34. schôdza

11.9.2018 - 20.9.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

14.9.2018 o 11:36 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:33

Alojz Baránik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Chcel by som k tomuto povedať to, že je nanajvýš podozrivé, že pri takto zložitej problematike a myslím, že všetci, ktorí sme do tejto oblasti zabŕdli, si môžme povedať, že je to zložitá problematika na Slovensku hlavne, že sa toto rieši poslaneckým návrhom, že to nerieši ministerstvo a nerieši to komplexne. A presne, súhlasím s kolegom Simonom, že naozaj sceľovanie pozemkov by malo byť to, na čo by sa malo ministerstvo sústrediť a malo tak robiť už roky. Ale keďže to nerobí a keďže si myslím, že ani nechce zobrať zodpovednosť za tieto čiastkové vylepšenia, tak to necháva na poslanecký návrh, aby sa mohlo povedať, no áno, tak bol to poslanecký návrh, preto sa to celkom nepodarilo. Keď sa bude v budúcnosti o tom hovoriť, že čo vlastne ministerstvo urobilo dobre a čo urobilo zle. Je to až do tej miery nevhodné v takomto prípade, že je to až podozrivé, že prečo to takto prebieha.
A preto sa naozaj prihováram za to, aby sa táto problematika riešila akosi komplexne a s dôrazom na to, že čo je dôležité pre dlhodobé vyriešenie tohto problému. Obávam sa totiž, že na ministerstve poľnohospodárstva sa riešia úplne iné veci ako to, čo zaujíma vlastníkov a užívateľov pôdy. A v tom je, si myslím, ten problém.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2018 o 11:33 hod.

JUDr.

Alojz Baránik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:35

Peter Antal
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Keďže nemám akým iným spôsobom reagovať na kolegu Baránika, pre vysvetlenie. Pustili sme sa do toho preto, že aj mňa a môjho, nášho predsedu oslovili malí farmári, ktorí vnímajú tento problém, a jednoducho snažili sme sa ho vyriešiť. Nič iné. Reakcia na vás.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

14.9.2018 o 11:35 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:36

Peter Antal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, dovoľte, vážené kolegyne, kolegyňa, kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám spolu s kolegom Kresákom, Petrom Kresákom kolegom Tiborom Bastrnákom.
Cieľom predloženého návrhu zákona je najmä posilnenie pozície Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v súvislosti s agendou tzv. prieskumných území, najmä z hľadiska rozšírenia možnosti zamietnutia návrhu na určenie prieskumného územia z dôvodu objektívnej nemožnosti využívať ložisko vyhradeného nerastu a z dôvodu rozporu s verejným záujmom. Cieľom predloženého návrhu je taktiež určenie povinnosti ministerstva ako správneho orgánu konajúceho vo veci núteného obmedzenia vlastníckeho práva dôkladne sa v konaniach podľa § 29 ods. 4 a 5 geologického zákona zaoberať otázkou prevažujúceho verejného záujmu, nakoľko doterajšia právna úprava takúto povinnosť ministerstvu neukladala. Navrhovaná úprava tak bude mať vplyv na kvalitu rozhodovacej činnosti ministerstva a súčasne aj na zlepšenie postavenia vlastníka záujmovej nehnuteľnosti, teda tých pozemkov.
Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, sociálny vplyv, vplyv na informatizáciu spoločnosti, ani podnikateľské prostredie, avšak bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

14.9.2018 o 11:36 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:38

Vladimír Matejička
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1091. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

14.9.2018 o 11:38 hod.

Mgr.

