Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, kolegyne, kolegovia, v tomto roku si pripomíname predovšetkým dve veľké historické jubileá. Je to 25 rokov od vzniku druhej Slovenskej republiky a onedlho bude výročie 80 rokov od ustanovenia prvej slovenskej vlády a Slovenského snemu, vznik autonómie Slovenskej republiky, slovenskej autonómie 6. októbra 1938.
Vlastný štát je v ponajprv výrazom naplnenia samourčovacieho práva národa, jeho vyspelosti, znakom jeho schopnosti samostatne si spravovať svoje záležitosti. A v dnešnej dobe je aj podmienkou prežitia národa a uchovania si vlastných hodnôt v globalizujúcom sa svete.
Štát je charakterizovaný štátnymi symbolmi. Používanie štátnych symbolov Slovenskej republiky upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky. Tými sú, ako už spomenul kolega Mora, štátny znak, štátna zástava, štátna pečať a štátna hymna.
V § 2 uvedeného zákona stojí: „Každý je povinný zachovávať úctu k štátnym symbolom Slovenskej republiky. Výchova k vlastenectvu a úcte k štátnym symbolom Slovenskej republiky musí byť zaradená do štátneho vzdelávacieho programu škôl.“ Pozrime sa však, aká je prax, aká je skutočnosť dnes. Namiesto pestovania vlastenectva nám ministri školstva a hlavne predseda tohoto parlamentu navrhujú povinné školské výpravy do Osvienčimu. Namiesto formovania národného povedomia zažívame tlak na vyformovanie európskeho občana, samozrejme, v zmysle občana Európskej únie, akéhosi nového homo europaeus, čo je asi ďalší pokus neomarxistov o nahradenie staršieho skrachovaného konceptu sovietskeho občana homo sovieticus.
Je neprípustné, aby sa štátne symboly, aby boli verejne hanobené. To je útokom nielen na štát, ale aj na národ, ktorého štát je domovom. A nepriamo je to útok aj na históriu národa a jeho veľké osobnosti, ktoré sa o prežitie národa a vytvorenie štátu zaslúžili alebo k tomu nejakým spôsobom prispeli.
Ako to však vyzerá u nás so zachovávaním úcty k štátnym symbolom? Pokrkvané, vyblednuté či roztrhané vlajky na verejných budovách sú len jednou stránkou skutočnosti. Čo je horšie, stretávame sa aj s otvorenými prejavmi nenávisti a hanobenia štátnych symbolov a nenávisti k slovenskému národu.
Už v minulosti, teda počas asi tak pred dvadsiatimi rokmi, keď bol ešte v parlamente Miklós Duray, sa vyjadril, tento sa vyjadril vo svojej knihe Psí obojok, že keď sa Maďar ožení so Slovenskou, tak przní rasu. To nebolo absolútne, to si nikto nevšimol a hoci tu bola aj Slovenská národná strana v tomto parlamente, nikto k tomu nič nepovedal.
Ďalej. Donedávna tu bol poslanec v tomto parlamente, ktorému sa dvíhal žalúdok, ktorému bolo na vracanie, keď videl slovenskú zástavu a slovenský znak. Detto, absolútne bez povšimnutia, bez slovka kritiky, bez slovka nejakého, bez akéhokoľvek, akejkoľvek zodpovednosti za toto.
Nie tak dávno, nie je tak dávno, čo priateľ prezidenta Kisku, pseudoumelec, takzvaný umelec, neviem, ako ho nazvať, lebo umenie to nie je, Ľuboš Lorenz sa vystatoval vulgárnym zobrazením štátneho znaku Slovenskej republiky, a to tak, že slovenský štátny znak, dvojkríž na trojvrší umiestnil do symbolu kosoštvorca ženského prirodzenia, na svojom tričku. A toto propagoval. Verejne, bez akéhokoľvek prísnejšieho, bez akejkoľvek zodpovednosti.
Nie je toto hanobenie štátnych symbolov podľa zákona č. 63/1993 § 2? Nie je toto prejav nenávisti k štátu a k slovenskému národu? Nie je toto práve skutočný extrémizmus? Nie je prejav satanizmu, takto zneuctiť nielen národný, ale aj kresťanský symbol Slovenska?
A čo tak poslanec Matovič, ktorý v januári 2012, už tu spomenutý, kolega to spomenul, vylepil na vchod do budovy Národnej rady Slovenskej republiky znevažujúcu karikatúru štátneho znaku Slovenskej republiky v tvare opice s banánom. Mal to snáď byť signál pre občanov, aby aj oni podobne hanobili štátne symboly Slovenskej republiky a neváhali porušovať platný zákon?
Žiaľ, nedostatkom terajšieho zákona je, že pokuty za jeho porušovanie, § 14, sú definované príliš voľne a nejasne. I paragrafy Trestného zákona, ktoré by sa mohli využiť, sa na podobné prípady znevažovania neaplikujú.
Sme presvedčení, že je najvyšší čas pre prijatie takéhoto zákona o štátnych symboloch. Inšpirovať sa môžeme aj niektorými susednými štátmi. Prečítam, aké majú niektoré zákonodarstvo.
