45. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 18. júna 2019.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, chcela by som len povedať, že pri hlasovaní, ktorá má tlač 1406, som chcela byť za a omylom som sa zdržala, tak len poprosím pre záznam. Ďakujem.

Ďakujem pekne, rovnako pri tlači 1406 hlasovacie zariadenie ma vykázalo, že som sa zdržal, a chcel som byť za. Ďakujem.

Rovnako by som chcel poprosiť, pri hlasovaní č. 138 chcel by som, aby sa uviedlo v zázname, že som hlasoval za.

Ďakujem pekne, tak isto by som sa chcel ospravedlniť. Pri tlači 1406, do záznamu poprosím, že som chcel hlasovať za a podľa tohto zariadenia som sa zdržal.

Ďakujem za slovo. Prosil by som opraviť hlasovanie pri tlači 1406, chcel som byť za a mám zdrž. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Začal by som asi tým, že predpokladám, že cieľom každého poslanca v tejto Národnej rade je spokojný občan. Možno si hovoríte, že ako toto súvisí so zákonom o tvorbe právnych predpisov, ale súvisí. Myslím si, že každý zákon, ktorý tvoríme v Národnej rade, súvisí s tým, či občan bude spokojný alebo nie. A na úvod by som možno povedal ešte aj to, že súčasná vláda sa neriadi ani vlastnými dokumentami a za chvíľku vysvetlím bližšie.
A prečo je tento zákon taký dôležitý? Pretože podnikateľské prostredie vláda roky zanedbáva a opatrenia, ktoré robí, sú to opatrenia, ktoré by som nazval, že robí len pre seba alebo formou marketingu. Dôkazom toho je aj samotné hodnotenie Doing Bussines v roku, za tento rok 2019, kde Slovensko sa nachádza na 42. mieste spomedzi 190 krajín. Pred tromi rokmi sme boli ešte na 29. mieste, čiže vidíme, že sa prepadávame v tomto rebríčku. A práve vtedy si vláda stanovila cieľ, skončiť v prvej pätnástke do roku 2020. Vidíme, že tento cieľ, nielenže sa k nemu nepribližujeme, ale sa od neho aj veľmi vzďaľujeme. A je to preto, že máme aj veľa regulácie.
Robert Fico sa v roku 2007 zaviazal do roku 2012 znížiť administratívnu záťaž o 25 percent. Skutočnosť však bola taká, že sa, v roku 2012 bola regulácia v porovnaní so stavom z roku 2007 o 11 % vyššia. Čiže vidíme na jednej strane, že do roku 2020 má vláda plán sa dostať na 15. miesto, napriek tomu z dvadsiateho deviateho klesla na štyridsiate druhé. Vidíme, že Robert Fico v roku 2007 plánoval znížiť administratívnu záťaž o 25 %, namiesto toho v roku 2012 bola o 11 % vyššia. Čiže regulácia stále rastie a regulačné opatrenia stúpajú od roku 2007 kumulatívne. Vtedy ich bolo 1 512, dnes je ich cez 1 812. K ich spomaľujúcemu trendu prišlo iba počas Radičovej vlády alebo teda vlády pani Radičovej.
Byrokratický index, ktorý sa každoročne vyhodnocuje, tak priemerný podnikateľ podľa tohto byrokratického indexu, priemerný podnikateľ v roku 2018 strávil 222 hodín byrokraciou. Začiatok podnikania alebo začatie, vznik novej firmy si vyžaduje 33 úkonov s navyše nákladom 36,5, čiže 36 a pol hodiny.
