38. schôdza

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, to bola podľa môjho názoru neuveriteľná demagógia, ktorú ste predviedli. Taký ten klasický pravicový prejav. Nedávajme ľuďom, nedávajme rodinám, nedávajme deťom, znižujme dane našim oligarchom, pani kolegyňa. Toto je naozaj sociálny cynizmus a ja to tvrdo odmietam.
Ale myslím si, že by ste sa mali ujednotiť vy v OĽANO, pretože v prvom čítaní tu vaša pani kolegyňa Gaborčáková veľmi ľavicovými heslami obhajovala tento zákon, ako treba pomáhať deťom, ako treba pomáhať rodinám a ja som s ňou súhlasil. A odrazu sa postavíte vy, ale s ťažkým neoliberálnym prístupom. Normálne mi prišlo zle z toho, čo ste rozprávali. Však tento návrh pomáha deťom, rodinám, to sú tí najdôležitejší v našej spoločnosti. To ideme teraz zrušiť aj rodinné prídavky? Rodinné prídavky vám niečo hovoria, pani kolegyňa? Aj tie idete zrušiť? Niečo neuveriteľné.
Viete, je veľmi dôležité, aby deti necítili triedne rozdiely. Veľmi dôležité. Ak tomuto naozaj nerozumiete, že existujú aj chudobné deti, ktoré nechcú chodiť do škôl s tým, aby sa im vysmievali bohatší spolužiaci, keď nechcete tieto veci riešiť, tak si nehovorte, že ste sociálny človek. Slovensko sa týmto návrhom približuje škandinávskemu sociálnemu štátu. Ja som veľmi rád, že minimálne vládna koalícia má chuť ísť týmto sociálnejším smerom, ale je dobré, že sa ukazuje, že pravicová opozícia tu chce tie klasické miklošovské, kaníkovské riešenia a opäť sa k tomu vracia. Ešte v prvom čítaní ste dokázali povedať áno, podporujeme sociálne veci, odrazu takáto ťažká neoliberálna demagógia.
Čiže odmietam vašu logiku, že nedajme deťom, dajme dôchodcom. No však my pomáhame aj dôchodcom. Trinásty dôchodok, ideme vytvoriť dôchodkový strop, vlaky zadarmo pre dôchodcov a tak ďalej. Čo ste robili vy pre dôchodcov? Absolútne nič. Iba chcete oberať o peniaze naše deti. Hanba vám!
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, ja neviem ako vy, ale ja cítim z filozofie tohto návrhu zákona, že ide predovšetkým o deti a o to, aby sa deti dostali do školských jedální všetky, aby teda, ako vy hovoríte, teda ak budú mať obedy zadarmo, to bude len dobre, ale predovšetkým ide o to, aby sa zlepšili tie návyky detí na stravovanie, aby sa zlepšili, vôbec dochádzka detí do jedální, aby jedli. Vy by ste chceli rozdávať financie a peniaze rodičom, mám taký dojem, ale verte tomu, že tí rodičia častokrát tie financie tým deťom na tú stravu nedajú, ak dostanú tieto financie nejakým spôsobom, či už formou dotácie alebo formou niečoho, niečoho iného. Čiže ide o zlepšenie stravných návykov všetkých detí.
A čo sa týka ďalšieho dobrého momentu a kladného momentu. Veď keby sa prihlásili dneska všetky deti do škôl, pardon, do jedální na stravu, ako by to zabezpečovali tie obce? To znamená, že ak dávame my financie dneska aj na zlepšenie technického zázemia jedální v školách, tak zase to len pomôže tým obciam a zriaďovateľom, aby vytvorili aj to lepšie prostredie pre žiakov, svojich žiakov, ktorí sa tam stravujú. Ak im opravíme kuchyne, jedálne, dáme im tam nejaké tie hrnce, nejaké varné kanvice a podobné veci, čo treba, tak je to len, len dobré.