Bulharsko. Trestný zákon, čl. 108: „Osoba, ktorá akýmkoľvek spôsobom hanobí znak, vlajku alebo hymnu Bulharskej republiky, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.“
Česká republika. Trestný zákon, čl. 198: „Hanobenie národa, rasy a presvedčenia. (1) Osoba, ktorá verejne hanobí národ, jeho jazyk alebo rasu, skupinu obyvateľov republiky pre ich politické presvedčenie, vyznanie alebo nedostatok viery, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Páchateľ, ak spácha čin uvedený v odseku 1 spolu s najmenej dvoma ďalšími osobami, sa potrestá odňatím slobody až na dobu až troch rokov.“
Ďalej. Chorvátsko. V súčasnom Chorvátsku je diskreditovanie štátnych symbolov nelegálne. Trestný zákon z 19. októbra 1997, čl. 151 hovorí: „Poškodzovanie povesti Chorvátskej republiky. Kto verejne vystavuje výsmechu, opovrhnutiu či pohŕdaniu Chorvátskom, jeho zástavou, znakom alebo hymnou, kto urazí chorvátsky národ, potrestá sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.“
Ďalej. Estónsko. Trestný zákon, § 194: „Hanobenie štátnej zástavy alebo štátneho znaku. Osoba, ktorá strháva, rúca, poškodzuje, znesväcuje alebo inak hanobí národnú zástavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“
Fínsko. Vo Fínsku je trestným činom urážka štátnych symbolov, urážka symbolov ako takých nie je trestná. Podľa ustanovenia § 8 zákona o fínskej zástave 380/1978: „Osoba, ktorá strháva alebo neúctivo narába s fínskou zástavou, bude odsúdená na pokutu.“
Ďalej. Francúzsko. Podľa francúzskeho práva sa potupenie francúzskej národnej hymny alebo francúzskej zástavy v priebehu akcie organizovanej alebo regulovanej orgánmi verejnej správy trestá pokutou vo výške do 7 500 eur a šiestich mesiacov väzenia, ak sa vykoná na zhromaždení. Zákon sa zameriava aj na neprístojné správanie sa na verejných ceremoniáloch a významných športových podujatiach, napríklad pískanie počas znenia hymny. Od júla... Novela spočiatku trestala prečin bez ohľadu na kontext. Parlamentná komisia ju potom zúžila iba na tieto podujatia. Od júla 2010 však zákon uznáva za prečin znesvätenie francúzskej národnej zástavy na verejnom mieste, ale tiež distribuovanie obrázkov znesvätenej vlajky, a to aj v súkromnom prostredí.
Írsko. Úrad predsedu vlády v bulletine Národná zástava obsahuje zoznam postupov, ktorým sa má zabrániť. Bod 17 hovorí: „Národná zástava nesmie byť poškodená umiestňovaním sloganov, log, nápisov alebo obrázkov akéhokoľvek druhu. Starostlivosťou sa musí vždy zabezpečiť, aby sa národná vlajka, zástava nedotýkala zeme,“ čo je častý prípad slovenskej zástavy, hoci aj vo vestibule Národnej rady Slovenskej republiky, „aby sa nevliekla vo vode alebo nezaplietla do stromov či iných prekážok.“ Toto všetko citujem.
Ďalej. Litva. Nový Trestný zákon Litvy nadobudol platnosť 1. mája 2002. Článok 119 stanovuje zodpovednosť za znesvätenie štátnych symbolov. To sa potrestá odňatím slobody až na dva roky alebo nápravnou prácou, alebo pokutou.
Nemecko. Podľa nemeckého Trestného zákona, § 90a, je nezákonné verejne urážať alebo poškodzovať nemeckú federálnu zástavu, ako aj zástavy spolkových krajín. Porušitelia môžu byť pokutovaní alebo odsúdení až na tri roky väzenia. Až na päť rokov väzenia môžu byť potrestaní vtedy, ak ide o zámerné podporovanie odstránenia Spolkovej republiky Nemecko alebo poškodenie ústavných práv. Nemecký Trestný zákon z roku 1998 až 2009, § 90a „Hanobenie štátu a jeho symbolov“, hovorí: „Kto verejne na zhromaždeniach alebo prostredníctvom šírenia písomných materiálov, § 11 ods. 3, uráža alebo so zlým úmyslom vyjadruje neúctu k Spolkovej republike Nemecko alebo niektorému z jej členských štátov, alebo k jej ústavnému poriadku alebo uráža farby, zástavu, erb či hymnu Spolkovej republiky Nemecko alebo niektorého z jej štátov, podlieha trestu odňatia slobody až na tri roky. Kto odstraňuje, ničí, poškodzuje, činí nepoužiteľným či zohyzďuje alebo inak zneucťuje verejne vystavenú vlajku Spolkovej republiky Nemecko, respektíve niektoré z jej štátov alebo štátny znak, musí niesť rovnakú zodpovednosť, trestá sa aj pokus, trest odňatia slobody je do päť rokov väzenia alebo pokuta, ak páchateľ zámerne podporuje úsilie v boji proti nepretržitej existencii Spolkovej republiky Nemecko alebo voči jej ústavným princípom.“
Maďarsko. „Zneuctenie národných symbolov“, čl. 269a Trestného zákona, paragraf: „Kto používa prejavy zneucťujúce a ponižujúce národnú hymnu, zástavu alebo znak Maďarskej republiky alebo spácha iný podobný skutok pred širšou verejnosťou, pokiaľ nie je spáchaný vážnejší čin, má byť potrestaný odňatím slobody do jedného roka práce vo verejnom záujme alebo pokutou. Ak páchateľ uráža maďarský národ a podnecuje k nenávisti voči nemu, trestá sa prísnejšie na základe čl. 269 upravujúceho zločin podnecovania proti komunite.“
Portugalsko. V Portugalsku stanovuje čl. 332 Trestného zákona z roku 1999, že „každý, kto slovom, gestom, písomne alebo inými prostriedkami verejnej komunikácie znesväcuje republiku, štátnu zástavu alebo štátnu hymnu, znaky a symboly portugalskej zvrchovanosti alebo akýmkoľvek iným spôsobom im odopiera patričnú úctu, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom až do 240 dní vypočítaných podľa príjmu obžalovaného“.
