33. schôdza

Pán poslanec Krajniak.

Keď som bol dnes na obede s jedným nemenovaným opozičným poslancom, ktorý aj teraz sedí v tejto sále, a opýtal som sa ho na ministra financií Kažimíra, tak mi povedal: Keď bude stáť Robert Fico pred posledným súdom, minister Kažimír bude jeho poľahčujúca okolnosť. Napriek tomu som rád, že minister financií je optimista, lebo minister financií má byť optimista. Ale dúfam, že jeho optimistická predpoveď, že ešte aj tento rok predloží ako minister tejto vlády štátny rozpočet, nevyjde. Dúfam, že v tom čase už pôsobenie tejto vlády bude dávno skončené.

Týmto vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra ako navrhovateľa, či je niečo, čo chce dodať. Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej nasleduje

návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2017.

Návrh je pod tlačou 984 a spoločná správa výborov má tlač 984a.
Návrh uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pán Ľubomír Vážny.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predkladám návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2017.
Návrh bol prerokovaný v Dozornej rade Sociálnej poisťovne dňa 17. 4. 2018. Následne bola účtovná závierka schválená vo vláde Slovenskej republiky dňa 9. 5. 2018 uznesením č. 218 a tiež Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci schválil uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2017 schváliť.
Predmetný návrh je spracovaný v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a v súlade s príslušnými opatreniami Ministerstva financií Slovenskej republiky vzťahujúcimi sa na hodnotené účtovné obdobie, to znamená rok 2017.
Návrh účtovnej závierky obsahuje súvahu, výkaz ziskov a strát, ktoré vyjadrujú celkovú majetkovú a finančnú situáciu, ako aj stav pohľadávok a záväzkov a rozdiel majetku a záväzkov, ďalej obsahuje poznámky, ktoré komentujú, dopĺňajú a prezentujú položky účtovných výkazov a tiež tabuľkovú časť, ktorá dopĺňa číselnými údajmi poznámky.
Súčasťou návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne je v súlade so zákonom o sociálnom poistení tiež správa o kontrolnej činnosti Dozornej rady Sociálnej poisťovne za rok 2017. Článok VIII poznámok rieši plnenie rozpočtu príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne a tvorbu fondov k 31. decembru 2017.
Príjmy Sociálnej poisťovne v bežnom roku 2017 dosiahli výšku 7,747 mld. eur, čo predstavuje 101,32-percentné plnenie schváleného rozpočtu na rok 2017. Zdroje Sociálnej poisťovne, to znamená príjmy vrátane prevodu prostriedkov z minulého roku, ktorý bol v objeme 529 mil. eur, teda zdroje Sociálnej poisťovne celkom predstavovali výšku 8,276 mld. eur.
Výdavky Sociálnej poisťovne v roku 2017 dosiahli výšku 7,711 mld. eur, čo predstavuje 100,92-percentné plnenie schváleného rozpočtu na rok 2017. Najväčší podiel na výdavkoch bol vo výdavkoch základného fondu starobného poistenia a základného fondu invalidného poistenia, spolu 6,766 mld. eur, čo predstavuje 87,75 % z celkových výdavkov Sociálnej poisťovne.
Hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2017 skončilo bilančným rozdielom v sume plus 566 mil. eur, čo je o 17,758 mil. viac alebo lepší výsledok, ako sa predpokladalo v schválenom rozpočte na rok 2017. Hospodárenie Sociálnej poisťovne bolo aj v roku 2017 významnou mierou ovplyvnené druhým dôchodkovým pilierom. Sociálna poisťovňa postúpila v roku 2017 dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 525,083 mil. eur. Detailnejšie údaje o týchto skutočnostiach sú v predkladanom materiáli.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2017.
Ďakujem za pozornosť.

Teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci poslanca Jozefa Buriana, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výboru.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 18. mája 2018 pod číslom 1033 pridelil návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil výbor pre sociálne veci.
Návrh bol po prerokovaní vo výboroch, bolo odporúčanie výbormi Národnej rady schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli: tvorba fondov 8 mil. 276-tisíc 552-tisíc eur (pozn. red.: správne malo byť "8 mld. 276 mil. 552-tisíc eur") a výdavky 7 mil. 710-tisíc 844-tisíc eur (pozn. red.: správne malo byť "7 mld. 710 mil. 844-tisíc eur") a bilančný rozdiel 565 708 000 eur.
