34. schôdza

Pani poslankyňa Kaščáková s reakciou na faktické.

Ďakujem za všetky pripomienky.
Pani kolegyňa Zimenová, tá nesystémovosť vlastne áno, tak na tú upozorňujeme často, už ma tu nejaký kolega zo SMER-u nazval, že pani systémová, či nesystémová, neviem. Ale naozaj je to problém, lebo namiesto toho, aby sme niečo zefektívnili, tak proste hľadáme len nejaké nové ďalšie prílepky a nové nástroje, ktorými to len stále nejak nadstavujeme. A myslím si, že asi základ je urobiť nejakú rozumnú reformu.
Pán Grendel, ja rozumiem špecifikám umeleckých škôl a nechcela som tým príkladom s dokladaním v Tescu nejako zdegradovať práve umelecké školy, že teda tie sú na tom najhoršie, resp. že iné školy sú na tom horšie ako povedzme umelci. To určite nie. Ale tak samozrejme som chcela tak takou nejakou hyperbolou iba poukázať na tú diskrimináciu vlastne, ktorá by mohla nastať aj voči iným typom škôl. No ale vo všeobecnosti považujem za mimoriadne nesmutné, že školám vo všeobecnosti peniaze tak, tak proste dramaticky nestačia a potom tam máme aj tie príklady toho dokladania do Tesca.
Pani Milanová, zopakovala si vlastne to, čo som hovorila. Takže s tým absolútne súhlasím.
No a, pán Petrák, to, že keby sme pohli s koeficientami škôl, tak by to spravilo proste nejaké zásadné pohyby, ktoré by boli nežiaduce, no tak asi je to naozaj o tom, že to školstvo potrebuje potom nejakú celkovú komplexnú hĺbkovú reformu, ktorá sa nám nejak stále nedarí. Ja teda nie som špecialista na školy, ale viem, že kolega Gröhling to rieši veľmi intenzívne. A teda po mnohých rokoch, čo hovoríme o reformách školstve, tak stále nejak výsledky nevidíme. No a to, že ten balík na tie umelecké školy je rozdelený tak, že 300-tisíc Bratislava a 30-tisíc Banská Bystrica, tak to tiež svedčí o tom, že asi tam teda niečo škrípe, ale prikladať k tomu nejaké ďalšie nesystémové nástroje z iného rezortu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo, nech sa páči, pán navrhovateľ.

