35. schôdza

Ďakujem pekne. Z vystúpenia pána Galka a z vystúpenia pána Krajniaka je zrejmé, že sa tu rysujú v podstate dve predstavy o tom, akým spôsobom by mal byť vybratý budúci policajný prezident. Zjednodušene, pán Galko navrhuje rozšírenie výberovej komisie a pán poslanec Krajniak navrhuje zrušenie výberovej komisie. Ja sa osobne prikláňam k riešeniu pána poslanca Krajniaka, pretože z môjho pohľadu sú kľúčové tri atribúty pri výbere budúceho Policajného prezidenta, verejná kontrola, deľba moci a politická zodpovednosť.
Čo sa týka verejnej kontroly, tá sa dá zabezpečiť verejným vypočutím kandidátov na policajného prezidenta na branno-bezpečnostnom výbore. S tým nemôže mať nikto problém, absolútne súhlasím, tá verejná kontrola, teda verejné vypočutie kandidátov sa osvedčilo aj pri výbere šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, takže určite je to zmysluplný návrh. Čo sa týka deľby moci. Súhlasím s tým, aby policajného prezidenta na návrh ministra vnútra menovala vláda. To je rovnováha moci, to je úplne v poriadku a takto to funguje vo viacerých štátoch Európskej únie. Ale čo sa týka politickej zodpovednosti, ja naozaj nesúhlasím s tým, aby sme ktoréhokoľvek ministra vnútra zbavili politickej zodpovednosti za výber policajného prezidenta a preniesli túto kompetenciu na akúsi komisiu s tromi, štyrmi, piatimi, desiatimi, to je jedno koľkými členmi. To je proste neprijateľné. Keď bol ministrom vnútra Daniel Lipšic, bol zodpovedný za výber policajného prezidenta, ten bol zodpovedný za výber ďalších funkcionárov a práve z tohto dôvodu mohli byť opakovane predvolávaní napríklad na branno-bezpečnostný výbor. Príklad... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Áno, je to v podstate taká zaujímavá situácia, že sú tu dve filozofie a že my sa viac prikláňame k tej filozofii toho návrhu zákona tak, ako je predložený s tými pripomienkami, ktoré sme dali. Ja si myslím, že zákony a obzvlášť takýto zákon by mali byť robené do dobrého aj zlého počasia. To znamená, že my by sme mali robiť taký návrh zákona, aby ten návrh zákona, aby ten zákon fungoval aj v prípade, že sa dostane do funkcie podľa môjho názoru tak skompromitovaný človek, ako tam bol Robert Kaliňák. To znamená, že ja práve naopak pokladám tú výberovú komisiu za dobrú poistku na to, aby sa do toho užšieho výberu dostali len kvalitní kandidáti. Tá istota tam nebude nikdy, ale je tam o to väčší predpoklad, že oni tam jednoducho zlého kandidáta nepustia. Kdežto keď to necháte len na tom ministrovi vnútra, tak jednoducho ten minister vnútra si tam nanominuje druhého Gašpara. To si povedzme otvorene, pretože na tom branno-bezpečnostnom výbore mu to koalícia jednoducho odmáva. Čiže keď my zabezpečíme cez tú výberovú komisiu to, aby ten súbor tých kandidátov, ktorí do toho branno-bezpečnostného výboru pôjdu, bol čo najlepší, tak ani minister vnútra, ktorý nebude mať dobré úmysly, bude musieť jednoducho z dobrých kandidátov vybrať dobrého kandidáta. A tá politická zodpovednosť mu zostáva, lebo aj v zmysle návrhu tohto zákona to definitívne posledné slovo bude mať minister.
Ja si skorej myslím, naopak, že kľúčová je tá podmienka a na tej by sme mali trvať, aby bola nadpolovičná väčšina tak pri menovaní, ako aj pri odvolávaní. Keď sa na tomto budeme vedieť dohodnúť, tak nebude žiaden problém, žiaden problém, aby nová vláda jednoducho policajného prezidenta, ktorý si nebude plniť svoje povinnosti, dala preč.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, v roku 2016 vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala posilnenie parlamentnej kontroly menovania prezidenta Policajného zboru a posilnenie nezávislosti kontroly činnosti ozbrojených zborov. Vtedy nikto z nás nepredpokladal takmer dvojročné naťahovanie sa medzi ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra, ktoré pod vedením vtedajšieho ministra Kaliňáka odmietalo navrhované zmeny prijať. Medzitým sa ukázalo, že slovenská polícia sa v rebríčku dôveryhodnosti v očiach verejnosti prepadla na posledné miesto spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie. Na povrch takisto vyplávali podozrivé väzby ľudí v obrovských kauzách, ako napríklad Babindol, na ľudí blízkych vedeniu polície a ľudí zároveň blízkych strane SMER. Boj proti korupcii deklaroval bývalý policajný prezident Tibor Gašpar väčšinou tlačovkami o úplatkoch vo forme klobás, darčekových tašiek či úplatkoch za niekoľko stovák eur. Žiadna veľká kauza, ktorá by siahala k politickým špičkám, nebola vyšetrená a neboli odsúdení ľudia.
