38. schôdza

Pán poslanec Kotleba.

Pán kolega Klus, ja naozaj musím povedať, že vašom prípade asi naozaj Boh spravil nejaký zázrak, že vám sa takto otvorili oči a takto ste v SaS-ke otočili. To je nádhera a postupne asi vo všetkých stranách ľudia pochopia, že naozaj boj proti tej migrácii je nutný, ak si chceme Slovensko zachrániť.
Spomínali ste tam tie problémy legálna, nelegálna migrácia. No ono je to tam trošku ešte viac toho, veď však samotný ten dokument hovorí, že vlastne cieľom je transformácia tej ilegálnej, neriadenej migrácie na legálnu, riadenú a tak ďalej a tak ďalej, čiže proste to je cieľ. Ideálny výsledok toho dokumentu by bol, aby všetci tí ľudia sem chodili legálne, riadene, organizovane, ale v konečnom dôsledku by to bola čistá smrť pre Slovensko a jednoducho nevratný proces. Čiže je to celé zle. Absolútne celé zle.
Takisto pred chvíľkou bývalý minister vnútra Kaliňák jasne povedal, že súhlas je už len samotnou súčasťou, účasťou, účasťou zástupcu štátu na tejto konferencii. Nemyslíme si asi a ja teda určite nie v tejto chvíli, že by mal nejaký dôvod si vymýšľať alebo preháňať. Takže keď to povie bývalý minister vnútra, asi niečo na tom bude, a preto nemôžme spochybňovať ten fanatizmus zo strany ministra Lajčáka, ktorý napriek tomu, že skoro celý parlament nesúhlasí s týmto paškvilom, sa to snaží za každú cenu presadzovať, pretláčať a docieliť to, aby niekto zo Slovenska tam aspoň išiel.
Preto sa vás chcem spýtať, pán poslanec Klus, keď ste v tejto veci viackrát dnes vystúpili, či, ak teda naozaj sa potom stane, že niekto zo Slovenska tam pôjde vďaka ministrovi Lajčákovi, či podporíte zvolanie mimoriadnej schôdze na jeho odvolanie, pretože inak sa už nebude dať porátať s týmito ľuďmi, aj keď to možno bude neskoro.

Pani poslankyňa Cséfalvayová.

Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok. V prvom rade tento text nie je dokonalý. Áno, na tom sa zhodneme, na tom sa zhodnem aj ja. Ale čo by sme chceli od textu, ktorý negociovalo 192 zúčastnených strán s tým, že prevažná väčšina štátov, ktoré sú členskými štátmi OSN, sú rozvojové a prevažná väčšina z nich sú poskytovatelia, teda zdrojové štáty migrácie. A jednoducho Európa svoje problémy s migráciou nevyrieši bez toho, aby spolupracovala so zvyškom sveta, a zo zdrojových štátov, a so zdrojovými štátmi, takže si myslím, že aj nedokonalý text je lepšie podporiť, ako nemať nič, ako nemať nejaký základ pre budúce riešenia problémov, ktoré môžu s migráciou vyvstať, pretože stále migrácia intenzívnie a všetko nasvedčuje tomu, že to tak bude aj v budúcnosti. Takže po prvé radšej nedokonalý text ako nijaký. Najmä, keď nás ničomu nezaväzuje.
V druhej poznámke som chcela hovoriť o tom, aké krajiny si berieme za vzor - Maďarsko, Spojené štáty, Rakúsko, ale to už v podstate povedal Martin Poliačik, takže to preskočím pre krátkosť času.
Po tretie. Tie, to doručenie výhrad poštou, ja si myslím, teda s tým uznesením, čo prednášate, by sa dalo úplne súhlasiť, keby slovíčko doručenie, doručením bolo vymenené za napríklad tlmočením alebo nejaké iné sloveso, pretože doručenie poštou jednoducho nie je prijateľné, nie je, nie je spôsob na to, ako by sa naše výhrady potom dostali do oficiálnych záznamov, pokiaľ ich tam niekto naozaj fyzicky neprednesie. Je to nemožné.
