45. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
9.5.2019 o 17:22 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Ospravedlňujem sa, pánu ministrovi, že ho ešte trochu zdržím, ale teda týka sa to aj jeho ministerstva.
Rokujeme o prezidentom vrátenej novele Civilného mimosporového poriadku, ktorá je zdanlivo veľmi stručná a diétna, ale svojimi dosahmi vyvolala taký rozruch, ako veľmi málo zákonov schválených v Národnej rade Slovenskej republiky vrátane účasti viacerých veľvyslancov a zástupcov veľvyslanectiev na rokovaní ústavnoprávneho výboru.
Kým sa dostanem k tým pripomienkam, pre ktoré prezident republiky vrátil návrh zákona na opätovné prerokovanie s odporúčaním neprijať tento zákon ako celok, rád by som pripomenul postup, akým bol tento zákon schválený v Národnej rade.
Ide o poslanecký návrh zákona, ktorý predložili páni poslanci Marček a pani poslankyňa Šimkovičová. Pri poslaneckých návrhoch zákona je obvyklý postup v zmysle zákona o rokovacom poriadku taký, že Národná rada alebo predseda Národnej rady zašle vláde na vyjadrenie návrh zákona, ktorý predložili poslanci alebo skupina poslancov a ktorý postúpil do druhého čítania. Vláda obvykle nemá tú povinnosť, ale obvykle k návrhu zákona ešte pred tým, ako je v druhom čítaní prerokovaný vo výboroch a v pléne, zaujme stanovisko, to stanovisko je tiež, tiež výsledkom medzirezortného pripomienkového konania, ktoré sa v skrátenej forme odohrá aj k stanovisku vlády k poslaneckému návrhu zákona.
V tomto prípade to tak nebolo. Vláda nezaujala žiadne stanovisko k novele Civilného mimosporového poriadku, ministerstvo spravodlivosti nedalo do medzirezortného pripomienkového konania návrh stanoviska vlády k tejto novele, čo považujem za veľmi zvláštne, lebo Civilný mimosporový poriadok, rovnako ako ďalšie dva civilné procesne kódexy sú výsledkom mnohoročnej práce množstva odborníkov na rekodifikácii civilného práva procesného. Je to vec, ktorá je v gescii ministerstva spravodlivosti, a je to vec, pri ktorej sa predpokladalo, že tie nové kódexy, ktoré nahradili dovtedajší Občiansky súdny poriadok, by mali mať väčšiu stabilitu a trvanlivosť, nemali by sa často meniť, nemalo by sa do nich tak často zasahovať. Samozrejme, že prax si vyžiada, že aj tieto kódexy budú menené. V realite by však parlament mal pristupovať veľmi opatrne k snahe len tak nejakými drobnými úpravami zasahovať do či už Civilného sporového poriadku, alebo, alebo Civilného mimosporového poriadku.
Keďže sme sa nedočkali oficiálneho stanoviska vlády ani oficiálneho postoja ministerstva spravodlivosti, pani poslankyňa Natália Blahová, predsedníčka poslaneckého klubu SaS, ktorá tento návrh kritizovala, si vyžiadala z ministerstva spravodlivosti, z odboru rekodifikácie občianskeho práva, stanovisko k tomuto návrhu a dovolím si z neho zacitovať, keďže nemáme tu stanovisko vlády, tak aspoň stanovisko relevantného odboru ministerstva spravodlivosti. (Reakcia z pléna.)
No, ja som rád, že je tu pán minister a zapojí sa, zapojí sa do rozpravy aj inak ako, ako tým, že bude ma prerušovať počas vystúpenia, a teda určite má priestor vystúpiť, vystúpiť kedykoľvek a vysvetliť, prečo napríklad ministerstvo spravodlivosti nedalo do pripomienkového konania tento poslanecký návrh zákona.
Odbor rekodifikácie občianskeho práva je relevantný, a to z dôvodu, že práve do jeho gescie patrí Civilný mimosporový poriadok. A v stanovisku, ktoré podpísal pán profesor doktor Marek Števček, riaditeľ odboru rekodifikácie občianskeho práva ministerstva spravodlivosti, sa uvádza okrem iného toto: "Po dôkladnom oboznámení sa s predmetným podaním, ako aj s návrhom poslancov, s jeho dôvodovou správou uvádzame nasledovné.
Množstvo súčasných odborníkov zastáva názor, že rozhodnutie v návratovom konaní je rozhodnutím vo veci samej a z tejto mylnej prezumpcie vyvodzujú nesprávne závery. Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, čiže Haagsky dohovor, v čl. 19 jasne stanovuje, že rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva. Pojem opatrovnícke právo v Haagskom dohovore zodpovedá slovenskej právnej terminológii rodičovským právam a povinnostiam. To znamená, že akékoľvek rozhodnutie v návratovom konaní neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, teda nemá charakter res iudicata, vo vzťahu k rodičovským právam a povinnostiam. O úprave rodičovských práv a povinností vždy rozhoduje súd, ktorý má právomoc konať vo veci rodičovských práv a povinností, a tento súd nie je totožný so súdom rozhodujúcim o návrate dieťaťa. Haagsky dohovor priamo vylučuje, aby súd štátu, v ktorom sa rozhoduje o návrate dieťaťa, rozhodoval o rodičovských právach a povinnostiach. Haagsky dohovor vychádza z predpokladu, že po ukončení návratového konania, či už s vrátením, alebo bez vrátenia dieťaťa, bude potrebné rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností, ak rodičia nedosiahnu zhodu, pretože v dôsledku únosu dieťaťa došlo k zmene pomerov, a teda k potrebe nového rozhodnutia. Preto nové skutočnosti, ktoré nastanú po právoplatnosti rozhodnutia v návratovom konaní, vie zohľadniť súd, ktorý bude rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností."
Z uvedeného dôvodu nepovažujú možnosť obnovy konania v návratových konaniach za relevantnú či prínosnú.
"Podľa nášho názoru obnova konania má zmysel tam, kde rozhodnutie vo veci sa stáva prekážkou v rozhodnutej veci. Rozhodnutie v návratových konaniach nemá charakter res iudicata vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností a nemá vplyv na skutočnosť, že právomoc rozhodnúť vo veci samej, teda vo veci úpravy rodičovských práv a povinností, má iný súd v samostatnom konaní."
Na opačnej strane ministerstvo spravodlivosti priznáva: "Existujú názory, že rozhodnutie vydané v konaní o návrat maloletého do cudziny pri rodičovskom únose možno považovať za samostatné rozhodnutie, rozhodnutie vo veci. Voči tomuto rozhodnutiu by v takomto prípade bola vnímaná prípustnosť žaloby na obnovu konania ako prostriedok ultima ratio nápravy nezákonnosti vo výnimočných prípadoch porušenia zákonnosti, pokiaľ modifikáciu rozhodnutia nie je možné dosiahnuť inak."
Odbor ministerstva spravodlivosti uzaviera. "Vzhľadom na to, že ide o citlivú otázku a názory odbornej verejnosti na túto problematiku nie sú doktrinálne ustálené, považujeme akýkoľvek legislatívny zásah v tejto veci v súčasnej dobe za predčasný."
Predkladatelia návrhu tejto novely argumentovali najlepším záujmom dieťaťa. Kritici schválenej novely takisto argumentujú najlepším záujmom dieťaťa.
Pán prezident v rozhodnutí o vetovaní schváleného zákona hovorí o tom, že tento zákon nepresadzuje najlepšie záujmy dieťaťa, pretože jeho používaním sa predlžuje stav právnej neistoty, v ktorej sa dieťa nachádza. Pripustenie žaloby o obnovu konania proti predbežnému rozhodnutiu v rodinnoprávnych veciach je neprimeraný zásah do stability procesnoprávnych vzťahov založených takým predbežným opatrením, ktorej cieľom je vytvoriť skutkové a právne predpoklady na konečné rozhodnutie. Predstavuje ničím neodôvodnenú zmenu koncepcie tohto mimoriadneho opravného prostriedku na účel, ktorý je v skutočnosti v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa.
Čiže čo je najlepší záujem dieťaťa v návratových veciach? Samozrejme, že návratové veci riešia tzv. rodičovské únosy alebo neoprávnené premiestnenie dieťaťa, nerozhodujú o tom, komu z rodičov má byť maloleté dieťa zverené, nerozhodujú o tom, akým spôsobom majú byť upravené ich práva, povinnosti. Rozhodujú o tom, súd ktorej krajiny je príslušný, aby rozhodol o rodičovských právach a povinnostiach.
A to, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, je, samozrejme, že to rozhodnutie má byť zákonné, ale má byť rýchle. Pretože ako sa tie, tie konania naťahujú, tak sa aj predlžuje doba, čas, kedy sa o veci, o veci rozhodne alebo môže rozhodnúť. Pán prezident sa domnieva, že ak umožníme žalobu na obnovu konania, ako to predpokladá schválená novela, tak to bude v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, pretože to môže viesť k oslabeniu účinkov Haagskeho dohovoru a nariadenia Brusel 2A.
