33. schôdza

Vážené, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 5. dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Osuského, Dostála, Zimenovej, Dubačovej a Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 240/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch (pod tlačou 1013).
Poprosím pána poslanca Petra Osuského... (Reakcia z pléna.) Tak pána poslanca Dostála, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
A dávam slovo pánovi spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Tittelovi, aby predniesol spravodajskú informáciu k tomuto návrhu, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála, Zuzany Zimenovej, Viery Dubačovej a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 1013.)

Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, a preto predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 7. septembra 2018 a gestorský výbor do 10. septembra 2018.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásili pán poslanec Ondrej Dostál a pani poslankyňa Natália Grausová.
Pán poslanec Dostál, máte slovo, nech sa páči.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako jeden z predkladateľov vystúpil a povedal pár slov k nášmu návrhu novely zákona o štátnych sviatkoch.
Blížiace sa výročie, sté výročie vzniku Československa, zdá sa, prebudilo záujem o to, pripomenúť si túto historickú udalosť viac ako v minulosti. Ako už Peter Osuský povedal vo svojom úvodom slove, pre nás predkladateľov to nie prvýkrát, čo prichádzame s takouto iniciatívou, pretože význam vzniku Československej republiky a význam tohto obdobia, obdobia demokratickej Československej republiky v dejinách Slovenska vnímame dlhodobo a intenzívne a myslíme si, že k 28. októbru patrí miesto medzi štátnymi sviatkami. Tým viac, že dva z 5 štátnych sviatkov Slovenskej republiky priamo nadväzujú na 28. október. Nebyť 28. októbra nemali by sme za štátny sviatok 29. august, lebo 29. august 1944 bol, bol deň, keď na Slovensku vypuklo Slovenské národné povstanie, ktorým sa demokratická časť slovenskej verejnosti prihlásila k demokratickej Československej republike, ktorá vznikla 28. októbra 1918.
Rovnako by zrejme nebol štátnym sviatkom Slovenskej republiky ani 17. november nebyť 28. októbra, pretože 17. november 1989 bol nielen symbolickým sa prihlásením k demokratickým tradíciám prvej Československej republiky, a teda 28. októbra 1918, ale dokonca úplne priamo nadväzoval na 17. november 1939, ktorý zasa bol priamou reakciou na, na 28. október, keď si študenti a česká verejnosť prvýkrát po okupácii českých krajín pripomínali výročie vzniku Československej republiky, a represálie, ktoré nasledovali a zatvorenie vysokých škôl malo svoje pokračovanie v tom, že sme si pripomínali dlho 17. november ako Deň študentstva s odkazom na rok 1939, a práve 17. novembra 1989 na 50. výročie tých udalostí sa začala demokratická revolúcia v komunistickom Československu.
Už aj na tejto schôdzi sme mali pokus, ktorý prešiel do druhého čítania, s ktorým prišla vláda, ktorá navrhuje, aby sme si výročie vzniku Československa uctili tým, že si pripomenieme nie 28. október, keď bolo v Prahe Československo vyhlásené, ale 30. október, teda deň, keď sa v Martine politická reprezentácia Slovenska vtedajšieho prihlásila k spolužitiu v rámci česko-slovenského štátu.
Pri všetkej úcte k 30. októbru a k dôležitosti tohto dňa som podobne so spolupredkladateľmi hlboko presvedčený, že ak má jeden z týchto dvoch dní byť štátnym sviatkom, tak je to 28. október, pretože štátne sviatky sú aj o symboloch, nie sú iba vecou toho, že zrekapitulujeme históriu a niektorú historickú udalosť zachytíme v podobe sviatku, ale majú aj niečo symbolizovať. To, čo symbolizuje 1. československú republiku, demokratické Československo, tým dňom je nepochybne 28. október. A tým, že sa hlásime k 28. októbru, sa hlásime aj k celej demokratickej existencii Československa, nie k tomu pomníchovskému Československu, keď už demokracia začala ustupovať, a už vôbec nie k tomu komunistickému Československu po 25. februári 1948, ale k demokratickému Slovensku Tomáša Garrigua Masaryka, Milana Rastislava Štefánika a Eduarda Beneša.