Ďakujem veľmi pekne a veľmi úprimne za tú debatu, ktorá tuná bola o tejto problematike. Ďakujem pani Milanovej, pani Kaščákovej, pani Zimenovej, pánovi Grendelovi, pánovi Petrákovi.
Dámy a páni, celý ten problém je v tom, ten klinec po hlavičke udrel pán Petrák a pán Grendel. To si treba toto úplne povedať veľmi na rovinu. Tie umelecké školy, ony sú len tri vysoké školy umelecké, ony sú len tri, viacej ich nemáte. Tie, ktoré vychovávajú umelcov v tom konečnom dôsledku, to sú tie tri školy, ktoré vlastne zabezpečujú výtvarníkov, hudobníkov, divadelníkov a všetko, čo s touto problematikou súvisí na najvyššej úrovni. Preto hovoríme o týchto troch vysokých školách bez toho, aby sme o iných školách hovorili s nejakým dešpektom, ale to sú často pedagogické školy, ktoré majú iný záujem vo svojej, aj vo svojich preambulách.
To, o čom hovoril pán poslanec Grendel, je to, je ten praktický život tých vysokých škôl preto, lebo tie vysoké školy sú samozrejme financované z ministerstva školstva, ale to je pedagogická činnosť. Potom je tu množstvo aktivít súvisiace s tým výkonom študentstva v rámci výtvarníkov, divadelníkov, filmárov, muzikantov, ktoré už sa nedajú platiť z týchto finančných prostriedkov. Pán Grendel hovoril o divadelníkoch, ja spomeniem výtvarníkov, napríklad. Výtvarníci na to, aby skončili školu, potrebujú určitý počet výstav v každom ročníku. A to sú tie áčkové, béčkové, céčkové výstavné priestory, ktoré sú takýmto spôsobom ohodnotené celospoločensky, hej. Oni nemôžu použiť žiadne finančné prostriedky, títo študenti, na to, aby si napríklad zaplatili prenájom, dopravu a všetko možné. To neni len o tom, namaľovať obraz. Ten obraz musí niekde vystaviť. Obraz, ktorý nie je vystavený, je mŕtvy obraz, v podstate neexistuje. Oni nemajú akým spôsobom vydolovať v súčasnom zákone tie peniaze z umeleckých škôl. No tak, čo sa stane? To sú všetko veci, ktoré si oni financujú sami. Ten prenájom priestorov, dopravu, atď., atď., resp. sponzorsky, ale toto nejak moc nefunguje.
Takže toto je tá pomoc, ktorá by v rámci takýchto aktivít, v rámci takýchto aktivít mala pomôcť. V rámci, ja neviem, divadelných fakúlt sú to festivaly rôzne, ktoré, áno, je možnosť si pýtať dotáciu, ale tak isto je možnosť túto dotáciu nedostať. A tie festivaly sa každoročne opakujú a nie všetci v tých komisiách sú, povedzme si otvorene, v obraze, čo je potrebou vysokých škôl tohto umeleckého typu. Aj z tejto debaty vyplynula istá predstava o inom financovaní. Áno, ja som si tam dovolil dať tých zástupcov vysokých škôl len kvôli tomu, aby informovali o tých jednotlivých projektoch, lebo tak to, povedzme si otvorene, nie je to nároková položka, aj tam je to tak formulované, formulované v tomto. Nie je nároková položka pre každú vysokú školu, že teda na každý projekt tá vysoká škola dostane finančné prostriedky. A to obmedzenie, ktoré je tam, opäť budeme sa baviť, ak teda to prejde do toho druhého čítania, budeme sa baviť o tých nie 800-tisícoch, ale o tých 400- až 800-tisícoch podľa toho, ako to ministerstvo kultúry bude disponované, čo sa týka finančných prostriedkov. Ale aby tieto školy na tú svoju činnosť dostali, mali zabezpečenú, mali zabezpečené nejaké finančné prostriedky, aspoň minimálne finančné prostriedky na tieto projekty a tie projekty sú známe dva roky dopredu. Niekde tri roky dopredu. Aké budú napríklad, čo sa týka festivalov, čo sa týka výstav, čo sa týka koncertov a tak ďalej a tak ďalej. To je tá činnosť, kde sa tie školy podľa môjho názoru, keďže už sú súčasťou istého verejno-kultúrneho života, či už mesta, VÚC-ky alebo teda časti, kde teda pôsobia, už sa správajú ako, nazvime to verejnoprávne inštitúcie. Samozrejme, že je to verejno-prístupné, verejnosti prístupné, veď na tom je to založené, čo hovorila pani poslankyňa Milanová. Pochopiteľne, tá verejnosť chodí aj na tieto výstavy, chodí aj na festivaly, chodí aj na koncerty, len tam ide len čiste o to financovanie. Aby tuná bolo zabezpečené aspoň trošku tých finančných prostriedkov na to. Oni aj tak, tí študenti, si budú musieť tie peniaze dozháňať na tie projekty, pokiaľ budú chcieť mať napríklad, keď niekto je taký výborný, že bude chcieť, že bude môcť napríklad vystavovať v národnej galérii, dostane tam priestor. Všetci povedia áno, si skvelý, poď! Lenže to musí niekto zaplatiť a zvyčajne to platí ten študent, ak sa mu takéto niečo podarí v nejakom tom výstavnom priestore.
Čiže ďakujem veľmi pekne ešte raz za túto plodnú diskusiu, plodnú rozpravu, ktorá tuná bola. Ja sa budem snažiť tie veci všetky dovysvetľovať aj na výbore, pokiaľ sa budeme ešte o tom baviť, pokiaľ to prejde do druhého čítania, samozrejme. Prosím vás o podporu tohto zákona. Ešte raz ďakujem veľmi pekne. Je to, viete, niektoré veci sa zo zákona dajú, niektoré veci sa zo zákona nedajú. A toto je taká, trošku z tej umeleckej oblasti aj taká legislatívna čierna diera. A toto vlastne, tento, tento návrh, novela, neviem, ako to nazveme, by malo zabezpečiť, že by sme tú čiernu dieru v rámci týchto vysokých umeleckých škôl aspoň trošku zaplátali.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Nech sa páči, pán spravodajca.

Ako spravodajca môžem skonštatovať korektnú diskusiu k tomuto návrhu zákona, v ktorom vystúpili dve panie poslankyne. A aj pod vplyvom ich argumentácií určite vznikne ďalšia diskusia, ktorá sa bude snažiť na tento alebo na túto problematiku reagovať v súvislosti s tým, že určite vzbudí pozornosť aj medzi subjektami, ktoré pôsobia vo sfére kultúry a sú financované z rozpočtu kapitoly ministerstva kultúry a zrejme aj pri hľadaní východísk pri zostavovaní rozpočtu bude mať k tomu čo povedať aj ministerstvo financií. V súvislosti s tým som preto rád, že touto problematikou sa bude zaoberať aj výbor pre financie a rozpočet, ako aj výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, a očakávam, že diskusia pred druhým čítaním prinesie ďalšie námety, ktoré pomôžu riešeniu tejto problematiky. Preto vrelo odporúčam, aby sme tento návrh posunuli do druhého čítania a hľadali záverečné znenie zákona tak, aby tejto problematike pomohol.
Ďakujem za pozornosť.