Takže presne ako hovorí Poľsko, ktoré, alebo urobí Poľsko, ktoré mnohí tu dávajú za vzor, že tiež odmietajú migračný kompakt, ale predsa len tam pošlú dvoch ľudí, úradníkov z ministerstva zahraničných vecí a vnútra, ktorí prednesú fyzicky, povedia výhrady Poľskej republiky.
A tento model by, si myslím, by mohol byť ešte akcepto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Zelník.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ja verím, že to uznesenie je urobené, alebo návrh na uznesenie je urobené v dobrej vôli, ale som presvedčený o tom, že na tom stretnutí v Marrákeši už nebudú žiadne diskusie o tom alebo pripomienky pripustené, či niekto má, alebo nemá výhrady. Je tam proste materiál, ktorý je pripravený, a čaká už len na to, že tí, čo prídu, potvrdia svojou účasťou, že s tým súhlasia. Takže akékoľvek námietky alebo svoje proste stanoviská, či sú to už ústne, písomné, by boli úplne zbytočné. Akurát to by sme len potvrdili, že našou účasťou by sme niečo legitimizovali.
Ďakujem.

S reakciou, pán poslanec Klus.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Dovolím si zareagovať na niektoré z nich. Martin Poliačik hovorí, že by sme si nemali brať príklad z iných krajín, ako je Česká republika, Maďarsko alebo Poľsko. On dobre vie, že patrím k veľkým kritikom týchto, týchto krajín, obzvlášť amerického prezidenta Donalda Trumpa, ale takisto Viktora Orbána alebo českého prezidenta Zemana a aj tej podivnej koalície, ktorú v Českej republike majú.
Ale ja v tejto chvíli nesúdim to, kto to hovorí, ale predstavoval som to, čo hovorí, a to je v tejto chvíli veľmi podstatné, pretože ako napríklad Česká republika úplne jasne pomenovala, že v tomto dokumente chýba jasné stanovisko, že nelegálna migrácia je nežiaduca. My ju dopĺňame. Takže z tohto uhla pohľadu je veľmi dôležité, aby sme sa rozprávali o obsahu, nie o forme, a to isté sa dá potom povedať aj o tom, že tie námietky sú zbytočné. No, nie je to celkom tak. Je tam viac ako 5-hodinový priestor, ak si dobre pamätám podľa plánu tej konferencie, kde sa budú tie námietky preberať, pokiaľ ich niekto vznesie, a ja predpokladám, že to bude podobne ako v prípade napríklad mítingov COSAC, na ktorých sa pravidelne zúčastňujem, kde sa čítajú listy zhodou okolností krajín, ktoré tam nie sú prítomné a ktoré vznesú napríklad nejaké námietky alebo čo i len pozdrav. Takže verím tomu, že aj v tomto prípade to tak bude.
A ja by som v tejto súvislosti chcel pripomenúť, že v našom uznesení sa nepíše nič o pošte. To som dal ako jeden z príkladov. Je tu napísané doslova: na medzivládnu konferenciu, ktorá sa koná v Marrákeši 10. - 11. decembra 2018, doručila písomné výhrady ku Globálnemu rámcu o bezpečnej, riadenej migrácii a tak ďalej.
Nájdime spôsob, ako doručila, tak aby bolo jasné, že sa zároveň neprihlasujeme k rámcu ako celku. Práve preto som žiadal tú komplexnú právnu analýzu, ktorú sme nedostali.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, keďže som posledný vystupujúci v rozprave, predpokladám, že pán navrhovateľ ešte vystúpi, tak len v krátkosti. Som tu celý deň, počúvam tu debatu celý deň, občas som sa zapojil, občas som sa nezapojil, niekedy to zmysel malo, niekedy nemalo.
Čo mne z toho vyplynulo, je napríklad to, že kritici tohto uznesenia, pán Dostál, pán Poliačik a ďalší, nejako ma nepresvedčili svojimi argumentami a miestami naozaj som chcel, že tak skúste ma presvedčiť, a počúval som pozorne, s porozumením - aj čítam s porozumením, aj počúvam s porozumením -, ale tie argumenty jednoducho neboli také, aby som si povedal, že dobre, tak máte pravdu.
