33. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, tlač 1027. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, mojím hlavným zámerom je odstrániť legislatívne a praktické chyby súčasného znenia zákona a posilniť do určitej miery kompetencie zakladateľov neziskových organizácií aj počas obdobia ich fungovania. Podľa môjho názoru by mal zákon jednoznačnejšie určovať kompetencie zakladateľa pri jeho menovacích právomociach vo vzťahu k prvým členom orgánov neziskovej organizácie, čo v súčasnej právnej úprave chýbalo.
V prvom rade navrhujem, aby kompetencia menovať prvého riaditeľa a prvých členov dozornej rady patrila výlučne zakladateľovi neziskovej organizácie, keďže v súčasnej právnej úprave táto kompetencia patrí správnej rade, ktorá v tom čase de facto ešte iba vzniká. Zakladateľ, ktorý venuje svoj čas a úsilie na založenie neziskovej organizácie, by určite mal mať kompetenciu menovať prvých členov jej orgánov.
Ďalej návrh zákona dopĺňa ďalšiu kompetenciu zakladateľa a to, aby mohol správnej rade podať návrh na odvolanie riaditeľa. Týmto krokom sa má predovšetkým zaviesť zodpovednosť riaditeľa neziskovej organizácie voči jej zakladateľovi, ktorá tu doteraz chýbala, a zakladateľ nemal účinnejšie páky na riaditeľa.
Súčasťou môjho návrhu je aj odstránenie praktického nedostatku tohto zákona, keďže nepredpokladá ukončenie funkcie riaditeľa neziskovej organizácie v prípade jeho straty spôsobilosti na právne úkony, čo by v istých prípadoch mohlo spôsobiť veľké problémy. Tento bod takisto rieši aj prípad, kedy by riaditeľ zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
Sú to úpravy, ktoré považujem za veľmi dôležité, nakoľko dnes neziskové organizácie spĺňajú v našej spoločnosti veľmi dôležité miesto a tieto práve veci v legislatíve častokrát bránia, aby mohla nezisková organizácia plnohodnotne fungovať. Preto si dovolím požiadať vás o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 971. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1090 z 31. mája 2018 a rozhodnutím č. 1021 z 24. apríla 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vzhľadom k tomu, že tento bod programu a náš návrh zákona sme už prerokovali alebo som ho predstavila takto a ešte na minulej schôdzi a bola táto rozprava prerušená, veľmi rada by som chcela vám ešte, vážení kolegovia a kolegyne, pripomenúť a povedať, v čom náš návrh zákona spočíva.
Hlavným cieľom našej novely je upraviť jednu z podmienok nároku na jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti. Táto podmienka je totiž často nesplniteľná a náhradní rodičia ju nijako nemôžu ovplyvniť. Tá podmienka znie, že v čase zverenia do náhradnej starostlivosti by dieťa malo byť mladšie ako šesť mesiacov, čo sa v aplikačnej praxi vzhľadom na dobu trvania súdnych konaní naozaj javí ako nesplniteľná podmienka na získanie príspevku. Z toho dôvodu navrhujeme upraviť túto podmienku, a to tak, aby dieťa bolo mladšie ako šesť mesiacov, ale v čase podania návrhu na zverenie do náhradnej starostlivosti. Podmienka, že dieťa následne bude zverené, je, samozrejme, zostáva zachovaná.
Novelou tiež chceme odstrániť aj diskrimináciu ďalšiu, a tou je nerovnaká výška príspevkov na zabezpečenie základného vybavenia dieťaťa. Totiž ak si myslíte, že tak náhradní, ako aj biologickí rodičia dostávajú jednorazový príspevok na zabezpečenie základného vybavenia dieťaťa v rovnakej výške, tak sa mýlite. Výška jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti je v sume 503,50 eur a výška príspevku pri narodení dieťaťa je 829 eur. Náhradní rodičia teda dostávajú výrazne menej, pritom by sme boli radi všetci, že vôbec, aj sme radi, že existujú vôbec ľudia, ktorí sú ochotní vychovávať a starať sa o deti, ktoré rodičov nemajú alebo ich stratili, a že týmto deťom dávajú rodinu a domov. Navrhujeme teda, aby aj táto finančná diskriminácia bola odstránená. Slovenská republika predsa deklaruje a preferuje osobnú starostlivosť pred ústavnou starostlivosťou o deti, a preto je dôležité, aby aj žiadatelia o náhradnú starostlivosť mali tie isté podmienky a mali umožnený ten istý prístup a k takému istému príspevku, ako majú aj biologickí rodičia.
