45. schôdza

Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem. Pán predseda, tu sa ukazuje opäť, že, že nemáme urobenú tú domácu úlohu, že vlastne čo chceme. Lebo demokratizácia školstva nie je v protiklade s disciplínou, akurát disciplína môže byť buď na základe vonkajších podnetov, to znamená, že mám danú nejakú sadu pravidiel, ktorej nerozumiem, a musím ju dodržiavať, pretože je mi daná z pozície autority, alebo je to disciplína, ktorá je motivovaná zvnútra, a to je tým, že sa podieľam na tvorbe tých pravidiel, rozumiem, prečo vznikli, a dodržiavam ich kvôli tomu, že chápem vnútornú logiku toho, prečo nemôžeme každý robiť to, čo chce.
A ja obhajujem tú druhú z toho dôvodu, že takých občanov chceme mať v tomto štáte. My nechceme mať občanov, ktorí poslúchajú zákony a pravidlá iba kvôli tomu, že im to niekto káže a že sa to tak má. My chceme mať občanov, ktorí rozumejú tomu, že sa podieľajú na tvorbe tých pravidiel, že majú silu ich meniť, a keď už túto svoju silu uplatnia, tak sa potom podľa toho riadia.
A demokratizácia vzdelávacieho procesu znovu nemá nič spoločné s tým, že by v ňom nebola prítomná výchova. Výchova ale sa musí nutne presmerovať k tomu, že nebude vynucovať, pretože tie dnešné deti to už jednoducho neberú. Dnešné deti jediný spôsob, ktorý dokážu zobrať, je ten, že im je vysvetlené, prečo niečo dáva zmysel. A zmysluplné vzdelávanie, keď sa, keď už si hovoril o tom, že máme ísť na základe vedeckých poznatkov, tak zmysluplné vzdelávanie a vnútorná motivácia sú presne tie veci, ktoré iné úspešné školské systémy tlačia dopredu.

Pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne za pripomienky. Ja som veľmi rád, že táto debata sa nesie v racionálnom, v racionálnom tóne. Nemám záujem reagovať konkrétne na, na jednotlivé vaše, vaše príspevky, ale pokiaľ bude priestor mimo rokovacej sály, aby sme zbytočne nejako nepredlžovali naše záujmy, lebo ten záujem kolegov ostatných je o to relatívne malý, tak môžme otvoriť mnohé otázky. A tak, ako som aj dnes povedal na výbore, aj v prípade prípravy iných právnych noriem sme pripravení širokej diskusii, kde sa budeme snažiť zohľadniť v maximálnej možnej miere pripomienky tak, aby z toho vznikli zmysluplné návrhy, lebo slovenské školstvo je apolitické alebo malo by byť apolitické, alebo školstvo je proces, ktorý by mal byť apolitický. V školstve je možno politické to, že či sú zriaďovatelia súkromní, alebo verejní, alebo, alebo verejní a cirkevní, toto môže byť predmetom, jediným predmetom politizácie v slovenskom školstve, aký má byť podiel možno úhrad za, za jednotlivé typy vzdelávania, ale všetko ostatné musí byť čisto vysoko odborná, odborný prístup. A ďakujem, že zatiaľ tento prístup vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport nachádzam.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Pčolinská.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja by som chcela veľmi stručne zareagovať k tomuto predmetnému návrhu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Ja už som na tomto mieste raz vystúpila pri prvom čítaní k tomuto zákonu, kde som sa venovala výlučne vysokému školstvu a takisto bude tomu tak aj teraz.
V podstate ide o to, že dnes na výbore sme zase raz o tomto zákone hovorili zľava, sprava. V zásade nebudem venovať pozornosť pre krátkosť času jednotlivým úrovniam, ktoré tento zákon rieši, čiže základné, stredné školy, ale iba vysokým školám. A práve pri tých vysokých školách je tam jeden moment, ktorý, ako sa hovorí, ľudovo povedané, mi takpovediac trhá žily v tom zmysle, že keby som do toho nevidela z osobnej praxe, tak by som tak za to nebojovala, aby som nepoukázala teda na ten problémový aspekt, ktorý podľa môjho názoru spočíva v tom, že mnohí z vás používate argument ten, že treba zvýšiť kvalitu pedagogických fakúlt, a teda ich absolventov a tak ďalej, aby učitelia, ktorí prichádzajú do praxe, aby boli kvalitnejší, pretože dneska tá úroveň je taká, aká je. Ja sa s týmto tvrdením do istej miery stotožňujem, ale aby sme aj nejakým spôsobom vyriešili tento neželaný stav a podľa môjho názoru tento návrh zákona tak, ako je koncipovaný, tento stav nerieši, sa treba pozrieť, že čo spôsobuje ten súčasný stav.
