34. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyňa Kaščáková, veľmi dobré postrehy. Ďakujem za doplnenie tejto rozpravy. Naozaj je veľmi dôležité, aby sme o cestovnom ruchu hovorili, a to, že tu odznievajú rôzne postrehy, ako uchopiť celú túto stratégiu cestovného ruchu, ktorá sa vlastne aj týmto návrhom zákona nedeje, tak je veľmi dôležité, že to tu odznieva na pôde Národnej rady, že poslanci majú o to záujem, a teda je vidieť, že primárne z opozičných radov.
Chcem vyzdvihnúť hlavne to, že si poukázala aj na ten dopad na podnikateľské prostredie. Toto naozaj, to musí stále rezonovať, pretože nemôžme sa tváriť, že budujeme cestovný ruch, ak ideme narušiť podnikateľské prostredie, pretože subjekty, ktoré pôsobia v cestovnom ruchu, sú podnikatelia a oni sú tí, ktorí zabezpečia, aby ten cestovný ruch sa rozvíjal, čiže musia mať na to vytvorené podmienky. Ak ich ideme regulovať, tak nemôžme tvrdiť, že im ideme pomôcť.
Druhá vec je, veľmi zaujímavý je ten postreh s tým Zákonníkom práce. Ja teda nie som právnik, ale tak ako si to natienila, tak to dáva veľký zmysel. Ale tak to je skôr taká technikália na predkladateľov.
A taktiež opäť ďakujem za ten argument, že ľudia cestujú za zážitkami, že to je naozaj veľmi dôležité. My si musíme uvedomiť, že ak chceme rozvíjať cestovný ruch, tak musíme vytvárať tú infraštruktúru, kvôli ktorej tí ľudia budú chcieť k nám cestovať. Pretože naozaj tie destinácie, kam ľudia cestujú, cestujú kvôli tomu, aby niečo zažili. A nezažijú len tým, že sa niekde ubytujú, ale chcú naozaj niečo zažiť, niečo vidieť. Takže veľmi dobre, myslím si, že tento rozmer tam je dôležité, aby znel.
A kolegovia z SNS na mňa pozerali, ja tým nechcem povedať, že vy nemáte záujem o to. Ja len hovorím, že je dôležité, aby sme toto mali stále na pamäti a každý návrh, ktorý prinášame, aby podporoval túto myšlienku.
Takže ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Kuciaňová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani kolegynka, ja ostávam v nemom úžase a rozmýšľam nad tým, či vôbec vy ste dôsledne a pozorne si tento zákon preštudovali a pochopili jeho podstatu. Tomáš Baťa bol veľký podnikateľ, veľký človek a už dávno predtým si uvedomil, že sociálna politika a starostlivosť o svojich zamestnancov je prioritou číslo jeden. Aj dnešný zákon, ktorý my predkladáme, je začiatkom toho celého procesu, ako ešte okrem sociálnych ďalších iných výhod je potrebné pomôcť zamestnancom, ale nielen zamestnancom, ale aj dôchodcom, deťom, rodinám, jednoducho v celom balíku. My sa zužujeme len na to, že ideme čosi prikazovať, že štát ide prikazovať. To vôbec nie je pravda. Lebo štát ponúka aj ďalšie benefity, bonusy. Ponúka odpustenie dane, alebo ako to chcete nazvať, alebo aj odvodové povinnosti. To je tá protislužba, zjednodušene povedané.
A nedá mi, aby som predsa len v závere neodcitovala veľkého Tomáša Baťu, ktorý takto zhodnotil prácu svojho otca: Keď som mal 20 rokov, myslel som si, že môj otec je idiot. Keď som mal 30 rokov, sem-tam som si myslel, že má celkom pravdu. Keď som mal 40 rokov, tak som si myslel, že to bol celkom múdry chlap. A keď som mal 50 rokov, povedal som si, keby tu tak bol a poradil mi.
Ďakujem.

Pán poslanec Blanár.