Gestorský výbor určil mňa, Jozefa Buriana, aby predložil spoločnú správu výborov a o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky za rok 2017. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania bola uznesením výboru č., teda uznesením výboru z 11. júna schválená. V prílohe tohto je aj uznesenie Národnej rady, o ktorom budeme následne hlasovať.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa prihlásila za klub OĽANO pani poslankyňa Gaborčáková a ako jednotlivec bez poverenia výboru pán poslanec Heger.
Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

Dobrý deň. Kolegovia, kolegyne, pán riaditeľ, pani predsedajúca, ja by som si dovolila tiež upozorniť na niektoré anomálie práve k účtovnej uzávierke Sociálnej poisťovne. Súčasťou každoročnej účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne je prehľad príjmov členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov, iných orgánov účtovnej jednotky. Je dobré na chvíľu sa zastaviť pri niektorých reláciách medzi platmi ústavných činiteľov a platmi a odmenami v Sociálnej poisťovni či zvýšení výdavkov správneho fondu.
Mzda generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Budem hovoriť o niektorých platobných anomáliách. Plat alebo iná forma príjmov verejných činiteľov by mala vykazovať reláciu k zodpovednosti, ktorú má verejný činiteľ vo vzťahu k výkonu funkcie, ktorou bol poverený. Predseda vlády by nemal mať nižší príjem ako riaditeľ nejakého verejného fondu, ani ako poslanec, ani ako minister. Rovnako prezident republiky by mal mať najvyšší príjem medzi; nemal by mať najvyšší príjem medzi verejnými činiteľmi, lebo ide o reprezentanta štátu. Zdá sa, že touto problematikou sa nikto dlhšie nezaoberal a jediní, ktorí sú na pretrase, sú poslanci Národnej rady.
Mzda generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne je v sume 65 142 eur ročne v prípade, ak nie je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Mzdu generálneho riaditeľa určuje § 122 ods. 8 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení ako šesťnásobok priemernej mzdy zistenej Štatistickým úradom za rok, ktorý predchádza bežnému roku, a úprava mzdy sa vykonáva k 1. aprílu bežného roka. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ktorý zodpovedá za plnenie rozpočtu Sociálnej poisťovne má vyšší príjem ako minister financií, ktorý zodpovedá za štátny rozpočet. Medzi mzdou ministra financií a generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a ich zodpovednosťou je teda nepriama úmera, čo určite nie je v poriadku, nehovoriac o tom, že mzda generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne je vyššia ako plat predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a predsedu vlády.
A to nie je všetko. Podľa § 122 ods. 8 zákona o sociálnom poistení môže vláda Slovenskej republiky priznať generálnemu riaditeľovi odmenu v sume jeho ročnej mzdy. Teda bez akéhokoľvek porušenia zákona môže mať generálny riaditeľ ročný príjem 130 284 eur a to je viac ako príjem prezidenta.
Koncom minulého roka sa v parlamente viedla diskusia o platoch poslancov zmrazených na úrovni roku 2011. Očakáva sa revízia súčasného nastavenia platov poslancov a pokiaľ nechceme udržiavať anomálie v sume mzdy generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, odporúčam, aby vládna koalícia urobila audit medzi vedúcimi štátnych aj neštátnych fondov. Považujem za potrebné otvoriť diskusiu na tému súbehu funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Nie je v poriadku, ak jedna osoba Sociálnu poisťovňu riadi a súčasne v orgáne, ktorému je generálny riaditeľ, zodpovedá aj za jej činnosť. Nemám nič osobne proti pánovi Vážnemu, vždy sa aktívne zapája aj na výbore, keď sa pýtam k jednotlivým nejakým otázkam. Druhá vec je, ako to vnímajú ľudia vonku. V podstate nie sú im priznávané rôzne poistné dávky. Na druhej strane tu máme človeka, ktorý je aj poslanec, aj generálny riaditeľ, a teda ešte je aj vo vládnej koalícii. Naozaj veľmi ťažko sa vysvetľuje potom tým ľuďom von, prečo oni nemajú nárok na to alebo na to, aj keď možno reálne je to len ich subjektívny pohľad na vec, prečo im nič nebolo priznané, ale naozaj mali by sme verejne o tom diskutovať, či takáto konštelácia je tá najsprávnejšia.
