35. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem aj kolegom, ktorí teda vyslovili svoj vecný nesúhlas, ale sú v takom stave šoku, že ho nevedeli alebo nechceli skôr artikulovať v tejto chvíli. Ja verím, že budeme mať ešte čas na vecnú diskusiu aj mimo parlamentu, aj v tom. A tiež chcem zdôrazniť, že nemusíme sa zhodnúť na tom, aby sme vedeli spolu diskutovať, a koniec koncov aj dobré vládnutie vyžaduje, aby sme vedeli nájsť dohodu aj tam, kde máme na veci rôzne názory, pretože inak sa nikdy nič nezmení. A preto som aj vyzval v tom prejave k tomu, aby sme o tom diskutovali už dnes, aby sme si za ten rok a pol do volieb naozaj vydiskutovali, kde sú tie spoločné veci, a ktoré máme, máme aj odlišné, a táto vízia sa týka všetkých demokratických politických strán.
K samotnému pánovi poslancovi Hrnkovi (zaznievanie gongu). Ja som rozmýšľal, pán poslanec, prečo sa ma nejak nedotýkalo to, čo ste hovorili. Nejak mi nestúpal tep ani tlak, ani, ani, hoci ste hovorili veľmi agresívne, a musím povedať, že ten dôvod bol veľmi jednoduchý. Ten dôvod je v tom, že vaša zúrivosť, ktorá vás viedla, ja som to napočítal, myslím, že tam boli asi štyri lži v tom, čo ste povedali, úplne faktografické lži, ten pokoj môj je aj v tom, že ja na rozdiel od vás chodím každý deň po ulici. Ja nakupujem pre svoju rodinu, ja sa prechádzam po celom Slovensku od Svidníka po Bratislavu a môžem vám povedať, že ľudia so mnou súhlasia aj nesúhlasia. Niektorí ma majú radi, niektorí ma nemajú, to je normálne v politike. Ale môžem vám jednu vec povedať. Všetci ľudia veria, že ja mám čisté ruky, pretože moja história v politike aj mimo to dokazuje. Tým pádom urážky vaše sa ma nijak nevedia dotknúť, obzvlášť, keď sú klamlivé, ale náhodou aj keby aj boli pravdivé.
Takže, pán poslanec Hrnko, menej promile, viac uvažovania a príjemný deň vám prajem.

Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Traja, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Takže, pán poslanec Dostál, nech sa páči, máte slovo.

Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, je to zaujímavá a zároveň dôležitá debata, v ktorej sa zreteľne rysujú dve filozofické línie o tom, ako pristupovať k inštitúciám, ako pristupovať k správe štátu, lebo je to debata nielen o tom ako vyberať a odvolávať policajného prezidenta, alebo ako nastaviť pravidlá pre nezávislé fungovanie policajnej inšpekcie. Jedna z tých línií hovorí o tom, že dôležité sú inštitúcie, dôležité sú pravidlá a dôležité je nastavenie nezávislosti kontroly. Tá druhá kladie dôraz na to, že dôležití sú ľudia, že rozhodujúce nie je to, že či je taký alebo onaký spôsob výberu. Na konci je vždycky dôležité, aký človek sa tam ocitne. A pokiaľ sa tam neocitne, neocitne správny človek, slušný človek, človek odborne na úrovni, tak darmo budú nejako nastavené pravidlá čo ako výborne.
Je to debata naozaj nielen o polícii a ja sa s týmito dvoma prístupmi stretávam v diskusiách napr. o súdnictve, o prokuratúre, ale aj o takých veciach, ako je verejné obstarávanie, alebo, alebo výberové konania na pozície v štátnej správe alebo inde.
Niektorí z kolegov tu tie názory prezentovali veľmi vyhranene, že sa priklonili na jednu alebo druhú stranu. Nemám celkom rád ten postoj, že pravda je niekde uprostred, a v tomto prípade si naozaj myslím, že majú čo povedať oba tieto prístupy a rozhodne by som to neredukoval iba na jeden z nich.
