33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Tak prísľub o tom, že sa budú zverejňovať tieto údaje, dala aj pani ministerka pánovi predsedovi vlády Pellegrinimu. Do dnešného dňa vlastne, tento prísľub, zatiaľ sme nevideli, akú realitu nadobudol. Taktiež tie rezervy, ktoré by sa ešte dali využiť, sú napríklad aj v rámci katastra, na čo tu opakovane poukazujeme, že sa nezverejňujú nájomné zmluvy a že vlastne previazanosť tých grafických informačných systémov LPIS a katastrálnej mapy dnes technicky je naozaj vecou jedného šikovného informatika. Nakoniec poukázali na to už aj mladí startupisti, ktorí tieto previazanosti len z verejne dostupných dát dokázali. A naozaj transparentnosť je to, čo obmedzí korupciu, transparentnosť je to, čo nadobudne akú-takú spravodlivosť v rámci celého nespravodlivého dotačného systému v poľnohospodárskej politike. Ale keď ho tu už máme, tak nech funguje v maximálnej miere transparentne a tým ľuďom, ktorí naozaj vyrábajú v prvotnej výrobe, a nielen špekulantom, ktorí si žiadajú dotácie za nič nerobenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem obom kolegom za reakcie. To, čo vo svojom, vo svojej faktickej poznámke spomenula pani poslankyňa Zemanová, tak nielenže pani ministerka Matečná niečo sľúbila premiérovi Pellegrinimu, ale aj premiér Pellegrini si vyžiadal informácie o práve o agrodotáciách od ministersky. No, keby sme tie informácie mali zverejnené no, tak si premiér nemusí žiadať od ministerky. Jednoducho by sa pozrel na internet alebo by zadal niekomu zo svojich podriadených úlohu, aby skontroloval webovú stránku Pôdohospodárskej platobnej agentúry, a tam by to našiel podobne ako poslanci, podobne ako investigatívni novinári, podobne ako ktokoľvek z verejnosti, kto si chce skontrolovať, ako sa nakladá s verejnými prostriedkami a či sa náhodou nezneužívajú agrodotácie na poskytovanie podpory na plochy, na ktorých sú letiská alebo parkoviská. Tento návrh zákona je z kategórie tých, ktoré nie sú pravicové ani ľavicové, koaličné ani opozičné. Ide o návrh zákona, s ktorého podporou by nemal mať problém nikto, kto sa usiluje o korektné nakladanie s verejnými prostriedkami o verejnú kontrolu, o to, aby sa na Slovensku nekradlo.

Pán kolega Dostál, ja vás chcem vyviesť z omylu. Tento návrh je opozičný a tento návrh nepodporí ani jeden poslanec vládnej koalície.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, je to návrh zákona, ktorým sa mení zákon o dani z príjmov. Predkladajú ho poslanci za SaS Jana Kiššová, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár, Ľubomír Galko.
Predložený návrh zákona si kladie za cieľ zliberalizovať režim rovnomerného odpisovania hmotného majetku pre piatu a šiestu odpisovú skupinu tak, že skracuje dobu odpisovania pri piatej odpisovej skupine z 20 na 16 rokov a pri šiestej skupine zo 40 na 20 rokov. Predpokladáme, že by sa tým malo zlepšiť podnikateľské prostredie, že sa podporia investície do slovenskej ekonomiky a že sa podporia investície do slovenskej ekonomiky najmä v slabých regiónoch. Je to návrh, ktorý je dlhodobo rozpočtovo neutrálny, zaberie vtedy, keď prestanú zaberať eurofondy, ktoré, ktorých má byť v roku 2020/2021 menej. A k tomu dopadu na rozpočet treba povedať aj to, že ono bude mať to opatrenie krátkodobo negatívny vplyv, ale dlhodobo sa to potom vyrovná. Chcel by som tiež spomenúť, že tie skupiny 5, 6, tie odpisové skupiny sú, sú budovy, ako napr. bytové budovy. To znamená, oplatilo by sa viac investovať do bytových budov, ktorých spoločnosť pociťuje nedostatok a snaží sa to riešiť rôznymi opatreniami, ktoré často narážajú napríklad na problémy so zadlžovaním sa obyvateľstva. Ďalej sú to budovy na zdravotníctvo, kde takisto vieme, že, že sa investuje málo, že niektoré budovy napríklad nemocníc vyzerajú veľmi, veľmi zle. No a sú to ďalšie a ďalšie kategórie budov, do ktorých by sa jednoducho krátkodobo oplatilo investovať viac.