Odmeny členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Podľa posudzovaného materiálu sú odmeny členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne priznávané podľa uznesenia Národnej rady č. 991 z 21. mája 2004 s názvom Priznávanie odmien za výkon funkcie v dozornej rade členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne. V predmetnom uznesení Národnej rady je uvedené nasledovné: Odmeny členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne sa budú poskytovať mesačne. Odmeny sa budú poskytovať zo základu, ktorým je priemerná mzda v národnom hospodárstve ustanovená zákonom. Po tretie, odmeny sa budú poskytovať násobkom z takto určeného základu. Podpredsedovia dozornej rady 1,3, členovia dozornej rady 1,08 a podobne.
Ide o veľmi nešťastnú formuláciu uznesenia, pretože nič také ako priemerná mzda v národnom hospodárstve v Slovenskej republike určená zákonom neexistuje a aj keby sme interpretovali priemernú mzdu ako priemernú mzdu zistenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky, tak je jasné, z akého; tak nie je jasné, z akého roka sa má uplatňovať priemerná mzda pri výpočte odmien. Preto je namieste konštatovanie, že odmeny členov dozornej rady nemajú zákonnú oporu alebo vychádzajú z neexistujúceho základu a je prekvapujúce, že to Sociálnej poisťovni doteraz nevadilo. Otázka teda znie, aká priemerná mzda bola uplatnená pri určovaní odmien členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne v roku 2017 a kde je zákonná opora priemernej mzdy, z ktorej sa určili odmeny členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne.
Členom dozornej rady boli v roku 2017 vyplatené odmeny v sume 102 326,37 eur. Počet členov dozornej rady vrátane jej predsedu, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny je 11. Dvom podpredsedom patrí mesačne 1,3-násobok priemernej mzdy, ostatným priemerná mzda. Podľa vyjadrenia pána generálneho riaditeľa a poslanca výboru pre sociálne veci sa členom dozornej rady, ktorí sú štátnymi zamestnancami, odmeny nevyplácajú a nevyplácajú sa ani ministrovi práce. Odmeny sa vyplácajú ôsmim ľudom, z toho dve osoby vykonávajú funkciu podpredsedov dozornej rady. Z uvedených informácií vyplýva, že podpredsedom boli minulý rok vyplácané priemerné mesačné odmeny v sume 1 289 eur, šiestim členom po 991,5 eura.
Dozorná rada zasadá spravidla šesťkrát do roka a aj keď zoberieme do úvahy, že člen dozornej rady potrebuje na preštudovanie materiálu nejaký čas, ročná odmena člena dozornej rady v sume cirka 11 900 eur je neadekvátne vysoká a vyvoláva rozpačitý dojem o nezaujatom výkone dozoru nad činnosťou Sociálnej poisťovne. A sú tu aj ďalšie nejasnosti. Priemerná mzda rastie podľa jej rastu a mali by byť v relácii aj odmeny členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne a nie je to tak. V roku 2016 boli členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne vyplatené odmeny v sume 80 529,6 eur, čo zodpovedá mesačnej odmene podpredsedu dozornej rady v sume 1 014 eur. Ostatným členom patrili odmeny 780 eur. V roku 2014 boli vyplatené odmeny v sume 85-tisíc eur, čo znamená mesačná odmena podpredsedu dozornej rady v sume 1 071 eur, ostatným členom patrili odmeny 824 eur. Čím je spôsobené, že pri rastúcej priemernej mzde boli odmeny členov dozornej rady v roku 2014 vyššie ako v roku 2016, je záhada a skôr naznačuje, že odmeny sú priznávané systémom ad hoc. Otázka dva, akým spôsobom sa v jednotlivých rokoch pri určovaní odmien členom a podpredsedom dozornej rady uplatňuje uznesenie Národnej rady 991/2004 a kto rozhodol o odmenách pre členov dozornej rady, pretože evidentne ignoroval toto uznesenie a konal teda neprípustne.