Ďakujem vám, a keď podporíte tento zákon, zároveň vás o to prosím. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Samozrejme, že každý človek so zdravým rozumom a s aspoň štipkou vďaky voči obetavým náhradným rodičom podporí presne to, čo bolo teraz predložené. Hovorím to i preto, že presne takúto novelu zákona sme pred krátkym časom v tomto parlamente predložili aj my. Jednoducho tzv. kočíkovné si minimálne tak, ak nie oveľa viac, zaslúžia tí rodičia, ktorí snímu z bedier štátu starostlivosť o nového človeka, keď už tí biologickí rodičia túto starostlivosť na bedrá štátu zložili.
Mám síce obavu, že štandardná koaličná tuposť pri odmietaní čohokoľvek, čo pochádza z opozície, prevalcuje aj, tak ako to bolo v našom prípade toť nedávno, tento dobrý návrh. Ale je to len svedectvo toho, aký je rozdiel medzi tým, čo deklarujeme hubou a čo môžme pre dobrú vec urobiť.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, my predkladáme dva vzájomne súvisiace zákony, ktoré upravujú, upravujú jednak voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a takisto upravujú aj fungovanie NKÚ.
Prvým návrhom je návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústava, a cieľom predloženého ústavného návrhu zákona je vytvorenie základného rámca a potrebného splnomocnenia pre prijatie zákona, na základe ktorého možno sprísniť požiadavky na funkciu predsedu NKÚ a podpredsedov NKÚ, ako aj prepracovať a spresniť spôsob ich voľby. To je ten prvý návrh.
Druhý návrh je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Najvyššom kontrolnom úrade.
Videli sme, že ostatná voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky poukázala na systémové chyby v mechanizme voľby a možnosti zablokovania procesu výberového konania na niekoľko rokov. Vtedy bola patová situácia, post šéfa NKÚ bol neobsadený a nasledovala, viackrát sa teda mal voliť, nevolil sa a po mnohých mesiacoch neobsadeného postu sa nakoniec zvolil kandidát. Čiže to je jedna vec.
Druhá vec je to, že podmienky zvolenia sú v súčasnosti nastavené veľmi mierne. Najvyšší kontrolný úrad je jednou z najdôležitejších kontrolných inštitúcií na Slovensku spoločne s Úradom pre verejné obstarávanie, Protimonopolným úradom a pri poslednej voľbe sme videli, že táto pozícia sa stáva zdrojom politického obchodovania. Za vlády Ivety Radičovej si Robert Fico nárokoval, že kontrolné inštitúcie by mali byť v rukách opozície. Keď sa Robert Fico dostal k moci, samozrejme, takéto dohody už ďalej neplatili, ale v každom prípade my ako opozícia sme žiadali v prvom rade, nehovorili sme, že pozícia Najvyššieho kontrolného úradu, predseda, patrí opozícii toto miesto, ale my sme hovorili, že šéfom by mal byť človek, ktorý má odborné aj osobnostné predpoklady na túto funkciu, a chceli sme sprísniť kvalifikačné požiadavky v zákone a takisto aj meniť spôsob voľby tak, aby táto voľba bola férová, transparentná.
