33. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1007). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a gestorský výbor do 10. septembra 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, samosprávne orgány sú neodmysliteľnou súčasťou spoločnosti ako jeden z jej zásadných inštitútov. Ich postavenie, kreovanie a základné fungovanie je zvyčajne dané zákonom v rámcovej podobe a ich podrobná realizácia aj v podobe funkčnosti a zodpovednosti týchto orgánov je limitovaná ich vlastnými štatútmi či rokovacími poriadkami, ktoré však musia byť v súlade so zákonnými normami. Nie je tomu inak ani v prípade rady školy, obecnej či územnej školskej rady, ktoré ako samosprávne orgány majú v komunite v oblasti školskej politiky nezastupiteľné miesto. V rámci svojej iniciatívnej a poradnej funkcie presadzujú verejné záujmy a zároveň plnia funkciu verejnej kontroly činností súvisiacich so školskou problematikou.
Rada školy v rozšírenej podobe je zároveň výberovou komisiou pre výkon funkcie riaditeľa školy, čo aj týmto poslaním jej dáva punc nezastupiteľnosti. Zásadný problém nastáva, ak si rada školy neplní riadne svoju úlohu strážcu verejných záujmov. Presadzovanie individuálnych záujmov, osobných, úzkej skupiny ľudí alebo zriaďovateľa prostredníctvom volených členov rady školy, hoci zriaďovateľ menuje svojich zástupcov do tejto rady, spôsobuje nežiaduce deformity vo fungovaní tohto samosprávneho orgánu. Dochádza k obchádzaniu zákonných pravidiel a znižuje sa funkčnosť a dôveryhodnosť rady školy v očiach verejnosti. Verejná kontrola je tak značne naštrbená, ba až znemožnená.
Predovšetkým zásadu verejnosti je potrebné za všetkých okolností dodržiavať. Hovoríme tu teraz o verejnosti zasadnutí rady školy. Tá je síce zákonne ukotvená, ale zároveň jedným dychom je daná možnosť rade školy, aby súhlasom dvojtretinovej väčšiny členov rady eliminovala verejnosť zo zasadnutia. Vygenerovať dôvod pre takéto rozhodnutie nie je pritom vôbec zložité a rovnako tak získať dostatočný počet členov rady školy, ktorí takýto návrh podporia, si nevyžaduje veľa námahy. Zvlášť pri už spomínanej tendencii ovplyvniť ich pre jednoduchšie presadzovanie iných ako verejných záujmov či zámerov. Verejnosť, ktorá by sa chcela vyjadriť k jednotlivým prerokúvaným skutočnostiam, tak túto možnosť stráca. Prejavy svojvôle tak dostávajú reálne kontúry a neexistuje priama možnosť ich odstrániť. Preto potreba zákonnej úpravy maximálneho zúženia možnosti rade školy vyhlásiť jej zasadnutie za neverejné sa javí ako zásadná podmienka naplnenia transparentnosti a objektívnosti.
Neverejnosť zasadnutia by tak bola viazaná len na tú jej časť, kde by rada školy musela prerokúvať náležitosti chránené osobitným zákonom, napríklad zákonom o ochrane osobných údajov, Obchodným zákonníkom a podobne, a túto skutočnosť aj náležite zdôvodnila.
Súčasťou riadneho výkonu funkcie rady školy je aj riadne oboznámenie verejnosti o dni, mieste, čase a programe zasadnutia rady, ktoré je úzko spojené so zásadou verejnosti. Ak nechce, aby sa verejnosť vyjadrovala k prerokúvaným skutočnostiam, tak je daná možnosť obísť tento akt tým, že verejnosť nie je oboznámená so základnými faktami, ktoré súvisia s konaním zasadnutia rady školy. Stanovenie povinnosti rady školy vždy do 15. septembra nového školského roku na webovom sídle školy alebo inom zriadenom portáli či inom obvyklom verejne prístupnom mieste zverejniť harmonogram všetkých zasadnutí rady školy je krokom, ktorý umožní odbúrať obchádzanie zákona. Rovnako tomu zodpovedá aj povinné zverejnenie dňa, miesta, času a programu 10 dní pred každým zasadnutím rady a to rovnakým spôsobom ako harmonogram zasadnutí. Splnením tejto oznamovacej povinnosti radou školy bude zároveň naplnená zásada verejnosti a zároveň nebude vytvorený priestor na obchádzanie tejto zásady.