Čiže hlavná myšlienka tohto návrhu je, že by sa zrýchlilo odpisovanie. Mimochodom, tak, ako to navrhujeme, tá zmena zo 40 na 20 rokov, tak to platilo do 1. 1. 2015, odvtedy došlo k zmene, to znamená zákonom prijatým v roku 2014, no a teraz v tomto bode sa snažíme vrátiť tú situáciu späť. Opakujem, tak, aby sa do budov oplatilo investovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k predloženému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej, navrhovanej novely. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 7. septembra 2018 a gestorský výbor do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, prosím otvorte, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi teda uviesť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, a tak v skratke keď to poviem, je to zrušenie trestného činu ohovárania. Tento trestný čin alebo túto skutkovú podstatu sme chceli zrušiť už na minulej schôdzi formou pozmeňovacieho návrhu, keďže sa novelizoval Trestný zákon. No a teraz je teda príležitosť to spraviť návrhom, návrhom zákona.
Tento trestný čin sa používa na šikanovanie novinárov do veľkej miery a venoval sa tomu dokonca aj náš Ústavný súd, budem o tom v skratke, v skratke hovoriť a má to aj tzv. odstrašovací efekt. To znamená, že nielen tí konkrétni novinári, ktorí boli popoťahovaní dlhé mesiace, roky za takýto, za takýto akože trestný čin, čiže nielen takýto priamy následok to malo, ale takisto, takisto ten, že mnohých ďalších to odrádzalo od písania. A hovoríme tu o tej naozaj ohrozenej kategórie, o investigatívnych novinároch. Odporúča nám toto zrušiť veľké množstvo zahraničných organizácií, Rada Európy, Organizácia spojených národov, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a ďalší. No a takisto nepriamo sa, k tomu vyzval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, kedy sa uzniesol v jednom prípade, že takýto trestný čin je teda pravdepodobne aj v rozpore s ústavou a medzinárodnými zmluvami, a ak by takýto trestný čin mal byť zakotvený v našom zákone, tak naozaj len na ochranu niekoho zraniteľného, napríklad maloletých, maloletých detí, ak by im plynula z niečoho nejaká škoda. Máme najsilnejší postih za tento trestný čin v Európe a v množstve európskych krajín takéto niečo ani neexistuje alebo to dokonca nedávno zrušili. Napríklad vo Francúzsku, Bulharsku, Chorvátsku a Srbsku takéto niečo nieje vôbec. Zrušili takýto trestný čin aj nedávno aj v Spojenom kráľovstve, čiže vo Veľkej Británii, v Írsku ho zrušili, v Rumunsku, v Čiernej Hore, napr. v Čiernej Hore v 2011, v Rumunsku 2014, v Macedónsku, na Cypre a v ďalších krajinách.
Takže sme jedna z mála krajín, ktoré v Európe minimálne, ktoré takéto niečo praktizujú, a v praxi to ani teda nemá príliš blahé následky. Naozaj zneužíva sa to po prvé a po druhé zahlcuje sa tým polícia. Zahlcuje sa tým polícia, pretože tá musí skúmať niečo, čo je veľmi, veľmi sporné a otázne, a ako keby týmto nahrádzala občiansky, občiansky súd. Takže jednak tým teda sa tým šikanujú novinári, ale aj bežní ľudia, keď si to osobitne predstavitelia moci tak, takto osvoja a spravia to, ale takisto, takisto sa tým orgány činné v trestnom konaní zahlcujú a ich práca sa tým do značnej miery sabotuje a zahlcuje sa prípadmi, ktoré sa väčšinou aj tak na konci, na konci zrušia, ale až po tých všetkých a s tými všetkými negatívnymi následkami, ktoré, ktoré to má. Minule, keď sme o tom viedli debatu, tak predstavitelia koalície tvrdili, že aj oni si myslia, dokonca minister spravodlivosti to podotkol, že treba, aby sa minimálne upravil tento trestný čin, a že sa chcú tomu venovať, akurát že v tom čase na minulej schôdzi to bolo pre nich príliš narýchlo, a museli sa pripraviť. Takže ja by som ich veľmi rád vyzval aj teraz, aby, keďže uplynul nejaký, nejaký ten mesiac, bol na to čas, aby teda predstavili svoj náhľad, čo podľa nich treba presne zmeniť, a poďme teda otvoriť naozaj diskusiu o tom, ako ak nie ešte zrušiť, tak ako upraviť, ako upraviť tento trestný, trestný čin. Všeobecne ja by som sa prihováral aj za také všeobecné alebo celkové úsilie o to, aby naozaj naše zákony boli definované tak, aby postihovali naozajstných kriminálnikov, aby ich teda aj naozaj postihovali, aby aj ten výkon bol dobrý, a na druhej strane, aby sa nekriminalizoval prakticky hocikto.
