33. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1021. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona 73 (pozn. red.: správne „§ 73“) o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1070 z 28. mája 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Nehézová.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, skôr ako som sa dostala do práce s návrhom zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, som viedla rozhovory s matkami, ktorých sa moja novela mala týkať. Nemyslím tých spoluobčanov a spoluobčianky, čo vyciciavajú náš štát bez akýchkoľvek zábran, myslím spoluobčanov, matky, ktoré používajú deti ako nástroj obživy. Myslím budúce matky, ktoré pracovali, študovali a práve teraz sa rozhodli mať bábätko. Všetky alebo viac-menej všetky budúce mamičky sa mi ponosovali na výšky všetkých príspevkov ohľadom narodenia, ale aj následnej výchovy a starostlivosti o dieťa. No najčastejšia otázka, ktorú mi dávali, je, citujem:
„Prečo ja, ktorá som odrobila a odvádzala tomuto štátu všetko, čo je predpísané, mám rovnaké rodičovské príspevky a mám rovnaký príspevok pri narodení dieťaťa, ako tá žena - v úvodzovkách - budúca matka, ktorá ešte nepracovala, nevyštudovala a neurobila pre tento štát nič? Neodviedla ani korunu do Sociálnej poisťovni, do zdravotnej poisťovni a vôbec nič do štátu nedala. Dostane takisto ako ja?“ Koniec citátu.
Ja som s poľutovaním musela odpovedať: „Áno, máte pravdu.“ Pretože v zákone č. 383/2013 Z. Z. sa doslovne hovorí:
„Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa nevzniká oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 1 ak
a) pre dieťa neuzavrela dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa osobitného predpisu;
b) pred uplatnením nároku na príspevok pri narodení dieťaťa súhlasila s osvojením dieťaťa;
c) dieťa bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov;
d) najmenej jedno z detí oprávnenej osoby narodených pred narodením dieťaťa, na ktoré si uplatňuje nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov;
e) dieťa sa narodilo mimo územia Slovenskej republiky a príslušná inštitúcia štátu, v ktorom sa dieťa narodilo, vyplatila oprávnenej osobe príspevok pri narodení dieťaťa alebo inú dávku toho istého druhu, alebo je maloletá a nemá súdom priznané rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o dieťa.
Ďalej zákon hovorí podľa § 2 ods. 1 písm.
„a) nárok na príspevok nevzniká, ak od 4. mesiaca tehotenstva do pôrodu sa nezúčastňovala raz za mesiac na preventívnych prehliadkach u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo alebo obdobných prehliadkach v cudzine. Za účasť tejto oprávnenej osoby na preventívnej prehliadke v príslušnom mesiaci sa považuje aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti tejto oprávnenej osobe v ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo
b) po pôrode opustila zdravotnícke zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením osobitného predpisu o prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti.“
Čo sú toto za podmienky? Kde je dáka zásluhovosť? Nikde v zákone sa nepíše, že nárok na príspevok pri narodení dieťaťa majú len slušné, pracujúce alebo vyštudované ženy, ktoré si daný príspevok zaslúžia. Náš štát príspevok pri narodení dieťaťa vypláca každej žene, ktorá porodila dieťa a splnila minimálne požiadavky podľa zákona, ktorý som čítala. Všetkým ženám, a to aj tým, o ktorých vieme, že daný príspevok pustia, ako sa povie, dole gágorom. Nakúpia si alkohol, cigarety a iné návykové látky a niekoľko dní z toho žijú opití, ako sa povie, majú bašável.
A čo ich deti, na ktoré mal byť ten príspevok vyplatený? V špinavej, zaprášenej a neupratanej chyži plačú od hladu, smädu a veľakrát aj zimy a strachu. Povedzte mi jeden dôvod, prečo by mal náš štát podporovať takéto nezodpovedné a asociálne matky ešte tým, že im na ich hýrenie dajú príspevok. Dajme tieto príspevky ženám, ktoré sa rozhodli porodiť dieťa a ktoré sa o svoje dieťa s láskou, pokorou a úctou vzorne starajú. Naučme ženy, ktoré majú deti ako nástroj obživy, že príspevky dostanú, len keď sa budú o seba, ako aj o svoje deti vzorne a slušne starať.