Okrem problému, ktorý z tých dvoch dní má byť štátnym sviatkom, je to, samozrejme, aj ďalšia absurdnosť vládnom, vo vládnom návrhu, ktorý sa dostal do druhého čítania, a je to návrh, aby štátny sviatok bol oslávený iba jednorazovo. Je to niečo, čo nemá obdobu ani v slovenskej legislatíve, a podľa vyjadrení predkladateľov nedokázali identifikovať, že by niečo podobné v nejakej inej krajine existovalo, jednorazový štátny sviatok. To je naozaj jednorazové voľno, aby sa mohli uskutočniť nejaké akcie, ale nie je to primerané si uctenie dôležitosti tohto dátumu, tohto symbolu.
Rovnako sa tak zjavila aj iniciatíva, aby bol vyhlásený za štátny sviatok, tzv. plávajúci štátny sviatok, kde by to nebol ani 28. október, ani 30. október, ale posledná októbrová nedeľa. Napriek tomu, že nechcem spochybňovať dobré úmysly iniciátorov tohto nápadu, myslím si, že ani toto nie je dobrý nápad, pretože plávajúci štátny sviatok je tiež niečo veľmi nezvyčajné. A áno, existujú sviatky, ktoré nie sú stanovené dátumom, ale povedzme nejakým, nejakým dňom v týždni, ako je, ako je povedzme veľkonočné sviatky, kde to má ale úplne inú tradíciu. Ale keď si pripomíname konkrétnu historickú udalosť z novodobej histórie, kde vieme presne určiť, kedy sa to stalo, kedy tá udalosť, ktorú si chceme pripomenúť, sa odohrala, tak je veľmi zvláštne dávať to takýmto plávajúcim systémom na nedeľu, samozrejme, že z dôvodu, aby sme nerozširovali počet voľných dní. My na ten argument, že rozširujeme počet štátnych sviatkov, máme odpoveď v našom návrhu, kde navrhujeme preradiť 28. október z pamätných dní medzi štátne sviatky a 1. september, Deň ústavy, zo štátnych sviatkov medzi pamätné dni, čiže počet voľných dní by sa v prípade schválenia nášho návrhu nerozširoval, 1. september by opäť bol tým, čím bol až do vzniku samostatnej Slovenskej republiky, teda dňom, keď deti chodia po prázdninách prvýkrát do školy.
Z tohto hľadiska je to tiež pokus obísť ten problém rozširujúceho sa počtu voľných dní, a to bez toho, aby bol ktorýkoľvek sviatok zrušený, miesto, teda hovorím o tom návrhu plávajúceho štátneho sviatku, miesto piatich sviatkov by sme mali šesť sviatkov, ale jeden z tých sviatkov by nemal pevne určený dátum a bola by to, bola by to vždy nedeľa.
Tak ako si myslím, že je nezmysel, aby bol štátny sviatok jednorazový, lebo štátny sviatok nie je štátny smútok, tak som presvedčený, že nie je dobré riešenie, aby štátny sviatok vzťahujúci sa ku konkrétnej historickej udalosti, ktorej dátum poznáme, bol plávajúcim, pretože štátny sviatok, pripomínanie si výročia vzniku štátu nie je Deň otcov, kde sa môžme dohodnúť, že to bude vždycky tretia nedeľa v júni, je to nejaký symbol a mali by sme si ho pripomínať vtedy, keď, keď naňho prípadne to výročie bez ohľadu na to, či ide o deň inak pracovný, alebo deň inak voľný. Symboly sú dôležité a tento boj o symboly tu zrejme bude pokračovať, pretože ak náš návrh nebude schválený, pravdepodobne bude parlament ešte v druhom čítaní diskutovať o tom, čo spraviť s tým vládnym návrhom, ako ho upraviť, teda s tým návrhom na jednorazový štátny sviatok, ale bez ohľadu na to, ako tá diskusia dopadne, tak demokratická verejnosť, ktorá si uvedomuje význam obdobia prvej demokratickej Československej republiky, bude pokračovať v úsilí, aby 28. október zaujal v kalendári demokratickej Slovenskej republiky to miesto, ktoré mu právom náleží.
Teraz tu máme storočnicu, je to aktualizačný moment, ale my sa o to, aby bol 28. október usilovali dávno predtým, ako sa storočnica blížila, a ak to nevyjde, tak sa budeme o to usilovať aj v ďalšej storočnici.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