Vážená pani kolegyňa, nie celkom som porozumel, čo ste hovorili v súvislosti so Zákonníkom práce. Ale ak ste to mysleli tak, že tento, táto novela mala byť skôr v Zákonníku práce riešená, tak pravdepodobne, nie som si celkom istý, ale podľa skúseností, ktoré tu mám, určite by ste vtedy vystúpili, keby to bolo v Zákonníku práce, aby ste kritizovali, že prečo je to v Zákonníku práce, keď sa to týka cestovného ruchu. Ale ste opozícia a je legitímne, aby ste kritizovali.
Ale je potrebné zdôrazniť to, čo ste povedali tu pri tomto pulte. Keď strana Sloboda a Solidarita sa dostane do vlády, zruší všetky sociálne balíčky, zruší cestovanie zadarmo, zruší príspevky na lyžiarske, zruší všetko to, čo bolo prijaté. To som rád, že ste to povedali, aby to všetci ľudia počuli, lebo je to zlé a tak ďalej. A strana Sloboda a Solidarita hovorí, že jedine, čo vyrieši problém na Slovensku, je silná ruka trhu a kapitalizmu bez akéhokoľvek zásahu štátu, pretože ten všetko vyrieši. Vyrieši rekonštrukciu verejných ciest, vyrieši rekonštrukciu všetkých kultúrnych pamiatok a tak ďalej.
Tak to nefunguje, pani kolegyňa! Všetky tieto opatrenia musia ísť vedľa seba paralelne, nedá sa čakať, kým sa jedno skončí a až potom začneme s druhým. Musí to ísť paralelne. Ja som to včera povedal. Ak chceme, aby sa cestovný ruch rozbehol, tak musíme mu trošku pomôcť, aby sa tam generovali finančné prostriedky, ktoré potom aj pomôžu na to, aby sa zlepšovali značenia, aby sa opravovali mnohé kultúrne pamiatky a tak ďalej, a myslím si, že toto opatrenie tomu pomôže.
Ale ešte raz, som rád, že ste povedali, že keď strana Sloboda a Solidarita bude vo vláde, zruší všetky sociálne balíčky.

Otváram teraz možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. (Reakcia z pléna.) No nebola prihlásená, no, prepáčte, pani poslankyňa, ale musíte sa prihlásiť. Viete čo, ja som videl, že ona písala a vôbec nestlačila tlačítko. Takže traja poslanci sa prihlásili ústne do rozpravy. Končil som možnosť a teraz dávam slovo pani poslan... (Reakcia navhovateľa.) Počkajte. Vy môžte hocikedy. V poriadku. (Reakcia z pléna.)
A to je čo? (Predsedajúci ukázal na hlasovaciu tabuľu, reakcia z pléna.) No, pani poslankyňa, ja som vyslovene sa pozeral na vás, vyslovene som sa pozeral na vás, či ste sa prihlásili. Ani ste to nestlačili. Ale dobre. (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa Cigániková, sadnite si! Takže dávam vám napriek tomu slovo. Nech sa páči, môžte reagovať s faktickou poznámkou. V poriadku, aj keď som uzavrel, dobre, teraz akceptujem. Ale rokovací poriadok, pani poslankyňa, by ste sa mali naučiť, dobre?
Takže do rozpravy sa hlási predkladateľ návrhu. Nech sa páči, navrhovateľ, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že Slovenská národná strana prišla s touto témou cestovného ruchu, lebo ako už zaznelo aj z opozičných radov, tak keby sme s touto témou neprišli, tak pravdepodobne v tomto volebnom období sa v tomto pléne ani o tejto téme nerozprávame. Som rád, že tá diskusia je relatívne konštruktívna a zaznelo tu niekoľko postrehov, s ktorými môžme súhlasiť. Ale zaznelo aj veľa poloprávd a dezinformácií, ktoré si opoziční poslanci buď neprečítali, alebo vedome prehliadali.
