34. schôdza

Pán poslanec Krajčí.

Ďakujem za konštruktívny prejav, Edo, plný nápadov. Pátral si naozaj po podstate problémov a myslím si, že a ti to veľkej miery aj darilo. Naozaj slovenský turizmus sa borí s množstvom problémov.
Mne sa tiež veľmi páči, že tu dneska bavíme o rozvoji cestovného ruchu, a ja to dokonca hodnotím veľmi pozitívne. A ja možno dúfam, že sa na mňa nebude, nebudú kolegovia z opozície veľmi hnevať, ale tiež skúsim tak konštruktívne povedať, že mne sa ten nápad v princípe páči, a mám voči nemu však jednu, by som povedal, obrovskú výhradu, a tá výhrada je tá povinnosť voči súkromným zamestnávateľom. Pokiaľ by to zostalo v pozícii dobrovoľnosti a zároveň ten zamestnávateľ dostane daňovo odvodovú úľavu, tak podľa mňa je to výborný nápad a plus, samozrejme, kľudne sa nebránime tomu, aby to zostalo povinné pre štátnych napríklad, štátne, štátnych zamestnávateľov. A podľa mňa, geniálny nápad, mne sa to z tohto pohľadu veľmi páči.
Ja som tiež bol toho, toho roku opakovane na Slovensku a ja mám veľkú rodinu, päť detí a chcem vám povedať jeden z takých vážnych problémov, pretože ma tu teraz počúvajú aj koaliční poslanci, ktorý možno budete vedieť riešiť, lebo my to zatiaľ, žiaľ, z opozície presadiť nevieme, to sú rodinné balíčky.
Na Slovensku je najštandardnejší a v podstate viac-menej jediný rodinný balíček dva plus dva a potom za ďalšie deti skrátka platíte plné vstupné, plné detské vstupné. Keď idete do Rakúska, tak je presný opak, máte dva plus dva a za ďalšie deti idete zadarmo. Ešte keď idete na nejaké atrakcie a ste niekde v nejakej peknej prírode, tak si poviete, nebudem toľko chodiť po atrakciách, lebo už by mi to veľmi zaťažilo peňaženku, ale keď idete na takú lyžovačku, tak vám poviem, že to je obrovská úspora, pretože presne tento istý princíp majú Rakúšania napr. pri, pri skipasoch.
Dva plus dva zaplatím ako rodinný lístok, ešte dostanem na to zľavu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dostál, s faktickou.

Pán poslanec Heger, ja som na chvíľu vybehol, tak som sa potom uisťoval, že o čom si hovoril, lebo niektorí kolegovia z opozíc..., z koalície ťa vo svojich faktických poznámkach chválili, a ty si pritom povedal, že odmietaš ten návrh, aby bolo zavi-, zavi-, zavedené to, čo navrhujú ako povinnosť, čo je teda podstata toho návrhu, že sa to zavádza ako povinnosť. Ja som sa na to snažil upozorniť vo svojich faktických poznámkach, a teda bol som označený, že nerozumiem, nerozlišujem medzi daňami a odvodmi a medzi hlavným a vedľajším pomerom tuším. Tak neviem, či to je vysvetlenie toho, že či je to povinné alebo dobrovoľné. Ale je to povinné, je to navrhnuté ako povinnosť, ktorou štát zaťažuje podnikateľov, zaťažuje zamestnávateľov, a teda robí si tým, robia si tým predkladatelia PR, aj keď tvrdia, že je to systémové. Čiže nie je to tak, že nikoho nenútia. Ak ten zákon bude schválený v tej podobe, ako je navrhnutý, tak, samozrejme, že zákon, štát bude nútiť zamestnávateľov, aby prispieval na domácu rekreáciu svojim zamestnancom.
Hovoril si potom, že máte nejaké pozmeňováky v hnutí OĽANO, ktorými by ste tam chceli premietnuť svoj prorodinný pohľad. No ja neviem, či zlý návrh treba vylepšovať nejakými dobrými, dobrými pozmeňovákmi. Ja by som sa toho skôr zdržal.
A teda posledná vec, keď hovoríme o niektorých veciach, tak ako bolo symptomatické možno to prerieknutie sa pána predsedu Danka o tom, že sa inšpirovali stravnými lístkami. Tak keď sa ohradzujeme voči, voči tomu, že je to lobizmus, tak možno silné spojenie „pomoc našim ľuďom“ by sme v slovenskom kontexte asi nemali radšej používať.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Budem sa snažiť byť rýchly, lebo je vás veľa. Ďakujem teda za faktické poznámky aj za diskusiu zo strany SNS.
