45. schôdza

Ďakujem za slovo. Nechcel som k tomu vystúpiť, ale ja už ani neviem, ako na toto mám zareagovať. To je aj s tou hymnou a, pán poslanec, ja som si vás vždy tak vážil, ale sa staviate do úlohy takého polyhistora, ktorý každému, všetkému rozumie, a pritom vidím, že nerozumiete ničomu.
Ja som nechcel vyvolať svár medzi jednotlivými vecnými odbormi na ministerstve spravodlivosti, lebo ako aj vy ste čítali stanovisko jedného z odborov rekodifikácie, nie je ustálená ani právnická prax, nie je ani ustálená, ani pohľady na túto záležitosť.
Dohody sa majú dodržať. Ja nechcem zas vyvolať ani diplomatické roztržky. Musím však povedať, že tu dochádza presne k dvojakému metru. A poviem. Je to návrh poslanecký. Národná rada je najvyšší ústavodarným, zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Vládna moc má k tomu zaujať stanovisko, keď k tomu vie zaujať stanovisko. Tu stanovisko ministerstvo spravodlivosti, viacero odborov malo pozitívne stanovisko, viacero malo negatívne stanovisko, my sme sa o tom bavili. Ale jedna vec, čo je tak, že niektorí ľudia sú pápežskejší ako pápež.
Totižto mimoriadne opravné prostriedky, ale opravné prostriedky majú x-štátov Európskej únie vrátane tých, ktorí tu protestovali. My sme nedostali zatiaľ, lebo, dobre, rýchlo vytiahnite, lebo to boli argumenty, že nič nové, akože Slovenská republika kebyže to zavedie, tak až také nóvum nebudeme mať, lebo je to aj v ostatných krajinách. Že, dobre, tak mi to rýchlo pripravte. A to sa robí cez rýchlu právnu pomoc. Kto nám odpovedal, z toho máme Nemecko.
Nemecko umožňuje v únosových veciach uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku dovolanie generálneho prokurátora. Nemecká právna úprava umožňuje nové skutočnosti zohľadniť aj v rámci výkonu rozhodnutia, ak je nemecký súd presvedčený, že vzhľadom na novú skutočnosť, ktorá vznikla po tom, ako rozhodnutie o návrate maloletého nadobudlo právoplatnosť, by sa výkon rozhodnutia nemal uskutočniť, možno odložiť v extrémnych prípadoch výkon rozhodnutia ad acta, to jest návrat uneseného dieťaťa do štátu, z ktorého bolo unesené.
Dánsko. Obnova konania návratu maloletého je možná v prípade, ak s tým účastníci súhlasia alebo ak to súd považuje za nevyhnutné atď. atď.
V Belgicku je prípustné dovolanie. A mohol by som pokračovať.
Kurnik, o čom sa tu bavíme? Dobre. Neštandardne, podľa mňa tieto zmeny hlavne ani ministerstvo nepristupuje k zmene procesných kódexov každý deň. Ja som stopol. Máme na Civilný sporový poriadok, máme x návrhov zmien, my to zozbierame, aby z toho nebol zas trhací kalendár.
A toto je najväčší problém aj rekodifikačného odboru, že to ide nejako mimo toho, čo my už zbierame aj na Mimosporový súdny poriadok veci, ktoré chceme zmeniť. To je problém.
To je, ale ste parlament, ja som bol dlho členom parlamentu a tiež by sa mi nepáčilo, kebyže povie minister, však to je na zváženie a ja poviem striktne, že nie. Nie, lebo je to diskutabilné.
Ale hovorím, nič nové. Nič nám nehrozí, lebo takéto možnosti majú aj inde. Ale ja som zástancom toho, keď už idem niečo zmeniť, aby sme pozbierali potrebné zmeny, aby sme to nasúkali do jedného zákona a nie aby sme museli o pár mesiacov zas pristupovať k ďalšej a ďalej novele. To mi najviac na tom vadí.
Ale z vecného hľadiska hovorím, že tu až taký problém nie je, predovšetkým hovoria to ľudia, ktorí robia s tým.
A na druhej strane treba aj to povedať, že tu nedochádza k automatickému obnovu konania, o tom rozhodne súd. Čiže keď súd povie, a to sú veľmi rýchle konania, keď súd povie, že nie sú tu splnené podmienky, aby sa konanie obnovilo, tak to konanie pôvodné sa vykoná.
Len treba sa tomu troška postaviť aj, pán poslanec Dostál, trošku odbornejšie, vecnejšie a nielen politicky, nielen takými lacnými gestami. Toto mi už fakt vadí. A my skĺzame do takých plytkých vôd, že stačia tu heslá jak za komošov na 1. mája a že sa to nič nenapĺňa, pětiletka, ja neviem čo, ale stačí, že vy ste tu povedali, vy ste tu vzniesli také vznešené slová, a pritom vôbec nemáte pravdu, vôbec to nie je tak.