Keď si zobereme absolventa právnickej fakulty, tak právnik, absolvent právnickej fakulty bude pravdepodobne právnik alebo bude pôsobiť v nejakej sfére, kde využije tie svoje znalosti a vedomosti. Keď zobereme lekársku fakultu, tak tam je to absolútne bez debaty. Keď vyštudujete lekársku fakultu, tak spravidla máte ambíciu držať sa toho fachu, ktorý ste vyštudoval, a veľmi málo sa stáva to, aby lekár povedzme robil sekretára, sekretárku a podobne alebo sa venoval nejakým humanitným vedám. Keď však vyštudujete pedagogickú fakultu, tak už len v profile absolventa ten, ten diapazón tých možných uplatnení je tak strašne široký, že aj moja 15- alebo 17-ročná prax ukazovala a ukazuje stále, že spravidla, ja to teraz poviem bajočko, zo 100 absolventov pedagogickej fakulty máte reálne možno 20, a to hovorím veľa, ktorí idú naozaj robiť to učiteľské povolanie. Potom tí ľudia končia ako tlmočníci, ja neviem, rôzne iné humanitne orientované profesie, kde im toto vlastne umožnené je a vedia sa rýchlo zorientovať. A tí učitelia, ktorí tí 20 idú, to sú spravidla, ešte z tých 20 máme 15 zúfalcov, ktorí sa chcú niekde upichnúť, ale nezadarilo sa, a je tam tých 5 odhodlaných, ktorí sú fakt učitelia, ktorí žijú týmto povolaním, sú učitelia telom aj dušou a robia to povolanie bez ohľadu na plat, ktorý majú a ktorý tu bol dneska spomínaný kolegom Gröhlingom, sú ochotní toto povolanie robiť a robia to s vášňou. Čiže okej.
Lenže keď my teraz zoberieme premisu, že keď umožníme ministerstvu zriadiť nejakú organizáciu, povedzme metodické centrum alebo nejakú inú, si ju nazvime, to je jedno, organizáciu, ktorá bude ponúkať toto doplňujúce aj pedagogické štúdium učiteľom, ktorí už fungujú, ale nemajú na to titul potrebný, ktorý je požadovaný, a bude to garantované docentom, čo má byť ako tá zábezpeka alebo záruka tej kvality, tak ja vám zase hovorím, že to tak nebude, a z jedného jednoduchého dôvodu.
Za prvé podporíme ten fenomén, čo som spomínala už minule, lietajúcich profesorov a docentov. Už dnes nám to vadí, keď profesor a docent má dva úväzky. Dneska je to ošetrené tak, že môžete mať jeden 100-percentný a druhý 99,9 alebo a tak ďalej a tak ďalej. Len spravidla ľudia toho druhého docenta, profesora nechcú, lebo im nemôže garantovať, je pre nich nezaujímavý. A ten učiteľ, aj keď sa nebavíme o garantovaní, jednoducho, keď už pôsobíte niekde inde, už vás to rozptyľuje, potom je to na úkor vedeckovýskumnej činnosti, lebo máte vedeckých pracovníkov, na katedre máte pedagogických zamestnancov a tak ďalej, ktorí učia a tak ďalej a tak ďalej.
Pointa je tá, že teda, keď ten docent má byť fyzicky prítomný, nazvime to napríklad na metodickom centre, tak už je to na úkor toho pôsobenia na tej alma mater, na tej vysokej škole. Keď to má byť len figúrka, ktorá prepožičia svoj titul na to, aby to zagarantovala, zase to nie je dobré, lebo pozrime sa, aká vzorka alebo kto sú takpovediac klienti rozširujúcich doplňujúcich štúdií a podobne na pedagogických fakultách. Sú to učitelia z praxe, ktorí sú perfektní v tom, čo robia, čo som videla ja reálne, keď mi na prednáške sedelo, ja neviem, 100 ľudí a z toho bolo 20 externistov, alebo teda rozširujúcich, ktorí boli úplne perfektne prakticky podkutí, ale tí ľudia nemali, nemali vedomosti z oblasti teórie, nemali, neboli uzrozumení s tými taxonómiami a so všetkými tými vednými odbormi, čiže oni potrebovali tú teoretickú, tú vedeckú časť.