Kolega Farkašovský, presne to, chýbajúce zázemie, keď hovoríme o tom, že čo budú robiť, no oni tam radi prídu, ale čo budú robiť, keď tam sami hovoríte vo svojom zákone, že je tam chýbajúce zázemie. Tak čo tam budú robiť? Ja tiež by som bol rád, keby tam mali čo robiť. Nie, nikto, nikto nehovorí, že im máme nariaďovať, ale keď tam nič nemajú, tak aj keby sme im nariadili, tak nemáme im čo nariadiť.
Kolega Hrnko, máme všetko okrem mora. Hm, úplne nesúhlasím. Máme toho možno dosť, ale pamiatky sú mnohé schátrané. To je veľký odkaz. Keď sa prejdete naozaj po regiónoch, ako je Gemer, Slovenský raj a tak ďalej, tak zistíte, že máme hlavne reštaurácie a ubytovne. To je, ale toto nie je cestovný ruch, toto nie je cestovný ruch.
Kolega Baláž, veľmi, veľmi trefne. Hotelieri, presne to je to. Vy ste sa bavili s hoteliermi. Toto je vaša cieľová skupina, hotelieri. Ale ja som rozprával o vlastníkoch malých ubytovacích zariadení. Percentuálny pomer medzi hoteliermi na Slovensku a ubytovacími zariadeniami malých, ubytovacie zariadenia, je aký? Ak sa bavíte s hoteliermi, áno, presne pre nich prinášate riešenie veľmi dobé. Ale koľko ľudí si môže dovoliť ísť do hotelov? Dobre.
Kolega pán, pán kolega Pamula, presne tak, štát nerobí veľa v propagácii a to je problém. Sami sme boli z hospodárskeho výboru v Poľsku. Bavili sme sa o tom, ako pomáhajú letiskám, ako pomáhajú naozaj rozvoju cestovného ruchu. Myslím, že aj ty si tam bol. Nie? No. Takže vieš presne, ako postupujú Poliaci na to, ako im rastie počet návštevníkov. Preto tie kompetencie a rozpočet je kľúčový. A keď sú niekde na ministerstve dopravy a výstavby, tak ako mal by si vedieť aj z tvojej pozície, ktorú máš, že bez toho, aby mali naozaj kompetencie a rozpočet, to nepôjde.
Kolega Blanár krásne potvrdil logiku SMER-u, diaľnice verzus prvej, cesty prvej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolegyne, kolegovia, je minúta do 19.00 hod., v tejto chvíli prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pokračovať budeme pani poslankyňou Kaščákovou ako písomne prihlásenou, myslím, potom bude ešte ústne otvorená, možnosť ústne sa prihlásiť.
Tak želám vám pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 34. schôdze požiadali poslanci, pán poslanec Martinák a pani poslankyňa Grausová.
Budeme teda pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu (tlač 1108).
Do rozpravy ešte písomne je prihlásená pani poslankyňa Kaščáková, ktorej teda dávam slovo. Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1108.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja začnem tým, že k tomuto návrhu zákona mám predovšetkým niekoľko technických pripomienok alebo takých výhrad, takže začnem nimi.
Po prvé, návrh zaviesť rekreačné poukážky podľa mňa nie je šťastné predkladať cez zákon o cestovnom ruchu, lebo ak vezmeme analógiu rekreačných poukážok so stravnými lístkami ako nejakých zamestnaneckých benefitov, tak by to skôr prináležalo Zákonníku práce. Nemyslím si to len ja, vyplýva to aj zo stanoviska Asociácie organizácií cestovného ruchu, ktorých sa zákon o cestovnom ruchu priamo týka, a tá poukazuje najmä na fakt, že cieľom zákona o cestovnom ruchu je implementácia úplne iných nástrojov štátnej politiky na podporu cestovného ruchu.
Tento zákon sa týka najmä inštitucionálneho zabezpečenia riadenia cestovného ruchu zdola nahor, definuje územnú spoluprácu a štruktúru cestovného ruchu tvorenú oblastnými a krajskými organizáciami cestovného ruchu a jej financovanie. Takže zavádzať nejaké zamestnanecké benefity a nástroje uplatňované prostredníctvom zamestnávateľov do tohto zákona je vlastne takým klinom do základného poslania tohto zákona, ktorým je skôr destinačný manažment.
Po druhé, nie je bežné, aby takéto návrhy, ktoré zakladajú uplatňovanie nových nástrojov štátnej politiky, neboli predkladané do medzirezortného pripomienkového konania. Pokiaľ ide o návrh, ktorý zakladá povinnosť zamestnávateľov nad 50 zamestnancov poskytovať rekreačné poukážky svojim zamestnancom, tak mal byť riešený štandardným procesom vyjednávania so zástupcami zamestnávateľov, k čomu nedošlo.