Moji kolegovia sa stretli aj s niektorými veľvyslancami, aj vysvetlili, že, hopa, ale, páni, vy protestujete proti tomu, čo máte doma. Aha. Hopa. Dobre, nebudeme z toho robiť, ani nemenujem krajiny, nebudeme robiť z toho nejaké diplomatické roztržky. Nechceme sa do toho angažovať.
Ale zas keď už niečo hovoríte, tak aspoň rozprávajte pravdu a odborne. Dali ste si pozrieť komparáciu, že ako je to v iných krajinách? No, samozrejme, že nie. Tak je mi nesmierne ľúto, že, pán poslanec, to nie je prvá téma, kde skĺznete do absolútnych heslovitých vyjadrení. Nemáte vôbec šajn o tom, čo je to za vecný problém, aké sú pomery v iných štátoch. Robíte si na tom čistý politický piár a škodíte Slovenskej republike tým pádom.
Prečo to môžu mať iné krajiny a prečo to nemôže Slovenská republika? Áno, ja ako minister spravodlivosti bol by som bol radšej, kebyže to ide vykvaseným legislatívnym procesom. V tomto sa zhodneme. Ale keď sa Národná rada takto rozhodla, tak sa rozhodla. Ale keď už používame argumenty, aby sme použili argumenty, ktoré obstoja aj odborne, aj fakticky.
Ďakujem pekne.

Pán minister, prepáčte, ale ja som čakal, že dve veci sa teraz stanú.
Tá prvá, ak existuje takáto medzinárodná komparácia, tak s jej súčasťou bude povedané, akým spôsobom úpravy v iných štátoch sú, neporušujú medzinárodné právo v tých bodoch, ktoré spomínal pán Dostál. Ak tu máme, ak tu máme nejaký dohovor, ktorý podľa argumentácie aj pani poslankyne Blahovej, aj pána Dostála, ktorá práve odznela, tvrdí, že ak má byť dieťa na prvom mieste a jeho záujem má byť prvým a jednoznačným kritériom, a ak aj pani Blahová, ktorá, sám uznáte, robí to roky, a pán Dostál právnik je, ak tvrdia, že je to v rozpore, tak by tu malo odznieť, že, že akým spôsobom tie iné úpravy v iných krajinách sa vyrovnávajú s tým, že by ten rozpor tam mohol byť. To je prvá vec.
A, a druhá vec je práve toto, čo ste povedali, a zopakujem to. Ak aj je pravda, že v iných krajinách ten inštitút existuje, tak pri jeho zavádzaní na Slovensku, ak je to v rámci vecí, ktorých vy ste gestorom ako minister spravodlivosti, tak treba jednoznačne potvrdiť, že tá zmena viacej napĺňa kritérium záujmu dieťaťa ako status quo. Ani to ste v tomto vašom príhovore neurobili, pán minister.
Takže ja by som očakával, že, že v tej vecnej rovine, ak teda pominieme fakt, že by sme mali byť jediní, čo teda asi nie sme, aj keď pri tej komparácii, neviem, že aká je sila tých inštitútov, ktoré majú iné krajiny, tak aj keď to pominieme, tak stále nie je vysvetlené, ako zavedenie tohto nového inštitútu, tejto novej možnosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za reakciu. Pán minister, vážim si to, aj keď teda nerozumiem celkom tomu podráždenému tónu. Hoci možno teda v kontexte s nasledujúcim bodom, keď sa ideme baviť o skrátenom legislatívnom konaní o zákaze maďarskej hymny, tak ako do istej miery aj rozumiem, že máte potrebu reagovať takto podráždene.
Bol som obvinený, že, že nevystupujem odborne, že to politizujem, a pritom, tipnem si, zhruba polovicu môjho vystúpenia tvorilo čítanie stanoviska šéfa jedného z odborov ministerstva spravodlivosti. Zhodou okolností toho, ktorý pripravoval, pripravoval Civilný mimosporový poriadok, alebo teda stál na čele, stál na čele rekodifikácie civilného práva procesného.
A vidím, že teda pán minister má názor na, na túto vec. Tak mi nie je celkom jasné, prečo, prečo sa vláda k nemu nevyjadrila. Však sa mohlo vyjadriť ministerstvo spravodlivosti. To sa predsa určite stáva aj v iných prípadoch, že rôzne súčasti ministerstva majú, majú na nejakú vec rôzne názory a minister sa prikloní buď k jednému, alebo, alebo k druhému názoru a to je potom oficiálnym stanoviskom ministerstva. Často sa to potom stane aj stanoviskom vlády, čo sa v tomto prípade nestalo.
