34. schôdza

Tak kolega Kresák má potrebu sa vymedziť a byť pri tom osobný, to je jeho problém, ale realita je taká, že ak pán kolega Kresák je v tomto obore 35 rokov, nemá sa čím chváliť.
Realita je, že popri Zimbabwe a podobných krajinách je stav súdnictva na Slovensku najhorší na svete. A to, to vychádza z meraní objektívnych, nie, to nie sú moje dojmy. Čiže my, toto je to s čím my pracujeme. A to, že, že pán kolega Kresák je zakuklený v nejakých takých tých štruktúrach, sa pohybuje niekde v tých právnických kruhoch takých pološtátnych a takých protektovaných, to je jeho problém.
Ale realita je niekde úplne inde tam na ulici pre človeka, ktorý sa snaží domôcť sa spravodlivosti, a nie je to nejaká politická figúra.
Takže ja som si myslel, nechcel som byť nejako osobný, ja som si myslel, že otváram tu reálnu debatu na niečo, a, samozrejme, sme v parlamente, ale niekomu to vadí, že keď sa hovorí otvorene v parlamente, je, je, podľa mňa je legitímny názor povedať, že, že či Košice sú to správne miesto. Veď kolega Kresák to sám aj pripustil, že o tom už boli predtým debaty. Ale, ale naznačiť, že keď niekto niečo takéto otvorí, že tým pádom nie je nejaký vlastenec alebo sa chová nejak neprimerane, to je demagógia.

Len jednu vetu, vážené poslankyne, vážení poslanci. Pán poslanec Baránik, ja si myslím, že niekedy treba zvážiť slová. Musím sa tiež ohradiť voči tomu jednak, že kde je Slovensko so súdnictvom, a všeobecne čo ste povedali na adresu jednak Košíc, na adresu fakúlt, na adresu všetkých, len jednu vec podotknem.
A to je to, čo ste povedali, že prečo sa tam budú hlásiť ľudia, prečo sem budú hlásiť ľudia za kandidátov za sudcov Ústavného súdu. Tak vy ste povedali, že hocikto, keď bude teraz navrhnutý, hoci aj opozíciou, hoci aj s vašou stranou alebo s vašimi poslancami, budú sa hlásiť nie kvôli platu, ale k možným nejakým nenáležitým benefitom. Toto je, to je urážka všetkých tých, ktorí vôbec uvažujú nad tým, že si zoberú tú kandidatúru.
Neskĺzme do tejto sféry. Nezovšeobecňujme. Keď vieme o niekom niečo zlé, tak to povedzme. (Reakcia z pléna.) Komu? Aj tu to môžte v pléne povedať. Čiže poprosím vás, tá debata doteraz prebiehala veľmi vo vecnej rodin..., rovine, tak aby sme sa držali. Budeme ešte mať priestor aj vo výboroch, aj v druhom čítaní, toto je cesta do pekla. Kto by teraz po týchto vyhláseniach zobral na seba tú pliagu kandidatúry?
Pán poslanec, nie každému ide o majetok, o neviem čo. Máme, chvalabohu, aj saturovaných advokátov, ktorí sú finančne saturovaní, ktorí si to môžu dovoliť, máme tu ľudí, ktorým ten plat sudcu Ústavného súdu stačí. Tí ľudia zas, nemáte dobré vedomosti, nesedia celý týždeň na Ústavnom súde. Majú aj svoje také že kreatívne voľná, ako študujú spisy doma. Čiže aj v tomto sa troška mýlite. Ale toto je absolútne jedno. Proste nemôžte skĺznuť do tej roviny, že to zovšeobecníte. A každý, ktorý sa vám nepáči, nie je z vášho košiara, tak je zlý, horší a najhorší.

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon č. 40/64 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona sa predkladá na základe vlastnej iniciatívy a je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018. Vyhlásenie uvedené v názve v Zbierke zákonov má za následok stratu účinnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, prostredníctvom ktorého sa mala spotrebiteľom poskytnúť ochrana spotrebiteľských vzťahov vo vzťahu k nekalým praktikám dodávateľov pri uplatňovaní ich zamlčaných nárokov.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona dňa 20. augusta 2018 a Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky 21. augusta 2018. Vláda Slovenskej tento návrh zákona schválila na svojom zasadnutí 22. augusta 2018.
