34. schôdza

11.9.2018 - 20.9.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

14.9.2018 o 10:26 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:17

Renáta Kaščáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za všetky pripomienky.
Pani kolegyňa Zimenová, tá nesystémovosť vlastne áno, tak na tú upozorňujeme často, už ma tu nejaký kolega zo SMER-u nazval, že pani systémová, či nesystémová, neviem. Ale naozaj je to problém, lebo namiesto toho, aby sme niečo zefektívnili, tak proste hľadáme len nejaké nové ďalšie prílepky a nové nástroje, ktorými to len stále nejak nadstavujeme. A myslím si, že asi základ je urobiť nejakú rozumnú reformu.
Pán Grendel, ja rozumiem špecifikám umeleckých škôl a nechcela som tým príkladom s dokladaním v Tescu nejako zdegradovať práve umelecké školy, že teda tie sú na tom najhoršie, resp. že iné školy sú na tom horšie ako povedzme umelci. To určite nie. Ale tak samozrejme som chcela tak takou nejakou hyperbolou iba poukázať na tú diskrimináciu vlastne, ktorá by mohla nastať aj voči iným typom škôl. No ale vo všeobecnosti považujem za mimoriadne nesmutné, že školám vo všeobecnosti peniaze tak, tak proste dramaticky nestačia a potom tam máme aj tie príklady toho dokladania do Tesca.
Pani Milanová, zopakovala si vlastne to, čo som hovorila. Takže s tým absolútne súhlasím.
No a, pán Petrák, to, že keby sme pohli s koeficientami škôl, tak by to spravilo proste nejaké zásadné pohyby, ktoré by boli nežiaduce, no tak asi je to naozaj o tom, že to školstvo potrebuje potom nejakú celkovú komplexnú hĺbkovú reformu, ktorá sa nám nejak stále nedarí. Ja teda nie som špecialista na školy, ale viem, že kolega Gröhling to rieši veľmi intenzívne. A teda po mnohých rokoch, čo hovoríme o reformách školstve, tak stále nejak výsledky nevidíme. No a to, že ten balík na tie umelecké školy je rozdelený tak, že 300-tisíc Bratislava a 30-tisíc Banská Bystrica, tak to tiež svedčí o tom, že asi tam teda niečo škrípe, ale prikladať k tomu nejaké ďalšie nesystémové nástroje z iného rezortu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2018 o 10:17 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 10:20

Dušan Jarjabek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne a veľmi úprimne za tú debatu, ktorá tuná bola o tejto problematike. Ďakujem pani Milanovej, pani Kaščákovej, pani Zimenovej, pánovi Grendelovi, pánovi Petrákovi.
Dámy a páni, celý ten problém je v tom, ten klinec po hlavičke udrel pán Petrák a pán Grendel. To si treba toto úplne povedať veľmi na rovinu. Tie umelecké školy, ony sú len tri vysoké školy umelecké, ony sú len tri, viacej ich nemáte. Tie, ktoré vychovávajú umelcov v tom konečnom dôsledku, to sú tie tri školy, ktoré vlastne zabezpečujú výtvarníkov, hudobníkov, divadelníkov a všetko, čo s touto problematikou súvisí na najvyššej úrovni. Preto hovoríme o týchto troch vysokých školách bez toho, aby sme o iných školách hovorili s nejakým dešpektom, ale to sú často pedagogické školy, ktoré majú iný záujem vo svojej, aj vo svojich preambulách.
To, o čom hovoril pán poslanec Grendel, je to, je ten praktický život tých vysokých škôl preto, lebo tie vysoké školy sú samozrejme financované z ministerstva školstva, ale to je pedagogická činnosť. Potom je tu množstvo aktivít súvisiace s tým výkonom študentstva v rámci výtvarníkov, divadelníkov, filmárov, muzikantov, ktoré už sa nedajú platiť z týchto finančných prostriedkov. Pán Grendel hovoril o divadelníkoch, ja spomeniem výtvarníkov, napríklad. Výtvarníci na to, aby skončili školu, potrebujú určitý počet výstav v každom ročníku. A to sú tie áčkové, béčkové, céčkové výstavné priestory, ktoré sú takýmto spôsobom ohodnotené celospoločensky, hej. Oni nemôžu použiť žiadne finančné prostriedky, títo študenti, na to, aby si napríklad zaplatili prenájom, dopravu a všetko možné. To neni len o tom, namaľovať obraz. Ten obraz musí niekde vystaviť. Obraz, ktorý nie je vystavený, je mŕtvy obraz, v podstate neexistuje. Oni nemajú akým spôsobom vydolovať v súčasnom zákone tie peniaze z umeleckých škôl. No tak, čo sa stane? To sú všetko veci, ktoré si oni financujú sami. Ten prenájom priestorov, dopravu, atď., atď., resp. sponzorsky, ale toto nejak moc nefunguje.
Takže toto je tá pomoc, ktorá by v rámci takýchto aktivít, v rámci takýchto aktivít mala pomôcť. V rámci, ja neviem, divadelných fakúlt sú to festivaly rôzne, ktoré, áno, je možnosť si pýtať dotáciu, ale tak isto je možnosť túto dotáciu nedostať. A tie festivaly sa každoročne opakujú a nie všetci v tých komisiách sú, povedzme si otvorene, v obraze, čo je potrebou vysokých škôl tohto umeleckého typu. Aj z tejto debaty vyplynula istá predstava o inom financovaní. Áno, ja som si tam dovolil dať tých zástupcov vysokých škôl len kvôli tomu, aby informovali o tých jednotlivých projektoch, lebo tak to, povedzme si otvorene, nie je to nároková položka, aj tam je to tak formulované, formulované v tomto. Nie je nároková položka pre každú vysokú školu, že teda na každý projekt tá vysoká škola dostane finančné prostriedky. A to obmedzenie, ktoré je tam, opäť budeme sa baviť, ak teda to prejde do toho druhého čítania, budeme sa baviť o tých nie 800-tisícoch, ale o tých 400- až 800-tisícoch podľa toho, ako to ministerstvo kultúry bude disponované, čo sa týka finančných prostriedkov. Ale aby tieto školy na tú svoju činnosť dostali, mali zabezpečenú, mali zabezpečené nejaké finančné prostriedky, aspoň minimálne finančné prostriedky na tieto projekty a tie projekty sú známe dva roky dopredu. Niekde tri roky dopredu. Aké budú napríklad, čo sa týka festivalov, čo sa týka výstav, čo sa týka koncertov a tak ďalej a tak ďalej. To je tá činnosť, kde sa tie školy podľa môjho názoru, keďže už sú súčasťou istého verejno-kultúrneho života, či už mesta, VÚC-ky alebo teda časti, kde teda pôsobia, už sa správajú ako, nazvime to verejnoprávne inštitúcie. Samozrejme, že je to verejno-prístupné, verejnosti prístupné, veď na tom je to založené, čo hovorila pani poslankyňa Milanová. Pochopiteľne, tá verejnosť chodí aj na tieto výstavy, chodí aj na festivaly, chodí aj na koncerty, len tam ide len čiste o to financovanie. Aby tuná bolo zabezpečené aspoň trošku tých finančných prostriedkov na to. Oni aj tak, tí študenti, si budú musieť tie peniaze dozháňať na tie projekty, pokiaľ budú chcieť mať napríklad, keď niekto je taký výborný, že bude chcieť, že bude môcť napríklad vystavovať v národnej galérii, dostane tam priestor. Všetci povedia áno, si skvelý, poď! Lenže to musí niekto zaplatiť a zvyčajne to platí ten študent, ak sa mu takéto niečo podarí v nejakom tom výstavnom priestore.
Čiže ďakujem veľmi pekne ešte raz za túto plodnú diskusiu, plodnú rozpravu, ktorá tuná bola. Ja sa budem snažiť tie veci všetky dovysvetľovať aj na výbore, pokiaľ sa budeme ešte o tom baviť, pokiaľ to prejde do druhého čítania, samozrejme. Prosím vás o podporu tohto zákona. Ešte raz ďakujem veľmi pekne. Je to, viete, niektoré veci sa zo zákona dajú, niektoré veci sa zo zákona nedajú. A toto je taká, trošku z tej umeleckej oblasti aj taká legislatívna čierna diera. A toto vlastne, tento, tento návrh, novela, neviem, ako to nazveme, by malo zabezpečiť, že by sme tú čiernu dieru v rámci týchto vysokých umeleckých škôl aspoň trošku zaplátali.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

14.9.2018 o 10:20 hod.