Vladimír Matejička

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:40

Ján Senko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, začnem trošku zoširšia a dotknem sa aj banského zákona, pretože svojím spôsobom v ďalšej etape života po ukončení geologického prieskumu má vplyv na život spoločnosti v dotknutých územiach a práve geologický prieskum a problematika, ktorá, ktorú rieši predmetný návrh zákona, má s ním istú súvislosť.
Pred štyrmi rokmi v tomto septembrovom období prijala Národná rada Slovenskej republiky novelu banského zákona, ktorú som spoločne predkladal s ďalšími kolegami z nášho poslaneckého klubu SMER – sociálna demokracia. Novelou zákona bolo zakázané spracovanie nerastov kyanidovou technológiou. Novela prispela k uspokojeniu alebo k upokojeniu situácie na Podpoľaní, ako aj v okolí Kremnice, ktorých sa, dá povedať, sa táto problematika priamo dotýkala. Problém ťažby zlata alebo lepšie povedané táto problematika opäť dostala zelenú na základe rozhodnutia ministerstva životného prostredia z 22. januára 2018 o určení prieskumného územia práve v oblasti Detvy.
Chcem pripomenúť, že v tejto oblasti už predtým ministerstvo životného prostredia vydalo rozhodnutie, na základe ktorého umožnilo vykonať prieskum, geologický prieskum v roku 2005. Na základe neho spoločnosť, ktorá to dostala v zmysle geologického zákona, predložila záverečnú správu a uchádzala sa o dobývací priestor na ťažbu zlata v oblasti Detvy na Podpoľaní. Viedli sa spory, nebudem bližšie o tom hovoriť, na základe ktorého rozhodol banský úrad a dnes sú tam ešte niektoré isté pochybnosti, ale dá sa povedať, že táto, tento problém svojím spôsobom bol práve novelou banského zákona do značnej miery vyriešený a bola upokojená situácia v tomto, v tejto oblasti.
Vieme, akým spôsobom je koncipovaný geologický zákon, vieme, čo je obsahom jeho § 23, a vieme aj to, že svojím spôsobom aj ministerstvo životného prostredia konalo pri určovaní prieskumného územia v tejto oblasti v súlade so znením geologického zákona, aj keď sú tu isté možnosti, ktoré by sme mohli spochybňovať, a verím, že si ich ministerstvo životného prostredia uvedomí a možno na základe svojho vlastného konania zjedná nápravu v tejto oblasti.
Takže toľko na začiatok. Vítam iniciatívu poslancov, čo sa týka predloženého predmetného návrhu zákona, aj to, aby ozaj ministerstvo malo nejaké možnosti zamietnuť návrh na určenie prieskumného územia z dôvodu objektívnej nemožnosti využívať ložisko vyhradeného nerastu alebo z dôvodu rozporu s verejným záujmom. A verím, že táto možnosť v tomto prípade bude aj po schválení využívaná, že sa nájde také znenie paragrafového znenia, ktoré umožní väčšie kompetencie ministerstvu životného prostredia v tejto oblasti.
Ale napriek tomu si myslíme aj v súvislosti so zástupcami obcí a miest z Podpoľania, ktorých sa priamo táto problematika v súčasnom období dotýka, ako aj s firmami, ktoré pôsobia v areáli Podpolianskych strojární Detva, kde figuruje takmer 51 aktívnych spoločností, ktoré zamestnávajú vyše 2 000 ľudí, že na základe predchádzajúcich skúseností by bolo dobré, ak by sa hľadalo riešenie, ktoré by upravilo situáciu pre prípad, ak záujmové územie zasahuje do územia, ktoré je obývané (zaznievanie gongu), prípadne ak zasahuje do územia, ktoré je využívané na inú priemyselnú činnosť, a zakotviť právnu povinnosť skúmať ozaj v zákone verejný, verejný záujem. Je to dôležité aj z istej hospodárskej stability fungujúcich výrobných spoločností, aj v súlade s tým, aby sa nezasahovalo do majetku občanov, osôb, ktorí tu niečo vlastnia a rozvíjajú si svoje rodinné zázemie.
Takže uvedomujeme si, že už samotným určením prieskumného územia dochádza ku vzniku právnych predpokladov pre budúce obmedzenie vlastníckeho práva a súčasne aj k ovplyvneniu hodnoty nehnuteľností nachádzajúcich sa v záujmovom území, a v záujme ochrany vlastníckeho práva preto by bolo dobré zabezpečiť aj informovanie prostredníctvom verejnej vyhlášky vo všetkých obciach, na ktorých katastrálnom území sa záujmové územie nachádza alebo s ním hraničí. A toto uviesť do paragrafového znenia navrhovaného, navrhovanej zmeny geologického zákona.
Verím, že priestor, ktorý tu vzniká po prvom čítaní, a verím, že nájde podporu tento poslanecký návrh k tomu, aby prešiel do druhého čítania, sme našli riešenie a vedeli reagovať aj na tieto námety, ktoré tu v rámci rozpravy predkladám, tak aby sme sa vyhli prípadným ďalším problematickým rozhodnutiam, ktoré môžu vyvolať vášne, prípadne môžu destabilizovať aj, ak to tak povieme, politickú situáciu na niektorom území a účelovým spôsobom ju niektoré záujmové skupiny, politické združenia využívajú vo svoj prospech bez toho, aby argumentačne hovorili v súlade s príslušnými ustanoveniami platných zákonov, ktoré regulujú činnosť v tejto oblasti.
Ďakujem za pozornosť a verím, že spoločne s predkladateľmi nájdeme riešenia, ktoré vylepšia obsahové znenie geologického zákona pre nasledujúce obdobie.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.9.2018 o 11:40 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:49

