45. schôdza

Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky dva materiály. Prvým je Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie a druhým je Hodnotenie priorít zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2018 a ich zameranie na rok 2019.
Základnou ambíciou oboch materiálov je odpočet, popis a náčrt ďalšieho vývoja v oblasti európskej a zahraničnej politiky. Predložené materiály sa napriek podobnému zameraniu neprekrývajú, ale dopĺňajú. Kým predložená výročná správa o našom členstve v Európskej únii má za cieľ poskytnúť prehľad aktivít a činnosti Slovenskej republiky v kontexte členstva v Európskej únii v roku 2018 a zadefinovať priority Slovenskej republiky vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisií na rok 2019, hodnotenie priorít zahraničnej a európskej politiky predkladá ucelený obraz vývoja v globálnom, ako aj v európskom kontexte. Oba materiály predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky pravidelne, oba nadväzujú na programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a výročná správa o roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii je zároveň napĺňaním ústavného zákona č. 397/2004 o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Kľúčovým východiskom oboch materiálov je hodnotové ukotvenie slovenskej zahraničnej politiky. Jeho prejavom je členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancií a podpora efektívneho multilateralizmu.
Tomu zodpovedajúcu ako východisko zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky sú definované tri základné piliere. Po prvé, európsky, po druhé, bezpečnostný a po tretie, multilaterálny. Hlavným posolstvom predkladaných dokumentov je, že Slovensko môže svoje záujmy najefektívnejšie presadzovať len spolu účasťou na rozhodovacích procesoch v Európskej únii, v Severoatlantickej aliancii a v multilaterálnom systéme založenom na rešpektovaní pravidiel medzinárodného práva a postavenia medzinárodných organizácií. Uvedené dlhodobo predstavovalo východiskový konsenzus slovenskej zahraničnej politiky. Napriek rastúcim zahraničnopolitickým a vnútropolitickým turbulenciám, alebo možno aj práve kvôli nim, nevidíme voči týmto pilierom našej zahraničnej politiky reálnu životaschopnú alternatívu.
Dovoľte mi teraz vyjadriť sa k jednotlivým východiskovým pilierom bližšie. Po prvé, európsky pilier. Európska únia bola a zostáva základným životným priestorom Slovenska. Spoločensky, hospodársky aj politicky. S výnimkou jediného sú všetci naši susedia v Európskej únii, pričom aj ten jediný by sa tam veľmi rád dostal. Vďaka členstvu v Európskej únii máme dnes garanciu, že sa už nebude v Európe rozhodovať o nás bez nás. Slovensko prežíva dekádu sústavného hospodárskeho rastu a nebyť prepadu v roku 2009 kvôli svetovej hospodárskej kríze, bol by tento hospodársky rast počas nášho 15-ročného členstva v Európskej únii nepretržitý. To, samozrejme, neznamená, že situácia v Európskej únii je ružová. Ústredné benefity integrácie, vnútorný trh, schengenský systém a spoločná mena, čelili v uplynulých rokoch vážnym výzvam. Aj v roku 2018 prebiehalo úsilie o ich stabilizáciu. Treba si úprimne povedať, že v tomto úsilí sme ešte nedorazili do cieľa. Slovensko podporuje komplexné dobudovanie vnútorného trhu vrátane rozvoja digitálnej ekonomiky, ako aj prehlbovanie hospodárskej a menovej únie s cieľom jej ďalšej stabilizácie.
Komplikovaniu otázkou bola a zostáva migrácia. V roku 2018 sa podarilo dosiahnuť podstatnú redukciu ilegálnej migrácie z Afriky a Blízkeho východu. Avšak dohodnutý systémový prístup k migrácii samotnej na stole ešte nemáme. Povinné kvóty rozhodne takýmto riešením nie sú a dnes to už zrejme chápe celá Európska únia. Z nášho pohľadu musíme v prvom rade zabezpečiť ochranu vonkajšej hranice Európskej únie. Presadzujeme riešenie príčin migrácie primárne v krajinách jej pôvodu. Všetky tieto záležitosti sú nesmierne dôležité v čase, keď Európska únia samotná čelí akútnej transformácií. Jeden z našich členov odchádza. Únia diskutuje v jednom z najreformnejších viacročných finančných rámcov vo svojej histórii a jedny z najzásadnejších volieb do Európskeho parlamentu v dejinách Európskej únie sú za dverami.
Aj tri roky po bratislavskom summite zostáva agendou, ktorá, žiaľ, veľmi citeľne ovplyvňuje európsku politiku, brexit. Nechceli sme nechať nič na náhodu a som rád, že aj vďaka konštruktívnej spolupráci s Národnou radou Slovenskej republiky sa nám podarilo prijať lexbrexit, ktorým sme sa pripravili aj na prípad takzvaného tvrdého brexitu. Ten však nie je v našom záujme. Naďalej uprednostňujeme riadený odchod Veľkej Británie z Európskej únie. S Londýnom chceme mať dobré a obojstranne prínosné vzťahy aj po brexite. Ak napokon Spojené kráľovstvo opustí Európsku úniu, budeme presadzovať vybudovanie úzkeho strategického partnerstva medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom.
Zásadnou udalosťou tohto roka, ktorá pravdepodobne potvrdí zmeny na politickej mape Európskej únie, budú nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa na Slovensku uskutočnia 25. mája. Tieto voľby môžu vygenerovať nielen novú víziu pre Európu, ale aj sily, ktorých snahou bude Úniu oslabiť. Očakávam, že nový Európsky parlament bude fragmentovejší. Chcem však veriť, že v konečnom dôsledku prevládne porozumenie spoločných európskych záujmov a pocitu zodpovednosti.
Na Slovensku vníma členstvo v Európskej únii pozitívne 51 % našich občanov, čo nie je zlé, ale zároveň to nie je číslo, ktoré nás môže uspokojovať.
