33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za reakciu, ale ešte v rozprave som sa zabudla opýtať jednu vec. Keby mi pani riaditeľka Slovenského pozemkového fondu vedela povedať, že tie zmluvy, kúpne zmluvy, zmluvy o prevode, ktoré boli uzatvorené, v akom rozsahu alebo aký podiel tých zmlúv bol uzatvorený s ľuďmi, ktorí s tými pozemkami niečo mali, napríklad boli podielovými spoluvlastníkmi na tých nehnuteľnostiach, alebo to boli uzatvorené zmluvy s ľuďmi, ktorí predtým s tými nehnuteľnosťami nemali žiadny vzťah a k tým nehnuteľnostiam nemajú žiadny vzťah, takže boli cudzie osoby. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pani podpredsedníčke aj vám, dámy a páni, za faktické pripomienky a rozpravu. V prvom rade by som chcela povedať, že táto správa bola a hodnotila rok 2017.
Tu som si vypočula viaceré informácie z predchádzajúcich období a ja by som sa prakticky vyjadrila iba k tomu roku 2017. Tento týždeň začal u nás aj parlamentný výbor návštevu, ja predpokladám, že to je iba začiatok ich návštevy, pretože mali krátky časový priestor, iba hodinu a za tú hodinu sme nestihli prejsť všetky otázky, ktoré mali. Vlastne viaceré otázky, čo sa týka reštitúcií a ktoré chce pani podpredsedníčka podať v rámci 211-ky, sú aj otázky, ktoré vlastne predložila pani poslankyňa Zemanová. Čiže ide o identicitu, skúste sa dohodnúť, že či stačí v rámci 211-ky alebo potom v rámci toho parlamentného prieskumu vám na to zodpovieme.
Čo sa týka fungovania Slovenského pozemkového fondu, ja môžem hodnotiť obdobie od 7. 6. 2017, kedy som nastúpila na pozíciu generálnej riaditeľky. Musím povedať, že za obdobie minulého roka sme identifikovali viaceré nezrovnalosti a problematické miesta, ktoré sme postupne začali riešiť.
Začali sme riešiť ZMOS. Iste viete, že členom Rady Slovenského pozemkového fondu je pán Sýkora, ktorý je vlastne aj predsedom ZMOS-u. Identifikovali sme problematické miesta, ktoré majú obce, mestá, VÚC-ky vo vzťahu k SPF. Následne nato sme si vypracovali nejaký manuál, ktorý snem prezentoval obciam, mestám, a obce fungujú. Fungujú, spolupráca s obcami, s mestami pri vydávaní stanovísk, pri tvorbe rôznych a podpore rôznych verejnoprospešných projektov. To znamená, že nielen cesty riešime, ale riešime aj nevysporiadané vlastnícke vzťahy k budovám, k pozemkom, kde plánujú realizovať ihriská, rôzne zelené parky a tak ďalej. Čiže skutočne musím povedať, že tieto veci riešime a fungujeme podľa toho.
Takisto spolupracujeme v prípade obcí a miest prostredníctvom ZMOS-u, ktorý je ich taký kvázi strešný orgán, aj na iných veciach, ako sú nelegálne výruby, tu sme zriadili aj mailovú adresu nelegalnevyruby@postfond.sk. Skutočne, starostovia a primátori, resp. ich zástupcovia reagujú a posielajú podnety, ktoré my následne prešetrujeme a komunikujeme s orgánmi činnými v trestnom konaní. Za to im veľmi pekne ďakujem.
Ďalej s nimi spolupracujeme aj v prípadoch vydržania. Pretože viete, že Slovenský pozemkový fond zastrešuje aj pôdu v extraviláne, spravuje a nakladá s ňou v extraviláne, kde vlastne notári majú možnosť vydržať pozemky na základe nejakých listín. Áno, požiadali sme obce, mestá prostredníctvom ZMOS-u, aby nás informovali, keď takéto vydržanie prebehne, pretože notári si od nás v poslednej dobe nevyžiadavajú stanoviská.
Ďalej s nimi komunikujeme, aj čo sa týka údržby zelene. Musím povedať, že čo sa týka intravilánu, aj keď vlastníkom pozemku je Slovenský pozemkový fond alebo má ho v správe, tak vtedy tá povinnosť podľa zákona prechádza na obec, mesto. Čo sa týka extravilánu v tomto prípade, áno, staráme sa o tie pozemky prostredníctvom nájomníkov, ktorí vlastne na daných plochách hospodária. Čiže skutočne sa snažíme vykonávať tie aktivity a komunikovať so zástupcami obcí a miest a riešiť dané veci.
Čiže to a toto všetko vyústilo aj poďakovaním predsedu ZMOS-u na ZMOS-e, ktorý bol v máji tohto roku. Čiže musím povedať a sama skonštatovať, že za to obdobie jedného roka alebo poviem pol roka, lebo sa bavíme o roku 2017, sa tá spolupráca, a ja som veľmi rada, že výrazne zlepšila, pretože nie je ani mojím zámerom, ani zámerom mojich kolegov, aby sme im bránili v investičných projektoch, ktoré si financujú cez fondy EÚ.