Po vražde nevinných mladých ľudí sa ukázali ďalšie vážne veci, ktoré polícia dlhodobo nezvláda. Stačí si spomenúť na pána Krajmera a obchodovanie jeho manželky, alebo na stále nedoriešené prípady zneužívania moci a policajnej pasivity, ak nie priamo napomáhaniu zločinu v kauzách farmárov na východe.
Spoločenský tlak nakoniec prinútil vládu pripraviť zákon, ktorý mal aspoň čiastočne zabrániť najhoršiemu a obnoviť dôveru verejnosti v políciu. Návrh zákona v podobe, v akej ho predkladá teraz vládna koalícia a v akej ho vláda aj schválila, považujem však iba za dymovú clonu na zalepenie očí verejnosti. Dnes vláda hovorí o zlepšení transparentnosti, o objektívnosti pri obsadzovaní vrcholových funkcií v Policajnom zbore prostredníctvom výberového konania a o verejnom vypočutí vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Prvým zásadným problémom, ktorý už spomínali aj kolegovia, je však zloženie komisie. Sedemčlenná komisia má byť zložená z nominantov ministra vnútra a po jednom nominantovi policajného prezidenta, riaditeľa úradu inšpekčnej služby a najväčšieho odborového zväzu policajtov. Takže v sedemčlennej komisii máme v súčasných podmienkach piatich členov, ktorí spadajú pod ministerku vnútra. Súčasná garnitúra na ministerstve vnútra zloženie komisie teda môže pohodlne kontrolovať.
Druhým problémom, zásadným problémom je mechanizmus odvolania policajného prezidenta, keďže tak môže urobiť len minister vnútra po odporučení troma pätinami hlasov všetkých členov výboru pre obranu a bezpečnosť. Súčasná vláda si tým zabezpečila, že ňou vybratý policajný prezident bude neodvolateľný, a to aj v prípade, že sa zmení vláda a že súčasné strany sa ocitnú v koalícii. Aj potom bude môcť táto vládna koalícia vo výbore blokovať odvolanie policajného prezidenta v prípade, ak by to bol problémový človek alebo že by ho chcela budúca vláda odvolať v prípade zlých výsledkov. Funkčné obdobie štyroch rokov je nový prvok v policajnom systéme a my ho vnímame len ako ďalší pokus o zabetónovanie ich človeka v tejto funkcii.
Ďalšou otázkou, ktorú chce riešiť tento zákon, je postavenie policajnej inšpekcie. Aktuálny návrh minimálne v záujme právnej istoty sa dá pokladať za nejaké riešenie, podľa navrhovaného mechanizmu má byť inšpekcia naďalej vyčlenená spod riadiacej pôsobnosti policajného prezidenta. Riaditeľ úradu sa má za svoju činnosť zodpovedať vláde, čo samozrejme prispieva k väčšej nezávislosti. Otázka je, či dostatočne. Okrem toho nikto sa nezaoberal otázkou personálnej skladby inšpekcie. Ak na inšpekcii roky pracujú ľudia blízki policajným funkcionárom vládnej strany, ak tam budú ľudia naučení poslúchať príkazy rôznych oligarchov alebo politické špičky, potom ani v novej podobe nemôžeme od policajnej inšpekcie očakávať reálne výsledky.
K tejto téme sme si dali vypracovať aj komparatívnu analýzu systémov, ktoré fungujú v ďalších európskych štátoch. Ak hovoríme napríklad o Českej republike, tam došlo k úplnému vyňatiu inšpekcie spod ministerstva vnútra. Samozrejme, ani tento model nefunguje stopercentne, avšak tu je možnosť poučiť sa z nedostatkov v Českej republike a do budúcna nastaviť aj náš celý systém lepšie. Hlavné problémy v Českej republike sa týkali najmä nevhodného personálneho obsadenia, keďže bez dôkladnej kontroly prevzali takmer všetkých ľudí z bývalej policajnej inšpekcie, čiže to boli bývalí kolegovia tých, ktorých mali v zásade stíhať.
Veľa by sa dalo diskutovať aj o výbore príslušníkov takéhoto útvaru. Zaujímavý model majú napríklad v Estónsku, kde podliehajú špeciálnym pravidlám výberu, ktoré sa líšia od klasických policajtov. Ak chceme hovoriť o naozajstnej kontrole, tak vo Fínsku napríklad sú právomoci prokurátora rozšírené pri trestnej činnosti policajtov tak, že prokurátor prevezme právomoci vrchného vyšetrovateľa v záujme vyriešenia závažnej situácie. V Grécku zas majú policajti špeciálnej divízie presne stanovenú dobu tri roky, kedy slúžia na útvare, potom sa menia, teda dochádza k nejakej prirodzenej rotácii na inšpekcii a ťažšie sa budujú nejaké korupčné väzby. Zaujímavý model je aj v Slovinsku, kde pod úradom špeciálnej prokuratúry je sekcia pre vyšetrovanie osôb so špeciálnym postavením, do pôsobnosti ktorej spadá aj vyšetrovanie trestných činov spáchaných policajtmi. Sekcia je zložená z prokurátorov, policajných dôstojníkov, ktorí nespadajú pod jurisdikciu polície.
