35. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, kolegyne kolegovia, pán podpredseda vlády, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady k prerokovaniu predmetného vládneho návrhu (tlač 1073) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1316 z 11. septembra 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 441 z 9. októbra 2018 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 285 z 15. októbra 2018. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 19 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 19 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1073) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 293 zo 16. októbra 2018. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ak chceme zlepšiť služby štátu a fungovanie štátu vo všeobecnosti, prvým krokom musí byť predovšetkým zlepšenie verejného obstarávania.
Cez verejné obstarávanie pretečie ročne viac ako 4 mld. eur. Verejné obstarávanie je jedným z najväčších zdrojov korupcie na Slovensku, ale aj vo svete. Viacerí experti poukazujú na to, že až 57 všetkých, 57 % všetkých úplatkov vo vyspelých krajinách OECD ide práve na ovplyvňovanie verejného obstarávania.
Je ťažké vyčísliť cenu korupcie, no odhaduje sa, že náklady korupcie vo verejnom obstarávaní sa pohybujú medzi 10 až 30 % z danej investície. Ak by sme zobrali do úvahy len konzervatívny odhad, 10 %, tak na Slovensku ide o závratnú sumu 400 mil. eur ročne, ktorá sa stratí v dôsledku korupcie pri verejných obstarávaniach. Ak nefunguje verejné obstarávanie, dôsledkom sú nielen zbytočné obrovské náklady pre občanov, ale hlavne menej kvalitné a nefunkčné služby. Tí, ktorí dávajú úplatky, snažia sa tieto peniaze získať naspäť na premrštených cenách, na fakturácii prác, ktoré nikdy neboli urobené, upúšťaním od štandardov kvality, používaním lacnejších a nekvalitnejších materiálov. Na Slovensku to vidíme na predraženej a slabo fungujúcej informatizácii, na predraženom mýte, na zbytočných eurofondových projektoch, kde sa obstarávajú lavičky za 62-tisíc eur alebo kamerové systémy za 100-tisíc eur, keď cena porovnateľných systémov je 10-tisíc eur, alebo na prístrojoch v nemocniciach, keď napríklad za cenu dvoch CT prístrojov sa kúpi jeden, ako to urobilo bývalé vedenie na Žilinskej župe. Náklady zaplatia v prvom rade ľudia. Z tohto je evidentné, že verejnému obstarávaniu, pravidlám a kontrole treba venovať maximálnu pozornosť.
Do druhého čítania v parlamente, aktuálne prichádza vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a k tomuto zákonu máme také tri zásadné výhrady. Prvou výhradou, je zvyšovanie limitov pri obstarávaniach zákaziek s nízkou hodnotou, limity sa v priebehu posledných štyroch rokoch bez reálneho odôvodnenia zvyšovali už viackrát. Ja chápem, že cieľom štátu by malo byť zefektívnenie verejného obstarávania a zrýchlenie, ale nie za cenu väčšieho priestoru pre korupciu, zníženie súťaživosti malých a stredných podnikov a obmedzovanie konkurencie. Pri aktuálnom vládnom návrhu hrozí, že dôjde k menšej kontrole zákaziek, keďže už nebude zverejňovaná kompletná dokumentácia, a zvýši sa aj riziko vopred dohodnutého výberu uchádzačov a fiktívnej konkurencie. Takisto nesmieme zabúdať ani na dôsledky tohto návrhu v samospráve, po schválení nových limitov bude platiť, že zhruba, tri štvrtiny hodnoty samosprávnych zákaziek budú môcť byť pridelené bez oficiálnej súťaže. Nebezpečenstvo korupcie sa reálne zvyšuje, a preto za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti budeme predkladať pozmeňujúci návrh, podľa ktorého bude povinné ex ante zverejňovať aj zákazky s nízkou hodnotou vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. Takéto opatrenie by malo umožniť základnú úroveň transparentnosti pri narábaní s verejnými prostriedkami, podporí hospodársku súťaž, keďže podnikateľským subjektom umožní aktívne vstupovať do procesu verejného obstarávania formou predkladania ponúk.