Čiže cieľmi tohto návrhu zákona je najmä posilnenie nezávislosti vedenia Najvyššieho kontrolného úradu, zvýšenie transparentnosti obsadenia vedúcich postov na Najvyššom kontrolnom úrade, sprísnenie kvalifikačných osobnostných predpokladov pre kandidátov na vedúce funkcie NKÚ, zavedenie možnosti ukladania sankcií – toto pokladáme za mimoriadne dôležité – zriadenie stáleho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre NKÚ, zjednotenie výstupov kontroly NKÚ a takisto, áno, tak k jednotlivým teda ustanoveniam sa vyjadrím ešte konkrétne.
Čiže navrhujeme, v bode č. 1 navrhujeme povinnosť pre NKÚ vykonať aspoň päť kontrol ročne navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky, pričom aspoň dva návrhy na vykonanie kontroly budú vychádzať z iniciatívy vládnych poslancov a tri návrhy budú vychádzať z iniciatívy ostatných poslancov, teda poslancov opozície. Je to logické, keďže Najvyšší kontrolný úrad má v prvom rade kontrolovať výkon vlády, tak poslanci by mali mať možnosť navrhovať do plánu kontrolných úloh dávať svoje vlastné návrhy.
V súčasnosti sa aj, súčasný predseda NKÚ sa sťažoval, že veľmi málo iniciatívy vychádza od poslancov. Za seba môžem povedať, že žiadosti na NKÚ dávam, dávam pri každej kauze, ktorá vyjde najavo, a myslím si, že tie by mali byť podkladom pre systémovú kontrolu, napríklad výziev v eurofondoch. Ale aj takýto návrh, keď hovoríme o tom, že tam chýbajú poslanecké návrhy kontroly, tak tento návrh práve vytvára priestor na to, aby poslanci ukladali NKÚ návrhy na vykonanie kontroly na daný rok.
Čo sa týka voľby nového predsedu NKÚ, tam sme videli systémové chyby v mechanizme voľby, možnosť zablokovania procesu výberového konania, bolo to predmetom politického obchodovania. A my tvrdíme, že predseda NKÚ nemá byť ani opozičný, ani koaličný, ale kontrolné úrady majú byť v prvom rade nezávislé. Navrhujeme preto zmeniť systém výberového konania tak, aby kandidátov predkladala parlamentu na tento účel zriadená nezávislá komisia pre voľbu predsedu a podpredsedov NKÚ a Národná rada si volila predsedu NKÚ a podpredsedov NKÚ z dvoch najlepších kandidátov na základe odporúčania uvedenej komisie.
Zároveň hovorí tento návrh zákona o tom, aké zloženie by mala mať výberová komisia. Navrhujeme, aby vo výberovej komisii bol, dvoch členov vymenúval a odvolával Výbor Národnej rady pre NKÚ, ktorý sa týmto zriaďuje, dvoch členov vymenúva a odvoláva Slovenská komora audítorov, jedného člena Finančné riaditeľstvo, jedného Generálna prokuratúra, jedného Rada vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie. Zároveň určujeme aj spôsob fungovania tejto komisie.
Čo sa týka kvalifikačných predpokladov, tak zavádzame aj kritérium skúseností a profesionálnu prax, ktorú by mal mať kandidát, ktorý kandiduje na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Takisto rozširujeme a opätovne zavádzame možnosť predsedu NKÚ zúčastniť sa na rokovaniach vlády a doplnenie povinnosti predsedu NKÚ zúčastniť sa na rokovaniach vlády na základe jej pozvania, ak sú v programe rokovania zaradené kontrolné závery úradu alebo stanoviská príslušných orgánov ku kontrolným záverom. A účasť predsedu na rokovaniach vlády by mala prispieť ku kvalifikovanej diskusii na tému riešení, ku ktorým vláda Slovenskej republiky zaviaže uznesením kontrolované subjekty vo svojej pôsobnosti.
Ďalej zavádzame jednotný formát výstupu z kontrol. Výstupy by sa mali vydávať v štandardizovanom formáte, po každej ukončenej kontrole by mal byť protokol o výsledku kontroly. Najvyšší kontrolný úrad to už teraz aj robí. Niektoré protokoly sú veľmi kvalitné a sú aj veľmi dobrým podkladom pre ministerstvá, aby zaviedli systémové zmeny a odstránili nedostatky, na ktoré ich Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje.