Naozaj tento zákon vyvolal mimoriadny rozruch, ja si nepamätám na rokovanie ústavnoprávneho výboru, kde by sme mali niekoľko veľvyslancov, pričom dvaja z tých veľvyslancov na rokovaní ústavnoprávneho výboru vystúpili, vzniesli kritické výhrady, vzniesli vážne pochybnosti, či schválená novela nebude znamenať porušenie povinností Slovenskej republiky voči Haagskemu dohovoru, či nebude znamenať neúmerné naťahovanie a predlžovanie konania v návratových veciach. Je to medzinárodný záväzok, a ak by sme schválením alebo opätovným potvrdením už schváleného zákona mali vytvoriť právny stav, ktorý by spochybňoval naše medzinárodné záväzky, bol by to problém. To, že máme dodržiavať medzinárodné záväzky nie preto, že by sme nevedeli sami, čo je dobré pre našu krajinu, našich občanov a v tomto prípade detí. To, že sa k niečomu zaviažeme, znamená, že chceme určité veci riešiť spoločne spolu s inými a že to považujeme za dobré pre našu krajinu, pre našich občanov.
Dnes napríklad oslavujeme Deň Európy, sme členskou krajinou Európskej únie a samozrejme, že nám z toho vyplývajú záväzky, ktoré musíme plniť. A nemusíme ich plniť iba preto, lebo nám to niekto nakazuje, ale preto, že sme sa k nim prihlásili a že ich považujeme za správne.
V tomto prípade platí niečo veľmi podobné. Ak chceme, aby návratové konania prebiehali rýchlo v situácii, keď je dieťa neoprávnene premiestnené zo Slovenska do cudziny, čiže keď sme my v opačnom garde, ako bol podnet k tejto novele, tak žiadame od iných krajín, aby dodržiavali Haagsky dohovor, aby rozhodovali rýchlo, aby, aby nebránili, nebránili, nebránili výkonu rozhodnutia v návratových veciach a aby sa čím skôr mohlo rozhodnúť o právach maloletých.
Keď chceme od druhých, aby rešpektovali medzinárodné záväzky, keď je to pre nás výhodné, nemôžeme sa tváriť, že keď to pre nás výhodné nie je, keď ide o to, že pre nášho občana by bolo výhodnejšie, alebo, alebo, alebo pre nášho občana, ktorý je rodičom, by bolo výhodnejšie nerešpektovať Haagsky dohovor, naťahovať to konanie, tak vtedy medzinárodné záväzky neplatia. Tak to jednoducho nefunguje.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
Vystúpenia
17:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:16
Ľubomír PetrákZ predchádzajúceho obdobia, keď hovoríte o historickej pamäti, vyšlo, že mnohé súkromné vzdelávacie agentúry, nehovorím, že všetky, lebo boli niektoré, nebolo ich celkom málo, ktoré boli vysoko kvalitné a poskytovali aj kvalitné vzdelávanie, ale aj veľká časť týchto organizácií pracovala skôr na komerčnom princípe, to znamená, za peniaze, ktoré, ktoré dostali s menším množstvom roboty, to znamená, s menším odprednášaným rozsahom, vydávali certifikáty o kreditoch, ktoré znamenali automaticky rast platov učiteľov, na mená.
Po týchto skúsenostiach sa táto možnosť zavrhla a povedalo sa, že priamo riadená organizácia pod ministerstvom je organizácia, kde minister aj tak zodpovedá za chod rezortu školstva a takisto zodpovedá za činnosť týchto organizácií, to znamená, má priamy dosah aj personálnej možnosti výmeny v prípade, že sa budú diať niektoré veci, ktoré nie sú v súlade s očakávaniami, že môžu pristúpiť aj k priamym personálnym výmenám a zabezpečiť chod aj tejto organizácie a ďalšieho vzdelávania.
Čiže toto bola jediná logika, ktorá tu, ktorá tu bola a zatiaľ sa mi zdá, že táto logika je správna.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
9.5.2019 o 17:16 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem. Len jedna krátka poznámka. Pani kolegyňa, ubezpečujem vás, že metodicko-poradenské centrá nepotrebujú väčší krajec, ony majú ako relatívne dostatok práce i teraz. Ale keď sa posudzovalo, akým spôsobom sfunkčniť systém vzdelávania a urobiť ho, urobiť ho trošku schopnejším reagovať na potreby praxe veľmi operatívne, tak v zásade máte dve možnosti. Buď to bude štátna organizácia, keď hovoríme o tom, že potrebujeme vytvoriť niečo súbežne s pedagogickými fakultami, alebo to budú súkromné organizácie.
Z predchádzajúceho obdobia, keď hovoríte o historickej pamäti, vyšlo, že mnohé súkromné vzdelávacie agentúry, nehovorím, že všetky, lebo boli niektoré, nebolo ich celkom málo, ktoré boli vysoko kvalitné a poskytovali aj kvalitné vzdelávanie, ale aj veľká časť týchto organizácií pracovala skôr na komerčnom princípe, to znamená, za peniaze, ktoré, ktoré dostali s menším množstvom roboty, to znamená, s menším odprednášaným rozsahom, vydávali certifikáty o kreditoch, ktoré znamenali automaticky rast platov učiteľov, na mená.
Po týchto skúsenostiach sa táto možnosť zavrhla a povedalo sa, že priamo riadená organizácia pod ministerstvom je organizácia, kde minister aj tak zodpovedá za chod rezortu školstva a takisto zodpovedá za činnosť týchto organizácií, to znamená, má priamy dosah aj personálnej možnosti výmeny v prípade, že sa budú diať niektoré veci, ktoré nie sú v súlade s očakávaniami, že môžu pristúpiť aj k priamym personálnym výmenám a zabezpečiť chod aj tejto organizácie a ďalšieho vzdelávania.
Čiže toto bola jediná logika, ktorá tu, ktorá tu bola a zatiaľ sa mi zdá, že táto logika je správna.
Rozpracované
17:18
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:18
Adriana PčolinskáA znova opakujem, ja nepochybujem o tom, že formálne všetko bude ošetrené, že na všetko sa bude myslieť a taktiež pani ministerka pri najlepšej vôli, vedomí a...
A znova opakujem, ja nepochybujem o tom, že formálne všetko bude ošetrené, že na všetko sa bude myslieť a taktiež pani ministerka pri najlepšej vôli, vedomí a svedomí bude sa snažiť o to, aby všetko bolo dodržiavané.
Ja len vychádzam z toho, že v minulosti, keď som pôsobila na tej vysokej škole ešte v Bratislave a mali sme napríklad také rozširujúce štúdium, tak vždy ľudia sú len ľudia a každý hľadá tú cestičku menšieho odporu a v konečnom dôsledku tu platí krásne to príslovie, že keď "kocúr nie je doma, myši majú raj".
Čiže oficiálne, formálne všetko bude fantastické, štátnice prebehnú, záverečné práce sa napíšu, lenže v reále ja stále hovorím o tej jednej veci, že kým sa, od momentu, kým sa dopracujete k tomu titulu, hej, že ako to bude prebiehať. A ja stále rozlišujem medzi teóriou, teoretickými poznatkami, ktoré vedia predať, ja neviem, tí docenti, profesori, a potom rozlišujem medzi tou praxou tých učiteľov, ktorí v konečnom dôsledku tí žiadatelia o rozširujúce štúdium tú prax nepotrebujú, to je v podstate celé. Už potom vo finále, že čo a ako to formálne uzavretie, ja nepochybujem o tom, že všetko bude kóšer, len do toho momentu, kým sa dopracujeme k tomu zelenému stolu, ako bude prebiehať tá výučba a to školenie. To je celé.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
9.5.2019 o 17:18 hod.
doc. PaedDr. PhD.
Adriana Pčolinská
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja len trošku poopravím, že ja som myslela ten krajec chleba nie v zmysle čo do množstva roboty, ja som si istá, že oni majú čo robiť aj na tom metodickom centre, ja som skôr myslela ten finančný objem, ten balík, ktorý má byť alokovaný na túto, na tento účel.
A znova opakujem, ja nepochybujem o tom, že formálne všetko bude ošetrené, že na všetko sa bude myslieť a taktiež pani ministerka pri najlepšej vôli, vedomí a svedomí bude sa snažiť o to, aby všetko bolo dodržiavané.
Ja len vychádzam z toho, že v minulosti, keď som pôsobila na tej vysokej škole ešte v Bratislave a mali sme napríklad také rozširujúce štúdium, tak vždy ľudia sú len ľudia a každý hľadá tú cestičku menšieho odporu a v konečnom dôsledku tu platí krásne to príslovie, že keď "kocúr nie je doma, myši majú raj".
