže preto si dovolím tie zmeny predložiť dneska. Zostáva mi päť minút, takže dovoľte mi stručne, zhruba do minúty každú z nich skúsim zmestiť.
Tá prvá zmena, podľa môjho názoru je jedna z najdôležitejších, je návrh na jednorazové upratanie systému vysokého školstva na Slovensku. Odborníci sa zhodujú, že aj vzhľadom na problémy s kvalitou, aj vzhľadom na demografickú krivku je potrebné tento systém upratať. Nemožno sa v tomto spoliehať, teraz prekvapím možno tu kolegov na ľavej strane, v tomto sa nemožno spoliehať na akýsi trh, pretože drvivá väčšina tých subjektov sú verejné subjekty, ktoré podliehajú úplne iným záujmom a motiváciám. To znamená, vždy, keď sa deje nejaké zásadnejšie upratanie vysokoškolského akademického systému, musí v tom si určitú úlohu významnú zobrať štát a musí to prebiehať nejakými zhora.
Náš návrh je, aby minister školstva podľa tohto zákona vymenoval jednorazovú komisiu zahraničných odborníkov, ktorí do roka zhodnotia stav jednotlivých inštitúcií, aj stav systému ako celku a navrhnú organizačné opatrenia. Teda nejde o akýsi návrh reformy vysokého školstva, lebo na to naozaj musíme, to my musíme už robiť dneska sami, ale je to o pohľade zvonku o tom, čo s konkrétnymi inštitúciami, čo treba spojiť, čo treba zrušiť, čo treba reprofilovať. Potrebujeme takéto zrkadlo, jednorazové, razantné, dôsledné zrkadlo a verím, že tento návrh ho prinesie. Zákon zároveň ustanoví, že minister a vláda tento návrh predložia do parlamentu a tu o ňom budeme môcť hlasovať. Takže samozrejme nikto nevezme poslancom ich ústavné a zákonné právo rozhodovať o vzniku a zániku vysokých škôl, verejných, ale budú mať návrh, ktorý príde zvonku, a každý z nás bude musieť si obhájiť, či ho podporí, alebo nepodporí.
Druhý návrh zmeny je o zvýšení platov na vysokých školách. Naozaj nemôžme očakávať, že slovenské vysoké školy budú minimálne konkurencieschopné, ak odborný asistent, ktorý si dokončí doktorát, dneska dostáva čistý plat tarifný, ktorý je na úrovni toho doktorandského štipendia a je niekde zhruba na úrovni okolo 600 eur podľa jeho osobnej situácie. Takisto nemožno očakávať, že ak mladý profesor má tabuľkový plat v hrubom okolo 1000 eur, že je to motivačné pre toho, aby sa sem niekto vracal zo zahraničia.
Preto navrhujeme ako prvý krok, aby sa tabuľkové platy základné pre tieto tri skupiny zvýšili na niečo, by som nazval, minimálne prijateľné hodnoty, a to je odborný asistent 1 000 eur, docent 1 500 eur a profesor 2 000 eur. Zdôrazňujem, že to sú minimálne hodnoty. Navrhuje sa tam aj to, aby v nadväznosti na hodnotenie sa tento tarifný plat zvyšoval a aby tým pádom mohli špičkoví odborníci dosiahnuť aj garantovaný tarifný plat vo výške dvojnásobku tejto sumy. Samozrejme, nič z toho nebráni školám platiť im aj viac, ale ide o to, že ak chcete pritiahnuť kvalitných ľudí, musíte im poskytnúť aj určité garancie. Nemôžu byť závislí na tom, že či tento rok z projektu niečo bude a budúci rok už nie.
