34. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, sa ospravedlňujem, ja som chcel vystúpiť v rozprave, ale medzitým sa vyskytlo, že bola rozprava uzavretá, aby ste mohli na mňa reagovať, ale ide ďalší zákon, čiže ktorý má ešte súvis veľmi veľa s týmto návrhom ústavy. Ja si zoberiem poznámky. (Rečník si zobral poznámky k rečníckemu pultu.)
Vieme sa baviť stále o veku 40-45, ale hovorím, že toto je troška taká vedľajšia epizóda. Toto nie je, nie je to, čo asi zachráni alebo nezachráni tú voľbu, ktorá sa, by sa mala udiať vo februári. Voľba alebo podmienky voľby, aby podmienky toho, aby sa niekto mohol stať kandidátom, jedna vec, ale samotná voľba bude tá dôležitejšia, že koho si vyberiete za kandidátov za sudcov Ústavného súdu. A toto bude mať zmysel práve kvôli tomuto. Ale vy sa viete rozhodnúť, či máme ísť podľa stavu, aký je dnes, alebo ideme ďalej. Viacerí cez nás začali. Stále sa dá navrhnúť niečo lepšie. Lepšie pre koho? Lepšie, to sú, to sú individuálne, subjektívne názory, ale v pléne Národnej rady, povedzte mi jedného poslanca, ktorý tu vedel predložiť návrh, ktorý si vymyslel sám, do ktorého mu nikto nepovedal nič, že nemusel na tom nič zmeniť, že vedel presadiť od A po Z tú základnú myšlienku, ktorú si predstavil doma, a to mu prešlo v troch čítaniach. Taký nie je.
Čo sa týka cyklickej výmeny, viacerí to naznačili, viacerí ste naznačili, že to je, to vidíte ako základný problém. Ale takýto problém sme už riešili práve cyklickou voľbou a sa to dobehlo. Treba mať aj inštitucionálnu pamäť, že sa to, ako proste nežijeme, nekončí, pán Budaj alebo neviem kto hovoril, že ďalšia, alebo pán Dostál, pán poslanec Dostál, že ďalšia vládna väčšina potom zas bude voliť. Nebude voliť, 9 sudcov nebude končiť naraz, možno ani 9 sudcov nebude zvolených naraz, možno ani nebudú zvolení v tomto volebnom období. Vy predbiehate to, čo nikdy tuto v tejto Národnej rade nebolo.
A čo sa týka, že hlas opozície. Pán Budaj, neviem, vy ste tam neboli, boli tam vaši kolegovia zo strany OĽANO, s ktorými som rokoval, a rokoval som aj s vedením strany Sloboda a Solidarita a rokoval som so stranou SME RODINA, pre mňa fašisti nie sú demokratickou stranou, nie sú partnermi na rokovania, ctím si ich mandát, zdravím ich ako človek, ktorý mal detskú izbu, ale odtiaľ potiaľ.
Čiže stále hovorím, že nie je voľba, ale nie je proces, ale podmienky voľby a samotná voľba bude dôležitá, ale hovorím, že teraz len začíname, ako povedal pán poslanec Baránik, ktorého, ktorému veľmi pekne ďakujem, ale aj ostatným kolegom z radov opozície a, samozrejme, pani poslankyni, teraz poslankyni Lucii Žitňanskej za veľmi vecný a odborný prístup, kde bolo minimum politiky, u pána poslanca Baránika sme vôbec nie na to zvyknutí, ale už na pôde ministerstva spravodlivosti, kde sme mali tú česť sa stretnúť nie raz, tak, tak ma prekvapil, nie... (povedané so smiechom), ale to ešte príde, pán poslanec, určite. Ale som pripravený na to.