A čo sa týka vašej pripomienky, že starší ľudia by sa mohli stravovať aj cez školské jedálne. Veď to funguje aj dneska svojím spôsobom, lebo dneska majú niektoré sociálne zariadenia dohody so školami, s tými, ktorí varia a vozia im obedy, takže tam v tom problém nevidím, to je len dobré, keď budú toto využívať pre svoje živobytie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No myslím si, že táto debata sa nám kamsi začína posúvať, asi tam, kde by mala byť, pretože sme tu politici, sme v Národnej rade a musia zaznieť aj jednoznačné postoje k tomu, čo si kto o tom myslí.
Ja sa vyjadrím najmä k tej veci, čo zaznela v tomto prejave, k tým obedom, či sú takzvané alebo nie sú takzvané. Pretože či sa na to pozeráme z jednej alebo z druhej strany, mne osobne vadí, že tieto veci by malo sa riešiť rezortom školstva a riešiť v rámci školských legislatívnych zámerov, a práve cítim z toho, bohužiaľ, trošku možno takú rivalitu ohľadom toho, kto ktorý rezort má v rukách. Ale dobre. Čo však je iné, je, keď už hovoríme o tom, že chceme zabezpečiť každému dieťaťu stravu a dokonca aj v podobe iného jedla, vôbec sa nezamýšľame nad tým, aká tá strava v súčasnosti v našich školských jedálňach je. Skrátka a dobre, pokiaľ by tá strava bola na vysokej úrovni a kvalitná, čo samozrejme vychádza aj z toho, koľko peňazí na to máme a koľko sa do toho investuje, tak by určite bol väčší počet stravníkov a nemali by sme také ohlasy, aké máme zo škôl, ako to jedlo často dopadne. A to sa bojíme najviac, že jednoducho tu budeme vidieť veľké plytvanie. A to je to posledné, čo by sme predsa všetci chceli. Aby sa deti rozvíjali v plytvaní jedlom a odnášania jedla ku tomu okienku.
Preto si myslím, že je podstatné zamýšľať sa aj nad týmito vecami. A hľadajme riešenia, ako podporovať rozvoj kvality. Jedným z tých ciest je, aby sme sa pozerali na efektivitu školských zariadení stra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Anka, ja keď tak pozerám a vlastne vnímam aj teba, aj Soňu Gaborčákovú, našu tieňovú ministerku v tomto rezorte sociálnych vecí, práce a rodiny, ako ľudí, ktorí pristupujú k tejto problematike, ale vôbec k problematike tohto rezortu veľmi komplexne. A naozaj, keď príde akékoľvek riešenie, tak vyslovene sa pozeráte na to z pohľadu celkovej problematiky a tých komplexných riešení. A to sa mi páči, že aj Soňa ako, ešte ak za chvíľku vystúpi, tak sú to vlastne návrhy a riešenia, ktoré nezabúdajú na nikoho a nesnažia sa len ako keby rýchlo vyriešiť nejakú konkrétnu vec alebo prípadne prísť s nejakým marketingovým návrhom, ktorý naozaj pôsobí mnohokrát aj počas procesu ako nedomyslený. A v tomto oceňujem teda určite vašu poctivú prácu a zároveň aj ten rozmer, pretože to je to, že to, čo si, Anka, predniesla v tom pozmeňujúcom návrhu, je, že, že myslite komplexne na všetky dotknuté skupiny, ktoré môžu byť proste zahrnuté, keď sa ide takéto opatrenie robiť, aby sme na nikoho nezabudli, pretože v konečnom dôsledku naozaj bavíme sa tu o osudoch ľudí, ktorí to cítia a s ktorými vy ste blízko.
Takže vďaka za tú poctivú robotu a určite teda oceňujem v tomto aj kolegu Mira Sopka, ktorý tam tak medzi vami sedí za ten rezort školstva a pridáva sa do diskusie. A myslím, že toto je práve dôležité, naozaj viesť konštruktívnu diskusiu, ktorá prinesie riešenia a ktorá neprinesie len nejaké politické body, ale ktorá v konečnom dôsledku prinesie riešenia pre ľudí, lebo od toho tu sme. Ďakujem.