Ako už povedal kolega Beluský, ĽSNS preto predkladá návrh zákona a to aj efektívne využívanie verejných zdrojov. V predmetnej novele zavádzame nové podmienky získania príspevku pri narodení dieťaťa. Prvá podmienka je, že matka alebo otec podľa prípadov ustanovených zákonom bola pred pôrodom v období dvoch rokov minimálne 270 dní sociálne poistená, teda pracovala, tak ako je to aj pri materskom príspevku. Druhá podmienka ja ukončené stredné odborné vzdelanie.
U veľkej časti obyvateľstva je predpoklad, že splnia aspoň jednu z podmienok vyplácania príspevku pri narodení dieťaťa. Ja si však myslím, že slušné, pracujúce a študujúce ženy splnia obidve podmienky našej novely.
Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu našej novely.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy. Aha, teraz toto bola ústna, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak, spravodajkyňa tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Martina Beluského, Jána Kecskésa a Jany Nehézovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1022, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1071.
Dávam slovo poslancovi Martinovi Beluskému, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Martina Beluského, Jána Kecskésa a Jany Nehézovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1022.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predstavujeme druhý zákon z tohto balíčka sociálnych zákonov našej strany. Znovu predkladatelia Marian Kotleba, Milan Uhrík, Martin Beluský, Ján Kecskés, Jana Nehézová. Tentokrát predkladáme do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Hlavným cieľom tejto predloženej novely zákona je zlepšenie podpory rodín s malými deťmi a zvýšenie, zvýšenie motivácie slušných mladých rodín mať vlastné deti. V záujme zvýšenia motivácie mladých žien stať sa matkami preto v predkladanej novele zákona navrhujeme priznať materské aj ženám, ktoré neboli nemocensky poistené, ako to v súčasnosti vyžaduje zákon, ale majú aspoň ukončené minimálne stredné odborné vzdelanie, čo v zmysle školského zákona znamená mať ukončený buď trojročný vzdelávací program ukončený záverečnou skúškou, gymnázium alebo vzdelávací program ukončený maturitou, prípadne nadstavbové pomaturitné vzdelanie. Hoci takéto ženy doposiaľ nepracovali, je práve vďaka ukončenému minimálnemu strednému odbornému vzdelaniu u nich predpoklad, že v budúcnosti po ukončení materskej budú ekonomicky aktívne.
Pre úspešné ukončenie stredoškolského štúdia je podľa školského systému v Slovenskej republike totiž potrebné preukázať schopnosť vzdelávania sa vo všeobecných a odborných témach a zároveň dokázať osvojenie si základov telesnej, mravnej a etickej výchovy. Miera nezamestnanosti stredoškolsky vzdelaných ľudí je totiž historicky oveľa nižšia ako miera nezamestnanosti ľudí len so základným vzdelaním.
V predloženej novele zákona okrem rozšírenia okruhu mariek, ktoré budú mať nárok na materské, zároveň predlžujeme dobu poberania materskej na celé 3 roky. Navrhujeme upraviť hodnotu nároku na materské na 90 % z vymeriavacieho základu matky. Aby sa predišlo negatívnemu dopadu na životné podmienky pre už narodené a počaté deti, tak účinnosť tejto novely zákona sa navrhuje až od 1. januára 2019, aby si perspektívni budúci rodičia vedeli zodpovedne naplánovať tehotenstvo a rodičovstvo.
Predložený návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet a presný dopad však nie je možné kvantifikovať, keďže nie je možné dopredu určiť, ako sa vyvinie pôrodnosť obyvateľstva po nadobudnutí účinnosti tejto novely zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Petre Krištúfkovej.