Čo sa týka, prešla by som k ďalšej časti a to sú nájomné zmluvy. Nájomné zmluvy, áno, je to vec, ktorá sa týka mikro, malých, stredných, veľkých farmárov a mladých farmárov, ktorí boli zakomponovaní v roku 2014 do legislatívy. Čo je mladý farmár? Mladý farmár je osoba, ktorá má do 40 rokov, je to osoba, ktorá si mohla čerpať dotácie cez PPA-čku a ktorá má prednostné právo na pôdu. Prednostné právo. To znamená, že my tohto času mladým farmárom poskytujeme informácie o voľných plochách a dávame im priestor na to, aby vlastne na daných plochách mohli hospodáriť. Tohto času robíme projekty v katastrálnych územiach Výborná, v lokalitách Trnava, Dunajská Streda, Nové Zámky, to znamená, východ Slovenka, Michalovce, to znamená, že my skutočne komunikujeme s tými mladými farmármi, riešime ich. Ale to neznamená, že oni nemajú rovnaké podmienky, ako majú ostatní farmári. To znamená, že keď chcú na danej ploche vykonávať hospodársku činnosť, poľnohospodársku činnosť, musia spĺňať identické podmienky, ktoré vyplývajú zo zákona, ako sú tí veľkí, strední, malí a mikrofarmári. A tu by som chcela apelovať aj vás, aby ste v prípade tých tlačových konferencií apelovali na nich, aby splnili tie podmienky. To znamená, aj tie nájomné zmluvy so známymi vlastníkmi, ak je povinnosť zo zákona ich zapisovať do katastra, aby aj oni tieto povinnosti spĺňali.
Čo sa týka vlastne povinností vo vzťahu k hospodáreniu, áno, Slovenský pozemkový fond minulý rok začal, zmenil systém kontrolný mechanizmu nájomných zmlúv a takisto vlastne aj kontrolu v rámci týchto prenajatých plôch. Realizovali sme viaceré kontroly aj v súčinnosti s okresným úradom, odbor pozemkový a lesný, vo viacerých lokalitách východného Slovenska, stredného Slovenska, dokonca už aj západného Slovenska, kde výstupy zdieľame s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou a s ministerstvom. A, samozrejme, my máme nejaké výsledky, tieto výsledky v prípade, že sme kontroly nevykonávali v súčinnosti s okresným úradom, sme postupovali týmto okresným úradom a čakáme na rozhodnutia. Pretože to rozhodnutie je konkrétnou podmienkou ukončenia nájomnej zmluvy. To, či poľnohospodár v danej lokalite pôsobí ako riadny hospodár alebo nie, vlastne o tom rozhodne okresný úrad pozemkový a lesný. Na to oni delegujú ešte ďalšiu právomoc zvlášť na útvar pôdna služba. Čiže vlastne tento proces nie je jednoduchý a vzhľadom na to, že vlastne aj tá výpoveď tej nájomnej zmluvy je postavená na rozhodnutí iných orgánov, proste my musíme čakať v tomto momente na právoplatné rozhodnutia ostatných inštitúcií, ako je okresný úrad, odbor pozemkový a lesný.
V tejto súvislosti by som rada iba na margo pani podpredsedníčky zareagovala na pána doktora Béreša a nájomný vzťah so Slovenským pozemkovým fondom a I. P. Constuct. Áno, v tomto prípade bola uzatvorená nájomná zmluva a došlo tam k porušeniam povinnosti nájomnej zmluvy, ktorú konštatoval na základe rozhodnutia iný správny orgán a až na základe tohto rozhodnutia Slovenský pozemkový fond pristúpil k ukončeniu nájomnej zmluvy a riešil ďalší prenájom pozemku. Netýka sa to len tejto firmy, sú tu už aj ďalšie firmy, ktoré, vlastne ktoré dotazovala pani poslankyňa Zemanová v rámci poslaneckého prieskumu. Čiže toľko.
Čo sa týka vlastne lehôt a registrácie žiadostí o prenájom poľnohospodárskej pôdy. Minulý rok, hneď ako som nastúpila, vzhľadom na situáciu, ktorá vlastne bola a nastala v regióne v Michalovciach, sme zriadili centrálnu podateľňu žiadostí. To znamená, že sme sa snažili maximálne stransparentniť príjem všetkých žiadostí, ktoré chodia na Slovenský pozemkový fond, čiže na všetky regióny, resp. samostatné pracoviská. Vyhodnocujem po tom roku, že je to úspešný projekt, pretože vlastne všetky žiadosti sú registrované. A teraz v priebehu krátkych dní prechádzame na projekt digitálnej registratúry, to znamená, že si zjednodušíme prácu medzi regiónmi a centrálou a takisto aj tými kontaktnými bodmi, ale aj medzi klientmi. Pretože, ako iste viete, vlastne väčšina ústredných orgánov a ostatných funguje na báze digitalizácie, takže tým pádom sme aj my pristúpili k tomuto, aby sme si mohli takto zdieľať tieto podklady.