Čiže oficiálne, formálne všetko bude fantastické, štátnice prebehnú, záverečné práce sa napíšu, lenže v reále ja stále hovorím o tej jednej veci, že kým sa, od momentu, kým sa dopracujete k tomu titulu, hej, že ako to bude prebiehať. A ja stále rozlišujem medzi teóriou, teoretickými poznatkami, ktoré vedia predať, ja neviem, tí docenti, profesori, a potom rozlišujem medzi tou praxou tých učiteľov, ktorí v konečnom dôsledku tí žiadatelia o rozširujúce štúdium tú prax nepotrebujú, to je v podstate celé. Už potom vo finále, že čo a ako to formálne uzavretie, ja nepochybujem o tom, že všetko bude kóšer, len do toho momentu, kým sa dopracujeme k tomu zelenému stolu, ako bude prebiehať tá výučba a to školenie. To je celé.
Ďakujem.
Rozpracované
17:20
Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:20
Ondrej DostálPrezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí v nadväznosti na pripomienky k zákonu navrhol, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
Predseda Národnej rady rozhodnutím pridelil...
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí v nadväznosti na pripomienky k zákonu navrhol, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
Predseda Národnej rady rozhodnutím pridelil zákon vrátený prezidentom na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určil aj ako gestorský. Ústavnoprávny výbor zákon vrátený prezidentom prerokoval, avšak neprijal uznesenie, keďže predložený návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Návrh správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor na 98. schôdzi 9. mája 2019. Správa gestorského výboru bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 617 z 9. mája 2019, ktorou gestorský výbor odporúča vrátený zákon schváliť.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako spravodajca.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
9.5.2019 o 17:20 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku prerokovania zákona vráteného prezidentom na opätovné prerokovanie Národnou radou (tlač 1438) v ústavnoprávnom výbore.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí v nadväznosti na pripomienky k zákonu navrhol, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
Predseda Národnej rady rozhodnutím pridelil zákon vrátený prezidentom na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určil aj ako gestorský. Ústavnoprávny výbor zákon vrátený prezidentom prerokoval, avšak neprijal uznesenie, keďže predložený návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Návrh správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor na 98. schôdzi 9. mája 2019. Správa gestorského výboru bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 617 z 9. mája 2019, ktorou gestorský výbor odporúča vrátený zákon schváliť.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako spravodajca.
Rozpracované
17:22
Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:22
Ondrej DostálRokujeme o prezidentom vrátenej novele Civilného mimosporového poriadku, ktorá je zdanlivo veľmi stručná a diétna, ale svojimi dosahmi vyvolala taký rozruch, ako veľmi málo zákonov schválených v Národnej rade Slovenskej republiky vrátane účasti viacerých veľvyslancov a zástupcov veľvyslanectiev na rokovaní ústavnoprávneho výboru.
Rokujeme o prezidentom vrátenej novele Civilného mimosporového poriadku, ktorá je zdanlivo veľmi stručná a diétna, ale svojimi dosahmi vyvolala taký rozruch, ako veľmi málo zákonov schválených v Národnej rade Slovenskej republiky vrátane účasti viacerých veľvyslancov a zástupcov veľvyslanectiev na rokovaní ústavnoprávneho výboru.
Kým sa dostanem k tým pripomienkam, pre ktoré prezident republiky vrátil návrh zákona na opätovné prerokovanie s odporúčaním neprijať tento zákon ako celok, rád by som pripomenul postup, akým bol tento zákon schválený v Národnej rade.
Ide o poslanecký návrh zákona, ktorý predložili páni poslanci Marček a pani poslankyňa Šimkovičová. Pri poslaneckých návrhoch zákona je obvyklý postup v zmysle zákona o rokovacom poriadku taký, že Národná rada alebo predseda Národnej rady zašle vláde na vyjadrenie návrh zákona, ktorý predložili poslanci alebo skupina poslancov a ktorý postúpil do druhého čítania. Vláda obvykle nemá tú povinnosť, ale obvykle k návrhu zákona ešte pred tým, ako je v druhom čítaní prerokovaný vo výboroch a v pléne, zaujme stanovisko, to stanovisko je tiež, tiež výsledkom medzirezortného pripomienkového konania, ktoré sa v skrátenej forme odohrá aj k stanovisku vlády k poslaneckému návrhu zákona.
V tomto prípade to tak nebolo. Vláda nezaujala žiadne stanovisko k novele Civilného mimosporového poriadku, ministerstvo spravodlivosti nedalo do medzirezortného pripomienkového konania návrh stanoviska vlády k tejto novele, čo považujem za veľmi zvláštne, lebo Civilný mimosporový poriadok, rovnako ako ďalšie dva civilné procesne kódexy sú výsledkom mnohoročnej práce množstva odborníkov na rekodifikácii civilného práva procesného. Je to vec, ktorá je v gescii ministerstva spravodlivosti, a je to vec, pri ktorej sa predpokladalo, že tie nové kódexy, ktoré nahradili dovtedajší Občiansky súdny poriadok, by mali mať väčšiu stabilitu a trvanlivosť, nemali by sa často meniť, nemalo by sa do nich tak často zasahovať. Samozrejme, že prax si vyžiada, že aj tieto kódexy budú menené. V realite by však parlament mal pristupovať veľmi opatrne k snahe len tak nejakými drobnými úpravami zasahovať do či už Civilného sporového poriadku, alebo, alebo Civilného mimosporového poriadku.
Keďže sme sa nedočkali oficiálneho stanoviska vlády ani oficiálneho postoja ministerstva spravodlivosti, pani poslankyňa Natália Blahová, predsedníčka poslaneckého klubu SaS, ktorá tento návrh kritizovala, si vyžiadala z ministerstva spravodlivosti, z odboru rekodifikácie občianskeho práva, stanovisko k tomuto návrhu a dovolím si z neho zacitovať, keďže nemáme tu stanovisko vlády, tak aspoň stanovisko relevantného odboru ministerstva spravodlivosti. (Reakcia z pléna.)
No, ja som rád, že je tu pán minister a zapojí sa, zapojí sa do rozpravy aj inak ako, ako tým, že bude ma prerušovať počas vystúpenia, a teda určite má priestor vystúpiť, vystúpiť kedykoľvek a vysvetliť, prečo napríklad ministerstvo spravodlivosti nedalo do pripomienkového konania tento poslanecký návrh zákona.
Odbor rekodifikácie občianskeho práva je relevantný, a to z dôvodu, že práve do jeho gescie patrí Civilný mimosporový poriadok. A v stanovisku, ktoré podpísal pán profesor doktor Marek Števček, riaditeľ odboru rekodifikácie občianskeho práva ministerstva spravodlivosti, sa uvádza okrem iného toto: "Po dôkladnom oboznámení sa s predmetným podaním, ako aj s návrhom poslancov, s jeho dôvodovou správou uvádzame nasledovné.
Množstvo súčasných odborníkov zastáva názor, že rozhodnutie v návratovom konaní je rozhodnutím vo veci samej a z tejto mylnej prezumpcie vyvodzujú nesprávne závery. Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, čiže Haagsky dohovor, v čl. 19 jasne stanovuje, že rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva. Pojem opatrovnícke právo v Haagskom dohovore zodpovedá slovenskej právnej terminológii rodičovským právam a povinnostiam. To znamená, že akékoľvek rozhodnutie v návratovom konaní neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, teda nemá charakter res iudicata, vo vzťahu k rodičovským právam a povinnostiam. O úprave rodičovských práv a povinností vždy rozhoduje súd, ktorý má právomoc konať vo veci rodičovských práv a povinností, a tento súd nie je totožný so súdom rozhodujúcim o návrate dieťaťa. Haagsky dohovor priamo vylučuje, aby súd štátu, v ktorom sa rozhoduje o návrate dieťaťa, rozhodoval o rodičovských právach a povinnostiach. Haagsky dohovor vychádza z predpokladu, že po ukončení návratového konania, či už s vrátením, alebo bez vrátenia dieťaťa, bude potrebné rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností, ak rodičia nedosiahnu zhodu, pretože v dôsledku únosu dieťaťa došlo k zmene pomerov, a teda k potrebe nového rozhodnutia. Preto nové skutočnosti, ktoré nastanú po právoplatnosti rozhodnutia v návratovom konaní, vie zohľadniť súd, ktorý bude rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností."
Z uvedeného dôvodu nepovažujú možnosť obnovy konania v návratových konaniach za relevantnú či prínosnú.
"Podľa nášho názoru obnova konania má zmysel tam, kde rozhodnutie vo veci sa stáva prekážkou v rozhodnutej veci. Rozhodnutie v návratových konaniach nemá charakter res iudicata vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností a nemá vplyv na skutočnosť, že právomoc rozhodnúť vo veci samej, teda vo veci úpravy rodičovských práv a povinností, má iný súd v samostatnom konaní."
Na opačnej strane ministerstvo spravodlivosti priznáva: "Existujú názory, že rozhodnutie vydané v konaní o návrat maloletého do cudziny pri rodičovskom únose možno považovať za samostatné rozhodnutie, rozhodnutie vo veci. Voči tomuto rozhodnutiu by v takomto prípade bola vnímaná prípustnosť žaloby na obnovu konania ako prostriedok ultima ratio nápravy nezákonnosti vo výnimočných prípadoch porušenia zákonnosti, pokiaľ modifikáciu rozhodnutia nie je možné dosiahnuť inak."