Ďakujem. Zarazilo ma, že pán poslanec Tomáš trošku neguje alebo znevažuje názory rodičov. Áno, tá petícia sa volala Väčšia výplata pre pracujúcich rodičov a obedy zadarmo pre deti z nízkopríjmových rodín. Aby ste zachovali obedy pre deti z nízkopríjmových rodín, aby ste ten dotačný systém zachovali pre tieto deti. A pre ostatné deti chcú rodičia viac peňazí v peňaženke. Takzvané obedy zadarmo a som presvedčená, teda tak úfam sa, že naši kolegovia a kolegyne v pléne už odteraz budú hovoriť o takzvaných obedoch zadarmo, ako aj o takzvaných vlakoch zadarmo.
Pán poslanec Tomáš, nemajú všetci študenti a nemajú všetky deti, ktoré študujú, vlaky zadarmo, ako to rozprávate. Sú to študenti, ktorí chodia autobusmi, ktorí, doteraz ste vlastne nedokázali, to, čo ste sľubovali, že budú ešte aj autobusy prichádzať ku vlakom, nemajú všetci študenti. Systémová pomoc pre študentov, pre rodičov, ktorí majú študujúce deti, by bola, aby ste im dali nejaký príspevok na štúdium. Ale nie, prosím vás, len niektorým takzvané vlaky zadarmo.
Rodičia sú podľa poslanca Blahu oligarchovia? Prosím vás pekne, skúsme zostať v tej rovine odbornej, pretože sme pri novele zákona o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto, čo som tu často započula, je o politikárčení, o populizme. Prosím vás, ak sa nemáte odborne vyjadrovať k dotáciám z pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, tak sa nevyjadrujte. V podstate je tam podpora a príspevok pre deti, ktoré sú zo sociálne znevýhodneného prostredia, a to znamená, že môže byť aj pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom. )

Veľmi krátko. No, pani poslankyňa, tak keď hovoríte o neodbornosti, tak neviem, na koho narážate. Chcem, po prvé, povedať, že vôbec som v žiadnom prípade neprejavoval úctu k rodičom, pretože teraz ste ten obsah tej vašej petície rozšírili o tú, o tú jednu myšlienku, že je to za vyššie platy alebo niečo podobné. Predtým v tej rozprave ste hovorili, že rodičia chcú, aby tá dotácia bola pre chudobné deti. A teraz hovoríte, že je to tak, že bojujú za zachovanie, za zachovanie tej dotácie. A vy ste si všimli, že tá dotácia zostáva zachovaná? Keď hovoríte o odbornosti, pani poslankyňa. Tá dotácia zostáva zachovaná, len už bude platiť len pre deti materských škôl od druhého, od dvoch rokov alebo od troch rokov, podľa toho, ako to povolí zriaďovateľ, po posledný ročník materskej školy, keďže od posledného ročníka materskej školy vyššie až na základné školy už to bude plošná dotácia.
A nielenže tú dotáciu zachovávame, pani poslankyňa, keď už hovoríte o odbornosti, ale my ju aj zvyšujeme, lebo doteraz je tá dotácia maximálne do výšky jedného eura. Teraz bude aj pre tieto detičky z materskej školy 1,20, aby to bolo rovnaké. Takže len chcem, aby sme sa bavili naozaj korektne. A preto som povedal, že nerozumiem petícii za zachovanie, respektíve za to, aby tú dotáciu dostávali deti z chudobných rodín, keďže ona je, zostáva zachovaná a bude a bude.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Keďže sa jedná o deti, tak by sme sa tu mali spojiť, aj opozícia, aj koalícia. A nemali by sme sa osobne napádať, urážať sa. Mňa veľmi mrzí, že bola tunák Anka Verešová napadnutá osobne, je to veľká škoda. Ja vo veľa veciach s Ankou súhlasím. Súhlasím aj s tým, že je dosť nespravodlivé, keď napríklad moje deti dostanú obed zadarmo, ktorý si to viem veľmi ľahko zaplatiť, a potom sú deti, ktoré, ktoré rodičia budú musieť aj tak doplatiť niečo, lebo to úplne nebudú vedieť pokryť tým 1,20. Sú tu rôzne cenové pásma, ktoré proste niektoré zariadenia nebudú vedieť za to navariť obed, lebo im to bude chýbať.
