43. schôdza

Poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vystúpil som v prvom, takže aj v druhom sa sluší vystúpiť konaní o tomto, o tejto novele zákona, nebudem sa vracať k tej nepriamej novele, povedal som dlho vo faktickej. Pán kolega, myslím, že Obchodný zákonník a skrátené legislatívne v pohode to mohlo vyriešiť, aj to už je na vašom svedomí a vedomí, akým spôsobom ste to dali.
Ja hovorím, že chcem veriť, že nebudete mať krátku pamäť a potom, aj keď my budeme, tak budete nám tolerovať takéto excesy.
Ale poďme k tomu, čo tu vlastne máme. Hoci nebola spoločná správa schválená na výbore, pretože nedostala patričnú podporu, a je to iba cez informáciu, tak veľmi sa mi páči, že naša legislatíva Národnej rady, oddelenie urobilo dobrý, by som povedal, že rešerš a upozornilo, že čo znamená ZMOS a čo znamená samospráva ako taká. Takže okamžite upovedomili, že ZMOS nezastrešuje celú samosprávu, že tam je nejakých 96 % alebo 5 % plus-mínus. To znamená, urobili, aby tam bol nejaký reprezentatívny zástupca samosprávy a to už je trošku o inom leveli. Takže može aj tých 5 % nezdružených v ZMOS-e sa mohlo do toho zapojiť. Aký kľúč to už by bol, to už by bol na tom teda nejakom ďalšom, tej vykonávacej vyhláške alebo neviem, ako by sa to potom riešilo. A preto sa teraz čudujem, lebo takto to bolo odsúhlasené, teda alebo prijaté, hovorím, v spoločnej správe ale neprešla, takže beriem, že toto by teda, keby bola spoločná správa, by to asi bolo aj v návrhu tohto pozmeňujúceho návrhu zákona.
Ale zase sa čudujem, jak je to možné, keď sme pri samospráve vedeli takto rozšíriť spektrum, a pri komore poľnohospodárskej a potravinovej nevieme ju rozšíriť, to spektrum. Ako tu už bolo povedané aj kolegami a kolegyňami, že prakticky okolo 67 % užíva pôdy komora poľnohospodárska a potravinová, nehovorím o agrárnej alebo o tejto, ktorá je aj v tejto novele zákona, a prakticky z tých 19-tisíc poberateľov dotácií priamych platieb, 1 500, nech bude 2 000, ale zvyšných 17-tisíc, to budú tí, ktorí nebudú mať ani šajnu, že môžu niekoho tam nominovať, a to je ďalšie spektrum tej, by som povedal, že profesnej partie, ktorá v reálnom živote vykoná poľnohospodársku agročinnosť, hej.
A sa pýtam, prečo sme tu nerozšírili to spektrum ani v pozmeňujúcom návrhu alebo v niečom inom, aby sme dali šancu aj tým mini, čo majú 54 alebo majú hektár 20, ale je a poberá priamo dotáciu, akoby sme my chceli povedať, že, áno, povedali sme to, že oni sú pre nás akože iba taká pridružená výroba, ktorá má niečo doplňovať a nič viacej a na ňu si nechceme postaviť nejaké naše poľnohospodárstvo, čo si myslím, že neni až tak dobré a spravodlivé. Pretože keď mi niekto povie z tých - a znovu to poviem - agrobarónov, že máme tu nejakú históriu, tak história neznamená socializmus, história znamená do roku 1900, ak sme zvykli, 18 ... (pozn. red.: rýchlo povedané), mne je to jedno kedy, kedy bola pozemková reforma, takže potom si pozrime, akých sme tu mali veľkých alebo malých, čo tu vlastne bolo, a my sa ešte k tomu nevieme vrátiť späť.
A znovu budem tvrdiť, že my sme Švajčiarov učili v roku 1928, ako sa orie so železným pluhom na Slovensku, ku nám do Prešova sa chodili učiť, ku môjmu pradedovi, ktorý ich tam učil, ako sa s tým má robiť. A dneska my máme sa pozerať na švajčiarske kravy a hovoriť, že ako oni majú poľnohospodárstvo.
Takže, vážení, my sme tu históriu poľnohospodárstva mali, tak nehovorme, že malé farmy a začínajúci alebo tí, ktorí proste majú niekoľko stoviek možnože iba hektárov alebo desiatok hektárov, nemajú právo u nás fungovať normálne aj cez svojho zástupcu vo fonde. Tak to mi nehovorte, vážení, lebo to tým pádom okamžite diskriminujete jednu časť národa, ktorá, myslím si, že nemá takto dopadnúť.
Poďme k tomu, čo vlastne ten fond robí. Áno, kolegyňa Zemanová to povedala, čo a jako. Samozrejme, že tie regionálne odbory, tie sú dôležité, lebo tam sa to musí urobiť, to rešerše. Ja by som bol najradšej, keby v rade fondu boli geodeti a právnici, lebo oni tam to musia prelustrovať, viete ako, tam sa dejú tie geodetické plány, ktoré ty by si si mal zrevidovať, či ten regionálny odbor urobil dobrý geometrák, alebo urobil dobrú zmluvu v tomto. Tam už toho veľa nenamútiš na tom, tomto, alebo namútiš teda, no keď sa to nie a nie, nefunguje, tak namútiš.
