45. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2018 (tlač 1400).
Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2018 rozhodnutím č. 1491 z 1. apríla 2019 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na prerokovanie do 7. mája 2019. Správa bola predložená v zmysle § 5 ods. 5 zákona NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte, aby som vás informoval o výsledkoch rokovania vo výbore.
Uvedenú správu výbor prerokoval a prijal k nej uznesenie č. 410 zo dňa 2. mája 2019. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2018 vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská ani pripomienky. Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov schválil uvedenú správu uznesením č. 411 zo dňa 2. mája 2019. Zároveň ma určil za spravodajcu výboru.
Výbor navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Karol Mitrík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je v prílohe tejto správy.
Pán predseda, ďakujem, skončil som a poprosím o otvorenie rozpravy.
Rozpracované
Vystúpenia
12:01
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12:01
Martin Fecko(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)
(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
20.5.2019 o 12:01 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Dobre. Ja chcem len upozorniť, lebo dneska máme aj zasadnutie výboru NBÚ, hoci nie som predsedom, ale som bývalým predsedom, takže dneska 12.05 členovia kontroly činnosti NBÚ. Ďakujem.
(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)
Rozpracované
14:02
Vystúpenie v rozprave 14:02
Elena ČerveňákováUž v minuloročnej...
Už v minuloročnej správe pani Patakyová opísala a zdôraznila viaceré podnety poukazujúce na dlhodobo nedostatočnú činnosť úradov práce v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí. Opisuje ich, bohužiaľ, aj v tohtoročnej správe, či už v prípade matky troch detí, kde starostka radšej prebrala na seba úlohu orgánu sociálnoprávnej ochrany, či pomoc pri vyriešení situácie chlapca so stredne ťažkým stupňom mentálnej retardácie na organickom podklade a s významnou poruchou správania. Žiaľbohu, týchto zariadení v našej republike nemáme a keď ich máme, tak len ako šafranu. Jeho nesprávne zaradenie do reedukačného centra úradom práce došlo k inštitucionalizovanému týraniu dieťaťa bez reflexie na potrebu bezpečia a istoty ako základu pre dieťa s takouto anamnézou. Podľa predloženej správy nie je to ojedinelý prípad, detí s vážnymi duševnými poruchami stále nám pribúda. V systéme sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately však chýba zariadenie pre deti s ťažkými duševnými diagnózami v spojení s vážnymi poruchami správania, ktoré si vyžadujú maximálnu individuálnu, odbornú aj špeciálnu starostlivosť. I keď podobné prípady pozná človek z reality, veľmi zle sa číta táto správa. Nehovoriac o ďalšom z mnohých prípadov a to je 347 detí v exekúcii v meste Žilina vďaka výkladu ustanovenia zákona o miestnych daniach. Až vašou iniciatívou sa začal, začal situáciu riešiť Ústavný súd. Vo vašich ďalších krokoch, a to, aby sa ustanovenie v realite dôsledne uplatňovalo a ochránilo deti a mladistvých, vám držíme palce.
Dotkla som sa len detí, no správa opisuje aj ďalšie vypuklé problémy, a to nedostatočné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v psychiatrických zariadeniach, zariadeniach väzenských, ďalej porušujú sa tu práva seniorov a takisto porušujú sa práva znevýhodnených etník. Čo s tým? Ako to budeme riešiť? Akým spôsobom?
Naše hnutie OĽANO predkladalo za minulý rok a za tento rok už dosť návrhov zákonov, ale, žiaľbohu, realita je taká, že tieto zákony, sme opoziční, žiaľbohu, tieto zákony, aj keď sú dobré, nie sú prijaté.
Dotkla som sa detí, no správa prináša ďalšie vypuklé tieto problémy, ako sú obete nezákonných sterilizácií, či udeľovanie štátneho občianstva osobe bez štátnej príslušnosti. Dotkla som sa ich preto, lebo sú pre vás všetkých najcitlivejším miestom, ich problémy bolia o to viac. A práve verejná ochrankyňa práv a jej kancelária je v momente, kedy úrady, kompetentní, samozrejme, zlyhávajú a verejná ochrankyňa práv je posledným útočiskom a nádejou. Výstupy sú nám predkladané každoročne spolu s návrhmi na riešenia. Preto žiadam príslušné ministerstvá, aby sa zaoberali odporúčaniami, obsiahnuté v správe, a prijali efektívne opatrenia.
Ďakujem vám za vašu správu, držím vám palce vo vašej ďalšej práci, aj vášmu celému kolektívu, lebo je to ozaj veľmi náročná práca, a ako som už povedala, ľudia si to hlavne dokážu oceniť, keď nemajú, nevedia dosiahnuť právo. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
20.5.2019 o 14:02 hod.
Mgr.
Elena Červeňáková
Videokanál poslanca
Príjemne odpoludnie, vážený predsedajúci, vážená ochrankyňa práv, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, na začiatok by som chcela oceniť vašu prácu, ktorá má reálne výsledky. Chcem vyzdvihnúť, že verejná ochrankyňa práv chráni najmä práva tých najslabších, slabých, kde hlas, ktorých hlas v spoločnosti nie je silný alebo sa proste nevedia chrániť sami. Teraz hovorím o deťoch. Bolo tu už dneska viackrát spomínané.
Už v minuloročnej správe pani Patakyová opísala a zdôraznila viaceré podnety poukazujúce na dlhodobo nedostatočnú činnosť úradov práce v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí. Opisuje ich, bohužiaľ, aj v tohtoročnej správe, či už v prípade matky troch detí, kde starostka radšej prebrala na seba úlohu orgánu sociálnoprávnej ochrany, či pomoc pri vyriešení situácie chlapca so stredne ťažkým stupňom mentálnej retardácie na organickom podklade a s významnou poruchou správania. Žiaľbohu, týchto zariadení v našej republike nemáme a keď ich máme, tak len ako šafranu. Jeho nesprávne zaradenie do reedukačného centra úradom práce došlo k inštitucionalizovanému týraniu dieťaťa bez reflexie na potrebu bezpečia a istoty ako základu pre dieťa s takouto anamnézou. Podľa predloženej správy nie je to ojedinelý prípad, detí s vážnymi duševnými poruchami stále nám pribúda. V systéme sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately však chýba zariadenie pre deti s ťažkými duševnými diagnózami v spojení s vážnymi poruchami správania, ktoré si vyžadujú maximálnu individuálnu, odbornú aj špeciálnu starostlivosť. I keď podobné prípady pozná človek z reality, veľmi zle sa číta táto správa. Nehovoriac o ďalšom z mnohých prípadov a to je 347 detí v exekúcii v meste Žilina vďaka výkladu ustanovenia zákona o miestnych daniach. Až vašou iniciatívou sa začal, začal situáciu riešiť Ústavný súd. Vo vašich ďalších krokoch, a to, aby sa ustanovenie v realite dôsledne uplatňovalo a ochránilo deti a mladistvých, vám držíme palce.
Dotkla som sa len detí, no správa opisuje aj ďalšie vypuklé problémy, a to nedostatočné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v psychiatrických zariadeniach, zariadeniach väzenských, ďalej porušujú sa tu práva seniorov a takisto porušujú sa práva znevýhodnených etník. Čo s tým? Ako to budeme riešiť? Akým spôsobom?
Naše hnutie OĽANO predkladalo za minulý rok a za tento rok už dosť návrhov zákonov, ale, žiaľbohu, realita je taká, že tieto zákony, sme opoziční, žiaľbohu, tieto zákony, aj keď sú dobré, nie sú prijaté.
Dotkla som sa detí, no správa prináša ďalšie vypuklé tieto problémy, ako sú obete nezákonných sterilizácií, či udeľovanie štátneho občianstva osobe bez štátnej príslušnosti. Dotkla som sa ich preto, lebo sú pre vás všetkých najcitlivejším miestom, ich problémy bolia o to viac. A práve verejná ochrankyňa práv a jej kancelária je v momente, kedy úrady, kompetentní, samozrejme, zlyhávajú a verejná ochrankyňa práv je posledným útočiskom a nádejou. Výstupy sú nám predkladané každoročne spolu s návrhmi na riešenia. Preto žiadam príslušné ministerstvá, aby sa zaoberali odporúčaniami, obsiahnuté v správe, a prijali efektívne opatrenia.
Ďakujem vám za vašu správu, držím vám palce vo vašej ďalšej práci, aj vášmu celému kolektívu, lebo je to ozaj veľmi náročná práca, a ako som už povedala, ľudia si to hlavne dokážu oceniť, keď nemajú, nevedia dosiahnuť právo. Ďakujem.
Rozpracované
14:08
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:08
Soňa GaborčákováVystúpenie s faktickou poznámkou
20.5.2019 o 14:08 hod.
PhDr.
Soňa Gaborčáková
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Ďakujem pani kolegyňa, že si tak zhruba vlastne prešla tú zdravotnú časť, na ktorú pripomienkovala pani Patakyová. Áno, je tu systémový problém, keďže zrušili sme domovy sociálnych služieb pre deti s celoročným pobytom a neurobili sme adekvátnu náhradu. Tým pádom vlastne tá starostlivosť zlyháva či už v školských výchovných zariadeniach, a to v reedukačkách, alebo je to v detských domovov. To znamená, my potrebujeme pripraviť novú štruktúru zariadení. To je vlastne spôsob, ako vyriešiť to, na čo vy poukazujete. Ďakujem.
Rozpracované
14:09
Vystúpenie v rozprave 14:09
Martin FeckoTak ako ste uviedli, pani ombudsmanka, že nemôžme urobiť nápravu po troch rokoch v určitých správnych konaniach. To je tiež podľa mňa taká brzda, ktorú by sme mohli odstrániť nejakým spôsobom. A to tým, že sme ten možnože dali na päť rokov, pretože mnoho tých konaní do päť rokov aj o nehnuteľnosti, ľudia si neuvedomia, že niečo prebehlo, a zrazu zisťujeme, že vlastne už nemôžme nijakým spôsobom na to zareagovať. A potom už len žaloba na súd a už platíš, už všecko možné a zistíš, že, aha, opravný prostriedok už nefunguje, a si doma. Takže ja každopádne budem veľmi rád, keď v tejto vládnej garnitúre sa to asi už nestihne, ale ďalšia vláda, ktorá tu príde, aby aj s týmto, by som povedal, časovým harmonogram niečo robil pri opravných prostriedkoch.
Uvádzate v tejto správe, že našli ste aj veľa prípadov, na ktoré ste boli upozornení cez zákon 180 o registroch obnovených, evidencie práv, resp. o mnohé vlastníctva, kde vôbec neboli vydávané rozhodnutia zo stránky Úradu geodézie, teda, katastrálnych odborov. Musím povedať, že to isté bolo aj pozemkových odboroch, kde prakticky sa to tak pri tichosti akože dalo a už je to po 5, 10, 15 rokoch. A viac-menej tam nebola možnosť ani odvolania sa tohto dotknutého občana, aby mohol sa odvolať na rozhodnutie. Na list sa odvolať nemôžte. A mnoho takýchto vecí bolo iba listom riešené. A som rád, že aj na toto ste poukázali.
A to ESO, naše slávne, ktoré je, efektívna, spoľahlivá, otvorená, tak plne sa s vami stotožňujem, že mnoho tých bývalých špecializovaných štátnych správ volá po obnove a vrátení sa späť tohto režimu. Lebo momentálne tá všeobecná štátna správa, to znamená, ministerstvo vnútra, žiaľ, v mnohých prípadoch nemá vedomosti o obšírnosti, dôležitosti a profesionalite určitých štátnych zamestnaneckých miest, ktoré má pod sebou, a potom sa nevie adekvátne k tomu ani vyjadriť. Keď som sa pýtal tu na tomto fóre pani ministerky Sakovej, že aký má dosah ministerka pôdohospodárstva, to znamená pani Matečná na svojich metodicky riadiacich pracovníkov, aby ich mohla stimulovať, tak mi tu bolo povedané, že skoro žiadny, hej. Pretože metodicky niekoho riadiť, tak to je tak akurát, viete, že buď doporučím niečo, čo tu môžeš robiť. Ale keď mu nedám stimul, či už materiálny alebo nejaký iný, tak prakticky nemáš ho ako stimulovať. A, žiaľ, my na to ako keby sme rezignovali alebo nechceli to, aby tie štátne správy bývalé, ktoré boli špecializované, aby tá kvalita v tom ESO sa zlepšila.
Ministerstvo vnútra, ako ste aj vy, uvádzate v tejto správe, nejak nereflektuje na podnety, ktoré idú z Úradu geodézie a kartografie, a nejako to, by som povedal, anuluje. A to sa mi teda, to vlastne uberá ten vietor z plachát pre tých ľudí, ktorí na týchto úradoch robia. Mal som, ja rád chodím, keď som teda akože mimo Národnej rady, chodím aj po tých úradoch a poviem otvorene, že u nás na katastri v Prešove majú dve kopírky, jednu na pôjde, druhú v pivnici. Aj to jedna nefunguje, druhá funguje priebežne, keď dáte heslo, lebo ináč nič, obrazne povedané. No a keď toto má byť v tom ESO nejaká tá, zlepšený prístup k obyvateľom a k riešeniu problém, tak to neberiem.
Som veľmi rád, že znovu ste upozornili na reštitučné konania, v ktorých už neplatí žiadny 30-dňový, 60-dňový, 90-, 120-dňový režim, pretože tu ani desaťročné režimy neplatia. Tu už sme v takom marazme, že tu už ani, ľudia už aj pozomierali, čo si uplatnili nárok, a ich dedičia mnohí ani nevedia, že ešte možno na tých lesných odboroch a pozemkových, resp. na fonde, že ešte niečo majú. Som rád, že aspoň niečo pani ministerka pôdohospodárstva vzala vážne z vašich upozornení z minulej správy, kde citujete napríklad a ste hovorili teda, že treba personálne to posilniť. Nie každý, ani z občanov, nebude čítať túto správu. Pretože viete, ako majú dosť veľa svojej roboty, tak aspoň tu pripomeniem, aby sme im upozornili, že v ktorých okresných úradoch bolo navýšenie tých pracovníkov na reštitúcie, pretože to bolo vaše odporúčanie, pretože je to, samozrejme, o tej persone, ktorá bude vedieť riešiť alebo nebude vedieť riešiť tie reštitučné podania.