Ďalší dôležitý alebo teda, by som povedal, kontraproduktívny prvok je, že máme nestabilné prostredie pre podniky. Na sneme RÚZ teraz v apríli zaznelo, že tri miliardy ročne zaplatia firmy na skrytých poplatkoch. To je zhruba toľko, koľko platia spolu korporátnu daň, len pre porovnanie. V roku 2018 sa zmenilo desať najdôležitejších zákonov pre podniky 32-krát. A hovoríme o tom, že Slovensko potrebuje byť konkurencieschopné. Máme tu zahraničných investorov, máme tu, ktorí priniesli kapitál, ale máme tu aj veľa malých a stredných podnikov. Práve tie malé a stredné podniky tvoria 99 % celého prostredia. Zamestnávajú 74,1 % aktívnej pracovnej sily a tvoria vyše 50-percentný podiel pridanej hodnoty. A z týchto 100 % je 97 %, sú to mikropodniky, to znamená menej ako 10 percent. Práve tieto firmy sú veľmi postihnuté akoukoľvek zmenou legislatívy, ktorá má dopad na podnikateľské prostredie, a povedal som, ako som povedal pred chvíľkou, že v roku 2018 sa zmenilo desať najdôležitejších zákonov pre firmy 32-krát!
Uvedomme si, že práve tieto malé podniky nemajú veľké aparáty na to, aby dokázali sledovať zmenu legislatívy. Ak by to chceli alebo ak sa tomu chcú venovať, tak musia preto zamestnať ľudí, ktoré buď, ktoré sú navyše náklady, alebo musia sa tomu venovať samy, čím automaticky nemôžu venovať čas do činnosti, ktorej sa majú ako podnikatelia venovať. Teda do gro ich biznisu. A práve tu vidíme ten veľký potenciál pre rozvoj Slovenska, práve v tej znížení, v znížení administratívnej záťaže.
V treťom antibyrokratickom balíčku z dielne ministerstva hospodárstva priniesli sto opatrenia, sto opatrení alebo teda bolo tam navrhnutých sto opatrení, avšak do života zatiaľ prešlo len štyridsať. Vidíme, že nič zásadné sa u nás nemení a ostatné krajiny nás predbiehajú. My zatiaľ prešľapujeme na mieste. Ak by ste si pozreli rebríček Doing Business a pozreli by sa na krajiny, ktoré boli pred piatimi, desiatimi rokmi na miestach, kde sa nachádzame my dnes, kam za ony za tých desať rokov dostali, tak naozaj to; to, že sa prepadávame, neznamená, tu nejde len o to, že klesáme v rebríčku, ale do akej spoločnosti krajín sa dostávame. Pretože práve tie krajiny, ktoré začínali s nami možno v nejakej rovnakej línii, sa dnes dostali už do tej prvej spomínanej tridsiatky, v ktorom sme my boli. A my sme sa prepadli do spoločnosti krajín Afriky a podobne.
Čiže vidíme, že štát nedokáže využívať voľné kapacity úradov v regiónoch s nižšou mierou podnikateľských aktivít, pričom v ekonomických centrách musia podnikatelia zbytočne čakať. Dlhodobo analyzujú jasnú byrokraciu, udržujú a predlžujú tým tú neefektivitu. Tu už nie je čas na analýzu. Tu je čas na konanie. A to je to, čo som hovoril, že aj samotné vládne dokumenty, samotný dokument RIA 2020, tzv. stratégia lepšej regulácie hovorí, že dlhodobou kontinuálnou prioritou vlády je uľahčovanie podnikania odbúravaním nepodstatných regulačných bariér a byrokracie, ktoré spôsobujú dodatočné finančné náklady či časové zaťaženie. Táto snaha je súčasťou širšej agendy lepšej regulácie, ktorá nie je zameraná iba na podnikateľov, ale prostredníctvom optimalizácie regulačného prostredia aj na všetkých občanov.
