3. schôdza

Ja by som chcel, vážené kolegyne, kolegovia, poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Som presvedčený o tom, že pomôže všetkým tým, ktorí chcú z európskych zdrojov pomôcť či už samosprávam, alebo podnikateľskej sfére.
Ďakujem.

Ďakujem. Ako už bolo spomenuté predkladateľom tohto zákona, na úrovni mesta Bratislavy sa zviedol zápas v prospech takpovediac energetickej slobody občanov. Vyskúšali sme si a videli sme v priamom prenose, že majitelia teplární, bývalí privatizéri, vedia, vedia brániť svoje záujmy. O čom, o čom tento zákon je? Keby ste bývali na sídlisku počas ktorejkoľvek zimy, tak by ste zistili na niektorých bratislavských sídliskách, ktoré sú napojené na teplárne teplovodmi, že sa na nich dejú rozprávkové zázraky. Zrazu tam sú pásy, ktoré na zimu nezamrznú, a uprostred snehu a ľadu tam vidíme rozmrznutú pôdu alebo vidíme tam dokonca zelenú trávu. Tento rozprávkový, rozprávkový zázrak je rozprávkovo-energetickou stratou, ktorá sa rozpočíta ale občanom odberateľom. Teplovody zostali spravidla mimo privatizácie. Privatizéri a majitelia dnešných teplární jednoducho posielajú účty tým, ktorí sú na nich bezmedzne závislí. Nemôžu sa odpojiť, a ak by sa o to pokúšali, zostáva im len opustiť svoj byt a ísť bývať niekde, kde sa zbavia tohto energetického otroctva.
Preto návrh, ktorý podal pán Viskupič, je absolútne namieste. Nezakladá žiadne stavanie tisícov komínov, preto občania si môžu vytvoriť kolektívne kotolne, ktoré budú pre každý dom zvlášť a ktorými predídu energetickým stratám, ktoré sú pre nich predovšetkým veľkými finančnými stratami.

Ja sa chcem len poďakovať všetkým, ktorí včera počúvali. A možno len zopakovať tu alebo využiť túto faktickú poznámku na to, aby som zopakoval, ako dôležité je, aby vlastníci bytov a ich zástupcovia mali túto slobodu sa rozhodnúť a mohli ovplyvňovať výdavky, ktoré sú spojené s bývaním. A ako všetci vieme, toto sú významné výdavky. V rámci štruktúry výdavkov sú práve výdavky za kúrenie tie najväčšie.
Takže opäť chcem využiť túto chvíľu na to, aby som poprosil a aj apeloval na všetkých poslancov, aby takto zvažovali, že toto je zmena zákona, ktorá sa dotkne bytostne, okamžite mnohých ľudí, ktorí bývajú v bytoch, a tu sú ľudia, ktorí, viete, v bytoch bývať, je to iné ako v dome, možno niekedy je tam menšie pohodlie, ale je nás strašne veľa, a preto každý ústupok alebo každá možnosť efektívne riadiť tieto výdavky je veľmi nápomocná pre rodinný rozpočet. Takže preto sa silne prihováram ako jeden vôbec vlastník bytu, ale zároveň predseda spoločenstva vlastníkov bytov, ktorý zastupuje v našom prípade 44 bytov, a viem, že tá situácia je všade rovnaká, aby ste takto k tomu pristupovali a uvoľnili túto reguláciu.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tak sme si vypočuli návrh poslancov pána Hegera, pána Galeka a pána Viskupiča.