Čiže je to na vás teraz, a akým kvórom, či vôbec pôjde tento návrh ďalej, alebo nepôjde ďalej. Určite bez hlasov opozície z tohto návrhu nebude nič. Takže budeme rokovať. Keď nedospejeme k nejakému spoločnému konsenzu, bude mi ľúto. Ale ja neviem a nemôžem ísť s takým návrhom, lebo to nemá vôbec zmysel, keď aspoň 70 ich hlasov nebudem mať za sebou z vládnej koalície. O čom s vami budem rokovať? O vašich 20-25 hlasov? To nestačí. Ešte čo má MOST - HÍD? To nestačí. To je, základ pre možnosť zmeny je vládna väčšina a k tomu treba nájsť ten konsenzus, ktorý zabezpečí zvyšok tých hlasov. A o to sa budem usilovať. Nie o to, aby som dobré nejaké pozitívne body u neviem koho, ako povedal pán poslanec Kresák, to nie je o to, že kto vie aký návrh dať na stôl, ale o to, že aký návrh vie nájsť túto väčšinu v Národnej rade.
Tak som pripravený na ďalšiu debatu pri ďalšom bode.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona bol vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády ako iniciatívny materiál, pričom nadväzuje aj na súčasne predkladanú novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky. Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s Kanceláriou Ústavného súdu Slovenskej republiky do tej miery, že aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní každá i..., každý, každá jedna pripomienka bola prerokovaná s Kanceláriou Ústavného súdu, pani predsedníčka Ústavného súdu bola pri prerokovaní zásadných pripomienok, nakoľko ide o, o zákon, statusový zákon pre Ústavný súd, pre fungovanie Ústavného súdu, a preto si myslím, že práve inštitúcia, ktorej zákon ide, mala byť predovšetkým prizvaná k tomu, aký zákon vlastne potom, akým zákonom sa bude riadiť jej činnosť a postavenie.
Ohľadom na vyššie uvedené je účelom navrhovanej právnej úpravy posilniť ochranu základných práv, zefektívnenie práce Ústavného súdu, pričom k tomu má prispieť väčšina, väčšia prehľadnosť a jednoznačnosť normatívneho textu a niektoré obsahové zmeny reagujúce na doterajšie skúsenosti Ústavného súdu s tým, že, samozrejme, v tomto návrhu sú aj zmeny, čo sa týka celého pôsobenia Ústavného súdu po novom, po usporiadaní týchto vecí. Ja si myslím, že Ústavný súd si zaslúži takýto ucelený návrh. Ja som tento návrh zdedil, to ešte pripravovalo predchádzajúce vedenie ministerstva spravodlivosti s tým, že už medzirezortné pripomienkové konanie sa absolvovalo za môjho vedenia, ale tento návrh zákona považujem za nutný a veľmi prospešný pre prehľadnosť, postavenia a fungovania Ústavného súdu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil v zmysle rokovacieho poriadku v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval vládny návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Ďakujem, môžte otvoriť rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, čakala som, kto sa prihlási do rozpravy k tomuto nie nedôležitému návrhu zákona, pretože ide o procesnú normu pred Ústavným súdom. Právnici vedia, že to je veľmi dôležitá právna norma, a ide o úplne novú právnu normu po rokoch, kedy sa zmenilo právne prostredie, čiže pre fungovanie Ústavného súdu je veľmi dôležité, ale nielen pre fungovanie Ústavného súdu (povedané so smiechom), ale, samozrejme, musí ísť o také procesné pravidlá, aby garantovali prístup spravodlivosti predovšetkým pre tých, ktorí sa na Ústavný súd obrátia a pravdepodobne to bude skôr parketa pre ústavnoprávny výbor v priebehu druhého čítania a pre kolegov z ústavnoprávneho výboru.
Ale predsa len si dovolím k tomu vystúpiť, pretože v nadväznosti na náš predchádzajúci bod programu podľa mojej mienky tá právna úprava upravuje aj naše rozhodovanie o tom, ako budeme voliť sudcov Ústavného súdu tu v parlamente, ako bude vyzerať híring pred samotnou voľbou, a upravuje to podľa môjho hlbokého presvedčenia, tentokrát s výrazným posunom vpred, pretože podľa toho, ako je navrhnuté, budeme mať k dispozícii materiály o kandidátoch na sudcov Ústavného súdu skôr, tie materiály budú obsiahlejšie. Sudcovia alebo kandidáti na sudcov Ústavného súdu budú musieť o sebe povedať viac, híring bude musieť byť verejný, čo bývaval aj teraz, ale ukladá sa Národnej rade, aby vytvorila také podmienky, aby naozaj sa verejnosť na ten híring aj zmestila. Predpokladá sa, že bude prenos z tohto híringu, čiže naozaj veľká publicita pre tento híring s tým, že nielen poslanci budú môcť klásť otázky, a predpokladá sa aj možnosť kladenia otázok v istej forme aj verejnosti, z ktorej sa bude losovať.