Takže mne sa zdá, že na tých regionálnych odboroch tam sa, myslím, povedal, je to gro. No a, samozrejme, pri fonde je to o úniku informácií. Ja hovorím, pri fonde je to o úniku informácií. Keď informácia unikne, tak sa bačuje. Keď neunikne, tak sa nebačuje. A to je ten problém. A to je ten problém u fondu. Pretože tvrdím, Slovenský pozemkový fond nemá splnenú domácu úlohu voči občanom Slovenskej republiky. 255-tisíc hektárov, čo má štátnej pôdy, nie sú poriešené reštitučné náhrady, ktoré mali už byť už dávno poriešené po tridsiatich rokoch alebo po dvadsiatich deviatich rokoch. Nie sú poriešené záhradkárske osady, ktoré už dávno mali byť ukončené do roku ´97. Nie sú ukončené náhrady za chránené územia, kde nás vlastníci žalujú, štát, a my to prehráme, vážení, my to v Štrasburgu prehráme, tieto žaloby, nemyslíte si, že Štrasburg povie, že nemali sme im dať náhradu za obmedzenie hospodárenia na ich vlastníctve, pretože chránené územia boli u nás vytvárané bez súhlasu vlastníka.
Takže, vážení, to tu bude ešte také čoro-moro v tejto oblasti, že budeme sa pozerať. A preto ja hovorím, že mali by sme zamieňať tú štátnu pôdu za tú ochrannú pôdu, ktorá je v kategórii 5, v najvyššej, najprísnejšej ochrane, to znamená diamanty slovenské, čo máme tu krásne, chránené, aby to boli štátne. Keď štát chce tú pôdu chrániť pre ochranu prírody, nech sa páči, nech je vlastníkom štát. Alebo nejaká jeho rezortná organizácia, ktorá má v náplni práce ochranu prírody. Nič viacej, nič menej. A viete a viete, koľko ich je, tých hektárov, v piatej kategórii, vážení, kolegyne a kolegovia? Okolo 100-tisíc. Polovicu z toho, čo dneska má štát, zhltne iba toto. Už nehovorím o nádržiach, o vodných nádržiach, 97 vodných nádržiach na Slovensku, ktoré boli robené za čias socializmu a nemajú byť spravené majetkoprávne veci pod nimi.
Ľudia boží, sa spamätajme! Takže Slovenský pozemkový fond, v pracovnej náplni by som zakázal predaj, zákaz predaja štátnej pôdy. Lebo budeme ešte žalovaní občanmi nášho štátu. To nemusí byť v tomto volebnom období, to môže byť o tri volebné obdobia, o štyri, o päť, ale budeme žalovaní, že sme nesplnili základnú domácu úlohu prechodu socializmus - demokracia. A keď si toto neuvedomíme, tak ja sa hanbím a budem vám to tu stále opakovať, lebo týchto ľudí sa nemá kto zastať. Ani na fonde, ani na PPA-čke, ani na ministerstve, žiaľ. A ja sa hanbím.
A tak ako sme vyhnali pracovníkov pozemkových odborov z reálneho výkonu, z terénu a sme dali plot všeobecnú štátnu správu Ministerstva vnútra, aj včera pani Saková to tu z tohto postu prehlásila, že rezort ministra nemá žiadny dosah, aby stimuloval výkony svojich rezortných pracovníkov, ktorí spadali pod neho, ešte keď bola špecializovaná štátna správa, a hovorím teraz o katastrálnych odboroch, o životnom prostredí a pozemkových a o ďalších, včera to tu dokázala, že nemá žiadnu moc. Tak sa pýtam, to je čo za riadenie? To je to ESO? To je to ESO, vážení?! Nehnevajte sa, neberiem. Efektívna, spoľahlivá, otvorená?! Takže, vážení, toto nie.
A preto nemám žiadny pozmeňujúci návrh, áno, pretože ja takisto mám výhrady, prečo tam napríklad nie sú možnože zástupcovia urbariátu, jak som už minule hovoril, v tejto rade fondu, prečo nemôže, však to je 3,5-tisíc, máme pozemkových spoločenstiev na Slovensku, ktoré sú evidované, v každom katastrálnom území máte skoro pozemkové, nejaké urbárne alebo komposesorátske spoločenstvo. Takže prečo týchto zástupcov tam nemáme, prečo tam nemáme možnože nejaké, jak tu už bolo spomínané, možnože nejakých tých, z komôr nejakých geodetov, z komôr nejakých pozemkových úprav, možnože notárov, ja neviem, z ktorých, viete ako, a prečo iba tieto dva nejaké subjekty sme vytypovali?
Takže voči tomu mám tiež svoje výhrady, ale možno si to necháme na ďalšie volebné obdobie, v ktorom budeme možnože mať možnosť trošku racionálnejšie naše zákony, možnože budú prijímané a možnože niečo nám bude aj prechádzať.