Peter Kresák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, ako jeden z predkladateľov by som chcel oceniť vystúpenie pána kolegu Senka k tejto problematike, pretože vnímal som to vystúpenie ako vystúpenie, ktoré podporuje predložený návrh. Samozrejme, rozumiem aj snahe, ktorú som čítal alebo ktorú som počul medzi riadkami, o možné vylepšenie. Samozrejme, v druhom čítaní, pokiaľ sa návrh dostane do druhého čítania, verím, že sa dostane, môžme diskutovať o tých možnostiach, ktoré boli spomínané, aj keď si myslím, že ak si podrobnejšie pozrieme ten návrh, a som presvedčený, že pán kolega ho čítal, že vlastne viacero z vecí, ktoré spomínal, spomínal, tam už sú. Najmä chcem teda povedať, že ten verejný záujem tam je zohľadnený, čo je veľmi dôležité, a my vlastne ako predkladatelia, tiež neni to žiadne tajomstvo, sme vychádzali z tej situácie, ktorá vznikla práve v súvislosti aj s tým Podpoľaním.
Proste priznám sa, my sme ako poslanci netušili, že to ministerstvo je v tej situácii, v ktorej sa nachádza legislatívne, a to, že vlastne má povinnosť akceptovať každý návrh, ktorý spĺňa isté podmienky, a má zviazané ruky v skúmaní tých vecí, ktoré sa dotýkajú spoločnosti, ochrany toho verejného záujmu, ale dokonca aj logicky teda určovania možnosti budúceho využívania, čo je tiež dôležité. Takže vlastne po tej medializácii sme sa stretli s ministerstvom a rokovali sme o tých možnostiach a výsledok je ten, ktorý dnes predkladáme. Nemôžeme, ale nechcem ísť do podrobností, ale chcem iba povedať, že máme, sme presvedčení o tom, že sledujeme verejný záujem a že pokiaľ sa nám podarí a Národná rada schváli ten návrh zákona, tak prispejeme ku kvalite rozhodovania ministerstva v tejto veci a k tomu, aby mohol, mohlo ministerstvo chrániť ten verejný záujem, ktorý, samozrejme, chrániť musí.
Takže ďakujem za vystúpenie a poprosím tiež ako predkladateľ, jeden z predkladateľov o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2018 o 11:49 hod.

doc. JUDr. CSc.

Peter Kresák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:51

Ján Senko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Cením si váš názor, pán poslanec. Chápem ozaj pozitívne tento predmetný návrh zákona. My sme nakoniec už mali spoločné stretnutie hneď ako na, po istom čase, ako vznikla táto, dá sa povedať, nepríjemná situácia aj s ministrom životného prostredia, s ministrom hospodárstva, aj za účasti predsedu vlády a odborných pracovníkov jednotlivých ministerstiev, kde sme si túto problematiku čiastočne vysvetlili, a svojím spôsobom môžem povedať, že aj predmetný návrh zákona je záverom k vyriešeniu tejto situácie, ktorá vznikla. Takže ja ozaj si, ja cením tento návrh, podporujem ho a budeme možno hľadať aj na základe pripomienok, ktoré vzniknú v našom území dotknutom, spoločné riešenie tak, aby sme ozaj, ak to tak môžem správne povedať, vyšperkovali tento návrh zákona. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2018 o 11:51 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:52