Začnem trošku zoširšia a skúsim dať taký pohľad buď makroekonomický, alebo národohospodársky, prečo cestovný ruch. Aj s pánom kolegom Jurzycom, keď sme v rôznych diskusiách alebo na nejakých konferenciách, tak vždy sa rozprávame, že štruktúra slovenského hrubého domáceho produktu je z väčšej časti tvorená spotrebou domácností a druhý významný podiel na hrubom domácom produkte je automobilový priemysel. Vždy sa zhodneme na tom, že v súčasnosti, keď automobilový priemysel šlape, je vysoká zamestnanosť, tak máme ekonomický rast, ale nie je dobré, aby naša ekonomika bola závislá len na týchto dvoch veľkých pilieroch. Je potrebné nájsť aj iné odvetvia ekonomiky, ktoré budú podporovať do budúcnosti aj hospodársky rast tejto krajiny a tvorbu hrubého domáceho produktu.
Z tej diskusie, ktorá tu bola, mi vyplynulo, že aj nielen koaliční poslanci, ale opoziční poslanci vidia v rozvoji cestovného ruchu potenciál, že cestovný ruch na Slovensku má tú možnosť alebo tú ambíciu, keď tomu pomôžeme, aby sa stal výraznou zložkou slovenskej ekonomiky, pretože v súčasnosti sa cestovný ruch podieľa na HDP zhruba necelými troma percentami. Pre porovnanie, v Rakúsku je to tri- až štyrikrát násobne vyšší podiel na hrubom domácom produkte. Tak to je tá základná odpoveď na tú otázku, prečo cestovný ruch. Pretože si myslíme, doteraz cestovný ruch bol viac-menej zanedbávaný a je potrebné mu pomôcť a dať impulz na to, aby sme vedeli ten cestovný ruch rozvíjať, pretože ten cestovný ruch ako taký dokáže fungovať aj v dedinách, v dolinách, v miestach, kde nikdy v živote nejaká fabrika nebude. A je to hlavne pre domácich podnikateľov.
Čo sa týka tých pripomienok, budem teda hovoriť prevažne k poslancom SaS, pretože zaznievali tam podobné informácie alebo podobné výčitky voči tomuto návrhu. To najhlavnejšie slovíčko, ktoré ste používali vo svojich vystúpeniach, bolo "nesystémové". Nerozumiem, ak teda mi to vysvetlíte, že prečo to nie je nesystémové, ale my pri príprave tohto návrhu zákona sme sa stretávali s podnikateľmi, ktorí podnikajú v cestovnom ruchu, aj s tými malými, aj s tými strednými, ale aj s veľkými hráčmi. Taktiež sme komunikovali s ľuďmi, ktorí zastupujú malých prevádzkovateľov penziónov, maličkých hotelov, ale komunikovali sme aj s asociáciou hotelierov, čiže s tými veľkými hráčmi. Všetci nám do jedného potvrdili to, že toto opatrenie je bežné v okolitých krajinách a jedine Slovensko ako jedna z mála krajín niečo podobné vo svojich právnych úpravách nemalo. A každý jeden človek, ktorý reálne podniká v cestovnom ruchu, či už v ubytovacích zariadeniach, alebo kdekoľvek inde, nám potvrdil a deklaroval, že toto opatrenie je systémové. Ak mi donesiete, kolegovia z SaS, niekoho, kto podniká v cestovnom ruchu a povie, že je to nesystémové, že je to na škodu veci, ospravedlním sa vám.
Ďalší mýtus, ktorý hovoríte, že štát ide len zdierať súkromných podnikateľov. Treba si prečítať to paragrafové znenie aj dôvodovú správu, že štát primárne, nie primárne, ale aj bude dávať túto možnosť aj štátnym zamestnancom a zamestnancom vo verejnej správe. Čiže nie je pravda, že niečo vyžaduje od súkromníkov a nebude to vyžadovať od seba. Sme zásadne proti tomu. Sme zástancovia toho, že čo štát vyžaduje od súkromníkov, musí spĺňať aj sám. Čiže bude to sa týkať aj hasičov, aj policajtov, záchranárov, ľudí pracujúcich v štátnej správe, colníkov. Bolo to tam vymenované, všetky profesie, ktoré sú pod kuratelou štátu.