Máme tuná kopec výhrad, ako napríklad, že by sa malo zvýšiť možno o 100-tisíc obedov viacej, kde je vyrátané, že by sme potrebovali navyše 2000, 2500 kuchárok. To znamená, že už som zachytil zo strany SMER-u, keď mal expremiér Fico tlačovú konferenciu, kde je ochotný aj spolu s ministrom Richterom podporiť 1000 kuchárok. Len my potrebujeme 2500 poriešiť.
Potom aj my sme zachytili kopec podnetov, že proste tie jedálne nie sú na to prispôsobené, že bude treba rekonštruovať kapacity tých jedální. Ľudia sa tam, teda tie deti sa tam nevedia zmestiť a je to šité horúcou ihlou. A preto si myslím, že je fajn, že sa to oddelilo alebo sa to oddialilo na ten september.
Cez to všetko musím povedať, že mám veľa výhrad k tomuto návrhu zákonu, ale určite ho podporím. Určite ho celá naša strana podporí, aj keď máme tie výhrady, ale snažíme sa to robiť vecne, snažíme sa odborne priniesť nejaké návrhy a bol by som rád, keby koaličná vláda tieto naše, nie len za Sme rodinu, ale aj ostatné návrhy, ktoré tuná prinášajú kolegovia a sú podnetné a mohli by to zlepšiť, ten systém, aby to minimálne vypočuli. Od toho tu sme, aby sme tie názory naše tlmočili. Skutočne mne nejde o to, aby som potopil váš návrh zákona, mne ide o to, aby sme na konci dňa tým deťom pomohli, aby sme tým rodičom pomohli, aby tie deti mohli mať ten obed zadarmo, aby naozaj ten obed zadarmo bol. Aby to nebolo nakoniec ten najdrahší obed na svete, lebo keď si uvedomíte, že koľko sa z toho, tých obedov potom neodoberie. Keď je raz niečo zadarmo, tak potom ľudia si to nevážia, kašlú na to, neodhlásia sa, vyhodí sa to. Tie školské jedálne tento obed nemôžu darovať nejakým spracovateľom, ja neviem, chovateľom ošípaných, aby to aspoň nejako spotrebovali. Nie, to, to špeciálnym spôsobom sa musí likvidovať ako biologický odpad, to znamená, že znova sa to musí platiť. To znamená, že aby nakoniec ten náš obed zadarmo nebol tým najdrahším obedom zadarmo.
Cez to všetko ešte raz, pán Tomáš, musím povedať, že my za tento váš návrh zákona budeme hlasovať, nech bude akýkoľvek, lebo určite to nebude dokonalé, ale to sa snažíme aj my v opozícii tými pozmeňovacími návrhmi, prípadne diskusiou vás na niektoré veci upozorniť. A je len na vás, lebo vy ste v tej koalícií a vy si to odsúhlasíte, ako budete chcieť, ale je na vás, keď niečo dobré z toho vyberiete a implementujete, aby ste uľahčili život tým rodičom, tým deťom, ale zároveň aj prevádzkovateľom, zriaďovateľom tých škôl, tých školských jedální, ktoré budú mať obrovský problém. My sme tak isto sedeli so ZMOS-om, pán poslanec, a veľmi veľa vecí sme počuli, aké problémy ich budú čakať. Samozrejme, že vy asi ste sa s nimi na koniec dohodli, že vám to odsúhlasili, cez to všetko my sme rovnako s nimi s čelnými predstaviteľmi ZMOS-u sedeli a vypočuli sme si veľmi veľa pripomienok, ktoré im skomplikujú, obrovsky skomplikujú život. Cez to všetko si myslím, že každý krok, ktorý môže pomôcť rodinám, deťom, treba privítať, aj keď nie je dokonalý.