Takže berte takto, že dávam svoje výhrady tie, čo som tu teraz povedal, že toto podľa môjho názoru nezefektívni činnosť Slovenského pozemkového fondu, teda rady bratislavskej, lebo to nebude nominovať do regionálnej, ale do Bratislavy. A chcel by som apelovať na to do-vo-le-nie tej jednej osoby, ktorú máme ešte, to je na triku Národnej rady, pretože mne sa zdá, že z nášho neprešlo. Vláda má svojich, ale my 5 našich, jedného sme nedovolili, tak bol by som veľmi rád, keby sme to v najbližšej schôdzi dovolili, pretože aj toto spôsobuje možno tie prieťahy a potom nemá tú logiku, že chceme to doplniť a ten jeden nám tu chýba a zrazu zisťujeme, že tak prv toho, čo tam má byť normálne teraz, a potom poďme dávať ďalších, lebo tak si myslím, že sa mala robiť legislatíva. A keď si to niekto nemyslí, tak ja sa potom veľmi hanbím, že prakticky asi nechápe, ako ten život beží.
Tak ako by povedal pán Jahnátek, keď ešte bol, a to nechcem ohovárať, to hovorím svoju reálnu skúsenosť, keď som sa ho pýtal, že či, pán minister, keď som predsedom výboru, že, a, pán minister, poďme urobiť poriadok v jednom rezorte a nech to bude náš, to znamená poľnohospodárstvo, že výberové konania ako majú byť, nie že opäť ... ... ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené). Čerpanie eurofondov, ako sa má čerpať eurofondy, nie že tí, ktorí sú naši. Plnenie lehôt štátnych úradníkov, 30, 60 dní, 90 dní, čo vy na to? Viete, čo mi povedal pán minister? Že, pán predseda výboru, vy ste prišli na Zem z inej galaxie? Viete si toto predstaviť? Tak sa pýtam, kde sme?
Dobre. Takže naši predkovia nám odkazujú, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Predtým než, ďakujem, pán predsedajúci, predtým než vyhlásim termín hlasovania, v krátkosti sa len chcem v dvoch bodoch dotknúť vystúpenia pani Zemanovej. Škoda, že už opustila sálu a nie je tuná.
Pretože, viete, jej, celé jej vystúpenie sa nieslo v duchu nenávisti, voľakejsi podráždenosti a ja neviem kde čo. Nič na svete nemáme ideálne, to priznajme všetci a každý, ktorí tuná sme, tak sa snažíme veci dostať na pravú mieru a vylepšiť, aby to fungovalo lepšie, tak, ako má byť. Ale rozprávať o voľakýchsi konšpiráciách a lobingoch a spochybňovať návrhy ZMOS-u a Slovenského pozemkového fondu, to je také trošička na dlhšiu debatu a myslím si, že patrí na inú pôdu.
Pánovi poslancovi Feckovi, ja v tom poľnohospodárstve tiež som pracoval profesionálne 20 rokov a uvedomujem si aj jeho návrh a postavenie. Trošíčka musím povedať, že aj súhlasím s tým, keď hovorí ohľadom toho nominovania, hej, že prečo ZMOS, lebo ani ten ZMOS nemôžeme brať ako tú najhlavnejšiu, poviem, aj keď si to tak bereme orgány, čo sa týka samosprávy, lebo máme, poviem, aj združenie obcí, nemáme len združenie miest a obcí, a tak by som mohol menovať a máme iné inštitúcie. No ale v každom prípade to sa nedá, aby sme tuná do toho orgánu potom zase od každej takejto zložky dali voľajakého predstaviteľa. A skôr si to predstavujem na základe toho, že tieto organizácie spoločne o týchto problémoch diskutujú a potom prijmú dajakýsi záver, ktorý je potom nanesený na pôdu, kde sa prijímajú zákony. Čiže v tomto prípade je to cez ZMOS a Slovenskú poľnohospodársku a potravinovú komoru.
A keď si hovoril tu ešte, Martin, o tých vlastníkoch pôdy, jak som to dobre pochopil, takých tých hektárových a takých menších alebo akých, no, samozrejme, že každý si aj z môjho pohľadu zaslúži voľajakési, ja by som to nazval, mať istotu, pretože keď som pri tom prítomný, tak mám aj istotu. No ale teraz si predstavte, že koľko ľudí hospodári na pol hektári alebo na hektári, väčšinou majú túto pôdu v prenájme do väčších celkov daných poľnohospodárskych družstiev alebo, alebo iných zložiek, no a tí zastupujú potom v tomto prípade tieto názory a tam je potrebné na konečných ročných, výročných schôdzach, alebo už ako si to nazývajú, predstavenstvá alebo valné zhromaždenie, informovať o týchto veciach, kde potom samotní členovia, ktorých sa to bezprostredne, takéto veci týkajú, dôjdu k tomu a tiež si prijmú voľajaké stanovisko k tomu, že ako sa k tomu postavia za nich tie organizácie, ktoré, ktoré o tomto rozhodujú.