doc. Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:26

Ján Senko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ako spravodajca môžem skonštatovať korektnú diskusiu k tomuto návrhu zákona, v ktorom vystúpili dve panie poslankyne. A aj pod vplyvom ich argumentácií určite vznikne ďalšia diskusia, ktorá sa bude snažiť na tento alebo na túto problematiku reagovať v súvislosti s tým, že určite vzbudí pozornosť aj medzi subjektami, ktoré pôsobia vo sfére kultúry a sú financované z rozpočtu kapitoly ministerstva kultúry a zrejme aj pri hľadaní východísk pri zostavovaní rozpočtu bude mať k tomu čo povedať aj ministerstvo financií. V súvislosti s tým som preto rád, že touto problematikou sa bude zaoberať aj výbor pre financie a rozpočet, ako aj výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, a očakávam, že diskusia pred druhým čítaním prinesie ďalšie námety, ktoré pomôžu riešeniu tejto problematiky. Preto vrelo odporúčam, aby sme tento návrh posunuli do druhého čítania a hľadali záverečné znenie zákona tak, aby tejto problematike pomohol.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

14.9.2018 o 10:26 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 10:28

Peter Antal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám spolu s pánom podpredsedom Bélom Bugárom, Tiborom Bernaťákom a Evou Antošovou.
Cieľom predloženého návrhu je uľahčiť prístup menších farmárov, ktorí sú vlastníkmi poľnohospodárskych pozemkov, k pozemkom a to v takom prípade, ak sa stali vlastníkmi pôvodných pozemkov prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva, to znamená, dedením alebo kúpou, darom, za ktoré bol vyčlenený náhradný pozemok, avšak rozhodnutie pôvodného vlastníka, ktorým bol vyčlenený náhradný pozemok, stratilo platnosť, a to práve z dôvodu zmeny vlastníckeho práva k pôvodnému pozemku.
Zákon č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení účinnom od 1. 5. 2018 sa v praxi stretol s búrlivými reakciami najmä menších farmárov, ktorí užívali tieto náhradné pozemky. Návrh je teda reakciou aj na požiadavky praxe tak, aby náhradné pozemky užívané po strate platnosti rozhodnutia o vyčlenení náhradných pozemkov z dôvodu prechodu alebo prevodu pôvodného pozemku boli užívané na základe právneho titulu, ktorým bude ale rozhodnutie okresného úradu, pozemkového a lesného odboru.
Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Návrh nebude mať vplyv na verejné financie, sociálny vplyv, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyv na životné prostredie a bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

14.9.2018 o 10:28 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:30

Ján Kvorka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1085). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

14.9.2018 o 10:30 hod.