Ďakujem. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1022. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1071 z 28. mája 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky od poslancov Milana Mazureka a Stanislava Drobného.
Nech sa páči, pán poslanec Mazurek.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste prítomní tu v sále, chcem povedať, že to, čo si mnohí uvedomujeme a čo nás straší do budúcnosti, je mimoriadne dôležitým faktom pri rozhodovaní, prečo Ľudová strana Naše Slovensko prišla s týmto návrhom zákona. Hovorím tu o demografickej kríze, ktorá na Slovensko pôsobí mimoriadne vážne, a možno to pokladať za ešte vážnejšie než v mnohých štátoch západnej Európy.
Podľa štatistík dnes na jednu slovenskú matku pripadá menej než 1,3 dieťaťa. To znamená, že Slovensko nielen starne, ale doslova a do písmena vymiera. V prípade, že sa nám politikom, ktorí sme zodpovední za budúcnosť štátu, ktorí sme zodpovední za to, aby sme národu vytvorili podmienky pre život tak, aby sa mohli mladé rodiny sobášiť a mať deti a fungovať, normálne žiť na Slovensku, v našom štáte, v našom sociálnom, právnom systéme, tak sa nemôžeme na túto štatistiku pozerať len tak, pretože ak nenapravíme súčasnú demografickú krivku, v budúcnosti nás čaká jednoducho istý kolaps. Skolabuje nám úplne všetko, sociálny systém, dôchodkový systém, zdravotníctvo, celkove zabezpečenie, štát sa zrúti ako domček z karát. Na demografickú krivku na rodinnú politiku, na sociálnu politiku a na to, aby mladé rodiny mali deti, aby štát, aby národ nevymieral, ale práve naopak, aby jeho počet, počet jeho obyvateľov rástol, je jednoducho potrebné brať zreteľ.
My musíme opätovne naštartovať pôrodnosť v mladých rodinách, inak každá iná politika, každá iná téma, všetko, čo tu budeme v tomto pléne prerokovávať, bude len druhotný problém, ktorý nebude riešiť tú hlavnú príčinu, a to je práve vymieranie slovenského národa. Som si plne vedomý toho, že demografická kríza je spôsobená z väčšej miery práve životným štýlom, ktorý sa v dnešnej dobe orientuje viac materiálnym smerom, viac na materiálne hodnoty, viete, to mať luxusné auto mať, veľký drahý dom, mať drahé kabelky, telefóny, notebooky, smartfóny, neviem čo všetko ako na hodnoty duchovné, ako na cieľ mať rodinu a podobne.
Každopádne veľkou mierou na súčasnú demografickú krivku, na súčasnú krízu pôrodnosti a celkového života mladých rodín vplýva rovnako aj sociálna politika štátu. Na Slovensku dnes môžeme otvorene hovoriť o tom, že tu nemáme sociálnu politiku, ale práve naopak, politiku asociálnu. Miesto toho, aby sa podporovali mladé rodiny, ktoré v budúcnosti štátu vychovávajú slušné deti, ktoré sa zapoja do pracovného procesu, ktoré budú platiť dane a ktoré budú pre štát prínosom bez ohľadu na to, či sú biele, oranžové, ružové, čierne, zelené, na toto teraz nehľadíme, hľadíme čisto na správanie, tak štát podporuje tých, ktorí pracovať nechcú, ktorí sa chcú správať asociálne, ktorí neplánujú nejakú budúcnosť, ktorí necítia nejakú hodnotovú spojitosť s týmto štátom, s naším národom. Alebo nie na, nedajbože, ešte potrebu pracovať.
