43. schôdza

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, možno to pána podpredsedu vlády aj trochu prekvapí, ale budem hlasovať za ten návrh v prvom čítaní a potom zrejme aj v treťom čítaní a podporujem ten návrh, súhlasím, súhlasím s jeho obsahom a hlasoval som aj za skrátené legislatívne konanie.
Začínam takto preto, lebo pán podpredseda vlády sa vyjadril, že je psou povinnosťou opozície kritizovať vládne návrhy, nech už sú akékoľvek. No nie je to pravda. My sa k vládnym návrhom staviame podľa ich obsahu. Nie je vôbec výnimočná situácia, že aj opoziční poslanci hlasujú za návrhy, s ktorými prichádza vláda, pokiaľ ich považujú za dobré. Nie je vôbec výnimočná situácia, že opoziční poslanci nielenže hlasujú, ale aj svojimi vystúpeniami, verejnými vyjadreniami podporia návrhy či už vlády alebo poslancov vládnej koalície, pokiaľ súhlasia s ich obsahom. Tak je tomu aj v tomto prípade, v prípade návrhu zákona, ktorý má riešiť dopady tvrdého brexitu, ktorý má ošetriť. A v tom, v tom nie je žiadny spor, v podstate konzervovať na ďalšie prechodné obdobie v rôznych oblastiach právne úpravy, ktoré tu dnes existujú vo vzťahu k občanom Veľkej Británie, ktoré, pokiaľ Veľká Británia odíde bez dohody, tak sa stanú z občanov Európskej únie občanmi tretej krajiny, s ktorou nemáme, nemáme tie vzťahy upravené. Preto je úplne namieste to upraviť takýmto spôsobom.
Ale zároveň tá kritika, s ktorou som ku skrátenému legislatívnemu konaniu vystúpil, a nielen ja, ale aj kolega Klus, kolega Heger, smerovala k tomu, že takýto návrh zákona sme mohli mať na programe skôr, pretože už niekoľko mesiacov je známe, že tvrdý brexit reálne hrozí, že to nie je hypotetická možnosť. A ja na rozdiel od kolegu Hegera, ktorý to formuloval veľmi tvrdo, označil to za, za zlyhanie vlády, ja som iba položil otázku, prečo sme ten návrh zákona nemali, nemali k dispozícii skôr, prečo vláda čakala, až do, až do posledného možného, možného momentu. A miesto toho, aby som dostal nejaké vysvetlenie, nejakú odpoveď, tak som od pána podpredsedu vlády dostal odpoveď, že opozícia by s tým nebola nikdy spokojná, možno ani v prípade, že by ste s takým návrhom zákona prišli ešte pred samotným britským referendom o brexite. No nie je to pravda. Ja som aj vo svojom vystúpení povedal, že jasné, že sa to nedalo, nedalo tušiť dlhodobo, dlhodobo vopred. Určite by vás nikto nekritizoval, keby ste s tým návrhom prišli v decembri, v januári alebo, alebo povedzme začiatkom februára, tak ako tú problematiku vyhodnotili a ako na ňu reagovali iné krajiny, napríklad Česká republika. To sa jednoducho neudialo. A teda položil som otázku, nedostal som odpoveď, tak možnože sa ukazuje, že cesta kolegu Hegera, ktorý jednoducho konštatoval, že v tomto vláda zlyhala, keď nám to predkladá tri dni pred predpokladaným odchodom Veľkej Británie z Európskej únie, možno, možno som aj mohol sa uspokojiť s tým, že by som to konštatoval miesto toho, aby som sa pýtal na niečo, na čo odpoveď nedostanem.
A dovolím si ešte dve drobné poznámky, ktoré súvisia s témou, s témou zákona. Rád by som upozornil, že sme vo veľmi unikátnej situácii nielen z hľadiska toho, že ako rýchlo ideme schvaľovať, schvaľovať nejaký návrh zákona vzhľadom na to, čoho sa týka, ale aj vzhľadom na to, že schvaľujeme návrh zákona, ktorý možno nikdy nenadobudne účinnosť. Pretože bežne v návrhu zákona alebo v schválených zákonoch býva uvedené, že zákon nadobúda účinnosť buď ku dňu vyhlásenia v Zbierke zákonov, alebo k nejakému konkrétnemu termínu, ktorý je uvedený priamo v návrhu zákona v samostatnom článku, alebo teda pokiaľ ide o zákon, tak, tak