Druhou, druhým problémom, ktorý vidíme v novele, je právna úprava tzv. dotovaných subjektov. Tu ide podľa mňa o nepochopiteľnú zmenu, keďže zákon vôbec nerozlišuje hodnotu takejto zákazky a neberie do úvahy potrebu kontroly vyšších objemov verejných prostriedkov. Stačí, že verejná dotácia na nákup je nižšia ako 50 % hodnoty zákazky, a kontrola sa takejto zákazky nemá týkať. Vyňatím takýchto projektov z kontroly procesu zadávania zákazky sa otvára veľký priestor pre špekulácie, znižuje sa verejná kontrola a hovorím, nejedná sa o malé prostriedky, sú to potenciálne veľké objemy finančných prostriedkov z verejných, z verejných financií. Mali sme eurofondové výzvy, kde takéto dotované subjekty dostávali aj dotácie v hodnote 20 mil. eur.
Tretím problémom, na ktorý dlhodobo upozorňujeme, je súťaž spriaznených spoločností. Ešte v roku 2016 vydal Protimonopolný úrad stanovisko k účasti majetkovo alebo personálne prepojených subjektov v procese verejného obstarávania s tým, že samotný Protimonopolný úrad dlhodobo požaduje, aby zákon o verejnom obstarávaní umožňoval diskvalifikáciu majetkovo či personálne prepojených subjektov v rámci jedného verejného obstarávania.
Odvtedy sme poukázali na niekoľko škandalóznych prípadov, kedy pri lukratívnych zákazkách súťažili spriaznené a prepojené subjekty. Jeden príklad za všetky, uvediem úspešnú a vládnej strane SMER blízku spoločnosť BONUL, ktorá začiatkom tohto roka súťažila so spriaznenou firmou o zákazku pre Zbor väzenskej a justičnej stráže v hodnote viac ako 8,5 mil. eur. Tieto dve firmy podobný scenár uskutočnili už aj predtým pri inej štátnej a objemnej zákazke. Problém je o to závažnejší, že išlo o miliónové tendre, ktoré by pri správnom nastavení zákona mohli prebehnúť transparente a zrejme aj pre štát výhodnejšie.
Tu takisto predkladáme pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam v závere, kde chceme zaviesť možnosť vylúčenia uchádzača alebo záujemcu, a to v prípade dôvodných podozrení na prepojenie s inými súťažnými hospodárskymi subjektmi v tom istom verejnom obstarávaní, tak aby, samozrejme, bolo zachované európske právo.
Tieto naše výhrady sme tlmočili aj na osobnom stretnutí predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie pánovi Hlivnákovi. Komunikovali sme mu aj iné problémy z praxe, s ktorými sme sa stretli pri kontrole korupčných praktik vo verejnom obstarávaní. Túto debatu hodnotím ako veľmi konštruktívnu.
Okrem iného sme napríklad preberali aj ďalší problém z praxe, ktorý sa týka napr. prípadu košickej firmy profitujúcej zo zmlúv z Úradom pre investície a akvizície Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Firma funguje od roku 2004. Majiteľom bol od začiatku až do februára 2017 ten istý človek. Vo februári 2017 sa majiteľ zmenil. Jediným spoločníkom a konateľom firmy sa stala jeho sestra a dôvodom zmeny vlastníckej štruktúry bola kauza majiteľa firmy, kedy mal brať ako šéf bratislavských záchranárov od svojich zamestnancov úplatky. Dostal peňažný trest, dostal podmienku tri roky, no biznis tejto firmy so štátom pokračuje ďalej. Po prepísaní firmy na sestru zostal údajne ako bežný zamestnanec a naďalej dostáva zákazky predovšetkým od ministerstva vnútra a ministerstva obrany. A od odsúde..., od odsúdenia v marci minulého roka získala firma zákazy od ministerstva obrany a ministerstva vnútra v hodnote viac ako 3,5 mil. eur. Čiže toto je ďalší problém, kde firmy využívajú diery v zákone o verejnom obstarávaní. Zatiaľ tieto medzery navrhovaná novela nerieši.
Okrem kritiky by som však chcela aj oceniť pozitívne veci, ktoré táto novela prináša. Vítam zámer predkladateľa predĺžiť lehotu pre povinnú archiváciu dokumentácie z verejného obstarávania zo súčasných 5 rokov na 10 rokov, a to z dôvodu potreby poskytnúť pre kontrolné orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní dostatočný časový priestor pre výkon kontrolných činností, resp. vyšetrovania. V tejto súvislosti by možno stálo za úvahu lehotu ešte predložiť na 15 rokov, k čomu sa tiež v pripomienkovom konaní vyjadrili, vyjadrovali viaceré organizácie.