Ján Kvorka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:32

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, 504-ka, keď sa povie 504-ka, tak mnohým našim farmárom dupkom vlasy stavajú, pretože tento zákon je pre nich alfa a omega. Prečo? Pretože v každom výrobnom odvetví ako v každom odvetví máme aj výrobný prostriedok a u nás, myslím u poľnohospodárov, mám na mysli poľnohospodárov, lesníkov, je výrobným prostriedkom pôda. A nakoľko sme tu zdedili určité právne vedomie a právny stav, ktorý bol v socializme, ktorý demokracia v takomto ponímaní vôbec nepozná, a my sme sa nemohli s tým stavom vysporiadať po 27 rokoch, tak táto 504-ka zákon z roku 2003 nám hovorí, ako sa k tomuto výrobnému prostriedku môže náš občan, náš poľnohospodár, náš lesák, náš vlastník dostať. To, že užívacie právo ešte stále rezonuje nad vlastníckym, som tu už vysvetľoval, nechcem povedať, že stokrát, ale mnohokrát v tejto rokovacej sále, a preto musím vystúpiť aj k tomuto návrhu zákona, ktorý je, teda novele k tomuto návrhu zákona, ktorý je tu predkladaný.
Áno, a ja som dával už ôsmykrát k tejto, k tomuto zákonu novelu, ktorou jednoznačne sa malo prijať, že pokiaľ chceš čerpať dotácie na pôdu, tak musíš byť buď vlastníkom, alebo užívateľom tejto pôdy. Asi ste to boli videli, počuli aj v tomto volebnom období.
Takže, vážení, prvé čítanie by malo byť o tom, či je to vôbec problém v našej republike riešiť to, čo tá novela chce alebo nechce riešiť. Myslím si, že tu sa zhodneme, že je to veľký problém a mesiace pred letom na našej poslednej schôdzi v júni nám dali za pravdu. Začalo sa to ešte v marci prvými článkami Andreja Bána a následne vyvrcholilo to až protestami, ktoré boli v Bratislave, a následne memorandum, ktoré bolo nespokojnými farmármi a agropodnikateľmi, pretože farmár nie je v našom zákone zadefinovaný ako, kto to vlastne je. A to memorandum je o reforme poľnohospodárstva, kde vyslovene jeden z ich bodov, jeden z prvých, bolo nezákonné obhospodarovanie pôdy toho výrobného prostriedku, ktorého by sme si mali vážiť, a tento zákon 504-ka jednoznačne je k tomu.
Takže poďme na to, čo mi tam vlastne máme, nemáme. Veľká polemika nastala ešte koncom minulého roku, pokiaľ sme zabŕdli do tzv. náhradného užívania. A vlastne aj teraz sa rieši tento spôsob pre ďalších pokračovateľov tohto náhradného užívania, tzv. paragraf 15, ktorého som mal tú česť od jeho vzniku až do konca roku 2018 aj reálne v praxi vykonávať. Musím skonštatovať, že po roku 2008 sa reálny výkon štátu v teréne, to znamená, na poľnohospodárskom, lesnom fonde pri vracaní poľnohospodárskej pôdy stratil. Nemá kto odovzdať za štát, keď sa nevedia dohodnúť, nemá kto to odovzdať v teréne. A práve tieto náhradné užívania, ktoré boli vyčlenené podľa toho § 15 zákona 330/1991 viac-menej boli pred tým trištvrte rokom znovu otvorené a hovorené, akým spôsobom môže tento náhradný užívateľ teraz po týchto rokoch deklarovať to užívanie a následne prípadné čerpanie dotácií, alebo nečerpanie dotácií.
Prvý takýto posun k tomuto náhradnému užívaniu a nejakej tej jeho evidencii, hovoril o tom dátum 28. február 2018. To sa týkalo tých pôvodných, ktorí to mali vyčlenené a ktorí prakticky chceli to užívať ďalej, sú žijúci a fungujú a idú ďalej. Ale od roku 1991 uplynulo dosť veľa rokov a samozrejme, že drvivá väčšina z týchto náhradných užívateľov v tomto mode nefunguje a už sú tam náhradní, resp. dedičia, resp. tí, ktorí neboli pri tom prvotnom vyčleňovaní od toho družstevného alebo štátneho majetku. A my sme na to upozorňovali pri prijatí novely, ktorá bola aj v tom, v jeseni 2017, že aké tam môžu vzniknúť ďalšie vylomeniny, ja tomu hovorím, v reálnom živote. A život nám dal o trištvrte roka za pravdu a upozornil na to aj predkladateľ, že z reálnej praxe prišlo veľa pripomienok, že prakticky mnohí môžu o to náhradné užívanie prísť iba z titulu toho, že už sú iba dedičia alebo sú iní, ako boli pôvodní.
Je to realita, musíme sa s ňou vysporiadať a myslím si, že aj tento zákon alebo táto novela zákona nerieši všetky nedokonalosti zákona 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov poľnohospodársko-lesného podniku. Ja to začnem postupne, aby sme to mali, ako by som to povedal, ucelené, povedané od prvého paragrafu až po ten posledný, lebo myslím, že tak by sa to malo rozoberať. A v druhom čítaní, samozrejme, že pokiaľ by sa to postúpilo do druhého čítania, tak budem dávať pozmeňujúce návrhy, aj ten budem dávať už deviatykrát, aby to bol list vlastníctva vo verejných zmluvách, ak chceš niečo čerpať, nejaké eurofondy, lebo týka sa to samozrejme zákona 504. Takže poďme k tomu.
K úvodnému slovu chcem doplniť pána predkladateľa, že nejde iba o prevod alebo prechod, to znamená, že áno, a nejde, nie, tam ide, že napríklad rozhodnutie súdu, že sa stal iný, rozhodnutie úradu, že už to má niekto iný, reštitučné konanie napríklad, že zo štátu na tento, a to je rozhodnutie nie dedičské, ale ani darovaním, ale to je ten prevod a prechod. A prechod to je vlastne tie iné, ako bolo. Takže je to okej, je kóšer, je to prevod a prechod vlastníckeho práva, cez ktoré vlastne skončila možnosť teda toho náhradného užívania cez § 15. Som rád, že v tomto, v tejto novele, ktorú predkladáte, predkladatelia to dávajú, považujeme za pozemok, a to je hneď v § 1, aj spoluvlastnícky podiel v tomto pozemku, lebo to robilo najväčšie problémy a asi z tohto vyplynuli tieto, by som povedal, novely, ktoré teraz sa tu, sú predkladané, lebo to neni jedna, teda ani jeden bod, ale je to viacero bodov.
Takže myslím si, že tu sme dali zadosť tomu spektru tých užívateľov, ktorí hovorili, že je to predsa nejaká anomália, keď za svoj podiel si nebude môcť nárokovať užívanie, pretože nemá 50 % toho vlastníckeho podielu v danom pozemku. Myslím si, že je to dobré, že sa to do toho dalo, takže toto chválim.
Mňa tu pri lustrácii tohto zákona napádajú ďalšie veci, ktoré budem postupne uvádzať a budem sa snažiť samozrejme keď, tak aj zo strany navrhovateľa, aký je ich názor, lebo vy ste navrhovatelia, to ministerstvo, respektíve budem dávať k tomu nejaké pozmeňujúce návrhy v tom druhom čítaní, pokiaľ by došlo.
Takže idem hneď k § 7, kde sa hovorí o prenajatých pozemkoch, ktoré slúžia na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku. No a ja som si to ani neuvedomil, musím povedať otvorene, že je to aj moja chyba, že fakty som si neuvedomil, čo to znamená, keď niekomu poviete podnik v poľnohospodárstve a čo si pod tým predstavíte, nejaké družstvo, nejakú eseročku možno a neviem čo. No a ja som si dával pozor, že čo vlastne on tu zadefinuje, tento tu, teda paragraf, ktorý hovorí, 7, a odkazuje nás na Obchodný zákonník, ktorý nám hovorí jedno a je to iba jeden paragraf, neni to, že v zmysle Obchodného zákonníka, je to iba jeden paragraf, § 5, a tento hovorí, z Obchodného zákonníka, že podnikom sa na účely tohto zákona, na ktoré sa odvoláva aj tento náš § 7 ods. 1, rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Bodka. Jednoduchá veta, nič viacej, nič menej. Tak sa pýtam, SHR, samostatne hospodáriaci roľník je podnikom alebo neni podnikom? A no áno, pýtam sa, pýtam sa, pretože neni to jednoznačne zadefinované, je to dané na všeobecnú túto. No hovorím, ale ja hovorím, ja áno, pán navrhovateľ hovorí áno, v § 7, ktoré sú nedostatky, aby sme sa nad nimi zamysleli, aby ste vyjadrili svoju, svoj názor, ako to tam je, lebo zdá sa mi, že neni to až tak jednoznačne.
Ďalej v § 8 ods. 1, myslím si, že nájom pozemku pri prevádzkovaní podniku, teda keď hovoríte, že to je aj SHR, tak som rád, ale hovorím, že malo by to byť vydefinované podľa mňa presnejšie, je uzavretá na čas určitý a to najviac na 15 rokov. Hovorím, že je to, nie iba ja, hovoria to aj tí nespokojní farmári, je to dlho. Ja som dával na našom výbore, aby to bolo 10 rokov, bolo pôvodne 25, ako viete. Takže budem znovu dávať a chcel by som, aby ste sa zamysleli nad tým, či tá desaťročná lehota predsa len nebude tá, ktorá hovorí o nejakom tom reálnom možnom dostaní sa k tej pôde, pretože aj tých 15 rokov, to je polovica jednej generácie, ktorá prakticky sa k tomu nedostane, ak teda by to išlo tým režimom, ako tu je napísané.