Problémom je, samozrejme, dĺžka konania. Problémom je naťahovanie konania. Problémom je, že pripustenie žaloby na obnovu konania môže predĺžiť, predĺžiť tie konania a môže to byť problém a, samozrejme, v tejto otázke, v týchto témach je to oveľa vážnejšie ako všeobecne. Aj všeobecne je to problém.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliačik, že čo je tým atribútom, že kedy nastupujú tie mimoriadne opravné prostriedky aj v iných krajinách, to sú proste - záujem dieťaťa. To sa nedá plošne povedať v zákone. To je záujem dieťaťa, kedy došlo k takému rozhodnutiu, kde tá spravodlivosť a záujem dieťaťa nebola zohľadnená, alebo kedy došlo k podstatnej zmene odvtedy tých pomerov, ktoré dávajú tým jednotlivým orgánom, to sú rôzne, tam som, že od dovolania po odvolanie, po dovolanie Generálnej prokuratúry. Každá krajina to má inak.
A že som nepovedal A ani B. Viete, pán Poliačik, a to je aj hlavne pre pána Dostála, toto je trošku odbornejšia téma, aby som sa rozhodoval len ja sám. Preto sme to nechali na Národnú radu. Sú argumenty pro (pozn. red.: správne "za") aj proti.
A presne to, čo ste povedali, pán, je, že je možné, že sa to predĺži, to konanie, je možné, že tam dôjde k niečomu, no ale možné alebo nie je možné, má ísť o to, či vieme nastoliť to dobro, tú spravodlivosť pre to dieťa. O to by nám malo ísť.
Keď to vedia zabezpečiť iné štáty, tak prečo by Slovenská republika toto nemohla spraviť tiež? Sme suverénny štát, a keď vy ako zákonodarný zbor tak sa rozhodnete, tak tak bude. A ja vám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Ladislava Balódiho, Eleméra Jakaba, Irén Sárközy a Petra, Pétera Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.
Návrh sa predkladá v nadväznosti na predložený poslanecký návrh zákona, ktorého cieľom je precizovanie právnej úpravy v súvislosti s hraním a spievaním štátnej hymny iného štátu a odstránenie výkladových problémov, ktoré s tým súvisia. Súčasne sa prehodnocuje rozsah ustanovení, za porušenie ktorých môže byť, príslušný okresný úrad, uložená sankcia vo forme pokuty.
Dôvodom na skrátené legislatívne konanie je v uvedenom poslaneckom návrhu zákona ochrana základných, základných práv a slobôd a v tomto prípade je to sloboda prejavu. Pretože doterajšia právna úprava, ako aj novelizácia zákona o štátnych symboloch, vykonávaná zákonom z 27. marca 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z., ktorý bol vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie, nejednoznačným spôsobom upravuje hranice a spiev..., hranie a spievanie štátnej hymny iného štátu v spojitosti s ukladaním sankcií za porušenie zákona o štátnych symboloch v tejto časti.
Keď sme po tom, čo vznikli pochybnosti, že čo, ako má upraviť tento zákon, sme sa pozreli aj do dôvodovej správy a aj v stanovisku pána prezidenta je správne poznačené, že vlastne dôvodová správa, čo sa týka možnosti spievania a hrania cudzej štátnej hymny, pod nejakou sankciou vôbec nie je uvedená, takže z toho absolútne nie je zrejmé, že aký bol účel a aká by mala byť, po tejto zmene právny stav. To už pri prerokovaní vráteného návrhu zákona už bolo ix vyjadrení, že ako sa vyjadrilo ministerstvo vnútra, že vôbec oni to takto nevykladajú. Na druhej strane mali sme tu jednu faktickú poznámku jedného z predkladateľov, sú tu rôzne právne názory.
Jednoznačne musím povedať, že čo sme tu za desiatky rokov budovali, bezproblémové spolunažívanie slovenského národa a ostatných národností v Slovenskej republike, ktoré je napriek tomu, že aká je vláda, že sme v koalícii aj so Slovenskou národnou stranou, tak toto spolunažívanie je na veľmi vysokej úrovni. Menšinám sa darí, máme problém s asimiláciou, ale aj to sa rieši. A toto teraz touto právnou neistotou sa narúša.
Tak vláda sa rozhodla, keďže môže dôjsť k tomu, že sloboda prejavu môže byť obmedzená, alebo slobodu prejavu znamená to, že sa niekto chytí a zaspieva si cudziu štátnu hymnu, sme svedkami toho, keď sú tu nejaké zahraničné nájazdy do rôznych pubov, že sa spieva napríklad, aj ja často som počul štátnu hymnu Veľkej Británie, tak už to môže byť problém. A toto problémom nemá byť. Právna istota má byť zabezpečená, má byť zabezpečená aj sloboda prejavu.
Preto ak by, á, aby vláda zabránila a napomohla navrátiť tú právnu istotu, ktorá tu má panovať, tak pristúpila k návrhu na skrátené legislatívne konanie k tomu návrhu poslancov národnej slovenskej rady.
Toľko úvod.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi informovať vás, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1523 z 25. apríla 2019 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá.
Výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 52. schôdzi 9. mája tohto roku a odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie schváliť.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k predloženému návrhu.