Odbor ministerstva spravodlivosti uzaviera. "Vzhľadom na to, že ide o citlivú otázku a názory odbornej verejnosti na túto problematiku nie sú doktrinálne ustálené, považujeme akýkoľvek legislatívny zásah v tejto veci v súčasnej dobe za predčasný."
Predkladatelia návrhu tejto novely argumentovali najlepším záujmom dieťaťa. Kritici schválenej novely takisto argumentujú najlepším záujmom dieťaťa.
Pán prezident v rozhodnutí o vetovaní schváleného zákona hovorí o tom, že tento zákon nepresadzuje najlepšie záujmy dieťaťa, pretože jeho používaním sa predlžuje stav právnej neistoty, v ktorej sa dieťa nachádza. Pripustenie žaloby o obnovu konania proti predbežnému rozhodnutiu v rodinnoprávnych veciach je neprimeraný zásah do stability procesnoprávnych vzťahov založených takým predbežným opatrením, ktorej cieľom je vytvoriť skutkové a právne predpoklady na konečné rozhodnutie. Predstavuje ničím neodôvodnenú zmenu koncepcie tohto mimoriadneho opravného prostriedku na účel, ktorý je v skutočnosti v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa.
Čiže čo je najlepší záujem dieťaťa v návratových veciach? Samozrejme, že návratové veci riešia tzv. rodičovské únosy alebo neoprávnené premiestnenie dieťaťa, nerozhodujú o tom, komu z rodičov má byť maloleté dieťa zverené, nerozhodujú o tom, akým spôsobom majú byť upravené ich práva, povinnosti. Rozhodujú o tom, súd ktorej krajiny je príslušný, aby rozhodol o rodičovských právach a povinnostiach.
A to, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, je, samozrejme, že to rozhodnutie má byť zákonné, ale má byť rýchle. Pretože ako sa tie, tie konania naťahujú, tak sa aj predlžuje doba, čas, kedy sa o veci, o veci rozhodne alebo môže rozhodnúť. Pán prezident sa domnieva, že ak umožníme žalobu na obnovu konania, ako to predpokladá schválená novela, tak to bude v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, pretože to môže viesť k oslabeniu účinkov Haagskeho dohovoru a nariadenia Brusel 2A.
Naozaj tento zákon vyvolal mimoriadny rozruch, ja si nepamätám na rokovanie ústavnoprávneho výboru, kde by sme mali niekoľko veľvyslancov, pričom dvaja z tých veľvyslancov na rokovaní ústavnoprávneho výboru vystúpili, vzniesli kritické výhrady, vzniesli vážne pochybnosti, či schválená novela nebude znamenať porušenie povinností Slovenskej republiky voči Haagskemu dohovoru, či nebude znamenať neúmerné naťahovanie a predlžovanie konania v návratových veciach. Je to medzinárodný záväzok, a ak by sme schválením alebo opätovným potvrdením už schváleného zákona mali vytvoriť právny stav, ktorý by spochybňoval naše medzinárodné záväzky, bol by to problém. To, že máme dodržiavať medzinárodné záväzky nie preto, že by sme nevedeli sami, čo je dobré pre našu krajinu, našich občanov a v tomto prípade detí. To, že sa k niečomu zaviažeme, znamená, že chceme určité veci riešiť spoločne spolu s inými a že to považujeme za dobré pre našu krajinu, pre našich občanov.
Dnes napríklad oslavujeme Deň Európy, sme členskou krajinou Európskej únie a samozrejme, že nám z toho vyplývajú záväzky, ktoré musíme plniť. A nemusíme ich plniť iba preto, lebo nám to niekto nakazuje, ale preto, že sme sa k nim prihlásili a že ich považujeme za správne.
V tomto prípade platí niečo veľmi podobné. Ak chceme, aby návratové konania prebiehali rýchlo v situácii, keď je dieťa neoprávnene premiestnené zo Slovenska do cudziny, čiže keď sme my v opačnom garde, ako bol podnet k tejto novele, tak žiadame od iných krajín, aby dodržiavali Haagsky dohovor, aby rozhodovali rýchlo, aby, aby nebránili, nebránili, nebránili výkonu rozhodnutia v návratových veciach a aby sa čím skôr mohlo rozhodnúť o právach maloletých.
Keď chceme od druhých, aby rešpektovali medzinárodné záväzky, keď je to pre nás výhodné, nemôžeme sa tváriť, že keď to pre nás výhodné nie je, keď ide o to, že pre nášho občana by bolo výhodnejšie, alebo, alebo, alebo pre nášho občana, ktorý je rodičom, by bolo výhodnejšie nerešpektovať Haagsky dohovor, naťahovať to konanie, tak vtedy medzinárodné záväzky neplatia. Tak to jednoducho nefunguje.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
9.5.2019 o 17:22 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Ospravedlňujem sa, pánu ministrovi, že ho ešte trochu zdržím, ale teda týka sa to aj jeho ministerstva.
Rokujeme o prezidentom vrátenej novele Civilného mimosporového poriadku, ktorá je zdanlivo veľmi stručná a diétna, ale svojimi dosahmi vyvolala taký rozruch, ako veľmi málo zákonov schválených v Národnej rade Slovenskej republiky vrátane účasti viacerých veľvyslancov a zástupcov veľvyslanectiev na rokovaní ústavnoprávneho výboru.
Kým sa dostanem k tým pripomienkam, pre ktoré prezident republiky vrátil návrh zákona na opätovné prerokovanie s odporúčaním neprijať tento zákon ako celok, rád by som pripomenul postup, akým bol tento zákon schválený v Národnej rade.
Ide o poslanecký návrh zákona, ktorý predložili páni poslanci Marček a pani poslankyňa Šimkovičová. Pri poslaneckých návrhoch zákona je obvyklý postup v zmysle zákona o rokovacom poriadku taký, že Národná rada alebo predseda Národnej rady zašle vláde na vyjadrenie návrh zákona, ktorý predložili poslanci alebo skupina poslancov a ktorý postúpil do druhého čítania. Vláda obvykle nemá tú povinnosť, ale obvykle k návrhu zákona ešte pred tým, ako je v druhom čítaní prerokovaný vo výboroch a v pléne, zaujme stanovisko, to stanovisko je tiež, tiež výsledkom medzirezortného pripomienkového konania, ktoré sa v skrátenej forme odohrá aj k stanovisku vlády k poslaneckému návrhu zákona.
V tomto prípade to tak nebolo. Vláda nezaujala žiadne stanovisko k novele Civilného mimosporového poriadku, ministerstvo spravodlivosti nedalo do medzirezortného pripomienkového konania návrh stanoviska vlády k tejto novele, čo považujem za veľmi zvláštne, lebo Civilný mimosporový poriadok, rovnako ako ďalšie dva civilné procesne kódexy sú výsledkom mnohoročnej práce množstva odborníkov na rekodifikácii civilného práva procesného. Je to vec, ktorá je v gescii ministerstva spravodlivosti, a je to vec, pri ktorej sa predpokladalo, že tie nové kódexy, ktoré nahradili dovtedajší Občiansky súdny poriadok, by mali mať väčšiu stabilitu a trvanlivosť, nemali by sa často meniť, nemalo by sa do nich tak často zasahovať. Samozrejme, že prax si vyžiada, že aj tieto kódexy budú menené. V realite by však parlament mal pristupovať veľmi opatrne k snahe len tak nejakými drobnými úpravami zasahovať do či už Civilného sporového poriadku, alebo, alebo Civilného mimosporového poriadku.
Keďže sme sa nedočkali oficiálneho stanoviska vlády ani oficiálneho postoja ministerstva spravodlivosti, pani poslankyňa Natália Blahová, predsedníčka poslaneckého klubu SaS, ktorá tento návrh kritizovala, si vyžiadala z ministerstva spravodlivosti, z odboru rekodifikácie občianskeho práva, stanovisko k tomuto návrhu a dovolím si z neho zacitovať, keďže nemáme tu stanovisko vlády, tak aspoň stanovisko relevantného odboru ministerstva spravodlivosti. (Reakcia z pléna.)
No, ja som rád, že je tu pán minister a zapojí sa, zapojí sa do rozpravy aj inak ako, ako tým, že bude ma prerušovať počas vystúpenia, a teda určite má priestor vystúpiť, vystúpiť kedykoľvek a vysvetliť, prečo napríklad ministerstvo spravodlivosti nedalo do pripomienkového konania tento poslanecký návrh zákona.
Odbor rekodifikácie občianskeho práva je relevantný, a to z dôvodu, že práve do jeho gescie patrí Civilný mimosporový poriadok. A v stanovisku, ktoré podpísal pán profesor doktor Marek Števček, riaditeľ odboru rekodifikácie občianskeho práva ministerstva spravodlivosti, sa uvádza okrem iného toto: "Po dôkladnom oboznámení sa s predmetným podaním, ako aj s návrhom poslancov, s jeho dôvodovou správou uvádzame nasledovné.