Čiže na záver ozaj vás chcem poprosiť, napriek tomu, že sme tú nepriamu novelu do tohto vsunuli, o pochopenie a o prijatie tohto zákona s tým termínom, že najbližšie hlasovanie určujem na pondelok na, teda, pardon, na utorok, lebo začíname v utorok, pán predsedajúci, na utorok na 11.00 hodinu.
Ďakujem pekne.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som ixtýkrát predložil plénu náš návrh na zníženie kvóra pri referende, lebo súčasný stav je taký, že síce pri voľbách do Európskeho parlamentu stačí, že príde 13 % ľudí a rešpektujeme ich vôľu, lebo však teda zvolia nejakých našich ľudí, našich poslancov, čiže tam nikto nespochybňuje nejak platnosť názoru týchto ľudí, ale pri referende, keď príde aj 49 % ľudí, tak povieme si, že neprišlo dostatok, názor ľudí nás nezaujíma. A ja to vyhodnocujem teda zjednodušene tak, lebo jednoducho nezískame my politické strany alebo naši ľudia, naši poslanci nejaký mandát, tak čo nás po názore ľudí, tak jednoducho tam kladieme prekážku 50 %. Viac poviem v rozprave.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 7. mája 2019. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Takže, kolegovia, kolegyne, Ústava Slovenskej republiky priamo v čl. 2, čiže naozaj medzi tými prvými bodmi, hovorí v odseku 1, že "štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo", čiže prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo. Volení zástupcovia, áno, to sme my, čiže to je parlament, Národná rada Slovenskej republiky, kde si ľudia nás vo voľbách zvolia, vyberú a my sme ich volení zástupcovia.
Čiže ešte raz, "štátna moc pochádza od občanov", ľudia prídu, občania prídu k voľbách a vykonávajú tú moc, keďže teda nemôžem na Slovensku vykonávať moc asi 5,4 mil. ľudí, tak prostredníctvom volených zástupcov, to znamená poslancov v Národnej rade alebo v parlamente. Ale je tam zároveň napísané "alebo priamo". Keďže po slovensky rozumieme, alebo nie je nejaká spojka, ktorá hovorí, že to, čo nasleduje za ňou, je nejaké menejcenné, ale je to rovnocenné. Čiže ľudia by mali mať na Slovensku podľa ústavy právo spravovať si veci prostredníctvom volených zástupcov aj priamo rovnocenné. Ale v skutočnosti je to o čom? Áno, prídu, ja neviem, koľko už volieb aj do parlamentu bolo, parlament sa zvolí, prijíma zákony, tá prvá časť vety funguje, môžme si povedať, funguje. Druhá časť vety, ľudia keď sa rozhodnú si zorganizovať referendum a dajú si tú prácu, že vyzbierajú 350-tisíc podpisov, dobre, fajn, aby teda nebolo referendum o hocičom, tak dáme im nejakú prekážku, fajn, 350-tisíc. Osem referend a len jedno jediné bolo platné.
Čiže na jednej strane pri vzniku štátu povieme ľuďom, že budete mať moc si spravovať veci aj priamo, ale v skutočnosti tí zákonodarcovia, tí volební zástupcovia z tej prvej vety urobia také prekážky ľuďom vo vykonávacích predpisoch, že referendum reálne tí ľudia nemôžu dosiahnuť, aby bolo platné, keďže ho dosiahli iba pri voľbách, či, pardon, o vstupe do Európskej únie. Čiže jedno jediné platné referendum.
Čiže ústava povie, ľudia budú mať možnosť si spravovať priamo, a keď to nebude fungovať, aj, aj, či, pardon, cez volených zástupcov, a keď to nebude fungovať, tak priamo cez referendum. Len, čuduj sa svete, volení zástupcovia, čiže poslanci Národnej rady, prijmú potom následne zákon, už nie ústavu, prijmú zákon, že referendum stačí, teda musí byť 50-percentná, pardon, však je to v ústave, musí byť 50-percentné kvórum, musí byť 350-tisíc podpisov a spravia jednoducho také prekážky, aby tí ľudia reálne si to právo nemohli uplatniť.
Štandardné výhovorky sú také, že predsa my sa viacej do toho rozumieme, ľudia sa do toho nerozumejú a my poslanci, politici vieme o politike viac a vieme o problémoch viac, tak nechajte to radšej na nás a tí ľudia nech si riešia svoje problémy, ale čo sa týka štátu, tak pravidlá budeme nastavovať my poslanci v Národnej rade. Čiže niečo máme napísané v ústave, ale v skutočnosti to nechceme naplniť a je to len formálne právo, ktoré ľudia majú.
Dovoľte, prepáčte, zabudol som, viem, že tu je delegácia občanov z obce Rojkov z Liptova, tak som ich chcel tu privítať, keď tu je to takým zvykom. To bola taká malá vsuvka.