Tento, tento zákon alebo tento trestný čin, s týmto dokážete kriminalizovať doslova, že hocikoho, aj upratovačku na chodbe. To znamená, je to proti tým princípom, na ktorých stojí náš právny poriadok, kedy je naozaj treba definovať skutočného kriminálnika, ktorý niečo pácha, toho spravodlivo potrestať. A tento zákon tak nerobí, tento zákon má všetky možné efekty len nie na to, aby sa oddeľovali kriminálnici od zvyšku spoločnosti. Naopak, tento zákon to zahmlieva, hádže všetkých do jedného vreca, ešte osobitne tou extrémnou sadzbou až do 12 rokov, ešte raz, za ohováranie 12 rokov. Keď si spomeniete na prípady vrážd, na prípady veľkých podvodov finančných daňových, tak tie sadzby, ktoré sa tam uložili boli v mnohých prípadoch oveľa nižšie, a tu hovoríme o ohováraní, o ohováraní o tom, že niekto sa nepekne o niekom vyjadril a hovoríme tu až o 12 rokoch, čo je naozaj extrém, a tento extrém si všimli aj teda experti, či už v zahraničí, alebo aj tí u nás tí najpovolanejší, ktorí by moli mali byť na ústavnom, na Ústavnom súde.
Takže týmto by som chcel naozaj otvoriť diskusiu o tom, o jednak o zrušení tohto trestného činu a potom všeobecnú diskusiu o tom, aby sme mali všeobecne zákony, ktoré naozaj trestajú kriminálnikov, a nemali zákony, ktoré trestajú hocikoho, stierajú hranicu medzi naozajstným kriminálnikom a zvyškom spoločnosti.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 10. septembra 2018.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, účelom stručnej novely Trestného zákona a Trestného poriadku je vypustenie trestného činu ohovárania z Trestného zákona, naozaj ide o jednobodové novely v čl. I sa vypúšťa § 373, v ktorom je trestný čin ohovárania upravený, a v čl. II sa robí nevyhnutná legislatívna úprava v Trestnom poriadku, kde je obsiahnutý odkaz na § 373 Trestného zákona. Ohováranie je v Trestnom zákone vymedzené ako čin, keď niekto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, a v základnej skutkovej podstate možno za tento čin uložiť trest odňatia slobody až na dva roky a v ods. 2 a 3 sú definované kvalifikované skutkové podstaty, kde možno uložiť vyššiu trestnú sadzbu.
Tento, toto ustanovenie má, má problém systémový, či ten verejný záujem, ktorý je chránený existenciou trestného činu ohovárania, má byť vôbec chránený prostriedkami trestného práva, či nie je dostatočné, aby bol chránený prostriedkami občianskeho práva, keď sa každý môže na súde dožadovať ochrany proti šíreniu nepravdivých informácií, ktoré sú spôsobilé poškodiť nejaký jeho záujem, či je naozaj nutné, aby, aby niekto bol alebo mohol byť odsúdený na trest odňatia slobody za takéto konanie.