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Škoda, že pán Kresák odchádza, lebo som vo svojej rozprave chcela zareagovať aj na jeho, na jeho slová ako jedného z predkladateľov.
Rozumiem tomu, že chcete návrhom zákona riešiť nejakú jednu konkrétnu situáciu, avšak zákon bude platiť pre celé Slovensko a nielen pre jednu, jeden konkrétny prípad, ktorým možno by ste dali nástroj na jeho riešenia. A chcem práve poukázať na tie medzery vášho návrhu, aby ste zvážili, že či to nie je vecou na stiahnutie, mojej pripomienky na stiahnutie tohto návrhu a prerokovania ešte v odbornom fóre, resp. nejakého veľkého pozmeňovacieho návrhu.
Vy píšete, že cieľom predloženého návrhu zákona je posilnenie pozície ministerstva životného prostredia s agendou prieskumných území, atď., z dôvodu objektívne nemožnosti využívať ložisko vyhradeného nerastu a z dôvodu rozporu s verejným záujmom. Uvádzate, že navrhovaná úprava bude mať lepší vplyv na kvalitu rozhodovacej činnosti ministerstva a zlepšenie postavenia vlastníka záujmovej nehnuteľnosti. To som tam nikde nenašla, ale dajme tomu, že tá páka v rozhodovacej činnosti ministerstva, ju tam chcete dať.
Avšak myslím, že nemáte správne posúdený alebo úplne posúdený dopad na verejné financie a podnikateľské prostredie. Taktiež hovoríte tu o možnosti zamietnuť návrh na určenie z dôvodu, zopakujem, nemožno z dôvodu objektívnej nemožnosti využívať ložisko chránené, vyhradeného nerastu, ako i z dôvodu rozporu s verejným záujmom. Avšak tieto definície tam nemáte uvedené. Čo je to, čo, aká je definícia?
Pán poslanec Kresák, ja vás práve toto sa pýtam, čo je definícia objektívnej nemožnosti? Ja som takýto nejaký právny pojem nikde nenašla a taktiež aj definícia rozporu s verejným záujmom v tomto prípade je diskutabilná, že čo to bude.
Teraz konkrétne k tým jednotlivým bodom. V bode, v prvom bode teda hovoríte, že konanie môže byť aj nielen o tom, že či vydá nové prieskumné územie, ale aj o zrušení a zmene, pritom nemáte vypočítaný dopad na túto situáciu. Keď raz má žiadateľ povolenie na prieskumné územie, ktoré získal s cieľom istej nejakej budúcej investície, a teraz ministerstvo samo od seba začne konanie o jeho zrušení bez toho aby, alebo zúžení, v prípade, že on naozaj dodržiava všetko, čo v tom povolení má, tak on má objektívnu škodu, on si môže uplatňovať náhradu nielen tých nákladov, ktoré mal s prieskumným územím, ale, pozor, aj v súvislosti s banským zákonom môže si uplatňovať aj ušlý zisk alebo stratu tých jeho plánov, ktoré mu umožňuje platná legislatíva o tom, že vlastne môže požiadať do budúcna o ťažbu. Veď takéto máme súdne spory o milióny eur medzi Slovenskou republikou a niektorými takýmito spoločnosťami. To nie sú stovky alebo tisíce, to sú miliónové spory.
Otázka k bodu 2. Hovoríte, že ministerstvo si môže dožiadať aj ďalšie doklady na to, aby mohlo posúdiť spoľahlivo ten návrh, ak sú na to z hľadiska verejného záujmu závažné dôvody. No, toto by malo byť jasné, aké dokumenty, pretože aj ten žiadateľ má isté práva, aby nedochádzalo k šikane, že ministerstvo bude stále požadovať a ešte toto a ešte toto a vlastne ten žiadateľ nebude mať rozhodnutie, či nemá nárok, hej, má, sa posudzuje nejaké konanie, on požiadal o vydanie prieskumného územia, ale nemá na to nárok, hej, ale má nárok na spravodlivé a čestné posúdenie jeho žiadosti, aby vedel, čo všetko má doložiť. A ak ministerstvo ešte tento papier a ešte tento papier, tak vlastne môže dôjsť, je tu priestor na korupciu a šikanu tohto žiadateľa.
Otázka k bodu 3. Píšete tam, že budú, teda dopĺňate písmená dve, že "ak sa v konaní nepreukáže možnosť budúceho využitia výhradného ložiska", alebo i "určenie prieskumného územia by bolo v rozpore s verejným záujmom". Tu sa pýtam, ako chcete preukazovať možnosť budúceho využitia? Veď to je dané v nejakej geologickej alebo surovinovej, geologickom, v geologickej koncepcii alebo surovinovej politike o tom, aké nerastné bohatstvá kedy sa budú využívať. Na ďalšie, v ďalšom procese po ukončení prieskumného územia ten, tá firma alebo teda ten geológ odovzdá záverečnú správu ministerstvu životného prostredia a nemá automaticky ťažbu. On musí robiť ďalšie procesné kroky, napríklad musí ísť cez posudzovanie vplyvov na životné prostredie už na ten zámer tej samotnej ťažby. A zase tu nemá nárok na to, že on urobí tú EIA a že musí dostať to povolenie. Je tuná vlastne len zase istý proces na to, aby sa práve aj v procese EIA uplatnili všetky tieto požiadavky, o ktorých vy hovoríte. Len pravdou je, že u nás EIA málokedy má zamietavý, zamietavý výrok, pretože ako keby ten navrhovateľ niečo si vymyslí, ako keby automaticky mal právo. Nemá, nemá. Tam práve v tomto procese sa môžu preukázať tie verejné záujmy.
Čiže opätovne sa pýtam, čo je verejný záujem. Je verejný záujem deklarovaný v územnom pláne obce? Ak áno, tak hej. Lenže my máme, teraz je trošku opačne postavený zákon, že keď sa raz určí prieskumné územie, v podstate ako keby sa to ložisko zapracovalo do územného plánu. Čiže ako obec musí akceptovať tento daný fakt, že bolo vymapované nejaké ložisko nerastného bohatstva.
Prevaha verejného záujmu nad záujmami vlastníka nehnuteľnosti. Čo bude verejný záujem? Ťažba zlata? Mastenca? Ropy? Zemného plynu? Uhlia? Lebo podľa geologickej koncepcie alebo surovinovej politiky aj urán tam patrí. Opätovne sa pýtam, čo je verejný záujem, kde ho, ako ho bude deklarovať? Pretože keď on si zoberie ako deklaráciu práve tieto dve schválené vládou koncepcie, tak ho má. Tak ho nemôžte, nebudete môcť toto vlastne využiť. Kedy sa uplatní ten verejný záujem? Je to pri oceňovaní toho bohatstva? Tu by sme sa mali na toto pozrieť, aj na tieto veci, isté si povedať. Že je verejný záujem ťažiť bentonit? Je verejný záujem ťažiť mastenec? Ktoré sú strategické suroviny do budúcnosti? Dneska sa bentonit vyváža do zahraničia a v podstate bude, naše zásoby v okolí Kremnice vyťažené a my budeme potom drahé, drahý bentonit nakupovať zo zahraničia. Dvestotisíc ton ročne sa vyťaží bentonitu a gro ide do zahraničia. Vzácne suroviny, suroviny budúcnosti.
Na záver ešte sa chcem spýtať. Tie úpravy, prechodné ustanovenia, ktoré tam máte, píšete, že konania, ktoré boli začaté, samozrejme budú pokračovať podľa existujúceho. A ja sa opýtam na tie prieskumné územia, ktoré boli vydané. Pretože naše Slovensko je preskúmané. Ako milióny korún v minulosti Slovenska a Československo alebo Slovensko dalo na obrovský prieskum Slovenska. To máme ozaj veľmi dobre Slovensko preskúmané. A veľmi lacno predáva alebo odovzdáva Slovenská republika tieto prieskumné dáta súkromným spoločnostiam, ktoré platia minimum. Keď by sa upravila táto politika platieb, platieb pre jednak pri prieskumných územiach, ale platieb pri tom, že vlastníkom ako keby sa z toho slovenského nerastného bohatstva stáva ten, ten, tá spoločnosť, ktorá ťaží a veľmi málo dáva peniaze a ešte sú nespravodlivo rozdeľované. Tu je vlastne ako tento problém.
Čiže už mi končí čas, som sa chcela, že budem menej rozprávať, lebo som čítala niekde článok, že som druhý najdlhší rečník v tomto parlamente, tak som si povedala, že len 10 minút bude stačiť, ale ešte, ešte by som chcela pokračovať v niektorých veciach. Ale verím, že v druhom čítaní, respektíve verím, že stiahnete tento návrh. Poďme sa o ňom rozprávať! Je tam veľa vecí, ktoré treba riešiť, som rada, že ste problematiku otvorili, ale nemyslím si, že takto, ako je to postavené, problematiku vyrieši, skôr mám pocit, že vnesie do tejto problematiky ešte viacej nejasností a problémov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.9.2018 o 11:52 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:02