Čiže vidíme, že ten cieľ – spokojný občan – je veľmi prepojený práve aj s mierou regulácií. A dokonca v tejto stratégii lepšej regulácie sa na 20. strane píše, že pre zlepšenie podnikateľského prostredia je nevyhnutné rešpektovať požiadavku legislatívnych pravidiel vlády, navrhovať účinnosť regulácií, ktoré upravujú podnikanie, ak je to možné, na začiatok príslušného obdobia alebo na 1. január. Čiže na jednej strane počujeme, že vláda má dlhodobú prioritu, kontinuálnu prioritu uľahčovanie podnikania, dokonca to aj špecifikuje, ale skutek utek. To znamená, že keď sa zmení zákon, desať najdôležitejších zákonov pre podniky 32-krát v roku 2018, tak vidíme, že sa absolútne nedodržuje to, čo si vláda sama stanovuje. Vidíme, aký to má neskutočný dopad v skrytých poplatkoch na firmy vo výške korporátnej dane 3 mld. ročne. Vidíme, že byrokratický index každým rokom rastie. Vidíme, že teda počet regulácií rastie. A krásne to vyzlieka opäť vládu donaha, že jedno hovorí a druhé koná. Víno, teda pardon, víno pije, vodu káže.
A preto, ďalší ten dôkaz toho, že takto to je, je aj to, jednak to, že my tento zákon dlhodobo predkladáme v súlade s dokumentami vlády. Opozícia, paradoxne, robí prácu za ministerstvo hospodárstva, ktoré deklaruje, že toto je jeho stratégiou, a keď to aj prinesieme do parlamentu, tak to, samozrejme, vláda nepodporí. Následne sám pán Pellegrini sa vyjadril teraz na sneme teda Republikovej únie zamestnávateľov, že podporí myšlienku, aby zákony s dopadom na podnikateľské prostredie nadobudli účinnosť jedenkrát v roku. Čiže pán premiér akoby objavil Ameriku, pritom to má v dokumentoch samotného ministerstva hospodárstva, čiže vlastných orgánov. A teraz vlastne v roku 2019 po tom, čo sme počuli, že tou dlhodobou kontinuálnou prioritou povedal, že podporí túto myšlienku, úplne nerozumiem tejto rétorike. A ak teda ju chce podporiť, tak ju má možnosť podporiť skrze svojich poslancov v Národnej rade, keďže práve rokujeme o zákone, ktorý toto vlastne rieši, túto myšlienku rieši.
Okrem toho je toto zadefinované aj v dokumente, ktorý predložil pán Žiga na vládu, a je to návrh opatrení na odstránenie bariér pre trvalo udržateľný rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku, pretože vieme, že automobilový priemysel na Slovensku je kľúčový. A naozaj musíme sa starať o to, aby sa mohol rozvíjať, aby nebol nejako blokovaný, pretože zamestnáva enormné množstvo ľudí a vytvára vlastne ďalšiu zamestnanosť prostredníctvom firiem, ktoré sú dodávatelia týchto veľkých automobiliek. A je to teda, ako zvykneme hovoriť, práve kostrou našej ekonomiky. Takže predložili práve aj v tomto dokumente, že toto je jedno z kľúčových opatrení. A musím povedať, že teda keďže tam nebolo toto jediné opatrenie, boli tam aj ďalšie, tak vláda vlastne rokovala o tomto dokumente a zatiaľ to rokovanie prerušila. Ale myslím si, že to bolo práve kvôli naviazaniu minimálnej mzdy na, myslím, na rast priemernej mzdy, ak si dobre spomínam. Ale určite teda toto samotné opatrenie je v dokumentoch ministerstva hospodárstva. Teraz ho už podporuje aj samotný pán premiér po tom, čo je to dlhodobou kontinuálnou prioritou vlády Slovenskej republiky, ako píše ministerstvo hospodárstva. A ten dokument teda obsahuje jeden rok, jedny pravidlá. A to je asi to najkľúčovejšie, si treba uvedomiť, práve pre podnikateľské prostredie, že jedny pravidlá v jednom roku sú úplné kľúčové. Predstavte si, že by ste začali hrať nejakú hru s vašimi deťmi, napríklad Človeče, nezlob se, a by ste 32-krát počas hry zmenili pravidlá. Asi by nikto netušil, kto je skutočný víťaz na konci hry.