Ďalej ešte zaznelo v tej rozprave u predsedníčky hospodárskeho výboru pani poslankyni Kiššovej, ktorá vyjadrila veľkú obavu, že ak sa tento nástroj prijme, tak to bude mať za následok zvýšenie automaticky ceny ubytovacích zariadení. Ak toto myslí vážne, tak potom popiera tú vašu základnú myšlienku neoliberálnej ekonómie, že trh vyrieši všetko. Podľa dostupných štatistík obsadenosť ubytovacích zariadení sa pohybuje zhruba okolo 40 percent. Podľa základnej poučky dopyt a ponuka určuje ceny. Čiže logicky mi vychádza z toho, keď je vyššia ponuka ako dopyt, nie je dôvod podľa vašej teórie, aby ceny rástli.
Teraz sa vraciam, tu pán Dostál je, spomínali ste slovenské jablká, slovenskú bryndzu, že prečo práve cestovný ruch. Pán kolega, ministerstvo pôdohospodárstva má niekoľko programov na to, aby podporovalo slovenských farmárov. Čiže nie je pravda, že žiadnym spôsobom ministerstvo pôdohospodárstva nepodporuje slovenské jablká, slovenskú bryndzu. Skúste zavolať vašej kolegyni pani Halgašovej, určite minimálne dve-tri vám opatrenia povie, ako napríklad podpora mladých slovenských farmárov, kedy sa im dáva nenávratný finančný príspevok na začiatok, alebo snaha pani ministerky o takzvanú zelenú naftu, ktorá priamo podporuje poľnohospodárov k tomu, aby tie ceny boli také, aby sme si to vedeli dovoliť. Samozrejme, nie je to úplne ideálne, ale ak sa chceme baviť o podpore slovenského poľnohospodárstva, treba ísť tuším do roku 2002, kedy sa uzatvárala kapitola pôdohospodárstva, a prečo vtedy neboli tí vyjednávači trošku odvážnejší a prečo nevyjednali také podmienky pre našich poľnohospodárov, ako napríklad vyjednali Poliaci. Možno táto téma by tu, možno táto téma by tu ani nebola.
Ďalšiu vec, ktorú ste spomínali, bolo tiež také pre mňa trošku zvláštne a asi ste veľmi pozorne nečítali ten návrh, že je to lobizmus, niečo ohľadom tých elektronických kariet, ktoré by sa mali používať ako cestovný šek. Je to jedna z možností. Druhá možnosť je, keď zamestnávateľ dostane priamo od zamestnanca faktúru a zamestnávateľ to priamo preplatí zamestnancovi bez sprostredkovateľa. To sa v tom návrhu uvádza, čiže nie je pravda to, čo vravíte, že to je naháňanie biznisu nejakým firmám, ktoré prevádzkuje ten systém, môže byť aj vzťah priamo zamestnanec – zamestnávateľ. To je iba na doplnenie.
Pani Kaščáková, spomínali ste tie technikálie, že prečo nie Zákonník práce, veď však v tom návrhu je, sa odvolávame na Zákonník práce v čl. II, kde sa upravujú ustanovenia v Zákonníku práce. Čiže nejedná sa tu len o cestovnom ruchu, tam sa otvára aj viacej zákonov, ako zákon o dani z príjmu, Zákonník práce, zákon o cestovnom ruchu, je tam toho viacej, čiže nie sú tie ustanovenia v zákone o cestovnom ruchu, ale menia sa ustanovenia aj v Zákonníku práce čl. II.
Prečo, ešte ste vraveli, že prečo návrh a vyjednávanie, no asi ste nesledovali začiatkom septembra tlačové výstupy z toho. My sme rokovali aj so zástupcami zamestnávateľov, s veľkými, preto došlo ku kompromisu, že nebudú to musieť povinne dávať všetci zamestnávatelia, ale len strední a veľkí, čiže toto opatrenie sa nedotkne mikro a malých podnikateľov a zamestnávateľov, ale tých stredných a vyšších, kde drvivá väčšina už dneska v súčasnosti používa rôzne inštitúty zo svojich peňazí na to, aby svojich zamestnancov motivovala, aby dávala im benefity, aby si svojich zamestnancov vážili a starali sa o nich.