Peter Kresák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No a ja začnem tým, že, za seba hovoriac, nestiahneme tento návrh, pretože sme presvedčení, že je správny, že je dobrý a že je potrebný. Samozrejme, vy ste vyslovili, pani kolegyňa Zemanová, celý rad otázok, ale ja ako právnik vám a teraz vám budem z fleku odpovedať a neviem, či to stihnem, rád to urobím niekedy aj v súkromí, pokúsim sa teraz aspoň z toho, čo som si stihol poznamenať. Vy namietate slovne spojenie objektívna nemožnosť. No musím povedať, že to je slovné spojenie, ktoré obsahuje dôvodová správa, to neni legislatívny text. Netvrdím, že je najšťastnejšie, ale samozrejme vyložiť ho môžme veľmi jednoducho. Objektívna nemožnosť je nemožnosť, ktorá je spôsobená buď technologickým napríklad výstupom, ktorý sa nedá realizovať, čo je prípad napríklad aj bol aj toho kyanidu, alebo napríklad zákona. Keď zákon neumožňuje niečo vykonať, to je objektívna nemožnosť. A mohli by sme takto ďalej pokračovať, ale ešte raz hovorím, to je vec dôvodovej správy, neni to vec samotného legislatívneho textu.
Otvorili ste otázku verejného záujmu. Musím vám povedať, že, ale vy to iste viete, že tento pojem, slovné spojenie sa používa samozrejme napríklad v ústave aj v množstve iných právnych predpisov, a je daný pomerne jasný výklad toho, čo je to verejný záujem. A tú odpoveď nám dáva viacej rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré jednoznačne povedali, že verejný záujme sa musí skúmať v každom jednotlivom prípade, čo znamená aj v prípade aj tohto ustanovenia v geologickom zákone znamená, že ministerstvo životného prostredia bude v každom jednotlivom prípade, pri každom jednotlivom rozhodovaní skúmať verejný záujem a nikdy sa nedá vopred určiť, čo je a čo nie je verejný záujem. Je to strašne dôležité, pretože to vyžaduje práve to vyššie skrutínium skúmania. Ono to súvisí aj s ďalšou problematikou, ktorú ste otvorili, a to je otázka prípadného podozrievania z toho, že by ministerstvo životného prostredia nechcelo konať férovo voči niektorým účastníkom tohto konania. Nuž, musím vám povedať, že ak si pozriete geologický zákon, tak iste vám neuniklo, je tam § 41, ktorý hovorí, že až na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2018 o 12:02 hod.