Táto vládna koalícia však nemá záujem o ambiciózne návrhy, ktoré by situáciu zmenili a zabezpečili riadny výkon inšpekcie. Týmto návrhom vládna koalícia urobila len minimum, pretože súčasná právna situácia je neudržateľná. Vieme všetci veľmi dobre, že senát Najvyššieho súdu viackrát oslobodil policajtov, naposledy policajtov odsúdených za korupciu a ako dôvod označili nezákonnosť policajnej inšpekcie. Expolicajti tak teraz môžu žiadať od štátu odškodnenie, čo je absolútne škandalózny stav a poukazuje na obrovské diery v našej legislatíve. V tejto súvislosti je neprijateľné, že táto vládna koalícia túto situáciu neriešila už oveľa skôr.
Keď hovoríme o katastrofálnej štatistike dôvery v políciu v európskom meradle, tak pri tomto zákone by sme sa mali pýtať, ako sa venovala táto vláda hlbšiemu problému, ktorým je personálna situácia v polícii. V akom stave sú naše policajné útvary? V zahraničí sa do elitných policajných zložiek hlásia špičkové vyšetrovateľské a právnické kapacity, u nás sa z Národnej kriminálnej agentúry stal symbol spolitizovanej polície slúžiacej vládnemu SMER-u a oligarchom napojeným na SMER. To hovorím s rešpektom ku všetkým čestným policajtom z NAKA, ktorí musia v takejto atmosfére pracovať.
Ministerka Saková pred časom priznala, že nám chýbajú policajti a problém vidí v peniazoch. Samozrejme, že policajtov treba aj adekvátne zaplatiť, ale to je len časť problému. Signály, ktoré dostávame z Policajného zboru, sú skôr o demotivácii, o strachu, za čo je priamo zodpovedná vláda, minister a vedenie Policajného zboru. Ako môže čestný policajt nezávisle a motivovane pracovať, keď vidí, ako v polícii fungujú napríklad páni Krajmer a Gašpar? Po dvojnásobnej vražde namiesto efektívneho vyšetrovania došlo k chybám, k zatĺkaniu, k držaniu sa stoličky za každú cenu a nakoniec pán Gašpar aj pán Krajmer dostali teplé miesto ako odmenu na ministerstve vnútra.
Takisto tu máme aj vyšetrovateľov v kauze Kočner. Títo vyšetrovatelia dlho a podivným spôsobom rozhodovali v prospech Kočnera a zdá sa, že nikomu z nadriadených to neprišlo zvláštne. Ak na Slovensku mohol vyrásť fenomén Kočner, ktorý sa drzo a beztrestne vyhrážal slušným ľuďom, medziiným aj Jánovi Kuciakovi, za to je zodpovedné vedenie Policajného zboru a vedenie ministerstva vnútra. Aj v súvislosti s posledným udalosťami sa títo vyšetrovatelia údajne rozhodli ísť do civilu. Tu sa však treba spýtať, či to stačí, či v tejto veci koná inšpekcia, či sa niekto dôsledne zaoberal postupmi týchto policajtov tak, aby bola vyvodená aj skutočná zodpovednosť.
Podobne ak vysoký dôstojník Naky mal pózovať na fotografii s človekom s údajnými väzbami na nitrianske podsvetie, je legitímne sa pýtať, je legitímne sa pýtať, či by nemala byť vyvodzovaná minimálne disciplinárna zodpovednosť. Keď som sa na to pýtala pani ministerky, odpovedala mi v interpelácii, že na základe fotky v médiách nemožno korektne vyvodzovať záver o porušeniach akýchkoľvek povinností, ktoré vyplývajú pre policajta zo zákona. Zákon pritom zaväzuje policajta, citujem pre pani ministerku, "v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor". Naozaj neviem, či vážnosť Policajného zboru a dôveru občanov môže niečo narušiť viac ako pózovanie na fotografii s ľuďmi, ktorí sú odsúdení za vydieranie, ktorí majú údajné väzby na nitrianske podsvetie.
Na jednej strane poznáme prípady účelového šikanovania radových policajtov s množstvom disciplinárnych konaní, keď vyjadrili svoj názor, a na druhej strane je ministerka vnútra na pôde Národnej rady schopná ignorovať jasné ustanovenie zákona, ktoré by v tomto prípade malo zakladať minimálne disciplinárnu zodpovednosť. Ak sa má mladý a schopný človek inšpirovať práve takýmito príkladmi stavu polície, nemôžeme sa čudovať, že schopní ľudia do polície jednoducho ísť nechcú. Aj preto treba otvoriť aj tieto ťažšie témy, celoplošne si ujasniť objektívny kariérny postup policajtov, otvoriť dvere mladým a schopným adeptom predovšetkým na vyšetrovateľov, a hlavne ich nechať pracovať nezávisle a podľa zákona. A samozrejme, aj ich adekvátne zaplatiť.
Zdá sa, že dnes je polícia rozložená na záujmové skupiny až na úroveň okresov. Videli sme to aj v kauze farmárov na východe a videli sme, aká je polícia nefunkčná v prípade, keď príde politický tlak. A výsledkom je, že dnes sa čestní policajti boja pracovať a gauneri v polícii majú dvere otvorené. Nakoniec toto kritizuje aj generálny prokurátor, ktorý nielen v správe o stave prokuratúry, ale aj na tlačových besedách viackrát otvorene hovoril o hrubých zlyhaniach na úrovni polície.