Takže najhoršie, samozrejme, dopadá Bratislava, kde prakticky, tam to je katastrofa. Tam sme cez niekoľko tisíc reštitúcií ešte neukončených, 2 150 neukončených, a to bolo k 1. 1. 2018. Tak neverím, že dve tisíc poriešili, neporiešili. Majú znovu neukončené reštitúcie. A tam sa prijalo, podľa všeckého, jak je v tejto správe, štyroch pracovníkov, ktorí sa tomu majú venovať. Som rád, že aj Malacky reagovali a dvaja ľudia boli vyčlenení, ktorí budú na pozemkovom odbore riešiť iba reštitučné podania. V Senci jeden človek bol vyčlenený. Dunajská Streda nevyčlenila nič. Tam to ešte stále horí. A pri Dunajskej Strede hovorím o nejakých 200 nevybavených reštitučných konaniach a na roky, to je na desať rokov ešte konania, takže to je znovu ako keby na hlavu, ja tomu hovorím, pretože socializmus tu bol 40 rokov. A my ani po 30 rokoch nemáme reštitúcie ukončené. Tak my budeme ešte viacej, dlhšie robiť reštitúcie jak socializmus celý trval. Však to je, ľudia boží, na hlavu. A to treba skoordinovať robotu, vážení. Iba skoordinovať robotu. Nič iné. To znamená, keď sme išli, ešte raz poviem, lebo ja som išiel z pozemkového odboru. Ja som musel vedieť riešiť reštitúcie, registre, záhradkárske osady, vyňatia z pôdneho fondu a ešte pozemkové úpravy. A na to sme robili skúšky. A keď si ich neurobil, tak si nemohol. A teraz malo by to byť operatívne. Už nemáš registre? Tak ideš riešiť reštitúcie. Nemáš záhradky? Ideš riešiť pozemkové úpravy. Nemáš vyňatia z pôdneho fondu? Ideš riešiť záhradky, napríklad. A tak by to malo byť, vážení, len to treba zorganizovať. Asi sa niekomu, nieže nevie, ale nechce ísť do toho, lebo asi v mútnych vodách dobre loví. A to ma vytáča. Pretože, vážení, to len treba zorganizovať a už to bude bežať. A môžete mi hovoriť všecko, čo chcete, že je to najkomplikovanejšia agenda.
Vážení, najťažšie prípady sme riešili na začiatku, ktoré boli konfiškácie. Kde sme museli dokazovať, či ten Maďar a kolaborant, jak bol vyhlásený, zradca národa, či bol odsúdený, nebol odsúdený, kde mal ten majetok, náhradné. Všecko to boli ťažké detektívky. Ale krásna robota, hovorím, krásna robota, lebo si vracal majetok občanom. Hovoril si za štát, prepáč, občan, tu máš novú, nové zriadenie, to ti hovorí, že odpúšťa, nech sa páči, dáva ti naspäť.
Teraz? Mnoho ľudí hovorí, že v demokracii, socializmus sme prežili, v demokracii sme prišli o majetok. Aj pri tých registroch, ktoré, hovorím, proste, ktoré sme mali predtým. No neskutočne.
A musím povedať ešte jedno, že keď tu niekto povie, že personálne netreba posilňovať tieto úrady, tak ja poviem, že tam, kde nám to horí, by v prvom rade malo byť personálne a motivačné posilnenie, aby tí ľudia, keď ja tam prídem, na katastre prišli aj v sobotu, v nedeľu, pretože vedeli, že vedúci im dá nejakú odmenu a budú môcť. Momentálne teraz z ministerstva vnútra takéto stimuly vôbec nevidím v týchto nejakých štátnych správach.
Som veľmi rád, že držíte líniu a stále doporučujete, aby boli zvýšené tabuľkové miesta. Nie ako ministerstvo financií navrhuje, aby sa z vlastných zdrojov preorganizovalo kadečo. Proste nie. Takže ja budem tiež, čo budem môcť, budem hájiť tú vašu filozofiu, pretože tak ja to vidím, tiež ten výsledok, že by tam mohol byť.
No, samozrejme, najhoršia situácia je v Košiciach, kde sú teda kritické, ale ešte je tam aj Kežmarok, a to je ten vojenský obvod Javorina, kde máme veľa reštitučných nárokov. Aj tam tých 12 ľudí, ktorí sú tam už vyčlenení aj z toho, z tých vojenských lesov a majetkov. Áno, okej, sú tam. Myslím si, že keď sa tam zorganizuje, tiež by sa to mohlo pohnúť do lepších vôd a nemuseli by sme tu čakať ešte ďalších 5 rokov, 10 rokov, lebo každý má iba jedno katastrálne územie a má ho poriešiť.
Takže, vážení, dá sa to všecko robiť, len musíme chcieť. A ja by som bol veľmi rád, keby sme už konečne raz mohli v niektorom roku, keď budeme bilancovať, povedať, že reštitúcie sú ukončené. Takú veľkú fajfku – ukončené. Ale to musí chcieť aj Slovenský pozemkový fond, to musí aj pozemkový odbor chcieť, to musí aj kataster chcieť.
A ešte jedno by som, pani ombudsmanka, by som povedal, čo by sme mali do toho dať, aby to bola prioritná agenda aj pre úrady, ktoré majú spolupracovať pri riešení reštitúcií. To znamená, keď je potrebné z katastra identifikáciu, tak nieže budem na ňu čakať polroka, aby som mohol rozhodnúť. Keď potrebujem z archívu rodný list, tak nieže budem čakať polroka, že mi rodný list príde. Lebo reštituční pracovníci musia vlastne mať tie podklady také, ktoré sú na súde nepriestrelné, tak by som to povedal. A práve tá súčinnosť tých organizácií, ktoré majú byť nápomocné, tu už chýba. Ja som ju zažil v 90. rokoch. Vtedy to bol ako veľký lauf, reštitúcie, super. Ja som čakal na identifikáciu, či už grafickú alebo písomnú, dva týždne. Po dvoch týždňoch môžeš a môžeš robiť rozhodnutia, pán úradník, 350 rozhodnutí. Teraz čakáme roky aj na geometrický plán, aj ďalšie. Asi toto je ďalšia, čo by som navrhoval, aby bolo lepšie.
Dobre. Takže toľko z mojej strany takým letom-svetom. A žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Dobrý deň sa praje. Pán predsedajúci, pani navrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Ďakujem, že máme tu znovu správu, kde máme, myslím si, že povedaný veľký odpočet prác, ktoré sa snažila cez inštitút verejného ochrancu práv pani navrhovateľka realizovať a poukázať, kde nás päta tlačí. Ja keď dovolíte, tak klasicky si vyberiem dve oblasti, ktoré tu boli, a síce Úrad geodézie a kartografie a katastra a reštitúcie, pretože som rád, že v týchto správach rok čo rok sa nám, dá sa povedať, objavujú tie nedostatky, ktoré tam máme.
Tak ako ste uviedli, pani ombudsmanka, že nemôžme urobiť nápravu po troch rokoch v určitých správnych konaniach. To je tiež podľa mňa taká brzda, ktorú by sme mohli odstrániť nejakým spôsobom. A to tým, že sme ten možnože dali na päť rokov, pretože mnoho tých konaní do päť rokov aj o nehnuteľnosti, ľudia si neuvedomia, že niečo prebehlo, a zrazu zisťujeme, že vlastne už nemôžme nijakým spôsobom na to zareagovať. A potom už len žaloba na súd a už platíš, už všecko možné a zistíš, že, aha, opravný prostriedok už nefunguje, a si doma. Takže ja každopádne budem veľmi rád, keď v tejto vládnej garnitúre sa to asi už nestihne, ale ďalšia vláda, ktorá tu príde, aby aj s týmto, by som povedal, časovým harmonogram niečo robil pri opravných prostriedkoch.
Uvádzate v tejto správe, že našli ste aj veľa prípadov, na ktoré ste boli upozornení cez zákon 180 o registroch obnovených, evidencie práv, resp. o mnohé vlastníctva, kde vôbec neboli vydávané rozhodnutia zo stránky Úradu geodézie, teda, katastrálnych odborov. Musím povedať, že to isté bolo aj pozemkových odboroch, kde prakticky sa to tak pri tichosti akože dalo a už je to po 5, 10, 15 rokoch. A viac-menej tam nebola možnosť ani odvolania sa tohto dotknutého občana, aby mohol sa odvolať na rozhodnutie. Na list sa odvolať nemôžte. A mnoho takýchto vecí bolo iba listom riešené. A som rád, že aj na toto ste poukázali.
A to ESO, naše slávne, ktoré je, efektívna, spoľahlivá, otvorená, tak plne sa s vami stotožňujem, že mnoho tých bývalých špecializovaných štátnych správ volá po obnove a vrátení sa späť tohto režimu. Lebo momentálne tá všeobecná štátna správa, to znamená, ministerstvo vnútra, žiaľ, v mnohých prípadoch nemá vedomosti o obšírnosti, dôležitosti a profesionalite určitých štátnych zamestnaneckých miest, ktoré má pod sebou, a potom sa nevie adekvátne k tomu ani vyjadriť. Keď som sa pýtal tu na tomto fóre pani ministerky Sakovej, že aký má dosah ministerka pôdohospodárstva, to znamená pani Matečná na svojich metodicky riadiacich pracovníkov, aby ich mohla stimulovať, tak mi tu bolo povedané, že skoro žiadny, hej. Pretože metodicky niekoho riadiť, tak to je tak akurát, viete, že buď doporučím niečo, čo tu môžeš robiť. Ale keď mu nedám stimul, či už materiálny alebo nejaký iný, tak prakticky nemáš ho ako stimulovať. A, žiaľ, my na to ako keby sme rezignovali alebo nechceli to, aby tie štátne správy bývalé, ktoré boli špecializované, aby tá kvalita v tom ESO sa zlepšila.
Ministerstvo vnútra, ako ste aj vy, uvádzate v tejto správe, nejak nereflektuje na podnety, ktoré idú z Úradu geodézie a kartografie, a nejako to, by som povedal, anuluje. A to sa mi teda, to vlastne uberá ten vietor z plachát pre tých ľudí, ktorí na týchto úradoch robia. Mal som, ja rád chodím, keď som teda akože mimo Národnej rady, chodím aj po tých úradoch a poviem otvorene, že u nás na katastri v Prešove majú dve kopírky, jednu na pôjde, druhú v pivnici. Aj to jedna nefunguje, druhá funguje priebežne, keď dáte heslo, lebo ináč nič, obrazne povedané. No a keď toto má byť v tom ESO nejaká tá, zlepšený prístup k obyvateľom a k riešeniu problém, tak to neberiem.
Som veľmi rád, že znovu ste upozornili na reštitučné konania, v ktorých už neplatí žiadny 30-dňový, 60-dňový, 90-, 120-dňový režim, pretože tu ani desaťročné režimy neplatia. Tu už sme v takom marazme, že tu už ani, ľudia už aj pozomierali, čo si uplatnili nárok, a ich dedičia mnohí ani nevedia, že ešte možno na tých lesných odboroch a pozemkových, resp. na fonde, že ešte niečo majú. Som rád, že aspoň niečo pani ministerka pôdohospodárstva vzala vážne z vašich upozornení z minulej správy, kde citujete napríklad a ste hovorili teda, že treba personálne to posilniť. Nie každý, ani z občanov, nebude čítať túto správu. Pretože viete, ako majú dosť veľa svojej roboty, tak aspoň tu pripomeniem, aby sme im upozornili, že v ktorých okresných úradoch bolo navýšenie tých pracovníkov na reštitúcie, pretože to bolo vaše odporúčanie, pretože je to, samozrejme, o tej persone, ktorá bude vedieť riešiť alebo nebude vedieť riešiť tie reštitučné podania.
Takže najhoršie, samozrejme, dopadá Bratislava, kde prakticky, tam to je katastrofa. Tam sme cez niekoľko tisíc reštitúcií ešte neukončených, 2 150 neukončených, a to bolo k 1. 1. 2018. Tak neverím, že dve tisíc poriešili, neporiešili. Majú znovu neukončené reštitúcie. A tam sa prijalo, podľa všeckého, jak je v tejto správe, štyroch pracovníkov, ktorí sa tomu majú venovať. Som rád, že aj Malacky reagovali a dvaja ľudia boli vyčlenení, ktorí budú na pozemkovom odbore riešiť iba reštitučné podania. V Senci jeden človek bol vyčlenený. Dunajská Streda nevyčlenila nič. Tam to ešte stále horí. A pri Dunajskej Strede hovorím o nejakých 200 nevybavených reštitučných konaniach a na roky, to je na desať rokov ešte konania, takže to je znovu ako keby na hlavu, ja tomu hovorím, pretože socializmus tu bol 40 rokov. A my ani po 30 rokoch nemáme reštitúcie ukončené. Tak my budeme ešte viacej, dlhšie robiť reštitúcie jak socializmus celý trval. Však to je, ľudia boží, na hlavu. A to treba skoordinovať robotu, vážení. Iba skoordinovať robotu. Nič iné. To znamená, keď sme išli, ešte raz poviem, lebo ja som išiel z pozemkového odboru. Ja som musel vedieť riešiť reštitúcie, registre, záhradkárske osady, vyňatia z pôdneho fondu a ešte pozemkové úpravy. A na to sme robili skúšky. A keď si ich neurobil, tak si nemohol. A teraz malo by to byť operatívne. Už nemáš registre? Tak ideš riešiť reštitúcie. Nemáš záhradky? Ideš riešiť pozemkové úpravy. Nemáš vyňatia z pôdneho fondu? Ideš riešiť záhradky, napríklad. A tak by to malo byť, vážení, len to treba zorganizovať. Asi sa niekomu, nieže nevie, ale nechce ísť do toho, lebo asi v mútnych vodách dobre loví. A to ma vytáča. Pretože, vážení, to len treba zorganizovať a už to bude bežať. A môžete mi hovoriť všecko, čo chcete, že je to najkomplikovanejšia agenda.