Podobne ako kolega Beblavý, podobne ako Ľubo Galko som tiež presvedčený, že pravidlá a inštitúcie sú dôležité. Je dôležité, ako nastavíme spôsob výberu a spôsob odvolávania policajného prezidenta. Je dôležité, akým spôsobom budeme políciu kontrolovať, či tá kontrola bude môcť reálne zlepšiť fungovanie polície, alebo to bude kontrola iba pro forma. Ale teda musím dať za pravdu aj kritikom tohto prístupu, ktorí hovoria, že ani tie najlepšie pravidlá nezabránia tomu, aby politici, ktorí ich chcú obchádzať, ich obchádzali.
Z nedávnej minulosti mám veľmi silný zážitok z toho, akým spôsobom sa v meste Bratislava vyberali šéfovia najväčších mestských podnikov. Primátor Nesrovnal prišiel s tým, že spraví transparentné výberové konania podľa super dobre nastavených pravidiel a nebudú tam politickí nominanti, ale budú tam odborníci, ktorí prejdú presne tým procesom, že bude nejaká komisia, budú verejné vypočutia a vyberieme tých najlepších na základe odbornosti, nie na základe politických dohôd. Realita však bola úplne iná. Samozrejme, že formálne ten proces prebehol, dokonca ho dozorovala Transparency International, ale v realite šéfovia najväčších mestských podnikov v Bratislave za primátora Nesrovnala boli vybraní na základe, ani nechcem povedať, že politickej dohody, politického kšeftu a rozdelenia sfér vplyvu medzi primátorom a vtedajšou väčšinou zastupiteľstva, ale tvárilo sa to, že ako sme sa zlepšili, ako už nerozhodujeme politicky. No tak v takomto prípade je lepšie teda otvorene povedať, že toto je politická nominácia a ja za ňu preberám politickú zodpovednosť, ako sa tváriť, že máme tu pravidlá, vyberáme najlepších, vyberáme na základe odbornosti a v skutočnosti je to aj tak iba politická dohoda.
To ale neznamená podľa môjho názoru, že sa nemáme usilovať aj o dobré nastavenie pravidiel, lebo dobré nastavenie pravidiel sťažuje ich obchádzanie. A keď ponecháme všetko iba na svojvôľu politikov a budeme dúfať, že sa budú správať zodpovedne, tak možno áno, po dvesto rokoch fungovania demokracie to tu už bude fungovať všetko inak a politici budú naozaj zodpovední a nebudú si, nedovolia si dosadiť do funkcie policajného prezidenta niekoho, kto miesto toho, aby tlačil na vyšetrovanie trestných činov, bude vyšetrovanie brzdiť a kryť trestnú činnosť. Ale kým sa to stane, je dôležité, ako nastavíme pravidlá.
A snáď najdiskutovanejším pravidlom, ktoré sa má zaviesť, je teda funkčné obdobie, obdobie prezidenta Policajného zboru a jeho sťažené odvolávanie. Funkčné obdobie inštitúcií alebo, alebo verejných funkcionárov, ktoré sa nekryje s funkčným obdobím aktuálnej vládnej garnitúry, má svoj význam. V prípade inštitúcií, ktoré majú pôsobiť nezávisle, nezávisle od politickej moci, nezávisle od politických tlakov. Otázka je, že či prezident Policajného zboru je tento typ funkcie, alebo, alebo prevažuje ten aspekt politickej zodpovednosti ministra vnútra a aktuálnej vlády. Ale teda vo všeobecnosti ten princíp platí. Máme napríklad Ústavný súd, ktorý nie je volený na vždy štyri roky podľa aktuálnej vlády, ale je volený na dvanásť, na dvanásť rokov. Diskutujeme tam o možnosti, kolega Beblavý to navrhol na ústavnoprávnom výbore, je to jedna z pripomienok, ktoré zdôrazňuje opozícia, že by sa mal Ústavný súd postupne obmieňať, teda nieže teraz si aktuálna väčšina navolí na ďalších 12 rokov väčšinu ústavných sudcov a zabetónuje tam svojich nominantov. Len to je ten základný rozdiel, či naozaj v dobrej viere nastavujeme pravidlá, v tomto prípade pravidlo, že sa nemá kryť funkčné obdobie nejakého funkcionára alebo inštitúcie s funkčným, vedenia inštitúcie s funkčných obdobím vlády, alebo sa iba snažíme zabetónovať našich ľudí. To je dosť zásadný rozdiel. A nastaviť pravidlo tak, aby sa funkčné obdobie prezidenta Policajného zboru nekrylo s funkčným obdobím parlamentu a vlády, v rôznych situáciách môže mať zmysel. Môže mať zmysel v situácii, keď je to výsledkom konsenzu a dohody celej demokratickej politickej scény. Čoho ale podmienkou je vzájomná dôvera medzi vládnou koalíciou a opozíciou, len, žiaľ, v takej situácii nie sme.