Tretí náš návrh je návrh na posilnenie možnosti profesijného bakalára. O dôležitosti profesijných bakalárov sa zhodujeme, len akosi ich je stále hrozne málo a ich počet rastie na úrovni pilotných programov. Ak sa má slovenské vysoké školstvo zmeniť, nemôže ten počet rásť tak, aby každý rok pribudlo zopár, musí začať rásť oveľa signifikantnejšie a zároveň na to potrebuje zmeniť aj reguláciu. Pretože dneska síce títo bakalári nie sú zakázaní, ale dneska aj profesný bakalár musí písať bakalársku prácu namiesto toho, aby mohol ukončiť svoje štúdium napríklad dielom. Dneska v záverečných komisiách na profesných bakalárov majú sedieť opäť najmä akademici a nemusia tam sedieť praktici, resp. tam vo väčšine a často ani sedieť nemôžu. A tak ďalej a tak ďalej. Preto navrhujeme zmeny, ktoré by uľahčili fungovanie profesijných bakalárov a urobili z nich zmysluplný a iný typ vzdelávania.
A posledný bod je financovanie. To je bod zložitý, ale ak ho musím zjednodušiť do jednej minúty, tak poviem toľko, že dnes sú vysoké školy verejné financované najmä na základe počtu študentov a na základe počtu vedeckých výstupov. My navrhujeme, aby tam bol rovnako dôležitý tretí pilier, a to bola uplatniteľnosť a skúsenosť absolventov. Absolventi sú ľudia, ktorí vysokú školu vyštudovali, dokázali, že na to majú a zároveň už sú v praxi, to znamená, už vedia aj zhodnotiť, či sa uplatnili a na čo im tá škola bola. Majú už aj určitý odstup a zároveň sa nemusia nikoho báť, lebo už sú absolventi.
Preto navrhujeme, aby absolventský pilier financovania bol založený na dvoch bodoch. Jeden je platová zamestnanecká uplatnenosť absolventov, teda či sa uplatnia a koľko zarábajú v porovnaní s rovnakými absolventmi iných škôl, ale druhá vec je, navrhujeme, aby ministerstvo v trojročných intervaloch robilo aj rozsiahly prieskum medzi týmito absolventmi, aby práve oni zhodnotili kvalitu svojej školy s odstupom času nezávisle, ale zároveň so skúsenosťou a aby aj toto bol faktor financovania. A nie jediný, my navrhujeme, aby študenti zostali, veda zostala, ale uplatniteľnosť a názor absolventov sa nám zdá ako primeraný tretí pilier.
To sú tie štyri zmeny, ktoré tu navrhujeme. Ešte raz chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí to podporili, za ich podporu, nevymenoval som všetkých pätnásť, vymenoval som ich niekoľko. Dúfam, že ostatní sa neurazia.
A teraz mi dovoľte na záver ten návrh prečítať s tým, že chcem uviesť, že navrhujem hlasovať spoločne o bode 8, potom o bode 1, 2, 3, 4 spoločne, potom o bodoch 5 a 9, a potom o bode 6 a 7 spoločne. (Zaznievanie časomeru.) A teraz začínam čítať návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
V článku I... Bod 1, v čl. I 81. bod znie:
"81. V § 51 ods. 3 znie: "(3) Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca, ktorá spolu s jej obhajobou tvorí jeden predmet. Obhajoba záverečnej práce patrí medzi štátne skúšky. Pri profesijne orientovaných bakalárskych študijných programoch možno záverečnú prácu nahradiť iným dielom, so súhlasom vysokej školy alebo fakulty môže byť záverečná práca napísaná a obhajovaná aj v inom ako štátnom jazyku. Podmienkou pripustenia k obhajobe záverečnej práce je, okrem prípadov podľa § 63 ods. 11, aj písomný súhlas študenta so zverejnením a sprístupnením záverečnej práce verejnosti podľa § 63 ods. 9 po dobu jej uchovávania podľa § 63 ods. 7 bez nároku na odmenu. Ak je záverečná práca nahradená iným dielom, podmienka podľa štvrtej vety sa nepoužije.".