Druhým pilierom je pilier bezpečnostný. Tento pilier je založený na našom členstve v Severoatlantickej aliancii. Viackrát som už vyjadril moje presvedčenie, že neexistuje efektívnejšia, lacnejšia a komplexnejšia obrana našej krajiny než prostredníctvom nášho členstva v Severoatlantickej aliancii. Na nové bezpečnostné výzvy a čoraz asertívnejšie správanie globálnych aktérov je však nutné reagovať. Na národnej úrovni navyšujeme investície v oblasti obrany a na úrovni spojencov pokračovala adaptácia Aliancie. V roku 2019 dosiahneme výdavky na obranu na úrovni 1,73 % hrubého domáceho produktu a do roku 2022 dosiahneme splnenie nášho záväzku obranných výdavkov na úrovni 2 % HDP s dvojročným predstihom oproti pôvodnému plánu.
Náš príspevok k spoločnému úsiliu spojencov o spoľahlivejšiu a akcieschopnejšiu alianciu sme potvrdili tiež vyslaním 152 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do posilnenej predsunutej prítomnosti NATO v Pobaltí. Slovenská republika sa zapojila aj do výcvikovo poradenskej aktivity NATO v Iraku. Udržali sme naše vojenské a finančné príspevky v Afganistane a v roku 2018 vykonávali aj úlohu kontaktného veľvyslanectva NATO v Sarajeve. V rámci politiky otvorených dverí NATO sme podporili pozvanie Severného Macedónska k rokovaniam o členstve, čo aj Národná rada Slovenskej republiky nedávno podporila svojím hlasovaním, a tiež sme podporili obranné reformy v Bosne Hercegovine, v Gruzínsku a na Ukrajine. NATO je naďalej jednou z najlepšie fungujúcich organizácií a efektívne plní svoju ústrednú funkciu, ktorou je garantovanie bezpečnosti svojich členských krajín. Slovenská republika v turbulentnom globálnom prostredí považovala za nevyhnutné pokračovať v intenzívnom transatlantickom dialógu o témach, v ktorých je možné dosiahnuť viac spoločnými, než unilaterálnymi krokmi.
Teší nás, že toto úsilie sa pretavilo do nedávneho prijatia predsedu vlády Slovenskej republiky Petra Pellegriniho v Bielom dome prezidentom Donaldom Trumpom. Stretnutie potvrdilo nielen posilňovanie politického dialógu Slovenskej republiky so Spojenými štátmi, ale aj obnovený záujem Spojených štátov o spoluprácu s našim stredoeurópskym regiónom. A hoci bezpečnostná spolupráca zostáva v jadre našich vzťahov, rokovania odkryli široký rámec možnosti spolupráce aj v ďalších oblastiach.
Reakciou na nárast hybridných hrozieb bolo schválenie koncepcie boja proti hybridným hrozbám vládou Slovenskej republiky v júli 2018. Špecifických aspektom v tomto úsilí je boj s dezinformáciami. V podmienkach nášho rezortu odpovedáme zvýšeným dôrazom na strategickú komunikáciu. V roku 2018 sme zintenzívnili komplexný program komunikácie európskych tém v rámci projektu #MYSMEEU. Diskutovali sme v rámci neho so študentami vysokých a stredných škôl v rôznych regiónoch. Od roku 2018 sme taktiež jednou z piatich pilotných krajín projektu strategickej komunikácie NATO – #MYSMENATO. Veľmi dôležité však je uvedomiť si, že strategická komunikácia len zo strany nášho rezortu nestačí. Boj s dezinformáciami a hybridnými útokmi je prierezovou úlohou všetkých vládnych rezortov a celej našej spoločnosti a v tomto smere nás čaká ešte mnoho práce.
Silu dezinformácií môžeme naplno sledovať aj v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o dohode o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi. Cielené prekrúcanie faktov a vyvolávanie hystérie s vidinou politického zisku nielenže zbytočne polarizuje spoločnosť, ale aj oslabuje medzinárodné postavenie Slovenska. Chcem preto jasne povedať, že nie je pravda, že uzatvorenie dohody bude znamenať, že americkí vojaci si budú môcť na slovenskom území robiť čo budú chcieť. Nie je pravda, že dohoda bude znamenať vybudovanie amerických základní na našom území. Nie je pravda, že Estónsko ľutuje dohodu, takúto dohodu so Spojenými štátmi. Nie je pravda, že by Slovenská republika stratila podpisom dohody o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi suverenitu. Suverenita Slovenskej republiky nie je v súčasnosti nijako ohrozená. Ani rokovaniami o dohode so Spojenými štátmi, ani nijakým iným spôsobom. Ak sa snaží niekto vyvolať pocit ohrozenia, robí to pre vlastný politický záujem a veľmi nebezpečne sa zahráva so stabilitou a bezpečnosťou nášho štátu.
Naozaj si myslíme, že Maďarsko, pobaltské krajiny alebo spolu 19 krajín Európskej únie, ktoré takúto dohodu uzatvorili so Spojenými štátmi, stratili svoju suverenitu? Ako a v čom sa to prejavilo?
Rozmýšľame o tejto otázke naozaj s ohľadom na náš záujem?
Budeme sa cítiť bezpečnejšie, keď všetky okolité krajiny využijú možnosť spolupráce so Spojenými štátmi pri modernizácii svojej infraštruktúry, len my nie?
Nestaneme sa náhodou najzraniteľnejším štátom, ktorý by bol prvý na rade v prípade konfliktu, pretože by sa nedokázal brániť efektívne ako okolité krajiny?
Ako toto posilní našu suverenitu?
Zachovanie suverenity Slovenskej republiky a žiadna trvalá prítomnosť sú od začiatku dva základné princípy slovenskej pozície v prebiehajúcich rokovaniach. Od začiatku a na tom sa nič nezmenilo. Rokujeme so Spojenými štátmi ako rovní s rovným. Sme spojenci. Širšia a hlbšia spolupráca v oblasti obrany pomáha bezpečnosti obidvoch našich krajín. Keďže rokujeme ako rovnocenní partneri, pokiaľ nebudú s výsledným textom spokojné obidve strany, neexistuje žiadna dohoda.