Ďalej sa budem venovať aj zvýšeniu výdavkov správneho fondu. Citácia závierky: "V nadväznosti na požiadavky súvisiace so zabezpečením výkonu sociálneho poistenia do konca roka 2017 a tvorby správneho fondu v bežnom roku 2017 v zmysle § 168 ods. 2 zákona o sociálnom poistení generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne dňa 6. marca 2017 schválil úpravu rozpisu rozpočtu Správneho fondu Sociálnej poisťovne na rok 2017 na sumu 159 976 tis. eur. Inak povedané, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zvýšil výdavky správneho fondu nad schválený rozpočet výdavkov. A aké sú to požiadavky súvisiace so zabezpečením výkonu sociálneho poistenia, o ktorých v rozpočtovom procese nevedel? Použitie správneho fondu na rok 2017 bolo rozpočtované na 106 mil. eur a generálny riaditeľ upravil túto sumu na 159 098 mil. eur. Teda použitie správneho fondu bolo zvýšenie o 51 percent. Rozpočet verejnej správy bol schválený 29. novembra 2016 a už v marci 2017 sa prišlo na to, že treba zvýšiť výdavky správneho fondu o 51 percent? To silne evokuje podozrenie, že Sociálna poisťovňa nechcela k takýmto výdavkom verejnú diskusiu a obišla rozpočtovú sumu výdavkom rozhodnutím generálneho riaditeľa. Otázka je, že či teda generálny riaditeľ má na to kompetenciu.
V predloženom materiáli sa uvádza, že tak urobil na základe § 168 odseku 2 zákona o sociálnom poistení. Toto ustanovenie sa týka tvorby správneho fondu a nie použitia. A je argumentácia § 168/2 je vysoko neprofesionálna. Zákon 461/2003 nedáva generálnemu riaditeľovi vo vzťahu ku schváleného rozpočtu správneho fondu žiadnu kompetenciu na jeho úpravu. To má svoju logiku, veď načo by bolo potom schvaľovanie rozpočtu Sociálnou poisťovňou, Národnou radou Slovenskej republiky? Výnimku tvorí rozhodnutie o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený. A tento prípad to nie je, lebo správny fond nie je základný fond. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy zaraďuje Sociálnu poisťovňu medzi neštátne fondy podľa § 9 ods. 4 vyššieho uvedeného zákona citujem: Štatutárny orgán subjektu verejnej správy je povinný zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, aká zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte subjektu verejnej správy.
Z uvedeného vyplýva, že generálny riaditeľ nemá kompetenciu meniť v rozpočte výdavkov správneho fondu a ide o akt, ktorý nemá oporu v žiadnom zákone. Preto vlastne môže porušovať zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a týmto problémom by sa mal zaoberať predseda vlády alebo teda Dozorná rada Sociálnej poisťovne a vyvodiť dôsledky a dať to do správneho smerovania. Generálny riaditeľ mal podľa toho porušiť povinnosti pri výkone svojej funkcie, a teda čo na to hovorila vláda, ktorá materiál schvaľovala? Nepovedala nič. Bežné výdavky sa zvýšili o 39 990 mil. eur, kapitálové výdavky sa zvýšili takmer 10-násobne na 5 243 000 eur. Zvyšných 9 mil. niečo zo zvýšeného použitia správneho fondu ostalo nepoužitých. Otázka teda znie, na čo sa minulo viac ako 4 mil. eur v kapitálových výdavkoch, ide teda o verejné prostriedky a verejnosť má právo vedieť, na čo bolo míňané.
Ďakujem za pozornosť.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán riaditeľ, kolegyne, kolegovia, ja prichádzam viac-menej s témou, ktorú sme tu pred rokom s vami rokovali a viac-menej sme na ňu poukazovali a opäť vyplýva z tých čísiel, takže ja by som si dovolil to tak predniesť. Týka sa to, samozrejme teda, ako sme aj minulý rok hovorili, pohľadávok na poistnom. Takže ak je korektne zostavený rozpočet príjmov nejakej organizácie od jej klientov, potom je normálne očakávať, že naplnenie rozpočtu na 100 % nebude implikovať celkový nárast dlžného poistného. To ale neplatí v Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa podľa jej vlastných údajov naplnila rozpočet príjmov bežného roka na 101,32 % a zároveň zvýšila; sa zvýšilo dlžné poistné o 92,5 mil. eur. Takže vidíme, že niečo tu nie je v poriadku a to niečo je jednoduché pomenovať.