2. V čl. I sa za 85. bod vkladá nový 86. bod, ktorý znie: "86. V § 52 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Pri profesijne orientovaných bakalárskych študijných programoch možno záverečnú prácu nahradiť iným dielom.".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. septembra 2018, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti. Zostávajúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za 100. bod vkladá nový 101. bod, ktorý znie: "101. V § 56 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Absolvent profesijne orientovaného bakalárskeho študijného programu môže byť prijatý na štúdium študijného programu druhého stupňa podľa § 53 ods. 1 po splnení základných podmienok podľa prvej vety najskôr dva roky po jeho úspešnom absolvovaní."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. septembra 2018, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti. Zostávajúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za 103. bod vkladá nový 104. bod, ktorý znie: "104. V § 63 ods. 4 časť vety za bodkočiarkou znie: "ak ide o akademicky orientovaný bakalársky študijný program, najmenej jeden vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora alebo vo funkcii docenta a ak ide o profesijne orientovaný bakalársky študijný program, najmenej dvaja významní odborníci v danom študijnom odbore z praxe a jeden vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora alebo vo funkcii docenta."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. septembra 2018, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti. Zostávajúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za 129. bod vkladá nový 130. bod, ktorý znie:
"130. Za § 75 sa vkladá § 75a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 75a
Určenie platu niektorých vysokoškolských učiteľov
(1) Vysokoškolským učiteľom pôsobiacim vo funkcii profesor, docent a odborný asistent patrí tarifný plat, ktorý je súčtom platovej tarify priznanej podľa prílohy k osobitnému predpisu 2) a sumy zvýšení podľa odseku 2.
(2) Suma zvýšení sa ustanovuje na základe záverov hodnotenia vypracovaného vedúcim príslušného pracoviska, na ktorom vysokoškolský učiteľ uvedený v odseku 1 pôsobí.
(3) Hodnotenie sa vykoná raz za rok a obsahuje hodnotenie pôsobenia vysokoškolského učiteľa z hľadiska
a) plnenia pracovných povinností v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy a techniky alebo umenia,
b) celkovej výkonnosti a prínosu pre vysokú školu pozostávajúcich najmä zo správnosti, včasnosti, samostatnosti a iniciatívy pri plnení pracovných povinností,
c) dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a vnútorných predpisov vysokej školy.
(4) Záver hodnotenia pozostáva zo slovného vyjadrenia a jemu zodpovedajúcej bodovej hodnoty. Záver služobného hodnotenia a jeho bodovej hodnoty znie:
a) "vykazuje mimoriadne výsledky pri vykonávaní funkcie"; bodová hodnota "4",
b) "vykazuje vyšší stupeň požadovaných výsledkov pri vykonávaní funkcie"; bodová hodnota "3"
c) "vykazuje uspokojivé výsledky pri vykonávaní funkcie"; bodová hodnota "2",
d) "vykazuje čiastočne uspokojivé výsledky pri vykonávaní funkcie"; bodová hodnota " 1",
e) "nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní funkcie"; bodová hodnota "0".
(5) Ak vysokoškolský učiteľ podľa odseku 1 nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní funkcie, ďalšie hodnotenie sa môže vykonať už po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa doručenia hodnotenia.
(6) Platová tarifa na základe záverov hodnotenia pri dosiahnutí bodovej hodnoty
a) 4 sa zvýši o 3 %,
b) 3 sa zvýši o 2 %,
c) 2 sa zvýši o 1 %,
d) 1 a 0 zostáva bez zmeny.
(7) Pri zvýšení platových taríf sa suma zvýšenia platovej tarify vypočíta ako súčin zvýšenej platovej tarify a súčtu percentuálnych zvýšení priznaného vysokoškolskému učiteľovi ku dňu účinnosti zvýšenia platových taríf."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. septembra 2018, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti a zostávajúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Bod 6. V čl. I 148. bod znie:
"148. V§ 89 ods. 4 prvá veta znie:
"Pri určovaní dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov je rozhodujúci počet študentov, počet absolventov, ekonomická náročnosť uskutočňovaných študijných programov, kvalita, uplatnenie absolventov v praxi, údaje o platoch a príjmoch absolventov porovnateľných študijných odborov, vyhodnotenie kvality výučby a možností uplatnenia po skončení štúdia od absolventov podľa § 102 ods. 2 písm. z), druh daného bakalárskeho študijného programu a ďalšie hľadiská súvisiace so zabezpečením výučby.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 43a) znie: "43a) § 170 ods. 10 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov."
