40. schôdza

29.1.2019 - 14.2.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

31.1.2019 o 9:46 hod.

Mgr.

Boris Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vstup predsedajúceho 9:45

Gábor Grendel
Skontrolovaný text
Ospravedlňujem sa, tak pozmeňujúci potom v rozprave.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

31.1.2019 o 9:45 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 9:46

Boris Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Skutočne ma poznáte, že dokážem veľakrát dosť tvrdo zaútočiť na vládnu koalíciu, ale chcem povedať aj takú vec, že keď urobí niečo dobré, tak viem rovnako pochváliť a povedať, že áno, dá sa aj s vládnou koalíciou spolupracovať. V tomto prípade, aj keď je to ojedinelý prípad, musím povedať, že vyšli v ústrety ako v Legislatívnej rade vlády, takisto na zasadnutí vlády. Nebudem sa opakovať, lebo už to tu povedal tuna môj predrečník, cez to všetko musím povedať, že v tomto prípade sa dá ukázať, že naozaj ak je vôľa, tak sa dá spolupracovať naprieč celým spektrom. Dôležité je to, že tento zákon naozaj môže pomôcť nie jedným, druhým, myslím aj druhej strane podľa politického spektra, ale hlavne sa dá pomôcť tým mladým ľuďom, tým študentom.
Než prečítam to moje odôvodnenie, prečo predkladáme tento návrh zákona, by som ešte chcel povedať takú vec, že veľmi veľa mladých študentov, absolventov, odchádza do Čiech preto, lebo si nemôže dovoliť tuná absolvovať 5-ročnú prax. A z takého praktického hľadiska to uvediem preto, lebo si zoberte, že dnes je veľmi ťažké nechať deti vyštudovať. Tá životná úroveň a vôbec situácia na Slovensku je naozaj ťažká. Tí rodičia musia ťažko pracovať, aby uživili do nejakej dvadsaťštyrky, dvadsaťpäťky tie svoje deti, tých svojich študentov, a keď konečne by sa mohli postaviť na vlastné nohy, nemôžu, lebo musia absolvovať ďalších 5 rokov praxe. Teraz si zoberte, že ten študent vlastne, ten mladý človek do tridsiatky vlastne je odkázaný absolútne na svojich rodičov, lebo tá koncipientska prax, viete, ako to je, vo veľa, veľa prípadoch musím povedať, že dokonca ešte rodičia musia platiť tej právnej kancelárii všetky, celú mzdu, odvody si od nich vyfakturujú tieto právne kancelárie len za to, že im zoberú syna na prax, aby mohol raz byť advokátom, aby raz mohol ísť na tú skúšku. To znamená, že tí rodičia sú naďalej zaťažovaní až do 30. roka svojho dieťaťa, čo je absolútne neúnosné. A teraz, vlastne toto všetko platia rodičia vo veľa prípadoch. A keď nie, tak dostávajú iba tú minimálnu mzdu, ale z toho sa nedá vyžiť. A predstavte si, keď sú to chlapci, prosím, ale ženy, ktoré proste budú musieť do tridsiatky čakať, aby vôbec si mohli založiť rodinu, to by nemal byť úmysel štátu preto, lebo naozaj z 500 euro, z 520, 530, 550 euro, ktoré dostanú, naozaj tá matka si nemôže dovoliť založiť rodinu. A my vlastne nepriamo týmto aj podporujeme tú, ten odchod, tú emigráciu tých našich mladých ľudí, napríklad veľmi často do Česka. Tam majú 3 roky, urobia si to tam a je to vybavené. A preto je to veľmi zlé, preto na toto upozorňujeme, že to bol obrovský tlak zo strany mladých ľudí, zo strany študentov. Určite ste to zaznamenali aj vy. Verím tomu, že aj vám píšu, aby ste podporili tento návrh zákona. A ja by som bol veľmi rád, keby sa tuná v tomto prípade prestali politikárčiť a nebrali zreteľ úzkej skupiny nejakých advokátov, ktorí, samozrejme pre nich je to lacná pracovná sila. Potom aj mne dajte za 500 euro zamestnancov na vleky, budeme veľmi radi, budeme takto fungovať všetci. Aj tuná mäsiari, pumpári, bárskdo. Však toto, proste takýmto spôsobom keď budeme pokračovať, tak sa nikam nedostaneme.