Tretím pilierom našej zahraničnej politiky je multilaterálna oblasť. V dôsledku riešenia aktuálnych vonkajších výziev a hroziacej nestability, ako aj nárastu unilateralizmu, porušovania medzinárodného práva a oslabovania medzinárodných inštitúcií nadobúda táto agenda mimoriadny význam. V globálnej politike prebieha formovanie nových politických a ekonomických mocenských centier. Výsledkom je oslabenie tradičných rámcov medzinárodných vzťahov vrátane základných princípov multilateralizmu. Slovensko na tieto javy reaguje aktívne a v ostatných rokoch preberáme zodpovedné úlohy na čele medzinárodných organizácií. Tak tomu bolo počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, ako aj v roku 2019, kedy sme sa prebrali ročné predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Zameriavame sa na aktívne presadzovanie priorít v troch hlavných oblastiach: prevencia a zmierňovanie následkov konfliktov, bezpečná budúcnosť a efektívny multilateralizmus.
V centre priorít je človek. Úsilím nášho predsedníctva je zlepšenie bezpečnosti ľudí, ich života a snaha o dodržiavanie týchto cieľov účastníckymi štátmi OBSE. Primárnym záujmom nášho predsedníctva však zostáva situácia na Ukrajine. Chceme maximálne využiť príležitosti, ktoré nám predsedníctvo ponúka. Okrem uvedeného je prejavom našej silnej angažovanosti v multilaterálnej oblasti aj to, že od 1. januára 2018 je Slovenská republika na obdobie troch rokov členom Rady OSN pre ľudské práva, najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu Organizácie Spojených národov.
Slovensko bolo v uplynulom roku aktívne aj v rámci agendy medzinárodného krízového manažmentu. Vyzdvihnúť možno prevzatie celého sektora 4 v mierovej misii OSN na Cypre od 1. septembra 2018. Ide o dôležitý národný príspevok a zároveň aj ocenenie práce slovenského kontingentu. Počet slovenských príslušníkov sa zvýšil zo 160 na 242. Okrem toho bol dialóg cyperských politikov sprostredkovaný slovenskou diplomaciou jedinou pravidelnou bikomunitnou aktivitou na rozdelenom ostrove v minulom roku.
Štvrtou skupinou priorít sú regionálne priority. Popri multilaterálnych aktivitách prebiehal aj intenzívny rozvoj vzťahov so susednými štátmi, regionálnymi iniciatívami a kľúčovými bilaterálnymi partnermi. Už tradične boli najdôležitejšie vzťahy so susedmi. Naša filozofia je založená na pochopení toho, že hodnota nášho domu sa odvíja aj od kvality vzťahov s našimi susedmi. V tomto kontexte treba vnímať ambíciu Slovenskej republiky prezentovať Vyšehradskú skupinu ako platformu, ktorá umožňuje predstaviť strednú Európu ako relevantnú súčasť silnej Európskej únie.
Po prevzatí ročného predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke sa Slovensko zameralo na tri hlavné priority: silnú Európu, bezpečné prostredie a inteligentné riešenia. Usilujeme sa profilovať Vyšehradskú štvorku ako konštruktívne zoskupenie, ktoré prispieva k riešeniu výziev a problémov stojacich pred európskym spoločenstvom, ale aj za jeho hranicami, a aktívne na to využívame aj formát V4+. Vo vzťahu k dvom tradične prioritným regiónom našej zahraničnej politiky – východnej Európe a západnému Balkánu sme naďalej pristupovali s presvedčením, že rozširovanie integrácie a s tým spojených hodnôt, štandardov a prosperity je najlepším spôsobom stabilizácie týchto regiónov. Ako som už povedal, vo východnom susedstve najväčšou aktuálnou výzvou zostáva konflikt na Ukrajine a jeho možné presahy na záujmy Slovenskej republiky. Slovensko podporuje teritoriálnu integritu Ukrajiny a očakáva plnú implementáciu Minských dohôd. To je však beh na dlhú trať. Preto sme do popredia našich aktivít postavili zároveň aj zlepšenie humanitárnej situácie ľudí žijúcich po oboch stranách línie kontaktu. V neposlednom rade je tu Rusko, taktiež s nevyužitým potenciálom, s ktorým sa usilujeme viesť zmysluplný dialóg v rámci objektívne daných limitov.
Dovoľte niekoľko slov o prierezových aktivitách. Pretože okrem multilaterálnych a regionálnych priorít realizujeme aj množstvo úloh, ktoré majú prierezový charakter a týkajú sa viacerých regiónov aj agend. V roku 2018 sme vykonávali množstvo aktivít v oblasti verejnej a kultúrnej diplomacie, keďže to bol rok spomienkových podujatí spojených so založením a formovaním našej štátnosti. V tomto roku si pre zmenu pripomíname udalosti určujúce hodnotovú orientáciu našej krajiny, 30. výročie Nežnej revolúcie a 15. výročie vstupu do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
Stálou prioritou našej zahraničnej politiky zostáva ochrana záujmov našich občanov v zahraničí a poskytovanie pomoci v núdzi.
Úspešne sme realizovali aj aktivity v oblasti slovenskej rozvojovej spolupráce. Dynamickým vývojom prechádzala aj naša ekonomická diplomacia. Získavanie nových a udržanie osvedčených investícií na Slovensku, podpora slovenského exportu a pomoc slovenským podnikateľským subjektom v medzinárodnej konkurencii zostávajú jej konštantnými prioritami.