Rakúsko. V Rakúsku je zneuctenie zástavy a symbolov nelegálne na základe Trestného zákona. Paragraf 248 Trestného zákona Rakúska „Hanobenie štátu a jeho symbolov“ hovorí: „Kto akokoľvek, ak je skutok známy širokej verejnosti, nevraživým, nenávistným spôsobom uráža alebo znevažuje Rakúsku republiku alebo jeho spolkové krajiny, potrestá sa jedným rokom odňatia slobody. Kto spôsobom uvedeným v prvom odseku nenávistne urazil či znevážil zástavu Rakúskej republiky alebo ktoréhokoľvek z jej štátov alebo rakúsky výsostný znak upevnený na rakúskych úradoch, štátnu hymnu alebo národnú hymnu, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo peňažným trestom do 360 denných sadzieb.“
Rumunsko. V Rumunsku sa podľa čl. 236 Trestného zákona „človek za každý prejav, ktorý vyjadruje pohŕdanie symbolmi Rumunska, podľa ústavy sú nimi zástava, národný deň, hymna a štátny znak, potrestá odňatím slobody od šesť mesiacov do troch rokov. Prejavy akéhokoľvek druhu vyjadrujúce pohŕdanie rumunským štátom sa trestá väzením od šiestich mesiacov do troch rokov. Prejavy vyjadrujúce pohŕdanie znakmi verejných úradov orgánmi sa trestajú odňatím slobody od troch mesiacov do jedného roka alebo peňažným trestom.“
Slovinsko. „Znevažovanie slovinského ľudu alebo národných spoločenstiev“, tento článok stanovuje, že „ten, kto sa dopustí verejne niektorého z trestných činov uvedených v čl. 169 až 173, teda urážania, nactiutŕhanie, hanobenie, ohováranie, falošné obvinenie voči ľuďom Slovinska, bude potrestaný pokutou alebo odňatím slobody na dobu až jedného roka.“
Švajčiarsko. Zničenie, odstránenie alebo znesvätenie národných symbolov inštalovaných na verejných úradoch, švajčiarske kantonálne a municipiálne symboly je podľa federálneho Trestného zákona, je to trestné formou peňažnej pokuty alebo odňatím slobody až na tri roky. Trestný zákon 1937 až 2013, čl. 270 „Útok na švajčiarske národné symboly“ hovorí: „Každý, kto v zlom úmysle odstráni, poškodí alebo sa inak urážlivo správa k švajčiarskym národným symbolom alebo k zástave konfederácie alebo kantónov, podlieha trestu odňatia slobody až na tri roky.“
Taliansko. Identifikácia zločinov proti štátu sa premieta v ustanovení „Verejná urážka alebo ponižovanie zástavy či iných štátnych symbolov“, čl. 292 Trestného zákona hovorí, že „každý, kto sa takéhoto skutku dopustí, môže byť potrestaný odňatím slobody až na štyri roky".
Ukrajina. Ukrajinský parlament zvýšil v roku 2009 tresty za kriminálne zneužívanie štátnych symbolov. Zmenil tým čl. 338 Trestného zákona „Previnenie sa proti štátnym symbolom. Verejné zneužitie štátnych symbolov Ukrajiny, štátna zástava, znak a hymna, sa tak potrestá až dvomi rokmi väzenia.“ Dovtedy bolo toto správanie iba priestupkom.
V Spojených štátoch pokus prijať dodatok ústavy, ktorý by zakazoval znesvätenie americkej vlajky, neprešiel v júni 2006 v Senáte iba o jeden, jeden hlas.
Tak nepodarilo sa mi síce zistiť, ako sa k hanobeniu svojich štátnych symbolov a k hanobeniu štátu, ako aj k hanobeniu židovského národa, ako sa vstavajú v štáte Izrael a aké tresty prijali, ale ja si naozaj neviem predstaviť, že by Izrael takéto niečo beztrestne dovolil.
Ďakujem za pozornosť.