Ideme ďalej. Novelizujete § 12 ods. 3 a tam sa prakticky hovorí, viac-menej vyhodili ste z toho poslednú časť vety do príslušného kalendárneho roku, lebo tam sa prakticky navrhovalo, že musí počkať už podľa určitých podmienok až do konca kalendárneho roku. Stade ste to vyhodili, dobre, to beriem, hovoríme o založení úrody a nezaložení úrody. Chcem sa opýtať, na pasienku to sa bude dať ako? Úroda je tam založená, keď to je v raste alebo je to pokosené, alebo to neni pokosené. Takže pri ornej pôde nebudem debatovať, tam to je jasné, ale pri pasienkoch, respektíve ostatných plochách tam by som to založenie úrody nejakým spôsobom možnože potreboval zadefinovať. Či je nejaká vykonávacia vyhláška odtiaľ, to neviem. Keď bude vykonávacia vyhláška, budem veľmi rád, keď tam bude zadefinované. Ale chcem upozorniť na jednu vec, a to sa týka toho odseku 3, ktorý vy ste už dali do novely, vlastne novelizujete, to znamená, ja odtiaľto budem citovať, aby sme tu boli presní. "Ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy, doručí jeho vlastník užívateľovi pozemku návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. Ak nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy alebo ak bola doručená výzva na vrátenie a prevzatie pozemku, je užívateľ pozemku povinný vrátiť do 30 dní po zbere úrody." A tak ďalej, a tak ďalej. Ja sa pýtam, aká je lehota na neuzatvorenie nájomnej zmluvy?
Lebo tu sme lehotu nedali a pokiaľ vlastník v ďalšom paragrafe, v ďalšom odseku, keď vlastník nereaguje na neurčitú výzvu toho prenajímateľa za nájom, čo proste má, a do dvoch mesiacov vám to automaticky zo zákona prischne, že on to má v užívaní. A sa pýtam, keď vyzve vlastník a nereaguje ten nájomca, sa pýtam, že koľko by mal čakať, týždeň, dva, mesiac? Koľko? Lebo tam sme to zadefinovali okamžite dva mesiace a končíš a tu nemáš nič. Takže chcel by som toto upresniť a vyprecizovať, že do akej doby prakticky on má brať, že či zajtra už, keď som dneska podal, nereagujem, ja neviem, 15 dní, 30 dní, povedzme si, správny poriadok, neviem, 30 dní alebo koľko. Dobre, ale chcel by som to tam mať, pretože v druhom paragrafe, teda v druhom odseku ste to dali presne dva mesiace a tu nemáme nič. Takže myslím, že je to dosť, a to je odsek 4, hneď to tam máte, že vznikol tak, jak keď do dvoch mesiacov nereaguje. Samozrejme, že v ods. 4 tohto § 12, hovoríme tam, že v prípade, že bol na to upozornený, bol vyzvaný a nereagoval ten vlastník na uzavretie nájomnej zmluvy, tak samozrejme, že ak nereaguje do dvoch mesiacov, tak vzniká veľmi vzťah na čas neurčitý, to je v pôvodnom znení, tu musím aj všetko na rovinu povedať, že ten čas neurčitý podľa § 6, lebo tak sa odvoláme naňho, hovorí o tom, že máte výpovednú lehotu jeden hospodársky rok, a to je k 1. novembru. Takže, národ slovenský, vedzte, že pokiaľ by ste mali takúto konšteláciu vašich vzťahov ku nájomcovi, tak podľa § 6 máte ročnú výpovednú lehotu a nebudete mať problém čakať ďalších 14 alebo koľko rokov a je ročná výpovedná lehota, lebo tak to je zadefinované v § 12 ods. 3.
Ideme ďalej. Tu by som sa chcel teda upriamiť jednu pozornosť, ak, § 12 ods. 5, ak dôjde k predaju väčšiny podielov alebo väčšiny akcií doterajšieho nájomcu alebo dôjde k predajú podniku a väčšinovému jeho podielu a aké sú tam povinnosti alebo nepovinnosti tohto, dá sa povedať, podniku. Hovoria o tom aj, ja vlastne tlmočím názor týchto nespokojných farmárov, takže aj k tomu hovorili, že predsa keď niekto užíva môj výrobný prostriedok a je v likvidácii a prakticky končí, tak je jeho psou povinnosťou, keď bol u mňa ako u vlastníka v nájme alebo ne v nájme, lebo nemá so mnou zmluvu a je jeho psou povinnosťou vyzvať a oznámiť každému, na ktorom výrobnom prostriedku pracoval doteraz, že končím. Pätnásť dní veci na obci, keď vlastník žije na druhom konci republiky, nehnevajte sa, sa mi zdá trošku nefér, lebo tým pádom vlastne kopu ľudí predsa neni vlastníkom známej obce. A keď my to vyvesíme iba na obecnej tabuli a iba 15 dní, tak nehnevajte sa, toto je pre mňa tiež akože nedostatočné a tým pádom toto by som nebral. Samozrejme, ak si nájomca nesplní povinnosť, to znamená, ten, že nevyvesí, ale väčšinou samozrejme to vyvesia, však to majú čistú kartu 15 dní a, super, nič ma, môžem likvidovať, nič sa nedeje, tak samozrejme, že vtedy je to, že o 6 mesiacov, pokiaľ sa dozvieš ako ty ako vlastník, ktorý si mal tam tú pôdu, ale hovorím, že toto je, mali by sme sa nad tým zamyslieť a ja budem dávať nejaký pozmeňovák, aby to bolo trošku ináč.
Ideme ďalej. Prakticky riešite vy ten § 12c, ktorý hovorí o inom užívaní, iný užívateľ ako ten, ktorý bol pôvodný a došlo k zániku tohto rozhodnutia z titulu prevodu alebo prechodu. Myslím si, že je to, dá sa povedať, skopírované ako z toho § 12a, dobre, musí tam to všecko byť. Chcem upozorniť, že tam ten pozemok musí byť identifikovateľný a identický so zjednodušovaným rozdeľovacím plánom. A chcem sa opýtať, po roku 2018, keď už neboli, § 15, a prakticky sa nevykazovali tieto zjednodušené rozdeľovacie plány, možnože boli nazvané ináč: A ja čo viem, tak tá 12a-čka sa nepoužívala na desaťtisíc žiadostí, to boli iba kusovky možno, lebo ten, 12a-čku mal nahradiť § 15. A prakticky, aký teda zjednodušený rozdeľovací plán budeme používať, keď náhodou to už nebudeme mať podľa 15, ale podľa niečoho iného? Či jak to budeme tam potom riešiť alebo nebudeme riešiť tých náhradných užívateľov. Či tých sme už prehodili cez palubu alebo sme, budeme ich aj nejako v tej 504-ke riešiť. Hovorím teraz tak, že 12c-čko je ku § 15, tí, čo sú cudzí. Ale po roku 2008, keď už § 15 nebol a tiež boli cez pozemkový a tiež boli odovzdávané pozemky, áno cez pozemkový... (Reakcia z pléna.) Pozemky a mali tiež nejaké plány, neviem, či boli rozdeľovacie, aké to boli plány, aby sa aj toto nejako zamontovalo, lebo tam prakticky vzniká ten istý problém v menšom množstve, ale môže byť ten istý problém, že nebude mať ten iný, ktorý už nejakým prevodom, prechodom prešiel, nebude mať možnosť možnože sa nejako obrániť, aby mohol to užívať.
Ďalej chcel by som sa dotknúť jednej veci a síce, ktorá nám tiež dosť, s nami lomcuje, a to je možnosť prísť k pôde, hovorím o § 13, možnosť prísť, ods. 6, kde už hovoríme, že akým spôsobom môže prísť k pôde niekto, kto pôdu nemá a chce mu štát v tom pomôcť. Takže v ods. 6 je škála pozemkov, koľko zo Slovenského pozemkového fondu môže sa vziať. Pýtam sa a budem sa pýtať stále a budem to mať asi v mojom pozmeňovacom návrhu, prečo tam chýba kategória katastrálnych území, kde Slovenský pozemkový fond spravuje a má vo vlastníctve veľkosť pozemkov do 100 hektárov celkového užívania? Povedzte mi, prečo sme išli až nad 100 hektárov? Od 100 vyššie, lebo predsa veď týchto, však predsa nie v každom má 500 hektárov Slovenský pozemkový fond. Áno, neznámych vlastníkov je veľa, to je pravda, ale predsa sú katastrálne územia, kde tu má 30, 50 hektárov, a my sme to vôbec nedali, túto kategóriu, do možností z týchto zmlúv dať tým farmárom v tých obciach, kde má štát iba v správe do 100 hektárov. To nech mi niekto vysvetlí a to bude ďalší môj pozmeňovák, pretože takýchto území je niekoľko stoviek na Slovensku. Takže toto by som, samozrejme tiež dávam ako na zváženie do druhého čítania predkladateľom, pretože tu diskriminujeme určité katastrálne územia, kde tí mladí farmári nemajú šancu alebo ďalší, ktorí prípadne by mohli ísť gazdovať.
A tu by som ešte chcel precizovať možnože ten § 13 tým spôsobom, ods. 6, kde sa píše, že ak fond postupuje podľa ods. 6, môže znížiť doterajšiemu nájomcovi, to znamená, hovoríme o Slovenskom pozemkovom fonde, ktorý má nejaké zmluvy už podpísané, výmeru pozemkov vhodných na špeciálnu rastlinnú výrobu. A takto a tam sú tie špecifiká od koľko, sa pýtam, či to môže, môže, neirituje, že nie musí. Môže, nemusí. Ja by som skôr tu povedal, že smie alebo nesmie alebo nejak ináč, ale každopádne, keď nám vravia, že môže, tak tým pádom môže povedať, no však ja nemusím. Keď mi nikto dá niekde môže, viete, aký to je, synonymum také, že koniec. Takže tu by som teda bol rád, keby sme to tiež si možnože aj v nejakom užšom kruhu rozdiskutovali s predkladateľmi, akým spôsobom sa tomu vyhnúť, lebo tým pádom ani tie ďalšie stavy nad 1500 hektárov, čo je tam tá tabuľka, prakticky nemusí, lebo mu to nikto neprikazuje a tým pádom sme niekde celkom mimo.
