38. schôdza

Ďakujem za plodnú diskusiu a taktiež otázky, ktoré boli položené, ale som presvedčený o tom, že naša proeurópska a transatlantická orientácia je, myslím, že jasným dôkazom aj tejto výcvikovej misie, ktorú budeme uskutočňovať po schválení, predpokladám, Národnou radou Slovenskej republiky v Iraku. Ešte raz zvýrazňujem, je to výcviková misia na zabezpečenia prípravy irackých príslušníkov ozbrojených síl na získavanie spôsobilostí a kapacít na riešenie tých problémov, o ktorých ste tu spomínali, to znamená, oni vlastnými silami a prostriedkami.
Chcem povedať, že na činnosť našich ozbrojených síl, tak ako tu aj pán poslanec Klus spomínal, ktorých už 18,5-tisíca vystriedalo v rôznych misiách mimo územia Slovenskej republiky, počnúc Afrikou a ostatnými kontinentmi, tak chcem povedať, že skutočne naši profesionálni vojaci sú jednoznačne dôveryhodnými a uznávanými partnermi a požadovanými pri riešení rôznych úloh v misiách.
Poviem iba jednu, jeden príklad, a to náš plukovník, ktorý riešil celú záležitosť ženijnej infraštruktúry v Afganistane, dostal štátne vyznamenanie za seriózne riešenie problémov vrátane boja proti korupcii. Takže ja som skutočne na našich profesionálnych vojakov právom, právom hrdý. Nie je to iba o poskytovaní, dá sa povedať, tejto odbornej vojenskej pomoci, ale je to skutočne vzdelávanie a príprava nielen príslušníkov ich ozbrojených síl, ale zároveň aj príprava inštruktorov, ktorí zároveň učia profesionálnych vojakov, príslušníkov ozbrojených síl v Iraku.
Nie málo významnou je aj humanitárna pomoc. Zhodou okolností, štrnásteho teraz s pánom ministrom zahraničných vecí ideme odovzdať humanitárnu pomoc tu v Bratislave do Afganistanu, ale bolo to aj na západnom, na západnom Balkáne. Takže nie je to iba o poskytovaní skutočne tej profesionálnej pomoci, ale je to aj do určitej miery humanitárnej pomoci a budovanie rôznych škôl a pomoci deťom z hľadiska ich oblečenia a podobne.
Čo sa týka zabezpečenia ochrany, na vašu otázku by som odpovedal, je to čiastočne vlastnými silami a prostriedkami, ale zároveň aj silami a prostriedkami na tej základni, ktoré zabezpečujú ostatné členské, členské štáty.
Čo sa týka tej otázky ohľadom benefitov, už som spomínal, samozrejme je to, to, že ozbrojené sily Slovenskej republiky majú túto spôsobilosť, sú platným členom NATO, je jednoznačný dôkaz toho, že iný spôsob, ako kolektívna obrana Slovenskej republiky a naša participácia v zmysle článku, tuná nevidím.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124 o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je ustanoviť nové úlohy Vojenskej polície, ako ochranu lietadiel vo vojenských službách, riadenie premávky vozidiel, zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky a plnenie úloh, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ako napríklad NATO SOFA, ktorými je Slovenská republika viazaná. V nadväznosti na nové úlohy a poznatky z aplikačnej praxe sa rozširujú oprávnenia vojenského policajta pri zaisťovaní ochrany vojenskej leteckej dopravy a chráneného vojenského objektu.
V tejto súvislosti so zabezpečením obrany a bezpečnosti štátu sa ustanovuje zákaz vstupovať do chránených vojenských objektov, vykonávať niektoré činnosti v takýchto objektoch a definujú sa priestupky a sankcie za porušenie zákazu. Upravuje sa taktiež ochrana označenia vojenskej polície, rovnošaty, služobného preukazu a služobného odznaku vojenského policajta a definujú sa priestupky a sankcie v prípade neoprávneného použitia označenia Vojenskej polície, rovnošaty, služobného preukazu alebo služobného odznaku vojenského policajta. Dopĺňa sa chýbajúca právna úprava stravovania osoby, ktorej bola obmedzená osobná sloboda.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister obrany Slovenskej republiky, ctené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu k predmetnému bodu rokovania.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Podľa mňa je to zákon z kategórie vecných, pragmatických, konkrétnych, jasných. Podľa môjho názoru by nemal byť predmetom politických diskusií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte v prvom rade ospravedlniť pani ministerku, podpredsedníčku vlády Slovenskej republiky z dôvodu lekárskeho zákroku, predložím úvodné slovo osobne.
Vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečiť precíznejšiu a komplexnejšiu právnu úpravu v oblasti obchodu s potravinami medzi dodávateľmi a odberateľmi potravín. Obchod s potravinami narúša výskyt neprimeraných podmienok zmluvných vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom, ktorý je dôsledkom silnejšieho ekonomického postavenia jednej zo zmluvných strán. Návrh zákona reaguje na skúsenosti získané z aplikačnej súčasne, z aplikácie súčasne platného zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny. V porovnaní so súčasným stavom predkladaný návrh zákona dopĺňa výpočet neprimeraných podmienok a konania a o opomenutí a konaní, ktoré sa vyskytujú v zmluvnej praxi medzi dodávateľmi a odberateľmi. Okrem toho návrh zákona rozširuje zákaz neprimeraných podmienok aj na fázu ich požadovania a uplatňovania a ustanovuje samostatnú úpravu procesu kontroly dodržiavania zákazu neprimeraných podmienok.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a o jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pán zastupujúci minister, kolegovia, kolegyne. (Reakcia z pléna.) Ďakujem. Dnes máme na programe zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, čo je ďalší zákon, ktorým sa snaží táto vláda obmedziť podnikanie v tejto oblasti. Treba povedať hneď na začiatku, že prvým takýmto zákonom bol zákon o mimoriadnom odvode, ktorý ako však vidíme, nemá žiadnu oporu nielen od opozície, ale aj od odbornej verejnosti. Okrem iného je proti aj Klub 500, ZMOS, odberatelia, ale aj dodávatelia. No a treba povedať, že je proti aj koaličný partner, v tomto prípade je to MOST – HÍD.
O tom, že tento zákon naozaj nie je dobrý, svedčí aj to, že bol presunutý, jeho druhé čítanie na koniec rokovania tejto schôdze, pričom predkladatelia avizujú rozsiahly pozmeňovací návrh, ktorý však očividne nie je ľahké napísať, a stále ho nemáme k dispozícii, tak uvidíme, v akej podobe bude nakoniec predvedený a podľa toho sa k nemu aj vyjadríme. Osobne si však myslím, že by bolo najlepšie, keby tento zákon bol úplne stiahnutý z rokovania.
No ale teraz sa vráťme k zákonu o neprimeraných obchodných podmienkach, resp. neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Zastávam názor, že tento zákon do obchodných vzťahov neprinesie veľa dobrého, keďže výrazne do týchto vzťahov zasahuje a výrazne obmedzuje priestor voľnému podnikaniu a slobodného trhu, ktorý je základom nášho zriadenia. Ako príklad uvediem len niekoľko bodov zákona, ktoré sú problematické a podľa mňa nie sú dobre naformulované.
Ako prvý je to zákaz kúpy potravín odberateľom za nižšiu cenu, ako sú jej ekonomicky oprávnené náklady. To je konkrétne zakázané v § 3 ods. 5 písm. m). Prečo si myslím, že tento zákaz je, je dobrý? Každý, kto podnikal, vie, že niekedy nastanú v podnikaní situácie, kedy človek musí siahnuť aj po nepopulárnych opatreniach, a teda napríklad predávať svoj tovar alebo svoje výrobky aj pod nákupnú cenu. Nikto to nerobí rád, ale jednoducho niekedy také situácie môžu nastať. Napríklad môže byť tak konkrétne v poľnohospodárstve, máte svojich zásob veľa, neviete ich umiestniť na trh a hrozí vám, že vám zostanú. Tým pádom vám vznikajú ďalšie náklady, musíte to niekde skladovať, musíte ho poprípade niekde premiestňovať. Jednoducho sú s tým ďalšie náklady, ktoré sú pre vaše podnikanie, určite nie je dobré. V takomto prípade platí, že mať menej je viac. Pre výrobcu je vtedy lepšie predať niečo pod náklady a mať aspoň nejaký príjem, ako si navyšovať svoje ďalšie neskoršie náklady.
Úplne konkrétne môžem povedať napríklad príklad. Dopestovali ste sto, 100 ton ovocia, kde sú vaše ekonomicky oprávnené náklady na jedno kilo napríklad 10 centov. Predávate ho po pätnásť. To sa vám darí a predáte za takúto cenu napríklad 90 ton. Ale potom nastanú problémy, jednoducho trh je presýtený, možno príde konkurencia, ktorá predáva lacnejšie, a vy jednoducho tých zvyšných 10 ton neviete predať. A opäť prichádza to, čo som vravel, máte s tým problém. Máte to na sklade, možno to musíte dať do nejakého chladiarenského zariadenia, jednoducho s tým musíte zase niečo robiť, no a to sú zase vaše ďalšie náklady. Preto je možnože lepšie, možnože ho budete musieť dokonca aj znehodnotiť. Možno je preto lepšie, keď máte možnosť ponúknuť odberateľovi za nižšiu cenu, kde síce niečo stratíte, ale celkovo nestratíte toľko, ako keby ste za tých zvyšných 10 ton nezískali nič. Jednoducho tak to niekedy v obchode chodí.