Mladí farmári. Vedú sa evidencie v zmysle zákona 330. Áno, sú dostupné aj na nete Slovenského pozemkového fondu. Majú samostatnú vyhradenú časť Mladý farmár, kde je konkrétne aj spracovaný prehľad žiadostí, ktoré došli, a robí sa to na mesačnej báze po jednotlivých regiónoch a postupne sa snažíme riešiť. Musím povedať, že títo mladí farmári z toho celkového počtu, ktorý tam je, jedna tretina má rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ale z tohto celkového počtu nejakých 260 žiadostí, nejakých 69 má rozhodnutie PPA-čky, s nami komunikuje iba 10 žiadateľov. A skutočne musím povedať, že regióny ich kontaktujú listami, doporučenými listami, mailami, ak sú tam mailové kontakty, telefonicky a dávajú im priestor na to, aby sme ich mohli vyriešiť. Tohto času, musím povedať, že sa rieši a komunikuje s nami, spätná väzba od tých mladých farmárov asi 10.
Tak čo sa týka evidencie takýchto žiadostí ostatných poľnohospodárov, áno, je tam potrebná legislatívna úprava, tak ako je to v prípade mladých farmárov, a ja som apelovala, keď som bola na poslednom výbore s pani ministerkou, áno, treba zmenu. Poprosím aj vás ako členov parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby ste aj vy iniciovali túto zmenu, my sme sa aj bavili v stredu, áno, je tu viacero bodov, ktoré aj podľa vášho pohľadu, aj podľa nášho by nám mohli uľahčiť situáciu, áno, stretnime sa, dajme dokopy návrh tak, aby sme si všetci nejakým spôsobom našli komfortné riešenie. Čiže to je, čo sa týka vlastne nájmov.
Čo sa týka reštitúcií, tu by som chcela povedať, že my sme iba vykonávateľom rozhodnutí, ktoré vydávajú iné správne orgány. To sú okresné úrady. Okresné úrady priebežne vydávajú rozhodnutia, to znamená, že aj tohto času my dostávame rozhodnutia s okresných úradov na to, aby sme vykonávali reštitučnú náhradu.
Viem o situácii, ktorú vlastne prezentovala pani ombudsmanka na pôde parlamentu, komunikovali sme s ňou a vysvetlili sme jej situáciu, že nie my vydávame rozhodnutia, my ich iba plníme. Takisto ak nás okresný úrad požiada o spoluprácu, my im spracujeme podklady, geometrické návrhy a tak ďalej, pretože nie je problém vo financiách, problém je, ak tých rozhodnutí v jednom čase príde veľa a nie je toľko ľudí, ktorí by vedeli vykonať tie geometrické podklady. Čiže to znamená, že nie v nás, ale proste je tu nečinnosť okresných úradov dlhé časové obdobie, rok nič, potom vám zrazu príde 22 rozhodnutí v priebehu dvoch týždňov a my nie sme schopní zabezpečiť 22 geometrických materiálov v priebehu troch mesiacov, akože nie je to reálne možne. Čiže sme si vysvetľovali dané situácie a vysvetlili sme jej, že nie my sme ten subjekt, ktorý to vydáva, ale my sme iba vykonávateľ.
A čo sa týka v prípade reštitúcii, skutočne sme za posledný rok a, musím povedať, hlavne minulý rok eliminovali škody pre Slovenskú republiku vzhľadom na to, že pred tým, ako tie materiály idú do porady vedenia, sú zverejnené na webe a následne sú prerokované v rade fondu, kontrolujeme územnoplánovacie informácie, či sa neaktualizujú, a takisto kontrolujeme aj významné investície, či nedošlo k nejakým zmenám, komunikujeme s Národnou diaľničnou spoločnosťou, či sa nemenia, nemenia nejaké trasovanie, vetvenie, koridory, čiže skutočne prešetrujeme tieto skutočnosti, a to malo aj vplyv, že sa nám podarilo nejakým spôsobom navýšiť rozpočet fondu, kapitálový príjem o 1,8 mil. euro, pretože sme predišli nejakým nekalým praktikám zo strany možných žiadateľov alebo postupníkov, aby som bola konkrétna. Čiže skutočne poviem ešte raz, kontrolujeme všetky reštitučné náhrady, kontrolujeme ich plnenie tak, aby sme predišli nejakým ďalším nezrovnalostiam, ktoré možno nastali v minulosti.
Tuná v tomto prípade, ak by zástupcovia, pani poslankyne a páni poslanci, máte informácie o tom, že môže dôjsť k zneužitiu, máte povinnosť oznámiť a informovať o tom orgány činné v trestnom konaní a my im poskytneme maximálnu možnú mieru súčinnosti, v prípade, že nás o to požiadajú... (Reakcia z pléna.) Lebo tak robíme priebežne, či sa to týka poľovných revírov, či sa to týka nájomných zmlúv, či to ide vlastne aj o reštitúcie. Čiže v tomto prípade iba toľko by som chcela uviesť.