No a práve pre toto je dnes pre mnohé mladé rodiny myšlienka na to mať dieťa doslova luxusom, a nieto ešte myšlienka na to mať tých detí viac. Prečo? Veď to všetci vieme, materská úplne mizivá, sociálne istoty pre mladé rodiny takmer nijaké, bytová otázka absolútne nevyriešená, rodičovský príspevok v hodnote menej než 220 eur, z čoho sa jednoducho nedá vyžiť, ani keby ste boli skutočne kúzelníkom, a nieto ešte sa popritom stíhať starať o dieťa, resp. zvládať to.
No a keďže Ľudová strana Naše Slovensko má vo svojom programe od svojho počiatku radikálnu zmenu v sociálnom systéme, zmenu, ktorá spôsobí, že sa budú podporovať namiesto tých, ktorí pracovať nechcú, tí, ktorí pracovať chcú a ktorí tie hodnoty štátu vytvárať budú, prichádzame s týmito dvoma návrhmi zákonov, ktorými chceme zlepšiť sociálnu politiku, aby viac odzrkadľovala potreby mladých slušných rodín, ktoré pre štát v budúcnosti budú vytvárať prínos.
Tento konkrétny návrh zákona, ako spomínal kolega predkladateľ, rieši práve materskú dovolenku. Príliš, príliš veľké množstvo mladých dievčat, ktoré navštevujú vysoké školy a ktorým sa z nejakého dôvodu podarí otehotnieť, dnes chodí na potratové kliniky a necháva si zabíjať svoje deti. Je to až alarmujúce veľké množstvo týchto dievčat, ktoré sa rozhodnú k takémuto rozhodnutiu. Častokrát sa im ale človek nemôže diviť. Prečo? Dostanú sa do paniky, nevedia, ako sa rozhodnúť. Premýšľajú nad tým, ako z toho 220-eurového príspevku uživia to dieťa, ako budú fungovať, čo im povedia rodičia, štát sa na nich zvysoka vykašle, nevedia, čo bude, a potom si radšej povedia, že našporia alebo nájdu tých 300 eur a minú to na ten potrat, v tej skratovej chvíli nechajú radšej zabiť svoje dieťa, ako by mu dali šancu na život. A štát sa na toto celé ticho prizerá a nevie absolútne nejakým spôsobom zakročiť. Určite nehovoríme teraz o všetkých dievčatách, ktoré navštevujú vysoké školy, ktoré nemajú odpracovaných tých potrebných 270 dní, a teda nemajú nárok na materskú dovolenku, ktorá by bola určite vo vyššej miere než tých smiešnych 220 eur, ktoré predstavuje rodičovský príspevok. Mnohé sú motivované tým, že si chce kúpiť ten nový iPhone, že potrebuje nový notebook, že si nechce kupovať nové tehotenské rifle alebo že v tom vidí prekážky v kariére, v cestovaní a v čomkoľvek inom, ale toto už nechám čisto na svedomí tých konkrétnych žien.
Ja sa chcem baviť o tých, ktoré by si to dieťa mohli nechať, ktoré by mohli tomuto štátu vychovať ďalšie potomstvo, ale neučinia tak iba preto, že štát na nich zvysoka kašle a namiesto toho, aby podporoval ich, podporuje asociálov.
A preto prichádzame s návrhom, aby aj ženy, ktoré nepracovali tých 270 dní, to znamená, predovšetkým sa to týka študentiek, mali nárok na materskú dovolenku. Nebude to materská dovolenka v takej istej miere, ako je to pri ženách, ktoré tých 270 dní pracovali, a kde sa im to bude vypočítavať z 90 % vymeriavacieho základu, ako to stanovujeme v tejto novele, bude to 90 % z minimálnej mzdy, ale bude to po dobu troch rokoch. To znamená nie ako teraz, že síce šesť mesiacov ženy, ktoré majú odpracované, netýka sa to teraz tých, ktoré nemajú odpracovaných tých 270 dní, šesť mesiacov poberajú materskú dovolenku a potom už prejdú na ten rodičovský príspevok v sume menej ako 220 eur, z ktorého sa jednoducho nedá vyžiť.