Ja si myslím, že, a nepochybujem o tom, že aj tu je priestor na ďalšiu diskusiu aj v rámci druhého čítania, ako zlepšiť, ale samotný híring ja považujem vo väzbe na kritériá, ako by mal vyzerať kandidát na sudcu Ústavného súdu, to dôležité, pretože je to nástroj, ako zistiť, že či naozaj ten kandidát kritériá spĺňa, alebo nie. A práve v tomto je pre mňa dôležitý ten fakt, že či tie kritériá budú postavené tak, že či budeme, zjednodušene povedané, fajfkať formálne kritériá a budeme môcť byť ako poslanci alibisti, alebo nie.
Dovolila som si upozorniť na tento moment návrhu zákona, pretože ho považujem tiež za dôležitý aj vo väzbe na predchádzajúci bod programu. Ďakujem pekne. A to by ste mohli, pán poslanec Dostál, aj trošku pochváliť.
Vďaka.

Dnes je to také prekvapivé, že nebudem celkom chváliť, ale teda áno, samozrejme, že ak sa nastaví, nastavia pravidlá a bude híring, tak je to zmena k lepšiemu, len teda to, na čo som chcel upozorniť vo faktickej minule, a nedokončil som to, a teda môžem to použiť aj teraz, lebo, lebo tiež budem reagovať.
Pani ministerka, teda Žitňanská, vtedy keď bola poslankyňa, presadila v zákone o majetku obcí, že majetok predáva súťažnou metódou, dražbou, verejnou obchodnou súťažou alebo, alebo priamym prenájmom najmenej za cenu určenú znaleckým posudkom okrem nejakých výnimiek, a jednou z tých výnimiek je, sú prípady hodné osobitného zreteľa, o ktorých trojpätinovou väčšinou rozhodne zastupiteľstvo. Malo to viesť k tomu, že teda bude sa hospodárnejšie nakladať s majetkom obcí, ale, samozrejme, že mali by byť nejaké výnimky, lebo však keď na nejaké sociálne účely chcem prenajať nejaký, nejaký, nejaký, nejakú nehnuteľnosť, tak jasné, nebudem im dávať komerčné ceny alebo súťažiť o to.
Problém ale je, že keď sa chce, tak sa postupuje korektne, a keď sa nechce, tak napriek takto zadefinovaným pravidlám, osobitným zreteľom je to, na čom sa zhodne zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou. Čiže keď máte trojpätinovú väčšinu zastupiteľstva, môžete za osobitný zreteľ vyhlásiť prakticky čokoľvek. Híringy sú fajn vec, mali sme v bratislavskom mestskom zastupiteľstve akože transparentné výberové konanie na vedenia metských podnikov za primátorovania Iva Nesrovnala, tiež tam boli híringy, tiež boli zverejnené životopisy, mali byť kandidáti preverení. Ja som sa tých híringov zúčastnil, napriek tomu nevyhrali tí, ktorí boli najlepší na tých híringoch, ale tí, na ktorých sa primátor s väčšinou zastupiteľstva dohodol, a bolo to známe vopred.
A tak to môže dopadnúť aj s voľbou ústavných sudcov.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
S reakciou...

Ďakujem veľmi pekne. Ospravedlňujem sa za to, že som zle zmačkla hlasovacie zariadenie.
Pán poslanec Dostál, ja určite by som tiež videla, vedela pridať do zbierky ix prípadov, kedy právna úprava sa ukázala ako nedokonalá, alebo že je v praxi obchádzaná a vyžaduje si ďalšie zlepšenie, ale ja som presvedčená o tom, že v jednom sa s pánom poslancom Dostálom zhodneme, že toto všetko nám nikdy nezabráni v tom, aby sme neurobili maximum pre zlepšovanie právneho prostredia a pre zužovanie priestoru, ktorý umožňuje pravidlá obchádzať.