Návrhom zákona sa zavádza osobitná úprava uplatňovania premlčaných nárokov plynúcich zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia. Navrhuje sa, aby premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nebolo možné vymáhať ani platne zabezpečiť. V súlade s princípom zmluvnej slobody sa však pripúšťa možnosť zmien obsahu premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, jeho nahradenie novým právom alebo obnovenie vymáhateľnosti, a to na základe právneho úkonu dlžníka, čiže jednostranného alebo viacstranného.

Základnou podmienkou platnosti tohto právneho úkonu dlžníka je jeho vedomosť o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy. Na účely zachovania právnej istoty sa navrhujú aj prechodné ustanovenia, v zmysle ktorých sa navrhovaná právna úprava nebude uplatňovať v konaniach o vymoženie premlčaných práv zo spotrebiteľských zmlúv začatých pred účinnosťou tohto zákona. Účinnosť úpravy sa navrhuje odo dňa vyhlásenia, a to vzhľadom na dôsledky vyššie uvedené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky a celospoločenský záujem o ochrane spotrebiteľských vzťahov.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Ja len som si nebol istý, že či vôbec bude nejaká rozprava k tomuto, tak som sa prihlásil. Krátko poviem to, že, možno pre niekoho prekvapivo, vzhľadom na to, že som členom strany, ktorá sa považuje za pravicovú, a teda ako taká by mala chrániť záujmy najmä podnikateľov ako prostriedok ku všeobecnému blahu, musím povedať, že s týmto návrhom zákona ja súhlasím. A to najmä vo svetle toho, že čo sa tu v tejto krajine so spotrebiteľmi dialo a že ako sa vytvoril obchod s chudobou z toho, že ľudia sa nevedia prihlásiť o svoje práva, že neexistujú prostriedky na to, aby slabší vo vzťahu veriteľ - dlžník boli náležite ochránení. To znamená pre zachovanie nejakej základnej súdržnosti spoločnosti si myslím, že musíme urobiť čo najviac pre to, aby sa práva aj tých, ktorí, ktorí sú, sú, sa možno nevedia tých svojich práv domôcť na súde, nemajú na to prostriedky a možnože ani nejakú mentálnu výbavu, takže treba sa ich zastať a treba urobiť nejaký extra krok, nejaký mimoriadny krok pre to, aby sa aspoň čiastočne tento obrovský problém odstránil.
Ďakujem.

Ďakujem. Možno to vyriešim faktickou poznámkou a nebudem vystupovať. Ja som sa v podstate chcel len spýtať, že či tá argumentácia je primárne v rovine ochrany slabšej strany v zmluvnom vzťahu, ako je to teda všeobecne v spotrebiteľskom práve, alebo, alebo je tam ten rozmer poctivosti a nepoctivosti, ktorý zdôraznil vo svojom úvodnom vystúpení pán minister, pretože tú prvú polohu, tomu, tomu rozumiem, a môžme mať rôzne názory na to, že kde je to primerané, kde je to, kde je už prehnané, ale v poriadku, tam tá poloha, že chránime slabšiu stranu je akoby vysvetľujúca to. Len to je možno otázka na pána ministra skôr, že, že v čom je, v čom je to alebo prečo argumentoval tým rozmerom poctivosti a nepoctivosti, lebo, lebo ak zrušíme možnosť vymáhania premlčanej pohľadávky, tak sa to dotkne aj tých, tých predajcov alebo poskytovateľov služieb služieb, ktorí nie sú nijako nepoctiví, len jednoducho im, im uplynula premlčacia doba. A naopak, ak tí nepoctiví budú chcieť naďalej, naďalej používať nepoctivé praktiky, no tak akurát ich prinútime, aby skôr si uplatnili svoje práva, práva na súde.
Čiže toto nie je výhrada, toto nie je kritika, len teda skôr, skôr sa pýtam, že, že či ten, ten moment ochrany slabšej strany v tomto prípade nie je predsa len silnejší ako ten moment postihovania nejakých nečestných, nečestných praktík.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, napriek tomu, že na tento návrh zákona sú aj iné právne názory, ktoré chápem, ale pre mňa je podstatné to, čo sa deje v praxi, nie právny výklad a nejaké narábanie so slovíčkami, čomu, čomu rozumiem, ale ešte raz, pre mňa je podstatná prax. A tú prax, ja si myslím, že minister Gábor Gál celkom vystihol, lebo, bohužiaľ, musíme konštatovať, že na Slovensku je veľmi nízka finančná gramotnosť.