Ďakujem vám za všetky návrhy, ktoré ste dali k tej výročnej správe. My sa ich budeme snažiť všetky zapracovať, zlepšiť kvalitu aj finančnú vypovedateľnosť tej výročnej správy, nedemonštrovať to len na obrázkoch, ale hlavne na tých číslach a grafoch, čo sme sa snažili už aj za minulý rok 2017 urobiť, znížili sme počet strán o polovicu, to znamená, snažili sme sa tam dať čo najviac čísiel.
Ak by ste mali, už len poslednú vec, pani poslankyňa, nejaké konkrétne otázky, musíte prísť s konkrétnym projektom, lebo ja neviem menami ľudí, čo ste riešili. Pretože aj pri tej deľbe do toho vstupuje viacero faktorov, neznámi vlastníci a tak ďalej, pomery, čiže skutočne si môžme prejsť konkrétny projekt, ktorý ste riešili vo vzťahu k SPF a vo vzťahu k vašim klientom.
Takže na záver toľko a ďakujem, že ste si ma vypočuli.

Ďakujem pekne. Vážený podpredseda, vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle ustanovení zákona o pamäti národa v mene Ústavu pamäti národa predložil Výročnú správu o činnosti ÚPN za rok 2017. Výročnú správu vypracovala Správna rada ÚPN, ktorá ju v Dozornej rade ústavu prerokovala 27. apríla 2018.
Rok 2017 bol pre Ústav pamäti národa rokom zmien. 27. októbra vstúpila do platnosti novela zákona o pamäti národa, ktorá preniesla výkon kompetencií štatutára na Správnu radu ÚPN ako kolektívny orgán, čím došlo k posilneniu demokratických prvkov v riadiacich procesoch na ústave. Novela zákona taktiež preniesla právomoc voliť a odvolávať predsedu Správnej rady ÚPN z spôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky do pôsobnosti Správnej rady ÚPN.
Na čele ústavu nastala zmena po tom, čo sa k 1. novembru 2017 funkcie predsedu Správnej rady ÚPN vzdal Dr. Ondrej Krajňák. V zmysle zákona o pamäti národa a na základe poverenia Správnej rady riadenie ústavu prevzala podpredsedníčka Správnej rady Dr. Andrea Kluknavská. Novelou zákona o pamäti národa taktiež zanikol Výbor ÚPN, ktorý dovtedy plnil úlohy výkonného orgánu ústavu.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teraz konkrétnejšie priblížil výsledky práce Ústavu pamäti národa za rok 2017.
Medzi ťažiskové zložky ústavu patrí archív ÚPN, ktorý eviduje, zhromažďuje, sprístupňuje, zverejňuje, spravuje a využíva dokumenty bezpečnostných orgánov vytvorené v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989. V správe archívu Ústavu pamäti národa je v súčasnosti 638 archívnych fondov a zbierok.
Popri inventarizácií a usporadúvaní materiálov archívnych fondov a rozširovanie archívneho informačného systému zamestnanci archívu na štúdium pre 153 bádateľov pripravili viac ako 800-tisíc strán archívnych dokumentov. Pri tejto príležitosti by som si dovolil aj podotknúť skutočnosť, že archív Ústavu pamäti národa patrí medzi najnavštevovanejšie archívy v systéme archívov Slovenskej republiky.
ÚPN aj v roku 2017 poskytoval štátnym inštitúciám, ako sú Národný bezpečnostný úrad, Slovenská informačná služba alebo ministerstvo obrany Slovenskej republiky, podklady na plnenie zákonom stanovených úloh. V minulom roku takto vybavil celkovo 1 481 žiadostí.
Pokračovalo sa taktiež v digitalizácií papierových a mikrofišových dokumentov, či už z archívu ÚPN, alebo z iných archívov zo Slovenska. Minulý rok bolo celkovo zdigitalizovaných viac 190-tisíc strán dokumentov. Do digitálneho archívu ÚPN a následne aj do príslušných databáz a evidencií pribudlo vyše 1 600 zdigitalizovaných jednotiek.
Ústav pamäti národa na základe písomnej žiadosti sprístupňuje žiadateľom dokumenty po bývalých bezpečnostných zložkách štátu. V roku 2017 ústav pripravil a 62 žiadateľom sprístupnil celkovo 8 315 strán dokumentov.
V rámci svojej vedeckovýskumnej činnosti ÚPN plnil výskumné a publikačné úlohy v šiestich tematických okruhoch.
Počas roka 2017 sa ÚPN podieľal na organizovaní šiestich konferencií a seminárov. Za všetky spomeňme aspoň diskusné fórum "Deň samizdatu", ktoré sa konalo v Bratislave 12. októbra, a medzinárodnú vedeckú konferenciu organizovanú pri príležitosti 30. výročia vydania publikácie "Bratislava nahlas", ktorá bola prvým podujatím tohto druhu zameraným na historickú a pamäťovú analýzu aktivít ochranárskeho hnutia na Slovensku v 80. rokoch.
V rámci edičnej činnosti sa Ústav pamäti národa podieľal na vydaní celkovo 8 publikácií. V roku 2017 vyšli taktiež štyri čísla časopisu "Pamäť národa".