Chcel by som len zopakovať a pripomenúť to, čo povedal aj náš kolega pán Dostál, tento návrh nie je ani pravicový, ani ľavicový, pomáha ľuďom, ktorí, bohužiaľ, dnes v procese stavebného konania musia alebo sú v rukách veľkých dodávateľov tepla a nemôžu si postaviť vlastné vykurovanie v tých svojich panelákoch. Sám som to zažil, viem, aký je to rozdiel, a dokonca my sme vašom paneláku mali možnosť mať kotol v každom byte samostatne. O tom komforte je škoda hovoriť. Každý vieme, aký je v tom rozdiel. Do rozpravy sa k tomuto zákonu neprihlásil ani jeden poslanec vládnej koalície, a preto verím, že nie sú námietky a že tento zákon, ktorý pomôže ľuďom, a myslím, že práve preto tu sme, bude podporený naprieč celým parlamentom. To je všetko.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, vážení prítomní, v tlačovej správe Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky k prijatiu zákona o odpadoch je uvedené, že cieľom nového zákona o odpadoch je, aby sa viacej odpadu separovalo a recyklovalo, menej ho končilo na skládkach. Zákon podľa nich prináša dôraz na transparentnosť vzťahov, spravodlivosť a adresnosť v oblasti odpadového hospodárstva. Cieľom je priblížiť Slovensko k vyspelým krajinám. Obyvatelia miest a obcí budú mať okrem iného oveľa komfortnejší a najmä bezplatný prístup k zberovým nádobám či vreciam určeným na triedenie odpadu.
Táto zmena by mala priniesť obciam výraznú úľavu, a taktiež ide o motiváciu pre občanov, ktorí čím viac triedia, tým sa im zníži objem zmesového komunálneho odpadu, za ktorý platia miestny poplatok. Nuž vyjadrenie populistické, ktoré sa zďaleka nezakladá na realite.
Vážení kolegovia, problematiku treba vnímať z dvoch rovín. Z pohľadu samosprávy a druhú z pohľadu spustenia systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Nedostatky, ktoré už dnes sú jasné, že prináša prax, a po 1. júli prinesú ťažkosti, sa týkajú organizácií zodpovednosti výrobcov i samosprávy a všetkých podnikateľských subjektov.
Konkrétne. Obce a mestá k 1. januáru 2016 si mali pripraviť všeobecne záväzné nariadenie o poplatkoch za miestny komunálny odpad a drobný stavebný odpad v tom duchu, že drobný stavebný odpad už nebude súčasťou poplatku, ale občan bude za jeho odovzdanie obci platiť na základe skutočnej váhy. Väčšina obcí svoje všeobecne záväzné nariadenia nemá takto upravené. To znamená, nesplnili si tú povinnosť k 1. januáru tohto roka. Nemajú svoje zberné dvory vybavené certifikovanými váhami a nemajú ani doriešený výber samotného poplatku. Áno, táto povinnosť platiť a vážiť začne od 1. júla tohto roku, pokým necháme zákon tak, ako je.
Aké budú mať možnosti výberu poplatku? Majú možnosti, že poplatok bude môcť občan uhradiť priamo na zbernom dvore, ktorý okrem váhy by mal byť vybavený registračnou pokladňou, lebo ako inak budú realizovať to, čo niektoré obce teda v tom záväznom nariadení majú navrhnuté, že budú poplatok za drobný stavebný odpad bez obsahu škodlivín uhrádzať v hotovosti priamo na zbernom dvore poverenému zamestnancovi obce.
Alebo druhá možnosť bude, že obdržia vážny lístok a za každý takýto odpad bude musieť obec či mesto vystavovať platobný výmer a doručiť ho doporučene občanovi do rúk, aby ho mohol zaplatiť. Výdavky, ktoré budú asi vyššie ako samotný poplatok za vyberaný odpad.
Ministerstvo pochybilo v minulosti, keď samosprávam nariadilo zriadiť si vlastné zberné dvory, ale povinnosť alebo upozornenie, že do budúcnosti budú musieť vážiť drobný stavebný odpad, im nedalo. Ani ich neupozornilo, že takáto povinnosť bude. Váha, to sú výdavky nielen investičné, ale aj prevádzkovo-certifikačné a v neposlednom rade aj administratívno-personálne.
Máme štyri mesiace od zavedenia nového zákona a všetci vyčkávajú, čo sa stane. Okrem zvládnutia tohto problému, ktorý má začať fungovať od 1. júla, ministerstvo zrejme vyľakané danou skutočnosťou vymýšľa ďalšiu vyhlášku, tzv. vedrovné. Pôjde o ďalšiu vyhlášku, ktorá ak bude vydaná v takomto duchu, tak bude v rozpore so zákonom. Opäť dôjde k pokrúteniu paragrafov vlastného zákona, zákona roka 2016. Prečo? Lebo zákon ukladá, že sa má drobný stavebný odpad vážiť, a nie odhadovať na vedro... (Reakcia z pléna.) Nerozumiem. (Reakcia z pléna.) Môžem pokračovať? (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč Martin, podpredseda NR SR
Pán podpredseda vytiahol svoju a...