Potvrdením vysokého ratingu Slovenska je aj získanie pozície predsedníckej krajiny Rady OECD na ministerskej úrovni v roku 2019. Ide o prvé predsedníctvo Slovenskej republiky od nášho vstupu do tejto organizácie v roku 2000 a zároveň sme prvou krajinou stredoeurópskeho regiónu, ktorá bude predsedať Rade OECD. Našou témou, ktorá bude dominovať na zasadnutí ministerskej rady OECD už na budúci týždeň v Paríži, bude „Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Všetky tieto prierezové oblasti majú jedno spoločné: sú zamerané na občanov, majú priamy presah na ich každodenný život, ich blahobyt a bezpečnosť. A to je to, o čo nám v konečnom dôsledku ide.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nechcel som využiť toto úvodné slovo na doslovné prerozprávanie oboch dokumentov, ktoré máte pred sebou, ale na zdôraznenie kľúčových momentov minulého a tohto roka a predstavenie základnej filozofie, ktorá nás pri realizácii zahraničnej a európskej politiky vedie. Na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sme presvedčení, že Slovensko musí zostať zodpovedným, dôveryhodným a solidárnym partnerom. Posolstvom týchto materiálov je potvrdenie reputácie Slovenska ako čitateľného, spoľahlivého a rozhodného člena Európskej únie, Severoatlantickej aliancie, regionálnych zoskupení a medzinárodných organizácií. Verím, že pre toto predsavzatie získam v pléne podporu naprieč politickým spektrom.
V tejto súvislosti chcem poďakovať Národnej rade Slovenskej republiky a jej výborom za spoluprácu, bez ktorej by nebolo možné efektívne realizovať európske a zahraničnopolitické úlohy, a to aj vo svetle rastúcej úlohy národných parlamentov v ich snahe byť piliermi demokratickej legitimity i efektívneho fungovania Únie. Chcem zdôrazniť, že európska a zahraničná politika Slovenskej republiky sa týka nás všetkých. Národnú radu Slovenskej republiky v tomto úsilí vnímame ako dôležitého aktéra a partnera.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v zmysle návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na oboch predkladaných materiálov si vás dovoľujem požiadať, aby ste materiál prerokovali a vzali na vedomie.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, vážené kolegyne, začnem teda tlačou 1319, čo je Správa o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za rok 2018. Výbor pre európske záležitosti podáva v zmysle § 58a ods. 3 písm. g) rokovacieho poriadku Národnej rade správy o svojej činnosti. Správu za rok 2018 výbor schválil na svojej 59. schôdzi 7. februára 2019 uznesením č. 161. Týmto uznesením zároveň výbor odporučil Národnej rade vziať správu na vedomie a poveril mňa ako predsedu výboru podať správu o činnosti výboru a návrh na uznesenie Národnej rade.
Predkladaná správa obsahuje nasledujúce informácie v zmysle rokovacieho poriadku:
Po prvé, informáciu o prerokovaných návrhov právnych aktov Európskej únie, návrhov na postup podľa Zmluvy o Európskej únii, návrhov legislatívnych iniciatív Európskej únie a návrhov na postup podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie, o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie. Po druhé, informáciu o schválených stanoviskách Slovenskej republiky k návrhom podľa bodu 1. Po tretie, informáciu o súlade návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity. Po štvrté, informáciu o prerokovaných návrhov žalôb vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie. Po piate, informáciu o prerokovaných správach a informáciách predkladaných Národnej rade vládou a členmi vlády a aktoch predkladaných Národnej rade orgánmi Európskej únie. A po šieste, informáciu o návrhoch stanovísk k návrhom podľa bodov 1 a 2, o ktoré požiadal ostatné výbory Národnej rady náš výbor.
Toľko k správe a k tlači 1319.
A teraz by som podal spravodajskú informáciu k zvyšným dvom tlačiam. Najprv k tlači 1344, čo je výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 12. marca 2019 č. 1470 pridelil tlač 1344 na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že uvedený výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Schôdza výboru pre európske záležitosti bola zvolaná na 21. marca 2019. Výbor výročnú správu prerokoval a uznesením č. 172 odporučil Národnej rade vziať správu na vedomie. Zároveň ma výbor ako spravodajcu poveril podať Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie.
A teraz ešte k tlači 1322, hodnotenie priorít zahraničnej a európskej politiky. Výbor Národnej rady pre európske záležitostí uznesením z 21. marca 2019 č. 171 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 21. marca 2019 č. 135 odporúčajú Národnej rade vziať predmetný materiál, tlač 1322, na vedomie. Uznesením č. 171 ma výbor pre európske záležitosti zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu. Na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúčam Národnej rade zobrať predmetný materiál na vedomie.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.

Príjemné dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k výročným správam, ktoré nám pán minister pred chvíľkou predniesol, za náš poslanecký klub.
Dovoľte mi začať tým, že sme sa v správach dočítali, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí už od roku 2007 iniciovalo, sedemnásť, pardon, iniciovalo občianske diskusie o Európskej únii pod názvom "Slovensko diskutuje o Európskej únii". No a tie sa v roku 2018 pretransformovali do Národného konventu o Európskej únii, ktorý sa volá tak jednoduchšie "My sme EÚ" s heštegom, a doteraz sa podľa tohto dokumentu v roku 2018 uskutočnilo desať podujatí a s účasťou viac ako 3 500 ľudí. A tu by som si dovolil aj za náš poslanecký klub vyjadriť vďaku ministerstvu a aj pánovi ministrovi a najmä štátnym tajomníkom za to, že takýmto aktívnym spôsobom sa snažia hovoriť o dôležitých veciach súvisiacich s naším členstvom v Európskej únii, a takisto vyjadriť nádej, že ak by podobným spôsobom pristupovali všetky ministerstvá na Slovensku ku komunikácii s občanmi, tak by sme dnes nemali problém v súvislosti s tak vážnym nárastom extrémizmu a radikalizmu v našej krajine.