Vážení, najťažšie prípady sme riešili na začiatku, ktoré boli konfiškácie. Kde sme museli dokazovať, či ten Maďar a kolaborant, jak bol vyhlásený, zradca národa, či bol odsúdený, nebol odsúdený, kde mal ten majetok, náhradné. Všecko to boli ťažké detektívky. Ale krásna robota, hovorím, krásna robota, lebo si vracal majetok občanom. Hovoril si za štát, prepáč, občan, tu máš novú, nové zriadenie, to ti hovorí, že odpúšťa, nech sa páči, dáva ti naspäť.
Teraz? Mnoho ľudí hovorí, že v demokracii, socializmus sme prežili, v demokracii sme prišli o majetok. Aj pri tých registroch, ktoré, hovorím, proste, ktoré sme mali predtým. No neskutočne.
A musím povedať ešte jedno, že keď tu niekto povie, že personálne netreba posilňovať tieto úrady, tak ja poviem, že tam, kde nám to horí, by v prvom rade malo byť personálne a motivačné posilnenie, aby tí ľudia, keď ja tam prídem, na katastre prišli aj v sobotu, v nedeľu, pretože vedeli, že vedúci im dá nejakú odmenu a budú môcť. Momentálne teraz z ministerstva vnútra takéto stimuly vôbec nevidím v týchto nejakých štátnych správach.
Som veľmi rád, že držíte líniu a stále doporučujete, aby boli zvýšené tabuľkové miesta. Nie ako ministerstvo financií navrhuje, aby sa z vlastných zdrojov preorganizovalo kadečo. Proste nie. Takže ja budem tiež, čo budem môcť, budem hájiť tú vašu filozofiu, pretože tak ja to vidím, tiež ten výsledok, že by tam mohol byť.
No, samozrejme, najhoršia situácia je v Košiciach, kde sú teda kritické, ale ešte je tam aj Kežmarok, a to je ten vojenský obvod Javorina, kde máme veľa reštitučných nárokov. Aj tam tých 12 ľudí, ktorí sú tam už vyčlenení aj z toho, z tých vojenských lesov a majetkov. Áno, okej, sú tam. Myslím si, že keď sa tam zorganizuje, tiež by sa to mohlo pohnúť do lepších vôd a nemuseli by sme tu čakať ešte ďalších 5 rokov, 10 rokov, lebo každý má iba jedno katastrálne územie a má ho poriešiť.
Takže, vážení, dá sa to všecko robiť, len musíme chcieť. A ja by som bol veľmi rád, keby sme už konečne raz mohli v niektorom roku, keď budeme bilancovať, povedať, že reštitúcie sú ukončené. Takú veľkú fajfku – ukončené. Ale to musí chcieť aj Slovenský pozemkový fond, to musí aj pozemkový odbor chcieť, to musí aj kataster chcieť.
A ešte jedno by som, pani ombudsmanka, by som povedal, čo by sme mali do toho dať, aby to bola prioritná agenda aj pre úrady, ktoré majú spolupracovať pri riešení reštitúcií. To znamená, keď je potrebné z katastra identifikáciu, tak nieže budem na ňu čakať polroka, aby som mohol rozhodnúť. Keď potrebujem z archívu rodný list, tak nieže budem čakať polroka, že mi rodný list príde. Lebo reštituční pracovníci musia vlastne mať tie podklady také, ktoré sú na súde nepriestrelné, tak by som to povedal. A práve tá súčinnosť tých organizácií, ktoré majú byť nápomocné, tu už chýba. Ja som ju zažil v 90. rokoch. Vtedy to bol ako veľký lauf, reštitúcie, super. Ja som čakal na identifikáciu, či už grafickú alebo písomnú, dva týždne. Po dvoch týždňoch môžeš a môžeš robiť rozhodnutia, pán úradník, 350 rozhodnutí. Teraz čakáme roky aj na geometrický plán, aj ďalšie. Asi toto je ďalšia, čo by som navrhoval, aby bolo lepšie.
Dobre. Takže toľko z mojej strany takým letom-svetom. A žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Rozpracované
14:20
Uvádzajúci uvádza bod 14:20
Karol MitríkJej výsledky môžu manažmentu štátu a manažmentu organizácie verejnej správy poskytnúť dôkazy nielen o chybách a nedostatkoch, ale tiež o tom, že proces riadenia je nastavený správne, čo môže byť inšpiráciou aj pre ostatných. Naša kontrola tak plní funkciu prevencie, ktorá je oveľa dôležitejšia ako funkcia represie. Informácií o dobrej praxi je však stále málo na to, aby bolo možné urobiť závery o výraznom pokroku v efektívnom riadení verejnej správy. Kontroly vykonané v roku 2018 priniesli dôkazy o tom, že je ešte stále veľký priestor na lepšie hospodárenie rozpočtových a príspevkových organizácií štátu a samosprávy, štátnych podnikov a štátnych akciových spoločností, ako aj pre efektívnejšie a účelnejšie využívanie zdrojov pri plnení cieľov rozvoja jednotlivých rezortov a spoločnosti ako celku.
Dôvodov, prečo je v hospodárení verejnej správy stále veľa nedostatkov, je množstvo a majú rôzne príčiny. Najvyšší kontrolný úrad za jeden podstatný považuje nedostatočne funkčný systém vnútornej kontroly na ministerstvách, v ich podriadených organizáciách, ale aj v ostatných subjektoch verejnej správy. Poznatky NKÚ svedčia o tom, že vnútorná kontrola ako nástroj riadenia nie je využívaná dostatočne, nezameriava sa na podstatné riziká, ale skôr sa venuje formálnym stránkam nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom, ako podstatnej kontrolórskej otázke, t. j. či boli prostriedky vynaložené hospodárne, efektívne a účelne. Takmer každá naša kontrola dokumentuje problémy a nedostatky, ktoré by pri fungujúcom systéme vnútornej kontroly nemali byť.
Za mimoriadne vážny problém považujem nedostatočné využívanie potenciálu vnútorného auditu jednotlivými správcami kapitol. Práve vnútorný audit je významný nástroj riadenia, ktorý má slúžiť predovšetkým vedeniu organizácií, zamerať sa na podstatné oblasti ich činnosti a získavať uistenia, že v nich nie sú vážne problémy spojené s využívaním finančných prostriedkov a majetku. Ak by sa vnútorný audit využíval efektívnejšie, nemuseli sme touto správou poukazovať na mnohé závažné nedostatky, z ktorých viaceré končia v agende orgánov činných v trestnom konaní.
V uplynulom roku sme vykonali 33 kontrol, ktoré boli zamerané na rôzne oblasti činnosti v 331 subjektoch verejnej správy. Výsledkom je cca 950 zistení porušení všeobecne záväzných predpisov, v dôsledku čoho NKÚ podal 13 oznámení, z toho 10 trestných. Viacero podnetov smerovalo na Úrad pre verejné obstarávanie a Úrad vládneho auditu. Kontrolovaným subjektom sme poskytli viac ako 600 odporúčaní a tieto prijali viac ako 500 opatrení na zlepšenie svojej činnosti. Záverečné správy zo všetkých kontrol máte k dispozícii na priloženom disku.
Kontrolnú činnosť v roku 2018 môžem rozdeliť do štyroch oblastí. Prvú oblasť tvorí kontrolná činnosť spojená s vypracovaním stanovísk NKÚ k štátnemu rozpočtu a štátnemu záverečnému účtu. Druhú, kontroly zamerané na riadenie operačných programov a čerpanie zdrojov z týchto programov. Do tretej spadajú kontroly zamerané na dodržiavanie nastavených pravidiel pri hospodárení rôznych organizácií verejnej správy, vrátane štátnych podnikov a štátnych akciových spoločností. Poslednú skupinu tvoria kontroly zamerané na plnenie cieľov rôznych verejných politík a ich financovanie.
V stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu venuje Najvyšší kontrolný úrad značnú pozornosť rozpočtovej politike a jej nástrojom. Na formovanie stanoviska slúžia poznatky z kontrolnej činnosti zameriavané na dodržiavanie rozpočtových pravidiel a z nich vyplývajúcich zásad hospodárenia.
V tejto súvislosti NKÚ poukazuje na viaceré slabé stránky rozpočtového procesu, pričom vo viacerých prípadoch ide o problémy, na ktoré úrad upozorňuje už dlhodobejšie. Riziko rozpočtového procesu považuje NKÚ tak, že vláda Slovenskej republiky má možnosť revidovať rozpočtové ciele, čo znamená, že strednodobé rozpočtové plánovanie nie je pre ňu záväzné. Za závažný sa považuje iba najbližší rozpočtový rok. Slovensko tak patrí k málo krajinám Európskej únie, kde vláda môže strednodobé výdavky meniť bez hlbšieho verejného zdôvodnenia parlamentu a verejnosti. Preto NKÚ odporúča, aby sa zavedenie viacročných záväzných výdavkových stropov do rozpočtovej praxe prijalo čo najskôr. Posilnila by sa tak kontrola a transparentnosť rozpočtu.
Na nedostatočnú rozpočtovú úroveň rozpočtového plánovania, ktorá vyplýva z nedostatočného zhodnotenia reálnych potrieb a možnosti správcov kapitol, najmä v oblasti eurofondov poukazuje Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo. Dôkazom tohto stavu je stále veľké množstvo rozpočtových opatrení, ktorými sa vo veľkej miere korigujú nesprávne rozhodnutia správcov kapitol v oblasti výdavkov, ktoré sú pre rezort potrebné a aj reálne zvládnuteľné. Počet rozpočtových opatrení za roky 12 až 18 vzrástol o 65 %, čo okrem transparentnosti výdavkovej politiky znamená rastúcu administratívnu záťaž rozpočtového procesu a rastúce výdavky s tým spojené.
Dôvody rozpočtových opatrení nie sú len zmeny tých zákonov, ktoré následne vyžadujú zmeny rozpočtu. Príkladom môžu byť kontrolné zistenia na štyroch rozpočtových organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva školstva. Zásadným problémom je, že na začiatku každého z kontrolovaných rokov mali tieto organizácie ministerstva školstva schválené v rozpočte finančné prostriedky, ktoré zďaleka nepostačovali na plnenie ich činnosti. Napríklad Národný ústav certifikovaných vzdelaní mal za úlohu testovanie žiakov piateho ročníka, ale v schválenom rozpočte na túto úlohu nemal zdroje. Tieto boli zabezpečené rozpočtovým opatrením. Je zrejmé, že takáto dlhodobo stanovená úloha má mať rozpočtové krytie v rámci schváleného rozpočtu. A takáto prax podstatných úprav rozpočtov bola v prípade všetkých kontrolovaných subjektov. Počiatočné rozpočty sa v priebehu roka navyšovali v priemere o 250 %, v prípade jednej z nich z pôvodných 3 miliónov sa navýšil na 14 miliónov. Na základe takéhoto postupu dochádza v organizáciách aj k zaväzovaniu sa na úhrady, ktoré neboli zabezpečené, čo je vážne porušovanie zákona o rozpočtových pravidlách.
Okrem rastúceho počtu rozpočtových opatrení Najvyšší kontrolný úrad znepokojujú sumy každoročne presúvaných prostriedkov jednotlivých rozpočtov. Len nevyčerpané prostriedky Európskej únie vrátane spolufinancovania z predchádzajúcich období dosiahli na výdavkovej strane takmer 4 miliardy eur, t. j. presunuli sa začiatkom roka 2018 do rozpočtu najmä veľkých kapitol. Na záver roka 2018 sa 3,2 miliardy opäť presúvali do rozpočtu roku 2019, pretože sa počas roka nestihli použiť. Vážnym problémom medziročných presunov je fakt, že často ide o prostriedky, ktoré boli súčasťou aj dvoch či viacročných rozpočtov a vo viacerých prípadoch boli použité na iné účely, ako boli pôvodne schválené. Príkladom takéhoto postupu mohli byť zistenia z kontroly ministerstva obrany. Prostriedky určené na konkrétny projekt boli v priebehu roka presunuté na realizáciu iných projektov. Na druhej strane boli projekty, pri ktorých bol schválený rozpočet vo výške nula eur, ktorý bol následne rozpočtovým opatrením navýšený. A takáto situácia sa opakovala aj v ďalšom roku, čo nesvedčí o systémovom plánovaní a reálnom rozpise potrieb rozpočtových prostriedkov v tomto rezorte.
Reforma riadenia verejných financií priniesla v roku 2004 programové rozpočtovanie. Do programov sa rozdelili výdavky štátneho rozpočtu aj územnej správy, samosprávy. Tieto výdavky majú slúžiť na dosiahnutie konkrétnych cieľov, aby bolo možné hodnotiť, či prostriedky boli vynaložené efektívne a účelne, je potrebné, aby ciele jednotlivých programov boli samozrejme aj merateľné. Postupne sa však ukazovatele programov stali vo väčšine prípadov formálne, neviažu sa na kvalitu výsledkov, ktoré sa programami majú dosiahnuť. Takto síce vieme, kam výdavky smerujú, ale ťažké je posúdiť, akú pridanú hodnotu občan a spoločnosť za túto sumu aj skutočne dostali. Najvyšší kontrolný úrad považuje pokračovanie v takomto formálnom spôsobe programového rozpočtovania za vážny problém, ktorý mu neumožňuje v dostatočnej miere využívať metódy výkonnostnej kontroly.
Na základe týchto poznatkov chceme opätovne upozorniť aj vás poslancov Národnej rady na potrebe prijatia takých opatrení, ktoré by zvýšili rozpočtovú disciplínu rezortov a ich organizácií a v odôvodnených prípadoch umožňovali vyvodzovať aj potrebné dôsledky z jej nedodržania.