Množstvo súčasných odborníkov zastáva názor, že rozhodnutie v návratovom konaní je rozhodnutím vo veci samej a z tejto mylnej prezumpcie vyvodzujú nesprávne závery. Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, čiže Haagsky dohovor, v čl. 19 jasne stanovuje, že rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva. Pojem opatrovnícke právo v Haagskom dohovore zodpovedá slovenskej právnej terminológii rodičovským právam a povinnostiam. To znamená, že akékoľvek rozhodnutie v návratovom konaní neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, teda nemá charakter res iudicata, vo vzťahu k rodičovským právam a povinnostiam. O úprave rodičovských práv a povinností vždy rozhoduje súd, ktorý má právomoc konať vo veci rodičovských práv a povinností, a tento súd nie je totožný so súdom rozhodujúcim o návrate dieťaťa. Haagsky dohovor priamo vylučuje, aby súd štátu, v ktorom sa rozhoduje o návrate dieťaťa, rozhodoval o rodičovských právach a povinnostiach. Haagsky dohovor vychádza z predpokladu, že po ukončení návratového konania, či už s vrátením, alebo bez vrátenia dieťaťa, bude potrebné rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností, ak rodičia nedosiahnu zhodu, pretože v dôsledku únosu dieťaťa došlo k zmene pomerov, a teda k potrebe nového rozhodnutia. Preto nové skutočnosti, ktoré nastanú po právoplatnosti rozhodnutia v návratovom konaní, vie zohľadniť súd, ktorý bude rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností."
Z uvedeného dôvodu nepovažujú možnosť obnovy konania v návratových konaniach za relevantnú či prínosnú.
"Podľa nášho názoru obnova konania má zmysel tam, kde rozhodnutie vo veci sa stáva prekážkou v rozhodnutej veci. Rozhodnutie v návratových konaniach nemá charakter res iudicata vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností a nemá vplyv na skutočnosť, že právomoc rozhodnúť vo veci samej, teda vo veci úpravy rodičovských práv a povinností, má iný súd v samostatnom konaní."
Na opačnej strane ministerstvo spravodlivosti priznáva: "Existujú názory, že rozhodnutie vydané v konaní o návrat maloletého do cudziny pri rodičovskom únose možno považovať za samostatné rozhodnutie, rozhodnutie vo veci. Voči tomuto rozhodnutiu by v takomto prípade bola vnímaná prípustnosť žaloby na obnovu konania ako prostriedok ultima ratio nápravy nezákonnosti vo výnimočných prípadoch porušenia zákonnosti, pokiaľ modifikáciu rozhodnutia nie je možné dosiahnuť inak."
Odbor ministerstva spravodlivosti uzaviera. "Vzhľadom na to, že ide o citlivú otázku a názory odbornej verejnosti na túto problematiku nie sú doktrinálne ustálené, považujeme akýkoľvek legislatívny zásah v tejto veci v súčasnej dobe za predčasný."
Predkladatelia návrhu tejto novely argumentovali najlepším záujmom dieťaťa. Kritici schválenej novely takisto argumentujú najlepším záujmom dieťaťa.
Pán prezident v rozhodnutí o vetovaní schváleného zákona hovorí o tom, že tento zákon nepresadzuje najlepšie záujmy dieťaťa, pretože jeho používaním sa predlžuje stav právnej neistoty, v ktorej sa dieťa nachádza. Pripustenie žaloby o obnovu konania proti predbežnému rozhodnutiu v rodinnoprávnych veciach je neprimeraný zásah do stability procesnoprávnych vzťahov založených takým predbežným opatrením, ktorej cieľom je vytvoriť skutkové a právne predpoklady na konečné rozhodnutie. Predstavuje ničím neodôvodnenú zmenu koncepcie tohto mimoriadneho opravného prostriedku na účel, ktorý je v skutočnosti v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa.
Čiže čo je najlepší záujem dieťaťa v návratových veciach? Samozrejme, že návratové veci riešia tzv. rodičovské únosy alebo neoprávnené premiestnenie dieťaťa, nerozhodujú o tom, komu z rodičov má byť maloleté dieťa zverené, nerozhodujú o tom, akým spôsobom majú byť upravené ich práva, povinnosti. Rozhodujú o tom, súd ktorej krajiny je príslušný, aby rozhodol o rodičovských právach a povinnostiach.
A to, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, je, samozrejme, že to rozhodnutie má byť zákonné, ale má byť rýchle. Pretože ako sa tie, tie konania naťahujú, tak sa aj predlžuje doba, čas, kedy sa o veci, o veci rozhodne alebo môže rozhodnúť. Pán prezident sa domnieva, že ak umožníme žalobu na obnovu konania, ako to predpokladá schválená novela, tak to bude v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, pretože to môže viesť k oslabeniu účinkov Haagskeho dohovoru a nariadenia Brusel 2A.
Naozaj tento zákon vyvolal mimoriadny rozruch, ja si nepamätám na rokovanie ústavnoprávneho výboru, kde by sme mali niekoľko veľvyslancov, pričom dvaja z tých veľvyslancov na rokovaní ústavnoprávneho výboru vystúpili, vzniesli kritické výhrady, vzniesli vážne pochybnosti, či schválená novela nebude znamenať porušenie povinností Slovenskej republiky voči Haagskemu dohovoru, či nebude znamenať neúmerné naťahovanie a predlžovanie konania v návratových veciach. Je to medzinárodný záväzok, a ak by sme schválením alebo opätovným potvrdením už schváleného zákona mali vytvoriť právny stav, ktorý by spochybňoval naše medzinárodné záväzky, bol by to problém. To, že máme dodržiavať medzinárodné záväzky nie preto, že by sme nevedeli sami, čo je dobré pre našu krajinu, našich občanov a v tomto prípade detí. To, že sa k niečomu zaviažeme, znamená, že chceme určité veci riešiť spoločne spolu s inými a že to považujeme za dobré pre našu krajinu, pre našich občanov.
Dnes napríklad oslavujeme Deň Európy, sme členskou krajinou Európskej únie a samozrejme, že nám z toho vyplývajú záväzky, ktoré musíme plniť. A nemusíme ich plniť iba preto, lebo nám to niekto nakazuje, ale preto, že sme sa k nim prihlásili a že ich považujeme za správne.
V tomto prípade platí niečo veľmi podobné. Ak chceme, aby návratové konania prebiehali rýchlo v situácii, keď je dieťa neoprávnene premiestnené zo Slovenska do cudziny, čiže keď sme my v opačnom garde, ako bol podnet k tejto novele, tak žiadame od iných krajín, aby dodržiavali Haagsky dohovor, aby rozhodovali rýchlo, aby, aby nebránili, nebránili, nebránili výkonu rozhodnutia v návratových veciach a aby sa čím skôr mohlo rozhodnúť o právach maloletých.
Keď chceme od druhých, aby rešpektovali medzinárodné záväzky, keď je to pre nás výhodné, nemôžeme sa tváriť, že keď to pre nás výhodné nie je, keď ide o to, že pre nášho občana by bolo výhodnejšie, alebo, alebo, alebo pre nášho občana, ktorý je rodičom, by bolo výhodnejšie nerešpektovať Haagsky dohovor, naťahovať to konanie, tak vtedy medzinárodné záväzky neplatia. Tak to jednoducho nefunguje.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
17:38
Vystúpenie v rozprave 17:38
Gábor GálJa som nechcel vyvolať svár medzi jednotlivými vecnými odbormi na ministerstve spravodlivosti, lebo ako aj vy ste čítali stanovisko jedného z odborov...
Ja som nechcel vyvolať svár medzi jednotlivými vecnými odbormi na ministerstve spravodlivosti, lebo ako aj vy ste čítali stanovisko jedného z odborov rekodifikácie, nie je ustálená ani právnická prax, nie je ani ustálená, ani pohľady na túto záležitosť.
Dohody sa majú dodržať. Ja nechcem zas vyvolať ani diplomatické roztržky. Musím však povedať, že tu dochádza presne k dvojakému metru. A poviem. Je to návrh poslanecký. Národná rada je najvyšší ústavodarným, zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Vládna moc má k tomu zaujať stanovisko, keď k tomu vie zaujať stanovisko. Tu stanovisko ministerstvo spravodlivosti, viacero odborov malo pozitívne stanovisko, viacero malo negatívne stanovisko, my sme sa o tom bavili. Ale jedna vec, čo je tak, že niektorí ľudia sú pápežskejší ako pápež.
Totižto mimoriadne opravné prostriedky, ale opravné prostriedky majú x-štátov Európskej únie vrátane tých, ktorí tu protestovali. My sme nedostali zatiaľ, lebo, dobre, rýchlo vytiahnite, lebo to boli argumenty, že nič nové, akože Slovenská republika kebyže to zavedie, tak až také nóvum nebudeme mať, lebo je to aj v ostatných krajinách. Že, dobre, tak mi to rýchlo pripravte. A to sa robí cez rýchlu právnu pomoc. Kto nám odpovedal, z toho máme Nemecko.