Častým problém v radách škôl je aj kumulovanie funkcií. Napríklad, ak vedúci odboru školstva na úrade samosprávneho kraja je zároveň delegovaným zástupcom zriaďovateľa v rade školy, alebo poslanec mestského zastupiteľstva je zároveň zástupcom rodičov v rade školy. Kumulovanie funkcií u jednotlivca nesie v sebe vždy riziko prevahy jedného záujmu nad druhým a tým aj neetického ovplyvňovania rozhodnutí orgánu, v ktorom sú takíto členovia obsiahnutí. Obzvlášť ak konflikt záujmov stojí v ceste reálneho presadzovania verejnosti v samospráve prostredníctvom volených členov rady školy. Rada školy v sebe zlučuje zástupcov celého spektra zúčastnených strán na živote a fungovaní školy alebo školského zariadenia, pedagogických a nepedagogických zamestnancov, žiakov a rodičov, ktorí sú volenými členmi rady a delegovanými zástupcami zriaďovateľa.
Riaditeľ školy, ako aj zástupcovia nemôžu byť zvolení do rady školy zo zákona, pretože by sa jednoznačne prejavil konflikt záujmov. Menej zreteľne však vystupuje otázka konfliktu záujmov, keď napríklad poslanec obecného zastupiteľstva by bol zvolený za rodičov, a prebieha tu skôr v skrytej podobe. Záujmy rodičov môžu stáť v kontrapozícii s obecným zastupiteľstvom a tak takýto volený zástupca nebude dostatočne kompetentný hájiť tieto ich záujmy. Zákonné rozšírenie negatívneho vymedzenia členstva v rade školy, okrem už spomínaných osôb riaditeľa školy a jeho zástupcov, o osoby, ktoré sú funkčne alebo inak personálne prepojené so zriaďovateľom, je preventívnym počinom súvisiacim s konfliktom záujmov.
Ďalším, nie menej závažným problémom rady školy je nedostatočný výkon mandátu voleného člena rady školy. Ak takýto člen rady školy si vôbec alebo nepružne plní svoj mandát, ak aktívne nepredkladá a nerieši jemu známe problémy alebo sa osobne snaží ich riešenie zmariť a tým v skutočnosti nechráni verejný záujem a teda ani záujmy mandátom mu zverené, je nutné, aby existovala možnosť takéhoto člena odvolať, k čomu jednoznačne prispeje i dôsledné uplatňovanie zásady verejnosti.
Rovnaký postup by mal byť uplatnený i pri nečinnosti voleného člena rady školy, ak sa ten osobne nezúčastňuje na zasadnutiach rady najmenej troch po sebe idúcich alebo má viac ako tri absencie na zasadnutiach počas školského roka. Túto možnosť by mali uplatniť tí, ktorí takéhoto člena ako svojho zástupcu zvolili po jeho prijatí kandidatúry a zároveň by si mali zvoliť nového zástupcu, ktorý svoj mandát bude v ich mene vykonávať riadne a zodpovedne. Takýmto spôsobom sa rozšíri zákonná možnosť odvolania člena rady školy.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, všetky nastolené problémy pri bližšom pohľade môžu pôsobiť banálne a izolovane. Možno však na prvý pohľad. Pri hlbšom náhľade je významná ich úzka prepojenosť, pretože bez uplatnenia zásady verejnosti nie je možné dostatočne sledovať riešenie vzniknutých problémov i nastolenie nových výziev. A zároveň aj realizáciu mandátu jednotlivých volených členov rady školy a to aj v súvislosti s konfliktom záujmov. Zásadu verejnosti nie je možné dôsledne uplatniť bez realizácie informovanosti verejnosti o zasadnutiach rady školy. Komplexne však jednotlivé nastolené problémy nielen súvisia, ale tvoria zásadnú prekážku v riadnej a plnohodnotnej funkčnosti samosprávneho orgánu, ktorým rada školy bezpochyby je.