Iste, asociál, ktorý nepotrebuje k životu nejaké veľké veci, ktorému stačí tá chalupa, chajda, stačí mu tá pálenka, ktorú si každý deň potrebuje kúpiť, tie nejaké základné veci, tomu tých 220 eur, a ten príspevok na dieťa bohate stačí. Ten je s tým spokojný, oni nemajú veľké životné potreby, veď kto žije na východe alebo v strede Slovenska a stretá sa s týmito komunitami, ten to chápe. Ale matky, ktoré chcú svoje deti vychovávať zodpovedne, ktorí to vnímajú naozaj tak, že chcú tomu dieťaťu niečo do toho života dať, ktoré nechcú byť asociálkami, tak tieto predsa nemôžu vychovávať svoje dieťa za smiešnych menej než 220 eur.
No a keďže si uvedomujeme, že prijatie takejto novely zákona, by malo nesmierne veľký vplyv na rozpočet štátu, ktorý sa nedá presne kvantifikovať, ako tu bolo povedané, keďže nedokážeme presne určiť, akým spôsobom by prijatie takejto novely, mohlo ovplyvniť pôrodnosť, že či to bude obrovský nárast, či to bude čiastkový nárast, a tým pádom nevieme presne určiť, koľko miliónov to môže stáť. Môžme ale povedať, že to kľudne môže byť niekoľko stoviek miliónov ročne. Naozaj môže to byť takáto suma.
Lenže ja sa teraz pýtam pre tých všetkých, ktorí by chceli argumentovať, že odkiaľ chcete zobrať také veľké množstvo peňazí, prečo chcete dať do rodinnej politiky také obrovské sumy, ktoré potrebujeme niekde inde a podobne.
Ak štát má 600 mil. eur na to, aby dal dotáciu Jaguaru, ktorý postaví fabriku do okresu, kde nie je ani ľudí, nezamestnaných ľudí, ktorí by tam pracovali, a následne sem sú dovážaní Srbi a Rumuni, aby pracovali v tejto fabrike, ak štát má na to, aby dal 600 mil. eur na - už piate v poradí - oddlženie nemocníc, a pritom nevyvodí absolútne žiadne dôsledky voči tým, ktorí tieto nemocnice rozkradli a zadlžili, ak štát má na to, aby platil takmer miliardu eur len tak do rozpočtu Európskej únie a obhajoval to nejakými eurofondami, ktoré si rozdelia určité skupiny podnikateľov, ktoré si rozdelí partia vyvolených ľudí, a takto by som mohol pokračovať ďalej, ak štát má 300 mil. eur na to, aby sa investovalo do bývania asociálov, do zlepšovania ich životných podmienok, ak štát má viac než miliardu eur na nákup Dankových transportérov, z ktorých slušný pracujúci človek nemá vôbec nič, a nevieme, kto všetko sa na tom nabalí, a môžme pokračovať ďalej, desiatky miliónov eur pre rôznych Bašternákov, tunelárov dépeháčiek, ak štát vie podporovať všetky tieto skupiny ľudí, ak si štát vie nájsť dostatok prostriedkov na toto všetko, tak si štát, zodpovedný štát, ktorý je riadený zodpovednými ľuďmi, ktorým skutočne leží na srdci láska k vlasti a k svojmu národu, musí nájsť dostatočné množstvo prostriedkov na to, aby zabezpečil tú základnú reprodukčnú funkciu národa, aby ten národ nevymieral, ale práve naopak, počet jeho obyvateľov, jeho príslušníkov narastal.