Takže toto je veľmi jednoduchý zákon. Je to veľmi jednoduchý zákon, ale úplne kľúčový, ktorý vnesie veľký poriadok. A my sme tu hovorili aj v predchádzajúcich návrhoch zákona, ktoré prinášame, o zákonoch, ktoré vnášajú poriadok do správy vecí verejných. A tento zákon prináša veľký poriadok tým, že zákony, ktoré sa budú tvoriť, sa vždy budú, teda vchádzať do platnosti k 1. januáru, aby mali podnikatelia na trhu v jeden rok jedny pravidlá. To je to najkľúčovejšie, čo chceme priniesť práve skrz tento zákon. Pretože myslíme si, že je to, že je to férové, že si to podnikatelia zaslúžia, keďže zamestnávajú, vytvárajú, aj vďaka svojim zamestnancom, teraz nechcem povedať, že len oni sú tí, ale práve tá, ten trh je ten, ktorý potrebuje mať stabilné, stabilné pravidlá a stabilné podmienky a obzvlášť tí malí a strední podnikatelia, ktorých som spomenul v úvode, ktorých je najväčšie percento, 99 % je malých a stredných podnikateľov. A tých mikropodnikov je tých 97 percent. Čiže sú to ľudia, ktorí zamestnávajú menej ako 10 %, teda 10 ľudí. A práve oni nemajú kapacity na to, aby sledovali takto dynamicky sa meniace zákony a neustále sledovali, čo sa tam mení.
Dokonca po diskusii aj so samotnými právnikmi, už oni hovoria, že nie sú schopní si zapamätať, čo všetko, ako jednotlivé zákony, pretože tých zmien je toľko. Čiže vždy musia si sadnúť k tomu a naštudovať si nanovo jednotlivé zákony, aby zistili, čo všetko sa pomenilo, pretože to nedokážu udržať v hlave. Toto je jednoznačným dôkazom toho, že regulácia je na Slovensku enormná, zaťažujúca, vyčerpávajúca finančne aj časovo a kontraproduktívna pre rozvoj Slovenska v tak náročnom konkurencieschopnom alebo teda v tak náročnom konkurenčnom prostredí, v akom sa práve aj v týchto časoch v strednej Európe nachádzame.
Takže verím tomu, že keďže aj pán premiér podporuje túto myšlienku a sme mu ju priniesli do parlamentu, že by tu nemal byť problém so žiadnou podporou tohto návrhu. Samozrejme, že samotné hlasovanie ukáže. V každom prípade ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Pán poslanec Heger, je nepochybne dobré alebo teda ja chápem ten váš úmysel, že chcete pomôcť podnikateľskému prostrediu. Lebo ak teda vychádzame z toho, že sa neustále menia zákony, to určite nie je dobré, a takisto aj to, že chcete zaviesť do týchto vecí poriadok, treba oceniť. Ale zase na druhej strane, ako by ste sa vysporiadali s takou situáciou, keď dajme tomu v januári kalendárneho roka Národná rada schváli zákon, ktorý je jednoznačne v prospech, je veľmi pozitívny pre podnikateľské prostredie a je nielen teda pozitívny, ale prijatie takéhoto zákona je vyslovene naliehavou potrebou v prospech podnikateľov. A ak by teda tento váš návrh zákona bol schválený, tak by sme v podstate museli čakať prakticky celý rok, kým nadobudne účinnosť. Ako by ste sa vysporiadali s takouto situáciou?
Ďakujem.