Takisto by som rád poďakoval pánovi ministrovi osobne, ale aj jeho kolegom a kolegyniam za ochotu rezortu komunikovať aj s parlamentnou opozíciou. Zatiaľ sme nenarazili na taký typ problému, ktorý by v rámci akejkoľvek diskusie nebol riešiteľný. A tu sa ukazuje, že naozaj je tu snaha a ochota zo strany rezortu dostať zahraničnú európsku politiku na úroveň celopolitického konsenzu, čo sa takisto ani zďaleka nedá povedať o mnohých iných rezortoch v rámci Slovenskej republiky.
No, ale skúsim teda ešte pár veľmi konkrétnych vecí, ktoré súvisia s predloženými dokumentami, a začnem možno takými najpálčivejšími problémami, ktoré tu máme aj v roku 2019. To znamená, že začalo sa nám to celé lámať už dávno predtým a v 2018. roku som mal pocit, že to aktívne graduje, a viacerí sme mali asi očakávanie, že v roku 2019 sa tento problém nejakým spôsobom vyrieši, ale opak je pravda. Áno, hovorím o brexite.
Tu by som si dovolil, pán minister, možno otázku na vás a na váš rezort, aký je vlastne váš odhad ďalšieho vývoja. Viem, že dnes 14. mája takéto niečo asi nie je jednoduché. Ale povedzme si úprimne, už 29. marca sme očakávali, že tento problém bude vyriešený, a vychádzajúc aj z aktuálneho diania na vnútropolitickej scéne vo Veľkej Británii, máme všetci pomerne zmiešané pocity, čo sa vlastne ide diať ďalej a aké to bude mať dosahy aj na Slovenskú republiku. Všetci vieme, že pokiaľ Veľká Británia nezorganizuje voľby do Európskeho parlamentu, tak k 1. júnu odchádza z Európskej únie automaticky. A takisto vieme, že pokiaľ tieto voľby zorganizuje, tak máme pomerne vysokú mieru rizika, že sa aj vďaka týmto voľbám do Európskeho parlamentu dostanú hlasy, poslanci, ktorí sa nijak netaja ambíciou rozbíjať ju zvnútra. Čiže má to určite aj tento typ súvislostí a naozaj aj nás úprimne v Národnej rade, aj po tom, ako sme mali možnosť komunikovať priamo s našimi britskými kolegami, zaujíma, aký je odhad ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí ďalšieho vývoja tejto, tejto, možno už nie celkom príjemnej záležitosti pre nikoho, rovnako tak pre Britov, ako aj pre nás v európskej dvadsať sedmičke.
Veľmi vážna otázka zostáva v súvislosti s migračnou a azylovou politikou Európskej únie. Ja som si pomerne dôkladne prečítal túto stať a musím povedať, že som trošku prekvapený z toho, ako málo sme možno v tejto veci urobili. Pretože pokiaľ ma pamäť neklame, tak spoločnú azylovú politiku nám avizovali, či už priamo z Európskej komisie, ale aj niektorí čelní predstavitelia dôležitých národných štátov v rámci Európskej únie už dávnejšie, a tu neregistrujem nejaké zásadnejšie posuny, pán minister, v roku 2018. Rovnako tak v migračnej, ako aj v azylovej politike, stále táto téma veľmi aktívne slúži aj na vytĺkanie politického kapitálu, čoho sme svedkami koniec koncov nielen na Slovensku, ale aj v blízkom susedstve. A tu by ma naozaj zaujímalo, pán minister, aký bol príspevok napríklad aj Slovenskej republiky v tejto súvislosti k tomu, aby sme sa posunuli ďalej, pokiaľ ide o migračnú a azylovú politiku a jej poňatie v rámci dezinformácií.
Európska komisia predstavila akčný plán proti dezinformáciám.
Toto je ďalšia veľmi dôležitá téma. O to dôležitejšia, že podľa posledných prieskumov je práve Slovenská republika jednou z najviac ohrozených krajín Európskej únie a, bohužiaľ, aj prezidentské voľby na Slovensku ukázali, ako vážne je postihnutá, toto slovo by som rád zdôraznil, pomerne veľká skupina občanov Slovenskej republiky práve šírením dezinformácií, ale aj všakovakej propagandy rôzneho charakteru. A keďže tu máme nejaký akčný plán zo strany Európskej komisie, rád by som, pán minister, vedel, do akej miery sa tento akčný plán odrazil napríklad aj na práci ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Tu by som zároveň rád zdôraznil, že pokiaľ mám správne informácie, tak ste doposiaľ jediným ministerstvom, ktoré má oddelenie strategickej komunikácie, a keďže ho vidíme a cítime aj na našej parlamentnej práci, tak tu opäť by som si dovolil malú pochvalu a možno otázku doplňujúcu, že či skutočne štyria ľudia na tomto oddelení je dostatok pre to, aby sme dokázali bojovať proti tisíckam trolov, ktorých tu na Slovensku máme a u ktorých sa dá predpokladať, že nie všetci túto činnosť robia úplne dobrovoľne a mnohí sú možno za túto činnosť aj platení.
Veľmi vážnou témou boli udalosti vo vyšehradskej skupine, tak ako ste to pán minister naznačili vo svojom príhovore. Ja sa ale dotknem inej dôležitej témy a to je konanie voči Poľsku a Maďarsku. Obe boli spustené a prebiehajú aj v súčasnosti. A tu ma zaujíma, aká je vlastne pozícia Slovenskej republiky? Čo konkrétne Slovenská republika robí pre to, aby sa táto nepríjemná situácia pre našich susedov istým spôsobom uzavrela a aby sme možno primäli našich priateľov v Poľsku a v Maďarsku k tomu, aby sa podobné situácie neopakovali? Viem, že do istej miery sa možno tento problém u našich severných susedov vyrieši sám bezprostredne po parlamentných voľbách, ktoré ich čakajú. Možnože je tu skôr otázka aj smerom na Maďarsko, kde zase, povedzme si úprimne, tá známa správa v Európskom parlamente nebola možno celkom korektná voči našim susedom a priateľom. Čiže tu ma celkom zaujíma, že aká je vlastne pozícia Slovenskej republiky, oficiálna pozícia teda ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a do akej miery teda napríklad aj naša diplomacia v tejto súvislosti pomáha, aby sme sa s týmto problémom dokázali vysporiadať?