V praxi to znamená asi to, že ľuďom chodia domov rôzne listy, rôzne upozornenia, rôzne výzvy a, bohužiaľ, tie listy a upozornenia sú spravidla písané tak nezrozumiteľne a tak zložito, že ten normálny človek im neporozumie. Preto sa častokrát stáva, že ten bežný človek, ktorý dajme tomu si zobere nejaký spotrebný úver, príde o zamestnanie, potom nemá schopnosť ho splácať, dostane nejaké upozornenie, nejakú výzvu. On nevie, ako to riešiť, a ako pán minister spomínal, nemá peniaze na právnikov, nevie, na koho sa obrátiť, lebo ľudia častokrát ani nevedia, že čo môžu v tejto situácii robiť, tak jednoducho to hodia do koša alebo kašlú na to. Lebo jednoducho tomu nerozumejú. Ja takýchto prípadov poznám strašne veľa.
Ja tých ľudí ľudí ľutujem na jednej strane, na druhej strane ja som presvedčený, že štát by mal viac dbať o to, aby sme začali finančne vzdelávať študentov. Ja si viem predstaviť predmet finančná gramotnosť, kde by mnohé tieto veci im boli vysvetľované. A potom sa títo ľudia dostávajú do situácie, že napríklad dôjde im návrh na vydanie platobného rozkazu, kde je, samozrejme, napísané, že v lehote, ja neviem, do 15 dní máš právo sa odvolať a zdôvodniť a tak ďalej, podať námietku, len ľudia tomuto nerozumejú, nevedia čo majú urobiť, tak zase to neriešia. Potom sa vymáhajú častokrát roky, roky, roky, roky dlhy, kde z 50 euro zrazu sa vymáha 500, vymáha sa 1 00, a ľudia sú z toho zúfalí.
A tento návrh zákona, ja si myslím, že pomôže týmto ľuďom a jednoducho sa prestanú vymáhať premlčané pohľadávky, lebo ja si myslím, že nie je v poriadku, ak dlh z roku 1995 z nezaplateného lístka na MHD sa vymáha ešte dnes, lebo je strašne veľa prípadov, že mnohé firmy, mnohé podniky dopravné vymáhajú aj 15 rokov staré nezaplatené pokuty. Ja sa pýtam, kde boli doteraz. Veď máme podľa Občianskeho zákonníka, myslím, že trojročnú premlčaciu lehotu, podľa obchodného, ak je zmluva uzatvorená, štvorročnú premlčaciu lehotu, to znamená, je tam dosť času na to, aby veriteľ si uplatnil svoj nárok na súde a požiadal o vydanie platobného rozkazu. Lenže prax je taká, že vymáhajú sa častokrát dlhy, ktoré sú už po tejto premlčacej lehote. A vzhľadom na finančnú negramotnosť väčšiny obyvateľov, tak jednoducho sa vymáha veselo a majú z toho celkom srandu najmä exekútori, ktorí vám častokrát povedia, že on ani nechce, aby mu ten dlžník zaplatil dlh. Jemu stačí, keď to bude splácať po 10-20 euro mesačne. A nech to spláca aj 20 rokov. Im nejde o to, aby ste to vrátili, im ide o to, aby ste to čo najdlhšie splácali, lebo oni žijú z toho.
Čiže veľmi stručne, určite za naše hnutie môžem povedať, že tento návrh zákona podporíme. Z môjho pohľadu je to dobrý návrh zákona, pán minister prišiel s dobrým návrhom zákona a verím, že v krátkej dobe príde aj s dobrým návrhom na riešenie exekúcií, aby to nebol len nejaký polovičatý návrh, len nejaká náplasť na oko. A chcem mu dať len do pozornosti, že nám sa návrhy pani bývalej ministerky Žitňanskej pozdávali a vedeli sme si predstaviť ich podporiť. Čiže ja by som už nevymýšľal perpetuum mobile, oprášil by som šuflík, vytiahol, podpísal a podal do Národnej rady.
Čiže túto problematiku naozaj ja vnímam veľmi citlivo, a ako už som spomínal, pred pár mesiacmi, keď sme to tu riešili, pýtal som sa, kto z vás mal exekúcie. Všetci boli ticho. Kto z vás si vie predstaviť, čím prechádzajú tí ľudia? Všetci boli ticho. A ja som vám povedal rovno, že ja s tým skúsenosť mám. Ja viem, čím prechádzajú títo ľudia. To znamená, je veľmi dôležité pomôcť týmto ľuďom, lebo sú častokrát na pokraji síl, možností, nevedia na koho sa obrátiť.