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Aha, ďakujem, ďakujem pekne. Som nevedela, či vaše signály sú smerované na mňa, alebo nie. Takže prepáčte za drobné prerušenie.
Takže sa vrátim len k tomu, že prečo si myslím, že dochádza k prekrúteniu paragrafov vlastného zákona. Lebo zákon ukladá, že má drobný stavebný odpad byť vážený, a nie odhadovaný na vedro či bajočko na objem. Takto vybraté poplatky či výmery podľa mňa budú protizákonné.
Ďalšia vec, ktorá čaká samosprávy v najbližších dňoch, je ďalšia zmena všeobecne záväzného nariadenia, ktoré, ktorú musia obce urobiť teraz, v podstate do dvoch týždňov, ak majú zvládnuť proces schvaľovania VZN-iek s platnosťou od 1. júla 2016. Totižto okrem povinnosti vážiť drobný stavebný odpad musia mať jasné, ako budú od občanov zvážať biologický odpad najmenej v dvojtýždňových cykloch. Táto povinnosť síce začne platiť až od 1. januára 2017, ale legislatívne si ju musia upraviť už teraz, a to vôbec netušia ako. A to nehovorím len o veľkých mestách, ale aj o malých obciach bez výnimky. Povinnosť upraviť poplatok všeobecne záväzného nariadenia o drobnom stavebnom poplatku mali obce si upraviť k 1. januáru tohto roka s tým, že to váženie začne teraz od júla. Len tak námatkovo som si kontrolovala, ktoré obce majú a ktoré nemajú takéto všeobecne záväzné nariadenie. Tak napríklad zmenené všeobecne záväzné nariadenie doteraz nemá ani hlavné mesto, ani mesto Humenné a ďalšie menšie samosprávy.
Na druhej strane treba aj pochváliť alebo skonštatovať, že nie všetky samosprávy sú nepripravené. Zmenené VZN-ko, upravené ceny drobného stavebného poplatku má napríklad mesto Trenčín, obec Šamorín či obec Terchová.
Ďalším problémom je to, že zberné dvory musí prevádzkovať samotná obec, nemôže ich prevádzkovať nejaká zazmluvnená organizácia. Vyberať poplatok bude môcť len zamestnanec obce, nie zriadená organizácia. A tak sa vymýšľajú rôzne pracovno-právne piruety, ktoré si bude môcť vychutnať určite inšpektorát práce.
Do konca marca prebehlo rozdelenie Slovenska medzi OZV-čkami a obce a mestá budú mať už vlastne odberateľov zberného odpadu na základe v podstate nového zákona. Prax ukáže, do akej miery bude fungovať samotný výkup s ohľadom na kvalitu vyseparovanej zložky, teda na mieru znečistenia a podiel samotného vyzbieraného odpadu. Ak objem zberu pokrytý zmluvami s obcami nedosiahne súhrnný zberový podiel OZV-čiek, tieto môžu prísť o autorizáciu. Na druhej strane nemôžu zobrať znečistený odpad. Ako a kto bude posudzovať, či ten vyseparovaný odpad je čistý, alebo na koľko percent znečistený?
Ak obce majú predmetné VZN-ká, tie nulové, ktoré majú platiť teraz od 1. januára, tak musia ho mať pripravené približne do 12. mája, to znamená do dvoch týždňov a schválené musí byť najneskôr do 15. júna tohto roka s tým, aby mohli nadobudnúť účinnosť 1. júla 2016. No, poviem vám pravdu, obce ani nemajú šajnu, ako toto za tieto dva týždne zvládnu. Nemajú nápomocnú, v podstate nikoho a ani samotné ministerstvo im nevie dať rady, ako z tohto von. Čiže nie z ich viny nedodržiavajú svojím spôsobom zákon alebo ho nebudú vedieť dodržať, ale z viny ťažkopádneho zákona.