Rovnako môže pomôcť povinnosť zverejňovať externý subjekt, ktorý pripravuje podklady pre uchádzačov. To pokladáme tiež za veľmi dôležité opatrenie.
Pozitívne sa dá takisto vnímať aj návrh na rozšírenie právomoci úradu, kde by si mohol úrad vyžiadať od orgánov Policajného zboru alebo od orgánov činných v trestnom konaní informácie z trestných spisov na účely výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním. Vzhľadom na potreby čo najvyššej efektivity výkonu dohľadu je takéto opatrenie vítané a oceňujeme ho.
Taktiež chcem oceniť doplnenie zákona o verejnom obstarávaní o ustanovenie, na základe ktorého bude mať úrad oprávnenie viesť správne konanie aj priamo voči osobe, ktorá riadne neinformovala verejného obstarávateľa o svojom konflikte záujmov vo verejnom obstarávaní. Doterajšia právna úprava nedokázala takéto konanie postihovať, a to aj napriek tomu, že k nemu dochádzalo pomerne často. Len my sme upozorňovali na niekoľko prípadov konfliktu záujmov. Bolo to napríklad pri eurofondovej výzve na obnovu poškodených lesov, kedy som dala podnet na Úrad pre verejné obstarávanie na preverenie 13 verejných obstarávaní, vždy ich vyhrali dve spriaznené kysucké firmy a Úrad pre verejné obstarávanie tu konštatoval celkovo 105 porušení zákona. V 13 verejných obstarávaniach, 105 porušení zákona!
Jedným z porušením bolo aj to, že boli porušené základné princípy verejného obstarávania tak, že v hodnotiacej komisii sedela blízka osoba štatutára a jediného spoločníka vo víťaznej firme. Obstarávateľ sa touto skutočnosťou vtedy nezaoberal, uvedená osoba túto skutočnosť neoznámila. Preto vítam navrhovanú zmenu právnej úpravy, ktorá by mala umožniť účinne postihovať aj takéto prípady, a zároveň dúfam, že Úrad pre verejné obstarávanie bude túto právomoc využívať o to dôraznejšie, ak pôjde o veľké eurofondové zákazky.
Slabinou verejného obstarávania vo všeobecnosti na Slovensku je zložitosť právnej úpravy, s ktorou si stále nevieme poradiť. Od roku 2015 ide už o štvrtú novelizáciu, pričom proces verejného obstarávania nie je ani výrazne jednoduchší, ani výrazne transparentnejší. Okrem toho je neakceptovateľné, ak sa vládna koalícia pokúša práve takýto dôležitý zákon meniť aj prostredníctvom špekulatívnej nepriamej novelizácie. To sa stalo na minulej schôdzi pri vládnom návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokého, vysokoškolského vzdelávania, ku ktorému poslanci vládnej koalície prilepili ustanovenie, ktoré vyslovene umožní niektorým subjektom verejné obstarávanie obchádzať.
Takisto je neprijateľné, že predseda výboru za SMER predložil návrh, ktorý je v priamom rozpore so zákonom. Pýtam sa, ako majú, ako majú dodržiavať zákony ľudia, ak zákony porušujú vládni poslanci. Mimochodom, podobný postoj zaujal vtedy aj prezident Slovenskej republiky, ktorý zákon vrátil s odôvodnením, že citujem: „Spôsob novelizácie, keď sa jedným zákonom súčasne mení viacero zákonov, ktoré navzájom obsahovo nesúvisia, a nie je medzi nimi obsahová a systematická väzba, nie je v súlade s princípom právnej istoty ani s princípom predvídateľnosti zákona a jeho zrozumiteľnosti.“
A tu ešte by som povedala, že to, tá, ten prílepok bol absolútne nepochopiteľné z toho hľadiska, že na tejto schôdzi sa táto novela otvára, ten návrh mohol ísť do novely, mohol ísť v pripomienkovom konaní, a nie pochybným, zákonom zakázaným spôsobom cez pozmeňujúci návrh, cez prílepok.
Ak nám ide o to, aby sme fungovanie štátu zlepšili a ľudia dostávali za svoje dane skutočné hodnoty a kvalitu, je potrebné začať s verejným obstarávaním. Ako som povedala, súčasná novela prináša pozitívne prvky, no v oblasti transparentnosti a zverejňovania zákaziek je krokom pred, krokom späť. Preto by sme chceli vyzvať predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, aby nerobil opatrenia, ktoré transparentnosť vo verejnom obstarávaní zhoršia, pretože čo potrebujeme, potrebujeme jednoduché a prehľadné pravidlá, ktoré budú priestor na korupčné praktiky zmenšovať a pomôžu obnoviť dôveru čestných podnikateľov v to, že verejné tendre sa dajú vyhrať aj bez úplatkov a bez nekalých praktík.