Za slabú stránku rozpočtového procesu považujeme aj proces financovania viacerých verejných politík, ktoré zabezpečuje samospráva financovania. Prenesenie výkonu štátnej správy na samosprávu je často zložité a neprehľadné. Príkladom môže byť financovanie regionálneho školstva, kde reťaz financovania tvorí ministerstvo financií, ministerstvo školstva, ministerstvo vnútra, obce a nakoniec školy, čo znamená a čo prináša značné problémy najmä pri zvyšovaní platov učiteľov, bezplatných obedoch a podobne.
Aj kontrola zabezpečovania sociálnych služieb pre seniorov, ktorá je prenesenou kompetenciou na samosprávu, poukázala na množstvo problémov. Samospráva z rôznych dôvodov nedokáže zabezpečiť potrebnú kapacitu a dostupnosť sociálnych služieb, na poskytovaní ktorých sú na samosprávu zo strany štátu kladené stále vyššie nároky často bez finančného zabezpečenia.
Národná koncepcia rozvoja sociálnych služieb nie je dostatočne zabezpečovaná ani finančne, ani personálne a mnohé samosprávy tento dokument ani nerozpracovali do svojich programov rozvoja. Na druhej strane je zrejmé, že v našich podmienkach je veľa nejasnosti, kto má vlastne kontrolovať, ako sa takéto stratégie plnia, čo veľmi úzko súvisí s problematikou výkonu kontroly na prenesené kompetencie. Keďže vo viacerých kontrolách sa stretávame s mnohými nejasnosťami okolo prenesených kompetencií štátu na samosprávu, uskutočnili sme v roku 2018 predbežnú štúdiu, ktorá má mapovať výkon prenesených kompetencií štátu na vyššie územné celky. Štúdia priniesla mnohé informácie, ktoré jasne dokumentujú vážne problémy výkonu týchto kompetencií, ktorých štruktúra už dávno nezodpovedá pôvodnej koncepcii reformy verejnej správy. Najvyšší kontrolný úrad preto opätovne zdôrazňuje potrebu dôslednej analýzy súčasného stavu výkonu originálnych a prenesených kompetencií vrátane jej personálneho a finančného zabezpečenia.
O tom, že prostriedky Európskej únie predstavujú podstatný zdroj ekonomického rastu Slovenska a takmer jediný zdroj kapitálových prostriedkov, netreba veľmi hovoriť. Netreba ani hovoriť o tom, že efektívne čerpanie týchto prostriedkov sme stále nezvládli v potrebnej miere. Rok 2018 bol rokom zúčtovania dvanástich operačných programov obdobia 2007 až 2013. Na základe kontrol Najvyššieho kontrolného úradu sme upozorňovali na vysokú pravdepodobnosť, že úhrada záverečných platieb bude nižšia, ako boli deklarované žiadosti a Slovensko bude zrejme doplácať do rozpočtu Európskej únie nemalé peniaze.
V rámci tretieho programového obdobia bolo vyhlásených celkom 474 výziev a vyzvaní s hodnotou viac ako 15 miliárd eur. K 31. 12. ich čerpanie dosiahlo 3,35 miliardy eur, čo predstavuje takmer 22-percentné čerpanie. Aj keď táto hodnota znamená, že v porovnaní s priemerom krajín EÚ veľmi nezaostávame, chcem upozorniť na niekoľko rizík spojených s aktuálnym a budúcim čerpaním týchto zdrojov. V minulom roku sme sa zamerali na preverovanie toho, akým spôsobom je nastavený proces riadenia operačných programov a podmienky čerpania týchto programov. Úrad vykonal kontrolu výziev a vyzvaní programového obdobia 2014 – 2020. Kontrola opätovne zistila vážne problémy v procese odborného hodnotenia a administratívneho overenia. Okrem rizika korupcie a netransparentnosti je tu riziko, že nedostatočne posúdená kvalita žiadosti a nedostatočná pripravenosť žiadateľov splniť parametre projektu povedú k tomu, že prostriedky operačného programu nesplnia spoločenské očakávania. Takéto problémy NKÚ konštatoval aj v roku ´17, keď pri kontrole PPA, pri kontrole PPA odporučil agentúre prijať viaceré opatrenia a v roku ´18 sme plnenie opatrení kontrolovali. Výsledkom bolo, že v dôsledku prijatých opatrení v PPA došlo k zrušeniu 222 zmlúv v hodnote takmer 19 miliónov eur. Zrušenie zmlúv je dôkazom toho, že bolo preukázané, že zmluvná strana by zrejme nesplnila svoje záväzky týkajúce sa jednotlivých projektov. Aj toto je dôkazom, že naša kontrola prispieva k hospodárnejšiemu a efektívnejšiemu a účelnejšiu vynakladaniu verejných zdrojov.
Iným rizikom, na ktoré NKÚ svojimi kontrolami čerpania európskych fondov poukazuje, sú negatívne trendy v riadení, implementácie a kontrole, ktoré môžu mať ešte vážnejšie dôsledky, ak sa presadia viaceré návrhy Európskej komisie v rámci finančného rámca 2021 až 2027. Návrhy predpokladajú znížiť mieru spolufinancovania zo súčasných 85 % na 70 % zníženie výšky zálohových platieb z európskych fondov, čo by znamenalo pokles takmer o 3 miliardy oproti programovému obdobiu 1420, a taktiež navrhuje zmeniť pravidlo n+3 na pravidlo n+2. Ak sa prijmú všetky tieto zmeny, sťaží a sprísni sa prístup k európskym prostriedkom. Preto NKÚ opätovne vyzýva na prijatie takých opatrení, ktoré povedú k účinnejšiemu čerpaniu týchto prostriedkov. Aj opatrenia, ktoré pri jednotlivých kapitolách navrhujeme, majú k takémuto čerpaniu napomôcť. Aj v roku 2018 zo strany úradu bola venovaná veľká pozornosť kontrole hospodárenia rôznych subjektov verejnej správy.
Analytická činnosť nášho úradu, ale aj skúsenosti z kontrolnej činnosti ukazujú nedostatky v hospodárnosti a účelnosti vynakladaní rozpočtových zdrojov, verejnom obstarávaní, nakladaní s majetkom. Preto viaceré kontroly v roku 2018 boli pokračovaním predchádzajúcich snáh preverovať určité riziká a na väčšej vzorke subjektov viacerých rezortov. Ide napríklad o kontrolu výdavkov na externé právno-poradenské konzultačné služby, alebo pokračovanie v kontrole štátnych podnikov ministerstva poľnohospodárstva.
V roku 2017 kontrola ukázala na nehospodárne vynakladanie prostriedkov na externé služby v rezorte hospodárstva a dopravy. Kontrola v roku 2018 Národnej diaľničnej spoločnosti a Železničnej spoločnosti Slovensko ukázala na obdobné nedostatky. Ako príklad uvádzam objednávku Národnej diaľničnej spoločnosti na vypracovanie dvoch analýz v súvislosti s možným spojením Národnej diaľničnej spoločnosti a Slovenskej správy ciest a Národnej diaľničnej spoločnosti a Technickej obnovy a ochrany železníc a to najmä z hľadiska účtovnej a daňovej problematiky. Hoci obsah a rozsah týchto analýz bol takmer identický, cena jednej analýzy bola takmer desaťkrát vyššia. Pritom je zrejmé, že súčasná legislatíva neumožňuje spojenie rozpočtovej organizácie a akciovej spoločnosti. Riešiť účtovnú a daňovú problematiku tohto teoretického spojenia nemožno považovať za potrebnú a vynaložené peniaze za efektívne využité. Ani výplatu motivačnej odmeny vo výške 200-tisíc euro pre spoločnosť SkyToll za fungovanie systému elektronickej diaľničnej známky bez protihodnoty pre NDS, alebo bezdôvodné uhradenie bankových poplatkov cirka vo výške 55-tisíc za SkyToll, či úhrada nepreukázaných konzultácií za 50-tisíc, nemožno považovať za hospodárne vynaložené zdroje. Takéto a obdobné nehospodárne nakladanie s peniazmi a majetkom sme konštatovali takmer pri každej kontrole zameranej na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť.
Problematika zmluvných vzťahov bola aj predmetom kontroly v Úrade jadrového dozoru. Išlo o zmluvné vzťahy pri zabezpečovaní informačných systémov. Kontrola zistila vážne nedostatky úradu o spôsobe a úhrade faktúr, ale najmä pri zabezpečovaní bezpečnosti týchto informačných systémov. Úrad nemal definovanú vlastnú bezpečnostnú politiku a zmluvní partneri nemuseli predložiť doklad o tom, že plnia bezpečnostné požiadavky. Tieto nedostatky sú o to vážnejšie, že ide o Úrad jadrového dozoru, hoci tieto informačné systémy priamo nesúviseli s bezpečnosťou jadrových zariadení, ale určité nadväznosti sú tu, a v tomto prípade je dodržanie platnej legislatívy mimoriadne dôležité.
Z tohto neradostného konštatovania sa vymyká kontrola centrálneho obstarávania nemocničných lôžok. Použitie tejto hromadnej metódy verejného obstarávania ukázalo cestu dobrého príkladu, ako je možné, ako je možné zabezpečiť mnohé potreby rezortov aj za menšie peniaze. Aj v tomto prípade sa potvrdila správnosť názoru NKÚ, ktorý na základe minulých kontrol takýto postup ministerstva, ministerstvu zdravotníctva odporučil. Na druhej strane opakovaná kontrola na ministerstve poukázala na nekonečný príbeh budovania elektronického zdravotníctva. Aj tento príbeh ukazuje, že pri budovaní takýchto systémov je najdôležitejší manažment projektov, ktorý v prípade e-Zdravia zlyhal, a realizácia nových projektov sa neúmerne a často až násobne predlžuje a je finančne náročnejšia.
Kontrola NKÚ zameraná na hospodárenie štátnych podnikov v rezorte pôdohospodárstva sa zamerala na štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Výsledky kontroly v štátnom podniku ukázali viaceré systémové nedostatky a nedostatočné riadenie podniku a výkon zakladateľskej funkcie ministerstva. Hlavné nedostatky mali vplyv na výsledky hospodárenia. NKÚ vidí ich najmä v tejto oblasti: predaj dreva pod trhové ceny strategickým odberateľom, rizikové a neefektívne nájomné zmluvy, neprehľadný spôsob evidencie zásob dreva, nedostatočné využívanie elektronickej aukcie dreva, netransparentné obstarávanie viacerých služieb a produktov.
Príkladom nehospodárneho nakladania finančných zdrojov potvrdzuje NKÚ, monitorovací požiarny systém, ktorý štátny podnik Lesy obstaral v hodnote 27 miliónov s DPH, pričom tento systém slúži v rozhodujúcej miere iným vlastníckym subjektom bez náhrady.
O spôsobe zabezpečovania služieb verejnej dopravy na Dunaji, po Dunaji motorovou kompou medzi prístavmi Vojka a Kyselice sa vo verejnosti objavili rôzne informácie, ktoré naznačovali možné porušenie zákonov. Kontrola NKÚ potvrdila viaceré nedostatky spojené s obstarávaním v roku ´14 a ´18. Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba a spoločnosťou Ponton City, a. s., obsahovali finančné parametre, ktoré nie sú pre štátny podnik výhodné a ktoré prekračujú hodnotu súhlasu ministerstva životného prostredia na zabezpečenie takýchto služieb. Z hľadiska zákona o štátnom podniku je nezvyčajným vstup Slovenského vodohospodárskeho podniku do zmluvného vzťahu, podľa ktorého od septembra 2018 mal zabezpečovať túto prepravu aj bez toho, že by mal vážne možnosti tieto služby poskytovať. Tento krok umožnil súkromnému prepravcovi pokračovať v poskytovaní služieb verejnej prepravy napriek podmienkam, ktoré NKÚ označil za nevýhodné. NKÚ tiež spochybnil finančné náklady štátneho podniku na poskytovanie služieb verejnej dopravy bez finančnej náhrady, a to nielen pre občanov dotknutých obcí, ale aj pre turistov v tejto oblasti, a odporučil dotknutému rezortu tento problém riešiť.
Zaujímavé poznatky v hospodárení štátu poskytuje kontrola spoločnosti Biont, a. s. Ide o akciovú spoločnosť, kde je 95-percentným akcionárom ministerstvo školstva. Spoločnosť je orientovaná na oblasť nukleárnej medicíny, osobitne na pozitrónovú tomografiu. V nadväznosti na svoje produkty poskytuje aj služby v zdravotníckej starostlivosti, takmer 60 % tržieb. Spoločnosť už dlhodobejšie nevenuje problém, sa nevenuje problematike vedy a výskumu. Hlavným zistením kontroly je nedostatočný výkon akcionárskych práv zástupcov štátu spoločnosti. Spoločnosť má potenciál dosahovať výraznejšie ekonomické výsledky, a to v prípade včasného riešenia problematickej zmluvy so spoločnosťou Dr. Magnet. Kontrola tiež poukazuje na fakt, že súčasný majoritný akcionár, ministerstvo školstva, zrejme nemá odborné predpoklady a požiadavky na chod akciovej spoločnosti a využívanie potenciálu, ako by malo ministerstvo zdravotníctva. Preto NKÚ navrhuje, aby sa otázkou vlastníctva akcií v tejto spoločnosti zaoberala vláda.
Špecifickou kontrolou bola analýza transformácie Slovenskej akadémie vied, ktorú NKÚ hodnotí, proces hodnotí ako nedostatočne pripravený pri takomto procese veľkých zmien. Transformácia SAV nebola prvou organizačnou alebo vlastníckou transformáciou na Slovensku. Racionálne by preto bolo, keby sa pri tejto transformácii zužitkovali všetky dobré skúsenosti pri transformácií štátneho majetku u nás, alebo aj z transformácii obdobných inštitúcií v zahraničí. NKÚ svojou kontrolou iba potvrdil, že transformácia sa realizovala v časovej tiesni, navyše v podmienkach nejednoznačnej legislatívy, čo spôsobovalo rôzne aplikačné problémy. Problém bol aj v spôsobe komunikácie medzi ministerstvom školstva a SAV pri výmene informácií. Okrem týchto všeobecne známych problémov kontrola NKÚ identifikovala viaceré vážne riziká viažuce sa k transformovanému majetku a transparentnosti tohto procesu. Vzhľadom k závažnosti a rozsahu týchto rizík vypracoval Najvyšší kontrolný úrad rozsiahlu analýzu problému transformácie majetku SAV a odporúčaní, ako ich v zmysle platnej legislatívy riešiť. Tento rozsiahly metodický materiál poskytol NKÚ na využitie SAV i ministerstvu financií s presvedčením, že týmto spôsobom môže NKÚ prispieť k ďalšiemu bezproblémovému fungovaniu SAV a jednotlivých vedecko-výskumných inštitúcií v oblasti správy majetku, jeho účtovníctva a výkazníctva.