Druhou situáciou, keď to má zmysel, je, ak by aktuálna väčšina mala sily na to, aby to zabetónovala inak ako len bežným zákonom. Napríklad ústavným zákonom. Ale toto nie je vec, ktorá by sa ošetrovala, ošetrovala v ústave. A verím, že ani na takéto niečo nemá vláda ústavnú väčšinu, keby ju to aj prípadne napadlo, lebo však v ústave sa rieši všeličo. Alebo poslednou možnosťou, keď to má zmysel, je, ak vláda presadí nejaké takéto pravidlo, že presahuje funkčné obdobie prezidenta jej mandát, v situácii, keď je sama dostatočne dôveryhodná na to, aby zaviedla pravidlo, ktoré je dobré samo osebe, a na základe neho vybrala človeka, ktorý bude rešpektovaný a ktorý bude vzbudzovať dôveru, že je to odborník na svojom mieste, nie nominant aktuálnej vládnej moci, ktorý je tam dosadený preto, aby mala aktuálna vládna moc vplyv na políciu aj dlho po skončení svojho mandátu. Podľa predloženého návrhu v podstate tri štvrtiny funkčného obdobia budúcej vlády.
Obávam sa, že vzhľadom na to, že tu neexistuje vzájomná dôvera a konsenzus v tejto veci a vzhľadom na to, že neverím v dobré úmysly súčasnej vlády ohľadom tohto návrhu, tak ak sa po voľbách zmení vláda, tak sa budúca parlamentná väčšina bude musieť snažiť tento zákon, ak bude takto schválený, zmeniť.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca jediná faktická poznámka.
Pán poslanec Heger, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem zareagovať na tú prvú časť, kde si teda hovoril o tom, že je dôležité, kto bude policajným prezidentom. A ja teda úplne s tým súhlasím a myslím si, že na tom, kto bude policajný prezident, záleží. A to, aké pravidlá sa vytvoria, môže byť buď zásterkou na to, aby sme predstierali, že chceme vybrať toho najlepšieho, ale nakoniec si tam dosadíme svojho, alebo naozaj úprimnou snahou vytvoriť cestu pre toho najlepšieho. A nie nadarmo je porekadlo, ktoré hovorí, že ryba smrdí od hlavy. A v tomto prípade to môžu byť, presne ten scenár, že buď teda tá ryba bude smrdieť, keď sa nezvolí alebo keď sa tam nedá kvalitný človek, ktorý bude hodnotový a ktorému naozaj pôjde o dobre veci a bude zároveň aj kvalifikovaný a bude takým vzorom pre celý Policajný zbor, ktorý je, povedzme si, kľúčový na Slovensku a momentálne nemá tú najlepšiu povesť. A možno práve neprávom kvôli svojej hlave. Ale tak isto tá ryba môže aj voňať.