Pri rozpočtovaní príjmov v Sociálnej poisťovni sa hrubo podhodnocuje príjmový potenciál Sociálnej poisťovne a potom vznikajú takéto rozum zastavujúce situácie. Nízko nastavený rozpočet sa napĺňa jednoducho, ale jeho plnenie s vývojom pohľadávok stratilo akýkoľvek kontakt. Rozpočet a vývoj pohľadávok žijú ako keby vlastným oddeleným životom, ale toto nie je normálna situácia. Čiže pokiaľ sú k dispozícii korektné rozpočtové východiská, zostaviť rozpočet príjmov Sociálnej poisťovne od ekonomicky aktívneho obyvateľstva nie je komplikovaná záležitosť. Príjmy na jednotlivé druhy sociálneho poistenia sa určia ako súčin, čiža 12 krát počet poistencov krát priemerný vymeriavací základ krát sadzba poistného. A táto suma sa zníži o percento dočasnej pracovnej neschopnosti poistného kmeňa, ktoré sa dlhodobo udržuje na hodnote 3,5 percenta. To, samozrejme, platí pre prípad, kedy by Sociálna poisťovňa vybrala všetko predpísané poistné od ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Z uvedeného však vyplýva, že kvantifikácia príjmového potenciálu poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva je záležitosťou násobilky.
Čo patrí k odbornému odhadu pri zostavovaní rozpočtu, je predpokladaný objem vybraného dlžného poistného, pokút a penále, ktoré Sociálna poisťovňa odhadla na rok 2017 na objem 245 mil. eur a výber príspevku na starobné dôchodkové sporenie od ekonomicky aktívneho obyvateľstva odhadnutý na 472 nejaké drobné miliónov eur. Z týchto východísk je 100 % príjmu z vybraného poistného pri 3,5-percentnej chorobnosti 7,687 mld. eur. Rozpočet bol nadimenzovaný na 7,272 mld. eur a podiel týchto dvoch čísel hovorí o úspešnosti výberu poistného. Čiže keď si to podelíme, tieto dve čísla, nedostávame 100 %, ale dostávame 94,6 % a v rozpočte je deklarovaná úspešnosť výberu poistného na úrovni 99,5 percenta. Je to zlý vtip, by som to nazval, alebo ide o niečo, čo je určite hodné vysvetlenia. A hovorím to preto, lebo viac-menej opakujem tú istú pesničku z minulého roka, akurát že s novými dátami a na tých nových dátach to vychádza veľmi podobne, čiže vidíme, že sa to nenapĺňa. Lebo v súlade s definíciou úspešnosti výberu poistného, tak ako je každoročne uvedené v správe o hospodárení Sociálnej poisťovne, to určite nie.
Na druhej strane pri úspešnosti 94,6 % mala Sociálna poisťovňa zvýšiť dlžné poistné o cca 415 mil. eur, ale zvýšila ho len o 99 mil. eur. Takto sa prejavuje samotný život, v úvodzovkách, rozpočtu a pohľadávok na poistnom. Z toho vyplýva jediné, že buď platí, že alebo sú nekorektne kvantifikované rozpočtové východiská, alebo je nekorektne zostavený rozpočet, alebo jedno aj druhé.
Tuto by som vás poprosil, pán riaditeľ, keby ste to vysvetlil, lebo v súvislosti s kvantifikáciou rozpočtových východísk kladiem ešte inú otázku.
V správe o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2016 je uvedené, že na dohody mimo pracovnej činnosti bolo v priemere evidovaných 434 795 osôb. To je dosť veľký počet, kde je započítaný príjem; pýtam sa, že kde je započítaný príjem z poistného od dohodárov. Zdá sa, že nikde, a ak to zreteľne neviete vysvetliť, tak potom naozaj môžme povedať, že ide o falšovanie rozpočtových východísk a skresľovanie úspešnosti výberu poistného. Pri takomto stave je potrebné sa naozaj venovať podrobnejšie návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne a zároveň je potrebné, aby ste vy, pán riaditeľ, okrem úspešnosti výberu poistného, ktoré je zverejňované, ale nekontrolovateľné práve aj kvôli tomu, čo som povedal, predkladal aj úspešnosť výberu poistného z bežného roka. Čiže nie tým, že prenášame tam tie pokuty a podobné, lebo keď to takto zhrnieme, tak potom nám vychádzajú hausnumerá v prebytkoch a nevieme odhadnúť, nevieme odkontrolovať teda tú úspešnosť výberu za daný rok, čiže treba do toho vniesť jednoznačne transparentnosť, inak budeme tápať práve medzi tým nepresným výpočtom z nepresných východísk a je to nedohľadateľné, takže transparentnosť je tam úplne kľúčová.