Ďakujem pekne.

Ja sa ospravedlňujem, pán poslanec Baránik, ale naschvál som v úvodnom slove, dnes som sa nezmienil o čl. 3 celého návrhu, lebo ten zákon o Ústavnom súde si ako, je také, že si zaslúži osobitnú pozornosť, ale predsa len je tam ten čl. 3, ktorý, jednak híring otvorený, monitorovaný aj pre verejnosť, aj pre pána prezidenta, resp. jeho zástupcu s možnosťou klásť otázky.
Ešte by som tiež vedel predstaviť, ale teraz, keďže tento návrh predkladáme o päť minút dvanásť, nie je dostatočný priestor, aby sme tú časovú lehotu na predkladanie kandidátov na híringy, veľmi predložili, tak vychádzali sme z toho, že čo sa zmestí do terajšieho stavu, v ktorom, v ktorom by sme mali pristúpiť k voľbe vo februári, takže aj tie lehoty na predkladanie kandidátov.
Veľmi dôležité je, že, že kto bude môcť predložiť kandidátov, ale ja si myslím, že tie nožnice sú dosť otvorené. Bol návrh tých niektorých právnikov, aby sa každý mohol navrhnúť, tak som im veľmi rýchlo vysvetlil, že aká je realita na Slovensku. Ústavnoprávny výbor ani do februára 2020 by nevedel vypočuť každého kandidáta, ktorý by sa prihlásil. To by ste neverili, že koľko je samozvaných kandidátov, keby že každý sa môže sám navrhnúť, by ste len, len kontrolovali kandidátne listiny a došli by ste k tomu, že ľudia, ktorí nemali, nesplňujú základné elementárne podmienky na voľby sudcov Ústavného súdu, sa sami navrhnú, lebo proste táto spoločnosť je taká. Na sudcu všeobecného súdu mám také návrhy a takých kandidátov, že len škoda, škoda reči. Ale je tam dôležité od toho, že každý, kto navrhne kandidáta, tak musí odôvodniť, lebo v ústave máme, že musí byť uznávanou osobnosťou. No kto je uznávanou osobnosťou? Je to široký pojem, ale zároveň nemusí byť, lebo keď to musím zdôvodňovať, tak musím z niečoho vychádzať. Nestačí: „Nó, ja si to myslím.“ To nestačí.
Ďalej ten kandidát musí predložiť motivačný list, čo ho vedie k tomu, že zobral kandidatúru, napísať, ako teraz som bol svedkom jedného výberu na ministerstve, že no tak ma nahovorili. Tak keď ťa nahovorili ostatní, tak nekandiduj, keď nemáš to v hlave usporiadané, že chceš kandidovať a prečože chceš kandidovať.
Ale je tam, to je základný štandard, ja si pamätám obdobie, neviem, ktorá to bola vláda ako vládna väčšina, my sme boli v opozícii, a to sme ešte bez zákonnej úpravy vyžiadali kandidátov, aby sa nám prišli predstaviť na ústavnoprávny výbor, a tam sme my vedeli poukázať a vedeli sme vystreliť tých najhorších kandidátov z radov, z radov návrhov, ktoré asi prichádzali od, od koaličných, terajších koaličných strán.