Môže tak isto nastať prípad v podnikaní, že z nejakého dôvodu potrebujete možnože jednorazovo väčšiu sumu financií alebo nejaký väčší objem peňazí, ktoré jednoducho nemáte, a vtedy môžete pristúpiť možno k tomu, že sa dohodnete s vaším odberateľom, že keď zoberie naraz väčšie množstvo za nižšiu cenu, tak vám to vyplatí a vy máte peniaze hneď. To sa kľudne môže stať a nie vašou vinou, možno máte iného odberateľa, ktorý vám nezaplatil, a vy potrebujete mať peniaze, aby ste mohli ďalej podnikať. Musíte predsa zaplatiť svojich zamestnancov, musíte zaplatiť odvody, musíte zaplatiť dane, musíte zaplatiť ďalšie náklady, aby ste mohli ďalej fungovať. Vtedy je opäť lepšie, keď máte tých peňazí možno menej, ale máte, aby ste mohli ďalej jednoducho pracovať.
Ďalší prípad môže nastať, keď uvádzate nejaký nový výrobok alebo niečo nové na trh a častokrát sa stáva, že súčasťou marketingu sú aj rôzne akcie, kedy tá cena tohto výrobku je výrazne nižšia, ako sa bude predávať neskoršie. Stáva sa to a takto to funguje, možno to nie je úplne správne, ale funguje to takto, a vtedy v takomto prípade takýto predaj by mal byť umožnený.
Ešte tu je jeden ďalší problém, že ako budeme tie skutočné ekonomické oprávnené náklady posudzovať? V zákone existuje taká formulácia, ale je veľmi všeobecná, a ja si neviem reálne predstaviť ako sa to bude robiť. Tých nákladov je naozaj veľmi veľa, každý výrobca alebo pestovateľ ich má rôzne, ale vždy sú to mzdové náklady, odvodové náklady, sú tam PHM, sú tam rôzne výrobné náklady ďalšie, prenájmy, doprava, jednoducho je toho naozaj veľa. A ten odberateľ, ktorý to od vás berie, jednoducho to nevie posúdiť, pretože nemá šancu, on predsa nemôže k vám prísť, nemôže si od vás vypýtať vašu účtovnú knihu, aby toto jednoducho zistil. Čiže on naozaj nevie, aké sú tie vaše reálne náklady. Nemôže to dokonca ani porovnať, pretože keď jeden dodávateľ je z jedného možno kraja, druhý z druhého, jeho náklady môžu byť iné. Niekto má teplejšie podnebie, niekto nie, má iné náklady na vykurovanie, jednoducho tie náklady sú rôzne a naozaj sa to nedá porovnať. Dokonca sa to nedá porovnať ani u jedného dodávateľa, možno o rok, pretože za ten rok sa môžu aj jeho náklady výrazne zmeniť.
Takisto si vôbec neviem predstaviť, ako to budú kontrolovať kontrolné orgány, pretože kontrolné orgány by v takomto prípade, ak by to chceli posúdiť, museli jednoducho prísť k tomu dodávateľovi a všetky tieto náklady si zistiť a potom to dávať na kontrolu a na ďalšie jednanie. Len pripomínam, že podľa tohto zákona je pokuta za tento prečin alebo za tento problém až do výšky 300-tisíc eur.
No s tým súvisí aj ďalší problém, že hoci tento zákon sa javí ako zákon proti zlým, v úvodzovkách zlým, obchodným reťazcom, v skutočnosti je v tomto zákone napísané, že sa týka každého potravinárskeho obchodu. To znamená, aj hocijakého malého obchodu, či už sú to dva, tri obchody, alebo jeden malý obchod, pre tento návrh zákona je to potravinársky obchod a teda tento zákon naň platí. No teraz si predstavte, že tento malý obchod, ktorý ráta naozaj každé malé euro, ktorý je niekde na sídlisku, ktorý je dobrý na to, že tí občania, keď potrebujú, tak si idú kúpiť nejakú drobnosť, nepredáva žiadne veľké množstvá, možno príde za ním nejaký pestovateľ ovocia, ktorému nejaké ovocie alebo zelenina zostala a ponúkne mu to za dobrú cenu, proste nech sa len toho zbaví, on to uvíta, má to za dobrú cenu, môže to predávať. No a nejaký dobrák to anonymne nahlási, čo je podľa tohto zákona možné, tomuto človeku príde kontrola, no a môže to dopadnúť veľmi zle. Opäť si neviem predstaviť, ako tento drobný predajca vie reálne posúdiť oprávnené ekonomické náklady. Nuž a stále platí tá formula, že môže dostať pokutu až do výšky 300-tisíc eur. Predstavte si ten malý predajca, keď dostane pokutu 300-tisíc eur. To nielen zlikviduje jeho podnikanie, ale myslím si dosť výrazne aj celý jeho život.
No keď sme pri tých pokutách, treba sa zamyslieť aj nad výkladom § 14, ktorý pojednáva o výške pokút. Zaujímavý je najmä odsek 5, kde by som si dovolil citovať. "Ministerstvo pôdohospodárstva pri určení pokút prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky, dĺžku protiprávneho konania a na jeho opakovanie." Koniec citátu. Ale nikde nie je taxatívne napísané akékoľvek upresnenie, za čo sa aká veľká pokuta môže udeliť. Je tam len jediný maximálny limit a tým je maximálna výška pokuty. Samotná výška pokuty je teda na orgáne kontroly, ktorý si vyššie uvedené upresnenia môže vysvetliť po svojom. Nuž a povedzme si otvorene, je naozaj rozdiel, ak kontrola udelí pokutu 5-tisíc euro alebo 200-tisíc euro za ten istý priestupok. Takéto možnosti sú ako stvorené na vytváranie možnosti korupcie, respektíve hľadania spôsobov ako ovplyvniť orgán, ktorý určí výšku pokuty.