Vývoj dlžného poistného, pohľadávky na poistnom od ekonomicky aktívneho obyvateľstva prevažne narastajú. Voči roku 2011 narástli o 314 aj nejaké drobné miliónov eur a dosiahli hodnotu 878,5 mil. eur. Výnimku tvorí rok 2011, v ktorom generálny riaditeľ ešte Lopatka znížil objem pohľadávok o viac ako 259 mil. eur, a rok 2015, kedy sa znížil objem pohľadávok voči roku 2014 o takmer 23 mil. eur. Ale samotný objem pohľadávok k hodnoteniu vývoja pohľadávok nestačí. Dôležitý je aj vývoj pomeru pohľadávok k celkovej sume z vybraného poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, pretože do porovnávania príjmov bežného roka sa nesmie započítať príjem z otvorenia druhého piliera, ktorý teda dúfam, že sa aspoň, aspoň dúfam, nezapočítal ani do výšky výpočtu úspešnosti výberu poistného.
Alarmujúcim javom je zvyšovanie podielu nezaplateného poistného na celkovom výbere poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva z 9 % v roku 2011 na 11,3 a pomaly to smeruje k hodnote 13,8, ktorá bola v roku 2010 dosiahnutá za riaditeľovania pána Muňka, ktorý tu teda nie je. Treba si uvedomiť, že ak nezaplatené poistné tvorí 13,8 % a dočasne pracovne neschopných je 3,5 %, správny fond je 2,8 %, potom na výplatu dávok ostáva necelých 80 % poistného pri 100-percentnom výbere poistného.
Najlepšie sa vo výbere poistného darilo riaditeľovi Lopatkovi, ktorý za 22 mesiacov svojho riaditeľovania znížil pohľadávky Sociálnej poisťovne z takmer, poisťovne takmer za 228 mil. eur. A toto bol skvelý výkon hodný pripomenutia dnes, kedy za 19 mesiacov vášho riaditeľovania, pán Vážny, sa podaril opačný husársky kúsok a pohľadávky narástli o 92,4 mil. eur. Takže toto je závažný fakt.
Z dostupných informácií nie je jednoduché získať záväzky zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni a ich podiel na celkových pohľadávkach Sociálnej poisťovne. Čo je ale známe, je fakt, že najväčšie dlhy vytvárajú štátne zdravotnícke zariadenia a tak, paradoxne, štát, ktorý má garantovať starobné dôchodky, neplatí Sociálnej poisťovni poistné za svojich zamestnancov. Keby sa poistné vyberalo s vyššou mierou úspešnosti, inak by sme mohli diskutovať napríklad aj o zvyšovaní dôchodkového veku. Takže dá sa len povedať, je potrebné, aby vy ako generálny, ako riaditeľ; generálny riaditeľ, riaditeľ (?), generálny riaditeľ je ten titul; je dôležité, aby bolo na oveľa vyššom leveli práve ten záujem o výber poistného a nie správny fond.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Pardon, ešte keď teda mám slovo, ešte chcem ešte povedať, tým že sme tu mali debatu aj teda o programe stability a podobne, aj pri vašej téme vieme, že Sociálna poisťovňa bude smerovať k prebytkom a je naozaj úplne kľúčové, aby tieto prebytky sa neprejedli v rámci štátneho rozpočtu, ale aby sa naozaj znižovalo o to saldo dlhu, pretože tie peniaze, ktoré vygeneruje ekonomicky aktívne obyvateľstvo, a teda to bude prebytok, budeme potrebovať v rokoch, kedy sa nám demografia obráti a budeme potrebovať vlastne dotovať ten systém, a tak ako to povedal aj kolega Jurzyca vo faktickej poznámke na pána ministra, tak je úplne kľúčové, aby sa to dialo postupne, pretože za dlhé obdobie malé kroky dokážu spôsobiť veľkú sumu. Ak by sa tá veľká suma mala realizovať za podstatne menšie obdobie, tak by to bolo podstatne, podstatne bolestivejšie hlavne pre obyvateľov Slovenskej republiky, omnoho viac ako pre nás, takže ďakujem. Prosím, pamätajte na to ako na kľúčovú informáciu.
Ďakujem. (Reakcia spravodajcu.)