To, či bol tento zákon šitý horúcou ihlou. Každý poslanec tejto Národnej rady má legislatívnu možnosť. Tak ako vy predkladáte návrhy do Národnej rady tiež, určite nechodíte za zástupcami a nekonzultujete ich. My sme si tú robotu dali a niekoľko mesiacov sme diskutovali so všetkými zúčastnenými, aby sme získali čo najširšiu podporu nielen zamestnávateľov, ale aj zamestnancov.
Ešte 13. a 14. platy, to iba na dovetok, že je to fiasko. Skúsme sa stretnúť takto o rok, keď bude naplno platiť tento inštitút a bude naplno oslobodený od daní a odvodov, a potom skúsme sa debatovať, či to fiasko bolo alebo nie. Ak túto tému nenavrhnete vy, určite my sa k nej vrátime, aby ste sa teda vyjadrili, keď ste už zástancovia, aby boli čo najnižšie dane a odvody, že ako tento inštitút na budúci rok budete vnímať vy.
Cestovný ruch ako taký podľa mňa si zaslúži patričnú pozornosť kvôli tomu, pretože Slovensko má čo ponúknuť. Je jasné, že jedným opatrením nevyriešime všetky krivdy, ktoré sú v cestovnom ruchu, a nespravíme hneď jedným opatrením všetko, aby fungovalo. Je to len tá jedna tehlička v tom dome. Nemôžeme prestať, samozrejme, týmto jedným opatrením a Slovenská národná strana má ambíciu túto tému posúvať ďalej, aj keď vieme, že dopady nebudú v tomto volebnom období, ale určite sa prejavia neskôr, ale to je to naše zmýšľanie, že nevidíme len od – do volebné obdobie, ale snažíme sa pozerať dopredu. A nikto z vás, ako tu sedíme, určite si nemyslí, že cestovný ruch nemá zmysel. Samozrejme, že cestovný ruch má zmysel a hlavne pre Slovensko.
Zaznela tu, tuším, výčitka, že prečo by sme mali podporovať len ubytovanie na Slovensku. No ja si myslím, že to je správne, pretože sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a v prvom rade by sme mali prijímať opatrenia, ktoré sú v prospech Slovenska, a nemyslím si, že by sme mali podporovať aktivity, aby sme vynášali peniaze zo Slovenska von. To je podľa mňa zlý pohľad na vec, preto treba vyvíjať maximálne úsilie, aby tie peniaze zostali doma, aby tie peniaze zostali na Slovensku. Ubytovacie zariadenia ako také sú len tou prvou, nazvime, tým prvým schodíkom na tej pomyselnej ceste, pretože zabúdame na to, že keď bude viacej ubytovacích, teda možností prenocovania, ľudia si budú môcť viac dovoliť, zase trh si bude niečo vyžadovať, tak automaticky môže sa popritom, môže popritom vzniknúť viacej možností, pretože ľudia budú si to vyžadovať.
Jedna vec je tá, že snažíme sa dať impulz týmto návrhom zákona, aby cestovný ruch na Slovensku sa rozhýbal, aj viem, v niektorých oblastiach to funguje, Tatry, Liptov, možno Bratislava, tam, samozrejme, je to na veľmi vysokej úrovni, ale sú oblasti, kde je vysoká miera nezamestnanosti a má to potenciál tam zvýšiť tú zamestnanosť prostredníctvom takých opatrení. Opakujem, nie je to jediné opatrenie. Samozrejme, nemyslíme si, že keď tento inštitút sa prijme, že sa ten problém vyrieši, to tak nie je. Len netreba túto tému dávať na vedľajšiu koľaj, táto téma je dôležitá a toto je prvý schodík na tej ceste hore schodmi, aby sme sa dopracovali k tomu, aby cestovný ruch na Slovensku bol prínosom pre slovenskú ekonomiku vyšším, ako je v súčasnosti.