Chcel by som ešte upozorniť, že naozaj z 28 štátov iba štyri, iba štyri štáty majú vyššiu prax nutnú na to, aby mohli pristúpiť k týmto skúšam. A keď v 24-ch v drtivej väčšine týchto štátov sa to osvedčilo, tá 3-ročná a nižšia prax, napríklad v Anglicku táto prax vôbec neni na tomto postavená, tak som presvedčený, že my nemusíme vymýšľať tuná koleso, ale skúsme tým mladým ľuďom pomôcť. Takže ja vás veľmi pekne prosím, zároveň chcem poďakovať, že nám toto bolo umožnené, nech to dopadne akokoľvek, vás pekne prosím o podporu. A dajte mi ešte dve minútky, ja prečítam teraz už len technické odôvodnenie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA – Boris Kollár návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je skrátiť dĺžku praxe advokátskeho koncipienta z 5 na 3 roky. Súčasne platná 5-ročná prax advokátskeho koncipienta sa javí ako neopodstatnene dlhá až diskriminačná oproti iným významným právnickým profesiám. Napríklad u sudcov a prokurátorov je len 3-ročná prax. To znamená, že keď tak dôležitá vec, keď tí sudcovia rozhodujú o našich životoch, o tom, či niečo sa stalo trestným činom, rozhodujú o obrovských hodnotách, finančných, a tam stačí 3 roky, u advokácii je 5, tak je to dá sa povedať trochu nezmyselné. Takže u tých advokátov a prokurátorov je prax podmienkou pripustená k justičnej skúške iba 3 roky, pričom sudcom a prokurátorom je zverejnená právomoc rozhodovať o právach fyzických a právnických osôb. De facto znemožňuje vykonávanie koncipientskej praxe absolventov právnických fakúlt pochádzajúcich z nízkopríjmových rodín, to už som spomínal, čo sa deje potom, ktoré si nemôžu dovoliť financovať odbornú prax svojich detí po dobu zodpovedajúcu dĺžke ďalšieho plnohodnotného univerzitného štúdia. Lebo však študuje sa 5 rokov a my ich ešte nútime ďalších 5 rokov vykonávať túto prax za minimálnu mzdu, alebo prípadne si ju ešte sami musia zaplatiť a zohnať na to peniaze. Navyše, sa 5 ročná prax môže javiť aj ako neopodstatnená prekážka v prístupe k výkonu slobodného povolania pre ženy, ktoré práve v najcitlivejšom období, teda po ukončení štúdia na vysokej škole chcú tiež plniť životnú úlohu matky a musia sa tak často na úkor prerušenia praxe advokátskeho koncipienta rozhodovať v prospech rodiny. To som už spomínal. Každým rokom účinnosti tohto zákona vzniká, pardon, každým rokom účinnosti tohto zákona uniká do zahraničia alebo do iných profesijných odborov množstvo nádejných študentov a absolventov práva, čo je veľká škoda. Štát nechá vyštudovať za obrovské peniaze naše deti a oni proste potom robia úplne v inom sektore, prípadne nám idú robiť čašníkov, čašníčky do Rakúska, čo je absolútna katastrofa.
Spomenutý fakt okrem iného demonštruje skutočnosť, že od roku 2011 klesol počet uchádzačov o štúdium na slovenských právnických fakultách o alarmujúcich 60%, so znižujúcim sa záujmom o štúdium práva však nekorešponduje počet advokátov a koncipientov, ktorý je stále konštantný. Možnosti advokátov zamestnať nových kvalitných koncipientov sú preto výrazne obmedzené. Rovnako na Legislatívnej rade vlády, kde sedeli aj advokáti, to zároveň, ktorí sú členmi tejto rady, potvrdili nám túto skutočnosť, že majú obrovský problém zohnať koncipienta, lebo na 5 rokov, to proste každý utečie do zahraničia. S nedostatkom kvalitných koncipientov už zápasia mnohé advokátske kancelárie. Tieto deformácie dlhodobo znížia kvalitu celého advokátskeho stavu a tým v konečnom dôsledku poškodia tých, ktorí právnu pomoc potrebujú najviac, a to sú klienti. Toto nežiaduce obmedzenie hospodárskej súťaže bolo konštatované, konštatované aj Protimonopolným úradom Slovenskej republiky.
Znovuzavedenie 3-ročnej praxe zásadne zvýši záujem o advokáciu zo strany právnikov pochádzajúcich zo všetkých spoločenských vrstiev obyvateľstva, nielen z tých bohatých. Mladí ľudia z nízkopríjmových rodín budú schopnejší prekonať 3-ročné obdobie, v ktorom sú za svoju prácu častokrát odmeňovaný minimálnou mzdou, to už spomínal, prípadne mzdou výrazne nižšou, ako je bežne v porovnateľných odvetviach. Dôsledkom tejto zmeny bude obmedzenie inštitucionalizovaného uzatvárania sa advokátskeho stavu.