7. V čl. I sa za 169. bod vkladá nový 170. bod, ktorý znie:
"170. Paragraf 102 ods. 2 sa dopĺňa písm. w), ktoré znie:
"w) v trojročných intervaloch zabezpečuje vyhodnotenie názorov ku kvalite výučby a možnostiam uplatnenia po skončení štúdia od absolventov vysokých škôl, ktorí riadne skončili štúdium, najneskôr tri roky pred začatím zhromažďovania týchto názorov; pri zhromažďovaní názorov využíva údaje z centrálneho registra študentov."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. septembra 2018, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti. Zostávajúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
8. V čl. I sa za 193. bod vkladá nový 194. bod, ktorý znie:
"194. Za § 112 sa vkladá § 112a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 112a Zmena v počte a štruktúre vysokých škôl
(1) Za účelom zvýšenia kvality vysokého školstva a posilnenia práva na vzdelanie zriadi minister školstva do 30. septembra 2018 dočasnú komisiu k zmene v počte a štruktúre vysokých škôl (ďalej len "dočasná komisia") a vydá jej štatút.
(2) Členmi dočasnej komisie sú zahraničí odborníci, ktorí sú považovaní za všeobecne uznávané osobnosti vo svojom povolaní. Členov dočasnej komisie menuje minister školstva. Členom dočasnej komisie nesmie byť osoba, ktorá pôsobila počas piatich predchádzajúcich rokoch na vysokej škole (§ 2 ods. 2) alebo nevysokoškolskej inštitúcií (§ 2 ods. 4) v Slovenskej republike.
(3) Členstvo v dočasnej komisii je čestné. Členovia majú nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom tejto funkcie podľa osobitného predpisu. 28) Ministerstvo školstva činnosť dočasnej komisie finančne zabezpečuje.
(4) Dočasné komisia navrhne ministerstvu školstva do 30. septembra 2019 konkrétne organizačné kroky na reštrukturalizáciu sústavy vysokých škôl za účelom zvýšenie kvality vzdelávania a jeho efektívnejšieho poskytovania. Za také kroky možno považovať najmä:
a) zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie 1. verejnej vysokej školy, 2. fakulty verejnej vysokej školy, 3. súčastí verejnej vysokej školy, ktoré nie sú fakultami.
b) odňatie štátneho súhlasu súkromnej vysokej škole.
(5) Ak uplatnenie návrhu vyžaduje predloženie návrhu zákona alebo iného návrhu vláde, ministerstvo školstva tento návrh predloží do 31. októbra 2019."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. septembra 2018, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti. Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Posledný bod 9 k návrhu zákona ako celku: Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
"Článok IV
Zákon č. 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znie:
1. V § 7 ods. l tretej vete sa slová "a osobitná stupnica platových taríf zamestnancov, ktorí pôsobia vo verejnej vysokej škole alebo v štátnej vysokej škole ako vysokoškolskí učitelia (ďalej len "učitelia vysokých škôl"), je uvedená v prílohe č. 5a nahrádzajú slovami "osobitná stupnica platových taríf zamestnancov, ktorí pôsobia vo verejnej vysokej škole alebo v štátnej vysokej škole ako vysokoškolskí učitelia (ďalej len "učitelia vysokých škôl"), je uvedená v prílohe č. 5a a osobitná stupnica platových taríf zamestnancov, ktorí sú učiteľmi vysokých škôl vo funkciách profesor, docent a odborný asistent, je uvedená v prílohe č. 5b.".
2. V § 28 ods. 3 sa za číslicu "5a" vkladá čiarka a slová "5b".
3. Za prílohu č. 5a sa vkladá príloha č. 5b, ktorá vrátane nadpisu znie:
"Príloha č. 5b k zákonu č. 553/2003 Z. z.
Platové tarify učiteľov vysokých škôl vo funkcii profesor, docent a odborný asistent (v eurách mesačne)
Platové tarify, funkcia odborný asistent, platová tarifa 1000 eur, funkcia docent, platová tarifa 1500 eur, funkcia profesor, platová tarifa 2000 eur."
Tento článok nadobúda účinnosť 1. septembra 2018, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie návrhu som už urobil v rámci rozpravy.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.6.2018 o 12:34 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video