Teraz by som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa bude týkať prepojených subjektov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Hegera a Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony:
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za doterajší bod 32 vkladajú nové body 33 a 34, ktoré znejú:
33. V § 33 ods. 2 sa slová „§ 40 ods. 6 písm. a) až h)“ nahrádzajú slovami „§ 40 ods. 6 písm. a) až i)“.
34. V § 34 ods. 3 sa slová „§ 40 ods. 6 písm. a) až h)“ nahrádzajú slovami „§ 40 ods. 6 písm. a) až i)“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
V čl. I sa za doterajší bod 41 vkladá nový bod 42, ktorý znie:
42. V § 40 ods. 6 sa za písm. g), vkladá nové písm. h), ktoré znie:
„h) sa pri posúdení vzťahu medzi uchádzačmi alebo záujemcami v danom verejnom obstarávaní preukázateľne identifikuje konkrétny vplyv jedného uchádzača alebo záujemcu na obsah ponuky iného uchádzača alebo záujemcu,“.
Doterajšie písmená h) až l) označujú ako písmená i) až n).
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I v doterajšom bode 42 sa písmeno „m)“ nahrádza písmenom „n)“.
4. V čl. I sa za doterajší bod 44 vkladá nový bod 45, ktorý znie:
45. V § 41 ods. 1 písm. b) sa slová „§ 40 ods. 6 písm. a) až h)“ nahrádzajú slovami „§ 40 ods. 6 písm. a) až i)“. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I v doterajšom bode 73 v § 114 ods. 2 sa slová „§ 40 ods. 6 písm. a) až h)“ nahrádzajú slovami „§ 40 ods. 6 písm. a) až i)“.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mňa motivovalo to, čo hovorila pani poslankyňa Remišová hneď na úvod, akým spôsobom sa na Slovensku hospodárilo s verejnými prostriedkami. Rád by som veľmi stručne spomenul dva príbehy z mesta Banská Bystrica. Jeden sa týka parkovacej spoločnosti EEI, ktorú aj pán podpredseda vlády Raši veľmi dobre pozná.
Ja len spomeniem na margo celej záležitosti, že keď sa na novo uzatvárala dohoda s touto spoločnosťou v našom meste po mimoriadne nevýhodnej zmluve, ktorá bola uzatvorená v roku 2010, tak sa akoby náhodou odpustilo tejto spoločnosti preinvestovať takmer 2 mil. do parkovacieho domu neďaleko Rooseveltovej nemocnice. Ďalej veľmi zaujímavá vec je, že v takejto zmluve nájdete aj to, že je to vlastne podnikanie bez akéhokoľvek podnikateľského rizika, pretože tejto spoločnosti garantuje 190-tisíc eur ročne výnos bez toho, že by bolo akýkoľvek výnos z parkovného. A takýchto drobností, ako napr. nepokutovanie za odpratávanie priestranstva parkovania počas zimných období, by ste tam našli podstatne viacej.
Podobný prípad bol aj v prípade výmeny energeticky najnáročnejších svietidiel, ktoré sme mali v Banskej Bystrici realizované pred dvomi rokmi, kedy úspora, ktorú sme dosiahli je 30-tisíc eur. V skutočnosti mohla byť 250-tisíc eur a jedno svietidlo nás v našom meste vyšlo takmer 10-násobok ceny toho, ako sa toto svietidlo dá kúpiť za trhové ceny. Ani v tom, ani v tom druhom prípade nebol porušený zákon.
Aj o tomto je, bohužiaľ, hospodárenie s verejnými prostriedkami, ktoré máme aj na úrovni miest a obcí, a preto je veľmi, veľmi dôležité, aby tu na pôde Národnej rady odzneli podobné príklady, aby sme sa im do budúcna, do budúcnosti vyvarovali.

Ďakujem kolegovi Martinovi Klusovi, ktorý spomenul veľmi exemplárny príklad, ako sa mrhajú prostriedky pri verejnom obstarávaní.