Ak chceme dosiahnuť reálnu zmenu, bude treba na všetkých úrovniach a detailne otvoriť tému výberových konaní v polícii, kvality policajného vzdelávania a výcviku, keďže aj v správach prokuratúry opakovane zaznieva silná kritika práce predovšetkým policajných vyšetrovateľov po stránke odbornej. Napríklad pri úkladných vraždách správa Generálnej prokuratúry kritizuje neskoré vyhodnocovanie prvotných informácií, neskoré vyžiadanie kamerových záznamov.
Prokuratúra tiež priniesla tému úvah o skúške spoľahlivosti, ktorou sa má overovať náchylnosť policajtov k páchaniu trestnej činnosti, pričom takéto osoby by zbor museli opustiť. Samozrejme, tento návrh prináša viacero rizík, o ktorých by bolo potrebná rozsiahla odborná diskusia, ale v každom prípade po vyjasnení postavenia policajnej inšpekcie stojí za to tento návrh minimálne otvoriť v odbornej diskusii.
Treba zdôrazniť, že ak na jednej strane políciu kritizujeme, musíme zároveň hovoriť aj o pozitívach, ktorými sú čestní policajti v Policajnom zbore. Na prokuratúre sme videli statočnosť prokurátora Vasiľa Špirka, ktorý navzdory ťažkým podmienkam dokázal otvorene vyšetrovať aj citlivé kauzy. Podobne je to aj v polícii, v polícii pracuje veľa čestných ľudí, ktorých sa treba zastať. Nemajú ľahkú situáciu, hlavne keď chcú nezávisle pomáhať a chrániť všetkých občanov. A na to je ministerstvo vnútra a policajné prezídium, aby umožňovalo dobrým policajtom robiť si slobodne svoju prácu a za to aj adekvátne kariérne rásť. Situáciu v Policajnom zbore nevyrieši jeden účelovo postavený zákon, ale dôsledná a hlboká reforma s dostatočne razantnou personálnou obmenou. Nasvedčujú tomu aj prípady, kedy sa policajti sťažujú na silný vplyv politických nominácií na prezídiu a elitných útvaroch, v okresoch sú potom nie zriedka policajti napojení na miestnych podnikateľov, čo sme mali možnosť vidieť aj v prípade farmárov na východe.
Ďalším problémom sú podľa niektorých policajtov podozrenia z falšovania policajných štatistík a tiež aj pomerne malá ochota práve policajnej inšpekcie pri stíhaní rozsiahlej korupcie. Ak vláda nezačne primárne riešiť tieto problémy, ťažko dosiahneme účelovým politickým divadlom ktoré dnes ponúka predkladaný zákon, obnovu dôvery v Policajný zbor. V takejto podobe sa totiž nedá veriť výberovej komisii pod kontrolou ministerstva vnútra, ani výboru, kde má vládna koalícia väčšinu. Zdá sa, že neochota polície stíhať najväčšie zločiny v tejto krajine tu zostane aj po tomto zákone, podobne ako prepojenie na oligarchov a dokonca na organizovaný zločin.
Tento návrh preto pokladáme len za ďalší návrh vládnej koalície v záujme ochrany našich ľudí. A tento návrh škodí právnemu štátu a výkonu spravodlivosti na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len, jedna krátka poznámka k tej policajnej inšpekcii, či je alebo nie je legálna. Ona legálna je a nie je pravda, že nemôže vyšetrovať policajtov. Tvrdil to len Štefan Harabin, respektíve dnes už jeho neexistujúci senát na Najvyššom súde, ale keďže na Najvyššom súde existoval aj opačný názor, predsedníčka Najvyššieho súdu zvolala mimoriadne zasadnutie trestného kolégia, kde trestní sudcovia prijali stanovisko k inšpekcii ministerstva vnútra. A teraz budem citovať z tohto stanoviska: "Ide o orgán s legálnou pôsobnosťou, ktorý je súčasťou Policajného zboru a teda je oprávnený vykonávať pôsobnosť Policajného zboru pri vyhľadávaní a vyšetrovaní trestných činov." Koniec citátov. Ono to totiž vždy bude tak, že policajti budú vyšetrovať trestné činy policajtov, jednoducho v zmysle trestných kódexov právomoc viesť trestné konanie má polícia, takže to sa nezmení bez ohľadu na to, kto bude zriaďovateľom inšpekcie ministerstva vnútra. A na to, aby to vyšetrovanie policajtov bolo nezávislé, na to je tu prokuratúra. V každej kauze, ktorá je kritizovaná v súvislosti so súčasným modelom inšpekcie ministerstva vnútra, každú kauzu dozoroval nejaký prokurátor, či to bol kritizovaný zásah v Moldave nad Bodvou alebo akýkoľvek iný prípad, ktorý vyšetrovala inšpekcia ministerstva vnútra, na to je prokuratúra, aby dohliadala na to, či to vyšetrovanie je alebo nie je v poriadku. Takže tam je tá nezávislosť podľa mňa už dnes zabezpečená.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi v prvom čítaní vystúpiť k návrhu tohto mimoriadne dôležitého zákona. Hovorili predo mnou už viacerí rečníci a myslím si, že nič, čo by som mohol povedať na úvod, nevystihuje šokujúcu úroveň našej reality. Je možné naozaj len z mediálnych správ alebo aj z našich vlastných zistení hovoriť možno aj hodinu o všetkom, čo sa na Slovensku v súvislosti s Policajným zborom a celkovo s vymáhaním právneho štátu deje a čo znie na prvý pohľad neuveriteľne. Keď hovorím mojim zahraničným kolegom o tom, že v dome postavenom daňovým podvodníkom býva bývalý predseda vlády a predseda najsilnejšej strany a jeho susedom je dnes vo väzbe stíhaný a možno aj objednávateľ dnes veľmi závažnej trestnej činnosti, tak mi neveria a hovoria, že to znie ako trošku z iného kontinentu než z európskeho. A hovorím, v týchto historkách sa dá pokračovať, ale podľa mňa to nie je nevyhnutné. Nie je to totiž nevyhnutné preto, že ako uviedla už kolegyňa Remišová, občania Slovenskej republiky, tí, ktorí nás tu zvolili, sú si toho veľmi dobre vedomí. Nie je náhoda, že Policajný zbor má najnižšiu dôveryhodnosť v rámci policajných zborov v rámci Európskej únie, je to výsledok dlhodobej práce, ale nie príslušníkov Policajného zboru, ale vedenia Policajného zboru a politikov troch Ficových vlád.