Nemecko umožňuje v únosových veciach uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku dovolanie generálneho prokurátora. Nemecká právna úprava umožňuje nové skutočnosti zohľadniť aj v rámci výkonu rozhodnutia, ak je nemecký súd presvedčený, že vzhľadom na novú skutočnosť, ktorá vznikla po tom, ako rozhodnutie o návrate maloletého nadobudlo právoplatnosť, by sa výkon rozhodnutia nemal uskutočniť, možno odložiť v extrémnych prípadoch výkon rozhodnutia ad acta, to jest návrat uneseného dieťaťa do štátu, z ktorého bolo unesené.
Dánsko. Obnova konania návratu maloletého je možná v prípade, ak s tým účastníci súhlasia alebo ak to súd považuje za nevyhnutné atď. atď.
V Belgicku je prípustné dovolanie. A mohol by som pokračovať.
Kurnik, o čom sa tu bavíme? Dobre. Neštandardne, podľa mňa tieto zmeny hlavne ani ministerstvo nepristupuje k zmene procesných kódexov každý deň. Ja som stopol. Máme na Civilný sporový poriadok, máme x návrhov zmien, my to zozbierame, aby z toho nebol zas trhací kalendár.
A toto je najväčší problém aj rekodifikačného odboru, že to ide nejako mimo toho, čo my už zbierame aj na Mimosporový súdny poriadok veci, ktoré chceme zmeniť. To je problém.
To je, ale ste parlament, ja som bol dlho členom parlamentu a tiež by sa mi nepáčilo, kebyže povie minister, však to je na zváženie a ja poviem striktne, že nie. Nie, lebo je to diskutabilné.
Ale hovorím, nič nové. Nič nám nehrozí, lebo takéto možnosti majú aj inde. Ale ja som zástancom toho, keď už idem niečo zmeniť, aby sme pozbierali potrebné zmeny, aby sme to nasúkali do jedného zákona a nie aby sme museli o pár mesiacov zas pristupovať k ďalšej a ďalej novele. To mi najviac na tom vadí.
Ale z vecného hľadiska hovorím, že tu až taký problém nie je, predovšetkým hovoria to ľudia, ktorí robia s tým.
A na druhej strane treba aj to povedať, že tu nedochádza k automatickému obnovu konania, o tom rozhodne súd. Čiže keď súd povie, a to sú veľmi rýchle konania, keď súd povie, že nie sú tu splnené podmienky, aby sa konanie obnovilo, tak to konanie pôvodné sa vykoná.
Len treba sa tomu troška postaviť aj, pán poslanec Dostál, trošku odbornejšie, vecnejšie a nielen politicky, nielen takými lacnými gestami. Toto mi už fakt vadí. A my skĺzame do takých plytkých vôd, že stačia tu heslá jak za komošov na 1. mája a že sa to nič nenapĺňa, pětiletka, ja neviem čo, ale stačí, že vy ste tu povedali, vy ste tu vzniesli také vznešené slová, a pritom vôbec nemáte pravdu, vôbec to nie je tak.
Moji kolegovia sa stretli aj s niektorými veľvyslancami, aj vysvetlili, že, hopa, ale, páni, vy protestujete proti tomu, čo máte doma. Aha. Hopa. Dobre, nebudeme z toho robiť, ani nemenujem krajiny, nebudeme robiť z toho nejaké diplomatické roztržky. Nechceme sa do toho angažovať.
Ale zas keď už niečo hovoríte, tak aspoň rozprávajte pravdu a odborne. Dali ste si pozrieť komparáciu, že ako je to v iných krajinách? No, samozrejme, že nie. Tak je mi nesmierne ľúto, že, pán poslanec, to nie je prvá téma, kde skĺznete do absolútnych heslovitých vyjadrení. Nemáte vôbec šajn o tom, čo je to za vecný problém, aké sú pomery v iných štátoch. Robíte si na tom čistý politický piár a škodíte Slovenskej republike tým pádom.
Prečo to môžu mať iné krajiny a prečo to nemôže Slovenská republika? Áno, ja ako minister spravodlivosti bol by som bol radšej, kebyže to ide vykvaseným legislatívnym procesom. V tomto sa zhodneme. Ale keď sa Národná rada takto rozhodla, tak sa rozhodla. Ale keď už používame argumenty, aby sme použili argumenty, ktoré obstoja aj odborne, aj fakticky.
Ďakujem pekne.
Ďakujem za slovo. Nechcel som k tomu vystúpiť, ale ja už ani neviem, ako na toto mám zareagovať. To je aj s tou hymnou a, pán poslanec, ja som si vás vždy tak vážil, ale sa staviate do úlohy takého polyhistora, ktorý každému, všetkému rozumie, a pritom vidím, že nerozumiete ničomu.
Ja som nechcel vyvolať svár medzi jednotlivými vecnými odbormi na ministerstve spravodlivosti, lebo ako aj vy ste čítali stanovisko jedného z odborov rekodifikácie, nie je ustálená ani právnická prax, nie je ani ustálená, ani pohľady na túto záležitosť.
Dohody sa majú dodržať. Ja nechcem zas vyvolať ani diplomatické roztržky. Musím však povedať, že tu dochádza presne k dvojakému metru. A poviem. Je to návrh poslanecký. Národná rada je najvyšší ústavodarným, zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Vládna moc má k tomu zaujať stanovisko, keď k tomu vie zaujať stanovisko. Tu stanovisko ministerstvo spravodlivosti, viacero odborov malo pozitívne stanovisko, viacero malo negatívne stanovisko, my sme sa o tom bavili. Ale jedna vec, čo je tak, že niektorí ľudia sú pápežskejší ako pápež.
Totižto mimoriadne opravné prostriedky, ale opravné prostriedky majú x-štátov Európskej únie vrátane tých, ktorí tu protestovali. My sme nedostali zatiaľ, lebo, dobre, rýchlo vytiahnite, lebo to boli argumenty, že nič nové, akože Slovenská republika kebyže to zavedie, tak až také nóvum nebudeme mať, lebo je to aj v ostatných krajinách. Že, dobre, tak mi to rýchlo pripravte. A to sa robí cez rýchlu právnu pomoc. Kto nám odpovedal, z toho máme Nemecko.
Nemecko umožňuje v únosových veciach uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku dovolanie generálneho prokurátora. Nemecká právna úprava umožňuje nové skutočnosti zohľadniť aj v rámci výkonu rozhodnutia, ak je nemecký súd presvedčený, že vzhľadom na novú skutočnosť, ktorá vznikla po tom, ako rozhodnutie o návrate maloletého nadobudlo právoplatnosť, by sa výkon rozhodnutia nemal uskutočniť, možno odložiť v extrémnych prípadoch výkon rozhodnutia ad acta, to jest návrat uneseného dieťaťa do štátu, z ktorého bolo unesené.
Dánsko. Obnova konania návratu maloletého je možná v prípade, ak s tým účastníci súhlasia alebo ak to súd považuje za nevyhnutné atď. atď.
V Belgicku je prípustné dovolanie. A mohol by som pokračovať.
Kurnik, o čom sa tu bavíme? Dobre. Neštandardne, podľa mňa tieto zmeny hlavne ani ministerstvo nepristupuje k zmene procesných kódexov každý deň. Ja som stopol. Máme na Civilný sporový poriadok, máme x návrhov zmien, my to zozbierame, aby z toho nebol zas trhací kalendár.
A toto je najväčší problém aj rekodifikačného odboru, že to ide nejako mimo toho, čo my už zbierame aj na Mimosporový súdny poriadok veci, ktoré chceme zmeniť. To je problém.
To je, ale ste parlament, ja som bol dlho členom parlamentu a tiež by sa mi nepáčilo, kebyže povie minister, však to je na zváženie a ja poviem striktne, že nie. Nie, lebo je to diskutabilné.
Ale hovorím, nič nové. Nič nám nehrozí, lebo takéto možnosti majú aj inde. Ale ja som zástancom toho, keď už idem niečo zmeniť, aby sme pozbierali potrebné zmeny, aby sme to nasúkali do jedného zákona a nie aby sme museli o pár mesiacov zas pristupovať k ďalšej a ďalej novele. To mi najviac na tom vadí.
Ale z vecného hľadiska hovorím, že tu až taký problém nie je, predovšetkým hovoria to ľudia, ktorí robia s tým.
A na druhej strane treba aj to povedať, že tu nedochádza k automatickému obnovu konania, o tom rozhodne súd. Čiže keď súd povie, a to sú veľmi rýchle konania, keď súd povie, že nie sú tu splnené podmienky, aby sa konanie obnovilo, tak to konanie pôvodné sa vykoná.
Len treba sa tomu troška postaviť aj, pán poslanec Dostál, trošku odbornejšie, vecnejšie a nielen politicky, nielen takými lacnými gestami. Toto mi už fakt vadí. A my skĺzame do takých plytkých vôd, že stačia tu heslá jak za komošov na 1. mája a že sa to nič nenapĺňa, pětiletka, ja neviem čo, ale stačí, že vy ste tu povedali, vy ste tu vzniesli také vznešené slová, a pritom vôbec nemáte pravdu, vôbec to nie je tak.