Čiže tie historické skúsenosti hovoria, že z osem referend bolo len jedno jediné platné, čiže 8-krát sa ľudia narobili, vyzbierali podpisy, síce, to je dobré, niektoré neboli, boli vyhlásené Národnou radou, ale vo väčšine prípadov teda ľudia si vyzbierali podpisy, ale v skutočnosti potom to vyšlo všetko, celá tá snaha, nazmar, lebo sme si povedali, že musí prísť 50 % oprávnených voličov, hoci pri voľbách nám stačí akákoľvek účasť a nikde v zákone nie je napísané, ak by k eurovoľbám alebo k voľbám do Národnej rady, alebo samosprávy prišli 2 % ľudí, že tie výsledky nebudú platné. Čiže tam, kde sú volení naši ľudia, získavajú funkcie, tam chceme, tam nevyžadujeme žiadnu účasť, ale tam, kde si ľudia chcú rozhodnúť o otázkach, tam tú účasť vyžadujeme.
No a chcem teda použiť, možno na takých extrémoch sa to najlepšie chápe, keďže pre tých ľudí, ktorí hovoria, že spravovať štát formou referenda alebo zveriť právomoc ľuďom rozhodovať v určitých momentoch a pri určitých otázkach priamo v referende je nezodpovedné a je to veľké riziko. Tak chcem sa opýtať, že či majú pocit zo švajčiarskej konfederácie, alebo teda zo Švajčiarska, že tento štát je nejako zle spravovaný, keď niekoľko desiatok rokov si Švajčiarsko ľudia spravujú v podstate referendami. Sú to rôzne formy tých referend, ale niektoré majú poradnú, poradnú, takú nejakú formu, niektoré majú rozhodovaciu, ale každopádne si spravujú svoj štát v podstatných otázkach referendami. A chcem sa opýtať teda, či existuje na Slovensku alebo v Európe, alebo na svete nejaká skupina ľudí, ktorí považujú štát Švajčiarsko za nejako menej schopne spravovaný štát alebo za nejaký príklad zlyhávajúcej demokracie, alebo za príklad nejakého zlyhávajúceho štátu, alebo teda či ho považujú za štát, ktorý nie je príkladom pre celý svet, ale skorej je hanbou pre celý svet.
Osobne si myslím, že absolútna väčšina ľudí, ktorí rozumejú otázke, tak sa v tomto prípade vyjadria, že Švajčiarsko je výkladnou skriňou demokracie, Švajčiarsko je výkladnou skriňou životnej úrovne a naozaj tam všetko funguje, ako sa hovorí, ako švajčiarske hodinky. Ale zároveň to je štát, ktorý najviac otvoril správu vecí verejných ľuďom a najviac dovolil, aby si ľudia vstupovali do rozhodovania prostredníctvom referend.
Čiže nie tam, kde rozhoduje úzka skupina ľudí, tie štáty sú na tom najlepšie, paradoxne štát, kde rozhodujú všetci občania republiky alebo teda tí, ktorí majú záujem rozhodovať v referendách.
Tým, že aj vo Švajčiarsku neexistuje kvórum, tak vytyčovalo to účasť v referendách na viac ako 80 %. Lebo tým, že sa zníži kvórum, to nie je o tom, že zrazu malá skupina ľudí bude rozhodovať, ale stane sa z toho vec verejná. Lebo súčasná, súčasný stav je taký, že keď ide referendum a vieme o tom, že sa musí zúčastniť 50 % ľudí, tak absolútna väčšina alebo tá väčšia časť ľudí si povie, že tak či tak to nemá zmysel, lebo 50 % ľudí nepríde a v podstate tie otázky, ktoré, podstatná časť ľudí zase na Slovensku považuje za správne, vôbec ich ani neriešia, lebo jednoducho vedia, že však tak či tak to referendum platné nebude.
Práve tým, čo navrhujeme, že zníženie kvóra, konkrétne navrhujeme na 25 %, by sme dosiahli to, že každému, komu na Slovensku záleží, by sme ho vyburcovali k tomu, aby sa toho referenda zúčastnil, lebo nechcel by dovoliť, aby menšina rozhodla iba preto, lebo väčšina si povedala, že zostane doma. A práve tento efekt sa prejavil vo Švajčiarsku, že, že keď vedia, že teoreticky by menšina mohla rozhodnúť, tak idú k tým referendám vo veľkom počte a môžme im závidieť aj z pohľadu volieb do parlamentu alebo prezidentských volieb účasť viac jako 80 %. My sme teraz nedosiahli ani 50 % pri prezidentských voľbách, v druhom kole možno bude 55, možno 60, pri parlamentných voľbách je úplný štandard niekde okolo 55 dlhé roky, čiže skoro polovička ľudí na Slovensku je v pozícii, že de facto ani nemajú záujem rozhodovať, lebo jednoducho necítia, že majú moc niečo zmeniť.