Najrozsiahlejšie a časovo a obsahovo najnáročnejšie kontroly v roku 2018 boli tie, ktoré sa týkali plnenia cieľov nastavených verejných politík a programov. Slovensko sa prihlásilo k Agende OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030 a získalo tak významný nástroj, ktorý umožňuje stanovovať dlhodobé ciele národného rozvoja v súlade s celosvetovým vývojom. Už prvá kontrola zameraná na to, ako Slovensko problematiku udržateľného rozvoja transformuje do národných rozvojových cieľov, poukázala na nedostatočnú prípravu, pripravenosť na túto úlohu. NKÚ upozorňuje Národnú radu Slovenskej republiky, že už máme iba jedenásť rokov na naplnenie cieľov Agendy 2030. Preto vypracovanie národných cieľov, boli vypracované k 30. 4. 2019, a k nim priradených indikátorov a finančných zdrojov v takejto podobe a kvalite a ako ukladá uznesenie vlády, je potrebné považovať za prioritu. NKÚ odporučil zodpovedným za túto agendu prijať viaceré opatrenia, ktoré prispejú k napĺňaniu tejto priority. Vzhľadom na významnosť agendy bude Najvyšší kontrolný úrad monitorovať celý proces implementácie náročných cieľov a opätovnú kontrolu plánuje vykonať v roku 2020.
Obdobne budeme môcť monitorovať to, ako ministerstvo obrany plní ciele spôsobilosti rokov 2017 až 2020, ktoré sú súčasťou našich záväzkov voči NATO, a kde naša kontrola v roku 2018 ukázala na značné meškanie v naplňovaní stanovených cieľov.
V rámci cieľov udržateľného rozvoja venoval NKÚ v minulom roku veľkú pozornosť plneniu programov a opatrení v oblasti životného prostredia, ktoré spravidla vyžadujú veľké finančné prostriedky. Klimatické zmeny a zásahy ľudí do krajiny zvýšili riziko povodní a tým aj škôd na majetku. Protipovodňová ochrana je zložitý proces a vyžaduje cieľavedomé konanie a využitie značných finančných zdrojov. Kontrola tohto procesu ukázala, že existujúca stratégia sa zaoberá všetkými relevantnými otázkami protipovodňovej ochrany. Väčšie problémy sú však v jej realizácii. Na úrovni Slovenského vodohospodárskeho podniku je najvyšším problémom veľký nedostatok finančných zdrojov na opravu a údržbu vodných stavieb napriek tomu, že sa štát zaviazal ku každoročnému príspevku na opravu a údržbu, od roku 2009 do roku 2017 si túto povinnosť nenaplnil a dlh dosiahol výšku 180 miliónov eur, to znamená, že až 28 vodných stavieb s funkciou protipovodňovej ochrany je v havarijnom stave.
Z kontroly tiež vyplynulo, že najväčším problémom protipovodňovej ochrany sú vodné nádrže, kde sa vodnými nádržami reguluje iba 8 % priemerného ročného odtoku, čo nie je dostatočné množstvo a v blízkej budúcnosti bude nevyhnutné zvýšiť možnosti akumulácie vody v nádržiach. Odďaľovanie výstavby nových nádrží, ale aj nedostatočné financovanie údržby existujúcich nádrží môže v budúcnosti spôsobiť vážne problémy z dôvodov povodní alebo aj nedostatku vody.
Kvalitu životného prostredia ovplyvňuje aj efektívnosť a účinnosť zberu komunálneho odpadu. Kontrola NKÚ na vzorke 58 vybraných obcí preverovala stav plnenia strategického cieľa Slovenskej republiky recyklovať do roku 2020 až 50 % komunálneho odpadu. Kontrola zistila, že je vysoká pravdepodobnosť, že tomuto cieľu sa priblíži väčšina miest, ktoré sú najväčšími producentmi komunálneho odpadu. Menšie obce však majú len malú šancu splniť dané ciele a preto je dôležité v politike odpadového hospodárstva špecifiká menších obcí zohľadňovať. Kontrola zistila, že polovica kontrolovaných obcí nemala účinný systém triedenia odpadov. Takmer 90 % obcí netriedilo kuchynský a biologický odpad, k čomu prispievajú výnimky pre jeho netriedenie. Ciele odpadového hospodárstva v programových rozpočtoch nie sú stanovené, alebo sú len formálne. Veľké nedostatky kontrola zistila aj pri vykazovaní a evidencii odpadu. Mnohé obce nerealizujú poplatkovú politiku v zmysle "čím viac vytriediš, tým menej platíš" a opačne, a napriek tomu, že podiel triedeného odpadu má v 90 % kontrolovaných obcí rastúci trend, len štyri obce znížili miestny poplatok. Na základe kontroly NKÚ odporučil obciam prijať viac ako 200 opatrení a sedem opatrení bolo smerovaných ministerstvu životného prostredia.
Ciele udržateľnosti sa týkajú rôznych oblastí a rôznych cieľov. V energetickej oblasti si Slovensko stanovilo cieľ znížiť do roku 2020 konečnú spotrebu energie o 11 % voči priemeru rokov 2001 až 2005. Napriek, k naplneniu tohto cieľa má výrazne napomôcť aj obnova modernizácie a verejného osvetlenia miest a obcí. Najvyšší kontrolný úrad kontrolou tohto procesu v 37 obciach a mestách preveroval, akým spôsobom si obce vyberajú technické riešenia a či toto prispieva k zníženiu energetickej náročnosti a akým spôsobom financujú tento proces. Kontrola preukázala, že rôzne zdroje financovania, vlastné bankové úvery, eurofondy a koncesie mali vplyv na technické a ekonomické parametre. Rozsah rekonštrukcie bol podmienený zdrojom financovania, ktorého výber bol podmienený možnou finančnou účasťou obce.
Financovanie formou koncesie predstavilo, predstavovalo menšiu finančnú záťaž pre obce ako zdroje z Európskej únie, ale zároveň kontrola zistila, že pri tomto spôsobe obstarávania je množstvo nedostatkov a porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontroly vypracoval návrh optimálneho postupu riešenia obnovy a modernizácie verejného osvetlenia, ktorý je zverejnený na webovom sídle úradu, a tiež poskytol Združeniu miest a obcí a Únii miest Slovenska tento materiál na využitie. Problematika energetickej náročnosti nepriamo súvisí aj s reguláciou cien elektrickej energie. Najvyšší kontrolný úrad v tejto súvislosti zameral sa na regulačnú, na politiku, na regulačnú politiku úradu, ktorý túto politiku tvorí a realizuje. Na základe analýzy procesu cenotvorby v roku 2017 NKÚ konštatoval, že zo strany ÚRSO došlo pri kľúčových konaniach a rozhodovaniach k viacerým porušeniam zákona o rozpočtových pravidlách, ale aj ďalších zákonov, na základe čoho výsledky NKÚ postúpil orgánom činným v trestnom konaní. Kontrola poukázala na to, že regulačný orgán musí dodržiavať zákony, ale regulátor si musí za každých okolností udržať svoju nezávislosť, v opačnom prípade, ak podľahne rôznym požiadavkám a vplyvom, nemôže plniť svoje výnimočné a výsadné postavenie v regulácii cien elektrickej energie.
Rozsahom jedna z najvyšších kontrol v roku 2018 bola zameraná na problematiku starostlivosti o les, ktorú okrem štátnych podnikov plnia aj obecné a súkromné spoločenstvá a podniky. Udržateľnosť lesa je v posledných rokoch spoločensky mimoriadne aktuálnou témou. Kontrola na NKÚ ukázala na množstvo nedostatkov na úrovni riadenia národnej lesníckej politiky i na úrovni programu využitia potenciálu lesa. Slovensko síce má strategické dokumenty pre obe dôležité oblasti, ale opatrenia akčných plánov, ktoré majú stratégie napĺňať, sú často formálne a z neplnenia sa nevyvodzujú žiadne dôsledky, termíny sa bez zdôvodnení predlžujú a podobne. Okrem strategických dokumentov v danej oblasti existuje množstvo materiálov koncepčného a operatívneho charakteru, ktoré často na seba nenadväzujú, dokonca si niekedy aj odporujú.
NKÚ navrhuje vypracovať jednotný lesnícko-drevársky strategický dokument, ktorý vytvorí predpoklady na kompaktnosť cieľov a opatrení týchto dvoch stránok života lesa. Kontrola tiež poukázala na viaceré problémy v plnení programu starostlivosti o les a tiež na viaceré rozdielne prístupy v starostlivosti o les štátnych a neštátnych lesov prostredníctvom výdavkov na pestovateľskú činnosť, vyťažené drevo, obnovený hektár lesa, nákladov ťažobných činností, priemerných cien speňažovania dreva a podobne. Na základe výsledkov kontroly odporúča NKÚ prijať viaceré opatrenia na úrovni štátnych podnikov, ale aj na úrovni ministerstva a vlády Slovenskej republiky, aby hospodárska environmentálna funkcia lesa dosiahla takú symbiózu, ktorá zabezpečí budúcnosť slovenských lesov aj pre budúce generácie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, mnohí z vás už zrejme netrpezlivo čakajú na koniec môjho vystúpenia. Je mi síce ľúto, že môj úvod k správe o kontrolnej činnosti je taký dlhý a možno pre mnohých aj nezaujímavý. A to som sa nezmienil o všetkých kontrolných akciách. V zmysle zákona o NKÚ je v prvom rade Národná rada miesto, kam majú smerovať výsledky našej kontrolnej činnosti. Nemám na mysli len odovzdávanie správy a jej prerokovanie v parlamente. V mnohých krajinách Európskej únie sa parlament rôznymi spôsobmi zaoberá každou vykonanou kontrolou a mnoho kontrol je vykonaných priamo na základe želania parlamentu. Vtedy národný kontrolný úrad spolu s poslancami sa môže podobne venovať zisteniam a prijímať patričné opatrenia. Takúto možnosť my zatiaľ nemáme. Preto využívam aspoň túto príležitosť, aby som vás podrobnejšie informoval o podstatnom, čo kontrola zistila. Verím, že mnohé informácie budú pre vašu prácu zaujímavé a že sa pretavia do potrebných opatrení, ktoré nakladanie s verejnými zdrojmi urobia hospodárnejšie, efektívnejšie, účelnejšie a aj transparentnejšie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, v zmysle svojej zákonnej povinnosti vám predkladám Správu o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2018. Správa nielen sumarizuje výsledky vykonaných kontrol, ale poskytuje tiež obraz o tom, ako si úrad plní svoje poslanie. Našou snahou je, aby kontrola nebola iba výpočtom negatívnych zistení jednotlivých kontrolovaných subjektov, poukazovaním na príklady dobrej praxe využívaním verejných zdrojov chceme zdokumentovať to, že kontrola Najvyššieho kontrolného úradu hrá nezastupiteľné miesto v riadení štátu.
Jej výsledky môžu manažmentu štátu a manažmentu organizácie verejnej správy poskytnúť dôkazy nielen o chybách a nedostatkoch, ale tiež o tom, že proces riadenia je nastavený správne, čo môže byť inšpiráciou aj pre ostatných. Naša kontrola tak plní funkciu prevencie, ktorá je oveľa dôležitejšia ako funkcia represie. Informácií o dobrej praxi je však stále málo na to, aby bolo možné urobiť závery o výraznom pokroku v efektívnom riadení verejnej správy. Kontroly vykonané v roku 2018 priniesli dôkazy o tom, že je ešte stále veľký priestor na lepšie hospodárenie rozpočtových a príspevkových organizácií štátu a samosprávy, štátnych podnikov a štátnych akciových spoločností, ako aj pre efektívnejšie a účelnejšie využívanie zdrojov pri plnení cieľov rozvoja jednotlivých rezortov a spoločnosti ako celku.
Dôvodov, prečo je v hospodárení verejnej správy stále veľa nedostatkov, je množstvo a majú rôzne príčiny. Najvyšší kontrolný úrad za jeden podstatný považuje nedostatočne funkčný systém vnútornej kontroly na ministerstvách, v ich podriadených organizáciách, ale aj v ostatných subjektoch verejnej správy. Poznatky NKÚ svedčia o tom, že vnútorná kontrola ako nástroj riadenia nie je využívaná dostatočne, nezameriava sa na podstatné riziká, ale skôr sa venuje formálnym stránkam nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom, ako podstatnej kontrolórskej otázke, t. j. či boli prostriedky vynaložené hospodárne, efektívne a účelne. Takmer každá naša kontrola dokumentuje problémy a nedostatky, ktoré by pri fungujúcom systéme vnútornej kontroly nemali byť.
Za mimoriadne vážny problém považujem nedostatočné využívanie potenciálu vnútorného auditu jednotlivými správcami kapitol. Práve vnútorný audit je významný nástroj riadenia, ktorý má slúžiť predovšetkým vedeniu organizácií, zamerať sa na podstatné oblasti ich činnosti a získavať uistenia, že v nich nie sú vážne problémy spojené s využívaním finančných prostriedkov a majetku. Ak by sa vnútorný audit využíval efektívnejšie, nemuseli sme touto správou poukazovať na mnohé závažné nedostatky, z ktorých viaceré končia v agende orgánov činných v trestnom konaní.