Pretože ak nechceme pristúpiť k takému samovražednému, likvidačnému kroku, ako pristúpili západné štáty, a riešiť náš problém s demografiou imigrantmi z Afriky, z Ázie a fakticky tak zlikvidovať celkovo náš národ, ako ho dnes poznáme, tak musíme postaviť sociálnu politiku, prorodinú politiku, politiku, ktorá naozaj pomôže mladým rodinám mať deti, ktorá im zabezpečí istotu, že sa nemusia báť napr. tie dievčatá, ktoré som spomínal, na vysokej škole mať deti, a môžme takto náš národ zachrániť. Pretože tu môžme potom hovoriť o odvodových bonusoch, neviem akých všelijakých bonusoch, ak nebude vyriešená demografická otázka, ak nezabezpečíme, aby národ mal tú reprodukčnú funkciu plne funkčnú, tak potom nemá zmysel riešiť vôbec nič ďalšie.
Ako hovorím, prorodiná politika je pre Ľudovú stranu Naše Slovensko aktuálne jedna z najdôležitejších tém. Pre štát to musí byť téma, priorita číslo jeden.
Keď sme hľadali taký ten najlepší spôsob, ako z tohto systému materských dovoleniek vyčleniť asociálov, ktorých podporovať nechceme, teda naopak, ako je tomu teraz, keď sú asociáli zvýhodňovaní nad slušnými ľuďmi a ich asociálne správanie, ich kriminalita, ich porušovanie zákona je ešte doslova podporované tým, že im dávame všetko zadarmo, tak sme sa snažili prísť na ten najlepší spôsob, kedy určitý faktor koreluje práve s týmto obyvateľstvom. Zistili sme, že najväčší počet dlhodobo nezamestnaných, čo je úplne logické, však každý musí chápať, sa nachádza práve medzi ľuďmi, ktorí dosahujú iba základné vzdelanie, častokrát ktorí sa nedostali ani do 9. triedy základnej školy.
Tým pádom môžme smelo určiť, že práve vzdelanie je tým najlepším faktorom ako nastaviť tento princíp prideľovania materskej dovolenky. Aby si to ľudia nemýlili, pre ženu, pre mladé dievča stačí mať, netreba mať maturitu, stačí mať výučný list a už vďaka tejto novele zákona, získa nárok na materskú dovolenku v 90 % hodnote minimálnej mzdy. Uvedomujeme si rovnako, že to nevyrieši problém komplexne, že ten zákon nie je dokonalý, že ten systém nebude dokonalý, ideálny, pretože zase tu môžme povedať, že príde 15-ročné-16-ročné dievča, ktoré si ešte nestihlo dokončiť tú strednú školu a ktoré otehotnelo. V tomto prípade ale, samozrejme, musíme dbať na nejakú rodičovskú a sociálnu zodpovednosť a uvedomujeme si, že aj tento návrh zákona je len prvým krokom, a ten sociálny systém sa musí ešte ďalej a ďalej vylepšovať, ale už toto by bol obrovský skok, keby sme, kedy by sme jasne vymedzili, že asociálov nebudeme ďalej podporovať takouto formou, a práve naopak, na slušné rodiny, na slušné mladé ženy a dievčatá, prídeme s takouto pomôckou, s takýmto návrhom, aby tie peniaze jednoducho mohli mať, aby si tie deti jednoducho mohli dovoliť.
A skutočne, zopakujem to poslednýkrát na záver, ak nevyriešime problém s demografiou, ak nevyriešime problém s vymieraním slovenského národa, ak nepodporíme mladé rodiny, ak nedáme mladým ženám istotu, že sa nemusia báť mať deti, že sa nemusia báť do tohto štátu, do tohto systému priviesť ďalšie potomstvo a zabezpečiť tak, aby slovenský národ nevymieral, potom nemá zmysel riešiť vôbec nič. Nemá zmysel kupovať transportéry za miliardu, nemá zmysel dávať Jaguaru 600 mil., pretože doba, kedy bude slovenský národ ešte žiť na tejto zemi, sa veľmi rýchlo bude krátiť.
Demografická politika, prorodiná politika, sociálna politika musí byť teraz pre nás v tomto pléne tým najdôležitejším, pretože my, zákonodarci sme zodpovední za to, či slovenský národ bude ešte v budúcnosti existovať, alebo nie.
Ďakujem.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Mizík.