Veľmi často sa v poslednom roku hovorilo najmä o tzv. bankovej únii a tzv. európskej armáde. Tu som zachytil, pán minister, že je tu ambícia budúcej Európskej komisie možno otvoriť aj osobitné komisariáty. Niečo ako komisariát pre financie a komisariát pre obranu, ktoré by teda mali súvisieť bezprostredne s týmito témami. A nezachytil som, priznám sa, nejakú konkrétnu pozíciu Slovenskej republiky, ako by sme sa k týmto komisariátom postavili. A možno v tejto veci mám takú doplňujúcu otázku, aká je všeobecnejšie naša pozícia v rámci plánu stavania budúcej Európskej komisie. To znamená, že či napríklad už máme ako Slovenská republika nejakým spôsobom vyhliadnuté, o čo konkrétne by sme mohli mať záujem. A samozrejme ako poslanec Národnej rady sa chcem opýtať aj na prípadné personálne otázky. Viem, že to nie je priamo v kompetencii vášho rezortu, ale možno vaša predstava v tejto súvislosti ma celkom zaujíma, vzhľadom na to, že súčasný komisár Maroš Šefčovič je tam už desať rokov, a takisto sa očakáva, že sa táto téma otvorí naprieč politickým spektrom, nielen vo vládnej koalícii, nakoľko budúci komisár bude komisárom, ktorý bude reprezentovať istým spôsobom aj Slovenskú republiku aj po voľbách do Národnej rady, ktoré môžu zmeniť politické rozpoloženie na Slovensku.
Vážna téma je európsky prokurátor. Zachytil som, že táto téma momentálne Európsku úniu podstatne viac rozdeľuje, ako spája, obzvlášť pokiaľ ide o pozíciu Laury Kövesiovej, ako tej, ktorá bola navrhnutá Európskym parlamentom a ktorá je veľmi silne podporovaná najmä Európskou ľudovou stranou. A zachytil som aj to, že ani Slovenská republika sa nejak aktívne v tejto veci neangažovala. Viem, že je to skôr v portfóliu ministerstva spravodlivosti, táto téma, ale predsa len predpokladám, že aj naši diplomati sa do tejto diskusie nejakým spôsobom zapájajú. Takže tu by ma takisto zaujímalo, pán minister, ako vidíte budúcnosť tejto otázky a či môžme očakávať, že napríklad bezprostredne po ukončení rumunského predsedníctva v Rade Európskej únie by sa táto vec mohla pohnúť ďalej? A keď, tak v akej podobne?
No a ešte tu mám jednu ďalšiu z tých dôležitých tém, ktorá sa v roku 2018 odohrala, a to je otázka rozširovania Európskej únie. My sme práve minulý týždeň mali na návšteve ministra zahraničných vecí Albánska, takisto naša parlamentná delegácia bola v Albánsku, bola v Srbsku a máme namierené aj do Macedónska, pretože stále si myslíme, že tak ako je to deklarované aj v predmetných dokumentoch, západný Balkán má zostať našou prioritou. Ale zdieľame obavy napríklad albánskeho ministra zahraničných vecí o tom, že nie všetky krajiny Európskej únie sú dnes pripravené na proces rozširovania. A máme obavu, že v prípade, že sa tento bude neúmerne naťahovať a že napríklad s Albánskom a Severným Macedónskom sa neotvoria prístupové rokovania, tak to môže vytvoriť ďalšie turbulencie v tomto regióne. A tu ma zaujíma teda, aká je pozícia slovenskej diplomacie. Čo konkrétne robíme preto, aby sa takáto situácia podľa možností nevyskytla? A keďže je nám všetkým dobre známe, aká je momentálne napätá situácia napríklad v Bosne a Hercegovine, ale napríklad aj v Srbsku, pokiaľ ide o aktivity iných štátov, mám na mysli najmä Čínu a Ruskú federáciu, tak čo konkrétne teda Slovenská republika ako členský štát Európskej únie v tejto veci robí, aby sme zabránili prípadným hlbokým škodám na Západnom Balkáne, ak by tieto krajiny sa začali orientovať celkom iným smerom, ako to oficiálne v súčasnosti deklarujú?
Európskou úniou v roku 2018 zarezonovali aj otázky autorského práva. Tu musím povedať, že viacerí parlamentaristi sme vnímali pomerne citlivo aj návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a s ním súvisiacich práv uplatniteľných pre niektoré on-line vysielania vysielacích organizácií a retransmisie televíznych a rozhlasových programov. A tu možno tiež, ak dovolíte, pán minister, váš odhad. Ako sa mieni ďalej vyvíjať táto téma? Pretože pokiaľ ma pamäť neklame, tak najmä ten problematický článok 13 nakoniec prešiel bez diskusie len o päť hlasov v Európskom parlamente, a ja predpokladám, že táto téma nie je uzavretá. Takže tu ma opäť zaujíma aj pozícia našej diplomacie a nášho rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí.
No a ešte k tým európskym témam, dva body, ak dovolíte. Pôvodne som tento bod včera v 59. minúte a 58. sekunde nášho zápasu s Kanadou vyčiarkol a povedal som, že sa k nemu nebudem vyjadrovať, ale potom ma to do rána prešlo a povedal som si, že sa predsa len na to spýtam. A to je návrh komplexnej hospodárskej obchodnej dohody CETA. Pokiaľ viem, pán minister, tak tento momentálne stojí a padá do istej miery aj na
Slovenskej republike. To znamená, že stále sme ešte v proviziálnom, v provizionálnom režime. Naši kanadskí priatelia už niekoľkokrát avizovali, že to môže byť istým spôsobom problém a pýtajú sa, v čom je teda konkrétne problém na Slovensku. Takže tu by som si dovolil rozšíriť túto otázku aj na náš rezort zahraničných vecí a európskych záležitostí, a teda čo chceme urobiť pre to, aby sa tento proces konečne úspešne zavŕšil.