Takisto navrhujeme zaviesť explicitnú povinnosť NKÚ upozorniť orgány činné v trestnom konaní vždy, keď na základe výsledkov kontrolnej činnosti existuje dôvodné podozrenie na spáchanie trestného činu. Takisto toto už NKÚ robí. Robí to z vlastnej iniciatívy. Neviem teda, že či vo všetkých prípadoch to robí, ale v poslednej správe sme mali uvedené, že NKÚ podal nejaké návrhy na orgány činné v trestnom konaní. Veľmi bizarne vyznievala prestrelka medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, prokuratúrou a NKÚ, kde sa prokuratúra sťažovala, že NKÚ to nepodal v takej formálnej podobe, aby to spĺňalo náležitosti trestného oznámenia. Toto by sa stať nemalo. Jednoducho aj prokuratúra by si mala vyžiadať, zobrať, prečítať protokoly a začať konanie ex offo a nie vyžadovať od NKÚ, aby to malo nejaké, nejaké formálne náležitosti.
Takisto zavádzame sankcie. To pokladám za veľmi dôležitý bod. Momentálne je situácia taká, a vidíte to aj vy, poslanci, že príde predseda NKÚ, informuje plénum Národnej rady, keďže neexistuje kontrolný výbor pre NKÚ, informuje ich o zisteniach NKÚ a tým to celé končí. Následne NKÚ ešte na ďalší rok zisťuje, či uvedené rezorty implementovali všetky opatrenia. A tu by nastúpili sankcie. To znamená, že ak rezorty nezaviedli navrhované opatrenia, tak, a neimplementovali odporúčania NKÚ, tak by mal NKÚ možnosť udeliť týmto subjektom sankcie. Sme si vedomí, že sankcie patria medzi krajné prostriedky. Mnohé z kontrolných úradov v Európskej únii túto právomoc nemajú, iné ju majú, ale napriek tomu slovenská skúsenosť poukazuje na nedostatočný výtlak zistení NKÚ. V praxi sa to prejavuje prijímaním formalistických opatrení na naplnenie odporúčaní. Čiže sankčný mechanizmus by mal preto posilniť vymáhateľnosť prijatia konkrétnych zmien tak, ako boli uvedené v protokole o výsledku kontroly.
Čiže my nezavádzame tie sankcie pri porušení, že porušenie – sankcia, my ich zavádzame až v tom druhom stupni, keď Najvyšší kontrolný úrad skontroluje, či rezorty splnili odporúčania, či zaviedli opatrenia na predchádzanie, predchádzanie pochybení. A keď nie, vtedy až by nastúpili sankcie. Opakované nenaplnenie teda by zakladalo právomoc NKÚ podať návrh na začatie konania v zmysle správneho poriadku, ktorého výsledkom bude súdne preskúmateľné rozhodnutie.
Jeden z najdôležitejších bodov, ktorý týmto zákonom chceme, chceme zaviesť, je vytvorenie stáleho Výboru Národnej rady pre NKÚ. Tak ako máme iné kontrolné výbory, napríklad na kontrolu SIS alebo vojenského spravodajstva, tak by mal byť aj úrad, výbor na prerokovanie kontrolných záverov NKÚ a základné právomoci by mali byť – prerokovanie kontrolných záverov, správ a stanovísk NKÚ, požadovať doplňujúce informácie a vysvetlenia k zisteným kontrolným záverom a tak isto výbor by mal tiež vypočuť uchádzačov o funkciu predsedu NKÚ vybraných výberovou komisiou.
