33. schôdza

Ja by som sa chcel predkladateľov opýtať, či v rámci prípravy tejto legislatívy, tohto návrhu si robili nejaký prieskum, a že koľko vlastne ľudí bolo odsúdených za trestný čin ohovárania reálne, koľko sedí vo väzení alebo koľko ľudí dostalo iný trest, pretože naša skúsenosť je taká, že tieto trestné oznámenia v drvivej väčšine, ja nepoznám iný prípad, v drvivej väčšine končia proste nevyriešené alebo odmietnuté. Čiže či teda viete o niekom, kto bol odsúdený za trestný čin ohovárania.
Ďakujem.

No, pán poslanec Mazurek možno nehádzal dlažobné kocky. Pán poslanec Mazurek bol v skupine, ktorá verbálne zaútočila na rodinu zo Saudskej Arábie, ktorá ju slovne napadla a na ktorú potom niekto z jeho súkmeňovcov hádzal kamene, dlažobné kocky, neviem. Čiže netvárte sa, pán poslanec Mazurek, že ste tam, že ste tam ani neboli.
A ako som povedal už vo svojom vystúpení, nie je podstatné, koľko ľudí bolo za tento trestný čin odsúdených. Ak máme nejaký trestný čin, ktorý sa reálne nepoužíva, a reálne za naňho nikto nie je odsúdený, no tak načo máme taký trestný čin, keď, keď aj konanie, ktoré napĺňa tú skutkovú podstatu, aj tak nikto nemá odvahu postihnúť, postihnúť trestom. Ja som hovoril o tom, že už samotná existencia toho trestného činu umožňuje, aby ľudia, ktorí sú mocní, ktorí majú politickú moc, ktorí majú ekonomickú moc, zastrašovali svojich kritikov, vystavovali ich, ich trestnému stíhaniu a tým oslabovali tú kritiku.
Kritika ľudí, ktorí sú pri moci, prepáčte, ale je čosi iné, ako šírenie extrémistických názorov. Šírenie extrémistických názorov ohrozuje demokratický systém, demokracia podľa môjho hlbokého presvedčenia má právo brániť sa voči tým, ktorí ju chcú zničiť.

Ďakujem za slovo. Ja by som ešte v krátkosti pohovoril o tom, čo sa, čo sa tu diskutovalo, aby sa na to teda odpovedalo.
No myslím si, že to je jeden z faktorov, prečo taký trestný čin, takú skutkovú podstatu treba zrušiť, to, že v praxi sa nepríde k tomu konečnému rozhodnutiu na súde, pretože ohováranie je tak neistá, neurčitá kategória, že to reálne po právnej stránke uchopiť a dokončiť je takmer, takmer nemysliteľné a v praxi sa to teda ani nedeje z tohto dôvodu. Ale hovoril to aj kolega, ale ten schlad tzv., sa to aj v právnom názvosloví volá, že schladzovací efekt, je veľmi významný. To znamená, že tí ľudia, ktorí by chceli vyjsť dajme tomu s pravdou von, keď vidia, že sa dejú nejaké neprávosti a ďalšie veci aj v inštitúcii, v ktorej pracujú, tak práve toto ich odstrašuje, tieto procesy napríklad s investigatívnymi novinármi a hovorím špecificky, lebo naozaj konkrétne investigatívni novinári boli hlavne takýmto spôsobom zastrašovaní, a to aj dlhšiu, dlhšie dobu. Takže, takže tento schladzovací efekt a s týmto termínom narába aj Ústavný súd je jeden z vážnych konsekvencií, z vážnych dôsledkov, kvôli ktorému by toto nemalo byť, alebo teda poďme spraviť zmenu takú, aby naozaj to nemalo okrem iného aj tento efekt.
Áno, v praxi boli hlavne investigatívni novinári s týmto pranierovaní, alebo prenasledovaní, a to dlhodobo, a tí robia naozaj, tých naozaj strašne málo investigatívnych novinárov robí neoceniteľnú a extrémne riskantnú, riskantnú prácu, keďže tiež sa venujem takejto oblasti, tak viem, čo všetko to obnáša, a oni si teda tí, ktorí to robili, najpoctivejší, si prešli, si prešli niektorí peklom aj ohľadne tohto a, samozrejme, spomeniem tu ešte aj Jána Kuciaka, ktorý mal články, ktoré boli perfektne podložené, kde boli samé fakty, kde boli informácie, kde on, ako ho poznám z jeho práce, si všetko ixkrát overil predtým, predtým, ako to, ako to napísal. Nebol ochotný len na základe nejakých jednej, dvoch správ, ktoré mal, alebo informácií, ktoré mal, niečo napísať, ale aj týždne a mesiace si overoval, kým neprišiel až k istote toho, že naozaj to, čo píše, je všetkými zdrojmi naozaj perfektne podložené.
A takíto ľudia sú týmto najohrozovanejší, ale sú to nielen teda novinári, ale sú to aj tí, ktorí by napríklad vo finančnej správe, v polícii, v štátnych inštitúciách alebo možno vo veľkých firmách radi s niečím vystúpili, s tým, že je to, sa tam dejú protizákonné veci, a vďaka takémuto schladzovaciemu efektu tohto trestného činu ohovárania, ako sa vykonáva v praxi, tak ich to odrádza, tak ich to odrádza. A tento zákon neplatí, teda vôbec nie je vymedzený pre novinárov, alebo teda zrušenie nie je vôbec vymedzené len pre novinárov, ale je všeobecné pre každého. Takže toľko k tomu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, ctení kolegovia, skôr ako zmenu v Trestnom poriadku by som privítal iniciatívu, poslaneckú iniciatívu k novému komplexnému mediálnemu zákonu na Slovensku. Alebo prinajmenšom k univerzálnemu etickému kódexu novinárskej tvorby, a to tak pre úsek tlače, ako aj pre úsek elektronických médií a hlavne internetových médií. Toto na Slovensku chýba a toto je základný kameň úrazu a príčina, od ktorej sa odvíjajú mnohé ďalšie veci.