My keď sme kontrolovali niektoré zákazky, tak doslova napr. pri eurofondov rozpočet, reálne ceny boli vynásobené, ja neviem, koeficientom napríklad dva. To znamená, že to, čo má stáť 10-tisíc, stálo 20-tisíc, to, čo má stáť 100-tisíc, v rozpočte bolo narozpočtované ako 200-tisíc.
To isté, keď som spomínala kamerové systémy, to bol nehorázny príklad mrhania peňazí v obciach, ktoré majú 500 obyvateľov, sa kupovali kamerové systémy, kde každá jedna položka bola predražená. Tie kamerové systémy boli za 100-110-tisíc eur, pritom podobné kamerové systémy, ktoré financoval, nie sa financovali nie z eurofondov, stáli 10-tisíc eur. Čiže spočítajte si, koľko peňazí sa stratí pri len takomto jednom verejnom obstarávaní, ktoré sa týka kamerových systémov. 10-tisíc reálna cena, 120-tisíc vyobstarávaná cena v úvodzovkách.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážení kolegovia, kolegyne, predseda, zdravím vás, ja veľmi stručne skúsim nadviazať na kolegov a prednesiem na záver jeden ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý sme si k tomu spolu s kolegyňou Remišovou pripravili. Veľmi dobre sa tá rozprava vlastne odvíja a poukázali ste na tie dôležité fakty.
Ja som viac-menej aj v prvom čítaní na to poukázal, že naozaj to, aby boli zabezpečené efektívne vynaloženie peňazí je kľúčové pri verejnom obstarávaní, pretože tá suma vyše 4 -4,5 mld. eur je naozaj enormná. Akákoľvek úspora, ktorá sa tam dá dosiahnuť, či už 5 %, 10 %, hovorí o nemalých čiastkach, 10 %, je to automaticky 400 mil. eur, čo je rádovo viac ako sociálne balíčky, ktoré sme mohli za posledné roky vidieť z dielne vládnej koalície. Takže hovoríme o naozaj veľmi veľkých položkách, a preto tú úsporu, alebo resp. tú efektivitu musíme pri verejnom obstarávaní hľadať.
Na druhej strane rozumieme aj samotným, samotným starostom, ktorí chcú vyobstarávať veci a potrebujú ako keby dostať do rúk nástroj, ktorý im nezväzuje ruky, čiže ten aspekt rozviazania rúk je dôležitý, ale musíme si uvedomiť, že na trhu naozaj máme viacero, by som povedal, druhov tých starostov. Sú to starostovia, ktorí sú poctiví a chcú to robiť poctivo a robia to v prospech svojej obce, v prospech svojho mesta a naozaj hľadajú tie najlepšie riešenia, ale vieme, že sa dejú prípady, o ktorých tu hovorili aj teraz kolegovia, že sa prostriedky buď vynakladali predražene, čiže sa nakupovali veci, ktoré boli predražené, alebo sa nakúpili prostriedky, ktoré, teda veci, ktoré sú dokonca nepotrebné, nazval by som to možno až miestami, niektoré nákupy mohli byť nezmyselné.
No a posledné, kedy sa, jak hovorila aj kolegyňa Remišová, že sa niečo vyfakturuje a v skutočnosti sa nedodá, kategória podvody, môžme povedať.
Takže toto sú veci, ktoré tiež sú prítomné, či už na Slovensku, alebo aj v iných krajinách, a preto treba hľadať nástroje tak, aby sme prítomnosť týchto javov čo najviac eliminovali.
Preto si myslíme, že pri práve tých zákazkách s nízkou hodnotou je dôležité, ak ideme teda do toho, že jednak zvyšujeme limity, ale aj keby sme tie limity nezvyšovali, tak je dôležité, aby tam bola zabezpečená dostatočná transparentnosť. Teda jednak to, aby sa o to mohli uchádzať všetci účastníci na trhu, a na druhej strane, aby tí, ktorí, by som povedal, tá občianska verejnosť, aby mohla vidieť, čo sa nakupuje, čo sa obstaráva, v akých cenách sa to nakupuje, a na základe toho sa k tomu vyjadrovala. Toto na, toto vlastne dáva aj priestor a je to tiež jedným z našich cieľov, tak vzbudiť taký záujem, väčší záujem práve u občanov o tieto verejné obstarávania, keďže sa tam jedná o nemalé sumy, a aby sa zaujímali o to, čo sa v ich obci, v ich meste obstaráva, alebo aj v štáte, robíme to aj my a na základe toho kládli otázky, prípadne namietali, ak majú na to, by som povedal, podklady.