Ale druhý, možno vážnejší v tejto dobe aspekt celého problému je, že trestný čin ohovárania býva zneužívaný ako palica na nepohodlných novinárov, najmä investigatívnych novinárov, ale aj aktivistov a aktívnych občanov, ktorí verejne vyjadrujú svoje názory a šíria informácie, ku ktorým sa, ku ktorým sa dostali, a bývajú veľmi často zastrašovaní zo strany politikov, podnikateľov, vplyvných ľudí, ktorí sú prepojení s mocou.
Samotný fakt, že je veľmi málo prípadov dotiahnutých až do konca, že je veľmi málo odsúdených, neznamená, že problém, na ktorý svojím návrhom zákona upozorňujeme, neexistuje. Problém je už totiž samotné trestné stíhanie alebo, alebo oznámenie. Ešte keby tie oznámenia boli automaticky odmietané orgánmi činnými v trestnom konaní, tak možno by tu taký problém nebol, ale orgány činné v trestom, v trestnom konaní častokrát začnú na základe oznámenia trestné stíhanie, hoci je zjavné, že nebude to dotiahnuté až do konca a že ten dotyčný nebude nakoniec súdom odsúdený za trestný čin ohovárania, ale takýmto spôsobom mu znepríjemňujú život, snažia sa ho zastrašiť a naozaj, naozaj to nemá vecné opodstatnenie z hľadiska právneho systému, má to opodstatnenie, opodstatnenie z hľadiska politického zastrašovania, už ani nehovoriac o tom, ak trestný čin ohovárania verejných činiteľov vyšetruje Národná kriminálna agentúra, ktorá má vyšetrovať najvážnejšie zločiny, vážnu ekonomickú kriminalitu alebo korupciu, miesto toho Národná kriminálna agentúra rieši trestný čin ohovárania, rieši novinárov miesto toho, aby riešila tie veci, o ktorých novinári píšu.
Už tu bolo spomenuté, že zakázať trest odňatia slobody za ohováranie odporúčalo európskym štátom Parlamentné zhromaždenie Rady Európy už v roku 2007. Rovnako tu už bolo spomínané, že niektoré európske krajiny neumožňujú za trestný čin ohovárania uložiť trest odňatia slobody alebo len pokutu, tak je to vo Francúzsku, Bulharsku, Chorvátsku a Srbsku, a iné krajiny trestný čin ohovárania nemajú alebo ho zrušili, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Írsko, Rumunsko, Čierna Hora, kde je to s jednu výnimkou, Macedónsko, Cyprus, kde tiež existuje jedna výnimka.
Problém v nastavení je nielen v existencii, ale aj v tých trestných sadzbách, ktoré podľa expertov patria k najvyšším, alebo teda úplne najvyššie v Európe, a ak to chceme zmeniť, ak chceme o túto nelichotivé prvenstvo prísť, tak môžme postupovať rôznym spôsobom môžme napríklad, napríklad tie trestné sadzby znížiť. Druhá možnosť je nejako inak zadefinovať, zadefinovať skutkovú podstatu toho trestného činu, aby sa napríklad nevyžadovalo teda to, že je to, je to čin, ktorý je spôsobilý spôsobiť nejakú vážnu ujmu, ale napríklad že dôjde k spôsobeniu nejakej vážnej ujmy, alebo inak prísnejšie zadefinovať skutkovú podstatu trestného činu, aby trestné právo v tomto prípade bolo naozaj tým posledným prostriedkom nápravy, a nie bežne používanou metódou, akou niekto, kto je kritizovaný, sa pri každej príležitosti vyhráža trestným oznámením za ohováranie voči svojmu kritikovi, a prípadne je možné uvažovať aj o tom, žeby tento trestný čin, tak ako je to v iných krajinách, nebolo možné sankcionovať trestom odňatia slobody, ale nejakými inými alternatívnymi, alternatívnymi trestami, to by však bol vážnejší zásah do celej koncepcie Trestného zákona.