Vyzerá, že precizujete, samozrejme, že aj tie dátumy, dokedy budú môcť títo občania, ktorí budú takto dotknutí tým prevodom a prechodom vlastníctva, dokedy si to môžu uplatniť, takže to je do toho 30. júna 2019. Takže prakticky sme dali nejakú ročnú lehotu plus-mínus, tak to vyzerá, necelú, a že bude do 30. júna 2021. Takže ja by som sa chcel opýtať, či budú predkladatelia robiť aj nejakú osvetu, aby sme našim občanom teda ozrejmili, že taký termín sa ich týka, pretože rátam, že to bude tiež niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí budú dotknutí. Ja som, keď môžem povedať, ja som takúto osvetu možnože aj za vás urobil v tom prvom termíne, však aj do Žiaru nad Hronom som to poslal, aj vaši mi myslím, že odpovedali, že ďakujú, že upozorňujem a starám sa o Žiarčanov, že by si, im neprepadlo to náhradné užívanie. Tak chcem sa opýtať, či predkladatelia uvažujú s nejakou propagáciou v médiách, respektíve iným spôsobom tohto termínu, aby znovu sme nenahrali niekomu, ktorý bude mať v území nejaké nekalé praktiky a bude čakať, dokedy sa to, nikto neuplatní a on hneď v rámci svojich dobrých vzťahov či už na fonde alebo inde bude môcť tú pôdu okamžite zabrať. Takže to by som tiež chcel nejako akože, keby ste mi dali odpoveď, či takýmto spôsobom to môže ísť.
Chcel by som sa ešte opýtať, že pokiaľ, prečo diskriminujeme, by som povedal, aj v tej výpovednej lehote jedných a druhých. Jeden má päť-, druhý má jednoročnú výpovednú lehotu. Myslím si, že tu sa stále hovorí, že nechceme nejakým spôsobom diskriminovať, ale keď raz je tá pôda výrobný prostriedok, a to je jedno, či slúži na samozásobovanie rodiny alebo na biznis agropodnikateľov a agrobarónov, veď predsa dostať sa k nej by ma byť rovnaký vzťah, hej. Lebo predsa ja nemusím to žiadať iba na biznis.
A musím povedať, že tak ako hovorí Európska únia, že primerané rozplynenie vlastníctva spôsobuje sociálny zmier, zamestnanosť, obrobenosť a udržateľnosť krajiny, tak chcem veriť, že my sme členmi EÚ a toto by sme mali takisto rešpektovať. A keď raz je to vlastnícke právo a je garantované v ústave, tak predsa nikto mi nemôže povedať, a to už napádam ten paragraf, kde tie dva mesiace, keď sa neohlásiš, tak automaticky nastupuje ten užívateľ, ktorý je tam deklarovaný, teda by som chcel vedieť, ako je, ako sa deklaroval, či má nejaký nájomný vzťah alebo čo vlastne, jak dokáže, alebo že mal starý vzťah a už teraz nemá s tým nový, že ten užívateľ, keď automaticky po dvoch mesiacoch, keď sa neozve ten vlastník, tak že mu to pripadá do jeho vienka, tak sa pýtam, ako tu to vlastnícke právo v ústave a v tom zákone o 504-ke, o nájme, ako ho my tu reálne vykonávame, ako sa ho snažíme nejako udržať.
Že na jednej strane áno, padni, komu padni, hovoríme, rovnako malí, veľkí, neberieme, a na druhej strane, keď treba, tak zisťujeme, že ten, kto neni podnikateľ, ale iba na tento, tak ten nemôže, ten musí, neviem, koľko čakať. A keď má uzavretú dajme tomu na tú dobu neurčitú alebo určitú, tak už zase sú tam anomálie. Tak ja by som bol veľmi rád, keby sme to zjednotili, pretože dostať sa k výrobnému prostriedku, keď si ctíme vlastníctvo podľa ústavy, musí mať takisto ten, čo si ho chce vziať na svoju samozastupiteľskú výrobu pre vlastnú rodinu ako ten, čo chce ísť podnikať, od toho subjektu, ktorý teda to užíva, ktorý musím povedať, že my sme to ešte stále nezvládli do dneska, aby sme tie nájomné zmluvy nejakým spôsobom mali vykonštruované, resp. urobené tak, aby to bolo.
Veľký problém, samozrejme, vidím aj v následných pozemkových úpravách, pretože v tomto zákone prakticky tie vzťahy nájomné, podnájomné, obhospodarovateľ, nájomca, užívateľ, proste je niekedy tak komplikované, že mnoho občanov sa nevie v tom vyznať. Ja by som bol najradšej, keby všetko bolo iba formou vlastník-užívateľ, iba nájomný vzťah medzi nimi, žiadne podnájomné a iné vzťahy, ktoré potom vznikajú, a ten podnájomný vzťah nie je definovaný, že môžeš to dať až do tretieho, piateho kolena. Koľko chceš, ako nám bolo na výbore povedané. To znamená, my tam môžeme aj dvadsať podnájomných vzťahov uzavrieť s lepším biznisom pre mňa ako toho, kto je primárny, a to, že ja budem ryžovať na cudzom majetku, lebo nájdem lepšieho, čo mi bude platiť za vyšší nájom. Tak nehnevajte sa, že by na mojom majetku niekto takto formou podnájomnej zmluvy ryžoval, tak sa mi zdá, že je to pošľapávanie vlastníckeho práva, čo stále tu hovorím.
Áno, je pravdou, že máme rozdrobené uhorské právo, pani ministerka, všetko beriem, páni predkladatelia, áno, všetko takto tu je. Pozemkové úpravy sme nezvládli, máme 400 území urobených, 3 100 nás ešte čaká, z tohto teraz ideme urobiť komasácie, nie pozemkové úpravy podľa všetkého, to znamená, bez ciest, bez nejakých tých remízok a bez ďalších protieróznych opatrení. Dobre, ale hovorím, že mali by sme to ošetrovať už aj pri tých predkladaniach návrhov noviel, čím viacej tých, vychytať tých múch aj z toho pôvodného zákona, pretože nespokojní farmári hovoria, že tento zákon 504 by sme mohli celkom zrušiť a ísť od piky nanovo, lebo je tak neprehľadný a komplikovaný. A chcem veriť, že touto vašou novelou, ktorú si dovolím, keby prešlo do druhého čítania, aj podporiť a nejakými mojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Chcem veriť, že nebudeme znovu komplikovať ten vzťah, aby prakticky sa z toho už nevyznal skoro, viete, ako povedal váš pán premiér, že už ani "divá sviňa" sa v tom nebude vyznať a prakticky tam budú sa prebíjať jeden termín cez druhý a cez podnájomné vzťahy a cez vlastnícke vzťahy a neviem jaké a potom zistí, že však vlastne ja neviem, kto mi to užíva, koľko toho máme.
Na pozemkových odboroch už teraz majú bolenie hlavy, keď majú tie podnájomné zmluvy evidovať a zisťujú, že nie sú žiadne ani metodiky, neni na to pripravené skoro nič, a majú niečo evidovať a ľudia sa im tam chodia hlásiť, pýtajú sa a je veľký problém. Takže vyzývam aj vás ako predkladateľov, aby ste apelovali na príslušné oddelenia na ministerstve, lebo ste koaliční. Ja som opozičný, ja môžem kričať, koľko chcem, môj hlas je ako keby hrach na stenu. Tak vás vyzývam, predkladatelia, lebo chceme predsa pomôcť tým našim aj vlastníkom, aj užívateľom, aby ste vy iniciovali, aby bola tam nejaká tá osveta, aby boli tie školenia pre tých pracovníkov pozemkových odborov, aby ujasnili tým vlastníkom a užívateľom a agropodnikateľom, aký vzťah budú musieť zaujať voči vlastníctvu podnájomných a v nájomných zmluvách, lebo zdá sa mi, že v reálnom živote je z toho veľký chaos. Už nehovorím o samosprávach, ktoré mnohé ani nevedia, kto im platí, ako im platí, kde im platí. Zistil som dokonca, že niekto platí aj trikrát za ten istý pozemok. A to je jedna katastrofa, viete ako.
A ešte jednu katastrofu vám poviem, ktorá sa mi z reálneho života dostala, a to musím povedať, vážení, lebo ja neviem, kedy tu budem nabudúce o tejto téme debatovať, tak minimálne v druhom čítaní, keď to prejde, a to hovorím nakoniec. Keď ste mali družstvo a ste mali dajme tomu osem katastrálnych území a vy ste predseda družstva a dostávali ste nájomné, teda žiadosť o vyčlenenie pozemkov, tak viete, čo sa stalo? Že vy ste z jedného chotáru, v ktorom bol ten vlastník, ukázal, že tu mám list vlastníctva, chcem nejakú pôdu, tak vy ste si povedali, že ja z tých ôsmich chotárov, v ktorých ja teraz gazdujem, všetkých tých žiadateľov, to je jedno, z ktorého chotára budeš, dám do jedného chotára. Aj ich dal zo všetkých do jedného. Jeden je prakticky rozobratý a prakticky ostatní, keď z toho chotára budú chcieť pôdu, nemá ich kde dať, lebo už tam nemá v tom území. Viete si predstaviť, čo je za guláš? A sa pýtam, ako z toho von, vážení? Takže nad tým sa zamyslime. Ja som to už hovoril aj na ministerstve, nech sa na tom zamyslia. Zatiaľ nemám žiadnu odozvu.
Takže, vážení, to musím takto povedať plénu celému, že, prosím vás, predsedovia družstiev, nedávajte pôdu do iného katastrálneho územia, keď dostanete žiadosť o nejaký nájom alebo nejaké tento, lebo je to problém. Predsa nemôže niekto mať v druhom chotári, keď nemá ani meter štvorcový pôdy. A to je katastrofa. Takže ďakujem pekne, že ste ma vypočuli, a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.9.2018 o 10:32 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:02