To sú obce a mestá. Je to jeden zo závažných dôvodov, pre ktoré je správne lehotu posunúť a zjednotiť účinnosť zákona k dátumu 1. januára 2017, pretože to je predmetom návrhu zákona. Nie obsahové zmeny jednotlivých paragrafov, o čom by tu musela byť veľmi veľká dlhá odborná diskusia, ale práve je to vytvorenie toho časového priestoru, aby sa takéto veci, o ktorých hovorím, dali vyriešiť v zákone a v lehote, ktorá by im pomohla, pretože verím, že za tých šesť mesiacov, ktoré by získali aj samosprávy, by sa to snáď doriešilo.
Čiže navrhovaným znením zákona sa predĺžia lehoty na splnenie povinnosti do konca roka 2016, okrem odstránenia účtovných ťažkostí sa vytvorí časový priestor na zvládnutie nového systému a na odbornú diskusiu k doriešeniu odborných nejasností a vykonávacích postupov. Teda týka sa to nielen samospráv, ale najmä podnikateľov a samotných OZV-čiek.
Ďalším dôvodom, prečo je rozumné získať čas, sú povinnosti Slovenskej republiky vo vzťahu k povinným hláseniam pre Európsku komisiu. Hlásenia o odpadoch a hlásenia o plnení záväzných limitov sa vzťahujú vždy na kalendárny rok. Zmena, ktorá sa zavádza v polroku, vyvolá stratu informácií, ktoré sú dôležité pre vyplnenie hlásení pre Európsku komisiu, pritom správne vykazovanie vytriedených množstiev je veľmi dôležité. Od toho sa odvíjajú určené limity pre jednotlivé zberovky i samosprávy. Vlastnou chybou sa môžeme dostať do komplikácií vo vzťahu k Európskej komisii, a to úplne zbytočne.
Načo treba čas? Veľmi v krátkosti uvediem len niektoré paragrafy, ktoré vidím ako problematické. Úmyselne nie sú predmetom tohto návrhu zákona, aby o nich debatovala odborná verejnosť, a nie politici. Osem dní pred uplynutím lehoty na podanie žiadosti o autorizáciu ministerstvo vydalo usmernenie, ktoré je v rozpore so samotným zákonom, i vyhláška, ktorá upravuje podmienky žiadosti. Pripomeniem, že riziko je v tom, že podľa zákona OZV-čka môže stratiť autorizáciu, ak objem zberu pokrytý zmluvami s obcami nedosiahne súhrnný zberový podiel. Ako sa to môže napríklad stať? Jednoducho tak, že vyseparovaný odpad bude znečistený a OZV-čka ho nebude môcť prevziať, a to, samozrejme, znamená, ani ho samospráve nepreplatí.
Pozrime sa do nádob na separovaný zber, či v súčasnosti nie obce, ale obyvatelia, či dokážu vyseparovať všetko tak, že tá zložka bude spĺňať všetky kritériá. Likvidáciu znečisteného odpadu bude musieť vykonať obec na svoje vlastné náklady. Idealisticky nastavené rozpočty môžu dať riadne zabrať rozpočtom samospráv a OZV-čka môžu prísť o autorizáciu. Tu je problém v tom, že podľa usmernenia ministerstva životného prostredia sa tento podiel totižto počíta podľa počtu obyvateľov, a nie podľa počtu skutočne žijúcich ľudí, ktorí produkujú odpad v samotnej obci.
Ďalší paragraf. Nezmyselné zaťažovanie podnikateľského prostredia. Už v rámci medzirezortného pripomienkovacieho konania veľmi veľa subjektov upozorňovalo na § 58 a jeho absurdné uplatňovanie do praxe ohľadom hlásení pôvodcov odpadu z obalov, ktorý nie je komunálny odpad. Tento paragraf treba minimálne upraviť tak, aby sa vzťahoval len na väčšie podnikateľské subjekty, a nie na prakticky každého jedného podnikateľa. Ten ich totiž podľa nového zákona môže odovzdávať iba osobe oprávnenej na zber odpadov z obalov alebo do zariadenia na zhodnocovanie odpadov z obalov.
Zákon o odpadoch v jeho ťažiskových častiach neúmerne zvyšuje byrokratické zaťaženie výrobcov a organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré ich zastupujú. Dvojité až trojité výkazníctvo pre Recyklačný fond, okresné úrady, pre slovenskú inšpekciu či Národný register znečisťovania. Áno, Recyklačný fond sa síce ruší, avšak doteraz ešte funguje a výkazníctvo zostalo. Poďme zmeniť aj tento paragraf.