Po tretie, predložená úprava rieši aj investičnú pomoc a budovanie cyklotrás, takže by mala mať zásadným spôsobom dopad aj na nejakú, na výdavkovú časť rozpočtu ministerstva dopravy, ktorá ale nie je vyčíslená doložkou vplyvov a nebola ani prerokovaná opäť na legislatívnej a hospodárskej rade, čo vlastne tiež popiera právny systém tvorby a úpravy legislatívy na Slovensku.
No a po štvrté, Asociácia organizácií cestovného ruchu dáva tiež do pozornosti, že v októbri 2008; a som im vďačná, že pripomenuli túto vec, lebo pamäť je krátka a možno by sme aj zabudli; ale v októbri 2008 bol vypracovaný materiál na rokovanie vlády s názvom Návrh zavedenia systému rekreačných poukážok na podporu domáceho cestovného ruchu a v ňom boli vyčíslené vstupné náklady spojené so zavedením tohto nástroja vo výške 200 mil. korún, v prepočte okolo 6,5 mil. eur, ktoré v tomto návrhu nie sú vyčíslené. Rovnako nebol vyhodnotený dopad na kvalitu podnikateľského prostredia na Slovensku, najmä nejaká, najmä finančná a administratívna náročnosť na strane zamestnávateľov.
Takže toľko výňatok zo stanoviska Asociácie organizácií cestovného ruchu a pripomienky k samotnému procesu, ktorý len dokazuje, že je to návrh šitý horúcou ihlou a je z takého čisto populistického súdka.
A teraz si dovolím zopár aj mojich postrehov, ktoré budú možno sa zhodovať s mojimi predrečníkmi zo včera, ale opakovanie je matka múdrosti, takže ak si to zhrnieme a zostručníme, tak tento zákon vlastne zavádza rekreačné poukazy, teda niečo ako stravné lístky, kde časť zaplatí zamestnávateľ a časť zamestnanec, ale ako tu už zaznelo, tie poukážky nedostanú úplne všetci zamestnanci, nemusia ich dávať ani úplne všetci zamestnávatelia, minúť sa budú dať len na služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním, a to najmenej na dve noci, a musia sa minúť v daný kalendárny rok.
Takto postavený návrh je zo všetkých strán vlastne diskriminačný a nie liberálny, lebo podporuje akurát tak hotelierov na úkor všetkých ostatných poskytovateľov služieb cestovného ruchu. A cestovnému ruchu nielenže nepomáha, ale skôr ho deformuje. O pomoci regionálnemu rozvoju a o tom, že takýmto návrhom pomôžeme nakopnúť rozvoj cestovného ruchu aj niekde v zaostalejších okresoch, o čom tu hovorili predkladatelia, hlavne napríklad aj pán Danko, nemôže byť ani reči, lebo nikto sa vďaka poukážkam do zaostalejších regiónov húfne hrnúť nezačne, pretože na to by potrebovali celkom inak vyzerať všetky služby cestovného ruchu v danej destinácii. Lebo veď na dovolenku cestujeme radi tam, kde nám poskytnú nielen ubytovanie, ale aj zážitok. To hlavné, za čím sa obyčajne cestuje, sú predsa rôzne pamiatky, kultúrne inštitúcie, podujatia, atrakcie a tak podobne. Preto tento návrh podporuje opäť najmä to, čo už funguje, teda rozvinutejšie regióny a hotely a nie turistické ciele v zaostalejších regiónoch.
Tento návrh je deravý aj preto, lebo má veľa obmedzení v samotnom využití tých poukážok. Ako sme povedali, podporuje iba ubytovanie, ale predsa cestovať sa dá aj bez ubytovania, obzvlášť teraz, keď je rôzne podporované cestovanie vlakmi zadarmo, ale nejde len o vlaky. Mnohí, ktorí by možno radšej cestovali na jednodňovú turistiku niekam na otočku, ale možno zato viackrát, tak tí takýto poukaz využiť nemôžu. Takisto ho nevyužijú tí, čo by sa radi ubytovali možno v súkromí a podobne. No nie, my im nariadime, musíte sa ubytovať a minimálne dva dni v hoteli. Prečo? Takže toto opatrenie nie je dobré.