Práve ten návrh, ktorý predkladáme, že znížiť kvórum na 25 %, môže týchto ľudí pritiahnuť k veciam verejným, áno, to znamená, že budeme mať viacej informovaných voličov a uznávam, že niektorým politickým stranám, áno, v strane SMER, SNS, Kotleba a spol. informovaný volič príliš nevoní a príliš nechcú robiť veľa preto, aby, aby ľudia vedeli, ako ten štát funguje a odkiaľ tie peniaze sú a čo to znamená, keď sa schváli 64 rokov vek odchodu do dôchodku, a jednoducho nechcú vedieť, aby ľudia vedeli, že automaticky na to doplatia a budú mať o 100, o 150 eur v dlhšom horizonte nižšie dôchodky, ako by mali za súčasnej situácie. Takže chápem, že vlastne niektorým politickým stranám na Slovensku vyhovuje, aby sa ľudia o politiku nezaujímali a aby boli v takej rezignovanej podobe, aby prišli voliť iba tí, ktorých majú ako-tak podchytených, ktorí im verne hodia ten ich hlas a získajú mandát, získajú peniažky do rozpočtu a podobne.
My si ale myslíme, že tento návrh by pomohol po prvé tým, čo som začal, naplniť literu a ducha hlavne ústavy, čiže aby ľudia úplne reálne mali porovnateľnú možnosť spravovať si veci priamo ako prostredníctvom volených zástupcov, čiže parlamentu, aby sme sa vydali cestou ku krajine, ktorú mnohí z nás obdivujeme a ktorá funguje naozaj ako švajčiarske hodinky, a aby sme aj takýmto teda spôsobom ukázali, že nám na ľuďoch a na ich názore záleží. Referendum by aj za takejto situácie, kedy by bolo reálne, predpokladám, že možno aj každé referendum by od toho momentu bolo platné, tak za takejto situácie by plnil také dve dôležité funkcie aj vo všeobecnosti sa od referenda očakáva, aby ich plnilo, a to je kontrolná a iniciatíva.
Kontrola znamená, že keď by ľudia mali pocit, že ich volení zástupcovia zlyhali, tak jednoducho spravili by poriadok. Zvolali by si referendum alebo vyzbierali podpisy, ziniciovali by si referendum a v referende by usmernili svojich volených zástupcov tam, kde ich očakávajú, aby boli, a jednoducho by napravili ich nejaké pokrivené zmýšľanie. Zároveň by mohli takýmto spôsobom mať iniciatívu v situáciách, keď by mali pocit, že dlhodobo sa nejaký problém nerieši, a oslovujú svojich zástupcov, ale majú pocit z toho, jak kebyže hrach na stenu by hádzali, a tým pádom v takejto situácii by mohli si takisto vyzbierať podpisy. Nehovoríme o znížení počtu podpisov. Čiže naozaj aby to bolo o vážnych veciach. Vyzbierali by si podpisy, ale mali by reálnu šancu, že na iniciatívu, na ktorú možno poslanci kašlú, by oni zrazu získali podporu od ľudí a presadili by ju do našeho právneho poriadku.
Z tohto pohľadu sa mi javí ako, sa nám javí ako veľmi správne, aby sme sa vydali touto cestou, aby sme ľuďom ukázali, že nám na nich záleží, že nejde nám len o to, aby sme od ľudí raz za štyri roky získali moc a potom, ľudia, dajte nám pokoj, už nás to nezaujíma, ale, že nám ide o to, aby ľudia naozaj mohli reálne v situáciách, v ktorých to považujú za dôležité, a v otázkach, ktoré považujú za dôležité, si rozhodnúť sami aj mimo termínov riadnych volieb.
V samotnom návrhu navrhujeme vlastne také tri, tri podstatné zmeny. Možno niektoré viac, niektoré menej. Tú jednu, hlavnú, som spomenul, čiže navrhujeme, aby sa znížilo kvórum, čiže minimálny počet oprávnených voličov, aby sa znížil z 50 na 25 %. Prečo 25 %? No najradšej ja osobne by som bol, aby nebolo žiadne kvórum, lebo to by vyburcovalo maximálne účasť. Ale aj 25 % z tohto pohľadu sa javí ako dostatočné, aby teda niektorí ľudia nemali strach podporiť tento návrh zákona, aby ste nemysleli, že teraz zrazu tu 2-3 % rozhodnú o nejakom blude a by sme to mali v právnom poriadku.
Zároveň sme dali číslo, ktoré je skoro dvojnásobok toho, čo bola najnižšia účasť volieb, ktoré rešpektujeme. V predošlých voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 bola účasť 13 %. Nikto na Slovensku sa nenašiel, kto by výsledok týchto volieb nerešpektoval alebo spochybňoval, alebo spochybňoval vôľu ľudí, ktorú prejavili v týchto voľbách, napriek tomu, že sa ich zúčastnilo len 13 % ľudí. Čiže navrhujeme 2-krát vyššiu účasť ľudí, čiže 2-krát väčšiu legitimitu, ale očakávame po takomto návrhu, že samotná účasť ľudí na referende bude porovnateľná s bežnými voľbami, teda do parlamentu, alebo s voľbami za prezidenta Slovenskej republiky, že by dokázala vyburcovať ľudí k tej, k tej účasti.