doc. JUDr. CSc.

Peter Kresák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:05

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vidím, že naozaj je to na dlhšiu odbornú debatu, ale už aj z vášho vystúpenia, pán kolega Kresák, vyplýva, že naozaj tento, tieto formulácie nie sú jasné. A myslím si, že zákon by mal byť explicitne zadefinovaný, aby práve rôzne výklady sa nevnášali doňho. Totižto aj dôvodová správa je istým spôsobom súčasťou legislatívneho procesu, pretože pri výklade v nejasnostiach sa siaha práve po dôvodovej správe, aby bolo jasné, že ako to ten zákonodarca myslel. Takže keď už raz uvediete takýto nejaký pojem alebo úvahu, tak mala by byť možno teda v tej dôvodovej správe aspoň jasne zadefinovaná.
Ale ja som za to, poďme sa o tom rozprávať, len je mi ľúto, keď je to v takom chvate a v tlaku, že už je to v legislatívnom čítaní. Lebo tie problémy tu sú. Ja som sa veľmi aktívne zapájala do problému pri prieskumných územiach ropy a zemného plynu na východe Slovenska. Veď vďaka tomu sme tu prijali novelu zákona o tom, že vrty, prieskumné vrty do istých hĺbok sú v zisťovacom konaní ich dopady na životné prostredie. Veď o tejto téme sa tu už bavíme v podstate zhruba dva roky a v konečnom dôsledku táto problematika bude otvorená ešte aj pri kanadskej zmluve CETA, kde vlastne sú práve námietky a obavy z týchto vecí, ktoré tuná my dávame, ktoré dávate vy do návrhu zákona. Čiže je to vážna vec a tak ako je to naformulované, vnesie ďalšie nejasnosti do tohto procesu, čo môže poškodiť Slovensku.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2018 o 12:05 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video