A my teraz chceme urobiť to, že nejaké metodické centrum, čo už v podstate svojho zamerania je centrum, ktoré je metodické, čiže ako niečo robiť, čiže má sa zaoberať, ja neviem, tvorbou príručiek pre učiteľov, školení, seminárov, tak tento človek bude akože poskytovať tú teóriu tomu budúcemu, alebo teda už existujúcemu učiteľovi, ktorý potrebuje ten vedecko-pedagogický titul, doplniť to vzdelávanie. No podľa môjho názoru je to nezmysel, pretože metodik je raz metodik a jednoducho vedec bude vždy vedec na tej vysokej škole. A to potom máme aj ten fenomén, čo sme sa s tým ixkrát my akože vysokoškolskí pedagógovia stretli, že keď ste sa stretli na porade katedry, tak ste krásne videli, kto je vedec, kto vie uvažovať intelektuálne v tých intenciách nejakých hypotéz a tak ďalej a tak ďalej, čiže to, o čom je to prednášanie na vysokej škole, a kto je, naopak, ten tzv. zborovňový typ. Taký typický stredoškolák, ktorý vie učiť, má tie praktické vedomosti a tak ďalej, ale keď máte niečo vysvetliť, má zaškoliť diplomanta, ktorý teda má tú ambíciu získať vedecko-pedagogický titul, tak taký človek vám jednoducho nič nedá, hej, lebo nedá sa, keď nie je tam ten potenciál, tak sa nedá.
Čiže z môjho pohľadu, keď chceme skvalitniť pedagogické fakulty, a je čo skvalitňovať, s tým sa ja absolútne stotožňujem, s týmto názorom, tak poďme to urobiť trošku z iného konca, aby sme neprehĺbili ten súčasný neželaný stav, a síce, zapojme tie metodické centrá. Veď využime to, čo ony majú, že ony majú tie praktické vedomosti, že sú skôr orientované na tú prax a nech ony prichádzajú pod tú hlavičku vysokej školy a povedzme posilnia tú zložku pedagogických praxí, ktoré nie vždy, ale na niektorých školách môžu byť poddimenzované. Ja sa nehádam, ja to beriem, je to podľa mňa skvelý nápad a určite to prispeje k tomu všetkému, aby tá, ten absolvent bol ešte kvalitnejší.
I keď znova opakujem, že v prípade doplňujúceho a rozširujúceho štúdia to, o čom, čo rieši tento zákon, si myslím, že to nie je až tak potrebné, ak vôbec. Pretože naozaj tí poslucháči, ktorí majú ambíciu získať toto doplňujúce vzdelávanie, môžu školiť mojich denných študentov, ktorí nevedia ani teóriu a nemajú ani tú prax.
Čiže preto sa nazdávam, že vytvoriť nejakú inštitúciu pod hlavičkou ministerstva školstva, dať tam figúrku docenta ako garanta, či už fyzicky prednášajúceho, alebo len zabezpečujúceho nejaké vzdelávanie, je podľa mňa nie správne a šťastné riešenie a som si takmer istá, že prax ukáže, že to bude nie dobré riešenie. Pretože čo urobí taký človek? Pôjde po línii ľahšej cesty, v konečnom dôsledku to odznelo aj nahlas, že je to všetko o peniazoch. Tak je to naozaj tak, že teraz metodické centrá sú už také zúfalé, že im teraz treba dať nejaký ten krajec chleba, aby si odkrojili a najedli sa? Veď, áno, vysoké školy potrebujú peniaze, sú poddimenzované, lenže tu sa nebavíme teraz prioritne o peniazoch, ale tu sa prioritne bavíme, celé to moje vystúpenie je orientované na to, že jednoducho vysoká škola má nejaký cieľ, ponúka nejaké vzdelanie, ktoré spočíva, alebo teda skladá sa z nejakých zložiek, a my chceme urobiť to, že ten, kto si má doplniť, v prvom rade získa ten vedecko-pedagogický titul a doplní si tú teóriu, lebo prax má bohatú, tak my ho ideme dať pod nejakú inštitúciu, ktorá bude z podstaty svojej veci a zamerania orientovaná metodicky, ale bude tam ktosi z vysokej školy, to gro, po ktorom tak bažíme, ten teoretik, ktorý tam možno fyzicky príde a niečo si tam odučí, tých 10 hodín alebo, ja neviem, 30 za semester, tak ako je to v podstate teraz pri externistoch, že dochádzajú, alebo dokonca sa tam ani neobjaví, hej. Dá tam nejaké sylaby, dá tam nejaké infolisty a však ty z toho metodického centra odprednášaj to, hej, máš tam nejakú brožúrku alebo si niečo stiahni z Googla. Ja vám garantujem, že takto to bude.