Ďalší negatívny dopad na odberateľov má tento návrh zákona v oblasti, kde by ich mal skôr chrániť. Ide o oblasť kvality potravín. Predložený návrh sťažuje odberateľom včasnú kontrolu kvality dodávaných výrobkov, pričom povinnosť garantovať kvalitu a čerstvosť pod hrozbou vysokých pokút ponecháva na nich. Konkrétne podľa § 3 ods. 5 písm. b) je odberateľ oprávnený vykonať prehliadky výrobných priestorov a urobiť rozbory a skúšky potravín na vlastné náklady len v primeranom rozsahu a so súhlasom dodávateľa. Čiže pokiaľ dodávateľ povie, že jednoducho si neželá takúto kontrolu, odberateľ nemá šancu skontrolovať, či výrobok, ktorý kupuje, ktorý bude ďalej predávať, je v poriadku po hygienickej stránke, aj po inej stránke, no a pokiaľ mu príde kontrola, pokutu zaplatí za nekvalitu on.
Problémom je tiež § 3 ods. 5 písm. aa), to je to, to je ten posledný bod, v ktorom sa vraví, že "neprimeranou podmienkou je aj iné konanie alebo opomenutie konania účastníka obchodného vzťahu voči druhému účastníkovi obchodného vzťahu, ktorá sa odchyľuje od poctivého obchodného styku". Koniec citátu.
Takáto formulácia je veľmi neurčitá a môže sa pod ňu schovať naozaj rôzne konanie. Pre účastníkov obchodného vzťahu to znamená, že nemajú presne určené pravidlá a teda vlastne nevedia, aké ich konanie môže spadať pod toto znenie a tým pádom sú stále v akejsi neistote, čo by určite žiaden zákon nemal dovoľovať.
Na záver mi treba, dovoľte, povedať, že podľa môjho názoru zase len vytvárame jedného veľkého strašiaka a ukazujeme na tie, v úvodzovkách, veľké a zlé zahraničné reťazce, ako na niečo, čo nie je dobré a čo nepodporuje našu ekonomiku a čo vadí našim výrobcom a poľnohospodárom. Určite, že jednania s týmito reťazcami nie sú ľahké, ale ten, kto niekedy podnikal alebo robil v akejkoľvek oblasti, kde boli jednania, vie, že takmer žiadne obchodné jednania nie sú ľahké. Vždy sa každý snaží získať pre seba čo najväčšiu výhodu. V tomto prípade možno tie reťazce, ale opäť po skúsenostiach a tí, ktorí sa možno rozprávate s dodávateľmi, ste prišli na to, alebo vám bolo povedané, tak ako mne osobne v jednom rozhovore s jedným dodávateľom zeleniny, že áno, tie jednania nie sú ľahké, ale keď už sa raz na niečom dohodnem, tak to platí. Výhodou je, že tie peniaze prichádzajú načas, že sú zazmluvnené objednávky na dlhšiu dobu a tým pádom je podnikanie lacnejšie pre nich. Ako protiklad dávajú napríklad to, keď by museli jednať nie s jedným, ale teda s piatimi reťazcami, ale so 100 alebo 200 menšími odberateľmi, keby za každým museli chodiť, keby museli s nimi tieto ceny dojednávať. Určite by to bolo ekonomicky náročnejšie ako v takomto prípade.
Ďalšia vec je, pred nedávnom som čítal v Denníku N rozhovor s jedným pestovateľom, myslím, že rajčín, ktorý spomínal vlastne podobné prípady a ktorý vravel, že existujú asi dva druhy reťazcov. S jednými, s ktorými sa jedná ťažko, a s druhými, ktorí chápu slovenskú reáliu a vedia, že slovenský zákazník si pýta slovenské výrobky a je ochotný za ne dať aj vyššiu cenu. Veď nakoniec to vidíme, keď chodíme do týchto reťazcov, že sa naozaj, aspoň teda podľa môjho odhadu, podiel potravín aj v reťazcoch zvyšuje. Nuž a tie reťazce, ktoré to chápu, jednoducho majú takýchto potravín viac. Je to vždy len o dohode, no a pokiaľ sa to nedarí, našťastie, tých reťazcov je viac, aj slovenskí dodávatelia majú možnosť zásobovať tie, s ktorými sa vedia dohodnúť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Na úvod, rozumiem tomu, že pani ministerka tu nemôže byť, čo je na druhej strane škoda, pretože mal som tu pár otázok na pani ministerku, ktoré, predpokladám, že pán minister mi nebude vedieť odpovedať, prirodzene, keďže nie je v tejto oblasti doma, prirodzene.