Vážení poslanci koalície, dajte pozmeňovací návrh. Aspoň túto byrokratickú časť zmeňme v rámci tejto mojej novely. Budem prvá, ktorá bude za tento pozmeňovák tlieskať. Ďalší dôvod, pre ktorý je vhodné odsunúť účinnosť zákona, sú nedostatky v § 27. Tu sú definované základné povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Poukazujem na rozpor v samotnom zákone pri definovaní finančných nákladov ods. 5. Citujem: "Výrobca vyhradeného výrobku znáša všetky finančné náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelení vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu s výnimkou, ak tieto povinnosti plní osoba podľa § 37, 48, 56, 71, 73. Ak sa uvedená povinnosť realizuje formou úhrady nákladov osobe oprávnenej na zber odpadov alebo zhodnocovanie odpadov, rozsah tejto úhrady sa zníži o výnosy tejto osoby získané z uhrádzaného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Za finančné náklady, ktoré podľa prvej vety znáša výrobca vyhradeného výrobku, sa nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia na zber odpadov, zariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadov vrátane mobilného zariadenia, ako aj náklady na obstaranie techniky a technológie na vykonávanie uvedených činností."
Ak ste ma pozorne počúvali, tak vám musí byť zrejmý rozpor v zákone, a to v rámci jedného odseku jedného paragrafu, a to v tom, že výrobca vyhradeného výrobku znáša všetky finančné náklady na jednej strane a za finančné náklady, ktoré podľa prvej vety znáša výrobca vyhradeného výrobku, sa ale nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia na zber zariadenia a tak ďalej. Tak všetkyk, alebo nie všetky? Ako zodpovedne bude nastavená cena?
Návrh obmedzuje podnikanie subjektov, ktoré predávajú vytriedený komunálny odpad. Túto činnosť budú musieť vykonávať bez možnosti tvorby zisku. Rizikom je aj fakt, že zberové spoločnosti nebudú mať motiváciu zabezpečovať zhodnocovanie najefektívnejšie, ale budú voliť najjednoduchšiu cestu, čo môže viesť až k zníženiu úrovne zhodnocovania odpadov.
Treba pripomenúť a nezabúdať, že skupina poslancov dala podnet aj na Ústavný súd, ktorý zatiaľ nerozhodol, ale posunul podnet na ďalšie konanie. Návrh podpísal aj súčasný pán minister. Konkrétne ide o ustanovenie § 59 a § 81 cit. zákona, ktoré nie sú podľa podnetu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Pripomeniem, o čo ide.
Dňa 21. apríla 2015 bol publikovaný zákon o odpadoch, ktorý mal svojím obsahom okrem iného nahradiť aj zákon o obaloch. Pred účinnosťou nového zákona o odpadoch bol stav taký, že zákon o odpadoch vo vzťahu ku kolektívnemu nakladaniu so spoločným odpadom z obalov a separovaným komunálnym odpadom stanovil pravidlo, že oprávnené subjekty môžu uzatvárať zmluvy len s obcami, to znamená, že v zmysle nových zákonných pravidiel už nemôžu byť uzatvárané zmluvy s inými organizáciami, napríklad akými sú zberne odpadu. Má platiť zásada: jedna obec - jedna zmluva.
Zhrniem hlavné námietky obsiahnuté v podnetu na Ústavný súd. Takže zavedenie zásady jedna obec, jedna zmluva, princíp uvedený v tomto zákone sa opiera o kombináciu troch významných elementov, a to menovite. Organizácie zodpovednosti výrobcov môžu vykonávať svoju činnosť iba na základe zmlúv uzavretých s obcami. V poriadku. Toto sa už aj stalo v termíne do konca marca, v podstate každá jedna obec, dobrovoľne či nedobrovoľne, má uzavretú zmluvu alebo teda zmluvu o budúcej zmluve. Každá obec môže uzatvoriť zmluvu iba s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov, a ak súhrnný zberový trhový podiel výrobcov obalov zastúpený organizáciou zodpovednosti výrobcov nedosiahne objem zberu pokrytých zmluvami s obcami, ktoré uzavrela táto organizácia, organizácia zodpovednosti výrobcov stratí svoju autorizáciu alebo jej dokonca nebude vôbec udelená autorizácia na to, aby sa stala organizáciou zodpovednosti výrobcu.