Na druhej strane počúvame tu o xenofóbii a fašisti a netolerantní a neviem akí. To, to sa mi veľmi ako nepáči, pretože často to vidíme na sociálnych sieťach. Ak má niekto iný názor, tak spravidla je označený za xenofóba, fašistu a neviem akého všetkého. Ako už tu bolo povedané, my si len chceme zachovať zdravý sedliacky rozum.
Už ako povedali moji predrečníci, pozrime sa na naše okolité krajiny. Koho si máme brať za príklad, s kým máme spolupracovať, ak nie s našimi susedmi? Ktorá krajina, vážení kritici, by vám vyhovovala ako príklad? Však máme tu vyše 200 krajín na svete, tak dajte nejakú krajinu, ktorú si máme brať za príklad. Len ideálne by bolo, keby bola v našom okolí. Spojené štáty nepochybne majú už desaťročia veľký problém s migráciou, ale môžeme si čokoľvek myslieť o Trumpovi, ale z môjho pohľadu Trump sa snaží tiež chrániť hranice USA. A nie je to náhodou USA, ktoré vy tak častokrát protežujete v nejakých svojich názoroch? Tak teraz je USA zlé, inokedy je dobré.
Nie sú to Rakúšania, ktorí v čase vypuknutia migračnej krízy boli braní ako jeden zo vzorov spolu s Nemeckom, ktorí vítajú tých migrantov a starajú sa o nich, a keď Rakúšania pochopili, že tam majú naozaj problém, tak postavili plot Rakúšania? Ale to už, to už sa nekritizovalo, lebo to už bol demokratický plot. To už nebol ten zlý plot, to už bol..., zlý plot ako v Maďarsku, ten rakúsky už bol demokratický plot.
Neviem, mnohí neviete, ja som bol jeden z prvých ľudí, dovolím si trúfať, na Slovensku, ktorý navštívil utečenecký tábor v Traiskirchene v čase, keď ešte len prichádzala prvá vlna migrantov. Spolu s kolegom sme robili taký článok, keďže to práve začínala ako téma. Čo ma zarazilo, bolo to, čo som videl v tom tábore, a najviac, nebudem konkretizovať úplne všetko, ale najviac ma prekvapila taká reakcia, keď sme stáli na druhej strane ulice, nie pri tábore, resp. v tábore, ale na druhej strane ulice a pozerali sme na tých migrantov, ako chodia hore-dole. Zrazu si taká partia veľkých, statných černochov zastavila a pozerala na nás a ukázala nám takéto gesto, že nás podrežú. Aj sme o tom písali. A boli sme z toho trochu prekvapení, lebo sme nechápali prečo. Kvôli čomu, že čo sme urobili, že tam stojíme a pozeráme sa?
Potom sme tam odchytili partiu Sýrčanov z Aleppa, mladých chlapcov, ktorých sme sa pýtali, že prečo utiekli, resp. prečo odišli. Tak logicky pred vojnou. Tomu rozumiem. Mali ísť bojovať za, teraz neviem, ktorú tú partiu tam, ktorá tam bojuje, je ich tam veľa, to už naozaj neviem, ale radšej utiekli. Nechceli ísť bojovať. Čomu tiež rozumiem. Keď sme sa ich pýtali, že kam chcú ísť, resp. kam smerujú, tak povedali, že buď do Nemecka, alebo do Švédska. Pýtali sa, že prečo, prečo tam. No že tam bude dobre. A čo chcete robiť v tom Nemecku a Švédsku? Tak sa začali rehotať a povedali nám, že jesť a piť. Tak sme s kolegom pozreli na seba, že no tak super. Toto sú migranti, ktorí tu prichádzajú. To bola úplne prvá vlna.