Druhý návrh, ktorý vlastne, alebo zmenu, ktorú navrhujeme, je, aby sa, na základe tohoto by sa referendum sfunkčnilo a uvedomujeme si, že zase tá zákonodar... alebo, pardon, tí volení zástupcovia alebo parlament Slovenskej republiky by nemal byť vystavený takému nejakému stresu, že po roku, dvoch, kedy by sa prijímali tie nepopulárne opatrenia, by zrazu niekto prišiel a vyzbiera podpisy a znova nové voľby do Národnej rady a vlastne vláda by nemala istotu toho štvorročného mandátu, ak sa bude správať zodpovedne, ak sa koalícia nerozvadí, že môže štyri roky reálne spravovať, spravovať štát. Čiže navrhujeme, aby do tých vylučovacích podmienok okrem súčasných, kedy je napísané teda, že referendum nemôže byť o otázkach, ktoré sa týkajú odvodov štátneho rozpočtu a ľudských práv, tak aby sme tam doplnili aj skrátenie volebného obdobia Národnej rady. Čiže navrhujeme, aby referendom, keď aj znížime kvórum, aby ľudia si mohli spravovať veci, ale aby nemohli skracovať štvorročné funkčné obdobie Národnej rady, alebo teda parlamentu, a aby takýmto spôsobom referendum nemohlo slúžiť na vyvolanie predčasných volieb. Čiže je to taká náplasť, ak by teda niekto mal strach, že by mu takýmto spôsobom ľudia zobrali stoličku spod zadku alebo dobrý plat.
Tretiu vec, ktorú navrhujeme, tak navrhujeme, aby sme maximalizovali účasť, počet ľudí, ktorí sa zúčastnia, čiže navrhujeme, aby sa referendum konalo vždy a v podstate aby sme sprehľadnili aj situáciu pre ľudí, ktorí zbierajú podpisy pod petíciu za vyhlásenie referenda, navrhujeme, aby sa referendum vykonalo vždy v rovnaký deň alebo, pardon, aby sa vykonalo v deň konania najbližších volieb do Národnej rady, alebo teda v deň konania volieb najbližších do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta, alebo volieb do orgánov vyšších územných celkov, alebo orgánov samosprávy obcí. Čiže navrhujeme, aby referendum, ľudia, ktorí zbierajú podpisy pod referendum, alebo teda podpíšu túto petíciu, tak aby mali istotu, že referendum, keď stihne ten petičný výbor odovzdať prezidentovi, tak, a stihnú ho odovzdať viac ako 90 dní pred termínom nejakých najbližších celoštátnych volieb, tak aby mali istotu, že to referendum sa bude konať s najbližšími celoštátnymi voľbami.
Cieľ, aby sa maximalizovala účasť a otvára to priestor na to, aby sa cez vykonávacie predpisy zabezpečili, aby sa aj výrazne a dramaticky znížili náklady. Lebo ak by sa v tomto prípade možno teda zvolila aj rovnaká volebná komisia, aby bola jedna volebná miestnosť, tak s jedným úkonom ľudia, ktorí by vyberali politickú stranu, by mohli zároveň zahlasovať za referendum. Stálo by nás tým pádom referendum minimum prostriedkov a ľudia by mali istotu, že referendum bude úspešné a budú vedieť presne, kedy sa bude diať.
Boli by sme veľmi radi, aby sme po 26 rokoch existencie Slovenskej republiky, po 26 rokoch, kedy máme napísané v ústave, že nám na ľuďoch záleží a že môžu si veci spravovať aj priamo, aby sme zadosťučinili tomuto jednému slovu "priamo", aby sme ľuďom dali do ruky reálny nástroj, aby si veci, keď majú pocit, že politici alebo zlyhávajú v tom, že prijali zlé rozhodnutie, alebo politici nechcú riešiť nejaké závažné problémy, aby si v takýchto situáciách mohli veci riešiť aj priamo a rozhodnúť. Čiže boli by sme veľmi radi, aby sme nabrali odvahu a tento návrh zákona posunuli do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec, že teda si predniesol návrh zákona, a zdalo sa mi, že aj logicky si ho teda odôvodnil. Pretože naozaj na strane tých ľudí je to taká ako skrivodlivosť, pretože ak sa pozrieme, v Národnej rade môže byť aj poslanec s pár krúžkami. Na druhej strane ľuďom neumožňujeme uplatniť si právo na základe toho, že musí byť vyzbieraných 350-tisíc na referendum. Čiže určite by sme a myslím si, že je aj tak logické, že spoločnosť sa vyburcuje tým, že ak vie, že menšina môže mať niečo schválené, a ukazuje sa to aj u prezidentských volieb teraz, že jednoducho sa tých volieb zúčastňuje.
Takže myslím, že to je dobrý predpoklad aj pri našej mentalite slovenskej, že teda ľudia by mohli zvoliť vyššiu účasť, paradoxne možno vyššiu ako, ako doteraz. A mne sa páči, že sme zapracovali do toho aj takú istotu, aby sa dotiahol štvorročný mandát, aby to nemalo nejaké ako pochybnosti, že niečo si nahrávame alebo že sa to dá politicky nejakým spôsobom zneužiť.