Práve z takýchto tzv. drobností sú zložené veľké veci. Je na nás, či pred nimi zatvoríme oči a budeme sa naďalej tváriť, že neexistujú, alebo sa konečne pustíme do dôkladnej rekonštrukcie jednotlivých inštitútov tak, aby sme predchádzali deformáciám a naplno ukázali, že nám na demokratických procesoch bez ohľadu na naše vlastné zaradenie v rámci politického spektra naozaj záleží.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Žarnay, dnes predkladáte dva návrhy zákonov. Poviem dopredu, jeden nepodporím, jeden podporím. Teraz najprv ten, čo nepodporím, a dám aj vysvetlenie.
Tento váš návrh zákona je obdobný návrh, ku ktorému som sa už raz vyjadroval. Týka sa zásady verejnosti pri zasadnutiach rady školy. Je to dosť podobné ako zásada verejnosti pri výberových konaniach.
K bodom 1 a 2 osobitnej dôvodovej správy. Odôvodňujete aplikáciu zásady verejnosti pri zasadaniach rady školy, voči ktorej mám ja osobne veľké výhrady vďake nespočetnému množstvu negatívnych skúseností. Tie som získal ja osobne, ale aj tiež učitelia z regiónov, ktoré vy, a to mi prepáčte, nepoznáte z vlastnej skúsenosti na vlastnej koži.
Tento váš návrh sa nedá plošne aplikovať na celom území našej vlasti, verte mi. Pochádzam z Košíc, tam som aj učil ako vy. Moje prvé miesto bol Luník IX, potom som učil na ešte na zopár školách, tam by sa tento návrh zákona dal aplikovať. Posledných 20 rokov som však pôsobil v regióne Gemer, kde som sa presťahoval. Hoci som vedel, že sú rozdiely medzi regiónmi, nemyslel som si, že je to až tak diametrálne odlišné. Uvidel som naozajstné rozdiely, ktoré mnohí nechápu, pretože sú dislokovaní dlhodobo, ba priam celoživotne, na určitý región, na určitý perimeter, ktorý však determinuje ich vnímanie spoločnosti, sveta a skutočnosti kultúrnych, politických, sociálnych a iných. A určite nejaké výjazdy, prieskumy či krátkodobo termínované skúsenosti nenahradia skúsenosti získané v dekádach rokov a reálnej praxe v regiónoch, ktoré sú už vo svojej podstate diametrálne odlišné od veľkých centier, či kvázi malých, malomeštianskych centier, čo sa tvária ako veľké centrá tým trápnym napodobňovaním. Sociálne zloženie v niektorých regiónoch by znemožnilo riadny priebeh zasadnutí rady škôl. To som minule vysvetľoval, pamätáte si.
Teraz prejdem k bodu 3 osobitnej časti dôvodovej správy. Uvádzate, že voleným členom rady školy nemôže byť osoba, ktorá je funkčne alebo inak personálne prepojená so zriaďovateľom, aby sa predišlo konfliktu záujmov. To by bolo úplne v poriadku, ale tento bod tri nezohľadňuje, nerieši a ani logicky nemôže vyriešiť možné prepojenia na báze rodinných vzťahov, často pre iných nepoznaných, prípadne vzťahov na báze priateľstva či dlhodobých známosti, povedzme susedských či iných. Tieto možné prepojenia sú často nezistiteľné a aj keby sa zistili, je tu obštrukciami možná nedokázateľnosť, nedokázateľnosť v úvodzovkách.
K bodu 4 osobitnej časti dôvodovej správy. V tom bode nevidím žiadnu chybu.
Keď to zhrniem, tento návrh zákona, na rozdiel od nasledujúceho zákona, nemôžem podporiť. Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi kolegovi za to, že sa zapojil do rozpravy, vyjadril svoj názor, aj keď nesúhlasí s mojím názorom alebo s niektorými mojimi názormi a tento návrh nepodporí. Ja som rád, že bol proste ochotný vyjadriť svoj názor a na rozdiel od iných členov školského výboru, ktorí tu ani v sále nesedia.