Medzi najvýznamnejšie výstupy ústavu v oblasti vedeckého výskumu možno zaradiť vydanie vedeckej monografie "Prvý slovenský parlament, snem Slovenskej republiky a jeho legislatívna činnosť". Táto monografia je historicko-právnym pohľadom na úlohu i postavenie zákonodarného orgánu v rokoch 1939 až 1945.
ÚPN taktiež pokračoval v rekonštrukcii útvarov Štátnej bezpečnosti na Slovensku. V roku 2017 boli spracované útvary pasov a víz v Západoslovenskom, v Stredoslovenskom a Východoslovenskom kraji, ktoré na Slovensku pôsobili v rokoch 1966 až 1989.
Taktiež sa pokračovalo v rekonštrukcií zväzkovej agendy Prvej správy Zboru národnej bezpečnosti a na databáze odsúdených za trestný čin tzv. nedovoleného opustenia republiky.
ÚPN v roku 2017 pokračoval v spracovaní, prepise a konsolidovaní údajov z registračných protokolov operatívnych zväzkov Správy kontrarozviedky v Bratislave a teritoriálnych útvarov Štátnej bezpečnosti na Slovensku, ako aj v spracovaní registra súdne rehabilitovaných osôb.
V rámci projektu s názvom "Lepšie neskoro ako nikdy" ústav participuje na spracovaní archívnych záznamov a údajov z moskovských archívov, ktoré sa týkajú občanov Slovenska odvlečených do Sovietskeho zväzu po 2. svetovej vojne.
ÚPN v roku 2017 priznal štatút účastníka protikomunistického odboja 47 osobám, z toho 17 in memoriam. Postavenie veterána protikomunistického odboja priznal 39 osobám, pričom v 14 prípadoch išlo o postavenie veterána protikomunistického odboja in memoriam.
Aj v minulom roku ústav náležitú pozornosť venoval popularizačným a osvetovým aktivitám. Predovšetkým v podobe prednášok na stredných a vysokých školách. Taktiež sa venoval vzdelávacím letákom pre študentov a organizovaniu diskusných podujatí. Ťažiskovým projektom ústavu v tejto oblasti je aj naďalej "Festival slobody", multižánrové podujatie, ktoré pripomína a analyzuje obdobie neslobody na Slovensku v rokoch 1939 až 1989.
ÚPN pokračoval aj v cykle diskusných večerov pre verejnosť. V roku 2017 bolo zorganizovaných 9 diskusií v Bratislave a 7 v Banskej Bystrici. Z ďalších podujatí pre verejnosť spomeňme "Dni otvorených dverí ÚPN", ktoré sa uskutočnili v máji 2017 a osadenie pamätnej tabule v Petržalke na pamiatku maďarských Židov.
V rámci zaznamenávania výpovedí svedkov z obdobia neslobody zamestnanci ÚPN nakrútili a nahrali a následne do audiovizuálneho fondu uložili 36 svedectiev pamätníkov. Do webovej prezentácie s názvom "Svedkovia z obdobia neslobody" pribudlo 11 svedectiev. V rámci digitalizácie kultúrneho dedičstva sa zdigitalizovalo 100 svedeckých výpovedí, ktoré zamestnanci ÚPN opatrili príslušným podpisom.
V roku 2017 pokračovali aj prípravné práce na dlhometrážnom dokumentárnom filme o slovenskom disente, ktorý mapuje aktivity kresťanského disentu na Slovensku.
Ústav pokračoval aj v spolupráci s nadnárodnými, ako aj národnými pamäťovými inštitúciami v zahraničí. Predstavitelia ústavu sa v júni zúčastnili 6. sympózia pamäťových inštitúcií organizovaného v Bruseli Európskou sieťou Pamäť a Solidarita, ktoré sa venovalo téme násilia v dejinách.
V decembri 2017 sa zástupcovia ÚPN zúčastnili aj na dvoch podujatiach organizovaných Európskou sieťou úradov spravujúcich písomnosti tajnej polície. 4. decembra sa v Bukurešti uskutočnilo výročné stretnutie, na ktorom účastníci podujatia prejavili záujem prehĺbiť vzájomnú spoluprácu, ktorá by mala vyústiť do intenzívnejšej výmeny vedeckých poznatkov medzi inštitúciami a zorganizovaním viacerých spoločných podujatí vrátane vedeckých konferencií. Druhé podujatie sa konalo v Budapešti 7. decembra 2017 a malo podobu workshopu, ktorého cieľom bola diskusia o možnostiach využitia materiálov uložených v archívoch bývalých tajných polícií vo výchovno-vzdelávacom procese.