No a posledná otázka, pokiaľ ide o, alebo téma, pokiaľ ide otázky európskych záležitostí, tak to je známa dohoda o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a potom Singapurskou republikou a Japonskom na druhej strane. Tu by som chcel oceniť európsku aktivitu a rád by som sa opýtal, pán minister, či máme informácie, ako mieni tento proces ďalej pokračovať. Hovorilo sa v minulosti o viacerých ďalších krajinách a do istej miery môže napríklad aj ten na začiatku spomínaný proces brexitu s tým súvisieť, ale predsa len sú tu nejaké vízie, ako by sa mohol tento proces ďalej rozširovať a ktoré konkrétne ďalšie krajiny by mohli byť, mohli byť na pláne. Toto je tiež téma, ktorá nás, tých, ktorí veríme v globálny obchod ako v niečo, čo prospieva, pretože máme za to, že je vždy lepšie, keď krajiny vzájomne obchodujú, ako by mali viesť vojny, úprimne zaujíma.
No k agende svet, ako som si to tu pracovne označil, niekoľko bodov, ak dovolíte. Považujem za skutočne hanebné, a to by som rád zdôraznil, že Národná rada Slovenskej republiky doposiaľ neschválila bezpečnostnú, obrannú stratégiu Slovenskej republiky, konkrétne teda najmä bezpečnostná stratégia vychádzala z vášho rezortu, pán minister. A tu mi už nedá sa neopýtať po tomto dlhom a podľa môjho názoru úplne zbytočnom naťahovaní, či nie je už potrebná aktualizácia aktualizácie, pretože predsa len sa od roku 2016 veľa vecí udialo, kedy váš rezort vlastne ukončil diskusie na túto tému a v roku 2017 teda bezpečnostná, obranná stratégia bola, a to by som rád zdôraznil, jednomyseľne schválená aj poslancami za slovenskú národnú, pardon, ministrami za Slovenskú národnú stranu vo vláde, no ale od tej doby máme rok 2019, sa, ako som povedal, pomerne veľa vecí udialo a mňa by zaujímalo, že do akej miery je podľa vášho názoru potrebné aktualizovať aj to, čo už bolo v roku 2017 na vláde schválené.
Zachytil som aj vaše reakcie v súvislosti s jadrovou dohodou s Iránom. Vidíme, že toto je mimoriadne turbulentná téma a začína sa bezprostredne dotýkať už aj nás v rámci Európskej únie. A tu predsa len, ak dovolíte, pán minister, otázka. Európska únia reagovala určitými protiopatreniami na zavedenie sankcií Spojených štátov amerických voči Iránu a rád by som sa opýtal, do akej miery tieto protiopatrenia boli vôbec úspešné, pretože podľa poslednej rétoriky z Iránu sa zdá, že Iránci sa snažia situáciu nie upokojovať, ale skôr hrotiť, čo môže mať zásadné dôsledky aj v súvislosti práve s týmito protiopatreniami a so všeobecne pozíciou Slovenskej republiky k Iránu ako takému. A tým pádom, samozrejme, aj celej Európskej únie.
Už som spomínal západný Balkán, ktorý označujete v dokumentoch, ktoré ste nám prezentovali, ako prioritu slovenskej diplomacie. Koniec koncov takto to je už niekoľko rokov, ba priam desaťročí. No a tu ma zaujíma otázka, ak dovolíte, ako konkrétne sa táto priorita prejavuje, napríklad v zmysle aktívneho diplomatického hospodárskeho zastúpenia. To znamená, čo konkrétne Slovenská republika robí na západnom Balkáne, napríklad v krajinách ako Čierna Hora, Bosna Hercegovina, ale už aj spomínané Albánsko, Severné Macedónsko, samozrejme, nemožno obísť ani Srbsko? Teda aké sú naše konkrétne aktivity? A možno, ak by sme to chceli porovnať napríklad s našimi susedmi vo Vyšehradskej štvorke alebo s ostatnými členskými krajinami Európskej únie, kde sa teda tá priorita prejavuje najviac podľa vášho názoru a v čom sme iní a možno lepší ako všetci ostatní v rámci nášho susedstva alebo Európskej únie ako takej?
Veľmi dôležitá téma, pochopiteľne, ako ste to povedali aj vy sám, pán minister, Ukrajina. Tu možno taká kľúčová otázka, ako Slovenská republika konkrétne opäť raz v roku 2018 a perspektívne aj pre rok 2019 podporila podľa vášho názoru reformné integračné úsilie Slovenska, teda Ukrajiny a ako Slovenská republika v tejto súvislosti je nápomocná a perspektívne bude nápomocná aj po vymenovaní nového prezidenta po parlamentných voľbách, ktoré Ukrajinu čakajú v roku 2019?
Téma, ktorá rozdelila slovenskú zahraničnú politiku, Venezuela, to je niečo, čo tak isto dominuje svetovým masmédiám v súčasnosti. Tu by ma zaujímalo, do akej miery je ministerstvo pripravené prehodnotiť postoj Slovenskej republiky, ktorý bol, bohužiaľ, vyjadrený aj vo výbore pre európske záležitosti tak, že sa tu minimálne dve strany vládnej koalície dostali do pozície obhajcov totalitného a fanatického blázna, ktorý momentálne vládne vo Venezuele - dovolím si to povedať takto nediplomaticky - a ktorý vlastným obyvateľom spôsobuje to, že už dnes niekoľko miliónov z nich muselo opustiť krajinu. Podpaľujú sa tam potravinové a liekové pomoci. A ak sme tu doposiaľ, pán minister, tvrdili, že Slovenská republika výhradne trvá na tom, aby sme podľa možnosti riešili problémy migrácie tam, kde vznikajú, tak sa pýtam, že v čom je problém vo Venezuele? V čom je Venezuela iná? Pretože toto je zdroj migrácie, síce nie priamo smerom k nám do Európskej únie, ale pre celý región pomerne vážny. A ak Slovenská republika, istým spôsobom tu použijem vaše slová, ktoré ste využili pri iných témach, zápecnícky sa ide tváriť, že sa tam nič nedeje a ide podporovať naozaj bláznov a polobláznov, ktorí túto krajinu ničia už niekoľko rokov, tak potom sa pýtam, že kde vlastne je pozícia zahraničnej politiky Slovenskej republiky v takejto vážnej téme?