Pán poslanec Dostál na seba dneska zobral úlohu kverulanta, že nič nie je dobré, nič sa mu nepáči. Tá výnimka, ktorú ste stále spomínali, čo sa týka možnosti predaja majetku samosprávy, no dobre, bol to jeden podľa mňa dobrý návrh. A treba vychádzať, že čo bolo predtým. Nikdy sa ako, ako nemôžme prestať snažiť sa veci vylepšovať, nikdy. Aj ma, sa ma spýtali, či som spokojný s tým návrhom. Nikdy nebudem spokojný s nijakým návrhom, lebo keby dáte, keby že mi dáte týždeň, mesiac alebo rok, stále nad tým rozmýšľam, stále viem doštudovať nejakú odbornú literatúru a stále to viem vylepšovať. Ale čas je určité, určitá hranica, ktorá nás musí obmedzovať v tom, že hop-pa, teraz už prestaň rozmýšľať, už treba ísť aj niečo predložiť. Čiže tento návrh vychádza z toho, vychádza z praxe, vychádza z praxe aj z ústavnoprávneho výboru, čo tu potrebujeme na to, aby sme tú voľbu vedeli otvoriť, stransparentniť, a možno to nebude stačiť na to, aby sme vybrali tých najlepších, tých najlepších, akože aby sme vedeli to tam určiť, lebo nebudú písať testy, nebudú, nebudú predkladať svoje eseje v cudzom jazyku, ale určite bude stačiť na to, aby sme vedeli poukázať na zlých kandidátov.
Čiže to základné sito, na to základné sito tento návrh zďaleka stačí a podľa mňa je ešte od toho oveľa, oveľa lepší.
Je to vo vašich rukách, vy ste zákonodarný zbor. Mojou úlohou ako ministra spravodlivosti je predložiť návrh najlepšie, ako viem, vychádzajúc z atribútov, že sme vo vládnej väčšine, že musím brať ohľad aj na názory kolegov, však ten návrh nie je návrh ministra spravodlivosti, ale návrh vlády Slovenskej republiky. A je to návrh vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Budem teda pokračovať v tej úlohe kverulanta, ktorú mi pán minister prisúdil.
Ja som v žiadnom prípade nechcel hovoriť, že je to bezvýznamné alebo je to zmena k horšiemu. A teraz sa vraciam k tým pravidlám, akým sa predáva obecný alebo župný majetok, ktoré presadila vtedajšia pani poslankyňa Žitňanská, ešte dokonca s opozície. Naopak, myslím si, že je to veľmi dôležité, veľmi významne to prispelo k skvalitneniu nakladania s obecným majetkom. Áno, ľahšie sa potom poukazuje na, na to, keď sa pravidlá nedodržiavajú. Ale je tam výnimka, ktorá tam asi musí byť. A aj keď sme boli spolu vo vládnej koalícii za vlády Ivety Radičovej, tak sme hľadali, ako tú výnimku nejakým spôsobom zúžiť. Našli sme riešenie iba v tom, že, že sa, že sa tam dalo, že osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený.
Ale chcem som len poukázať na to, že je fajn nastaviť pravidlá, ale tá realita, ak je vôľa ich obchádzať, môže byť nakoniec úplne iná. A spomenul som to znova práve vzhľadom na tie híringy, ktoré sami osebe sú dobrá vec, jasné že skvalitňujú proces, proces výboru, to, to nie je sporné, len som si to neodpustil, lebo mám vo veľmi živej pamäti, škoda že tu nie momentálne páni poslanci Budaj a Grendel, s ktorými sedím v bratislavskom mestskom zastupiteľstve, kde sa takisto argumentovalo, že vedenia mestských podnikov budú vybrané v transparentných výberových konania s híringmi, zverejnením životopisov, možnosťou verejnosti do toho vstupovať, a dopadlo to tak, že to bolo aj tak vopred dohodnuté, akurát sa to tvárilo ako transparentné výberové konania.
Veľmi rád sa budem mýliť, ak v tomto prípade, v prípade voľby ústavných sudcov to bude inak.

Ďakujem pekne. Rád by som povedal pár slovo o niečom, o čom sa tu vôbec v tejto súvislosti nehovorilo a čo, si myslím, že je veľmi dôležité, a čo považujem za prejav určitého farizejstva, ktorý je v podstate takmer vo všetkom, čo sa v slovenskej politike robí a hlavne čo robí táto koalícia. A to farizejstvo spočíva v tomto.