A, paradoxne, ono nejde k dobru ani samotným zamestnancom, ktorým má akože pomáhať. Skôr v konečnom dôsledku je na úkor tých zamestnancov, lebo tento návrh sa tvári, že to štát zamestnancom niečo rozdáva, ale pravda je taká, že to zase len hádže na plecia zamestnávateľov, ktorým pridáva ďalšie povinnosti a ďalšie náklady. Takže štát akože niečo rozdáva, ale zaplatiť to majú zamestnávatelia. No, tí určite budú nadšení a určite budú takéto rozmary vlády platiť zo svojho. Najskôr je reálny scenár ten, že upravia svoju mzdovú politiku tak, aby to v konečnom dôsledku aj tak zaplatili zamestnanci. Tak ako trináste a štrnáste platy, ktorých zavedenie nie je nič iné len fiasko.
Takže možno namiesto časti skutočnej mzdy, skutočných peňazí, ktoré by zamestnancom mohli dať do výplaty a oni by sa mohli potom sami rozhodnúť, kam pocestujú, tak im budú vnucovať nejaké rekreačné poukážky, ktoré musia minúť v slovenských hoteloch. Tvári sa to sociálne, ale nie je to nič iné než silená regulácia ešte aj toho, kam majú ľudia vo svojom voľnom čase cestovať.
Takže presne tak ako pri všetkých nezmyselných sociálnych balíčkoch tejto vlády, aj na rekreačné poukážky sa skôr či neskôr poskladáme, pretože nič nie je zadarmo. Je to socialistické riešenie, kedy politici nechávajú všetkých ostatných zaplatiť svoj cieľ a v tomto prípade podporiť vybranú skupinu podnikateľov a vzbudiť dojem, že občanom niečo darujú. Opakujem, milí občania, kto náhodou niekto pozeráte pri nejakom nočnom prenose, nedajte sa pomýliť, lebo nič nie je zadarmo a na konci dňa to v nejakej forme aj tak zaplatíte vy.
Takže podľa mňa a podľa strany Sloboda a Solidarita riešením, ako skutočne podporovať rozvoj cestovného ruchu, regionálny rozvoj, rozvoj podnikania, tak by boli skôr múdre investície do obnovy napríklad kultúrnych pamiatok, ale ruka v ruke s opravou ciest, ktoré k nim vedú, s nejakou stratégiou, s nejakou víziou, čo ako krajina chceme v cestovnom ruchu aj všade inde vlastne presadzovať a podporovať a kde na to zobrať peniaze. Uvedomiť si, že cestovný ruch, kultúra, ale aj ostatné oblasti ekonomickej politiky sú spojité nádoby, keď sa darí jedným, darí sa aj druhým. Takže predovšetkým namiesto takýchto opatrení treba skôr pristúpiť k ozdraveniu podnikateľského prostredia ako takého. Veď zamestnávatelia dnes ledva dýchajú a tým hromozvodom sú chudáci zamestnaní ľudia, ktorých len šklbete, nehovorím, nehovoriac o živnostníkoch, samostatne hospodáriacich farmároch a tak ďalej a tak ďalej.
Strana Sloboda a Solidarita má dostatok riešení a reformných diel, ktorými vieme dosiahnuť zlepšenia. Dá sa inšpirovať. Uplatnite radšej dobré daňové a odvodové zákony, prestaňte hádzať zamestnávateľom a podnikateľom pod nohy polená, nechajte ľuďom viac peňazí v peňaženkách. Garantujem vám, že akonáhle budú mať ľudia lepšiu istotu svojho zamestnania a dobré platy, tak prvé, na čo budú míňať svoje zarobené peniaze, bude dobrá dovolenka. A keď bude ponuka domáceho cestovného ruchu vďaka dobrým podmienkam na podnikanie dobre konkurovať zahraničiu, no tak ľudia mileradi minú svoje peniaze aj na Slovensku a nebudú na to potrebovať žiadne poukážky a nariadenia, kde a ako ich majú míňať.
Takže sociálne by bolo, keby táto vláda prestala rozkrádať štátny rozpočet, kryť podvody a korupciu a potom plakať, že nemáme za čo opraviť kultúrne pamiatky, cesty, niet na nič, na kultúru, na vzdelanie. Áno, lebo aj vzdelanie v cestovnom ruchu je veľmi potrebné, lebo aj to nám chýba. Cestovný ruch je totiž odvetvie, ktoré treba vedieť riadiť a na to tiež potrebujeme dobre vyškolených odborníkov. Sociálne by bolo prestať šklbať ľudí, kde sa dá, prestať im z jedného vrecka peniaze vyberať a potom im do druhého vrecka vkladať nejaké žobračenky v podobe ponižujúcich sociálnych balíčkov a nejakých umiestneniek na rekreáciu. Takže toľko v stručnosti moje dôvody, prečo nemôžem hlasovať za tento zákon.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Heger.