A potom ešte tri krátke témy, ak dovolíte. Budem v tomto prípade možno aj trošičku osobný. Konkrétne by som sa rád opýtal na vašu osobnú skúsenosť z toho, čo sa dialo v Organizácii Spojených národov počas vášho aktívneho predsedania valnému zhromaždeniu v roku 2018. Pýtam sa najmä v tej súvislosti, že je zrejmé aj vzhľadom na to, ako sa OSN neaktívne stavia k niektorým témam, vrátane napríklad Venezuely, ale môžme spomenúť aj Sýriu, Irak a mnohé ďalšie témy, ktoré bezprostredne s OSN súvisia, ako to vidíte, pán minister, s reformou tejto inštitúcie aj po tom, čo ste tam strávili aktívne rok ako jeden z čelných predstaviteľov tejto organizácie? Pretože ukazuje sa, že tá reforma, najmä pokiaľ ide o systém hlasovania v Bezpečnostnej rade OSN, je viac ako nevyhnutná. A keď som hovoril, že mám tu takú možno osobnú otázku, tak ako vy osobne vnímate prínos pre slovenskú diplomaciu z vášho pôsobenia a z pôsobenia vášho tímu v rámci teda predsedníctva vo valnom zhromaždení?
No a potom už len dve také témy, ktoré tu rezonujú v podstate každý rok, keď sa tu takto stretávame, a to je ekonomická diplomacia. Ja som si prečítal v predmetných dokumentoch, že táto je významným prvkom podpory hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky a neoddeliteľnou súčasťou výkonu zahraničnej politiky každého zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí. A mňa teda zaujíma, ak je to teda tak, aké sú konkrétne príklady úspechov slovenskej ekonomickej diplomacie? Kde konkrétne sa nám podarilo dosiahnuť možno najviac? Ktoré konkrétne zastúpenie Slovenskej republiky v zahraničí by mohlo ísť príkladom? A celkom úprimne ma zaujíma, že či v rámci rezortu existuje aj nejaký systém zásluhovosti v tejto téme. To znamená, že tí ekonomickí diplomati, ktorí sú ďaleko aktívnejší a skutočne prospievajú k rozvoja nášho hospodárstva, sú potom nejakým spôsobom pozitívne motivovaní, a naopak, tí, ktorí sú v tomto smere možno podstatne menej aktívni, a povedzme si úprimne, aj takých máme, tak do akej miery sú potom títo dajme tomu nejakým spôsobom sankcionovaní. Toto je téma, ktorá mňa úprimne už dlhšie zaujíma, a rád by som teda dostal nejaké konkrétnejšie odpovede.
No a nakoniec som si nechal tú tému, ktorá, ako som povedal, podobne ako ekonomická diplomacia tu rezonuje vždy, a to je podpora našich krajanov.
Pán minister, je naozaj žalostné a viem, že to nie je problém vášho rezortu, ale rezortu financií, aké prostriedky vynakladá Slovenská republika na podporu krajanov oproti napríklad tomu, koľko prostriedkov vynakladá naša susedná krajina, mám na mysli Maďarskú republiku. No a tu je možno na mieste otázka, problém je v tom, že sa tvárime, že na to nemáme dostatok financií, keď tu máme dostatok financií na iné bludy a nezmysly, zase budem trošičku expresívny, ktoré presadila táto vládna koalícia aj v poslednom období. Alebo sa nedokážeme vysporiadať s tým, že túto pomoc nemáme kam distribuovať alebo ju nemá kto použiť, lebo už aj také som zachytil. Takže tu možno otázka na vás, do akej miery s týmto dokážeme aktívnejšie pracovať a či sme schopní v budúcnosti tú podporu krajanov využiť naozaj tak, ako by bolo žiaduce naozaj aj pri porovnaní s inými krajinami v regióne, ale aj v širšom slova zmysle v Európskej únii, ako sa oni stavajú k svojim krajanom v zahraničí, pretože mám naozaj úprimne dojem, že by si zaslúžili od nás podstatne viac.
Toľko z mojej strany. Viem, že som vás zase zahltil veľkým množstvom otázok, a verím, že teda aspoň na niektoré z nich ešte dostanem odpovede tu v pléne a na niektoré sa potom teším, že rozdiskutujeme či už na obede alebo potom v rámci iných možností, ktoré nám pravidelne váš rezort vytvára.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán Klus, zaujalo ma niekoľko vecí z vášho prejavu. V súvislosti s prezidentskými voľbami ste sa vyjadrili, že Slovensko je postihnuté. Áno, môžem s vami súhlasiť. Zrejme je veľmi postihnuté vzhľadom na výsledok prezidentských volieb, ktorý tu máme. To je naozaj ťažké postihnutie. Sú, v tomto s vami súhlasím.
Ďalej. Hovorili ste o tisíckach trolov, ktorí sú, bohvieodkiaľ, platení. Žiaľ, aj vy ste jedným z nich, len my vieme, odkiaľ ste platený. Ste propagandistom totalitnej a tyranskej ideológie Európskej únie a ste, prepáčte (vyslovené s pobavením), ale ste taký poslušný komsomolček. Pripadáte mi ako, že vy by ste boli úžasný v bývalom Sovietskom zväze, a ja som presvedčená, že keby sa zvrátila situácia naopak, že by ste boli pionierikom a zväzáčikom a komsomolčekom, ktorý by sa takisto snaživo angažoval ako vy teraz.
Vďaka.