A viete, tá otázka verejnosti, môžete mať pravdu v tom, že v niektorých častiach Slovenska by to mohlo skôr či neskôr vyústiť do nepredvídateľných situácií. Na druhej strane si myslím, že na väčšine územia Slovenska by princíp verejnosti práveže pomohol sfunkčniť činnosť rady školy, pretože by konečne mohla byť viacej sledovaná nielen verejnosťou, ale aj viacej by sa snažila riešiť také problémy, ktoré by boli v prospech učiteľov aj rodičov.
Pre mňa osobne ako učiteľa s dlhodobou praxou je nemysliteľné, aby sa na rade školy nemohli zúčastňovať ani samotní rodičia alebo učitelia, ktorí nie sú členmi. A pokiaľ im to rada školy nejakým spôsobom neodsúhlasí, tak nemôžu ani predniesť svoje sťažnosti, návrhy, podnety alebo zaoberať sa tým, alebo vyjadriť sa k tomu, o čom sa, o čom bude rokovať rada školy. Čiže nejde o tých, tie skupiny ľudí, o ktorých ste, ktoré ste možno mali na mysli, nejakí krikľúni a ľudia, ktorí majú možno problémy sa správať na takýchto verejných rokovaniach, ale ide o veľkú skupinu ľudí z učiteľského a rodičovského prostredia, ktorí nie sú ani pripustení k tomu, aby mohli predniesť na pôde rady školy svoje podnety, sťažnosti a návrhy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem len zareagovať v rámci akéhosi tónu, ktorým bol tento príspevok vedený, ktorý na mňa osobne zapôsobil v duchu, že my ako by sme už rezignovali na to, či tí zástupcovia verejnosti, kde počítam hlavne rodičov, by sa mali toho vôbec zúčastňovať. To si myslím, že nie je dobrá argumentácia. Práve naopak, ako môžeme robiť kroky, ktoré povedú k zlepšovaniu stavu na našich školách, pokiaľ nebudeme rozvíjať tú participáciu, aby sa verejnosť zúčastňovala práve na zasadnutiach rady školy?
Návrh kolegu Žarnaya podporujem a navyše dodávam, že on iba odstraňuje tú svojvôľu, ktorá sa častokrát stávala, áno, poznám to aj ja z praxe, počul som o tom, kedy sa rada školy, bohužiaľ, správa nie tak, ako by sa mala. Nie je úplne otvorená k tým veciam, ktoré sa tam preberajú. My musíme spoločnými silami dosiahnuť, aby sme práve, naopak, dotiahli tú verejnosť, dotiahli tých rodičov, aby sa zaujímali, aby sa celá spoločnosť začala zaujímať o to, čo sa deje na našich školách. Aby sa začali všetci zaujímať o to, aká je tam atmosféra, ako sa majú učitelia, aké sú vzťahy medzi učiteľmi, žiakmi. Čiže každé to opatrenie budem vždy podporovať, pretože toto je základ. Pokiaľ nemáme dobrú klímu na našich školách, tak môžeme prijímať nádherné dokumenty, ale nepohneme sa absolútne nikam.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Žarnay, súhlasím s vami, v Košiciach, v Bystrici, v Prešove, v Žiline, v Bratislave a v takých väčších centrách alebo aj menších mestečkách sa to dá. Je tam úplne iná skladba, úplne iná sociálna skladba obyvateľstva ako v regiónoch, ktoré som spomínal. Tam nechápu základné veci chodu obce, chodu školy. Častokrát sa tam nachádzajú ľudia negramotní alebo takí, ktorí skončili základnú školu v piatej triede a majú sedem detí. Potom sa ťažko budú môcť vyjadrovať. Oni napríklad navrhujú človeka, ktorý má učňovskú školu na funkciu riaditeľa. Navrhujú hocikoho zo svojej obce na funkciu školníka, keď funkcia školníka už bola zrušená. Jednoducho nechápu to. Takže tak.