A ten problém. Jeden známy bratislavský advokát, starý advokát, lepší advokát, ako čo sú tu v Národnej rade, povedal nasledujúcu vetu: Korupcia na súdoch je čím vyššie, tým väčšia a na Ústavnom súde je najväčšia. A toto on nepovedal, pretože, to nie je politik ani nikto taký, ktorý si potrebuje niečo, prihrievať si nejakú polievočku politickú alebo tak, to je proste realita. A teraz, my s týmto zákonom alebo zrejme koalícia, ale možnože aj iní, prijmeme kritériá, ktoré budú významne tvrdšie ako tie, ktoré boli doteraz. My budeme požadovať to, ono, preverenie, híring, výsluch, vyzlečenie sa do trenírok do istej miery. A teraz otázka znie, a toto všetko za čo, za aký plat? Za to, že sa niekto môže z Bratislavy presťahovať do Košíc? Za plat, ktorý je zlomok toho čo má jeden schopný advokát alebo iný právnik v inom povolaní? Ja viem, že tu sa nesmie hovoriť o peniazoch, ale na druhej strane, keď ide o to, že Národná banka potrebuje mať expertov na niečo, tak tam sú platy kľudne 15-tisíc a viac eur mesačne, ale tu odrazu hovoríme o tom, že niekto za nejaký plat, ktorý je, samozrejme, pre niekoho obrovský, ale keď sa mu zdá ten plat obrovský, tak nech sa páči, môže sa uchádzať o post ústavného sudcu a potom ten obrovský plat bude mať, tak ale pre tých, ktorý naozaj by mali spĺňať tieto kritériá, tak tí predsa nie sú odkázaní na to, predpokladám, že musia ísť na Ústavný súd, aby si zarobili to, čo zarába jeden advokát v nejakej špičkovej firme alebo čo má, čo má iný spôsob perfektného zárobku, pretože má povedzme nejaké, nejaké výnimočné schopnosti a zručnosti.
Čiže ja sa chcem spýtať, že či niekto uvažuje nad tým, že či dôsledok tejto úpravy nebude ten, že tam zase naťaháme len takých kandidátov, ktorí už sa nevedia dočkať toho, že ako to tam fajn bude na tom Ústavom súde, že to tam bude super, a že konečne už to bude také, ako to má byť. No naozaj. Postavme sa k tomu čelom, povedzme si raz pravdu, povedzme si, že keď, keď niekto v Národnej banke môže zarábať toľko isto ako zarába jeho pendant v nejakej Národnej banke na západ odtiaľto, tak prečo by to nemalo byť aj tu tak v prípade Ústavného súdu.
A teraz. O to viacej je bolestivé to, že sa tu tvrdí, že tí mladí, že by tam nemali ísť tí 40-roční. No možnože to nie je, nie je celkom, alebo že by tam, že by tam v rozpore s tým, čo viacerí požadovali, že by, že by sa tie obdobia fungovania ústavných sudcov mali rozbiť a že by, že by nemali byť pre všetkých 12-ročné, ale že by, že by tam mala byť tá nejaká časová stupňovitosť, že, že by tam sa na tie súdy dostali sudcovia, ktorí, alebo ľudia, ktorí nie sú ešte celkom na vrchole svojej právnickej kariéry, že by to pre nich bol nejaký postup. Podobne ako povedzme doc. Drgonec, ktorý ako mladý štyridsiatnik už bol na Ústavnom súde, čiže a potom len rozvinul vedeckú a možnože aj advokátsku kariéru.
Ja si myslím, že k tomuto by sme sa mali postaviť čelom, lebo predstava, že, a postavme sa, to som chcel povedať, že postavme sa aj čelom k tomu, že prečo je absolútna nutnosť to, aby Ústavný súd bol v Košiciach. A teraz to poviem na rovinu. Košice nie sú atraktívne miesto pre väčšiu časť Slovenska. To je proste pravda. V Košiciach je jedna právnická fakulta široko-ďaleko, ale napríklad Trnava je ideálne miesto pre, pre Ústavný súd. Je tam vynikajúca právnická fakulta, mnohí hovoria, že jediná dobrá, aj bratislavská fakulta je slušná. Prečo by nemal, nemal byť Ústavný súd viacej centrálne položený ako v Košiciach? Veď aj z toho plynie to, že je tam určitá izolovanosť od reálneho života. A ten reálny život, proste ide tam do Košíc a tam nikto o tom nevie, že čo to, čo tam prebieha.