Ja chápem tento zákon, teda aspoň podľa aj sprievodných komentárov predkladateľov, ale aj predsedu strany SNS pána Danka, ako zákon, ktorý má ako keby kompenzovať alebo, teda respektíve dopĺňať ten boj proti obchodným reťazcom, pretože mali sme tu vlastne zákon o dani, ktorý tu je ešte v druhom čítaní, a kolega to predo mnou spomínal, je na konci schôdze a vlastne tento zákon plus zákon o cenách sú ďalšie dodatočne ako keby náboje na to, ako teraz ideme pritlačiť tie obchodné reťazce.
A ja by som sa teda veľmi chcel konkrétne opýtať, lebo ak tento zákon máme považovať za takú tú spásu toho, že teraz ideme vyriešiť pomoc tým potravinárom, a ja sa stotožňujem s tým, že potravinárom treba pomôcť, lebo naozaj ten potravinársky priemysel každým rokom ide na Slovensku dole vodou, tie čísla sú čím ďalej tým horšie, počet potravinárov klesá a podobne a je veľmi dôležité vedieť zidentifikovať, kde je koreň problému a vedieť ho samozrejme riešiť. Videli sme, že ten prvý zákon bol nesprávny. A to ešte volím, myslím si, že korektné slovo, pretože v konečnom dôsledku naozaj samotným potravinárom nijako nepomôže, respektíve prenesie celú ťarchu na ľudí a hlavne nízkopríjmových, pretože budú zaťažení zvýšenými cenami. A to vieme, že sa to prenesie na 100 %, pretože história to ukázala a vypočítal to niekoľkokrát aj Inštitút finančnej politiky v minulosti a že takýto pass true do ceny je vždy úplný.
Ale keďže toto má byť teda pomoc potravinárom, tak ja by som sa teda chcel opýtať, že nejakú kvantifikáciu. A čítal som dôvodovú správu, vidím zákon, ktorý je teda na novo napísaný, a nedá sa tam úplne identifikovať priamo v zákone, že čo je nové a čo nie je, iba keď si to človek podrobne prečíta, ale tá kvantifikácia, že teda ktoré sú tie opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku tým potravinárom pomôžu, mi tam evidentne chýba. Keď som si pozrel dôvodovú správu, tak jedinú kvantifikáciu, ktorú som našiel, bolo, že bude vyšší výber pokút. V prvom roku 2019 600-tisíc a potom v ďalšom roku milión dvesto a ďalšie. Ako ak toto má byť jediná kvantifikácia tohto zákona, že budeme vyberať vyššie pokuty, tak si začínam pochybovať o účele tohto zákona, pretože cieľom zákona by nemalo byť vyberanie pokút. Až ma to, pravdu povediac, až ma to zaskočilo, keď som si uvedomil, že vlastne jediná kvantifikácia sú tam tie pokuty. Hovorím si, však zákony sa nerobia preto, aby sme ľudí pokutovali, ale preto, aby sme napravili veci do pôvodného a teda do správneho stavu. A ak očakáva predkladateľ zákona, že teda ten stav sa nebude napĺňať a kvôli tomu vystúpia pokuty, tak už to prvé mi ako vyvoláva veľké otázniky a hovorím si, že či toto opatrenie naozaj má byť opatrením, ktoré má iniciovať nejaké nové a zdravé správanie na trhu alebo len vybratie viacej peňazí. A musím povedať, že tie peniaze nie sú ani nejaké veľké čiastky, 1,2 mil. eur, za to určite potravinárom nijako nepomôžeme. O to viac, že sú to pokuty a je to priamy príjem do štátneho rozpočtu. Takže toto je prvá vec, ktorá ma tam nejakým spôsobom prekvapila, a čakal som teda tú kvantifikáciu, kde by sa povedalo, pozrite sa, vstupujeme, otvárame tento zákon a teraz zavádzame takéto opatrenie s dopadom na potravinárov, pozitívnym, takýmto. Toto spôsobí, takto sa im reálne pomôže. Rečí je tam pomerne dosť, ale poznáme to staré známe, že papier znesie všetko, a preto by som očakával nejakú konkrétnu teda tú kvantifikáciu, ktorú tam nevidím.
Taktiež pán predseda Národnej rady spomenul v relácii, keď som to pozeral, práve ma to zaujímalo, že čo bude tá argumentácia, a spomenul, že sa ruší zalistovanie. Ale teda ako veľmi ma prekvapila tá informácia, lebo to zalistovanie sa zrušilo už v roku 2012 tým zákonom, čiže nijaké zalistovanie sa neruší, lebo to už je zrušené. Poplatok za zalistovanie už je dávno zrušený. Tá existencia tu nie je, čiže žiť v nejakých mýtoch mi príde opäť neprimerané. A o to viac by som očakával aj v komunikácii, ak teda naozaj tento zákon má byť jednou z tých troch nôh spásy podpory potravinárom, tak by som chcel vidieť konkrétne vyšpecifikované, že kde teda tá spása sa v tom konkrétnom nachádza.