A ja by som sa chcel na to pozrieť ešte z pohľadu aj toho finančného, pretože ešte stále na Slovensku máme necelé 2 mld., ktoré nevieme vybrať na DPH. A keď sa bavíte aj s ľuďmi, ktorí na tom pracujú, tak zistíte, že dnes to má vo veľkej miere v rukách aj polícia, ako dôležitý kľúčový článok k tomu, aby sme sa k týmto peniazom dostali a práve ich tvrdou prácou dolapovania tých podvodníkov, hľadania ich spôsobov, odstraňovania ich spôsobov, eliminovania. Čiže je to naozaj tvrdá práca v teréne. A preto je dôležité, aby tí policajti mali jednak dostatočnú podporu svojho šéfa, ktorý, ktorému ide o to, aby sa tieto veci vyšetrili. A po druhé, aj dostatočnú podporu, či už materiálnu alebo akúkoľvek potrebujú na to, aby sa táto čiastka do rozpočtu dostala. Takže určite to má veľký dopad aj na štátny rozpočet.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kollár, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vypočuli sme tu tunak búrlivú rozpravu, urážky, zbytočné osobné ataky, ktoré si myslím, že by tunak v tomto pléne nemali byť. A ja by som sa aj týmto chcel za toho neslušného pána ospravedlniť pánovi Beblavému.
Prosím vás pekne, chcem, aby ste vedeli a počuli môj názor na celú vec. A myslím, že sa veľmi kryje aj s názorom pána Krajniaka. Policajný zbor nie je NGO-čka, My sa tu nehrajme na to, že teraz tunak ideme vyberať tu pomaličky každého policajného prezidenta, každého nejakého kapitána, každého vyšetrovateľa, každú sekciu v rámci polície.
Policajný zbor je ozbrojená zložka, ktorá má fungovať na rozkaz, do slova a do písmena na rozkaz zhora dole, koniec. O tomto neni čo debatovať. Ja tunak počúvam reči, a teraz budem proti pánovi Beblavému, že tunak sa niekto chce zabetónovať. No nezabetónuje sa. Prečo strašíme ľudí? Nikto sa nezabetónuje. Oni majú možno snahu zabetónovať nejakého policajného prezidenta, ale nezabetónujú, lebo keď sa o rok zmení vláda, tak za, na prvej schôdzi to takto zmeníme a vyriešime to. Bez problémov môžete sa, pani ministerka, tunak sa pokúšať o akékoľvek hókusy-pókusy, takto to zhodíme zo stola a bude vybavené aj s vaším policajným prezidentom. Jako veľmi jednoducho. Zvolíme 15, 20 členov do výboru pre brannú bezpečnosť, dáme si tam 15 našich a máme dve tretiny. Môžeme to urobiť zákonom, čímkoľvek. Takže to je veľmi trápny pokus. To je prvá vec. Takže nestrašme ľudí, nikde sa nezabetónujete. A vidím, jak vám to padá, tak za chvíľu to ešte bude iná kucapaca.
To znamená (reakcie z pléna), to znamená, za nás si myslím, za nás si myslím, že minister je zodpovedný, politicky zodpovedný. Prečo robíme z ministra handru? Ja sa pýtam, vás kolegovia, vy si to robíte, z ministra urobíte handru, sami zo seba robíte handry, beriete si kompetencie, ľudia na vás pľujú. Dôjdete niekam, dneska je politik alebo poslanec nadávka, to je naprieč celým politickým spektrom. To je jedno, či opozícia, koalícia. Sami si to robíme, sami si to robíme a hádžeme sa, ohadzujeme sa zvratkami, ako som to tunak počul, urobíme zo seba absolútnych asociálov a potom tak nás aj ľudia vonku posudzujú.