Myslím, že dnes sa skôr už čaká na to, aké riešenia ponúkneme a čo sa zmení v budúcnosti. Nie na to, aby sme opakovane poukazovali na škandály a v súčasnosti. Nie že by to nebola naša práca, nie že by to nebola naša povinnosť, ale v tomto už súčasnej vláde málokto verí, a preto ani nepovažujem za zmysluplné tu robiť takéto panoptikum.
To, čo naozaj potrebujeme, je verejná a politická diskusia o tom, ako urobiť rekonštrukciu štátu, pretože aj v dnešnej rozprave sa potvrdzuje, že aj v rámci opozície existujú dva zásadne odlišné pohľady na to, ako to robiť. Jeden pohľad hovorí, že netreba meniť zákony, dokonca je nebezpečné meniť zákony a treba hlavne nechať dobrých šerifov, aby ovládli politiku, a dobrí šerifovia vymenia policajných šéfov a vymenia, koho budú potrebovať a to bude stačiť. Druhý pohľad, ktorý tu zatiaľ reprezentoval pán poslanec Galko a ktorý si dovolím reprezentovať dneska aj ja, je ten, ktorý hovorí, že áno, personálne zmeny sú a budú veľmi dôležité, dokonca aj za tej istej vlády vidíme, aký je rozdiel vo vyšetrovaní medzi prezidentom Gašparom a prezidentom Lučanským – a to si nerobím ani o jednom z nich veľké ilúzie – to znamená, bez personálnych zmien sa naozaj nepohneme, na tom sa zhodneme, ale to, kde sa odlišujem od niektorých opozičných kolegov, je viera, že to stačí, je viera, že stačí ovládnuť políciu dobrými ľuďmi a všetko bude lepšie.
Máme dnes už za sebou 30-ročnú skúsenosť s demokraciou, z toho 25-ročnú skúsenosť samostatnej Slovenskej republiky. Počas týchto 25 rokov boli pri moci a políciu ovládali viaceré politické strany, najprv HZDS, potom SDK, SDKÚ, KDH a SMER. Najdlhšie to bol sám SMER, a preto aj vtlačil najväčšiu pečať svojej polícii, ale nebol to len SMER. To, čo počas tých 25 rokov vidíme, je, že za zlých čias je naozaj polícia absolútne politicky ovládnutá, zastavujú sa aj vyšetrovania v najcitlivejších kauzách, či to bolo, s prepáčením, kopanie do gúľ za Vladimíra Mečiara vyšetrovateľom, a ospravedlňujem sa dámam, ale to je výraz slávny, ktorý použil samotný minister vnútra a riaditeľ SIS v rozhovore o týchto vyšetrovateľoch, či je to to, čo sa deje za týchto vlád v súvislosti s vyšetrovaním závažnej ekonomickej aj politickej trestnej činnosti. Za tak lepších vlád sa takéto veci nedejú, ale ani za lepších vlád nebol na Slovensku skutočne nastolený právny štát, kde platilo "padni, komu padni". Mali sme priveľa škandálov, priveľa korupcie, priveľa zneužívania moci na to, aby sme mohli hovoriť len o tom, že problémom je len vláda SMER-u. Problémom je vysoká miera korupcie spoločnosti ako takej, problémom je aj to, o čom hovoril kolega Krajniak, vysoká miera oligarchizácie našej ekonomiky a politiky. A to sú problémy, ktoré sa nezmenia výmenou vlády a tým, že dobrí šerifovia prídu na ministerstvo vnútra. Koniec koncov kolega Krajniak na tom ministerstve vnútra bol a hoci sa nedá porovnať to, čo sa dialo vtedy s tým, čo sa deje aj dnes, ani vtedy sme neboli svedkami toho, čo naozaj potrebujeme a to, čo môžme pozorovať napríklad v Českej republike alebo sme mohli donedávna pozorovať v Rumunsku.