v samostatnom ustanovení, ale v tomto prípade je, bude dňom účinnosti deň, keď Veľká Británia odíde z Európskej únie bez toho, aby mala uzatvorenú dohodu. To znamená, že schvaľujeme návrh zákona, o ktorom nielenže nevieme, kedy nadobudne účinnosť, lebo to môže byť 29. marca, môže to byť koncom mája, môže to byť v júni, môže to byť o dva roky, nevieme. Ale nevieme dokonca ani to, či vôbec ten návrh zákona nadobudne, nadobudne účinnosť, alebo iba budeme mať, budeme mať v 19 zákonoch prechodné ustanovenia, ktoré nikdy nenadobudnú účinnosť, ak sa podarí dohodnúť s Veľkou Britániou na pravidlách odchodu.
Druhá poznámka, tu súhlasím s kolegom Klusom, že mali by sme, toto je iba, iba jedna z vecí, ktorú musíme riešiť, riešiť v súvislosti, v súvislosti s odchodom Veľkej Británie z Európskej únie. Tých vecí, ktoré treba riešiť, je oveľa viac. Devätnásť zákonov meníme z hľadiska prechodných ustanovení, tak pokiaľ nedôjde k dohode medzi, na úrovni Európskej únie medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom, tak tie veci bude potrebné zrejme ošetriť. Ošetriť nejakým iným spôsobom, aby sa zabezpečili práva občanov Slovenskej republiky žijúcich v Spojenom kráľovstve a rovnako práva občanov Spojeného kráľovstva žijúcich na území Slovenskej republiky. Čiže bez toho, aby bola dohoda, je možné, že k tejto téme sa Národná rada, zrejme nie už v tomto volebnom období, ale prinajmenšom v budúcom volebnom období bude musieť vrátiť.
A jednou z vecí, ktorou by sa Národná rada mala zaoberať a ktorou sa môže zaoberať už na tejto schôdzi, je otázka zákona o štátnom občianstve, pretože náš zákon o štátnom občianstve trestá získanie štátneho občianstva inej krajiny stratou slovenského štátneho občianstva. My sme opakovane predkladali do parlamentu návrh novely zákona o štátnom občianstve, ktorý by mal toto trestanie zo zákona vypustiť a vrátiť sa k pôvodnej úprave, ktorá nebránila tomu, aby slovenskí občania získavali cudzie štátne občianstvo. Ale teraz sme špeciálne v situácii, keď to môže byť vážny problém pre oveľa väčšiu skupinu ako doteraz. Doteraz samozrejme, že ak, ak niektorí slovenskí občania žili dlhodobo na území inej krajiny, tak mohli mať záujem nadobudnúť štátne občianstvo krajiny, v ktorej dlhodobo, dlhodobo žijú, ale teda buď, buď teda žili mimo Európskej únie a pokiaľ žili na území Európskej únie, tak to nebol praktický problém, pretože okrem toho, že sme občania Slovenskej republiky, sme aj občania Európskej únie a nesmieme byť diskriminovaní v rámci iných členských krajín Európskej únie. Ale tá situácia sa môže zmeniť a najmä sa môže zmeniť nielen samotným faktom odchodu Veľkej Británie z Európskej únie, ale tým, ak ten odchod bude tvrdý, ak bude, ak bude bez dohody medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom. V takom prípade môže aj väčšie množstvo našich občanov, lebo mnoho našich občanov, desaťtisíce, možno až okolo stotisíc občanov Slovenskej republiky žije na území Veľkej Británie, môžu čeliť otázke, že ak chcú tam naďalej žiť a chcú tam plnohodnotne využívať všetky práva ako, ako britskí občania a majú už aj nárok na to, aby získali britské občianstvo, či sa ho pokúsia získať a budú tým riskovať, že stratia slovenské občianstvo. Myslím si, že takto by sme sa voči našim vlastným občanom chovať nemali a mali by sme im umožniť, aby v tejto situácii, ktorú nezavinili oni, nezavinila to ani Slovenská republika, ale aby mali možnosť získať občianstvo Veľkej Británie, pokiaľ sa tak rozhodnú, aj bez toho, aby prišli o občianstvo slovenské.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka, pán poslanec Klus.