A o to viac, o to viac, keď som dostal podnet od potravinárov, ktorí sami poukázali, potravinári poukázali na nedostatky tohto zákona. Spomeniem jednu oblasť, na ktorú poukázali samotní potravinári. Totižto deje sa to, že dnes obchodné reťazce nakúpia od potravinárov tovar, ktorý idú ponúknuť do akcie. A tá akcia beží povedzme, dva týždne. A po správnosti, a ja som za to, aby boli férove nastavené tieto podmienky medzi dodávateľom a odberateľom, čo je vždycky ťažké, pretože obchodníci sú ľudia vynaliezaví, však sú to obchodníci a vždy vedia, ako keby nájsť takú nejakú tú skulinku. A momentálne tak, že teda podľa informácií, ktoré mám od potravinárov, že oni nakúpia nejaký druh potraviny, ktorý idú dať do akcie, a nakúpia ho v určitom objeme. Tá akcia beží dva týždne a keď skončí a im ostanú ešte tie potraviny, tak ho predávajú za vyššiu cenu, ale oni nakúpili celý objem za automaticky nižšiu cenu, lebo tá potravina išla do akcie. Čiže prirodzene oni prídu za potravinármi a poviem, vymyslím si, produkt x ideme dať do akcie, ideme ho dať s nižšou cenou, tak, prosím ťa, vyjdi nám v ústrety, aj ty nám daj nižšiu nákupnú cenu. Tak dobre, však teda ideme do akcie, okej, dávame nižšiu kúpnu cenu, ale nakúpi, povedzme, tisíc kusov toho daného produktu a predá sa v akcii len päťsto, ale on kúpil tisíc kusov za zníženú cenu a tých zvyšných päťsto predá už za vyššiu cenu. Automaticky teda ten predajca má na tom vyšší profit. A toto môžeme považovať za ako keby také nekalé, ak ho do toho núti pravidelne. Čiže a na toto poukazujú potravinári, podľa mňa toto by malo byť, ak to naozaj tak je, ale to by vedeli lepšie zodpovedať ľudia, ktorí sú v tomto fachu doma, že či tam k takémuto správaniu prichádza. Ak áno, tak by to trebalo korigovať a stačí to korigovať veľmi jednoducho, že sa vykáže množstvo, ktoré bolo v tej akcii predané, a to bude s tou zvýhodnenou cenou, akékoľvek iné množstvo nemá prečo s tou zvýhodnenou cenou byť. Myslím si, že toto je férové. Ale teda toto ten zákon opomína. Toto bude jedna z vecí, ktorú určite budem konzultovať aj s ministerstvom a bude ma zaujímať ich názor na tento podnet, ktorý sa ku mne dostal.
Taktiež je tu vec, ktorú si musíme uvedomiť, a to je, že v minulosti to bolo, aj keď sa udialo, povedzme, zákaz zalistovania a podobne, tak ten obchodník vždy bude hľadať nejaký spôsob ako si kompenzovať svoje náklady. A hľadať, byť takým tým spravodlivým sudcom, je veľmi ťažké, pretože treba zohľadniť naozaj všetky faktory, ktoré do toho podnikania vstupujú, a myslieť si, že to sa len jednoduchým takýmto zákonom úplne vyrieši, vidíme, že tá skúsenosť toho prvého zákona ukázala, že sa tam vytvorili ďalšie neprimerané ako keby situácie, alebo teda situácie, v ktorých sa môže vyskytnúť neprimerané správanie. A môžme uvažovať, či z jednej alebo druhej strany, ale povedzme zo strany obchodných reťazcov, ktoré tlačia tých potravinárov do možno nejakých situácií, v ktorých by nechceli byť. A ďalšia vec je, že taká neprimeraná podmienka je, že ak sa aj siahne na nejaké obmedzenie, tak automaticky... Totižto ešte takto to poviem, obchodné reťazce alebo vôbec obchodníci, si dojednávajú s dodávateľmi nejaké podmienky. Povedia, dobre, dodáš nám toto za takúto cenu. Vtedy aspoň viete, ako keby mať na miskách váhy, na jednej strane mate službu, na druhej strane máte cenu. Akonáhle vy toto vyhodnotíte ako neprimeranú podmienku, tak automaticky ten dodávateľ, ten odberateľ sa snaží nájsť cestu ako si tie náklady pretaviť do toho vzťahu. A keď mu ostáva málo nástrojov, tak ich pretaví do ceny. Lenže do ceny ich pretaví tak, že tá cena je znížená, tlačí na pokles ceny, ale už ten dodávateľ nemá tú protislužbu. A toto je ďalšia z vecí, ktorú treba v tom zákone ošetriť, a je to tiež jedna z vecí, ktorú budem komunikovať s pani ministerkou, aby som teda zistil, do akej miery sa dá zákon upraviť tak, aby bol spravodlivý, aby sa do týchto predných marží, čiže do zníženia kúpnej ceny, nepremietali tie plnenia, za ktoré je zakázané, alebo, ktoré sú v tej kategórii, neprimeraných podmienok, aby sa nepriniesli len primárne do zníženia ceny, pretože potom je tá vymáhateľnosť zo strany dodávateľa o to nižšia.