Kombinácia uvedených elementov vytvára základ pre trvalé narušenie súťažného prostredia. Stále je otvorený rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a jej čl. ústavy 55, kde podľa tohto článku ods. 2 platí, že Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž, a podrobnosti má ustanoviť príslušný zákon.
Touto novelou zákona, teda novým zákonom o odpade došlo k vytvoreniu takých vysokých bariér vstupu na trh, ktoré do budúcna prakticky vylučujú akúkoľvek možnosť, aby na predmetný relevantný trh vstúpil ďalší subjekt. Vyššie uvedené obmedzenia súťaže nie sú odôvodnené ani verejným záujmom.
Vážení kolegovia, ďalším dôvodom, pre ktorý je dobré podporiť môj návrh a posunúť o odklad účinnosti, nielen obaly a neobalové výrobky, ale aj elektrozariadenia a prenosné batérie a akumulátory sú súčasťou komunálneho odpadu a výrobcovia, resp. organizácie zodpovednosti výrobcov sú povinní financovať ich zber v mestách a obciach. Ale pri nakladaní s elektrozariadeniami platí výrazne odlišný režim. Výrobca elektrozariadení zabezpečuje zber elektroodpadu na celom území Slovenska. V žiadnom v týchto prípadov sa nevyžaduje uzatvorenie zmluvy s obcou. Aj pri nakladaní s prenosnými batériami a akumulátormi sa nevyžaduje uzatvorenie zmluvy s obcou.
Pri tvorbe zákona o odpadoch teda bol prijatý diskriminačný prístup, ktorý vo svojich dôsledkoch na jednej strane výrazne preferuje jednu existujúcu oprávnenú organizáciu a na strane druhej negatívne ovplyvňuje činnosť a potenciál splnenia podmienok pre udelenie autorizácie ostatných súčasných oprávnených organizácií. Aj neoprávnené priznanie výhod jednému subjektu má diskriminačný charakter, pričom ústavným príkazom čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky sa vylučuje nielen negatívna diskriminácia, ale aj pozitívna diskriminácia oprávnených osôb z ktoréhokoľvek dôvodu ustanoveného článku 12.
Je tu aj rozpor s právom Európskej únie. V čl. 3 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že vnútorný trh obsahuje systém, ktorým sa zabezpečuje, že hospodárska súťaž nebude narušená. Taktiež aj smernica o obaloch v čl. 1 kladie dôraz na potrebu ochrany hospodárskej súťaže. Treba sprehľadniť a zjednodušiť zákon o odpadoch, znížiť byrokratické zaťaženie a eliminovať zbytočnú administratívu pre výrobcov a dovozcov a vyhnúť sa rizikám, ktoré môžu obmedziť trhové prostredie v oblasti rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
Pri tvorbe zákona sa naše ministerstvo životného prostredia vybralo svojou cestou, inou ako väčšina štátov Európskej únie. Je to škoda, ale to už v tejto chvíli ani asi v dohľadnej budúcnosti nezmeníme. Vysvetlím, ale prečo je to škoda. Problematika jednotlivých komodít je na úrovni Európskej únie riešená samostatnými smernicami. Nie všetky smernice definujú všetky pojmy rovnako, resp. niektoré vôbec tie pojmy nepoznajú. Napríklad pojem pôvodca alebo držiteľ odpadu je definovaný v rámcovej smernici o odpade, ale nie je definovaný v samostatných smerniciach, napr. v smernici o obaloch. My to máme všetko natlačené v jednom zákone. Ten spolu s vykonávacími predpismi má už stovky strán. Ministerstvo životného prostredia sa vydalo náročnejšou cestou, ktorá obmedzuje podnikanie napríklad aj povinnou autorizáciou, ktorá predstavuje riziko vzniku bariér pre vstup nových subjektov na trh. Áno, je to tak.