Pán poslanec Farkašovský, ďakujem, že ste vystúpili, je to naozaj niečo výnimočné v rámci vládnej koalície, že niekto vôbec zareaguje na opozičný návrh a povie svoj pohľad, aj keď ten pohľad je úplne odlišný ako náš, ale teda oceňujem, že ste, že ste vôbec vystúpili, a teda nemyslím to nijako sarkasticky.
Už s tým, čo ste hovorili, až tak veľmi nesúhlasím. Tvrdili ste napríklad, že dátová žurnalistika nie je investigatívna žurnalistika, že investigatívny novinár musí byť zrelá osobnosť, že novinár rok, rok-dva po skončení žurnalistiky nemôže robiť investigatívneho novinára. No nerozumiem celkom prečo. Jednak teda štúdium žurnalistiky nie je podmienkou toho, aby človek robil novinára, poznám viacerých kvalitných novinárov, ktorí žurnalistiku nikdy neštudovali. A touto vašou logikou potom Ján Kuciak nebol investigatívny novinár? Ján Kuciak nebol kvalitný investigatívny novinár len preto, že bol mladý, len preto, že pracoval s dátami? Dnešná doba umožňuje zisťovať informácie, prepojenia a súvislosti nielen tým, že sa novinár v prestrojení vyberie do terénu a tam niečo potajme zistí, alebo si nájde nejakých utajených svedkov v mafii, alebo mu niekto práskne niečo z predstaviteľov politickej moci, ktorý sa chce porátať s konkurentmi. Dnes už aj na internete možno nájsť kopu informácii bez toho, aby sa človek pohol od počítača a častokrát sú to veľmi zaujímavé a dôležité informácie, ako ukazuje práve práca Jána Kuciaka.
A nie je pravda ani to, že investigatívny novinár musí predložiť dôkazy a musí ich predložiť orgánom činným v trestnom konaní, to bolo dúfam, iba nejaké prerieknutie z vašej strany.

Môj kolega Dostál ma trošku predbehol, lebo takisto som sa zamyslela nad slovami pána Farkašovského, ktorý hovorí, poznám jeho názory o tom, že novinár musí mať isté vzdelanie, dokonca istý vek, aby mohol túto prácu vykonávať. Takže mňa v tejto súvislosti napadá, že ak by Ján Kuciak bol napríklad zamestnancom RTVS, tak podľa pána Farkašovského by nemohol zo svojej pozície vydávať tieto názory za novinársku prácu? Nepríde mi to vôbec logické a nemyslím si, že, že je tento názor správny, a sama som videla, čo znamená investigatívna práca, pretože niekoľko týždňov som venovala štúdiu konkrétnych zmlúv a podmienok, ktorými sa riadilo nakrútenie jedného filmu, konkrétne filmu Generál. Videla som, koľko práce to obnáša, pripadala som si doslova ako investigatívny proste človek, ktorý, ktorý sa, ktorý pracuje s dátami a s faktami, takže viem si predstaviť, že, že novinári v podstate robia túto prácu. A jediný rozdiel medzi mnou a novinárom je v tom, že ja potom o tom nepíšem do nejakého média. Ale nevidím dôvod, prečo by sme mali novinára limitovať nejakým vekom alebo, alebo vzdelaním v tom, aby takúto investigatívnu prácu robil.