Preto podľa môjho názoru a názoru SPOLU - občianska demokracia na rekonštrukciu štátu je potrebná zmes personálnych opatrení, ale aj systémových opatrení. A tie systémové opatrenia by sa nemali týkať len tých najvyšších poschodí pyramídy, o ktorých tu diskutujeme dneska, mali by sa týkať celkového fungovania Policajného zboru. V Policajnom zbore je dnes množstvo anomálií a zle zorganizovaných procesov, od toho, ako funguje samotná NAKA, ktorá často rieši veci, ktoré nemusí a, naopak, nerieši to, čo má, spôsob organizácie práce na úrovni okresných riaditeľstiev, obvodných oddelení a množstvo ďalších vecí.
Keď som bol naposledy v okrese Revúca pred pár mesiacmi, hovorili mi miestni ľudia o tom, že v noci je v celom okrese Revúca len šesť príslušníkov Policajného zboru v službe, sú to po dvaja na troch obvodných oddeleniach. A keď pred určitým časom tiahla agresívna banda mestom Revúca, tak sa nikto nemohol postaviť, lebo v meste Revúca boli len dvaja policajti a najbližšia zásahová jednotka je v Banskej Bystrici, ktorá je hodinu a pol cesty autom. To je rovnaká súčasť problému ako neriešenie závažnej ekonomickej a politickej trestnej činnosti, pretože k pocitu bezpečnosti občanov štátu a k realite bezpečnosti občanov štátu toto patrí úplne rovnako. Keď vám beztrestne ukradnú auto, zbijú vás, okradnú vás alebo len agresívne prechádzajú po ulici ľudia, tak to rovnako búra vieru v trestný štát ako Kočner, Krajmer a Gašpar s Kaliňákom.
Preto si myslím, že musíme naozaj predstaviť úplnú reformu a komplexnú reformu Policajného zboru a toho, ako má fungovať bezpečnosť na Slovensku. My na nej spolupracujeme a ju o chvíľu predstavíme. Chcem oceniť, že strana Sloboda a Solidarita už takúto reformu predstavila a aj keď s ňou v mnohých veciach nemusíme súhlasiť, je to jediná z ostatných opozičných strán, ktorá vôbec takéto systémové riešenia diskutuje a snaží sa o nich presvedčiť verejnosť.
Je to dôležité teraz nie kvôli volebnej kampani, lebo ako všetci vieme, voľby sa nevyhrávajú detailnými programami, je to dôležité kvôli tomu, čo sa má udiať po voľbách. Je to dôležité kvôli tomu, aby sa neopakovalo to, čo sa stalo po roku ´98, keď po vláde Vladimíra Mečiara prišli k moci demokrati, mali veľký politický mandát, mali aj vôľu, ale ani len za únos a vraždu nebol vtedy nikto potrestaný a aj v mnohých iných oblastiach zavládla, nazvem to, tichá amnestia. Ona nebola rozhodnutím politikov, ja pokiaľ viem, nikdy sa nezišla koaličná rada, ktorá povedala, že nepôjdeme po tých veciach. Bola práve otázka toho, že Policajný zbor nebol dostatočne zreformovaný tak, aby naozaj išiel po všetkých podľa hesla padni, komu padni. Preto si myslím, že potrebujeme najbližší rok a pol, ktorý zostáva do volieb maximálne, hlbokú verejnú a politickú diskusiu o tom, aká má byť reforma Policajného zboru, aby sme mali spoločnú odvahu ju urobiť, ak nás voliči pošlú do vlády.
Za seba chcem povedať k tomu návrhu, ktorý tu pani ministerka dnes predkladá, že reforma Policajného zboru, tak ako ju ona poníma, teda zhora, musí riešiť minimálne tri veci. Musí riešiť manažment Policajného zboru, ako vybrať a odvolať prezidenta, prípadne celý manažment. Musí riešiť otázku inšpekcie alebo dohľadu, akú istotu má občan, že policajtom všetkým pozerá na prsty niekto nezávislý, kompetentný a čestný. A tretiu otázku, a tou otázkou je, ako sú chránení radoví policajti a vyšetrovatelia, ktorí sú najmä v prípade vyšetrovateľov už dnes podľa zákona procesne nezávislí, ale ja som ešte nestretol vyšetrovateľa, ktorý by mi povedal, že sa reálne cíti nezávislý a nedotknuteľný, ak si koná svoju zákonnú povinnosť, pretože v dnešnom systéme existuje mnoho spôsobov ako sa tých vyšetrovateľov zbaviť, ako im ublížiť, ale málo spôsobov ako ich ochrániť. Preto táto tretia časť trojuholníku je rovnako dôležitá ako tie predchádzajúce dva.