Snažme sa aspoň upraviť zákon tak, aby sa Slovensko nedostalo po prvom júli do nezákonného stavu. Aj preto, aby ministerstvo nemuselo narýchlo písať kýblovú vyhlášku pre drobné stavebné odpady. Možno im to nevadí, ale my sme tu zákonodarný zbor a nám by to vadiť malo. Inak urobíme to, že budeme podporovať nezákonné konanie rôznych subjektov typu: "Vážení občania, vykupujem staré elektromotore, kožky, perie..." Vážení kolegovia, je tu ozaj návrh zákona, ktorý má vytvoriť čas, čas na odbornú diskusiu. Prosím vás o to, aby ste podporili tento návrh zákona a umožnili túto odbornú diskusiu, aby sa také veci ako kýblový zákon nemuseli narýchlo schvaľovať.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pani navrhovateľka, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu a informáciu k predloženému návrhu zákona.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k tomuto návrhu uvedeného zákona (tlač 36).
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Chcem upozorniť, že tam sa vyjadrilo, že neni, by som povedal, dosah na verejné financie... To asi pani navrhovateľka vie. V prípade, že to postupuje do druhého čítania, tak bude to potrebné doplniť. Takže je tu aj vyjadrenie ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý návrh a účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia a vážený pán spravodajca, musím povedať, že ja tento návrh podporím. A chcel by som poprosiť kolegov zo SMERU, zo SIET-e aj z MOST-u, aby podporili tento návrh.
Je to potrebné preto, aj preto, lebo keď sme sedeli v týchto laviciach v minulom volebnom období, keď sa to prijímalo, tak sme kritizovali vládu, že tento zákon je zlý, je protiústavný, a sformovali sme podanie na Ústavný súd. Pod toto podanie pod Ústavný súd sa podpísalo viac-menej MOST-u - HÍD, KDH a SaS vtedy, je pod ním podpísaných 36 poslancov a chcem povedať, že ako poverený poslanec za túto skupinu pred Ústavným súdom, Ústavný súd pred nie celým mesiacom prijal toto podanie na ďalšie konanie. A nazdávam sa, že vytvorením nielen tie dôvody, ktoré pani navrhovateľka uviedla, ale aj to, aby sme vytvorili časový priestor do konca tohto roku, aby Ústavný súd mohol rozhodnúť meritórne v tejto veci, a potom by tento zákon potreboval širšiu zmenu, nielen v tých častiach, ktoré spomínala pani predkladateľka.
Musím povedať, že keď by som tento zákon chcel v krátkosti charakterizovať, tak by som ho charakterizoval nasledovne. Zákon dal povinnosti obciam a mestám. Práva organizácii, zodpovednosti výrobcom. Je to nepomer. Na jednej strane musia vykonávať. Oni majú jedno jediné právo, obce, zvýšiť miestne poplatky pre obyvateľov. Na druhej strane nekontrolovateľné organizácie zodpovednosti výrobcov môžu robiť, čo len chcú. V zákone majú stanovené, že nie sú vytvorené za účelom zisku, ale neexistuje subjekt, ktorý ich dokáže kontrolovať. Neexistuje subjekt alebo starosta, ktorý by vedel odkontrolovať, že tie peniaze, a bavíme sa o stovkách miliónov eur, ktoré sú vybraté a majú byť použité na zber a triedenie a recykláciu recyklovateľných odpadov, tie peniaze či sú naozaj použité. Nikto nevie povedať, či táto organizácia zodpovednosti výrobcov 90% svojich príjmov použije na platy správnej aj dozornej rady a 10% ako úhrada pre starostov a primátorov na riešenie skutočného problému s komunálnym odpadom.
Keď chceme riešiť tento problém, tak mimo tých dôvodov, ktoré tu odzneli, že je zlé zavádzať takýto zákon uprostred roka, hlavne vtedy, keď väčšina miest a obcí nie sú na to pripravené. Ďalší dôvod posunúť účinnosť je aj vytvoriť priestor pre Ústavný súd, aby mohol rozhodnúť o tom, či ten návrh je protiústavný, alebo nie. A podľa toho prijať zmenu tohto zákona tak, aby v konečnom dôsledku plnil cieľ, ktorý verejne bol deklarovaný, ale v paragrafovom znení sa to nejako neprejavilo a to je zlacniť likvidáciu odpadov pre občanov a urobiť ju priaznivejšou pre životné prostredie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Nie som odborníkom na túto tému ani zblízka, ani zďaleka, ale čo som dostal, tak to prečítam.