Dôležitým pozitívom nami navrhované zmeny bude tiež zníženie odlivu ambicióznej časti potenciálnych advokátov do zahraničia a to hlavne do Českej republiky, kde majú v súčasnosti omnoho priaznivejšie podmienky pre výkon tohto povolania. Takzvaný odliv mozgov získal na intenzite práve predĺžením praxe v roku 2013. Zotrvanie týchto právnikov na domácom trhu by viedlo k zvýšeniu kvality koncipientov, advokátov a v konečnom dôsledku aj klientom poskytovaných služieb. Zdravé konkurenčné prostredie v tejto oblasti považujeme za nevyhnutnú podmienku pre budovanie právneho štátu na Slovensku.
Skrátenie praxe nebude mať negatívny dopad na kvalitu nových advokátov, keďže bez ohľadu na dĺžku koncipientskej praxe koncipienti musia absolvovať trojkolové advokátske skúšky. Priatelia, tuná by som sa na chvíľku zastavil, lebo to bola jediná výčitka aj v tej Legislatívnej rade vlády, keď tam boli zástupcovia vyslovene právnických kancelárií, ktorým toto samozrejme vyhovuje, a to sú snáď jediní, ktorí chcú mať 5-ročnú prax, to musím upozorniť, tak chcem povedať, že presne, presne tunak by sme sa mali zastaviť. Keď chcete mať kvalitných koncipientov, tak môžete hlupákovi dať aj 10-ročnú prax a nič sa nenaučí. Bicyklovať tiež sa nepotrebujete učiť 20 rokov, to sa raz naučíte a viete. Ale tunak by som povedal, že kvalita by sa mala robiť cez tie advokátske skúšky, veď to si robia advokáti, veď to si robí komora. Tak nastavte tie skúšky tak, že hlupák neprejde, a potom už zbytočne, keď vám, sa spýtate, koľko je jedna a jedna a povedia vám dva, prejde vám cez skúšku a potom môžete dať aj 30 rokov praxe a nič sa nenaučí. To znamená, že tunak sa teraz, by sa mali advokáti pozrieť sami na seba. Nastavte tieto testy, advokátske testy si nastavte na komore tak, aby naozaj prešli len tí, ktorí na to majú, a potom im stačia 3 roky tej advokátskej praxe.
Takže skrátenie praxe nebude mať negatívny dopad na kvalitu nových advokátov, keďže bez ohľadu na dĺžku koncipientskej praxe koncipienti musia absolvovať trojkolové advokátske skúšky, trojkolové, na ktoré sa obyčajne pripravujú niekoľko mesiacov. Ich náročnosť zodpovedá vysokým očakávaniam Slovenskej advokátskej komory, ktorá je dostatočne kompetentná na to, aby náročnosť a obsah týchto skúšok nastavila na zodpovedajúcu úroveň. Úspešné zloženie všetkých troch kôl skúšok, pozostávajúcich zo širokej palety právnych oblastí preto garantuje dostatočnú záruku kvality nových advokátov. Upozorňujem, tu treba hľadať problém a tunak to zvýšiť, tú kvalitu, hlavne u seba, nie naťahovať chudákov študentov. Navrhovaná dĺžka praxe korešponduje aj s celoeurópskym štandardom, kde až 24 z 28 členských štátov Európskej únie má prax kratšiu ako 5 rokov. V mnohých krajinách vrátane Veľkej Británie táto prax dokonca nepresahuje 2 roky a na jej ukončenie častokrát nie sú potrebné žiadne záverečné skúšky. Neštandardne dlhé trvanie praxe v Slovenskej republike je v európskom priestore skôr raritou, čím znevýhodňuje slovenských koncipientov oproti ich kolegom v zahraničí.
Vážený pán predsedajúci Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na záver môjho vystúpenia mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že uvedené argumenty vás dostatočne presvedčili o správnosti skrátenia dĺžky praxe advokátskeho koncipienta. Z uvedeného dôvodu si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Schválením tohto zákona spoločne pomôžeme najmä mladým rodinám, mladým ľuďom Slovenskej republiky.
Priatelia, ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