Mňa trošku v tej diskusii mrzelo, že prostredníctvom tohto návrhu ste chceli riešiť všetky krivdy sveta, od vzdelávania, potom sociálne dávky, výška dôchodkov, platenie liekmi; platenie liekov dôchodcami. To myslím si, že celkom do tejto diskusie nepatrí, pretože bavme sa o týchto témach, keď budú na programe dňa. Teraz sa primárne bavme o tom, čo toto opatrenie môže priniesť pre Slovensko a akým spôsobom dokáže rozvinúť cestovný ruch. Keď bude na programe dňa téma vzdelávanie alebo sociálne politiky, môžme sa o tom kľudne porozprávať a nebudeme to miešať s cestovným ruchom alebo so zákonom o odpadoch.
Čiže; ešte poslednú vec by som chcel; v procese samotnom, samozrejme, máme nejaké podnety už aj teraz, čiže avizujem, že budú nejaké pozmeňujúce návrhy na to, aby sme ten návrh vylepšili, napríklad tá povinnosť zamestnancov na tých 50. Taktiež ešte uvažujeme o dlhodobých PN, čo s nimi a akým spôsobom by sme to upravili v zákone, aby to bolo na poriadku, a to sú všetko podnety od zamestná-va-te-ľov, aby sme ten zákon tak zladili, aby bol prijatý čo najširšou možnou verejnosťou.
Ešte naposledy, pán Heger, ste vraveli, že niečo s tými... (reakcia z pléna), hotelieri, správne, sme sa o tom rozprávali, tak sme nekomunikovali len s nimi, to sme si vlastne včera vydiskutovali. Diskutovali sme aj s tými malými a strednými podnikateľmi, ktorí prevádzkujú malé ubytovacie zariadenia a penzióny, čiže nerokovali sme len s veľkými hráčmi, ale primárne sme rokovali aj s podnikateľmi v oblasti cestovného ruchu s malými a veľkými.
To je asi tak nateraz všetko, čo tu doteraz zaznelo, určite je aj viacej v rozprave, takže určite sa ešte raz ozvem.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti, pokiaľ dobre vidím. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Pán poslanec Baláž, tak konečne sme si vyjasnili, že úplne odlišne chápeme, čo je a čo nie je systémové. Vy ste na obhajobu toho, že váš návrh je systémový, proti kritike, že je nesystémový, uviedli, že ste to prerokovali s hoteliermi a oni s tým súhlasia a je to tak aj v iných krajinách. No tak toto je veľmi zvláštne chápanie systémovosti, pretože keď sa stretnete s akoukoľvek skupinou, ktorej ponúknete zo štátu nejaké benefity, nejaký prospech, nejaké peniaze, a či už ide o priamu štátnu dotáciu, alebo ide o nejakú reguláciu, ktorú zavediete, a prinútite tým niekoho iného, aby minul peniaze, z ktorého oni budú mať prospech, tak, samozrejme, že táto skupina to bude vítať. Keď sa stretnete s výrobcami sviečok a poviete, že budú štátne dotácie na výrobu sviečok, alebo že si povinne všetky reštauračné zariadenia musia kupovať sviečky a dáte to do zákona, samozrejme, že výrobcovia sviečok budú tvrdiť, že je to dobré opatrenie, že je to systémové opatrenie, a dokonca možno nájdu aj príklad krajín, kde takáto regulácia alebo takáto dotácia existuje, ale to nie je systémové opatrenie.
Systémové opatrenie je vytváranie predpokladov pre podnikanie, pre to, aby sa podnikateľské subjekty mohli samy uplatniť na trhu s čo najmenšími zásahmi a reguláciami a daňovými a odvodovými povinnosťami zo strany štátu. Takto my chápeme systémové riešenia. Nepovažujeme za systémové riešenia, keď jedna skupina si prostredníctvom zákona vylobuje nejaký prospech od štátu.

Pani poslankyňa Cigániková.