Od 1. 7. 2016 preberú obce zodpovednosť za nakladanie s vytriedenými zložkami komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, organizácia zodpovednosti výrobcov. Posun termínov by mal za následok, že by za obdobie pol roka nebol pokrytý spôsob nakladania s triedenými zložkami komunálneho odpadu, na ktorý sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. V prípade, že by obce boli aj naďalej zodpovedné za nakladanie s vytriedenými zložkami komunálneho odpadu podľa doteraz platných podmienok, prišli by cca o 15 mil. eur, ktoré by vďaka novej legislatíve mohli ušetriť. Čiže my by sme teraz týmto posunom tých 15 mil., o tých 15 mil. zaťažili obce. A zaniká aj potom platiť príspevok do Recyklačného fondu tým jednotlivým výrobcom a proste toto nebude vykryté. Ten polrok nebude vykrytý.
Čiže týmto návrhom zákona vlastne dávame bremeno obciam, aby tých 15 mil. vykryli z vlastných rozpočtov, čo je pre mňa prinajmenej problematické, a preto to nemôžme podporiť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Simon, takisto podporujem toto vaše vystúpenie a z praxe môžem uviesť, že si vôbec nemyslím, že poplatky za odpad sa nejako výrazne alebo dramaticky znížia. Skôr si myslím, že ostanú na tej istej úrovni a možnože sa aj zvýšia.
Už teraz doplácame na likvidáciu komunálneho odpadu a ani tá výhoda, že vrecia, nádoby budú bez poplatku, zadarmo, nie je výhodou, lebo aj teraz naši občania takúto výhodu napríklad majú. Informácia o tom, že organizácia zodpovednosti výrobcu bude mať právo nepreplatiť náklady na separovaný odpad, ak bude tento nadmerne znečistený, je, je nebezpečná, pretože kto bude rozhodovať o tom, či to tak je. Kde sa o tom bude rozhodovať? A ako sa bude obec voči tomu môcť brániť?
Ako hovorila pani predkladateľka, tak bude sa to vlastne počítať na obyvateľov, ktorí v obci žijú, to množstvo znečistenia. Napríklad naša obec okrem toho, že tam žije 4-tisíc obyvateľov, tak má minimálne taký istý počet chatárov a iných, ktorí nie sú prihlásení na trvalý pobyt. Takže tam to percento bude úplne, úplne iné. Nakoniec bude mať zvýšené náklady na zabezpečenie dvorov, skladov, teda dvorov, kde musíme vážiť odpad, a veľmi, veľmi problematické je aj to, že teraz môžeme to merať na nejaké vedrá, neviem, nejaké ďalšie iné, fúriky alebo niečo podobné, pretože vedro tehál a vedro polystyrénu má rôznu váhu, a dohadovať sa s občanmi, koľko budú platiť, je veľmi zložité, keď máme sadzbu na kilogram.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktické pripomienky. Gábor, dovoľ, aby som povedal, že touto problematikou som sa začal zaoberať niekedy v lete 2014, keď zákon začalo ministerstvo pripravovať, zverejňovať a dávať na prvé pripomienkové konanie. Od tej doby som to kritizoval.
Ja chápem toto stanovisko, ktoré si tu prezentoval, ktoré si dostal, ale treba pochopiť jedno. Áno, tých 15 mil. možno tam je, možno to je problém. Ale oveľa väčší problém je, že toto stanovisko pochádza od organizácií zodpovednosti výrobcov, ktorí rozhodujú nad stovkami miliónov eur v tomto celom procese a obce tu ťahajú za kratší koniec. Posunutie účinnosti vytvorí priestor na to, aby obce z dlhodobého hľadiska neboli odkázaní a neboli vydaní napospas organizáciám zodpovednosti výrobcov. A toto je asi tá podstata tohto návrhu, ktorú chápem, tobôž keď podanie na Ústavný súd Ústavný súd prijal na ďalšie konanie.
Ďakujem.