Pokiaľ ide o menovanie policajného prezidenta, ja môžem zopakovať to, čo som za SPOLU – občianska demokracia povedal už viackrát verejne, že policajný prezident je a má byť politickou zodpovednosťou ministra vnútra a vlády Slovenskej republiky. Preto si myslím, že policajný prezident by mal byť menovaný a odvolávaný tak, aby za neho vláda Slovenskej republiky a minister vnútra mohli niesť zodpovednosť. Bez ohľadu na to, kto pri moci je. Zároveň si však nemyslím, že to má byť bianko šek pre ministra vnútra, aby si mohol dosadiť kohokoľvek, alebo tam udržať kohokoľvek. Preto považujem za dôležité to, aby ten proces, ktorým sa policajný prezident vymenúva, obsahoval dostatočnú filtráciu, ktorá umožní odfiltrovať zjavne nevyhovujúcich kandidátov. Či už nevyhovujúcich morálne alebo profesne. Ten proces filtrácie a menovania, ktorý nastavila pani ministerka v zákone, toto nespĺňa. Nespĺňa to hneď z dvoch dôvodov. Jeden dôvod je, že ona chce zabetónovať policajného prezidenta, a k tomu sa ešte vrátim, lebo to je jedna zo zásadných point tohto zákona, chce ho zabetónovať proti vôli a zodpovednosti ministra vnútra a vlády Slovenskej republiky, ale aj ten spôsob výberu negarantuje filtráciu. Pretože ako spomenula už, myslím, aj kolegyňa Remišová, výber policajného prezidenta je v návrhu nastavený tak, aby ho vládna koalícia a nielen vládna koalícia, dokonca tí, čo ovládajú ministerstvo vnútra, mohli ovládnuť. Aby jednoducho mohli mať istotu, že vymenujú svojho človeka. Ani s tým sa nedá súhlasiť, pretože ak ten proces filtrácie má mať svoj zmysel, musí naozaj slúžiť na to, aby sme vedeli z toho vytlačiť nevhodných kandidátov a aby na politické rozhodnutie prišli len tí, ktorí vhodní sú.
Na druhej strane návrh obsahuje aj zmenu v oblasti inšpekcie. Tento návrh chcem pochváliť, napriek tomu, že v mnohých veciach konkrétnych s tým nemusím súhlasiť, ale je to prvý vládny pokus, po mnohých rokoch, inšpekciu aspoň čiastočne odstrihnúť od moci ministra vnútra, moci prezidenta Policajného zboru a dať mu iné postavenie. Ten konkrétny návrh nie je z môjho pohľadu dostačujúci a my v druhom čítaní určite k nemu prednesieme viaceré pozmeňujúce návrhy a na rozdiel od spôsobu menovania a odvolávania prezidenta ho považujem za výrazný krok vpred, ale, bohužiaľ, nedostatočný krok vpred. Z môjho pohľadu je to dokonca asi najpozitívnejšia súčasť tohto vládneho návrhu zákona.
Čo mi naopak chýba úplne v tomto zákone, pani ministerka asi povie, že to nebolo ani jej cieľom, je ochrana, skutočná ochrana nezávislosti a nestrannosti vyšetrovateľov a policajtov pri plnení ich zákonných povinností. Ako zabezpečiť naozaj to, že policajt, osobitne vyšetrovateľ, ktorý koná v rámci svojich zákonných obmedzení, sa nemusí báť toho, že si ho zavolá jeho nadriadený, nadriadený jeho nadriadeného a rôznymi spôsobmi ho vyšachuje buď z prípadu, alebo dokonca priamo z celého Policajného zboru.
Pani ministerka, o tých prípadoch vieme, je ich veľa a pokiaľ treba, môžme o nich aj rozprávať, diskutovať, ale myslím, že je to dneska všeobecne známa skutočnosť.
Na záver preto musím povedať, že my v prvom čítaní ako SPOLU – občianska demokracia tento návrh nepodporíme, pretože jeho nevýhody a dokonca veľmi negatívne aspekty vysoko prevažujú nad tými pozitívami. Ak prejde do druhého čítania, budeme sa ho snažiť zmeniť. Ale čo je možno najdôležitejšie, a to chcem povedať na záver, je, že vládna koalícia má hlasy na to, aby to schválila, ak sa medzi sebou dohodne. Tak to je a netreba si pred tým zakrývať oči, nie je to ústavný zákon. To znamená, že na naše pripomienky, pozmeňovacie návrhy sa prihliadať nemusí. Jedine ak by bol záujem naozaj urobiť skutočne nadstranícku reformu polície, urobiť širokú politickú dohodu, ale nič také na obzore za tejto vlády nie je. Skutočným úmyslom tejto novely je zabezpečenie papalášskej imunity, zabezpečenie ochrany strany SMER po budúcich parlamentných voľbách. Pretože už dnes všetci vieme, že je vysoká pravdepodobnosť zmeny vlády aj spôsobu vládnutia po budúcich parlamentných voľbách. Strana SMER má síce stále najvyššie percentá v prieskumoch verejnej mienky, ale pripomínam, že to mal Vladimír Mečiar aj vo voľbách ´98, aj vo voľbách 2002 a nebolo mu to nič platné. Pretože pokiaľ sa demokrati dokážu dohodnúť a dokážu spolupracovať, dokážu stranu SMER prečísliť, vrátane jej satelitov a tichých spojencov.
Preto strana SMER zmenila taktiku a začala robiť hlboko defenzívnu politiku smerujúcu k ovládnutiu štruktúr a ich zabezpečeniu pred zmenou po budúcich voľbách. Tento zákon treba najmä chápať v tomto kontexte a ja tu chcem za nás povedať, že ak nám voliči dajú dôveru, nebudeme rešpektovať tento návrh, nebudeme ho považovať za návrh, ktorý je správny, a budeme podporovať všetky legislatívne kroky, aby sa to zmenilo v budúcom parlamente, pretože tento návrh nielenže nie je správny, nielenže nie je morálny, ale dokonca nie je ani prijímaný širšou zhodou, ktorá by mohla oprávňovať jeho dlhodobé pôsobenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Beblavý, vy ako chrobák Truhlík č. 2 v tomto parlamente, ktorý všetko videl, všetko vie a všetko videl a aj všetko pozná, k všetkému sa vie kompetentne vyjadriť, opäť ste sa vyjadrili, ale musím povedať, že nekompetentne. Nekompetentne preto, že sú veľmi dobré zákony. A to už Rimania hovorili: "Načo sú nám dobré zákony, keď chýba morálka?" A tá morálka chýba práve vám.