A ja sa pýtam, prečo robíme z ministra handru? Prečo tu teraz nestojíme a neni tuná minister zdravotníctva a prečo mu nejdeme zobrať kompetencie, aby nemohol vymenovať obyčajného, obyčajného riaditeľa nemocnice? No preto, lebo čo keď tam ten nejaký kradne, my to nemôžeme dať tomu ministrovi. Preboha živého, my to nemôžeme dať tomu ministrovi do ruky, lebo musí to nejaká NGO-čka, musí to nejaká výberová komisia, neviem aká, vybrať, aby ten riaditeľ bol správny, aby dobre liečil a zodpovedne hospodárne spravoval tú organizáciu alebo tú nemocnicu. Čo sú to za kraviny, preboha živého?! Čo sú to za blbosti?! Minister má politickú zodpovednosť. Bol zvolený, bol delegovaný politickou stranou, ktorá má toto na zodpovednosť. A tá, ten minister musí mať tú politickú zodpovednosť.
Keď si tuná vymyslíme pomaly NGO-čky, pomaly, ja neviem čo, nejaké komisie, nejaké hlúposti a niečo pokašle ten jej policajný prezident, môžeme ju odvolávať? No nie. Ja tu budem prvý kričať, že si to nemôžeme dovoliť. Prečo? No lebo ju vybrala nejaká imaginárna komisia, niekto, niekto, niekto. A kde je tá zodpovednosť? Minister musí mať zodpovednosť. A pokiaľ ju nemá, tak nemôže riadiť rezort. Ja už som videl veľmi veľa podnikov, kde dosadili, ja neviem, SZTK napríklad. Dosadili nejakého predsedu, ale nemal kompetencie, nemal zodpovednosť, riadil to nejaký výkonný výkon kotulkárov. Jak to dopadlo? Dneska nemajú nič z niekoľko miliardového majetku. Absolútny rozvrat v celom športe. A takto toto chceme spraviť s ministerstvom vnútra. V žiadnom prípade toto nemôžeme podporiť. Minister musí mať plnú politickú zodpovednosť a mať právo vybrať správneho a dobrého policajného prezidenta.
Áno, teraz sa ukázalo, že tento policajný prezident nebol dobrý, ale ho pod tlakom ulice odvolala. Vyčítam pani ministerke, že obkľukou, cez zadné dvere si ich znova pustili na ministerstvo. Pani ministerka, toto je absolútny fél, toto, čo ste spravili, to je taký, už nechcem povedať vulgárne slovo, čo ste spravili, že ulica proste jasne povedala, námestia povedali, je tam kopec porušení zákonov a vy si ich znova donesiete, máte tú drzosť, že si ich znova donesiete na úrad a zadnými dverami si ich pustíte dnu. To je, to je katastrofálna nehoráznosť, to je pľuvanec ľuďom do očí. Toto vám vyčítam. Ale rozhodne si myslím, že tú kompetenciu odvolávať a menovať policajného prezidenta musí ostať v kompetencii ministra vnútra.
Sme volení, všetci tunak, čo sedíme, sme volení. Ľudia nám dajú nejaký mandát. Keď zvolia si, možno v budúcnosti, nejaké pravicové strany budú mať väčšinu, tak som presvedčený, že keď nejaká SaS alebo OĽANO, ktokoľvek si dá ministra vnútra, a ten si vymenuje slušného policajného prezidenta, tak ten zbor bude fungovať. My sme nehejtovali pána Lučanského, keď nastúpil po pánovi Gašparovi. Nerobili sme to preto, lebo sme vedeli jednu vec, že nie je napojený na nitriansku skupinu. To sme vedeli a to bolo pre nás zásadné. Nehejtovali sme, dokonca sme podporili pána Lučanského v tom, aby proste sme začali odblokovávať nezmyselné hejty, urážky, ponižovanie a, neviem, zase hádzania blata aj zo strany opozície. Toto sa mi bridilo a povedal som to nahlas, aj v televízii som to povedal. A dneska sa, pozrite sa, čo sa deje. Je to človek, ktorého tam dala koaličná strana. Ale pozrite sa, čo sa zmenilo. Zmenilo sa to len preto, že ten človek nie je napojený na nejaké skupiny, ktoré riadia časti polície. Toto treba odstrániť. Ale to určite neodstránime nejakými nezmyselnými výberovými komisiami a neodstránime to ani tým, keď zoberieme ministrovi kompetenciu. On nebude môcť konať. To bude len gašpar, to bude len gašpar, ktorý tam bude sedieť, alebo aby ste si to nezamieňali s menom, tak to bude nejaký herec, ktorý tam bude sedieť a bude sa len slušne tváriť a usmievať. To je celé, čo mu ostane.