V uplynulom roku sme vykonali 33 kontrol, ktoré boli zamerané na rôzne oblasti činnosti v 331 subjektoch verejnej správy. Výsledkom je cca 950 zistení porušení všeobecne záväzných predpisov, v dôsledku čoho NKÚ podal 13 oznámení, z toho 10 trestných. Viacero podnetov smerovalo na Úrad pre verejné obstarávanie a Úrad vládneho auditu. Kontrolovaným subjektom sme poskytli viac ako 600 odporúčaní a tieto prijali viac ako 500 opatrení na zlepšenie svojej činnosti. Záverečné správy zo všetkých kontrol máte k dispozícii na priloženom disku.
Kontrolnú činnosť v roku 2018 môžem rozdeliť do štyroch oblastí. Prvú oblasť tvorí kontrolná činnosť spojená s vypracovaním stanovísk NKÚ k štátnemu rozpočtu a štátnemu záverečnému účtu. Druhú, kontroly zamerané na riadenie operačných programov a čerpanie zdrojov z týchto programov. Do tretej spadajú kontroly zamerané na dodržiavanie nastavených pravidiel pri hospodárení rôznych organizácií verejnej správy, vrátane štátnych podnikov a štátnych akciových spoločností. Poslednú skupinu tvoria kontroly zamerané na plnenie cieľov rôznych verejných politík a ich financovanie.
V stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu venuje Najvyšší kontrolný úrad značnú pozornosť rozpočtovej politike a jej nástrojom. Na formovanie stanoviska slúžia poznatky z kontrolnej činnosti zameriavané na dodržiavanie rozpočtových pravidiel a z nich vyplývajúcich zásad hospodárenia.
V tejto súvislosti NKÚ poukazuje na viaceré slabé stránky rozpočtového procesu, pričom vo viacerých prípadoch ide o problémy, na ktoré úrad upozorňuje už dlhodobejšie. Riziko rozpočtového procesu považuje NKÚ tak, že vláda Slovenskej republiky má možnosť revidovať rozpočtové ciele, čo znamená, že strednodobé rozpočtové plánovanie nie je pre ňu záväzné. Za závažný sa považuje iba najbližší rozpočtový rok. Slovensko tak patrí k málo krajinám Európskej únie, kde vláda môže strednodobé výdavky meniť bez hlbšieho verejného zdôvodnenia parlamentu a verejnosti. Preto NKÚ odporúča, aby sa zavedenie viacročných záväzných výdavkových stropov do rozpočtovej praxe prijalo čo najskôr. Posilnila by sa tak kontrola a transparentnosť rozpočtu.
Na nedostatočnú rozpočtovú úroveň rozpočtového plánovania, ktorá vyplýva z nedostatočného zhodnotenia reálnych potrieb a možnosti správcov kapitol, najmä v oblasti eurofondov poukazuje Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo. Dôkazom tohto stavu je stále veľké množstvo rozpočtových opatrení, ktorými sa vo veľkej miere korigujú nesprávne rozhodnutia správcov kapitol v oblasti výdavkov, ktoré sú pre rezort potrebné a aj reálne zvládnuteľné. Počet rozpočtových opatrení za roky 12 až 18 vzrástol o 65 %, čo okrem transparentnosti výdavkovej politiky znamená rastúcu administratívnu záťaž rozpočtového procesu a rastúce výdavky s tým spojené.
Dôvody rozpočtových opatrení nie sú len zmeny tých zákonov, ktoré následne vyžadujú zmeny rozpočtu. Príkladom môžu byť kontrolné zistenia na štyroch rozpočtových organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva školstva. Zásadným problémom je, že na začiatku každého z kontrolovaných rokov mali tieto organizácie ministerstva školstva schválené v rozpočte finančné prostriedky, ktoré zďaleka nepostačovali na plnenie ich činnosti. Napríklad Národný ústav certifikovaných vzdelaní mal za úlohu testovanie žiakov piateho ročníka, ale v schválenom rozpočte na túto úlohu nemal zdroje. Tieto boli zabezpečené rozpočtovým opatrením. Je zrejmé, že takáto dlhodobo stanovená úloha má mať rozpočtové krytie v rámci schváleného rozpočtu. A takáto prax podstatných úprav rozpočtov bola v prípade všetkých kontrolovaných subjektov. Počiatočné rozpočty sa v priebehu roka navyšovali v priemere o 250 %, v prípade jednej z nich z pôvodných 3 miliónov sa navýšil na 14 miliónov. Na základe takéhoto postupu dochádza v organizáciách aj k zaväzovaniu sa na úhrady, ktoré neboli zabezpečené, čo je vážne porušovanie zákona o rozpočtových pravidlách.
Okrem rastúceho počtu rozpočtových opatrení Najvyšší kontrolný úrad znepokojujú sumy každoročne presúvaných prostriedkov jednotlivých rozpočtov. Len nevyčerpané prostriedky Európskej únie vrátane spolufinancovania z predchádzajúcich období dosiahli na výdavkovej strane takmer 4 miliardy eur, t. j. presunuli sa začiatkom roka 2018 do rozpočtu najmä veľkých kapitol. Na záver roka 2018 sa 3,2 miliardy opäť presúvali do rozpočtu roku 2019, pretože sa počas roka nestihli použiť. Vážnym problémom medziročných presunov je fakt, že často ide o prostriedky, ktoré boli súčasťou aj dvoch či viacročných rozpočtov a vo viacerých prípadoch boli použité na iné účely, ako boli pôvodne schválené. Príkladom takéhoto postupu mohli byť zistenia z kontroly ministerstva obrany. Prostriedky určené na konkrétny projekt boli v priebehu roka presunuté na realizáciu iných projektov. Na druhej strane boli projekty, pri ktorých bol schválený rozpočet vo výške nula eur, ktorý bol následne rozpočtovým opatrením navýšený. A takáto situácia sa opakovala aj v ďalšom roku, čo nesvedčí o systémovom plánovaní a reálnom rozpise potrieb rozpočtových prostriedkov v tomto rezorte.
Reforma riadenia verejných financií priniesla v roku 2004 programové rozpočtovanie. Do programov sa rozdelili výdavky štátneho rozpočtu aj územnej správy, samosprávy. Tieto výdavky majú slúžiť na dosiahnutie konkrétnych cieľov, aby bolo možné hodnotiť, či prostriedky boli vynaložené efektívne a účelne, je potrebné, aby ciele jednotlivých programov boli samozrejme aj merateľné. Postupne sa však ukazovatele programov stali vo väčšine prípadov formálne, neviažu sa na kvalitu výsledkov, ktoré sa programami majú dosiahnuť. Takto síce vieme, kam výdavky smerujú, ale ťažké je posúdiť, akú pridanú hodnotu občan a spoločnosť za túto sumu aj skutočne dostali. Najvyšší kontrolný úrad považuje pokračovanie v takomto formálnom spôsobe programového rozpočtovania za vážny problém, ktorý mu neumožňuje v dostatočnej miere využívať metódy výkonnostnej kontroly.
Na základe týchto poznatkov chceme opätovne upozorniť aj vás poslancov Národnej rady na potrebe prijatia takých opatrení, ktoré by zvýšili rozpočtovú disciplínu rezortov a ich organizácií a v odôvodnených prípadoch umožňovali vyvodzovať aj potrebné dôsledky z jej nedodržania.
Za slabú stránku rozpočtového procesu považujeme aj proces financovania viacerých verejných politík, ktoré zabezpečuje samospráva financovania. Prenesenie výkonu štátnej správy na samosprávu je často zložité a neprehľadné. Príkladom môže byť financovanie regionálneho školstva, kde reťaz financovania tvorí ministerstvo financií, ministerstvo školstva, ministerstvo vnútra, obce a nakoniec školy, čo znamená a čo prináša značné problémy najmä pri zvyšovaní platov učiteľov, bezplatných obedoch a podobne.
Aj kontrola zabezpečovania sociálnych služieb pre seniorov, ktorá je prenesenou kompetenciou na samosprávu, poukázala na množstvo problémov. Samospráva z rôznych dôvodov nedokáže zabezpečiť potrebnú kapacitu a dostupnosť sociálnych služieb, na poskytovaní ktorých sú na samosprávu zo strany štátu kladené stále vyššie nároky často bez finančného zabezpečenia.
Národná koncepcia rozvoja sociálnych služieb nie je dostatočne zabezpečovaná ani finančne, ani personálne a mnohé samosprávy tento dokument ani nerozpracovali do svojich programov rozvoja. Na druhej strane je zrejmé, že v našich podmienkach je veľa nejasnosti, kto má vlastne kontrolovať, ako sa takéto stratégie plnia, čo veľmi úzko súvisí s problematikou výkonu kontroly na prenesené kompetencie. Keďže vo viacerých kontrolách sa stretávame s mnohými nejasnosťami okolo prenesených kompetencií štátu na samosprávu, uskutočnili sme v roku 2018 predbežnú štúdiu, ktorá má mapovať výkon prenesených kompetencií štátu na vyššie územné celky. Štúdia priniesla mnohé informácie, ktoré jasne dokumentujú vážne problémy výkonu týchto kompetencií, ktorých štruktúra už dávno nezodpovedá pôvodnej koncepcii reformy verejnej správy. Najvyšší kontrolný úrad preto opätovne zdôrazňuje potrebu dôslednej analýzy súčasného stavu výkonu originálnych a prenesených kompetencií vrátane jej personálneho a finančného zabezpečenia.
O tom, že prostriedky Európskej únie predstavujú podstatný zdroj ekonomického rastu Slovenska a takmer jediný zdroj kapitálových prostriedkov, netreba veľmi hovoriť. Netreba ani hovoriť o tom, že efektívne čerpanie týchto prostriedkov sme stále nezvládli v potrebnej miere. Rok 2018 bol rokom zúčtovania dvanástich operačných programov obdobia 2007 až 2013. Na základe kontrol Najvyššieho kontrolného úradu sme upozorňovali na vysokú pravdepodobnosť, že úhrada záverečných platieb bude nižšia, ako boli deklarované žiadosti a Slovensko bude zrejme doplácať do rozpočtu Európskej únie nemalé peniaze.
V rámci tretieho programového obdobia bolo vyhlásených celkom 474 výziev a vyzvaní s hodnotou viac ako 15 miliárd eur. K 31. 12. ich čerpanie dosiahlo 3,35 miliardy eur, čo predstavuje takmer 22-percentné čerpanie. Aj keď táto hodnota znamená, že v porovnaní s priemerom krajín EÚ veľmi nezaostávame, chcem upozorniť na niekoľko rizík spojených s aktuálnym a budúcim čerpaním týchto zdrojov. V minulom roku sme sa zamerali na preverovanie toho, akým spôsobom je nastavený proces riadenia operačných programov a podmienky čerpania týchto programov. Úrad vykonal kontrolu výziev a vyzvaní programového obdobia 2014 – 2020. Kontrola opätovne zistila vážne problémy v procese odborného hodnotenia a administratívneho overenia. Okrem rizika korupcie a netransparentnosti je tu riziko, že nedostatočne posúdená kvalita žiadosti a nedostatočná pripravenosť žiadateľov splniť parametre projektu povedú k tomu, že prostriedky operačného programu nesplnia spoločenské očakávania. Takéto problémy NKÚ konštatoval aj v roku ´17, keď pri kontrole PPA, pri kontrole PPA odporučil agentúre prijať viaceré opatrenia a v roku ´18 sme plnenie opatrení kontrolovali. Výsledkom bolo, že v dôsledku prijatých opatrení v PPA došlo k zrušeniu 222 zmlúv v hodnote takmer 19 miliónov eur. Zrušenie zmlúv je dôkazom toho, že bolo preukázané, že zmluvná strana by zrejme nesplnila svoje záväzky týkajúce sa jednotlivých projektov. Aj toto je dôkazom, že naša kontrola prispieva k hospodárnejšiemu a efektívnejšiemu a účelnejšiu vynakladaniu verejných zdrojov.
Iným rizikom, na ktoré NKÚ svojimi kontrolami čerpania európskych fondov poukazuje, sú negatívne trendy v riadení, implementácie a kontrole, ktoré môžu mať ešte vážnejšie dôsledky, ak sa presadia viaceré návrhy Európskej komisie v rámci finančného rámca 2021 až 2027. Návrhy predpokladajú znížiť mieru spolufinancovania zo súčasných 85 % na 70 % zníženie výšky zálohových platieb z európskych fondov, čo by znamenalo pokles takmer o 3 miliardy oproti programovému obdobiu 1420, a taktiež navrhuje zmeniť pravidlo n+3 na pravidlo n+2. Ak sa prijmú všetky tieto zmeny, sťaží a sprísni sa prístup k európskym prostriedkom. Preto NKÚ opätovne vyzýva na prijatie takých opatrení, ktoré povedú k účinnejšiemu čerpaniu týchto prostriedkov. Aj opatrenia, ktoré pri jednotlivých kapitolách navrhujeme, majú k takémuto čerpaniu napomôcť. Aj v roku 2018 zo strany úradu bola venovaná veľká pozornosť kontrole hospodárenia rôznych subjektov verejnej správy.
Analytická činnosť nášho úradu, ale aj skúsenosti z kontrolnej činnosti ukazujú nedostatky v hospodárnosti a účelnosti vynakladaní rozpočtových zdrojov, verejnom obstarávaní, nakladaní s majetkom. Preto viaceré kontroly v roku 2018 boli pokračovaním predchádzajúcich snáh preverovať určité riziká a na väčšej vzorke subjektov viacerých rezortov. Ide napríklad o kontrolu výdavkov na externé právno-poradenské konzultačné služby, alebo pokračovanie v kontrole štátnych podnikov ministerstva poľnohospodárstva.