A, pán Sopko, práveže ja som nerezignoval, ale staviam sa ku danej situácii ako realista, tvrdý realista, brutálny realista. Takže tak.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Cieľom predkladanej novely zákona je zmiernenie tvrdosti zákonnej podmienky ukončeného funkčného inovačného vzdelávania pre výkon funkcie vedúceho pedagogického alebo vedúceho odborného pracovníka. Riaditeľ školy alebo školského zariadenia rovnako ako ostatní vedúci pedagogickí a odborní zamestnanci musí pre výkon funkcie spĺňať okrem všeobecných aj špecifické požiadavky, ktorými sú kvalifikačné predpoklady, absolvovaná prvá atestácia, splnená podmienka dĺžky praxe a ukončené funkčné vzdelávanie najneskôr do troch rokov od ustanovenia do funkcie.
Kým ostatné špecifické podmienky sú nemenné, resp. pôsobia v rámci časového horizontu pre riadiaceho pracovníka pozitívne, funkčné vzdelávanie je limitované maximálnou hranicou sedem rokov platnosti. Absolvované funkčné vzdelávanie v lehote a funkčné inovačné vzdelávanie pred ukončením jeho platnosti je významnou podmienkou na výkon vedúcej funkcie, pretože pri jej nesplnení môže byť tento pracovník z funkcie odvolaný. Funkčné vzdelávanie, ako aj funkčné inovačné vzdelávanie sú súčasťou kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných pracovníkov, za ktoré riaditeľ zodpovedá zo zákona, a koordinuje ho podľa ročného plánu kontinuálneho vzdelávania, ku ktorému sa vyjadril alebo ho schválil zriaďovateľ.
Riaditelia škôl a školských zariadení musia spĺňať rovnaké zákonné podmienky pre výkon svojej funkcie ako ostatní vedúci pedagogickí a odborní pracovníci, ale o ich naplnenie, predovšetkým pri funkčno-inovačnom vzdelávaní sa musia postarať oni sami. Prax ukazuje, že práve táto skutočnosť je predmetom mnohých nespravodlivých postupov, keď zriaďovateľ zákonnú možnosť, nie povinnosť absolvovania funkčného inovačného vzdelávania využíva. Teda keď zriaďovateľ zákonnú možnosť, nie povinnosť odvolať nepohodlného riaditeľa školy pri včasnom nesplnení podmienky absolvovania funkčného inovačného vzdelávania využíva.
Veľmi často sa stáva, že riaditelia sa riadne a včas prihlásia na funkčné inovačné vzdelávanie ku akreditovaným poskytovateľom, ale to sa neuskutoční, najčastejšie pre okamžitú nenaplnenosť, a tým sa riaditelia dostávajú do kritickej situácie, keď je ohrozená ich pozícia vo funkcii. Pre zmiernenie tvrdosti zákonnej podmienky ukončeného funkčného inovačného vzdelávania pre výkon funkcie vedúceho pedagogického alebo vedúceho odborného pracovníka a tým aj možnosti jej zneužitia je potrebné zákonne ukotviť splnenie uvedenej podmienky aj v prípade, že funkčné inovačné vzdelávanie reálne prebieha v čase uplynutia platnosti certifikátu o funkčnom vzdelávaní a nový platný certifikát predloží tento pracovník do šiestich mesiacov od uplynutia platnosti pôvodného certifikátu o funkčnom vzdelávaní zriaďovateľovi.
Zákon ustanovuje splnenie podmienky predĺženia platnosti funkčného vzdelávania i v prípade, keď v čase uplynutia platnosti funkčného vzdelávania je vedúci pedagogický zamestnanec alebo vedúci odborný zamestnanec v procese funkčného inovačného vzdelávania, čiže ho reálne aktívne absolvuje a preukáže sa zriaďovateľovi platným certifikátom o jeho ukončení do šiestich mesiacov po dobe platnosti funkčného vzdelávania.
Toľko na úvod a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1008.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a gestorský výbor do 10. septembra 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, milé kolegyne alebo milá kolegyňa, milí kolegovia, ďakujem veľmi pekne za možnosť predstaviť vám náš návrh zákona. Predstavím ho a následne by som sa rád, pán predsedajúci, prihlásil aj do rozpravy.