To znamená, že my túto, tento návrh zákona určite nepodporíme. Preto, lebo keď raz minister je menovaný, a to je jedno, či to je minister vnútra, minister zdravotníctva, ja si neviem predstaviť, aby sme takýmto spôsobom nehorázne zasahovali do kompetencií ministrov. Lebo to začneme to pri ministerstve vnútra a kde to potom skončí? Budeme tunak vytvárať komisie, aby sme menovali riaditeľov nemocníc, alebo aby sme menovali šéfov inšpekcií životného prostredia, preboha živého?! Kam to chcete dostať? Preboha živého, ten minister musí mať nejakú vážnosť. A keď mu nedáme kompetencie, akú vážnosť bude mať? Budú si z neho robiť srandu a pľuť naňho, tak ako na nás, lebo si to robíme sami. Lebo sa tunak prekárame, urážame sa, tunak ideme sa kriminalizovať, hádžeme na seba blato, tunak si nadávame do idiotov, do zlodejov, do hovien. A potom tak nás berú ľudia. Tak si to uvedomte!
Ďakujem.

Na vystúpenia pána poslanca, áno, na vystúpenie pána poslanca jediná faktická poznámka.
Pán poslanec Kaliňák, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, no tak, vy hovoríte o tom, že si to sami robia poslanci, ale ste prvý ten, ktorý v priebehu pár minút dokázal vyurážať úplne všetkých. Takže váš prejav je presne to, čo sám kritizujete. Takže to je prvá z vecí.
Druhá z vecí o vašej predstave ako má vyzerať demokracia a parlamentarizmus, svedčí fakt, že no tak si navolíte dve tretiny výboru pre obranu a bezpečnosť a bude. Tak ako tu platia nejaké pravidlá v tomto štáte, aj nejaké zákony a o pomernom zastúpení v parlamente, takže čo si navolíte, môžte, samozrejme, ale potom to už nebude demokracia, ale diktatúra. Tak asi ste sa k tomu práve prihlásili.
A po ďalšie vám takisto poviem, že najprv musíte niečo urobiť, aby ste mohli ľudí kritizovať, ktorí niečo vykonali. A to, že máte na niekoho problém v tom, že nejaké veci vyšetroval aj v súvislosti s vašou osobou, je jedna vec, takisto vyšetroval aj v súvislosti s mojou a kohokoľvek inou. Keď príde nejaké podanie, tak je to proste vec, ktorú polícia robí, ale v každom prípade za Tiborom Gašparom sú výsledky. A výsledky v znížení kriminality, výsledky v zlepšení bezpečnosti na cestách, to sú stovky životov, ktoré boli ušetrené. A keď to chcete jedným mávnutím ruky odmietnuť, tak to svedčí iba o vašej neznalosti a v tom, že sa v tom nevyznáte.
Každý vedie rezort podľa toho, aká je osobnosť. Ministerka Saková priniesla novú verziu, ktorú chce uplatňovať, a bude ju uplatňovať. Prezident Lúčanský takisto vedie podľa svojich predstáv. Budú všetci zodpovední podľa výsledkov, ktoré budú prezentovať. Ale aby ste dopredu vždy niekoho popravili alebo nepopravili, alebo sa rozhodli, že je to inak, je to presne to, čo sám kritizujete. To znamená, to, čo vyčítate všetkým ostatným, ste v tejto chvíli sám predviedli. Treba sa pozrieť na výsledky a na veci, ktoré sú, nie na stanoviská ľudí, ktorí pre bezpečnosť Slovenska neurobili vôbec nič. Ďakujem.

Pán poslanec Kollár, nech sa páči, môžte reagovať.