Stanislav Mizík
Skontrolovaný text
Ďakujem za slovo. Veľmi dobre ste charakterizoval situáciu. Naozaj je v tom obrovský chaos. Hovoril ste mi z duše. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2018 o 11:02 hod.

Mgr.

Stanislav Mizík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:02

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán a páni predkladatelia, pán spravodajca, je veľmi ťažko sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Ja úprimne chápem vašu snahu upraviť, napraviť chyby, ktoré tu urobila odborníčka pani Matečná.
Keď sa zákon 504 minulý rok novelizoval, tak sme boli ubezpečovaní, som presvedčený, že väčšina členov parlamentu a vládnej koalície bola aj uvedená do omylu, že tento návrh zákona vyrieši problém pôdohospodárstva a donesie jasnejšie a čistejšie pravidlá. Ostatne, pani ministerka niekoľkokrát začiatkom tohto roku, keď farmári sa začali búriť voči tomuto návrhu zákona, hovorila, že ja som bol ako, že myslím, že SaS a ja osobne sme za tento návrh nehlasovali. S odstupom času som poukázal na to, že ja som mal pravdu, bohužiaľ. Radšej by som ju nemal, aby farmári mali pokoj a poriadok.
To, čo vy ste sem doniesli, snažíte sa napraviť problém, ktorý tu vytvorila pani Matečná. Vytvorila ho preto, lebo jej predchodca, ešte, myslím, pán Jureňa bol ten, ktorý zrušil § 15 zákona 330. Od roku 2000 zhruba, keď sa začali pôvodné štátne majetky likvidovať, tak v oblasti náhradných pozemkov na Slovensku, viem, že to nie je právne a ústne komfortné, ale sa v tejto oblasti uplatňovalo tzv. zvykové právo, pretože náhradné pozemky boli vydané do doby ukončenia pozemkových úprav. A to už štát nezvládol. Ten neporiadok, ktorý máme vo vlastníckych vzťahoch, teda na katastri nehnuteľností, v evidencii, v rozdrobenosti a spôsobe užívania, tu nevytvorili farmári, ale vytvoril ho štát od 50. rokoch minulého storočia, keď socialistické vlastníctvo alebo užívanie povýšil nad vlastnícke práva. Nie je to jednoduché napraviť.
Páni predkladatelia, ste v začarovanom kruhu, do ktorého vás dostala pani ministerka Matečná, resp. jej odborníci. Dneska je to v stave, nech čokoľvek urobíte, stále sa dostanete na začiatok. Pre Andreja Danka ako pravidlo z armády. Pravidlo č. 1, veliteľ má vždy pravdu. Pravidlo č. 2, keď veliteľ nemá pravdu, platí pravidlo č. 1. V takomto stave je celý tento zákon.
Dovoľte, aby som trošku konkrétnejšie. A začnem širšie. Zákon 229 o užívaní poľnohospodárskych pozemkov v svojom paragrafe hovorí, že vydáva sa náhradný pozemok do ukončenia pozemkových úprav a, samozrejme, s odkazom na zákon 330, že je tam nejaká zmluva alebo nejaký vzťah s tým pôvodným užívateľom, ktorý v tom čase užíval. Viac-menej to bola pár dní po zmene demokracie na Slovensku, socialistická organizácia, štátny majetok.
V mnohých týchto prípadoch pozemkové úrady vydávali rozhodnutia o pridelení náhradných pozemkov. V pridelení náhradných pozemkov, bavíme sa o roku 1991, -2, -3, žiadny vzťah s pôvodným subjektom, teda so štátnym majetkom, družstvom nie je vyznačený. V zákone síce bol odkaz, ale keďže pozemkový úrad vydával rozhodnutie, rozhodnutie štátneho orgánu, tam žiadny vzťah napojený na žiadny poľnohospodársky subjekt nebol. Dnes toho farmára vy nútite, že preto, lebo privatizér z Mečiarovho obdobia, ktorý privatizoval štátny majetok, následne skrachoval, bez právneho nástupníctva sa previedol na ďalšiu firmu, tak táto firma teraz má mať nárok k tým pozemkom, ktoré boli vyčlenené pre vlastníkov ako náhradné užívanie v rokoch 1991 – 92. Bavíme o stotisíc takýchto rozhodnutiach.
Čo sa stane? Čo ste napísali do tohto zákona? Čo tam chcete riešiť?
Vážení predkladatelia, chytili ste sa problému, ktorý sa dotýka od jedného konca republiky na druhý, od severu na juh, v každej dedine. Z celkového problému každého katastra riešite zhruba 15 % problémov. Preto lebo tento návrh, ktorý tu predkladáte, sa nedotýka tých subjektov alebo tých prípadov, kde subjekt zanikol bez právneho nástupníctva.
Pýtam sa, koľko štátnych majetkov je v rukách a v tej právnej forme, ktoré sprivatizovali? Ani jeden. Kde sú tie štátne majetky? U Dánov, u Holanďanov, u finančných skupín. Tam to skončilo. Poľnohospodárske družstvá, veď to takisto. V Rimavskej Sobote z pôvodných poľnohospodárskych družstiev zostali dva, dva. A je tam cez stovku katastrálnych území. To znamená, že tento váš problém vyrieši len v tých 10-tich katastroch, kde sú tieto dva poľnohospodárske podniky, a ten zbytok je mimo.
A teraz vám skúsim popísať laicky ako trpezlivý rodič ťažko chápavému decku. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale vnímam tento problém, že ťažko je ho pochopiť pre tých, ktorí nie sú v poľnohospodárstve a túto problematiku nevykonávajú.
Na jednej strane vy poviete farmárovi, že má náhradný pozemok, a preto, lebo poľnohospodársky podnik zanikol, tak on nemá právo užívať tento pozemok. V tomto ste do zákona napísali "stratil právo" a teraz si ho chcete aj vyžadovať. Na druhej strane v zákone popisujete, že akým spôsobom sa môže dostať k náhradnému pozemku na základe podnájomnej zmluvy. Ergo tu stratil pozemok a má sa uplatniť § 12a. Má sa dohodnúť s Dánom, teda hrdý Andrej Danko, ktorý dáva do ústavy ochranu poľnohospodárskej pôdy, lebo chce ochrániť pred zahraničnými, núti Slováka, aby poštvornožky sa plazil pred Dánom a snažil sa s ním dohodnúť, či tú pôdu, ktorú mu štátny úrad vydal v roku 1992, a ten neporiadok, ktorý sa tu vytvoril bez jeho viny, aby sa on zato doprosíkal Dánovi, že kde bude mať túto pôdu. Či ju bude môcť užívať na pôvodnom mieste, alebo či ju bude musieť užívať na inom mieste. Keď ju bude musieť užívať na inom mieste, tak vy mu hovoríte, že treba vytyčovací plán. Ale vytyčovací plán na jeden hektár, budem počítať veľmi triezvo a veľmi jednoducho, pod 500 euro žiadny geodet vám ho neurobí. To znamená, že 10 hektárov treba vytýčiť, môže 5 000 eur. Lebo tento vytyčovací plán vy potrebujete pre okresný úrad, aby do zoznamu vedel založiť, do šanónu, že tu je tento vytyčovací plán. A v zákone hovoríte, že to má zaplatiť farmár, ten malý gazda, ktorý nemôže za to, že tento neporiadok v poľnohospodárstve tu je, ten má zaplatiť 2,5 a Dán má zaplatiť 2,5. Fajn, okej.
Teraz musím prečítať ďalšie ustanovenia, budem citovať zo zákona, paragraf 12 ods. 10 hovorí: "Okresný úrad vyzve doterajšieho prenajímateľa, aby v primeranej lehote zabezpečil vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne a vyhotovenie rozdeľovacieho plánu a predložil ho okresnému úradu spolu s dokladom o úhrade nákladov." Teda 50 na 50, lebo zákon hovorí 50 na 50. "Ak doterajší prenajímateľ v ustanovenej lehote nezabezpečí vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne alebo nepredloží rozdeľovací plán, okresný úrad konanie zastaví." Ergo, zákonom toto sme mu zobrali a toto sme nedovolili dostať. Neprikázali. Aká sankcia z toho? Ten Dán sa bude rehotať každému do ksichtu. Prečo? Však žiadna sankcia tam neni. Bol by hlúpy, keby tam vyplatil 2 500 eur. No načo bude platiť zo svojho zisku? Predtým to platil štát, teraz to má platiť on? No nezaplatí. Čo sa stane? Pokutu za to nedostane. Sankciu za to nemá. A naviac, keď od farmára má zobrať 30 hektárov, za ktoré slovenský farmár alebo Maďar v Gabčíkove, keď to tak poviem, aj celý MOST, aj so všetkými Maďarmi ho tam tlačia, že tam má ísť s Dánom sa dohodnúť, nedohodne sa, tak potom príde a povie, že doteraz som mal menej pôdy, lebo boli náhradné pozemky, tak teraz ja tých 30 hektárov zoberiem, budem užívať. Tak na rok, dva, kým tento problém tu bude, kým sa to nejako nevyrieši, dovtedy ten malý farmár čo bude robiť, z čoho bude žiť? Toto je o odbornosti? Toto je o hrdosti?
Ako, pán kolega Antal, nehnevám sa na vás, ako neberte to osobne. Vy nie ste poľnohospodár, vy ste primátor mesta. Nie je to vaša parketa. Ja viem, že u vás je dobrý úmysel snažiť sa to napraviť. Ale tento problém tu niekto vytvoril. A je treba priznať, že je lepšie nájsť také riešenie, ktoré v skutočnosti pomôže.
Úprimne povedané, povedzte mi, komu a načo poslúži, keď okresný úrad bude mať takúto evidenciu? Akú to má právnu relevanciu? Kde sa to bude môcť použiť? Pretože ústava a žiadne zákony o vlastníctve nikde nič také, že nejaký okresný úrad, odbor pozemkový eviduje to, že kto je užívateľom pozemku, žiadnu právnu relevanciu, ani konsekvenciu a nič podobné nemá.
Ja som vám len chcel poukázať na to, že keď chcete riešiť ten problém, tak sa ho snažte riešiť aj v tomto prípade komplexne. To znamená, že vás žiadam, keď už ho chcete riešiť v tejto podobe a nechcete sa vrátiť k tomu, že aj to, čo pani ministerka doniesla, že to zrušíte a dáte do pôvodného stavu a bude akási tichá dohoda o užívaní, kým nevyriešime pozemkové úpravy. Lebo toto sa dá vyriešiť jedine tak, že urobíte pozemkové úpravy a budú jasné vlastnícke vzťahy, scelené pozemky. Na mape to bude sedieť s vlastníctvom, s listom vlastníctva to bude sedieť a aj s nájmom to bude sedieť. Ale dovtedy, kým máme pôdu takto rozdrobenú, dovtedy to veľmi nepôjde.
Keďže sa nevieme vrátiť, tak ja hovorím, že treba dopracovať do tohto návrhu, aby aj tí vlastníci, ktorí prišli, kvázi majú prísť o náhradný pozemok preto, lebo ten privatizér, družstvo, neviem čo, zaniklo, s čím absolútne ergo vlastník nemá nič spoločné, ten, ktorý užíva náhradný pozemok. Aký vzťah, aký vplyv má ten malý farmár na to, že či sprivatizovaný podnik skrachoval alebo neskrachoval, či má právneho nástupcu alebo nemá právneho nástupcu? Aký má on s tým vzťah? Kde k tomu prišiel? Vy ho nútite, že no, ale preto, lebo Mečiarovi privatizéri skrachovali, pretransformovali to trikrát, nie sú právnymi nástupcami. Tak na to kto doplatí? Ten malý farmár. Toto je vaše riešenie? Nehnevajte sa, toto je to najhoršie, čo môžte urobiť. To znamená, že ja vás chcem vyzvať. Ja chápem, že ministerka a ministerstvo tam toto nechce mať, lebo toto bol pôvodný zámer, som presvedčený, že toto bol pôvodný zámer ako zobrať od malých farmárov pozemky a dať tým veľkým privatizérom a tým subjektom, ktoré sú po poľnohospodárskych družstvách, pozemok. Lebo na jednej strane garantujete, že od malého farmára zoberiete. A tak ako som to vám tu vysvetlil, že pri uplatňovaní, lebo na tento postup treba uplatniť potom § 12a, lebo de facto neni, to znamená, že treba postupovať podľa 12 áčky. A 12 áčka je toto riešenie. Keď to Dán neurobí, keď to finančná skupina odmietne, za to sankciu nemá a má v katastri, nech hospodári na 10-tisíc hektároch. Nebavím sa o jednom subjekte, ktoré takéto výmery majú. V tom katastri sa to môže dotýkať ďalších 500-tisíc hektárov. Vy dneska hovoríte, že ten, ktorý má 10-tisíc hektárov, tak po novom už bude mať 11-tisíc. Lebo na jednej strane mu zoberiete, na druhej strane nedáte nič.
A preto hovorím, že pustili ste sa neodborne do oblasti a nepremysleli ste si to. Ja som bol ministrom v roku 2010 – 2011. Videl som a vedel som, aké má dôsledky krok ministra Jureňu, že tento návrh zrušil. Varoval som ho pred ním: nerobte to! Zrušil to. Ale radšej som prešiel nad touto oblasťou, keďže nebola politická dohoda komplexne všetko prekopať, sme robili na tom, aby sme urýchlili pozemkové úpravy. Ale pozemkové úpravy nástupom Ficovej vlády sa zastavili. De facto v posledných 6 rokoch sa takmer pozemkové úpravy nevykonávali. Radšej som bol názoru, že zostať pri zvykovom práve, ktorý je, lebo je lepší stav pre tých malých farmárov, ale možnože aj pre veľkých farmárov a pre Slovenskú republiku už tobôž. Lebo akonáhle toto tu rozbijeme, toto má aj ekonomický dopad na rozdelenie dotácií z Európskej únie. My každý rok dostávame 500 mil., zhruba 500 mil. na priame platby, teda ktoré idú na pozemky. Keď my tam vytvoríme chaos a keď v každom katastri bude chaos, tak budeme mať problém aj s čerpaním týchto peňazí. Ročne keď Slovenská republika nebude vedieť čerpať čoby len 100 mil. euro z týchto peňazí, to bude mať priamy dopad na celkovú ekonomiku tejto krajiny. Ono každá minca má nejakú tú stranu a má nejakú tú váhu. To znamená, že treba všetky tieto pohľady dať na jednu stranu a vyhodnotiť.
A preto, pán predkladateľ, by som chcel vás poprosiť hrdého, odborného a slušného Andreja Danka, ktorý tak vehementne chce chrániť záujem Slovákov, vlastníkov pôdy pred Dánmi, aby nenútil Slováka štvornožky sa plaziť pred Dánom a žiadať ho o to, aby užíval to, čo mu podľa ústavy patrí.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.9.2018 o 11:02 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:20