Ja si pamätám v prvom čítaní, keď sme sa bavili vlastne, tak aj pán Raši vystúpil a povedal, že však to je taká nejaká samozrejmosť, ktorá by sa mala diať. No vidíme, že to úplne samozrejmosť nie je, a preto chceme to aj zakotviť práve do tohto zákona, aby teda jednotliví obstarávatelia chápali, že majú tú povinnosť tieto veci zverejňovať. Myslíme si, že v dnešnej dobe to nie je žiadny problém ani nejaký administratívne náročný, samotný proces to nijako nezbrzďuje. Ide nám naozaj o to, zachovať ducha toho, tých zákazok s nízkou hodnotou, aby mohli mať tí starostovia tie ruky rozviazané, aby teda mohli obstarávať, ale zároveň aby bolo úplne zjavné a viditeľné, čo obstarávajú, aby každý mohol vidieť a na základe toho sa vyjadril k tomu.
Preto sme si teda pripravili aj ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý teda súvisí práve s touto, s touto problematikou, a teda ide nám o posilnenie transparentnosti, a preto navrhujeme zakotviť povinnosť zverejňovania výzvy a súťažných podkladov vo Vestníku verejného obstarávania. Taktiež teda tento návrh neprináša žiadne riziká zvýšenej administratívy či sťaženia postupov. Návrh zákona tak s minimálnym zvýšením administratívy prináša výraznú pomoc pri kontrole verejných financií a vynaložených práve pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou. Práve z dôvodu posilnenia informovanosti verejnosti ešte rozširujeme tento návrh aj o to, aby sa to zverejňovalo aj na webovom sídle daného obstarávateľa, verejného obstarávateľa, ak také sídlo je zriadené. To je asi tak v stručnosti všetko.
Ja teraz by som prečítal samotný pozmeňujúci návrh, myslím, že to bolo vysvetlené dostatočne, takže nech sa páči.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Hegera a Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1073).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I doterajší bod 77 znie:
77. § 117 vrátane nadpisu znie:
„§ 117 Zadávanie zákaziek s nízkymi hodnotami
1. Verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou postupuje tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli hospodárne. Ak verejný obstarávateľ vyzval na predloženie ponuky viac hospodárskych subjektov za účelom zadania zákazky, je povinný zabezpečiť dodržiavanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Verejný obstarávateľ je povinný postupovať v súlade s princípom transparentnosti a zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania tak, aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie.
2. Verejný obstarávateľ pošle úradu výzvu na predkladanie ponúk podľa ods. 1 elektronicky vo formáte a postupmi na prenos dostupnými na webovom sídle úradu, ak je predpokladaná hodnota zákazky vyššia ako 5 000 eur.
3. Vo výzve na predkladanie ponúk verejný obstarávateľ uvedie najmä
a) informácie týkajúce sa častí, ak je zákazka rozdelená na samostatné časti,
b) predpokladanú hodnotu, množstvo alebo rozsah obstarávaných tovarov, stavebných prác alebo služieb,
c) informácie o postupe k súťažným podkladom a k inej sprievodnej dokumentácii,
d) výhradu podľa § 108 ods. 2, ak sa uplatňuje,
e) kritériá na vyhodnotenie ponúk a ich relatívnu váhu,
f) informáciu, či sa povoľujú variantné riešenia,
g) lehotu na predkladanie ponúk a adresu, na ktorú sa ponuky predkladajú,
h) dátum odoslania výzvy na predkladanie ponúk,
i) výšku zábezpeky, ak sa vyžaduje.
4. Úrad uverejní výzvu na predkladanie ponúk vo vestníku do troch pracovných dní odo dňa jej odoslania. Dátum odoslania preukazuje verejný obstarávateľ.
5. Vo výzve na predkladanie ponúk možno osobné údaje uvádzať v rozsahu:
a) meno a priezvisko,
b) adresa pobytu,
c) dátum narodenia, ak nebolo pridelené identifikačné číslo,
d) e-mailová adresa a telefónne číslo.
6. Pri vypracovaní súťažných podkladov použije verejný obstarávateľ § 42 primerane a súťažné podklady uverejní v profile v deň uverejnenia výzvy na predkladanie ponúk vo vestníku.