A určite sa mi páči aj to, že sme použili, že to spojíme s najbližšími voľbami. Častokrát práve pri referende sa podsúva občanom, že to bude drahé, že to bude štát niečo stáť, a preto si myslím, že je to správna vec, že sme to zakomponovali do nášho návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem k tomu poznamenať, že Slovensko vskutku bolo nastavené ako stranícka republika. Samozrejme, verejnosť si v novembri takto nepredstavovala novú politiku, preto aj taká tvrdo stranícka bola práve totalitná republika československá.
Prvom zmenou, ktorá odrážala nespokojnosť verejnosti s takouto tuho straníckou politikou, kde stačilo mať značku a za tou značkou išli šíky ľudí, ktorí v pléne Národnej rady nevedeli povedať ani mäkké f, prvou zmenou bolo zavedenie tzv. krúžkovania. Postupne aj nadobudlo váhu a to krúžkovanie zdynamizovalo politický život vo vnútri strán. Stalo sa obľúbeným nástrojom voličov, zhruba polovica ľudí dnes využíva prednostné hlasy.
Druhým prelomom bol vznik priamej voľby prezidenta. Vtedy sme sa rozhodli vyňať voľbu prezidenta spod Národnej rady a dať ľuďom ďalší volebný lístok. Znovu môžme len potvrdiť, že sa to stretlo s veľkým záujmom. Dnes chodí na voľby prezidenta zhruba toľko ľudí, ako chodí na parlamentné voľby. Či to je veľa, alebo je to málo, no väčšinou je to každý druhý volič. Tak či tak patri k naj, buď sú prvé alebo spravidla druhé najobľúbenejšie, medzi voličmi, voľby.
Teraz je tu myšlienka znížiť kvórum a je tá myšlienka odôvodnená logicky neustálymi kolapsami pokusov o priamu demokraciu. Je to doslova prežitok minulosti, toto vysoké kvórum.
Ja osobne nie som zbláznený do priamej demokracie, ale v mnohých veciach je nenahraditeľná a som za to, aby sa vec dala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Igor, že si vlastne, jak si povedal, po ixtýkrát už znovu predkladáme tento zákon a budem ho dávať stále, lebo to máme tiež naše DNA, že nedáme sa odradiť, lebo kto vytrvá až dokonca, tak tomu sa nakoniec podarí.
Myslím si, že musíme vzbudiť, áno, záujem ľudí o veci verejné. Lebo doteraz za tých 26 rokov Slovenskej republiky sa to veľmi nepodarilo a beriem to aj osobne, že sme to nejako nedvihli tú účasť vo voľbách rôznych. A ako si spomínal, keď by išiel iba jeden voliť, iba jeden volič, že by prišiel extrémne, tak aj z toho sa postaví Národná rada aj vláda. A preto musíme ľuďom povedať, že je to o ich životoch a že konkrétny hlas to neni hlas hodený alebo volajúceho na púšti, alebo hodený do nejakej studne, ale to je hlas, ktorý môže rozhodnúť mnoho vecí.
Spomínal si Švajčiarsko. Ja mám iba také sprostredkované údaje od nich, ale tam vyzerá, že si to rozdelili, tú právomoc štátu a tých kantónov, dali starostlivosť ľudí až na tie kantóny, na tie miestne jednotky, ktoré sa starajú až tak o svojich ľudí, že pokiaľ sa stane nejaké nešťastie daného Švajčiara, tak neposiela Švajčiarsko lietadlo, ale ten kantón ide poňho a ho privezie, pretože tak je s ním zrastený. Lebo on tam žije, on tam odvádza dane, od proste pre ten kantón niečo robí.
Takže myslím si, že pokiaľ by sme toto my vedeli aj u nás na Slovensku takto nejako ľudí primäť ku svojmu územiu, v ktorom žijú a dostať príslušné kompetencie, tak myslím, že by sme zvýšili aj nejaký ten záujem o veci verejné.
A ešte jedno, čo myslím, že by dobré bolo ku tým voľbám, pokiaľ by za ten deň volieb mali určité privilégium, a teraz beriem, buď pokuta, alebo voľný deň, jak sme dávali, tak bolo by to super a myslím, že aj pri tých voľbách by sme mali inú účasť ako doteraz a stále z roka na rok je to to isté.
Ďakujem veľmi pekne.

Igor, ďakujem ti za ten návrh, ktorý si predniesol. Ozaj je to veľmi dobrý návrh a konečne si ľudia našej krajiny budú môcť spravovať veci verejné aj sami. Môžu sa v referende vyjadrovať ženy, muži, seniori, zdravotne ťažko postihnutí občania, Rómovia. Budú si môcť riešiť otázky, čo ich trápi, čo nerieši vláda, čo nerieši náš systém, čo nerieši parlament.
A ľuďom je vlastne podsúvané aj to, že referendum je veľmi drahé. Tento návrh, ktorý dávaš, že to referendum bude spojené s voľbami, toto je veľmi dôležité a tým pádom vlastne referendum nebude drahé.
Ďakujem.