Peter Antal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja budem reagovať v podstate na rozpravu mojich dvoch kolegov.
Pán kolega Fecko, priznám sa, že rýchlo rozprávaš a hlavne bol si mimo, väčšinou si bol mimo nášho návrhu zákona. To znamená, v úplne iných paragrafoch, ktoré my riešime. Čiže neviem reagovať na to, čo si ty chcel, ako si vravel, § 7, atď., atď., to si môžeme k tomu sadnúť a prejsť si zákon 504 otvorene a môžeme sa baviť, čo sa tam ešte dostane alebo nedostane. Ja mám ambíciu, aby sme pokračovali ešte ďalej. Toto je, toto je taký, by som povedal, nástrel alebo úvodný návrh, ktorý však v zásadných veciach sa tu nebude v týchto paragrafoch, alebo teda si nemyslím, že by sa mal zásadným spôsobom meniť. Pravdaže budeme robiť aj osvetu a predpokladám, že aj ministerstvo urobí nejakú osvetu vo vzťahu k tomu, aby sa dozvedeli títo agropodnikatelia, že teda je tu nejaký § 12c, ktorý im uľahčí, nie, nie, nebude to veľké množstvo, ale im uľahčí dostať sa k náhradnému pozemku bez toho, ako vraví pán kolega Simon, že by sa mal pred nejakým Dánom plaziť.
Teraz na vystúpenie pána kolegu. Ja viem, že pôsobí v pôdohospodárstve dlhé roky, že bol ministrom pôdohospodárstva, rozumie tejto problematike, ale ja okrem toho, že som primátor, som aj právnik a ja sa snažím vykladať zákony, ktoré tu sú, alebo teda snažím sa ich pochopiť, a to, čo je zlé, v nich upraviť. Na to, aby to každý pochopil, kto tu sedí v tejto sále a nevenoval sa tejto problematike, treba trošku taký výklad urobiť k tomu, k tej histórii, ktorý si, pán kolega, začal, ale si ho nedokončil.
Hovoríme to u § 15, o § 12, o takom a onakom paragrafe. Treba povedať jedno, paragraf 15 je úplne z iného zákona, ako dneska riešime. Paragraf 15 bol pôvodne v zákone 330/1991, to je o pozemkových úpravách a usporiadaní pozemkového vlastníctva, na základe ktorého, paragrafu 15, tí, ktorí mali záujem obhospodarovať pôdu a vlastnili pôdu, avšak nemohli ju užívať z pochopiteľného dôvodu, tak im bol vyčlenený tzv. náhradný pozemok. Toto je základ celého toho, čo sa potom deje. A náhradný pozemok im bol vyčlenený rozhodnutím obvodného pozemkového úradu, myslím, že vtedy to obvodný pozemkový úrad. A v tom rozhodnutí obvodného pozemkového úradu, ale nielen v tom rozhodnutí, ale aj v zákone sa hovorilo, kedy toto rozhodnutie stráca platnosť. A toto rozhodnutie aj podľa zákona, ale aj podľa tých rozhodnutí, ktoré som aj videl, stratili platnosť v prípadoch, napríklad tie, ktoré si ty spomínal. Áno, pôvodný pozemok bol vyčlenený zo štátneho majetku alebo poľnohospodárskeho subjektu, ktorý zanikol bez právneho nástupcu, rozhodnutie stratilo platnosť. Jednoduché. Ten, komu bol vyčlenený náhradný pozemok, zomrel, rozhodnutie stratilo platnosť. Ten, kto mal náhradný pozemok na základe rozhodnutia, predal pozemok, rozhodnutie stratilo platnosť. Nevstúpil ten nový vlastník pozemku do toho rozhodnutia, ktoré bolo vydané. Toto sú prípady a fakt a skutočnosť, ktorú bez ohľadu na to, či tu niečo upravíme alebo neupravíme, nastal.
Čiže čo sa stalo? Ako vravíš, väčšina pozemkov, väčšina náhradných pozemkov alebo tých rozhodnutí, ktoré boli vydané na základe § 15, stratila platnosť. A teraz ty hovoríš to alebo vyčítaš ministerke, nechajte to tak, však to nejako funguje, obyčaj alebo zvykové právo, ako si povedal, a oni to nejakým spôsobom rešpektujú. No aj tak sa dá na to pozrieť, že teda necháme to absolútne tak. Lebo to bol fakt, lebo to fakt aj do novely, ktorú sme prijímali predtým, že jednoducho užívajú sa tu pozemky, náhradné pozemky, hoci tie rozhodnutia, na základe ktorých boli vydané, stratili platnosť. Áno, rešpektovali ich veľkí, rešpektovali ich subjekty, aj tie nástupnícke, ale to je fakt a to je právo, jednoducho to rozhodnutie neexistuje, je nulitné, ničotné. Čiže sa v podstate rešpektovali akoby tie rozhodnutia, ale nič viac. Ale stalo sa to, že tie pozemky sa aj predávali ďalej a tak ďalej a tak ďalej.
Tu je absolútny neporiadok v tom, že kto čo kde užíva v jednotlivých chotároch. Neexistuje žiadna evidencia. A ambíciou toho návrhu, s ktorým prišla ministerka predtým, bolo urobiť poriadok v týchto náhradných pozemkoch. Toto bola ambícia, s ktorou prišla. Áno, stalo sa to, že časť tých rozhodnutí, ktoré nestratili platnosť, a dneska sa bavíme o tom, že len tie nestratili platnosť ktoré, ktoré v podstate ten subjekt, ten človek žije a užíva ten pozemok aj dnes, komu, ktorému bolo to rozhodnutie určené, ktorému, na koho základe, jeho žiadosti, bolo vydané. Tých bolo relatívne málo asi. To je § 12b, na základe ktorého sa mali prihlásiť, a bude im vydané nové rozhodnutie pozemkové, okresného pozemkového úradu, okresného úradu odboru pozemkového, bude im vydané nové rozhodnutie, de facto nahrádzajúce rozhodnutie podľa zákona č. 330. Toto je fakt.
Áno, ďalej bolo povedané, že tí, ktorí, tam kde stratilo platnosť to rozhodnutie, majú sa v princípe, to, čo ty vravíš, plaziť pred Dánom a dohodnúť sa a niečo podobné. Čiže toto sú skutočnosti, toto nezmeníme. Aj ty si bol ministrom v 2010., jedenástom a mohol si povedať, že okej, ten § 15 stratil alebo teda už nie je v zákone a vymyslím niečo iné, iný inštitút a všetky rozhodnutia, ktoré boli vydané, tak, tak sa nahrádzajú novými, alebo neviem, akým spôsobom. Preto našou ambíciou je pokračovať ďalej, aby nielen tí, ktorí na základe § 12 si budú žiadať, to znamená, len tí, ktorí žijú a ktorí užívajú, ale aj tí, ktorí, tí, ktorí kúpili ten pozemok, zdedili ten pozemok a užívajú, lebo aj to je ďalší predpoklad toho, že nielen kúpil to, ale aj užíva naďalej na základe pôvodného rozdeľovacieho plánu, si môžu požiadať o vydanie nového rozhodnutia a nemusí sa ísť doprosovať niekomu na podpísanie podnájomnej zmluvy. Toto je naša ambícia. Áno, aj musím dať za pravdu, zase riešime len časť akoby tých pozemkov. Asi menšiu časť, lebo, lebo nebude, lebo väčšinou stratili platnosť z titulu toho, že podnik zanikol, či štátny majetok alebo poľnohospodárske družstvo.
Ja si viem predstaviť takýmto istým spôsobom postupovať, postupovať v tých prípadoch, kedy tam, kedy zanikol práve z toho dôvodu. Ale na to treba, na to treba dohodu a dohodu s ministerstvom. Preto vravím, že môžme sa baviť o tom, či pokračovať týmto, týmto spôsobom, ale treba si tu jasne povedať, treba tam urobiť poriadok v súčasných užívacích vzťahoch. To sa, dúfam, zhodneme, lebo ak sa budeme tváriť, že nepichajme do toho a všetko bude v poriadku, to je podľa mňa nie dobré riešenie. Preto nemôžem s tým súhlasiť, že čakajme až do pozemkových úprav alebo... Áno, aj to sa dá. Lenže sám dobre vieš, že kde sú pozemkové úpravy, kde sú skončené a vlastne vôbec výhľad, aký je, kedy budú skončené. Čiže nemôžme sa tváriť, že to vákuum, ktoré tu nastalo, že proste ho trpme alebo, alebo niečo podobné.
Čiže ja aj teba chápem, čo hovoríš, že alebo teda tí, tí agropodnikatelia, ktorí zrazu zistili, ale problém je v tom, že oni zrazu zistili, že majú v rukách pozemky, užívajú pozemky a nemajú na ne žiadny právny titul. Toto je to ich zdesenie. Ale to sa nestalo novelou 504-ky, ktorú sme prijali predtým. To sa stalo zákonom, § 15/330, kde sa jasne hovorilo, kedy náhradné pozemky končia. Títo, čo sú teraz zdesení alebo čo sú nespokojní, zrazu zistili, že kúpili pozemky napríklad, za ktoré bol vyčlenený náhradný pozemok, a oni ich aj užívajú a zrazu zistili, že to, v podstate to rozhodnutie je nijaké. Že majú v rukách od pôvodného vlastníka rozhodnutie, ale je nijaké, ako keby ho ani nemali. Jasné, že vtedy nastalo aj u nich zdesenie, že teraz musím urobiť nejaký krok, či to už, nejaký krok, ktorý proste bude smerovať k tomu, aby som aj dostal papier na to, že to legálne užívam. Veď pán kolega Fecko tu neustále hovorí o tom, aby dotácie dostávali len tí, ktorí majú nejaký právny vzťah, vlastníctvo, nájomnú zmluvu. Ale aj rozhodnutie je v tomto prípad právnym vzťahom, na základe ktorého by mali mať nárok na poskytnutie dotácie. A súhlasíš, dúfam, teda s týmto tvrdením? Čiže my nemôžme sa tváriť, že toto, týchto nechajme tak, lebo ich je veľa. To je to najhoršie riešenie podľa môjho názoru, ktoré by sme mohli urobiť. Snažme sa, majme ambíciu dať do poriadku tie užívacie vzťahy, ktoré sú tu, postupne nám vznikajú nové. Väčšinou tie nové vznikajú už potom dohodou s tým subjektom a tak ďalej. Ale netvárme sa, že tých x desiatok tisíc nechajme tak a bude to v poriadku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