Počas roka 2017 bol ústav účastníkom konania v sedemnástich súdnych sporoch. Väčšiu časť tvorili žaloby na ochranu osobnosti, v ktorých sa žalobcovia domáhali určenia, že sú neoprávnene evidovaní v registračných protokoloch. Za prelomový v tejto veci považujeme nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý skonštatoval, že Ústav pamäti národa nie je pasívne vecne legitimovaný, a teda nie je pôvodcom zásahu do práva na ochranu osobnosti, keď mu zverejnenie prepisu evidencií bývalej Štátnej bezpečnosti ukladá zákon o pamäti národa.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v roku 2017 Ústav pamäti národa plnil úlohy, ktoré mu ukladá zákon o pamäti národa, a to aj napriek napätiu medzi bývalým predsedom Správnej rady a ostatnými orgánmi ústavu, ako aj skutočnosti, že ani po takmer pätnástich rokoch od vzniku ústavu nedošlo k naplneniu ustanovenia zákona, podľa ktorého má Ústav pamäti národa dostať k dispozícii od štátu vlastnú budovu. Ústav tak aj naďalej sídli na dvoch miestach, v prenajatých a vypožičaných priestoroch, čo sťažuje jeho činnosť.
Pracovníci ÚPN pokračovali v napĺňaní plánovaných projektov i v rozvíjaní nových aktivít. Venovali sa vedeckému výskumu, vytváraniu evidencií, dokumentácii činnosti Štátnej bezpečnosti, sprístupňovaniu dokumentov, spracovaniu archívnych fondov, poskytovaniu informácií štátnym orgánom, vzdelávacím a popularizačným aktivitám. A práve vďaka osobnému zápalu a vysokému pracovnému nasadeniu mnohých zamestnancov možno činnosť Ústavu pamäti národa za rok 2017 hodnotiť ako úspešnú.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, poslanci, z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny podávam správu o prerokovaní predmetnej správy (tlač 989) vo výbore.
V súlade s príslušným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor prerokoval Výročnú správu Ústavu pamäti národa na svojej 43. schôdzi 11. júna 2018. Svojím uznesením č. 94 výbor zobral výročnú správu na vedomie a odporúčal aj Národnej rade zobrať správu na vedomie.
Uznesením č. 95 výbor schváli správu gestorského výboru a poveril mňa, aby som vystúpila na schôdzi Národnej rady, podala správu a predložila návrh na uznesenie Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe správy gestorského výboru (tlač 989a).
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem za slovo. Ďakujem vám za prednesenie správy. V minulom roku sme schválili novelu zákona Ústavu pamäti národa a základným argumentom jej predkladateľov bolo, že chcú sfunkčniť zle fungujúcu štátnu inštitúciu. Už vtedy som vystúpila aj tu v rozprave, aj na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že nikto z predkladateľov novely vtedy jasne nepovedal, ktoré úlohy neplní ústav, ktoré mu vyplývali zo zákona.
Dnes, keď som vás, pán podpredseda, počula a v podstate som počula aj pani bývalú predsedníčku, pani Kluknavskú, na výbore, ktorého som predsedníčka, tak sám ste povedali, že ten rok je úspešný, bol a že ste ako ústav vyvinul veľmi veľa aktivít. Je to tak. V správe je to jasne, taxatívne vymenované. Tých aktivít bolo naozaj veľa a sú to veľmi dobré aktivity.
Preto trochu nechápem vete, ktorá je v závere správy a tá znie, citujem: "Na činnosti a výstupoch Ústavu pamäti národa sa odrazilo neodborné riadenie štatutárom Ondrejom Krajňákom, ako aj odchod viacerých odborných zamestnancov." Priznám sa, že nejak mi to nejde do hlavy. Nevidím v tom, vidím v tom odpor, nie súvislosti.
Totižto v minulom roku, v roku 2017, desať z dvanástich mesiacov, desať z dvanástich mesiacov, opakujem, v roku 2017 viedol ústav Dr. Krajňák ako štatutár. Sám ste povedali, že tá činnosť ústavu je úspešná a vyhodnocujete tento rok ako úspešný. Napriek tomu zároveň jedným dychom hovoríte, že neodborne riadil Dr. Krajňák ústav v roku 2017. Pre mňa je to akési nepochopiteľné. Takže by som bola rada, keby ste, keby ste mi možno vysvetlili túto moju nezrovnalosť.
A takou druhou otázkou, ktorú som už podala aj na výbore, bolo to, že ako som už povedala, že predkladatelia zdôvodňovali potrebu novely tým, že bude lepšie, keď bude za ústav konať Správna rada ako kolektívny štatutárny orgán a nie predseda Správnej rady. Máme za to, že aj tak podstatné, alebo máme také informácie, že aj tak podstatné právomoci Správnej rady ústavu sú delegované na jedného človeka, a to bolo doteraz na pani predsedníčku Správnej rady. Tak moja druhá otázka teda znie, že ako to teda je s riadením, či je to konštruktívne. Vy ste povedali, že došlo k posilneniu demokratických prvkov. Tak by som chcela ešte aj, prosím, odpoveď na túto moju otázku, ako to v skutočnosti je a či naozaj je dobré, efektívne riadenie kolektívnym orgánom.