Pán poslanec Heger, tá idea je nepochybne správna, je toto jeden z vážnych problémov podnikateľského prostredia, pre mnohé podnikateľské subjekty dokonca vážnejším ako výška daňového alebo odvodového zaťaženia alebo tie konkrétne regulácie, ktoré sú obsiahnuté v zákonoch, nestabilita podnikateľského prostredia, samozrejme. Ale, ale môže tam naozaj nastať problém, že tak ako je ten zákon naformulovaný, nepozná nejaké výnimky a naozaj môžu nastať výnimočné situácie. A nemyslím teraz výnimočné situácie typu, že ideme schváliť niečo dobré, teda malo by to nadobudnúť účinnosť čím skôr, lebo to každý si myslí, že jeho návrh je ten dobrý, ktorý zlepšuje podnikateľské prostredie, pokiaľ sa týka podnikateľského prostredia. To by asi nemohol byť dostatočný argument, ale naozaj sa môže vyskytnúť nejaká naliehavá potreba, objaví sa nejaká diera v zákone, cez ktorú, cez ktorú vznikajú nejaké, nejaké škody alebo nejaký iný vážny problém, ktorý je potrebné, potrebné ošetriť, čiže pravdepodobne by v tom zákone mala byť aj nejaká možnosť, možnosť výnimiek. Neviem to zadefinovať teraz v rámci faktickej poznámky. Ale tak však môžme sa v druhom čítaní k tomu vrátiť, keď vyjdú tvoje predpoklady.
A potom ešte možno je problém aj v tej formulácii drobný, že je tam, že keď sú tam uvedené dôsledky na podnikateľské prostredie, tak môže nadobudnúť výlučne 1. januára. Tak jednak teoreticky stačí neuviesť to v doložke, že má dopady na podnikateľské prostredie. A po druhé, máme tu aj skúsenosť, ako sa nedodržiava rokovací poriadok alebo pravidlá, ktoré sú napríklad týmto záko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za veľmi praktické a konkrétne pripomienky. Ja by som chcel v prvom rade povedať, že tento zákon nie je toxický, lebo je na ňom naozaj celospoločenská zhoda, dokonca aj naprieč politickým spektrom, keďže vidíme, že aj pán premiér sa za to vyjadril ako hlava vlády. Takže áno, môžme hovoriť o takýchto technikáliách, ale vychádzame v prvom rade z filozofie toho, že nerobíme veci ad hoc a akákoľvek zodpovedná vláda plánuje dopredu akékoľvek zásahy do legislatívy. Pretože to je to najdôležitejšie, uchrániť sa práve takých momentov, ako ste naznačili obidvaja vo svojich príkladoch, aby tých bolo čo najmenej.
A, samozrejme, môžme sa baviť o tom, že v druhom čítaní, bude, prejde tento zákon nejakou širšou diskusiou aj s odbornou verejnosťou, aby sa mohlo ešte hľadať, čo by mohli byť práve tie jednotlivé prípady tých výnimiek. Samozrejme, trebalo by ich eliminovať čo najmenej, aby sme sa tomu vyhli, aby to nebolo práve ten nástroj na to, že v konečnom dôsledku ostane ten istý stav, že sa bude využívať tá výnimka na to, aby sa zasahovalo do podnikateľského prostredia čo najčastejšie, pretože skutočne ten želaný cieľ je pre všetkých a práve aj pre podnikateľov. Lebo jeden rok – jedny pravidlá, to je ten najdôležitejší princíp, ktorý si musíme uvedomiť, je, že plánovať to dopredu. A neviem si úplne predstaviť, koľko takých výnimočných prípadov by mohlo byť, myslím si, že minimum, kde je to tak naliehavé, aby sme niečo potrebovali nevyhnutne zmeniť. O to viac, keď vidíme, ako táto súčasná vláda roky tuto vlastne plytvá a neefektívne nakladá s majetkom a viac-menej krajina ide ďalej. Psy štekajú, karavána ide ďalej. Tak neviem si predstaviť, ale áno, chápem, sú to racionálne argumenty, určite je dobré sa na ne pozreť práve pred alebo v druhom čítaní. Tento zákon neponáhľa, pretože aj tento by mal potom platiť od prvého januára, takže máme dosť času na to, aby sme to prebrali dostatočne do dôsledkov.
Ďakujem.