A navyše Košice, sa dá povedať, že je miestom, ktoré má snáď, keď nie najhoršiu, tak tú druhú najhoršiu reputáciu ako, ako miesto ovládané súdnou mafiou. Všetci vieme, že ako to tam funguje a čo sa tam deje, alebo tí, čo sme v tom nejako zamontovaní.
Tak veľmi by som prosil pána ministra, alebo tých, ktorí na to majú nejaký dosah, aby nám povedali pár slov o tom, že aký je taký typický profil človeka, ktorý sa bude hlásiť za kandidáta na ústavného sudcu. To znamená, aký má plat, je to, je to učiteľ na vysokej škole, prosím, to by sa asi hodilo, tam majú, majú relatívne platy, tak by si aj polepšil. Ale učiteľ na vysokej škole kde? V Bratislave? Alebo v Trnave? To znamená, že sa presťahuje do Košíc? No to asi nie. To znamená, že je to, že je to učiteľ len v Košiciach. Alebo kde? V Bystrici? Možno, ale sú tam takí, čo, čo by mali byť na Ústavnom súde, to neviem.
Teda myslím, že by sme sa mali úprimne zamyslieť nad tým, že aký je nejaký charakteristický profil toho človeka, ktorý by sa mal za kandidáta na ústavného, na sudcu Ústavného súdu hlásiť. Lebo mne to nijako nevychádza, nijako mi to nevychádza, že tých 18 ľudí za týchto podmienok tam nájdeme. Je to, je to tak nastavené.
A teraz, ja poviem, aj keď som povedal A, tak poviem aj B. Mne to tak vychádza, že všetci počítajú s tým, že oni sa tam budú hlásiť nie pre tých 3- alebo 4-tis. euro, alebo koľko tam zarábajú, ale preto, lebo však čo to povedal ten bratislavský advokát. Tak preto.

Ďakujem pekne. No nechcel som veľmi reagovať, ale musím, pretože, pán kolega Baránik, vám sa znova podarilo naločiť, naložiť každému a musím povedať, že veľmi, veľmi nie po pravde.
Málo, málo ste možno vo verejnom živote, pretože tá diskusia ohľadne Košíc, tá prebiehala vtedy, keď sa Ústavný súd tvoril, a asi ste to veľmi nesledovali. Boli tam rôzne argumenty a padlo rozhodnutie, ktoré padlo z dobrých dôvodov. Ja sám, priznám sa, som kedysi nebol zástanca toho riešenia, ale dnes pri spätnom pohľade musím protestovať voči veciam, ktoré ste povedali na adresu Košíc, na adresu mesta, na adresu fakulty právnickej, ale aj na adresu sudcov, ktorých máte vo zvyku tak rázovo hodnotiť.
Nuž musím vám povedať, že skutočne nepoznáte kvalitu učiteľov košickej právnickej fakulty na rozdiel odo mňa. Trúfam si povedať, že ich poznám. Je to veľmi dobrá právnická fakulta, rovnako ako je dobrý právnický tím, ktorý už pracuje dlhé roky na Ústavnom súde, a to je tím poradcov. A vďaka Ústavnému súdu sú Košice úplne inde dnes ako mesto, v ktorom funguje táto vážna inštitúcia, než ako boli pred rokom 1993. Ale to sú asi veci, ktoré vás netrápia, pretože potrebujete vysloviť súdy. Nemám rád jednostranné súdy a nemám rád súdy, ktoré sú vyslovované človekom, ktorý nepozná tú prax. Musím vám povedať, pán kolega, že skutočne sa pohybujem pomaly 35 rokov v tejto oblasti a poznám kolegov, poznám prostredie, že nikdy by som si nedovolil takto jednostranne im krivdiť, ako ste to urobili teraz.
Možno by som povedal na záver iba jednu vec. Azda mohol by som súhlasiť s vašou kritikou platových pomerov, ale to je, žiaľ, jediné, čo môžem, s čím môžem súhlasiť z toho, čo ste povedali. Je mi to ľúto.
Ďakujem.