My keď raz budeme vo vládnej koalícií, budeme to robiť možno inak, možno tak, ako to povedala pani Verešová, ale dnes treba rešpektovať to a ja to rešpektujem, že si dneska, môžem sa postaviť na hlavu, mávať tuná ušami, proste to prijmete tak, ako to chcete, cez to všetko my vnímame, že je to pomoc, je krok k niečomu lepšiemu, tak určite za to za hlasujeme. Som tu preto, aby som to vyjadril, vyslovil, že budeme bojovať za tie rodiny, budeme bojovať za tie deti, podporíme váš návrh zákona, cez to všetko by sme radi vás upozornili na niektoré veci, ktoré určite budú veľkým problémom, aby ste sa na to pripravili, lebo ešte za vašej vlády bude ten problém, vám to môže na koniec padnúť na hlavu. Preto vás na to upozorňujeme. Ale určite tým deťom treba pomôcť.
A za nás vám môžem povedať, ani vlaky zadarmo my nebudeme, za nás, keď budeme v nejakej vládnej koalícii, nedovolíme rušiť ani vlaky zadarmo, ani jedlá zadarmo, ani všetky tieto vymoženosti sociálne, ktoré ste zaviedli, či vy alebo predchádzajúce vlády, určite za nás to rušiť nebudeme. Môžeme sa baviť o forme pri tých vlakoch zadarmo, môžeme sa baviť o tom, že treba dať tým dôchodcom viacej peňazí, aby si tie vlaky mohli kúpiť, ale v žiadnom prípade tú formu, ako tú možnosť mať ten vlak zadarmo akýmkoľvek spôsobom, buď jasným zadarmo, alebo prispením, aby si to vedeli kúpiť, určite tieto veci rušiť nebudeme, takže za nás, ja hovorím, za hnutie SME RODINA tieto vymoženosti, ak bude niekto s nami chcieť počítať v budúcej vláde, tak cez toto určite neprejde, lebo tieto veci rušiť my nebudeme. A rovnako podporujem tento váš návrh zákona, aj keď si myslíme, že nie je dokonalý, že má kopec chýb, že treba, preto na to upozorňujeme, cez to všetko za nás hlasovať za to budeme.
Ďakujem pekne.

Jednu technickú poznámku, tu bola prezentovaná podpora smerom k ZMOS-u, na dobudovanie to bolo, tuším, že 2 milióny, ak sa nemýlim a potom je tam tisíc pracovných miest v objeme 8 miliónov, nie som si teraz presne istý, jak to bolo vyčíslené. Ale, Boris, to nie je na kuchárky, to je na pomocné sily. Presne takto to od prezentoval aj pán navrhovateľ. Takže kuchárky oni vôbec neriešia, oni riešia tie pomocné sily, ktorých máme dostatok. A tak ako aj kolegyňa od vás odprezentovala, my budeme mať problém s kuchárkami, ktoré sa absolútne neriešia, a to nerieši ani tá podpora, ktorá tu bola odprezentovaná.

Pán Kollár, ďakujem vám za konštruktívny príspevok, len vás chcem poprosiť, možno si trošku upracte vo vašom hnutí, pretože predchádzajúce príspevky vašich dvoch kolegov boli naozaj diametrálne odlišné. A neviem, či to bola len snaha kritizovať za každú cenu alebo to, skôr to vo mne vzbudilo obavy, že napokon nezahlasujete za tento zákon. Ale okej, beriem to, že ste šéf a nejakým spôsobom budem brať tento váš názor.
K tomu, že prečo nielen pre chudobné deti, ale pre všetky deti zavádzame to opatrenie, je krásny príklad štátu New York, kde sa to zviedlo pre chudobné deti, ale tie napokon na tie obedy nechceli chodiť, pretože sa hanbili, že oni dostávajú tú dotáciu, pred všetkými deťmi a nesplnilo to žiaden účel.