Takže pre mňa je tento zákon naozaj v tomto znení a s týmto odôvodnením veľmi tajuplný, keď tak poviem. Čiže nevidím tam tú kvantifikáciu, neviem, nevidím tam naozaj to riešenie, nejaké výrazné riešenie. Áno, vidíme tam niektoré veci, ktoré tam sú ako posun, ale ja som od toho očakával omnoho viac, keď teda bolo predstavené, že tento zákon má vyriešiť situáciu potravinárov, a to tam nevidím. Očakával som, že pani ministerka to tu predstaví. Tak neviem, no, neni tu, rozumiem objektívnym dôvodom, tak budem sa asi na to pýtať konkrétne, a potom zaujmeme k tomu postoj. To je myslím, že všetko, čo som chcel povedať.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Dobré vystúpenie v rozprave, oceňujem, Edo Heger, že si si pozrel stanovisko komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov. Pri tomto zákone osobitne to má význam. Aj preto, a to by som vari doplnil, že nielenže sa ukazuje hlavný posun alebo hlavný vplyv v tom, že verejné financie na tom zarobia, teda konkrétne na pokutách, ale čo je tam ešte zaujímavé, je, že sociálne dopady sú nulové. A len pripomeniem, že my tu nemáme presúvať peniaze od jedného podnikateľa k druhému, ale starať sa o to, aby Slovensko bolo bohatá krajina. No a na čo sú také zákony, kde vôbec nie je dopad sociálny? Tak ak to je, ak to má viesť k lepšiemu obchodu a k lepšej ekonomike, tak by ten dopad mal byť pozitívny.
A ešte chcem upozorniť na ďalšie odporúčania tejto komisie. A síce, komisia odporúča, aby v bode 3.1, teda dotknuté podnikateľské subjekty, boli uvedené aj veľkoobchodné reťazce. Čiže len podčiarkujem to, že aj veľkoobchodné reťazce tam patria, a podčiarkujem to, že znova je to útok na tie veľkoobchodné reťazce, už nie prvý ani druhý, ani tretí, ani štvrtý za tejto vlády. Tak sa mi to zdá už podozrivé. A komisia ďalej tiež odporúča v rámci vplyvov na podnikateľské prostredie, aby tam bol zaradený aspoň kvalitatívny popis opatrení, ktoré majú mať za následok, ako predkladateľ uvádza, vybalansovanie vzťahov medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi potravín, lebo tam tie príklady nie sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Presne tak, veľká vďaka za túto faktickú poznámku. A ja by som ešte možno doplnil, že naozaj tu je úmysel vlády pomôcť potravinárom, tak by som tu očakával zákony iného kalibru a iného druhu, ktoré reálne potravinárom pomôžu. A dokonca by som očakával, že pani ministerka podnikne kroky, ktoré už dnes sú v jej kompetencii a môžu potravinárom výrazne pomôcť, a ako keby nevidím jej odhodlanie do týchto krokov. Čiže ja naozaj veľmi silný mám pocit, že toto sú také zástupné riešenia, ktoré majú evokovať dojem, že ideme pomáhať potravinárom, ale v skutočnosti nejaké výrazné výsledky neprinesú. A toto nepovažujem za poctivú politiku, o to viac, ak prichádzajú z rezortu pani ministerky, ktorá už dnes má kompetencie v rukách a môže výrazne týmto potravinárom pomôcť. A zaznieva to aj z našich radov, z opozície, čo všetko by sa dalo robiť, či už pomoc samotným podnikateľom zjednodušením podnikania ako takého, povedzme, z môjho pohľadu ale aj prideľovaním jednotlivých dotácií, spravodlivosťou v jednotlivých dotáciách, alebo vôbec spravodlivosťou prideľovania finančnej podpory, ktorá môže smerovať z akýchkoľvek zdrojov, ktoré sú dostupné, v prospech týchto potravinárov, výrobcov a podobne. Takže z tohto dôvodu som sklamaný tým, aké riešenia prichádzajú a že neprichádzajú a že neprichádzajú tie skutočné riešenia. A naozaj nevidím za tým úplne poctivý úmysel pomoci potravinárom a výrobcom, ktorí to tak nutne potrebujú, ak chceme naozaj tento priemysel pozdvihnúť z prachu.
Ďakujem.

Vážený pán minister obrany, zastupujúci pani ministerku pôdohospodárstva, dovoľte, aby som aj ja na úvod vyjadril poľutovanie, že o tomto návrhu rokujeme bez prítomnosti pani ministerky, pretože nejde o nejakú bezvýznamnú technickú novelu, ide o kompletne nový návrh zákona, tak bolo by primeranejšie, keby sme o tom rokovali v prítomnosti pani ministerky aj za cenu, že by sa tak udialo o niečo neskôr.