31.1.2019 o 9:46 hod.

Mgr.

Boris Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:01

Peter Pčolinský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V krátkosti, ako už bolo spomínané, tento návrh prešiel vládou, tento návrh podporili všetci ministri. Ja by som bol naozaj veľmi rád, keby toto sme dokázali presadiť. Túto rozpravu a toto hlasovanie sledujú tisíce študentov právnických fakúlt. Ako bolo povedané, nie je to ani ľavicové, ani pravicové, ani liberálne, ani konzervatívne. Takže bolo by naozaj dobré, aby sme sa dokázali zhodnúť aspoň raz za volebné obdobie na niečom a pomohli trochu uľahčiť život rodičom študentov právnických fakúlt aj samotným študentom.
Ja mám len technický pozmeňovací návrh kvôli tej účinnosti, ktorú spomínal pán Dostál. Odôvodním ho. Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu posunutia druhého čítania o návrhu zákona na januárovú schôdzu Národnej rady z dôvodu zabezpečenia aspoň minimálnej legisvakancie. Z uvedených dôvodov je potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané podmienky a lehoty stanovené Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň dochádza k posunu nadväzujúcich účinnosti v prechodných ustanoveniach.
Samotný pozmeňovací návrh znie: Pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pčolinského, Adriany Pčolinskej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka, Borisa Kollára, Adriany Pčolinskej a Petra Pčolinského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
V čl. II sa slová "1. januára" nahrádzajú slovami "1. marca".
V súvislosti so zmenou v účinnosti v čl. II sa v predkladanom návrhu zákona vykonajú nasledovné zmeny:
V čl. I bod 2 § 82c sa slová "31. decembra 2018" nahrádzajú slovami "28. februára 2019".
V čl. I bod 2 § 82c vrátane nadpisu sa slová "1. januára 2019" nahrádzajú slovami "1. marca 2019".
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

31.1.2019 o 10:01 hod.

Mgr.

Peter Pčolinský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:04

Gábor Grendel
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Keďže od otvorenia rozpravy prišli do sály ďalší poslanci, tak predsa len by som ešte raz zopakoval, že vláda Slovenskej republiky zobrala na vedomie tieto návrhy bez pripomienok, aj Legislatívna rada vlády zobrala obidva tieto poslanecké návrhy na vedomie bez pripomienok, čo sa podľa mojich vedomostí v tomto volebnom období nikdy v prípade opozičných poslaneckých návrhov nestalo. Je to malý zázrak. Rovnako ako je malý zázrak to, že máme tieto návrhy v druhom čítaní v Národnej rade. Je to vďaka podpore niektorých koaličných poslancov a chcel by som aj z tohto miesta poprosiť predsedov opozičných politických, teda koaličných politických strán a predsedov koaličných poslaneckých klubov, aby umožnili svojim poslancom hlasovať za tieto návrhy zákona.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Grendela k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 1164). Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, sa mení takto:
1. V čl. I v bode 3 v § 82c sa slová "1. januára 2019" nahrádzajú slovami "1. septembra 2019" a slová "31. decembra 2018" sa nahrádzajú slovami "31. augusta 2019".
2. V čl. II sa slová "1. januára 2019" nahrádzajú slovami "1. septembra 2019".
Odôvodnenie: V súlade s odporúčaním legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a vzhľadom na presunutie návrhov zákona z pôvodného termínu až na rokovanie nasledujúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sa odkladá termín nadobudnutia účinnosti návrhu zákona z 1. januára 2019 na 1. september 2019. Pričom v tejto súvislosti bolo treba zodpovedajúcim spôsobom upraviť aj prechodné ustanovenia tohto legislatívneho návrhu. Dôvodom pre tieto úpravy je nielen aktualizácia legisvakačnej doby vzhľadom na zmienený presun návrhu zákona na ďalšiu schôdzu Národnej rady, ako aj zohľadnenie skutočnosti, že na uplatnenie novej právnej úpravy bude potrebné prijať predpisy Slovenskej advokátskej komory, resp. ich upraviť. Takže dávame dlhší časový priestor s kolegami na to, aby sa všetci mohli v pokoji pripraviť na skrátenie koncipientskej praxe, aby advokátska komora mala dostatočný časový priestor a všetci ostatní, ktorí sú do tejto problematiky zainteresovaní.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