Čiže ešte raz, tento návrh zákona vítam a som presvedčený, že, pán minister, prídete s dobrým návrhom zákona aj na vyriešenie exekúcií. Pokiaľ nie, ja budem prv,ý kto vám to otrieska o hlavu, čiže...
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja myslím, že pán poslanec Pčolinský plus-mínus pomerne presne popísal to, čo sa deje v reálnom živote. Ja na rozdiel od neho ale nemôžem dať úplne nabok slovíčka (povedané so smiechom), pretože to čo on volá slovíčka, sú právne termíny, či už premlčanie, alebo preklúzia. A ja myslím, že pán minister je tu s týmto návrhom zákona aj kvôli tomu, že predchádzajúce riešenie tohto problému pomenoval Ústavný súd ako riešenie, ktoré je v rozpore s ústavou. Preto ministerstvo spravodlivosti hľadá riešenie a o tom sú tie slovíčka, aby našlo a prinieslo riešenie, ktoré je v súlade s ústavou.
Čiže tá kľúčová otázka vlastne dnes je, že v čom je toto riešenie iné, lepšie a ako sa vysporiadalo s tým, čo povedal Ústavný súd, aby sme túto tému mali definitívne uzatvorenú. A ja myslím, že o tom chce byť tento návrh zákona.

Ďakujem. Ja rozumiem, že musíme dbať aj na termíny. Na druhej strane pre mňa je podstatnejšia tá prax ako termíny, ale rozumiem tomu. A práve preto ja podávam pomocnú ruku pánovi ministrovi. Pán minister, kľudne to urobte v podobe ústavného zákona. Naše hlasy máte. Tým pádom je vymaľované, prejde to ako ústavný zákon.
Zmeňme ústavu. Sme zákonodarcovia, zmeňme ústavu.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko k pánovi poslancovi Dostálovi. Aj, aj. spotrebiteľ vždy má to slabšie postavenie, hlavne keď je ten tá protistrana neférová. Tu sa bavme, pán poslanec Pčolinský spomenul dopravné podniky. To by bola jedna vec, keby že tie dopravné podniky vymáhajú tie pohľadávky, ale dopravné podniky sčasti už sú zakryté, lebo predali väčšinou tieto pohľadávky rôznym iným spoločnostiam, a tie iné spoločnosti potom riešia práve to, že no nebudem vymáhať, lebo vidím, že tento pán ešte má päť rokov do dôchodku. Tak aby som nemal zbytočné výdavky, aby som nemusel do toho investovať, do tej pohľadávky, ešte ďalšie financie, tak počkám, dám, uplatním si nárok na súde až vtedy, rátajúc s tým, a to sú štatistické, že títo ľudia, jednoduchí ľudia, v koľkých prípadoch si uplatnia právo premlčania, nevedia, čo to je, na advokáta nemajú, nejdú, na CPP-čko, čiže na centrum právnej pomoci, tam ešte nie sú alebo ani o tom nevedia, proste rátajú s tým, že však keď budem mať dôchodok, veľmi rýchlo vymáhačka, exekúcia, buf. A toto je aj problém exekúcií, že prečo sa držia exekúcie 5 rokov, 10 rokov staré. Čaká sa na to u fyzických osôb, že rozdiel medzi životným minimom a starobným dôchodkom je na natoľko rozdielny, že bude tiecť, keď nie tiecť, kvapkať. Za zlomok sekundy sa odkúpili pohľadávky, tak to je super a tu je ešte úrok z omeškania, nikto vám nedá toľko, koľko prisudzuje náš správny poriadok.
Čiže čo povedala pani poslankyňa Žitňanská, áno, slovíčka sú veľmi dôležité, ale nie je to preklúzia, lebo to, to právo zostáva. Čiže to právo len nebude mať po premlčaní súdnu ochranu. Ale poznáme preklúziu v našom právnom poriadku aj v obchodných vzťahoch, aj v civilných vzťahoch, čiže kebyže aj dáme preklúziu, veľa, veľa práv vám prepadáva. Pri spotrebiteľských sporoch povedzme reklamácia. Buď to budete reklamovať do 2 rokov, niečo do 6 mesiacov, keď to nestihnete, máte vymaľované.
Pekný deň.