7. Ak prístup k súťažným podkladom alebo ich časti verejný obstarávateľ nemôže poskytnúť podľa ods. 6 z dôvodu uvedeného
a) v § 20 ods. 7, vo výzve na predkladanie ponúk uvedie, že príslušný dokument poskytne inak ako elektronickými prostriedkami a adresu, na ktorej možno požiadať o tento dokument,
b) v § 22 ods. 4, vo výzve na predkladanie ponúk uvedie opatrenie, ktoré vyžaduje na ochranu dôverných informácií, a informáciu, ako možno získať prístup k príslušnému dokumentu.
8. Verejný obstarávateľ zverejní výzvu na predkladanie ponúk podľa ods. 1 aj na svojom webovom sídle, pokiaľ ho má zriadené.
9. Pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou sa nepoužijú ustanovenia § 4, § 20, § 24 a § 25 ods. 3, ak ods. 2 až 8 neustanovujú inak.
10. Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo účasti verejnom obstarávaní podľa § 108 ods. 2.
Verejný obstarávateľ pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou môže postupovať podľa § 109 až 111, ak ide o dodanie tovaru, alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu; v takom prípade sa ods. 3, 5 a 7 nepoužijú.
Ak nejde o postup podľa ods. 10, verejný obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý nespĺňa podmienky účasti podľa § 32 ods. 1 písm. e) a písm. f), alebo ak u neho existuje dôvod na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. f).
Ustanovenie § 11 týmto nie je dotknuté.
Verejný obstarávateľ je povinný uverejniť v profile súhrnnú správu o zákazkách s nízkymi hodnotami, ktoré zadal za obdobie kalendárneho štvrťroka do 30 dní po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorej pre každú takúto zákazku uvedie najmä hodnotu zákazky, predmet zákazky a identifikáciu dodávateľa. To neplatí, ak ide o zákazky zadávané spravodajskými službami.
14. Pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou sa nevyžaduje písomná forma zmluvy okrem prípadov, v ktorých to vyžadujú osobitné predpisy.
15. Verejný obstarávateľ eviduje všetky doklady a dokumenty a uchováva ich počas desiatich rokov od uzavretia zmluvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Ďakujem, skončil som.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, predkladám pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu.
V bode 1, bod 1, čl. I za bod 23 vkladá nový bod 24, ktorý znie:
V § 8, v § 18 ods. 1 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno a), ktoré znie:
„ak zmenou pôvodnej zmluvy dôjde k navýšeniu zmluvnej ceny o preukázateľné náklady spojené so zvýšením minimálnej mzdy na základe osobitného predpisu,“.
Osobitný predpis, vhodné citovať legislatívu, ktorá, ktorou upravuje minimálna mzda a práve predpisy s odvodmi do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.
Doterajšie písm. e) sa označuje ako písm. f).
Nasledujúce body sa potom primerane prečíslujú.
Verejní obstarávatelia alebo obstaratelia môžu čeliť situáciám, v ktorých z dôvodu navýšenia nákladov spojeným s plnením predmetu zákazku, ktoré viaže k povinnému navýšeniu minimálnej mzdy a s tým súvisiacich nákladov, odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, pôvodný zmluvný partner nemôže ďalej plniť predmet zákazky za dohodnutú cenu a ani nemohol danú vec ovplyvniť a bolo by nehospodárne a neefektívne nielen pre uchádzačov, záujemcov v rámci navrhovanej zmluvnej ceny vo verejnom obstarávaní do ceny za predmet zákazky započítať aj riziko náklady pre možné navýšenie minimálnej mzdy a s tým súvisiacich nákladov, čo by mohlo ovplyvniť výšku zmluvnej ceny.
Táto sa, takáto sa najmä na zákaziek, ktorý je predmetom poskytovania služieb, ako sú napr. upratovacie, čistiace služby, strážna služba, ako aj iné služby, pri ktorých sa náklady za poskytnutia tvoria hlavne mzdové náklady a tým aj spojené príslušné odvody sa uzatvárajú na dlhšie obdobie ako jeden rok.
2. V čl. I bode 4 odstavec 1 ods. 12 sa vypúšťa písmeno w).
Doterajšie písmeno, písmená x) až aa) sa označujú ako písmená vv) až z).
V náväznosti na túto zmenu sa upraví úvodná, úvodná veta bodu.
Poznámka pod čiarou 25e) sa vypúšťa, v náväznosti na túto zmenu sa primerane upraví ostatná, úvodná veta.