Pár týždňov nato som navštívil utečenecký tábor, resp. záchytný tábor na maďarsko-srbskej hranici v Röszke. Bolo to len pár hodín, resp. bolo to asi 12 hodín po tom, ako tam migranti zaútočili na políciu a začali demolovať zariadenie tohto záchytného tábora. Museli zasahovať ťažkoodenci, dokonca vrtuľník bol prítomný na mieste. Na druhý deň, keď sme tam prišli, tak ten vrtuľník tam stále krúžil a tie nepokoje tam stále boli. Je neviem, koľkí z vás ste tých migrantov, ktorí v tých vlnách chodili na Sloven..., chodili do strednej Európy, ja neviem, koľkí z vás ste ich naživo videli. Ja som ich videl niekoľko stoviek. My sme chodili po rakúskej diaľnici z Nickeldorfu po Viedeň, resp. tá trasa z maďarskej stanice Keleti do Hegyeshalomu, kde oni prestupovali, išli pešo asi dva kilometre do Rakúska a v podstate my sme išli po tej trase. Si neviete predstaviť tú spúšť, čo za sebou nechávali.
Ale najväčšie, najväčšie také moje prekvapenie bolo, keď sme s kolegom boli na vlakovej stanici Westbahnhof vo Viedni, kde vlastne s tými vlakmi z Keleti, z Budapešti prichádzali, a odtiaľ v podstate boli redistribuovaní do Salzburgu, Mníchova. Tam to bolo krásne zorganizované, na tej stanici a v takej partii sme tam zrazu počuli, po východniarsky tam niekto rozprával. Tak sa otočím a boli tam naši Rómovia niekde od Spišskej Novej Vsi. Tak sme sa im prihovorili, že čo tu robia. Povedali, že tak my tu robíme, že upratujeme vlaky. Ja, že super, však si zarobíte, chlapci, že paráda, že som rád, že nesedíte doma niekde na osade, ale robíte, že to je super. Oni povedali, že ale nevedia, koľko tu ešte vydržia. Nebudem to citovať, lebo nie je to slušné, ale začali nám opisovať, ako upratujú vlaky po tých migrantoch, a opisovali nám, čo v tých vlakoch je, čo tam zanechávajú. Ako určite ste videli nejaké zábery kolovali, bol to naozaj humus, ale strašný humus.
Opakujem, ja som týchto migrantov videl naživo, boli ich stovky. Ja by som vám doprial, tým, ktorí to tak obhajujete, choďte na niekoľko dní, uvidíte tú mentalitu, uvidíte to správanie, uvidíte tie „obyčaje“, ktoré majú, choďte a potom niečo rozprávajte. Každopádne ja som veľmi rád, že toto uznesenie v pléne je, trošku ma mrzí, že z neho nejaké veci vypadli, ale po rozhovore s pánom Dankom som plný očakávania, ako rozhodne v utorok budúci týždeň vláda Slovenskej republiky, pretože je nesmierne dôležité, aby do Marrákeša nikto nešiel. Keď niekto do Marrákeša pôjde zo slovenskej strany, je to prejav, je to prejav kvázi súhlasu. Áno, s pripomienkami. My môžme dávať pripomienky, aké chceme. Boli sme tam? Boli. Podpísalo sa to? „S pripomienkami?“ Koho to bude zaujímať? Je veľmi dôležité, aby tam nikto nešiel.
A je veľmi dôležité, aby pán minister Lajčák odstúpil alebo aby ho vládna strana SMER stiahla. Pán Lajčák ide nielen proti vlastnej strane, ide proti, ide proti väčšine koalície, ide proti väčšinovému názoru v Národnej rade, ide proti väčšinovému názoru občanov Slovenskej republiky. Preto sa ešte raz pýtam, koho záujmy obhajuje pán Lajčák. Záujmy svojich kamarátov v OSN, v Bruseli, v Marrákeši, v New Yorku, ja neviem kde všade, alebo záujmy občanov Slovenskej republiky?
Rozumiem tomu, že sa stavia na zadné, lebo je spoluautorom tohto dokumentu, je spoluautorom tohto dokumentu, tak je pre neho ťažké teraz sa tváriť, že s tým dokumentom nič nemá alebo že s ním nesúhlasí. Tomu rozumiem. Ale pokiaľ vidím a mám nejakú hrdosť a vidím, že je proti môjmu názoru a presvedčeniu nielen strana, ale aj koalícia, ale aj väčšina parlamentu a väčšina ľudí na Slovensku, tak mám trošku súdnosti a trošku hrdosti a odstúpim sám. A nie čakať, ako bolo spomínané, kedy zvoláme mimoriadnu schôdzu a budeme pána Lajčáka odvolávať.
Ďakujem.