Ďakujem takisto kolegovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi za to, že to prepojil aj na tému, ktorá ešte bude na schôdzi tejto Národnej rady Slovenskej republiky, a teda na otázku dvojitého občianstva. Skutočne tu už máme deväť rokov zákon, ktorý je podľa môjho skromného názoru v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá hovorí úplne jasne, nikomu nemožno odňať občianstvo proti jeho vôli, napriek tomu sa to deje. A treba pripomenúť aj to, že 3500 ľuďom, ktorým už bol odobratý slovenský pas, tak len, ak si dobre pamätám, zo štatistiky menej ako 200 požiadalo o pas maďarský, kvôli čomu sa to celé dialo. A práve mnohí z týchto ľudí sú z Veľkej Británie a požadujú britské občianstvo. Takže sa, prosím, skúsme zamyslieť aj nad tým, či okrem tejto sady zákonov, ktorú nám tu prišiel dnes predložiť pán podpredseda vlády, neurobíme ďalší veľmi dôležitý iba ten kľúčový ústretový krok a teda konečne prestaneme občanov Slovenskej republiky trestať za to, že určitý čas možno práve z rodinných dôvodov žijú v inej krajine. A v tejto súvislosti tu mám hneď niekoľko desiatok prosieb od našich krajanov z Veľkej Británie, aby sme sa tým zaoberali, aby sme túto otázku seriózne vyhodnotili, pretože je ten najvyšší čas, presne ako povedal kolega poslanec Ondro Dostál, kedy, ak nie teraz, vzhľadom na to, že Británia pravdepodobne odíde najneskôr 22. mája z Európskej únie.

Reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Klus, ďakujem za reakciu aj za doplnenie. Je to presne tak, ako si povedal, pokiaľ ide o strácanie slovenského občianstva v dôsledku nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, tak podľa štatistík z januára 2019 Británia je štvrtou krajinou v poradí, pokiaľ ide o stratu slovenského občianstva, teda po, po Českej republike, Nemecku a Rakúsku. Práve nadobudnutie britského občianstva je štvrtým najčastejším dôvodom straty, straty slovenského občianstva. A je to vec, ktorá možno v tejto chvíli sa nezdá tak naliehavá, ako riešime v skrátenom legislatívnom konaní úpravu vzťahov, ktoré sa môžu zmeniť už o tri dni, ale je to, je to rovnako dôležitá vec, lebo sa týka veľkého množstva našich štátnych občanov, ku ktorým by sme sa mali správať ako k našim vlastným štátnym občanom, nie ako k zradcom, ktorých budeme trestať za to, ak sa okrem slovenského občianstva rozhodnú získať aj občianstvo krajiny, v ktorej dlhodobo žijú.
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať záverečné slovo pán navrhovateľ?