Zabezpečenie služieb pravidelnej leteckej prepravy prostredníctvom verejného obstarávania je v praxi minimálne ako problematické a z toho dôvodu neustálej premenlivosti cien vyplývajúcich z rôznych trhových faktorov nesúvisiacich s verejným obstarávaním a v skutočnosti častokrát nie je možné predvídať potrebu zabezpečenia konkrétnej služby tak, ako bolo možné jednoznačne špecifikovať predmet zákazky, destinácia, čas, prepravy, mená cestujúcich a podobne v dostatočnom časovom predstihu, potrebné pre realizáciu verejného obstarávania. Navyše nie je možné poukázať na to, že relevantný trh pre konkrétnu zákazku je určovaný aktuálnou ponukou prepravcov pôsobiacich na letisku, letiskách, na ktorých sa má vykonávať nástup na prepravu, t. j. na letiskách, ktoré verejnému obstarávateľovi vyhovujú napríklad vzdialenostne. Vzhľadom na danú obmedzenosť reálneho konkurenčného prostredia, ktoré záväzky hodnotami dosahujú výšky finančných limitov nadlimitných zákaziek, v zásade nie sú spôsobilé ovplyvniť, navrhuje sa, aby zmluvy uzatvárané priamo s letiskami prostredníctvom predajných miest, t. j. prostredníctvom sprostredkovateľa boli vyňaté z pôsobnosti zákona.
Podpísaných je šestnásť poslancov.

Ja by som sa chcel spýtať pána poslanca Muňka, či odovzdal vopred pred svojím vystúpením ten pozmeňujúci návrh, pretože v zmysle rokovacieho poriadku § 29 ods. 1 poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne a odovzdané na zverejnenie na webovom sídle Národnej rady najneskôr bezprostredne pred, pred ich prednesením v rozprave. A vonku sú, sú tri pozmeňujúce návrhy, dva pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladajú poslanci Heger a Remišová a jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predkladá pán poslanec Antal. Váš tam nie je. Nie je zverejnený aj na webe Národnej rady a podľa mojich informácií ste ho neodovzdali pred prednesením, takže je neprávoplatne prednesený a nemožno ho brať do úvahy, lebo nebol prednesený v zmysle zákona o rokovacom poriadku, ktorý ste si, mimochodom, vy v takejto forme odsúhlasili.

Vymazať rámček !!!

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte, aby som predložil veľmi krátky pozmeňujúci návrh, ktorý upravuje vlastne, alebo dopĺňa splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého Úrad pre verejné obstarávanie vydá vykonávací všeobecne záväzný predpis, ktorý bude upravovať technické a funkčné požiadavky pre informačné systémy slúžiace na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní.
Takže ak dovolíte, hneď aj prečítam pozmeňujúci návrh.
Bod 1 pozmeňujúceho návrhu, alebo teda pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 131 vkladá nový bod 132, ktorý znie:
132. § 186 sa dopĺňa, v § 186 sa dopĺňa ods. 6, ktorý znie:
„(6) Podrobnosti o technických a funkčných požiadavkách pre nástroje a zariadenia používané na elektronickú komunikáciu podľa § 20 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.“
Nasledujúce body sa prečíslujú.
Ďakujem, koniec pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda a vážené poslankyne, vážení poslanci, predmetom predloženého návrhu zákona je reakcia na spustenie elektronického zdravotníctva do praxe.
V ustanovenom rozsahu sa navrhuje a umožňuje prístup nových osôb k zdravotným údajom v elektronickej zdravotnej knižke, upresňuje sa rozsah existujúcich prístupov zdravotníckych pracovníkov, zmena spôsobu zapisovania a rozsahu zapisovaných údajov do pacientskeho sumára.
Navrhuje sa, aby poskytovateľ, ktorý vedie zdravotnú dokumentáciu v Národnom zdravotníckom informačnom systéme vytváraním elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke nemal povinnosť viesť a uchovávať zdravotnú dokumentáciu v listinnej podobe.
Z dôvodu plného napojenia poskytovateľov lekárenskej starostlivosti do Národného zdravotníckeho informačného systému sa zavádza nový systém úhrady za poskytnutú lekárenskú starostlivosť, a to na základe dispenzaričných záznamov.
Vážení prítomní, dovolím si vás podporiť o, poprosiť o podporu daného zákona.
Ďakujem veľmi pekne.