Vy ako syn mečiarovského privatizéra, vy ako človek, ktorý sa zúčastnil a štátnym tajomníkom bol vo vláde Mikuláša Dzurindu, ktorá privatizovala Slovenské elektrárne tak, že dodnes je tam trestné konanie. Vy, ktorý ste privatizovali zváračský ústav, podľa klebiet za 20 mil., celý ten komplex, a keď ho prevzali tí privatizéri, našli v pokladnici hotovosť 50 miliónov. Možno to je klebeta, ale treba to overiť. A teraz, teraz, keď to ide ministerstvo spravodlivosti, opäť tieto budovy, ktoré ste vy predali tomu privatizérovi, za 55 mil., za milión 700 tisíc na päť rokov, tých 55 mil. im ešte päť rokov bude platiť, vy sa tu opovažujete do niekoho obúvať?! Vy? Vy hovoríte o morálke. Veď to je morálka mäsiarskeho psa, čo tu vy predvádzate.
A vystupujete tu medzi strany, ktorá neexistuje. V ktorých voľbách bola taká strana, v mene ktorej ste tu vystupovali, zvolená? To je tá vaša morálka. Naučte sa morálne konať a potom môžete niečo kritizovať.

Pán poslanec Beblavý, chcel som pôvodne vecne reagovať, lebo napriek tomu, že s tým, čo ste povedali, hlboko nesúhlasím, tak si myslím, že stojí za to, vypočuť si vaše názory a prípadne povedať iné. Ale po tomto nemám chuť reagovať, lebo to je presne to, čo si myslím, že by sme mali odmietnuť. Aký zmysel majú osobné útoky, urážanie sa navzájom, koho to zaujíma ešte dnes? Čiže keď budete mať záujem, pán poslanec, kľudne o tom môžme podebatovať, ale po tomto ani nemám chuť reagovať.

Ďakujem pekne. Ja trošku iný problém, keď som sa započúval do pána Hrnka, ja som aj zabudol, čo som chcel reagovať, bohužiaľ.

To isté, tiež som chcel reagovať, ale úplne mi zobral myšlienky, lebo to bolo zbytočné, úplne, pán kolega, zbytočné napadnutie, osobný útok. Ja tak isto nesúhlasím s pánom Beblavým. V tomto sme na jednej strane, ale, preboha živého, urážať takto osobne, je veľmi nešťastné a úplne zbytočné. Pán kolega, my takisto nepodporíme tento návrh zákona, ale z úplne iných dôvodov, a ktoré vysvetlím za chvíľku v rozprave.

Ďakujem pekne. Ďakujem aj kolegom, ktorí teda vyslovili svoj vecný nesúhlas, ale sú v takom stave šoku, že ho nevedeli alebo nechceli skôr artikulovať v tejto chvíli. Ja verím, že budeme mať ešte čas na vecnú diskusiu aj mimo parlamentu, aj v tom. A tiež chcem zdôrazniť, že nemusíme sa zhodnúť na tom, aby sme vedeli spolu diskutovať, a koniec koncov aj dobré vládnutie vyžaduje, aby sme vedeli nájsť dohodu aj tam, kde máme na veci rôzne názory, pretože inak sa nikdy nič nezmení. A preto som aj vyzval v tom prejave k tomu, aby sme o tom diskutovali už dnes, aby sme si za ten rok a pol do volieb naozaj vydiskutovali, kde sú tie spoločné veci, a ktoré máme, máme aj odlišné, a táto vízia sa týka všetkých demokratických politických strán.
K samotnému pánovi poslancovi Hrnkovi (zaznievanie gongu). Ja som rozmýšľal, pán poslanec, prečo sa ma nejak nedotýkalo to, čo ste hovorili. Nejak mi nestúpal tep ani tlak, ani, ani, hoci ste hovorili veľmi agresívne, a musím povedať, že ten dôvod bol veľmi jednoduchý. Ten dôvod je v tom, že vaša zúrivosť, ktorá vás viedla, ja som to napočítal, myslím, že tam boli asi štyri lži v tom, čo ste povedali, úplne faktografické lži, ten pokoj môj je aj v tom, že ja na rozdiel od vás chodím každý deň po ulici. Ja nakupujem pre svoju rodinu, ja sa prechádzam po celom Slovensku od Svidníka po Bratislavu a môžem vám povedať, že ľudia so mnou súhlasia aj nesúhlasia. Niektorí ma majú radi, niektorí ma nemajú, to je normálne v politike. Ale môžem vám jednu vec povedať. Všetci ľudia veria, že ja mám čisté ruky, pretože moja história v politike aj mimo to dokazuje. Tým pádom urážky vaše sa ma nijak nevedia dotknúť, obzvlášť, keď sú klamlivé, ale náhodou aj keby aj boli pravdivé.
Takže, pán poslanec Hrnko, menej promile, viac uvažovania a príjemný deň vám prajem.