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, no a možno je čas zavolať našich Slovákov a Slovenky, ktorí sú vo Veľkej Británii, aby sa vrátili domov. Je čas volať ich, aby sa vrátili domov. Tak ako sme boli v Londýne a ponúkli sme sektoru informačných technológií a bol o to veľký záujem a prvé desiatky sa hlásia späť, že sa vrátia domov, pretože náklady na životný cyklus, keď to tak môžem nazvať, sú vo Veľkej Británii neporovnateľne vyššie a v kombinácii s neistotou, v kombinácii s problematickým a drahým vzdelávaním, v získavaní bazálnych vecí, ako je umiestnenie dieťaťa do základnej alebo materskej školy. S problémami, ktoré má Veľká Británia v zdravotníctve. Všetci naši občania alebo väčšina z nich, ktorá tam žije, sa chodí dať ošetrovať ku nám. Je čas vrátiť sa domov. Nehovorím o dvojitom občianstve. Vytvárajme podmienky a lákajme ich späť. To by mala byť naša filozofia.
A čo sa týka... Počúvajte, buďte takí, takí láskaví, ja vám neskáčem do reči, keď rozprávate, tak skúste mať bazálnu slušnosť, verím, že ste všetci tak vychovaní, a vydržať.
Ale vrátil by som sa k samotnému zákonu. Pán poslanec Klus, oceňujem. Bol to pohľad politológa, úplne fundovaný, to je úplne v poriadku.
Pán poslanec Dostál, možno keď si uvedomíte vaše slová, tak váš postoj je ako určite legitímny, ale svojím spôsobom schizofrenický, pretože na jednej strane hovoríte, že sme nezačali skôr s týmto zákonom, na druhej strane sa pýtate, či vôbec, keď bude prijatý, bude zrealizovateľný. No myslím si, že ten zákon je prijímaný v správnej dobe, správny čas práve teraz, pretože aj keby došlo k brexitu 29. marca, vyriešime problém občanov Veľkej Británie na Slovensku a tým pádom vyriešime potencionálny problém našich občanov vo Veľkej Británii. Ten zákon je daný práve teraz v správnom momente a žiadne riziko z premeškania nehrozí. Čiže nebolo treba to viacej súriť. Čakalo sa, kým sa pripraví celá legislatíva. Vy ste vybrali krajiny, na zdravie (reakcia na kýchnutie v sále), ktoré prijali tento zákon skôr. Nehovorili ste o krajinách, ktoré postupujú takým tempom, ako postupujeme my. Žiadne riziko z premeškania tu nehrozí. Stačí, aby ste naozaj, tak ako ste sám správne podotkli, za tento zákon zahlasovali, aby tu nevznikala nejaká patová situácia, keď tu náhodou bude menej poslancov, a je vyriešený problém britských občanov na Slovensku a našich občanov vo Veľkej Británii. Čiže ja tento váš postoj kvitujem. A opakujem tu nejde o riziko z premeškania, pokiaľ ten zákon prijatý bude, pretože brexit ak sa udeje v najskoršom možnom termíne, bude už zákon prijatý, a ak sa uskutoční v akomkoľvek inom termíne, bude zákon tak či tak platný.
A pokiaľ sa brexit z akýchkoľvek dôvodov neuskutoční, tak zákon bude nepoužiteľný, pretože sa táto situácia nezmení. Čiže na rozdiel od možno mnohých iných zákonov, ktoré boli predkladané v skrátenom legislatívnom konaní, tu považujem túto mieru kritiky, aj preto som to spomenul, že je to skôr politika ako kritika, lebo tu naozaj riziko z premeškania žiadne nehrozí. A verím, že aj zajtra podporíte tento zákon v druhom čítaní, pretože je to to najracionálnejšie riešenie, čím vyriešime problém britských občanov u nás a našich občanov vo Veľkej Británii. A tak to je správne. Čiže je to na správnom mieste, v správnom čase a jeho prijatím sa predíde akýmkoľvek problémom, aj keby nastal brexit, tvrdý brexit, alebo brexit teda podľa dohody v najskoršom možnom termíne.
Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé čítanie o

zákone z 5. februára 2019 o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.

Materiál je uverejnený ako tlač 1321. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Mikulášovi Krajkovičovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.

Ďakujem. Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 5. februára 2019 o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podáva Národnej rade v súlade s § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku túto informáciu o výsledkoch rokovania výborov Národnej rady:
Národná rada schválila dňa 5. februára 2019 zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1400 z 25. februára 2019 podľa § 90 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pridelil zákon z 5. februára 2019 o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, výborom a určil gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie. V súlade s citovaným rozhodnutím rokovali o zákone vrátenom prezidentom Slovenskej republiky tieto výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 21. februára 2019 č. 1462-2019-KPSR uviedol dôvody na vrátenie zákona, ktoré sú odôvodnené v častiach II a III, a navrhol, aby Národná rada zákon po opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti IV.
Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady takto: Ústavnoprávny výbor prerokoval zákon a uznesením č. 586 z 19. marca 2019 odporučil Národnej rade schváliť zákon v pôvodnom znení. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor rokoval o vrátenom zákone dňa 26. marca 2019 a neprijal uznesenie k návrhu spoločnej správy, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.