31.1.2019 o 10:04 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:08

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
V rozprave zazneli dva pozmeňujúce návrhy. Oba pozmeňujúce návrhy sa však týkajú iba, iba účinnosti zákona. Nemenia vecne nič v návrhu zákona, takže budeme o tomto návrhu zákona hlasovať o jedenástej hodine dnes.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

31.1.2019 o 10:08 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 10:11

Peter Šuca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorý predkladám spolu s pánom Baškom a s pánom Bublavým, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1231).
Predloženým návrhom zákona chceme docieliť, aby stavby slúžiace na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu vlády Slovenskej republiky boli považované za stavby pre bezpečnosť štátu. V stavbe, ktorá slúži na plnenie úloh troch najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky, je nevyhnutné dodržiavať prísne režimové opatrenie. Je preto nanajvýš opodstatnené, aby aj pri konaniach podľa stavebného zákona boli v súvislosti s týmito stavbami dodržiavané osobitné opatrenia, ak stavby slúžiace na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu vlády Slovenskej republiky budú zahrnuté pod pojem "stavby pre bezpečnosť štátu". Pôsobnosť stavebného úradu bude pre ne vykonávať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré už aj v súčasnosti plní úlohy stavebného úradu pre ostatné stavby pre bezpečnosť štátu.
Ctené kolegyne, kolegovia, chcem záverom vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte. Nehľadajte za tým nejaké politikum, je to pragmatické riešenie problému.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

31.1.2019 o 10:11 hod.

PaedDr.

Peter Šuca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:13

Igor Choma
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k tomuto návrhu zákona. V prvom čítaní podávam spravodajskú informáciu o tomto návrhu.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Konštatujem, že zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

31.1.2019 o 10:13 hod.

Ing.

Igor Choma

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 10:20

Dušan Jarjabek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som v krátkosti uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, to znamená, tlačový zákon v znení neskorších predpisov, ktorý predkladáme spolu s kolegom Mirom Čížom.
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve. Návrh zákona sa týka inštitútu práva na odpoveď, ktorý bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákonom č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. júna 2008. Tento inštitút bol pozmenený novelou zákona č. 221/2011 Z. z., čím došlo k obmedzeniu možnosti jeho uplatnenia. Týmto návrhom zákona sa možnosti uplatnenia práva na odpoveď rozširujú v zmysle pôvodného znenia tlačového zákona.
Treba zdôrazniť, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpoveď na hodnotiace úsudky. Právo na odpoveď je prvkom tlačového práva niektorých európskych krajín, napr. Francúzska, ktorý vychádza zo zásady teda nech je vypočutá tiež druhá strana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana a nemá sociálne vplyvy.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Pán podpredseda, skončil som, nech sa páči.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

31.1.2019 o 10:20 hod.

doc. Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:23

Ján Senko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. tlačový zákon v znení neskorších predpisov, ktorý máme a prejednávame pod tlačou 1290.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 22. marca 2019 a gestorský výbor do 25. marca 2019.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