Ďakujem kolegovi Dostálovi za pripomenutie, že prvýkrát som podával takýto návrh spolu s priateľmi pred 19 rokmi.
Treba tiež povedať, že ten vládny návrh o jednorazovom sviatku aj keď možno sa snažím pochopiť v ňom to dobré alebo nejakú snahu, je proste urážlivý. Je urážlivý, pretože jednorazovka ani v medziľudských vzťahoch, ani v ničom inom nie je nič veľmi dôstojné. A oslavovať vznik niečoho, od čoho sa odvíjame, viac ako od čohokoľvek iného, a teraz sa nechcem dotknúť Deň víťazstva na fašizmom, ale vznik Československej republiky je nepochybne najmenej tak dôležitý ako 8. máj alebo 9. máj kedysi. A napriek tomu nikto nespochybňuje tento štátny sviatok, takže poskytnúť dňu vzniku našej slobodnej republiky, jednorazovo sviatok, je nehorázne.
Pohyblivý sviatok je takisto nonsens. Neviem, čo hovoria matrikové záznamy mestečka Betlehem o narodení novorodenca v jasličkách. Pochybujem, že sú veľmi presné, ale nikoho nenapadlo urobiť z 24. decembra pohyblivý sviatok, ktorý by sme kamsi podľa potreby posúvali, a to je menej exaktný údaj ako 28. október. Takže skutočne pohyblivosť je vyhradená Dňom otcov a Dňom matiek, lebo tí sa, dobrí otcovia a dobré matky sa narodili v rôzne dni a ich deti si pripomínajú svojich rodičov v rôzne dni, takže tu si môžme dovoliť veľkorysosť pohyblivosti. Ale ku konkrétnemu jubileu zaujať pohyblivé stanovisko - a tobôž jednorazové stanovisko - je podľa mňa nedôstojné.

Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem. Ja by som odporúčala predkladateľom, že aby vynechali z tejto svojej, z týchto svojich návrhov Štefánika, aby sa prestali odvolávať na Štefánika v súvislosti s tzv. demokratickou prvou Československou republikou, pretože ja si myslím, že, dúfam, že vám je známe, že Štefánik v tejto tzv. demokratickej prvej Československej republike nežil ani jednu, možno žil pár minút pred tým, než ho zastrelili, zostrelili jeho lietadlo vojaci, ktorých iniciátorom, tejto vraždy, bol Beneš, vojnový zločinec a masový vrah.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Dostál.

Demokracia je veľmi dôležitá a pripomínať si sviatky a symboly dôležité pre demokraciu a osobnosti dôležité pre demokraciu je zvlášť dôležité v dnešnej dobe, keď je liberálna demokracia ohrozovaná extrémistami, keď je liberálna demokracia ohrozovaná šírením konšpiračných bludov, rôznych konšpiračných teórií typu, že Beneš nechal zostreliť Štefánika. Milan Rastislav Štefánik je bez ohľadu na to, že sa nepodieľal na politickom živote v demokratickom Československu, lebo tragicky zahynul pri svojom návrate, je nepochybne jednou zo zakladajúcich osobností demokratického Československa. Je osobnosťou, na ktorú demokraticky zmýšľajúci občania, či už Československa, alebo dnes samostatnej demokratickej Slovenskej republiky, môžu byť právom hrdí a majú si ju pripomínať, a majú si pripomínať aj jeho zásluhy.
A jednou z najväčších zásluh Milana Rastislava Štefánika nepochybne je vznik demokratického Československa.