Moji kolegovia sa stretli aj s niektorými veľvyslancami, aj vysvetlili, že, hopa, ale, páni, vy protestujete proti tomu, čo máte doma. Aha. Hopa. Dobre, nebudeme z toho robiť, ani nemenujem krajiny, nebudeme robiť z toho nejaké diplomatické roztržky. Nechceme sa do toho angažovať.
Ale zas keď už niečo hovoríte, tak aspoň rozprávajte pravdu a odborne. Dali ste si pozrieť komparáciu, že ako je to v iných krajinách? No, samozrejme, že nie. Tak je mi nesmierne ľúto, že, pán poslanec, to nie je prvá téma, kde skĺznete do absolútnych heslovitých vyjadrení. Nemáte vôbec šajn o tom, čo je to za vecný problém, aké sú pomery v iných štátoch. Robíte si na tom čistý politický piár a škodíte Slovenskej republike tým pádom.
Prečo to môžu mať iné krajiny a prečo to nemôže Slovenská republika? Áno, ja ako minister spravodlivosti bol by som bol radšej, kebyže to ide vykvaseným legislatívnym procesom. V tomto sa zhodneme. Ale keď sa Národná rada takto rozhodla, tak sa rozhodla. Ale keď už používame argumenty, aby sme použili argumenty, ktoré obstoja aj odborne, aj fakticky.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
17:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:46
Martin PoliačikTá prvá, ak existuje takáto medzinárodná komparácia, tak s jej súčasťou bude povedané, akým spôsobom úpravy v iných štátoch sú, neporušujú medzinárodné právo v tých bodoch, ktoré spomínal pán Dostál. Ak tu máme, ak tu máme nejaký dohovor, ktorý podľa argumentácie aj pani poslankyne Blahovej, aj pána Dostála, ktorá práve odznela, tvrdí, že ak má byť dieťa na prvom...
Tá prvá, ak existuje takáto medzinárodná komparácia, tak s jej súčasťou bude povedané, akým spôsobom úpravy v iných štátoch sú, neporušujú medzinárodné právo v tých bodoch, ktoré spomínal pán Dostál. Ak tu máme, ak tu máme nejaký dohovor, ktorý podľa argumentácie aj pani poslankyne Blahovej, aj pána Dostála, ktorá práve odznela, tvrdí, že ak má byť dieťa na prvom mieste a jeho záujem má byť prvým a jednoznačným kritériom, a ak aj pani Blahová, ktorá, sám uznáte, robí to roky, a pán Dostál právnik je, ak tvrdia, že je to v rozpore, tak by tu malo odznieť, že, že akým spôsobom tie iné úpravy v iných krajinách sa vyrovnávajú s tým, že by ten rozpor tam mohol byť. To je prvá vec.
A, a druhá vec je práve toto, čo ste povedali, a zopakujem to. Ak aj je pravda, že v iných krajinách ten inštitút existuje, tak pri jeho zavádzaní na Slovensku, ak je to v rámci vecí, ktorých vy ste gestorom ako minister spravodlivosti, tak treba jednoznačne potvrdiť, že tá zmena viacej napĺňa kritérium záujmu dieťaťa ako status quo. Ani to ste v tomto vašom príhovore neurobili, pán minister.
Takže ja by som očakával, že, že v tej vecnej rovine, ak teda pominieme fakt, že by sme mali byť jediní, čo teda asi nie sme, aj keď pri tej komparácii, neviem, že aká je sila tých inštitútov, ktoré majú iné krajiny, tak aj keď to pominieme, tak stále nie je vysvetlené, ako zavedenie tohto nového inštitútu, tejto novej možnosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
9.5.2019 o 17:46 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Pán minister, prepáčte, ale ja som čakal, že dve veci sa teraz stanú.
Tá prvá, ak existuje takáto medzinárodná komparácia, tak s jej súčasťou bude povedané, akým spôsobom úpravy v iných štátoch sú, neporušujú medzinárodné právo v tých bodoch, ktoré spomínal pán Dostál. Ak tu máme, ak tu máme nejaký dohovor, ktorý podľa argumentácie aj pani poslankyne Blahovej, aj pána Dostála, ktorá práve odznela, tvrdí, že ak má byť dieťa na prvom mieste a jeho záujem má byť prvým a jednoznačným kritériom, a ak aj pani Blahová, ktorá, sám uznáte, robí to roky, a pán Dostál právnik je, ak tvrdia, že je to v rozpore, tak by tu malo odznieť, že, že akým spôsobom tie iné úpravy v iných krajinách sa vyrovnávajú s tým, že by ten rozpor tam mohol byť. To je prvá vec.
A, a druhá vec je práve toto, čo ste povedali, a zopakujem to. Ak aj je pravda, že v iných krajinách ten inštitút existuje, tak pri jeho zavádzaní na Slovensku, ak je to v rámci vecí, ktorých vy ste gestorom ako minister spravodlivosti, tak treba jednoznačne potvrdiť, že tá zmena viacej napĺňa kritérium záujmu dieťaťa ako status quo. Ani to ste v tomto vašom príhovore neurobili, pán minister.
Takže ja by som očakával, že, že v tej vecnej rovine, ak teda pominieme fakt, že by sme mali byť jediní, čo teda asi nie sme, aj keď pri tej komparácii, neviem, že aká je sila tých inštitútov, ktoré majú iné krajiny, tak aj keď to pominieme, tak stále nie je vysvetlené, ako zavedenie tohto nového inštitútu, tejto novej možnosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
17:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:48
Ondrej DostálBol som obvinený, že, že nevystupujem odborne, že to politizujem, a pritom, tipnem si, zhruba polovicu môjho vystúpenia tvorilo...
Bol som obvinený, že, že nevystupujem odborne, že to politizujem, a pritom, tipnem si, zhruba polovicu môjho vystúpenia tvorilo čítanie stanoviska šéfa jedného z odborov ministerstva spravodlivosti. Zhodou okolností toho, ktorý pripravoval, pripravoval Civilný mimosporový poriadok, alebo teda stál na čele, stál na čele rekodifikácie civilného práva procesného.
A vidím, že teda pán minister má názor na, na túto vec. Tak mi nie je celkom jasné, prečo, prečo sa vláda k nemu nevyjadrila. Však sa mohlo vyjadriť ministerstvo spravodlivosti. To sa predsa určite stáva aj v iných prípadoch, že rôzne súčasti ministerstva majú, majú na nejakú vec rôzne názory a minister sa prikloní buď k jednému, alebo, alebo k druhému názoru a to je potom oficiálnym stanoviskom ministerstva. Často sa to potom stane aj stanoviskom vlády, čo sa v tomto prípade nestalo.
Problémom je, samozrejme, dĺžka konania. Problémom je naťahovanie konania. Problémom je, že pripustenie žaloby na obnovu konania môže predĺžiť, predĺžiť tie konania a môže to byť problém a, samozrejme, v tejto otázke, v týchto témach je to oveľa vážnejšie ako všeobecne. Aj všeobecne je to problém.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
9.5.2019 o 17:48 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Ďakujem za reakciu. Pán minister, vážim si to, aj keď teda nerozumiem celkom tomu podráždenému tónu. Hoci možno teda v kontexte s nasledujúcim bodom, keď sa ideme baviť o skrátenom legislatívnom konaní o zákaze maďarskej hymny, tak ako do istej miery aj rozumiem, že máte potrebu reagovať takto podráždene.
Bol som obvinený, že, že nevystupujem odborne, že to politizujem, a pritom, tipnem si, zhruba polovicu môjho vystúpenia tvorilo čítanie stanoviska šéfa jedného z odborov ministerstva spravodlivosti. Zhodou okolností toho, ktorý pripravoval, pripravoval Civilný mimosporový poriadok, alebo teda stál na čele, stál na čele rekodifikácie civilného práva procesného.
A vidím, že teda pán minister má názor na, na túto vec. Tak mi nie je celkom jasné, prečo, prečo sa vláda k nemu nevyjadrila. Však sa mohlo vyjadriť ministerstvo spravodlivosti. To sa predsa určite stáva aj v iných prípadoch, že rôzne súčasti ministerstva majú, majú na nejakú vec rôzne názory a minister sa prikloní buď k jednému, alebo, alebo k druhému názoru a to je potom oficiálnym stanoviskom ministerstva. Často sa to potom stane aj stanoviskom vlády, čo sa v tomto prípade nestalo.
Problémom je, samozrejme, dĺžka konania. Problémom je naťahovanie konania. Problémom je, že pripustenie žaloby na obnovu konania môže predĺžiť, predĺžiť tie konania a môže to byť problém a, samozrejme, v tejto otázke, v týchto témach je to oveľa vážnejšie ako všeobecne. Aj všeobecne je to problém.