31.1.2019 o 10:23 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:25

Renáta Kaščáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita vyjadrila zásadný nesúhlas s predkladaným návrhom zákona. Pripomínam, že je to obdobný zákon, ktorý sme tu už raz mali v roku 2008, a to boli časy, kedy sa Robert Fico pustil do boja s médiami a na revanš za kritické hlasy voči jeho vláde prišli aj s pánom Maďaričom so zákonom, ktorý vstúpil do dejín ako náhubkový, keďže jeho skutočným efektom malo byť tieto nepohodlné hlasy umlčať. Určite si spomeniete na noviny, ktoré vtedy na protest proti tomuto zákonu vychádzali s prázdnymi titulnými stránkami. Prinieslo to iba množstvo zbytočného rozruchu a spoločenského napätia a napokon sme boli radi, že sa to za vlády Ivety Radičovej zrušilo.
Teraz to tu máme opäť, mne to opäť pripadá len ako taká zúfalá snaha politikov vládnej koalície udržať si mocensky, silou posledné zbytky autority, o ktorú prichádzajú, ich vládnutie sa im pomaly ale isto rozpadá pod rukami, vychádza na povrch množstvo káuz, korupčných škandálov, prepojení, dokonca na mafiánske štruktúry. Je im nepríjemné čítať o tom z novín, počúvať o tom v televízii, majú veľký strach z novinárov, z opozície a vôbec z ľudí, ktorí majú odvahu poukazovať na tieto prešľapy, korupciu a zlodejstvá. Tento zákon je bič upletený na neposlušných novinárov, ktorí by si trúfli napísať niečo kritické. Človek by si za každým novým počinom tejto vlády pomyslel, že nižšie dno už sa preraziť nedá, ale aj tento zákon potvrdzuje, že dá.
To je na úvod, taký môj pocit z tohto návrhu, za ktorým cítime teda veľký strach ľudí z vládnucej koalície, ktorí vidia nepriateľa za každým rohom. Ak by politici nebývali v bytoch daňových podvodníkov, nerozkrádali eurofondy, ak by sa nenechali korumpovať, potom by sa nemuseli báť ani novinárov, ani nikoho iného.
Ale aby sme sa nebavili v rovine pocitov, chcem hovoriť vecne a pre tých, ktorí možno nevedia, o čo tu ide, sa pokúsim zrozumiteľne vysvetliť podstatu navrhovaných zmien a toho, čo presne nám na tom vadí.
Predovšetkým treba povedať, že v dnešnom tlačovom zákone už dnes máme dostatočné možnosti pre korekciu v prípadoch, ak redakcie uverejnia niečo, čo je v rozpore s pravdou alebo sa dotýka našej osobnej cti alebo teda cti niekoho, o kom píšu. Predovšetkým treba povedať, že tlačový zákon rozlišuje tzv. právo na opravu, to je paragraf 7, a právo na odpoveď, čo je paragraf 8, a to sú dve rôzne veci. Plus je tam ešte ďalšie právo na dodatočné oznámenie, to je tretia forma korekcie, ale to sa týka trochu iného, keď medzičasom napríklad súd rozhodne vo veci, o ktorej sa v súvislosti s dotknutou osobou písalo alebo média sa o nej vyjadrovali, tak tá osoba má potom právo požiadať o dodatočné oznámenie. Ale dotknime sa teda týchto dvoch možností korekcie, to je právo na opravu a právo na odpoveď.
Samozrejme, ak ste dotknutou osobou, tak o akúkoľvek formu korekcie, pre ktorú sa rozhodnete, čiže oprava, odpoveď alebo to dodatočné oznámenie musíte vydavateľa požiadať písomne za nejakých presne určených podmienok. A to sa teraz mení. Tie hlavné výhrady smerujú voči takej prvej zmene. A to je tá, že návrh ruší podmienku, že môžete ako dotknutá osoba reagovať len na nepravdivé, neúplné alebo skreslené tvrdenia, ktoré sa dotkli vašej cti, dôstojnosti alebo súkromia. V dnešnom znení je formulácia, že ak spravodajstvo obsahuje nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Tie slová "nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce" sa vypúšťajú, čím sa vlastne to znenie vracia do roku 2008, a podobne sa tieto slová vypustili aj pri písomnej žiadosti, ktorou o opravu alebo odpoveď ako dotknutá osoba žiadate. To znamená, že okrem popisu miesta, teda kedy, kde a presne kedy a kde presne bolo to uverejnené, to skutkové tvrdenie, tak po novom už nemusíte popísať, v čom bolo toto skutkové tvrdenie nepravdivé, neúplne alebo pravdu skresľujúce, lebo toto navrhovatelia takisto vypustili, ale iba to, v čom sa zverejnené tvrdenie dotýka vašej cti, dôstojnosti alebo súkromia vašej osoby. Čiže po novom už sa nemusíte v žiadosti trápiť dokazovaním, v čom nemal vydavateľ pravdu, v čom boli jeho skutkové tvrdenia, vyjadrenia na vašu adresu neúplné alebo skreslené, ale vyhradíte sa iba voči tomu, v čom sa tie jeho vyjadrenia dotkli vašej cti. To znamená, že keď niekto napríklad po pravde zverejní, že ste niečo ukradli, tak riešite iba to, že sa tým, že to vôbec uverejnil, dotkol vašej cti a nie to, či ste naozaj niečo ukradli.