Takže toľko z mojej strany len na základe praktických skúseností, a teda teším sa s pánom predsedom výboru na ďalšiu debatu. Aj vďaka jeho historickej pamäti.
Ďakujem.

Pán poslanec Petrák, jedna faktická poznámka.

Ďakujem. Len jedna krátka poznámka. Pani kolegyňa, ubezpečujem vás, že metodicko-poradenské centrá nepotrebujú väčší krajec, ony majú ako relatívne dostatok práce i teraz. Ale keď sa posudzovalo, akým spôsobom sfunkčniť systém vzdelávania a urobiť ho, urobiť ho trošku schopnejším reagovať na potreby praxe veľmi operatívne, tak v zásade máte dve možnosti. Buď to bude štátna organizácia, keď hovoríme o tom, že potrebujeme vytvoriť niečo súbežne s pedagogickými fakultami, alebo to budú súkromné organizácie.
Z predchádzajúceho obdobia, keď hovoríte o historickej pamäti, vyšlo, že mnohé súkromné vzdelávacie agentúry, nehovorím, že všetky, lebo boli niektoré, nebolo ich celkom málo, ktoré boli vysoko kvalitné a poskytovali aj kvalitné vzdelávanie, ale aj veľká časť týchto organizácií pracovala skôr na komerčnom princípe, to znamená, za peniaze, ktoré, ktoré dostali s menším množstvom roboty, to znamená, s menším odprednášaným rozsahom, vydávali certifikáty o kreditoch, ktoré znamenali automaticky rast platov učiteľov, na mená.
Po týchto skúsenostiach sa táto možnosť zavrhla a povedalo sa, že priamo riadená organizácia pod ministerstvom je organizácia, kde minister aj tak zodpovedá za chod rezortu školstva a takisto zodpovedá za činnosť týchto organizácií, to znamená, má priamy dosah aj personálnej možnosti výmeny v prípade, že sa budú diať niektoré veci, ktoré nie sú v súlade s očakávaniami, že môžu pristúpiť aj k priamym personálnym výmenám a zabezpečiť chod aj tejto organizácie a ďalšieho vzdelávania.
Čiže toto bola jediná logika, ktorá tu, ktorá tu bola a zatiaľ sa mi zdá, že táto logika je správna.

Reakcia na faktickú - pani poslankyňa Pčolinská.

Ďakujem pekne. Ja len trošku poopravím, že ja som myslela ten krajec chleba nie v zmysle čo do množstva roboty, ja som si istá, že oni majú čo robiť aj na tom metodickom centre, ja som skôr myslela ten finančný objem, ten balík, ktorý má byť alokovaný na túto, na tento účel.
A znova opakujem, ja nepochybujem o tom, že formálne všetko bude ošetrené, že na všetko sa bude myslieť a taktiež pani ministerka pri najlepšej vôli, vedomí a svedomí bude sa snažiť o to, aby všetko bolo dodržiavané.
Ja len vychádzam z toho, že v minulosti, keď som pôsobila na tej vysokej škole ešte v Bratislave a mali sme napríklad také rozširujúce štúdium, tak vždy ľudia sú len ľudia a každý hľadá tú cestičku menšieho odporu a v konečnom dôsledku tu platí krásne to príslovie, že keď "kocúr nie je doma, myši majú raj".
Čiže oficiálne, formálne všetko bude fantastické, štátnice prebehnú, záverečné práce sa napíšu, lenže v reále ja stále hovorím o tej jednej veci, že kým sa, od momentu, kým sa dopracujete k tomu titulu, hej, že ako to bude prebiehať. A ja stále rozlišujem medzi teóriou, teoretickými poznatkami, ktoré vedia predať, ja neviem, tí docenti, profesori, a potom rozlišujem medzi tou praxou tých učiteľov, ktorí v konečnom dôsledku tí žiadatelia o rozširujúce štúdium tú prax nepotrebujú, to je v podstate celé. Už potom vo finále, že čo a ako to formálne uzavretie, ja nepochybujem o tom, že všetko bude kóšer, len do toho momentu, kým sa dopracujeme k tomu zelenému stolu, ako bude prebiehať tá výučba a to školenie. To je celé.
Ďakujem.