Rozpracované
17:53
Uvádzajúci uvádza bod 17:53
Gábor GálA že som nepovedal A ani B. Viete, pán Poliačik, a to je aj hlavne pre pána Dostála, toto je trošku odbornejšia téma, aby som sa rozhodoval len ja sám. Preto sme to nechali na Národnú radu. Sú argumenty pro (pozn. red.: správne "za") aj proti.
A presne to, čo ste povedali, pán, je, že je možné, že sa to predĺži, to konanie, je možné, že tam dôjde k niečomu, no ale možné alebo nie je možné, má ísť o to, či vieme nastoliť to dobro, tú spravodlivosť pre to dieťa. O to by nám malo ísť.
Keď to vedia zabezpečiť iné štáty, tak prečo by Slovenská republika toto nemohla spraviť tiež? Sme suverénny štát, a keď vy ako zákonodarný zbor tak sa rozhodnete, tak tak bude. A ja vám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliačik, že čo je tým atribútom, že kedy nastupujú tie mimoriadne opravné prostriedky aj v iných krajinách, to sú proste - záujem dieťaťa. To sa nedá plošne povedať v zákone. To je záujem dieťaťa, kedy došlo k takému rozhodnutiu, kde tá spravodlivosť a záujem dieťaťa nebola zohľadnená, alebo kedy došlo k podstatnej zmene odvtedy tých pomerov, ktoré dávajú tým jednotlivým orgánom, to sú rôzne, tam som, že od dovolania po odvolanie, po dovolanie Generálnej prokuratúry. Každá krajina to má inak.
A že som nepovedal A ani B. Viete, pán Poliačik, a to je aj hlavne pre pána Dostála, toto je trošku odbornejšia téma, aby som sa rozhodoval len ja sám. Preto sme to nechali na Národnú radu. Sú argumenty pro (pozn. red.: správne "za") aj proti.
A presne to, čo ste povedali, pán, je, že je možné, že sa to predĺži, to konanie, je možné, že tam dôjde k niečomu, no ale možné alebo nie je možné, má ísť o to, či vieme nastoliť to dobro, tú spravodlivosť pre to dieťa. O to by nám malo ísť.
Keď to vedia zabezpečiť iné štáty, tak prečo by Slovenská republika toto nemohla spraviť tiež? Sme suverénny štát, a keď vy ako zákonodarný zbor tak sa rozhodnete, tak tak bude. A ja vám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
17:53
Návrh sa predkladá v nadväznosti na predložený poslanecký návrh zákona, ktorého cieľom je precizovanie právnej úpravy v súvislosti s hraním a spievaním štátnej hymny iného štátu a odstránenie výkladových problémov, ktoré s tým súvisia. Súčasne sa prehodnocuje rozsah ustanovení, za porušenie ktorých môže byť, príslušný okresný úrad, uložená sankcia vo forme pokuty.
Dôvodom na skrátené legislatívne konanie je v uvedenom poslaneckom návrhu zákona ochrana základných, základných práv a slobôd a v tomto prípade je to sloboda prejavu. Pretože doterajšia právna úprava, ako aj novelizácia zákona o štátnych symboloch, vykonávaná zákonom z 27. marca 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z., ktorý bol vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie, nejednoznačným spôsobom upravuje hranice a spiev..., hranie a spievanie štátnej hymny iného štátu v spojitosti s ukladaním sankcií za porušenie zákona o štátnych symboloch v tejto časti.
Keď sme po tom, čo vznikli pochybnosti, že čo, ako má upraviť tento zákon, sme sa pozreli aj do dôvodovej správy a aj v stanovisku pána prezidenta je správne poznačené, že vlastne dôvodová správa, čo sa týka možnosti spievania a hrania cudzej štátnej hymny, pod nejakou sankciou vôbec nie je uvedená, takže z toho absolútne nie je zrejmé, že aký bol účel a aká by mala byť, po tejto zmene právny stav. To už pri prerokovaní vráteného návrhu zákona už bolo ix vyjadrení, že ako sa vyjadrilo ministerstvo vnútra, že vôbec oni to takto nevykladajú. Na druhej strane mali sme tu jednu faktickú poznámku jedného z predkladateľov, sú tu rôzne právne názory.
Jednoznačne musím povedať, že čo sme tu za desiatky rokov budovali, bezproblémové spolunažívanie slovenského národa a ostatných národností v Slovenskej republike, ktoré je napriek tomu, že aká je vláda, že sme v koalícii aj so Slovenskou národnou stranou, tak toto spolunažívanie je na veľmi vysokej úrovni. Menšinám sa darí, máme problém s asimiláciou, ale aj to sa rieši. A toto teraz touto právnou neistotou sa narúša.
Tak vláda sa rozhodla, keďže môže dôjsť k tomu, že sloboda prejavu môže byť obmedzená, alebo slobodu prejavu znamená to, že sa niekto chytí a zaspieva si cudziu štátnu hymnu, sme svedkami toho, keď sú tu nejaké zahraničné nájazdy do rôznych pubov, že sa spieva napríklad, aj ja často som počul štátnu hymnu Veľkej Británie, tak už to môže byť problém. A toto problémom nemá byť. Právna istota má byť zabezpečená, má byť zabezpečená aj sloboda prejavu.
Preto ak by, á, aby vláda zabránila a napomohla navrátiť tú právnu istotu, ktorá tu má panovať, tak pristúpila k návrhu na skrátené legislatívne konanie k tomu návrhu poslancov národnej slovenskej rady.
Toľko úvod.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Ladislava Balódiho, Eleméra Jakaba, Irén Sárközy a Petra, Pétera Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.
Návrh sa predkladá v nadväznosti na predložený poslanecký návrh zákona, ktorého cieľom je precizovanie právnej úpravy v súvislosti s hraním a spievaním štátnej hymny iného štátu a odstránenie výkladových problémov, ktoré s tým súvisia. Súčasne sa prehodnocuje rozsah ustanovení, za porušenie ktorých môže byť, príslušný okresný úrad, uložená sankcia vo forme pokuty.
Dôvodom na skrátené legislatívne konanie je v uvedenom poslaneckom návrhu zákona ochrana základných, základných práv a slobôd a v tomto prípade je to sloboda prejavu. Pretože doterajšia právna úprava, ako aj novelizácia zákona o štátnych symboloch, vykonávaná zákonom z 27. marca 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z., ktorý bol vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie, nejednoznačným spôsobom upravuje hranice a spiev..., hranie a spievanie štátnej hymny iného štátu v spojitosti s ukladaním sankcií za porušenie zákona o štátnych symboloch v tejto časti.
Keď sme po tom, čo vznikli pochybnosti, že čo, ako má upraviť tento zákon, sme sa pozreli aj do dôvodovej správy a aj v stanovisku pána prezidenta je správne poznačené, že vlastne dôvodová správa, čo sa týka možnosti spievania a hrania cudzej štátnej hymny, pod nejakou sankciou vôbec nie je uvedená, takže z toho absolútne nie je zrejmé, že aký bol účel a aká by mala byť, po tejto zmene právny stav. To už pri prerokovaní vráteného návrhu zákona už bolo ix vyjadrení, že ako sa vyjadrilo ministerstvo vnútra, že vôbec oni to takto nevykladajú. Na druhej strane mali sme tu jednu faktickú poznámku jedného z predkladateľov, sú tu rôzne právne názory.
Jednoznačne musím povedať, že čo sme tu za desiatky rokov budovali, bezproblémové spolunažívanie slovenského národa a ostatných národností v Slovenskej republike, ktoré je napriek tomu, že aká je vláda, že sme v koalícii aj so Slovenskou národnou stranou, tak toto spolunažívanie je na veľmi vysokej úrovni. Menšinám sa darí, máme problém s asimiláciou, ale aj to sa rieši. A toto teraz touto právnou neistotou sa narúša.
Tak vláda sa rozhodla, keďže môže dôjsť k tomu, že sloboda prejavu môže byť obmedzená, alebo slobodu prejavu znamená to, že sa niekto chytí a zaspieva si cudziu štátnu hymnu, sme svedkami toho, keď sú tu nejaké zahraničné nájazdy do rôznych pubov, že sa spieva napríklad, aj ja často som počul štátnu hymnu Veľkej Británie, tak už to môže byť problém. A toto problémom nemá byť. Právna istota má byť zabezpečená, má byť zabezpečená aj sloboda prejavu.
Preto ak by, á, aby vláda zabránila a napomohla navrátiť tú právnu istotu, ktorá tu má panovať, tak pristúpila k návrhu na skrátené legislatívne konanie k tomu návrhu poslancov národnej slovenskej rady.
Toľko úvod.
Rozpracované
17:58
Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:58
Karol FarkašovskýVýbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 52. schôdzi 9. mája tohto roku a odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie schváliť.
Pán...
Výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 52. schôdzi 9. mája tohto roku a odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie schváliť.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k predloženému návrhu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
9.5.2019 o 17:58 hod.
Mgr. PhD.
Karol Farkašovský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi informovať vás, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1523 z 25. apríla 2019 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá.
Výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 52. schôdzi 9. mája tohto roku a odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie schváliť.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k predloženému návrhu.
Rozpracované