Zároveň uvádzame aj presné pravidlá fungovania a výberu predsedu, podpredsedu, overovateľov a ďalších členov, tam by platili podobné pravidlá ako pre iné výbory. Tu by som chcela podotknúť, že aj predseda Národnej rady Andrej Danko pred niekoľkými týždňami v médiách oznámil, sa stretol s predsedom NKÚ a oznámil, že chce a že bude podporovať založenie, založenie výboru pre prerokúvanie kontrolných záverov NKÚ. On teda hovoril o horizonte niekoľkých rokov, ale ja si myslím, že sa taká jednoduchá vec, ako je zriadenie výboru, by nemala trvať roky, ale si myslím, že to je možné urobiť horizonte jedného roka. A vidiac závery Najvyššieho kontrolného úradu, aj vzhľadom na správu, ktorú sme mali v pléne, si myslím, že tento výbor mal fungovať už dávno.
Tieto odporúčania, do návrhu zákona sme zapracovali aj odporúčania, ktoré boli súčasťou takej, predvolebného dokumentu iniciatívy Štrngám za zmenu. K tomuto sa napríklad zaviazala aj strana MOST, že tieto požiadavky bude podporovať, tento návrh zákona ide presne v intenciách návrhov iniciatívy Štrngám za zmenu, ku ktorému sme sa teda zaviazali, predkladáme ho opätovne, predložili sme ho hneď po voľbách, ale teraz ho predkladáme aj s tou nádejou, že keď Andrej Danko povedal, že ide mu o to, aby bol výbor pre NKÚ vytvorený, tak veríme, že tentokrát by to mohlo nájsť podporu nielen u opozičných, ale aj u koaličných poslancov.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 10. septembra 2018. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore z zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda vystúpiť ako spravodajcovi. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Jeho súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. Z jeho znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhujem, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Tak isto navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 7. septembra 2018 a gestorský výbor do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi odôvodniť návrh ústavného, návrh zákona, pardon, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní. A dovolíte, najprv by som vám povedala kontext, prečo takýto návrh zákona predkladáme.
Všetci vieme, že štátne zákazky sú jedným z najväčších zdrojov korupcie a každý rok sa na Slovensku uskutoční približne 10-tisíc tendrov za 5 miliárd eur, z toho mnohé tendre sú aj v rámci eurofondov, a mimovládna organizácia Transparency International upozornila, že priemerne je potrebný 13-percentný úplatok na získanie zákazky a viac ako dve tretiny obyvateľov považujú prideľovanie štátnych zákaziek za klientelistické. Navyše, za machinácie napriek stovkám škandálov nie je vyvodená žiadna zodpovednosť. Ak bol niekto odsúdený, zväčša len výnimočne a zväčša len malé ryby.
Od volieb v marci 2016 sme na tlačových konferenciách mnohokrát upozorňovali na veľké kauzy, pri mnohých vyhrávali podozrivé firmy tak, že súťažili so vzájomne personálne alebo majetkovo prepojenými blízkymi spoločnosťami. Stačí si spomenúť na viaceré zákazky, SBS Bonul z Nitry, naposledy to bola zákazka v hodnote 8,5 mil. eur, ktorú v súťaži s Bonulom vyhrala firma Well Security. Obidve firmy, tieto firmy súťažili spolu, obe spája spoločná minulosť, personálne prepojenia a tak isto aj už odhalené pochybné praktiky zo spoločnej súťaže v minulosti. Dnes na náš podnet túto súťaž preveruje Protimonopolný úrad a očakávam rovnaký postup aj pri v prípade Úradu pre verejné obstarávanie, na ktorý sme sa obrátili.
Ani zďaleka však nejde o ojedinelý prípad. V minulom roku, začiatkom minulého roka sme upozornili na škandál Pôdohospodárskej platobnej agentúry, kde pri eurofondovej výzve na obnovu lesov kozmetickými úpravami formulára žiadosti 5 dní pred uzávierkou boli vylúčené viaceré malé pozemkové spoločenstvá, drobní vlastníci v lesoch. Následne sme preverovali subjekty, ktoré túto dotáciu dostali, a zistili sme, že veľmi zaujímavo prebiehali verejné obstarávania. Poukázali sme vtedy na kysuckú firmu RIAVA CORPORATION, známu okrem iného zo škandálu tendra na odvoz dreva z lesov Slovenskej republiky v roku 2014. Vtedy na to upozorňoval náš bývalý kolega Ján Mičovský. Spoločnosť pravidelne súťažila spolu s majetkovo a personálne blízkymi firmami, a to aj napriek tomu, že vo výzve PPA bolo doslova uvedené, že "spoločnosti, ktoré predkladajú cenové ponuky, nemôžu byť personálne alebo majetkovo prepojené".