Myslím si, že je to mimoriadne nebezpečné najmä v kombinácii s tým, čo sa navrhuje ďalej. A to je druhá výhrada a tá smeruje voči návrhu, aby právo na odpoveď mali aj politici, respektíve verejní funkcionári. Pretože dnes je v zákone napísané, že právo na odpoveď nemáte ani ako fyzická, ani ako právnická osoba, ak ste verejný funkcionár, predseda alebo podpredseda politickej strany alebo hnutia alebo ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom funkcie. Čiže ani ako politik, ani ako politický subjekt. Toto celé sa vypúšťa, čím sa rozširuje právo na odpoveď aj na politikov, respektíve verejných činiteľov a politické strany.
Často uvádzaným argumentom proti, proti takémuto novému zneniu, ktorý je teda blízky aj nám, je ten, že sa tým dáva vlastne priestor na neobmedzenú politickú sebaprezentáciu politikov, verejných funkcionárov, ktorí sa teraz navyše môžu v podstate podľa toho prvého bodu našich výhrad, môžu vymedziť voči všetkým skutkovým tvrdeniam, ktoré novinári o nich napíšu, ak sa nimi budú cítiť dotknutí, a to bez ohľadu na to, či to bolo pravda alebo nepravda, a budú mať právo v tom istom médiu na to uverejniť svoju odpoveď.
Túto výsadu uzurpovať si mediálny priestor umocňuje aj ďalšia navrhovaná zmena, to je tretia naša výhrada a to, že sa ruší opcia buď oprava, alebo odpoveď a zavádza sa právo aj oprava, aj odpoveď. Pretože v súčasnom znení je to napísané tak, že ak požiadate teda o odpoveď, tak vám zaniká právo na opravu, ale po novom sa táto formulácia nahrádza vetou "Právo na opravu tým nie je dotknuté." Toto sa doplnilo, čiže vy nielenže máte právo po novom žiadať o odpoveď, ale zároveň ešte máte aj právo požiadať o opravu, to znamená, že dnes je to buď – alebo, ale po novom je to aj – aj. V jednej a tej istej veci môžete teda kľudne zahltiť noviny aj vašou odpoveďou, aj opravou, o ktorú vydavateľstvo požiadate.
Takou čerešničkou na torte tohoto návrhu je, že sa zavádza pokuta. Nazýva sa to v zákone peňažná náhrada, v § 10 sa pridáva nový odsek 4, ktorý znie: "Ak vydavateľ alebo agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba právo na primeranú peňažnú náhradu od 1660 eur do 4980 eur."
A posledná piata výhrada alebo zmena, ktorá tu je. Výrazne sa obmedzujú práva vydavateľa neuverejniť opravu alebo odpoveď. Dnes je to tak, že vydavateľ môže zvážiť vašu žiadosť, ale nemusí jej vyhovieť, ak okrem teda situácie, kedy vaša žiadosť nespĺňa formálne náležitosti, ak vaša odpoveď, citujem, "smeruje proti skutkovému tvrdeniu obsiahnutému vo vyjadrení, ak sa jeho spracovaním pre uverejnenie nezmenil ani neskreslil pôvodný obsah". Toto sa v návrhu mení naspäť na znenie z roka 2008 a dnes to má znieť tak, že ak "vaša odpoveď smeruje proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie odpovede". Inými slovami, doteraz vydavateľ nemusel odpovedať na vašu žiadosť alebo nemusel uverejniť vašu odpoveď v prípade, že vedel preukázať pravdivosť svojich skutkových tvrdení. Po novom má vydavateľ právo neuverejniť vašu odpoveď iba v tom prípade, ak ste na uverejnenie toho, čo napísal, predtým dali výslovný súhlas. Teda napríklad, ak bol rozhovor autorizovaný a vydavateľ má preukázateľný dôkaz o vašom súhlase so zverejnením, tak vtedy nemusí vašu odpoveď uverejniť. Ale ak redaktor síce mal dôveryhodný zdroj alebo možno ste sami boli tým dôveryhodným zdrojom, pretože ste v rozhovore o sebe niečo prezradili, čo si možno aj nahral, ale nedali ste výslovný súhlas s tým uverejnením, tak vtedy máte právo na odpoveď. Teda aj vtedy, keby to, čo zverejnili, bola pravda. V prípade, že ten zdroj ste sám vy, tak v tom prípade máte de facto právo reagovať sám na vlastné slová a vydavateľ vám na to v médiu musí dať adekvátny priestor.