V roku 2017 kontrola ukázala na nehospodárne vynakladanie prostriedkov na externé služby v rezorte hospodárstva a dopravy. Kontrola v roku 2018 Národnej diaľničnej spoločnosti a Železničnej spoločnosti Slovensko ukázala na obdobné nedostatky. Ako príklad uvádzam objednávku Národnej diaľničnej spoločnosti na vypracovanie dvoch analýz v súvislosti s možným spojením Národnej diaľničnej spoločnosti a Slovenskej správy ciest a Národnej diaľničnej spoločnosti a Technickej obnovy a ochrany železníc a to najmä z hľadiska účtovnej a daňovej problematiky. Hoci obsah a rozsah týchto analýz bol takmer identický, cena jednej analýzy bola takmer desaťkrát vyššia. Pritom je zrejmé, že súčasná legislatíva neumožňuje spojenie rozpočtovej organizácie a akciovej spoločnosti. Riešiť účtovnú a daňovú problematiku tohto teoretického spojenia nemožno považovať za potrebnú a vynaložené peniaze za efektívne využité. Ani výplatu motivačnej odmeny vo výške 200-tisíc euro pre spoločnosť SkyToll za fungovanie systému elektronickej diaľničnej známky bez protihodnoty pre NDS, alebo bezdôvodné uhradenie bankových poplatkov cirka vo výške 55-tisíc za SkyToll, či úhrada nepreukázaných konzultácií za 50-tisíc, nemožno považovať za hospodárne vynaložené zdroje. Takéto a obdobné nehospodárne nakladanie s peniazmi a majetkom sme konštatovali takmer pri každej kontrole zameranej na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť.
Problematika zmluvných vzťahov bola aj predmetom kontroly v Úrade jadrového dozoru. Išlo o zmluvné vzťahy pri zabezpečovaní informačných systémov. Kontrola zistila vážne nedostatky úradu o spôsobe a úhrade faktúr, ale najmä pri zabezpečovaní bezpečnosti týchto informačných systémov. Úrad nemal definovanú vlastnú bezpečnostnú politiku a zmluvní partneri nemuseli predložiť doklad o tom, že plnia bezpečnostné požiadavky. Tieto nedostatky sú o to vážnejšie, že ide o Úrad jadrového dozoru, hoci tieto informačné systémy priamo nesúviseli s bezpečnosťou jadrových zariadení, ale určité nadväznosti sú tu, a v tomto prípade je dodržanie platnej legislatívy mimoriadne dôležité.
Z tohto neradostného konštatovania sa vymyká kontrola centrálneho obstarávania nemocničných lôžok. Použitie tejto hromadnej metódy verejného obstarávania ukázalo cestu dobrého príkladu, ako je možné, ako je možné zabezpečiť mnohé potreby rezortov aj za menšie peniaze. Aj v tomto prípade sa potvrdila správnosť názoru NKÚ, ktorý na základe minulých kontrol takýto postup ministerstva, ministerstvu zdravotníctva odporučil. Na druhej strane opakovaná kontrola na ministerstve poukázala na nekonečný príbeh budovania elektronického zdravotníctva. Aj tento príbeh ukazuje, že pri budovaní takýchto systémov je najdôležitejší manažment projektov, ktorý v prípade e-Zdravia zlyhal, a realizácia nových projektov sa neúmerne a často až násobne predlžuje a je finančne náročnejšia.
Kontrola NKÚ zameraná na hospodárenie štátnych podnikov v rezorte pôdohospodárstva sa zamerala na štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Výsledky kontroly v štátnom podniku ukázali viaceré systémové nedostatky a nedostatočné riadenie podniku a výkon zakladateľskej funkcie ministerstva. Hlavné nedostatky mali vplyv na výsledky hospodárenia. NKÚ vidí ich najmä v tejto oblasti: predaj dreva pod trhové ceny strategickým odberateľom, rizikové a neefektívne nájomné zmluvy, neprehľadný spôsob evidencie zásob dreva, nedostatočné využívanie elektronickej aukcie dreva, netransparentné obstarávanie viacerých služieb a produktov.
Príkladom nehospodárneho nakladania finančných zdrojov potvrdzuje NKÚ, monitorovací požiarny systém, ktorý štátny podnik Lesy obstaral v hodnote 27 miliónov s DPH, pričom tento systém slúži v rozhodujúcej miere iným vlastníckym subjektom bez náhrady.
O spôsobe zabezpečovania služieb verejnej dopravy na Dunaji, po Dunaji motorovou kompou medzi prístavmi Vojka a Kyselice sa vo verejnosti objavili rôzne informácie, ktoré naznačovali možné porušenie zákonov. Kontrola NKÚ potvrdila viaceré nedostatky spojené s obstarávaním v roku ´14 a ´18. Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba a spoločnosťou Ponton City, a. s., obsahovali finančné parametre, ktoré nie sú pre štátny podnik výhodné a ktoré prekračujú hodnotu súhlasu ministerstva životného prostredia na zabezpečenie takýchto služieb. Z hľadiska zákona o štátnom podniku je nezvyčajným vstup Slovenského vodohospodárskeho podniku do zmluvného vzťahu, podľa ktorého od septembra 2018 mal zabezpečovať túto prepravu aj bez toho, že by mal vážne možnosti tieto služby poskytovať. Tento krok umožnil súkromnému prepravcovi pokračovať v poskytovaní služieb verejnej prepravy napriek podmienkam, ktoré NKÚ označil za nevýhodné. NKÚ tiež spochybnil finančné náklady štátneho podniku na poskytovanie služieb verejnej dopravy bez finančnej náhrady, a to nielen pre občanov dotknutých obcí, ale aj pre turistov v tejto oblasti, a odporučil dotknutému rezortu tento problém riešiť.
Zaujímavé poznatky v hospodárení štátu poskytuje kontrola spoločnosti Biont, a. s. Ide o akciovú spoločnosť, kde je 95-percentným akcionárom ministerstvo školstva. Spoločnosť je orientovaná na oblasť nukleárnej medicíny, osobitne na pozitrónovú tomografiu. V nadväznosti na svoje produkty poskytuje aj služby v zdravotníckej starostlivosti, takmer 60 % tržieb. Spoločnosť už dlhodobejšie nevenuje problém, sa nevenuje problematike vedy a výskumu. Hlavným zistením kontroly je nedostatočný výkon akcionárskych práv zástupcov štátu spoločnosti. Spoločnosť má potenciál dosahovať výraznejšie ekonomické výsledky, a to v prípade včasného riešenia problematickej zmluvy so spoločnosťou Dr. Magnet. Kontrola tiež poukazuje na fakt, že súčasný majoritný akcionár, ministerstvo školstva, zrejme nemá odborné predpoklady a požiadavky na chod akciovej spoločnosti a využívanie potenciálu, ako by malo ministerstvo zdravotníctva. Preto NKÚ navrhuje, aby sa otázkou vlastníctva akcií v tejto spoločnosti zaoberala vláda.
Špecifickou kontrolou bola analýza transformácie Slovenskej akadémie vied, ktorú NKÚ hodnotí, proces hodnotí ako nedostatočne pripravený pri takomto procese veľkých zmien. Transformácia SAV nebola prvou organizačnou alebo vlastníckou transformáciou na Slovensku. Racionálne by preto bolo, keby sa pri tejto transformácii zužitkovali všetky dobré skúsenosti pri transformácií štátneho majetku u nás, alebo aj z transformácii obdobných inštitúcií v zahraničí. NKÚ svojou kontrolou iba potvrdil, že transformácia sa realizovala v časovej tiesni, navyše v podmienkach nejednoznačnej legislatívy, čo spôsobovalo rôzne aplikačné problémy. Problém bol aj v spôsobe komunikácie medzi ministerstvom školstva a SAV pri výmene informácií. Okrem týchto všeobecne známych problémov kontrola NKÚ identifikovala viaceré vážne riziká viažuce sa k transformovanému majetku a transparentnosti tohto procesu. Vzhľadom k závažnosti a rozsahu týchto rizík vypracoval Najvyšší kontrolný úrad rozsiahlu analýzu problému transformácie majetku SAV a odporúčaní, ako ich v zmysle platnej legislatívy riešiť. Tento rozsiahly metodický materiál poskytol NKÚ na využitie SAV i ministerstvu financií s presvedčením, že týmto spôsobom môže NKÚ prispieť k ďalšiemu bezproblémovému fungovaniu SAV a jednotlivých vedecko-výskumných inštitúcií v oblasti správy majetku, jeho účtovníctva a výkazníctva.
Najrozsiahlejšie a časovo a obsahovo najnáročnejšie kontroly v roku 2018 boli tie, ktoré sa týkali plnenia cieľov nastavených verejných politík a programov. Slovensko sa prihlásilo k Agende OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030 a získalo tak významný nástroj, ktorý umožňuje stanovovať dlhodobé ciele národného rozvoja v súlade s celosvetovým vývojom. Už prvá kontrola zameraná na to, ako Slovensko problematiku udržateľného rozvoja transformuje do národných rozvojových cieľov, poukázala na nedostatočnú prípravu, pripravenosť na túto úlohu. NKÚ upozorňuje Národnú radu Slovenskej republiky, že už máme iba jedenásť rokov na naplnenie cieľov Agendy 2030. Preto vypracovanie národných cieľov, boli vypracované k 30. 4. 2019, a k nim priradených indikátorov a finančných zdrojov v takejto podobe a kvalite a ako ukladá uznesenie vlády, je potrebné považovať za prioritu. NKÚ odporučil zodpovedným za túto agendu prijať viaceré opatrenia, ktoré prispejú k napĺňaniu tejto priority. Vzhľadom na významnosť agendy bude Najvyšší kontrolný úrad monitorovať celý proces implementácie náročných cieľov a opätovnú kontrolu plánuje vykonať v roku 2020.
Obdobne budeme môcť monitorovať to, ako ministerstvo obrany plní ciele spôsobilosti rokov 2017 až 2020, ktoré sú súčasťou našich záväzkov voči NATO, a kde naša kontrola v roku 2018 ukázala na značné meškanie v naplňovaní stanovených cieľov.
V rámci cieľov udržateľného rozvoja venoval NKÚ v minulom roku veľkú pozornosť plneniu programov a opatrení v oblasti životného prostredia, ktoré spravidla vyžadujú veľké finančné prostriedky. Klimatické zmeny a zásahy ľudí do krajiny zvýšili riziko povodní a tým aj škôd na majetku. Protipovodňová ochrana je zložitý proces a vyžaduje cieľavedomé konanie a využitie značných finančných zdrojov. Kontrola tohto procesu ukázala, že existujúca stratégia sa zaoberá všetkými relevantnými otázkami protipovodňovej ochrany. Väčšie problémy sú však v jej realizácii. Na úrovni Slovenského vodohospodárskeho podniku je najvyšším problémom veľký nedostatok finančných zdrojov na opravu a údržbu vodných stavieb napriek tomu, že sa štát zaviazal ku každoročnému príspevku na opravu a údržbu, od roku 2009 do roku 2017 si túto povinnosť nenaplnil a dlh dosiahol výšku 180 miliónov eur, to znamená, že až 28 vodných stavieb s funkciou protipovodňovej ochrany je v havarijnom stave.
Z kontroly tiež vyplynulo, že najväčším problémom protipovodňovej ochrany sú vodné nádrže, kde sa vodnými nádržami reguluje iba 8 % priemerného ročného odtoku, čo nie je dostatočné množstvo a v blízkej budúcnosti bude nevyhnutné zvýšiť možnosti akumulácie vody v nádržiach. Odďaľovanie výstavby nových nádrží, ale aj nedostatočné financovanie údržby existujúcich nádrží môže v budúcnosti spôsobiť vážne problémy z dôvodov povodní alebo aj nedostatku vody.
Kvalitu životného prostredia ovplyvňuje aj efektívnosť a účinnosť zberu komunálneho odpadu. Kontrola NKÚ na vzorke 58 vybraných obcí preverovala stav plnenia strategického cieľa Slovenskej republiky recyklovať do roku 2020 až 50 % komunálneho odpadu. Kontrola zistila, že je vysoká pravdepodobnosť, že tomuto cieľu sa priblíži väčšina miest, ktoré sú najväčšími producentmi komunálneho odpadu. Menšie obce však majú len malú šancu splniť dané ciele a preto je dôležité v politike odpadového hospodárstva špecifiká menších obcí zohľadňovať. Kontrola zistila, že polovica kontrolovaných obcí nemala účinný systém triedenia odpadov. Takmer 90 % obcí netriedilo kuchynský a biologický odpad, k čomu prispievajú výnimky pre jeho netriedenie. Ciele odpadového hospodárstva v programových rozpočtoch nie sú stanovené, alebo sú len formálne. Veľké nedostatky kontrola zistila aj pri vykazovaní a evidencii odpadu. Mnohé obce nerealizujú poplatkovú politiku v zmysle "čím viac vytriediš, tým menej platíš" a opačne, a napriek tomu, že podiel triedeného odpadu má v 90 % kontrolovaných obcí rastúci trend, len štyri obce znížili miestny poplatok. Na základe kontroly NKÚ odporučil obciam prijať viac ako 200 opatrení a sedem opatrení bolo smerovaných ministerstvu životného prostredia.
Ciele udržateľnosti sa týkajú rôznych oblastí a rôznych cieľov. V energetickej oblasti si Slovensko stanovilo cieľ znížiť do roku 2020 konečnú spotrebu energie o 11 % voči priemeru rokov 2001 až 2005. Napriek, k naplneniu tohto cieľa má výrazne napomôcť aj obnova modernizácie a verejného osvetlenia miest a obcí. Najvyšší kontrolný úrad kontrolou tohto procesu v 37 obciach a mestách preveroval, akým spôsobom si obce vyberajú technické riešenia a či toto prispieva k zníženiu energetickej náročnosti a akým spôsobom financujú tento proces. Kontrola preukázala, že rôzne zdroje financovania, vlastné bankové úvery, eurofondy a koncesie mali vplyv na technické a ekonomické parametre. Rozsah rekonštrukcie bol podmienený zdrojom financovania, ktorého výber bol podmienený možnou finančnou účasťou obce.