Aj vám, aj pánovi Gröhlingovi chcem zopakovať, že povinnosťou obcí a miest ako zriaďovateľov škôl je zabezpečiť stravovanie a všetko, čo s tým súvisí, už teraz pre 100 % detí, už teraz, hej. A to, že napriek tomu, že to je ich povinnosť a v princípe by sme sa ich nemuseli ani pýtať, tak sme to urobili, dohodli sme sa, pomohli sme. Aj čo sa týka kuchárok, je to ich povinnosť. Musia to urobiť. A oni tú podanú ruku prijali, veď toto bolo predmetom vašej kritiky, že ideme bez dohody s nimi, teraz sme sa dohodli, aj tak je to zlé. Nie, dohodli sme sa, podali sme si ruku a takto to pôjde.
A ja som tiež proti plytvaniu potravinami, pán Kollár, teda veľmi, a preto musí tam byť prísne nastavený ten mechanizmus nahlasovania a odhlasovania obedov. Nechali sme to zatiaľ na zriaďovateľov, nechceme to riešiť v zákone, ale je možné to vyriešiť aj nejakými sankčným mechanizmom potom, ak by sa plytvalo. A to sa dá naozaj zariadiť, toto by som nevidel ako problém. Len už chcem, aby sme sa trošku možná aj spojili a menej tej škodoradosti. Jasné, že to môže priniesť na úvod nejaké problémy. Ale čo sa budeme teraz z toho vytešovať? Načo to je dobré? Komu to pomôže? Rodinám? Deťom? Určite nie.

Ďakujem pekne. Tak isto by som chcel oceniť konštruktívnejší prístup pána poslanca Kollára. Priznám sa, ja som tu bol na prvom čítaní a presne takto prebiehala tá diskusia, že väčšina poslaneckých klubov súhlasila, s výnimkou liberálov z SaS, a preto ma prekvapilo to, akým spôsobom dneska reagovala aj pani Krištúfková a potom pani poslankyňa z OĽANO. Čiže som rád, že sa vraciame k normálnej konštruktívnej, vecnej debate. Naposledy sme tu riešili iba jediný problém, že či bude tá strava aj kvalitná, ale samozrejme všetci súhlasili, že treba pomáhať rodinám a deťom. A dneska počúvame od kolegýň úplne niečo iné. Takže, pán Kollár, pokiaľ si upracete svojich kolegov zo SME RODINA, aby hovorili to, čo hovoríte aj vy, tak ja som samozrejme za.
Len jednu vec, vecnú výhradu. Viete, vy hovoríte, že vy ako milionár nepotrebujete tento príspevok, čo je logické, ale tak potom kvôli tomu zrušíme teraz aj rodinné prídavky, lebo vy ste milionár a zopár ďalších desať ľudí je milionárov, tak zrušme teraz plošne rodinné prídavky?! Alebo zaveďme poplatky v školstve? Však vy by ste to zvládli, nie? Tak zaveďme školné? Alebo zaveďme poplatky u lekára, však vy by ste zvládli? Toto, čo je za logiku? Ako to, že niekoľko milionárov na Slovensku žije s takým majetkom, aký máte vy, to ešte neznamená, že teraz budeme nejakým spôsobom obmedzovať sociálnu politiku štátu. Takto to tu nefunguje.
Sociálna politika štátu má tri úrovne – sociálnu pomoc, sociálnu podporu a sociálne poistenie. A vy chcete, aby boli obedy zadarmo len formou sociálnej pomoci, iba pre tých najslabších, alebo aspoň, to spomínala pani Verešová. Ja hovorím, alebo my hovoríme, poďme tou škandinávskou cestou, rozširujme oblasť sociálnej podpory, ktorá je plošná. To sú práve tie, práve rodinné prídavky, lebo vieme, že rodina je tak dôležitá hodnota, že chceme pomáhať všetkým ľuďom, ktorí majú rodinu. A to isté platí pre obedy zadarmo. Čiže pomáhajme deťom, pretože na nich záleží. A to má byť základom každej vyspelej sociálnej politiky a verím tomu, že na tom sa zhodneme.
Ďakujem pekne.