Cieľom návrhu zákona je umožniť občanom voliť vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, vo voľbách do Európskeho parlamentu a voľbách prezidenta Slovenskej republiky, ako aj v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a v referende na zastupiteľských a konzulárnych úradoch Slovenskej republiky v zahraničí. Ako to už býva zvykom pri týchto návrhoch zákona, spomíname okrem iného to, že moderné občianstvo sa odohráva v čoraz globalizovanejšom svete a také predpokladá aj možnosť voliť si svojich zástupcov bez ohľadu na aktuálne miesto pobytu. Účasť pri niektorých druhoch volieb, hovorím teda konkrétne najmä o voľbách do Európskeho parlamentu a pri referende, dosahuje v Slovenskej republike veľmi nízke percentuálne hodnoty, čo možno sčasti pripísať k tomu, že mnoho občanov Slovenskej republiky sa krátkodobo, ale aj dlhodobo zdržuje v zahraničí. Pracovné, rodinné a iné povinnosti, respektíve vzdialenosť im umožňuje cestovať na Slovensko za účelom uplatnenia svojho volebného práva, im neumožňuje, a preto predkladáme spomínaný návrh zákona.
Hoci sa mnohé európske a vnútroštátne témy bytostne dotýkajú aj občanov dlhodobo zdržiavajúcich sa v zahraničí, podľa súčasnej úpravy nemajú títo naši občania, s výnimkou volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a referenda, právo uplatniť si svoje volebné právo v zahraničí. Pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a pri referende majú možnosť voliť poštou, čo aj mnohí využívajú, a tento trend je výrazne stúpajúci. Tento spôsob je však administratívne pomerne komplikovaný a niektorých občanov, najmä pri väčšom počte voličov v rodine, môže odrádzať od účasti napríklad aj v kombinácii s vedomím, že jeden hlas nemôže nič zmeniť.
V neposlednom rade dôležitou je aj otázka ceny poštovného. Len pre informáciu, pokiaľ ma pamäť neklame, tak napríklad z Bruselu, pokiaľ chcete poslať takýto list, tak hovoríme o, myslím, dvanástich eurách. Navyše tá finančná stránka veci má veľmi dôležitý účinok aj pri takej tej psychologickej bariére, pretože pokiaľ hovoríme o nejakej širšej rodine a musia poslať samostatne tieto hlasovacie lístky, tak to môže mať odradzujúci charakter. Ale k tomu sa konkrétne dostanem potom v rozprave.
Termín nadobudnutia účinnosti predloženého návrhu zákona je stanovený na 1. júla 2018, aby sa kompetentné orgány vedeli na novú úpravu pripraviť, aby nová úprava postihla aj budúcoročné prezidentské voľby a voľby do Európskeho parlamentu. Priznávame, že predložený návrh zákona má mierne negatívny, avšak podľa nášho názoru zanedbateľný vplyv na rozpočet verejnej správy. Cena práce členov okrskových volebných komisií na zastupiteľských a konzulárnych úradoch by bola tá cena práce, ktorá by musela byť zohľadnená v tomto prípade. Predložený návrh nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá negatívny vplyv sociálny, ako je aj hospodárenie obyvateľstva a nemá ani negatívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Domnievam sa v súvislosti s tým, čo sme tu toť nedávno schválili, že rozhodne nemá ani žiadny negatívny vplyv na rodinu.
A to najdôležitejšie, návrh zákona nielenže je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie, ale ich aj vhodne podľa nášho názoru dopĺňa. Konkrétne najmä článok 30 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý v odseku 1 hovorí, že "občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do samosprávy vyšších územných celkov". Najmä tá prvá časť priamo a podľa nášho názoru veľmi úzko súvisí s predloženým návrhom zákona.
Zároveň tento zákon umožní naplniť viaceré formálne aj neformálne výzvy zo strany európskych inštitúcií a ich reprezentantov smerujúcim najmä k zvýšeniu účasti na voľbách do Európskeho parlamentu, ktorá je v súčasnosti žalostne nízka, a ja si dovolím povedať, že až hanebná.
Pán predsedajúci, poprosím vás o otvorenie rozpravy.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 931. V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a Zahraničný výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.