14.9.2018 o 11:20 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:31

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán kolega Antal, som rád, že v tom, čo som kritizoval, sa vieme zhodnúť a máš rovnaký názor. Ale ja si trúfam oponovať v tom, že problém vytvorila minulá, návrh pani Matečnej, ktorý chcel tieto teda náhradné pozemky previesť akousi novou opakovanou registráciou, kontrolou, zaregistrovaním na okresných úradoch. Dovtedy každý, aj ja som o tomto probléme vedel. A preto sme sa snažili riešiť pozemkové úpravy, cez pozemkové úpravy, lebo tam sa to dá vyčistiť, tam sa to dá usporiadať a tam potom je možné prepojiť aj platenie dotácií na vlastnícke vzťahy. Bez toho to nepôjde, lebo pri rozdrobených pozemkoch to nepôjde. Tým, čo teraz robíte, vytvárate ešte väčší chaos a po všetkých štátnych majetkoch, po všetkých družstvách, ktoré zanikli, a tých je drvivá väčšina na tomto území Slovenska, lebo možnože z tých pôvodných družstiev, keď je nejaká päťdesiatka na Slovensku, tak možnože som aj veľa povedal, lebo všetky ostatné boli pretransformované, zmenené, zmenili vlastnícku štruktúru a odišli, a tých, je problém, tam je problém, že vlastníka, túto situáciu vytvoril štát. A vy nútite vlastníka, aby to zaplatil on sám, i keď to vytvoril štát. Pri pozemkových úpravách, ktoré nefungovali doteraz, za to nesie zodpovednosť, teda od roku 2011, keď to nešlo, nesie druhá Ficova vláda a teraz táto vaša. Dnes sú vypísané pozemkové úpravy, ale pozrite sa na to, kde ste ich urobili. Tam, kde je jeden vlastník v katastri, tam, kde neni problém. Tam, kde poľnohospodári kričia, že je problém, tam ten problém vy nerie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2018 o 11:31 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video