Myslíme si, že týmto návrhom dochádza k výraznému narušeniu práva na slobodné šírenie, ale aj prijímanie informácií. A zároveň to samozrejme veľmi výrazne obmedzuje priestor na, na obsah médií, obsah toho, čo médiá vlastne vydávajú, zverejňujú. A zdá sa mi, že my vlastne zákonom akoby nariaďujeme vydavateľom uverejňovať obsah celkom iného typu, ako by chcel. Je to podľa môjho názoru neadekvátny zásah do jeho podnikateľských slobôd.
Ak vydavateľ vašu odpoveď teda napriek tomu, že táto odpoveď alebo teda toto vyjadrenie, ktoré predtým napísal, je pravdivé, vystavuje sa tým automaticky pokute podľa tej spomínanej čerešničky na torte, ktorým je pokuta za neuverejnenie odpovede. Takže je to veľmi rafinovaný návrh, ktorý v sebe skrýva riziko, že ak ako vydavateľ, hoci zo 100-percentne overeného zdroja, zverejníte pravdivú informáciu, že akákoľvek dotknutá osoba, teda aj politická strana alebo politický subjekt, niečo ukradla, tak táto osoba môže bez ohľadu na to, či je toto skutkové tvrdenie pravdivé alebo nie, napísať, že ste sa tým dotkli jeho cti, bude sa domáhať práva na zverejnenie jeho odpovede, poprípade bude žiadať ešte aj o opravu, keďže po novom môže žiadať aj – aj, a ak odmietnete, dá vás na súd, ktorý vám len za to, že ste to odmietli, môže vyrubiť finančnú pokutu od 1660 do 4980 eur. Ide tu o veľmi nebezpečný posun, kedy sa ako vydavateľ už nebudete na súde dohadovať o tom, či vami zverejnené tvrdenia boli pravdivé alebo nie, ale vy iba o tom, ako ste ich zverejním dotyčnému utrhli na cti, alebo nie. Ak sa raz dotyčný bude cítiť dotknutý na cti, čo sa podľa mňa dosť ťažko dokazuje, ale viem si predstaviť, že sudcovia harabinovského typu dokážu veľmi jednoducho, že ste niekomu utrhli na cti, tak jednoducho vás požiada o uverejnenie odpovede, vy to odmietnete, tak potom ste navyše vystavený aj riziku pokuty.
Považujem to za ďalší nezmyselný nástroj na šikanovanie novinárov, lebo v súvislosti s jedným článkom teraz už môže byť žiadaná aj oprava, aj odpoveď, aj peňažná náhrada a potom ešte samozrejme klasická žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy podľa Občianskeho zákonníka. Takže je to podľa môjho názoru len čistá snaha ako kumulovať možnosti ako noviny vytrestať a zastrašiť a žiadateľ, vlastne tá dotknutá osoba, ten, o kom sa píše, sa dostane voči médiám do vyslovene nadradenej pozície. Zverejnite mi radšej odpoveď hneď, lebo to pôjde na ďalšie konanie a tam mi budete ešte aj platiť. Je to naozaj extra postavenie, ktoré by mať nemal a obzvlášť, ak je táto osoba verejne činnou osobou, poprípade politickou stranou, pretože tie majú oproti bežným občanom osobitné možnosti sebaprezentácie a zviditeľnenia sa, či už cez vlastné tlačovky, brífingy, priame oslovovanie voličov a podobne.
Ak to teda zhrniem, máme na stole bič na novinárov, nástroj na ich zastrašovanie pre prípad, že by chceli písať nepríjemnú pravdu o verejných činiteľoch. Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov teda určite iba skomplikuje prácu novinárom a v mojich očiach ohrozuje právo občanov na slobodné šírenie a prijímanie informácií. Je škodlivý, vnáša do spoločnosti ďalšiu nedôveru, je za ním podľa mňa len strach a nesloboda ľudí, ktorí sa dostali do útlaku vlastnej závislosti na moci a vidia nepriateľa za každým rohom. Riešením sú pre nich len príkazy, zákazy, pokuty, zastrašovanie a tvrdá ruka. Verím ale, že novinári sa nenechajú zastrašiť, a ak tento zákon prejde, tak opäť statočne zareagujú.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

31.1.2019 o 10:25 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video