Ďakujem za slovo. Novinári častokrát vynášajú súdy skôr, ako vynesie rozhodnutie naozajstný súd. Niektoré médiá sú čisto politické projekty a tam nepomôžu žiadne školenia ani vek. Nepomôže tam ani apelovanie na morálku a etiku, pretože tam žiadna nie je.
Pán Farkašovský, hovoril ste pekne, ale mne to pripomína, váš prejav mi pripomína dielo Thomasa More Utópia z 15. storočia. Je to dielo o ideálnej spoločnosti, ideálnom štáte. Slovenské politické projekty pretavené do novinárskej žumpy sú úplne iný level, tam nie sú ideály, tam nie je morálka, tam je všetko postavené na jedinom cieli, na mediálnej masáži mozgov.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne. Pán kolega, rozhorčovali ste sa nad nejakou komunikáciou redaktora a šéfredaktora v RTVS. Je pomerne zaujímavé, že poznáte obsahy rozhovorov zamestnancov RTVS, to ma celkom akože zaujalo a na druhej strane však aj včera, myslím, bol nejaký článok, váš pán predseda Danko tiež tam celkom dokonale ovláda postupy v spravodajstve RTVS. Ja rozumiem, že vám niektorí redaktori v RTVS vadia, veď aj mne vadia nejakí tí novinári občas, čo niečo napíšu, ale vzhľadom na svoje postavenie som nútený znášať aj kritiku, niekedy oprávnenú, niekedy neoprávnenú. A ja naozaj nechápem, prečo sa sťažujete na tú RTVS, veď vy tam máte riaditeľa, vy ste si ho tam dosadili, je to vaša televízia, kľudne ju premenujte na Slovenskú národnú televíziu a možno bude potom vysielať hodinové reportáže zo zahraničných ciest predsedu parlamentu.
Ďalšia vec, hovorili ste, že voláte dva roky po nejakom mediálnom zákone, ale veď ste v koalícii, ste koaličný poslanec, ste vládna strana, neviem, prečo ste s takýmto návrhom zákona za dva roky neprišli, veď to je, to je vaša, to je vaša možnosť, ktorú my napríklad nemáme, my môžme prísť aj s perpetuum mobile a jednoducho to neprejde, lebo je to opozičný návrh. Čiže nehnevajte sa, ale takéto vyplakávanie, ja tomu veľmi nerozumiem, a už keď sme pri tom ohováraní, tak za tlačovky Andreja Danka by podľa mňa mal dostať pomaly 20 rokov, lebo to ohováranie je tam v každom druhom slove, v každej druhej vete. Ďakujem.

Slovo. Pán Farkašovský, ja by som sa vám chcela poďakovať za váš naozaj vysoko kultivovaný, vysoko odborný a naozaj kompetentný príspevok do rozpravy. Veľmi si cením, aj som sa poučila mnohému, čo ste hovorili, a naozaj oceňujem tento váš prístup a tento váš príspevok do rozpravy.
Ďakujem vám.

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyni za faktické poznámky.
Pán poslanec Dostál, ja viem, že znakom mladosti je odvaha, kritickosť, aj už určitá revolta, a s tým nesúhlasím, ale čo ste hovorili, že novinár nemá čo komunikovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. No potom sa pýtam, kde sa končí jeho práca. Jeho práca sa končí subjektívnym obvinením dotyčného človeka? Na základe čoho a na základe prečo. Pani Kaščáková, pokiaľ ide o vzdelanie novinára, ja určite nelimitujem novinára jeho vzdelaním, ja ho limitujem jeho praktickými novinárskymi skúsenosťami, jeho praktickými novinárskymi zručnosťami a jeho osobnostnou novinárskou zrelosťou. To sú tri dôležité veci, dovolím si povedať, okrem analytickej schopnosti, najdôležitejšie veci, ktoré by mali zdobiť investigatívneho novinára a novinára vôbec.
Pán Pčolinský, no, nerozhorčoval som sa, nevyplakával som, povedal som svoj názor, ktorý je podopretý viac ako 30-ročnými skúsenosťami v médiách. Nepoznám komunikáciu v rámci RTVS, ale už ako bolo dobrým zvykom pri určitých novinárov, novinároch v tejto inštitúcii, všetko sa ocitlo zázračným spôsobom na webe a na Facebooku.
No a RTVS nie je televízia Slovenskej národnej strany, to si vygumujte z hlavy, prosím, a nový mediálny zákon pripravuje sa, určite vyvoláme k tomuto celospoločenskú diskusiu.
Ďakujem.