To sú možnosti, napriek tomu my ako predkladatelia sa prihovárame za to, aby bol trestný čin ohovárania úplne zrušený, aby bol úplne vypustený z Trestného zákona, a považujeme to za najlepšie riešenie, za systémové riešenie. Sme presvedčení, že aj bežní občania, nehovoriac už o politikoch, podnikateľoch, oligarchoch, majú dostatočné možnosti, ako sa brániť prostriedkami občianskeho práva a nepoužívať trestné právo na kritiku a informácie, ktoré sú o nich zverejňované. My sme tento návrh predložili ako pozmeňujúci návrh na minulej schôdzi, kde sme v druhom čítaní rokovali o vládnej novele. Vtedy nebol vecný odpor voči tomu návrhu, ale, ale, ale zaznelo, že prečo s takýmto návrhom prichádzame, prichádzame v druhom čítaní na rokovanie pléna, prečo sme sním neprišli skôr, prečo sme to neprediskutovali, tak áno, naša odpoveď je, teraz máme v prvom čítaní, a pokiaľ má vládna koalícia vôľu tento problém riešiť, vôľu niečo s trestným činom ohovárania urobiť, či už ho zrušiť, alebo iba nejako inakšie upraviť, tak toto je ten priestor.
Schváľte ten návrh zákona v prvom čítaní, posuňme ho do druhého čítania a tam budeme mať dostatok času, aby sme diskutovali, nakoľko vážny je ten problém a akým spôsobom ten problém riešiť. Ak je ochota, poďme to spoločne vyriešiť.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Dostál, vy by ste chceli v rámci nejakej falošnej solidarity k novinárom, ktorí častokrát účelovo cenzurujú informácie, špinia, klamú o rôznych politikoch alebo aj iných ľuďoch, odstrániť z Trestného zákona trestný čin ohovárania, to je, samozrejme, jasné, pre vás príznačné.
Ale vám poviem presne takýto príklad ohovárania, ktoré má naozaj zlý, nebezpečný a častokrát zdrvujúci dopad, ktoré napríklad šírite vy. Vy ste jeden z tých ľudí, ktorý o mne hovoria, aj tu v tomto pléne, že som napríklad hádzal dlažobné kocky, čo je úplne vymyslená lož, úplné klamstvo, úbohá vyfabrikovaná lož. Vy to dobre viete, aj napriek tomu to takto účelovo a jasne hovoríte. A toto je príklad takýchto činov, ktoré môžu spôsobiť naozaj vážnu, vážnu ujmu na dôstojnosti človeka v rámci verejného vnímania, ktoré môžete len tak za niekoľko sekúnd povedať, a môžete tým naozaj spôsobiť veľké dôsledky, práve preto si myslím, že trestný čin ohovárania nemôže byť z Trestného zákona vyňatý.
A čo ma naozaj udivuje na vás, to je podľa mňa ďalší príklad schizofrénie v SaS-ke, keď ste spomínali, že sa pohoršujete nad tým, ako je možné, že Národná kriminálna agentúra rieši trestné činy ohovárania a nezaujíma sa, resp. nezaoberá sa vážnymi vecami, na ktoré predsa existuje, na ktoré je stvorená a ktoré by mala riešiť. Veď vy ste jeden z tých, ktorý hlasovali za to, aby sa pod Národnú kriminálnu agentúru presunuli tzv. trestné činy extrémizmu. A dnes Národná kriminálna agentúra rieši čo? Statusy na Facebooku, vyjadrenia v rádiu a podobné nezmysly. Ja som jeden z tých príkladov kolega Mizík takisto, to znamená, o čom to tu vlastne hovoríte, NAKA rieši hlúposti, ale aj vďaka vám.

Ďakujem za slovo. Tak máme tu zákon, ktorý má chrániť novinárov. Ale treba povedať jednu vec, to, čo predvádzajú niektorí novinári je hnusné vyššieho zrna. Platí tu, som novinár, a kto je viac, môžem špicľovať, môžem kádrovať, môžem očierňovať, môžem vyzývať na vojnu, môžem klamať, môžem ponižovať, môžem chváliť gaunera, pretože je prezident, môžem sám vyšetrovať, môžem aj sám označiť páchateľa, keď to ešte polícia nevie, môžem ho aj popraviť, môžem brať peniaze od Sorosa, a preto musí byť chránený. Sú novinári, ktorí opľujú človeka, a príjemca tej sliny to dlho cíti na líci, častokrát aj jeho rodina, a keď tých slín je v priebehu roku veľmi veľa, o to viac je to znásobené. Ale jedno je isté, tresty sú až príliš drakonické, mohli by sa trošku znížiť. To je môj názor.
Ďakujem za slovo.