Dovolím si upozorniť na iba jeden aspekt tohto návrhu zákona, ktorý je zaujímavý tým, že teraz máme rokovanie o bode č. 35, vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, hneď nasledujúci bod je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Zaujímavé je, že oba tieto návrhy prichádzajú z koaličného podnetu, v jednom prípade z vlády, v druhom prípade z koaličných poslancov, dokonca SNS tu hrá čelnú rolu, pretože pani ministerka zastupuje vo vláde SNS a pán Baláž ako poslanec z klubu SNS bude uvádzať ten nasledujúci bod.
A chcem poukázať na istú schizofréniu, lebo týmto návrhom zákona sa zavádza možnosť anonymného podnetu na neprimerané obchodné podmienky, bod č. 35, a hneď tým nasledujúcim návrhom zákona, bod č. 36, sa ruší povinnosť prešetrovať anonymné trestné oznámenia. Tak v tom, a dúfam, že toto mi bude vedieť vysvetliť aj pán minister, nachádzam istú schizofréniu. Lebo buď sa teda k anonymným podnetom staviame tak, že sú legitímne, môžu byť legitímnym zdrojom informácií na začatie nejakého konania v istej situácii, keď ten oznamovateľ má na to dôvod, čo v podstate tvrdí vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, alebo anonymné oznámenia sú fuj, nemáme sa nimi zaoberať, čo v podstate tvrdia koaliční poslanci za všetky tri koaličné strany, ale oboje je veľmi ťažko možné.
Zacitujem z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona, o ktorom práve rokujeme: "Návrh zákona zavádza možnosť začať kontrolu neprimeraných podmienok aj na základe anonymného podnetu, keďže medzi povinné náležitosti podnetu nezaraďuje identifikačné údaje predkladateľa podnetu. Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe možno vyvodiť záver, že povinnosť uvádzať v rámci podnetu identifikačné údaje predkladateľa, upravená v predchádzajúcej právnej úprave, odrádza subjekty od nahlasovania podozrení z možného porušenia zákona. S poukazom na cieľ zákona, ktorým je chrániť účastníka obchodného vzťahu s menšou ekonomickou silou, je v rámci celého kontrolného procesu a prípadného následného správneho konania, nevyhnutné umožniť anonymitu predkladateľov podnetu."
Toto platí iba o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a neplatí to o trestnom konaní? Tam sa niekto nemôže obávať následkov toho, keď podá trestné oznámenie na niekoho mocného, kto by mu mohol spôsobiť problémy? Prečo máme tento dvojaký meter?
V dôvodovej správe, v analýze vplyvov sa dokonca uvádza, že možnosť anonymného podania podnetu je "nevyhnutná z dôvodu, že subjekty poškodené neprimeranými obchodnými podmienkami, pod hrozbou ukončenia obchodnej spolupráce, od ktorej sú často existenčne závislí, spravidla podnet nedajú". Čiže na jednej strane tu máme tvrdenie, že možnosť podania anonymného podnetu je nevyhnutná, na druhej strane hneď nasledujúcim bodom sa ide vypustiť povinnosť orgánov činných v trestnom konaní prešetrovať anonymné oznámenia.
"Zrušenie doterajšej povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovať aj anonymné podania a podania, ktoré sú označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o totožnosti odosielateľa, prispeje na jednej strane k zefektívneniu činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov a na druhej strane k ochrane práv a zákonom chráneným záujmov dotknutých osôb pred šikanóznymi anonymnými podaniami." Takže to sa uvádza v dôvodovej správe k tomu nasledujúcemu bodu.
Takže keďže pán minister tu reprezentuje aj Slovenskú národnú stranu, tak by som ho poprosil o vysvetlenie, ako je to teda s tými anonymnými oznámeniami, či sú v poriadku, tak ako to navrhujete v tomto vládnom návrhu zákona, alebo sú zlé a netreba sa nimi zaoberať, ako to navrhujú vaši koaliční poslanci v návrhu novely Trestného poriadku, o ktorej budeme rokovať hneď, ako skončíme rokovanie o tomto bode.
Na záver si neodpustím len takú poznámku, že ak pán predseda Národnej rady Danko zostavoval program, tak možno to nemusel dať, tie dva body aspoň tak vedľa seba, lebo takto to bije do očí, že dva zákony, o ktorých rokujeme bezprostredne po sebe, jeden zavádza možnosť anonymných podnetov a druhý tam, kde sa vám to nehodí, zruší alebo navrhuje zrušiť povinnosť preverovať anonymné trestné oznámenia. Teda buď pravá ruka nevie, čo robí ľavá, alebo je v tom veľmi veľká schizofrénia. A keď sa vám to hodí, tak anonymné podania zavádzate, umožňujete, a keď sa vám to nehodí, tak ich rušíte na tej istej schôdzi v ten istý deň dvoma bodmi, ktoré nasledujú bezprostredne za sebou.
Ďakujem.