No a taký záver by som chcela povedať, že jednou z dôležitých úloh Ústavu pamäti národa je pomáhať v dozrievaní spoločnosti. K vlastnostiam hrdého národa a k skutočnému vlastenectvu patrí schopnosť pravdivo sa pozrieť aj na temné etapy v jeho dejinách. Áno, Ústav pamäti národa odhaľuje tieto temné stránky našej histórie, čo, samozrejme, nie je pre náš národ vždy príjemné. Je to však veľmi potrebné pre jeho zdravý vývoj. O potrebe pravdivého pohľadu na dejiny, aj keď neraz bolí, hovoril v súvislosti s temnými stránkami dejín vlastného národa pred sto rokmi aj známy poľský spisovateľ Stefan Żeromski, ktorý povedal, citujem: "Je potrebné jatriť národné rany, aby sa nezacelili jazvou podlosti."
A tak prajem Ústavu pamäti národa, aby aj naďalej sa nebál jatriť aj tie naše slovenské historické rany, aby sa totiž nezrástli veľmi nepeknými jazvami lží a klamstiev. Nech ich jatrí preto, aby sme boli zrelým národom, aby sme sa dokázali vyrovnať so svojou minulosťou a so vztýčenou hlavou sa pozerali do budúcnosti.
Zároveň si želám a prajem, aby Ústav pamäti národa naozaj už sídlil v nejakej svojej novej budove. Prajem vám všetko dobré. Teším sa na Festival slobody v tomto roku a budem vám vďačná za zodpovedanie mojich otázok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Verešová, áno, možno len súhlasiť s tým, čo ste povedali. Ale ja chcem apelovať aj na vás, aj na Ústav pamäti národa, aby sa všetko, aj tie dejiny, aby sa k nim pristupovalo s cieľom hľadať pravdu a nie, aby nebol dvojitý meter. Pretože naozaj pokiaľ my nebudeme vedieť pravdu o svojej histórii, naša história je, žiaľ, veľmi skresľovaná a ešte nie je, absolútne nie sme s ňou vysporiadaní. Takže jednoducho neskresľovať históriu.
Brať do úvahy aj práce historikov, ktorí neboli poplatní bývalému komunistickému režimu, pretože ja mám niekedy pocit, že v dnešnej dobe rozhodujú o tom, čo je a aké sú dejiny, práve mnohí historici, ktorí celý život vlastne ťažili z komunistického režimu. Na tom si postavili kariéru a jednoducho naozaj nedokážu v sebe nájsť tú katarziu nejakú, aby povedali, prepáčte, nebola to celkom pravda.
Takže ja chcem zdôrazniť, apelovať aj na pána podpredsedu, aj na všetkých, hľadajme pravdu, pretože len pravda nás oslobodí. Pokiaľ my nepôjdeme za pravdou, tak nikdy, nikdy tu nebude dobre. Nikdy nedosiahneme to, čo, ani spravodlivosť, pretože jednoducho nesmieme, nemali by sme zatajovať ani zahmlievať, ani nepravdivo hovoriť o našej histórii. Opakujem, Pán Ježiš povedal: "Len pravda nás oslobodí."
Ďakujem.

Ďakujem pekne za otázky.
Čo sa týka takého domnelého rozporu medzi tvrdeniami, ktoré sú uvedené v Správnej rade, a tvrdeniami, ktoré mali stáť za motiváciu pre novelu zákona o ÚPN, by som rád uviedol, že aj za predošlých predsedov Správnej rady Ústavu pamäti národa, čiže za pána Jána Langoša, pána Ivana Petranského, boli rešpektované kompetencie jednotlivých orgánov Ústavu pamäti národa. Bohužiaľ, za pána predsedu Krajňáka dochádzalo z jeho strany práve k nerešpektovaniu a obchádzaniu vnútorných noriem a postupov, a to napriek upozorneniam Správnej rady, Dozornej rady, ktoré sa dostali až na gesčný výbor Národnej rady. Tento názor orgány Ústavu pamäti národa prezentovali konzistentne od roku 2013.
Toto malo za následok napríklad alebo sa prejavilo v spôsobe kreovania vedúcich zamestnancov ústavu. V rokoch pred pôsobením pána Krajňáka vo funkcii predsedu Správnej rady boli vedúci zamestnanci úradu alebo ústavu navrhovaní predsedom Správnej rady, ale boli potom schvaľovaní v rámci Správnej rady. Po tom, ako vo viacerých prípadoch nedošlo k schváleniu nominantov pána Krajňáka do vedúcich pozícií, pán Krajňák prestal v danej veci komunikovať so Správnou radou a naďalej iba menoval riadiacich pracovníkov do týchto funkcií. Bohužiaľ, práve tento nelegitímny spôsob menovania riadiacich pracovníkov, ktorí sa neskôr prejavil aj na častých zmenách na týchto postoch, mal aj za následky časté zmeny v pracovných úlohách a prioritách, ktoré boli stanovené pre jednotlivé útvary Ústavu pamäti národa.
To malo v niektorých prípadoch za následok aj nereálne stanovené termíny plnenia jednotlivých úloh.