Pri niektorých verejných obstarávaniach sme vtedy podali podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, dostali sme aj výsledky kontroly po niekoľkých mesiacoch a Úrad pre verejné obstarávanie na náš podnet preveril 13 verejných obstarávaní v celkovej hodnote 7 mil. eur a v týchto verejných obstarávaniach, kde vždy vyhrali tie isté firmy, dve spriaznené kysucké firmy FLORETKY a RIAVA CORPORATION. Úrad pre verejné obstarávanie konštatoval, a teraz počúvajte, 105 porušení zákona, v trinástich verejných obstarávaniach 105 porušení zákona. Z uvedených 105 porušení zákona až 41 z nich bolo podľa konštatovaní ÚVO, mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Išlo o porušenia, ako napríklad diskriminačné podmienky, neposudzovanie splnenia podmienok, pochybné dodatky a podobne. Úrad pre verejné obstarávanie nám doslova napísal, že "dokonca v dvoch prípadoch boli porušené základné princípy verejného obstarávania tak, že v hodnotiacej komisii sedela blízka osoba štatutára a jediného spoločníka víťaznej firmy. Touto skutočnosťou sa obstarávateľ ani nezaoberal a uvedená osoba túto skutočnosť neoznámila". Bolo to v obciach Nová Bystrica, Stará Bystrica. To znamená, že prebiehali tendre, kde vo výberovej komisii sedela blízka osoba štatutára a jediného spoločníka firmy.
Čiže toto bol kontext, v akom predkladáme tento zákon. Mimochodom, na túto skutočnosť už upozorňoval aj Protimonopolný úrad, ktorý dlhodobo hovorí o tom, že v zákone o verejnom obstarávaní chýba ustanovenie, ktoré by explicitne zakazovalo, aby sa vo verejných obstarávaniach zúčastňovali personálne alebo majetkovo prepojené firmy.
Dnes teda predkladáme návrh zákona, ktorým sa má možnosť takýchto praktík obmedziť. Navrhujeme, aby vzájomne prepojené spoločnosti automaticky boli vylúčené z verejného obstarávania, a to už nad rámec tohto zákona, ale zároveň sme vyzvali Úrad pre verejné obstarávanie, aby zriadil čiernu listinu, na ktorú Protimonopolný úrad aj Úrad pre verejné obstarávanie budú môcť zaradiť spoločnosti, ktoré sa v priebehu posledných troch rokov dopustili takéhoto konania.
Ja by som vás prosila o podporu tohto zákona, pretože jednak upozorňuje na to aj Protimonopolný úrad a je na mieste otázka, že komu dlhodobo, komu dlhodobo vyhovuje takýto stav udržiavať, vďaka ktorému pretiekli milióny eur z rozpočtu štátu do rúk našich ľudí. A videli sme to pri verejných obstarávaniach, že keď súťažili spriaznené firmy, tak sa cena ani neznižovala. V jednom prípade, v tom, čo som spomínala, verejné obstarávanie sa znížila o 50 centov, v inom prípade sa znížila suma o euro, čiže to boli smiešne úspory, ak súťažia vzájomne majetkovo a personálne prepojené firmy, to verejné obstarávanie v podstate nemá žiadny význam. Tá súťaž je len fiktívna. A cena pre štát a pre občanov sa vôbec neznižuje.
Takže by som vás prosila o podporu tohto zákona a je to zákon, ktorý ušetrí milióny eur pri verejných obstarávaniach daňovým poplatníkom.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1003). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.