Takisto sa to prejavilo v značne konfrontačnom spôsobe riadenia ústavu alebo jeho jednotlivých zložiek, čo malo následne za následok vnútorné pnutie a ventilovanie problémov cez médiá. V praxi takým najvážnejším problémom bolo alebo bola nevymožiteľnosť uznesení Správnej rady. Čiže takto by som asi zdôvodnil ten možno vnímateľný rozpor medzi tvrdeniami, ktoré sú uvedené v rámci výročnej správy, a motiváciou pre túto novelu.
Tiež by som chcel povedať, že tak ako som zdôraznil aj v závere svojho príhovoru, tie dobré výsledky, ktoré sa, ktorými sa Ústav pamäti národa za rok 2017 môže prezentovať, môžeme predovšetkým za ne vďačiť nasadeniu a zápalu zamestnancov, ktorí pracujú na Ústave pamäti národa.
Čo sa týka funkčnosti Správnej rady v súčasnosti po novele, tak, áno, došlo k výraznej zmene. Správna rada pracuje ako kolektívny štatutárny orgán. V roku 2017 mala 9 členov, v súčasnosti je 8 členov, keďže sa uvoľnil jeden post. Dá sa povedať, že sa veľmi výrazným spôsobom zintenzívnili rokovania Správnej rady v porovnaní so stavom, ktorý bol predtým, pretože na všetky závažné rozhodnutia je potrebný konsenzus v rámci tohto orgánu. To znamená, že predseda alebo predsedníčka Správnej rady v roku 2017 mohla konať iba na základe rozhodnutí Správnej rady, prijatých rozhodnutí Správnej rady alebo splnomocnení, ktoré ju k tomu určovali a ktoré taktiež prijímala Správna rada. Čiže som presvedčený o tom, že v porovnaní so stavom, ktorý bol pred touto novelou, došlo k posilneniu demokratických princípov v riadení Ústavu pamäti národa.
Samozrejme, na druhej strane to kladie vyššie nároky na logistiku, pretože, ako som už spomenul, tie rokovania Správnej rady sú intenzívnejšie, sú dlhšie a naozaj idú do hĺbky jednotlivých predkladaných materiálov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem vám za odpovede. Je, samozrejme, isté a som aj vďačná všetkým zamestnancom Ústavu pamäti národa, ktorí robia všetko pre to, aby ústav mal takéto meno a vidieť to naozaj na týchto aktivitách, na celej činnosti za rok 2017, ale určite nemôžeme spochybniť, že vedenie je veľmi dôležité na to, aby každá inštitúcia, každá firma jednoducho dobre prosperovala. Takže som presvedčená, že ak viedol Dr. Krajňák desať mesiacov z dvanástich v roku 2017 ústav, takže má na tom určite zásluhu so všetkými svojimi pracovníkmi. A myslím si stále, že je to taký skôr osobný, že ten taký osobný útok alebo také osobné nejaké som z toho videla v tom závere správy, že, že v podstate si myslím, že ste si to mohli odpustiť, lebo nie je možné, aby toľkoto viedol jeden ústav jeden človek spolu s celou Správnou radou a mal takéto výsledky a zároveň je, že sa odrazilo neodborné riadenie.
Je to, v podstate v tej vete je aj, že odrazilo sa na tom riadení aj odchod viacerých odborných zamestnancov, a teda je taká ešte aj, v podstate nejaká otázka mi k tomu vznikla, že teda koľko ľudí odišlo pred jeho odchodom a koľko odišlo po jeho odchode. A nič o to, ešte ja si spomínam veľmi dobre, ako som v roku ešte 2016, ste spomenuli, že to neodborné riadenie sa, je aj z minulých rokov, tak v roku 2016 členovia Dozornej rady predniesli nášmu výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny správu, v ktorej upozorňovali na zistené nedostatky v činnosti. Idem do tej minulosti, lebo ste, ste to aj vy spomenuli a napríklad upozornili aj na nelegálne zamestnávanie, avšak bez akéhokoľvek podloženia dôkazov. A ja som sa na to pýtala, na tieto podrobnosti, a už mi na to nikto neodpovedal. Ale dôležité je, že po tomto obvinení bola vykonaná kontrola Inšpektorátom práce, ktorá potvrdila, že neboli zistené porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Takže toto je veľmi dôležité, toto bolo veľmi závažné obvinenie a zároveň už o tom, že Inšpektorát práce nič také nepotvrdil, to už sme o tom tak veľmi nehovorili na verejnosti.
Taktiež bol Ústav pamäti národa prijatý do Platformy Európskej pamäti a svedomia, ktorá združuje 55 inštitúcií z 19 krajín, z toho 13 sú členské štáty EÚ. Bol prijatý do tejto platformy v roku 2016.
Takže moje vystúpenie nie je obhajoba jedného človeka, tak si budem obhajovať každého z vás, ktorý budete na budúci rok nám prezentovať správu o činnosti. Tu nejde o konkrétne meno a konkrétneho človeka. Ide o to, že aby sme boli spravodliví a možno, možno nie, a nie že možno, a nie osobní.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, prosím preložiť hlasovanie o bode 34 na septembrovú schôdzu. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, len pre zápis by som chcel uviesť, že bod č. 54 (tlač 1014), som hlasoval "za", chcel som "sa zdržať". Ďakujem.