Financovanie formou koncesie predstavilo, predstavovalo menšiu finančnú záťaž pre obce ako zdroje z Európskej únie, ale zároveň kontrola zistila, že pri tomto spôsobe obstarávania je množstvo nedostatkov a porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontroly vypracoval návrh optimálneho postupu riešenia obnovy a modernizácie verejného osvetlenia, ktorý je zverejnený na webovom sídle úradu, a tiež poskytol Združeniu miest a obcí a Únii miest Slovenska tento materiál na využitie. Problematika energetickej náročnosti nepriamo súvisí aj s reguláciou cien elektrickej energie. Najvyšší kontrolný úrad v tejto súvislosti zameral sa na regulačnú, na politiku, na regulačnú politiku úradu, ktorý túto politiku tvorí a realizuje. Na základe analýzy procesu cenotvorby v roku 2017 NKÚ konštatoval, že zo strany ÚRSO došlo pri kľúčových konaniach a rozhodovaniach k viacerým porušeniam zákona o rozpočtových pravidlách, ale aj ďalších zákonov, na základe čoho výsledky NKÚ postúpil orgánom činným v trestnom konaní. Kontrola poukázala na to, že regulačný orgán musí dodržiavať zákony, ale regulátor si musí za každých okolností udržať svoju nezávislosť, v opačnom prípade, ak podľahne rôznym požiadavkám a vplyvom, nemôže plniť svoje výnimočné a výsadné postavenie v regulácii cien elektrickej energie.
Rozsahom jedna z najvyšších kontrol v roku 2018 bola zameraná na problematiku starostlivosti o les, ktorú okrem štátnych podnikov plnia aj obecné a súkromné spoločenstvá a podniky. Udržateľnosť lesa je v posledných rokoch spoločensky mimoriadne aktuálnou témou. Kontrola na NKÚ ukázala na množstvo nedostatkov na úrovni riadenia národnej lesníckej politiky i na úrovni programu využitia potenciálu lesa. Slovensko síce má strategické dokumenty pre obe dôležité oblasti, ale opatrenia akčných plánov, ktoré majú stratégie napĺňať, sú často formálne a z neplnenia sa nevyvodzujú žiadne dôsledky, termíny sa bez zdôvodnení predlžujú a podobne. Okrem strategických dokumentov v danej oblasti existuje množstvo materiálov koncepčného a operatívneho charakteru, ktoré často na seba nenadväzujú, dokonca si niekedy aj odporujú.
NKÚ navrhuje vypracovať jednotný lesnícko-drevársky strategický dokument, ktorý vytvorí predpoklady na kompaktnosť cieľov a opatrení týchto dvoch stránok života lesa. Kontrola tiež poukázala na viaceré problémy v plnení programu starostlivosti o les a tiež na viaceré rozdielne prístupy v starostlivosti o les štátnych a neštátnych lesov prostredníctvom výdavkov na pestovateľskú činnosť, vyťažené drevo, obnovený hektár lesa, nákladov ťažobných činností, priemerných cien speňažovania dreva a podobne. Na základe výsledkov kontroly odporúča NKÚ prijať viaceré opatrenia na úrovni štátnych podnikov, ale aj na úrovni ministerstva a vlády Slovenskej republiky, aby hospodárska environmentálna funkcia lesa dosiahla takú symbiózu, ktorá zabezpečí budúcnosť slovenských lesov aj pre budúce generácie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, mnohí z vás už zrejme netrpezlivo čakajú na koniec môjho vystúpenia. Je mi síce ľúto, že môj úvod k správe o kontrolnej činnosti je taký dlhý a možno pre mnohých aj nezaujímavý. A to som sa nezmienil o všetkých kontrolných akciách. V zmysle zákona o NKÚ je v prvom rade Národná rada miesto, kam majú smerovať výsledky našej kontrolnej činnosti. Nemám na mysli len odovzdávanie správy a jej prerokovanie v parlamente. V mnohých krajinách Európskej únie sa parlament rôznymi spôsobmi zaoberá každou vykonanou kontrolou a mnoho kontrol je vykonaných priamo na základe želania parlamentu. Vtedy národný kontrolný úrad spolu s poslancami sa môže podobne venovať zisteniam a prijímať patričné opatrenia. Takúto možnosť my zatiaľ nemáme. Preto využívam aspoň túto príležitosť, aby som vás podrobnejšie informoval o podstatnom, čo kontrola zistila. Verím, že mnohé informácie budú pre vašu prácu zaujímavé a že sa pretavia do potrebných opatrení, ktoré nakladanie s verejnými zdrojmi urobia hospodárnejšie, efektívnejšie, účelnejšie a aj transparentnejšie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
14:58
Vystúpenie 14:58
Igor FederičSprávu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2018 rozhodnutím č. 1491 z...
Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2018 rozhodnutím č. 1491 z 1. apríla 2019 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na prerokovanie do 7. mája 2019. Správa bola predložená v zmysle § 5 ods. 5 zákona NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte, aby som vás informoval o výsledkoch rokovania vo výbore.
Uvedenú správu výbor prerokoval a prijal k nej uznesenie č. 410 zo dňa 2. mája 2019. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2018 vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská ani pripomienky. Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov schválil uvedenú správu uznesením č. 411 zo dňa 2. mája 2019. Zároveň ma určil za spravodajcu výboru.
Výbor navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Karol Mitrík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je v prílohe tejto správy.
Pán predseda, ďakujem, skončil som a poprosím o otvorenie rozpravy.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2018 (tlač 1400).
Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2018 rozhodnutím č. 1491 z 1. apríla 2019 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na prerokovanie do 7. mája 2019. Správa bola predložená v zmysle § 5 ods. 5 zákona NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte, aby som vás informoval o výsledkoch rokovania vo výbore.
Uvedenú správu výbor prerokoval a prijal k nej uznesenie č. 410 zo dňa 2. mája 2019. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2018 vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská ani pripomienky. Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov schválil uvedenú správu uznesením č. 411 zo dňa 2. mája 2019. Zároveň ma určil za spravodajcu výboru.
Výbor navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Karol Mitrík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je v prílohe tejto správy.
Pán predseda, ďakujem, skončil som a poprosím o otvorenie rozpravy.
Rozpracované
15:02
Vystúpenie v rozprave 15:02
Eduard HegerJa by som chcel, aj z tej správy potom zacitoval, pretože naozaj to, čo zaznelo aj z vašich úst, tak je veľmi dôležité a vlastne vy ste orgán, ktorý kontrolujete, ktorý idete do hĺbky, máte prístup ku všetkým údajom a tie zistenia, ktoré máte, sú veľmi relevantné. Naozaj mnohokrát, alebo teda to, čo ste, to, čo ste predniesli, mnohokrát potvrdilo vlastne to, čo aj my ako opozícia, na čo poukazujeme. A ja v tom vidím naozaj aj súzvuk toho, že čerpáme proste z dát, mnohokrát aj tu zaznieva v sále ako keby kritika na opozíciu, že argumenty sú nejaké vymyslené alebo nie sú dostatočne hlboké, ale toto je váš dokument ako Najvyššieho kontrolného úradu, to je podľa mňa samo osebe, ten názov sám o sebe hovorí o tom, že to je tá najvyššia inštancia, po druhé, je zakotvený v ústave. Takže vaše závery sú určite veľmi záväzné a kľúčové a mali by sa nimi naozaj riadiť všetky, všetky útvary, ktoré spravujú Slovensko, spravujú túto krajinu.
Vlastne to, čo ste aj povedali, ja to nejdem úplne opakovať, lebo ten odpočet bol veľmi, veľmi kvalitný, ale je vidieť, že stále je veľký priestor na úspornejšie hospodárenie. Dávam dôraz na to, veľký priestor. Vidíme, že rozpočtové organizácie, ministerstvá, štátne spoločnosti, samospráva, je tam množstvo nedostatkov a sú na to rôzne dôvody a tých dôvodov je veľa. Vidíme, že samotné tieto inštitúcie alebo tieto orgány, akokoľvek ich nazveme, sa neriadia, nemajú ten funkčný systém vnútornej kontroly. Tým vlastne je povedané, že kontrola ako nástroj riadenia nie je dostatočne využívaná a jednak aj špecifikovaná. To je to, čo tu často aj s kolegom Jurzycom hovoríme, že ak sa veci nemerajú, tak veľmi ťažko sa dá potom vyhodnotiť, ako štát hospodári efektívne a či dosiahol to, čo chcel. A tu vidím úplne najkľúčovejšiu práve tú úlohu aj vášho, vášho úradu, pretože jednak je veľmi dôležité mať stanovené ciele a po druhé, potom merať, či sa tie ciele napĺňajú. A nejde tu len o nejaké formálne napĺňanie, pretože v tomto si myslím, že súčasná vláda sa snaží ako keby robiť maximum, ale vieme, že formálne napĺňanie akéhokoľvek cieľa je úplne irelevantné, pretože v skutočnosti ide, aby bola naplnená podstata toho cieľa, a nie nejaké, ako by som to nazval, Potemkinove dediny, ktorú tu častokrát vidíme aj z dielne súčasnej vlády.
Vlastne tá vaša správa hovorí, ja by som sa chcel chvíľku povenovať tej správe z hľadiska rozpočtového, dodržiavania rozpočtovej disciplíny, pretože tam ste to veľmi dobre zhodnotili a vy sami hovoríte to, čo hovoríme my, že návrh rozpočtu na roky 2018 až 2020 vytvoril na jednej strane predpoklady pre pokračujúcu konsolidáciu verejných financií, na druhej strane bol posunutý tento cieľ niekoľkokrát, bol revidovaný celkom 4-krát a to smerom k jeho zmäkčovaniu. Čiže aj tu vidíme, že vláda nevyužíva ten potenciál, ktorý tu má, ktoré, ten potenciál, ktorý súčasné časy poskytujú vláde na to, aby jednak konsolidovala, aby nás pripravila na to ochladzovanie, do ktorého vstupujeme, a podobne, čiže sami na to poukazujete. Ja už by som len doplnil, že prvýkrát bolo hovorené, že bude Slovensko mať vyrovnaný rozpočet, prvá zmienka o tom bola v decembri roku 2015, keď sa to plánovalo v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až ´18, a vidíme, že sa to nestalo, že bol zmäkčovaný, až nakoniec bol opustený, máme ho teraz stanovený na rok 2019, ale vidíme, že pravdepodobnosť naplnenia tohto cieľa je veľmi nízka až nereálna.
Taktiež hovoríte o tom, že v rámci, ďalšou stránkou je teda, ktorú vytýkate, nezáväznosť strednodobého rozpočtového plánovania, to som vlastne ukázal teraz na tom príklade. A v rámci úrovní prísnosti ustanovení z hľadiska plnenia rozpočtových cieľov v uvedených strednodobých plánovacích dokumentoch sa Slovensko zaradilo do poslednej šiestej skupiny, medzi krajiny ako Chorvátsko, Nemecko, Slovinsko, kde stropy, ciele môžu meniť podľa uváženia vlády bez akéhokoľvek hlbšieho verejného zdôvodnenia. Taktiež tam uvádzate, že vláda v časoch prosperujúceho hospodárstva ide cestou zvyšovania výdavkov a nie tvorby prebytku pre prípad hospodárskeho poklesu a je všeobecne považovaný za vážnu slabinu rozpočtovej politiky. Toto znie z úst Najvyššieho kontrolného úradu. Navyše, v štruktúre výdavkov je i vysoký podiel určený na spotrebu – to je to, čo hovoríme, že vláda prejedá, vláda prejedá úrodné roky, je to tu krásne zadeklarované – ktoré nezabezpečia trvalo udržateľný rozvoj a neriešia zásadné systémové problémy školstva, zdravotníctva, infraštruktúry a ďalších deficitných oblastí, na ktoré NKÚ svojimi správami z kontroly dlhodobo poukazuje. Že opäť, vážení kolegovia z koalície, zaznieva to tu veľmi jasne, že spôsob, akým vláda má nastavenú štruktúru výdavkov, je jej vysoký podiel na spotrebu a nezabezpečuje trvalo udržateľný rozvoj a nerieši, vláda nerieši zásadné systémové problémy školstva, zdravotníctva, infraštruktúry a tak ďalej.
Udržanie vyrovnaného rozpočtu a rozpočtových cieľov v ďalších dvoch rokoch však môže byť oveľa zložitejšie, ako sa predpokladá, práve preto, že vlastne bude dochádzať aj k ochladzovaniu. V nasledujúcich rokoch bude sa, bude spomaľovať a bude sa, vláda sa bude, teda bude sa spoliehať na domácu spotrebu a oživenie čerpania európskych fondov. Kontrolná činnosť NKÚ v oblasti čerpania a využívania eurofondov však poukazuje na množstvo problémov a predpoklady potrebného čerpania týchto zdrojov môžu byť optimistickejšie než realita. Opäť sa to zhoduje s tým, čo hovoríme aj my. Naďalej tu poukazujete práve na to spomaľovanie a ochladzovanie, ktoré nás čaká. Ja by som tu chcel spomenúť práve to, čo tu zaznelo, lebo to sú naozaj veľmi, veľmi dôležité argumenty a je dôležité, aby tu zazneli na tejto pôde, pretože sú predmetom mnohokrát diskusií a dnes tu sú deklarované práve z úst Najvyššieho kontrolného úradu. Slabým miestom rozpočtového procesu sa javí aj dosahovaná výška dlhu verejnej správy, najmä opatrenia na jeho znižovanie. Toto je večná, večná polemika, ktorá tu je, a tu sa pridáva nezávislá veľmi dôležitá inštrukcia, ktorá hovorí, že je to slabým miestom rozpočtového procesu.
Dlh verejnej správy mal byť v roku 2018 podľa odhadov a podľa odhadu ministerstva financií dosiahnuť úroveň 48,7. Plánovaný dlh podľa návrhu rozpočtu na rok 2019 by mal byť na 47,3. K tomu, aby sa dlh verejnej správy dostal do bezpečnejšieho rizikového pásma, by bolo potrebné, aby dosahoval oveľa nižšie hodnoty. Opäť deklarovanie zo správy NKÚ.
Taktiež dlhodobo poukazujete na nedostatočnú úroveň plánovania výdavkov jednotlivých kapitol a nefungujúce programové rozpočtovanie. Toto je ďalší veľmi dôležitý, veľmi dôležitá výtka voči súčasnej vláde. Rozpočtové opatrenia podávajú do určitej miery obraz aktivity finančných tokov konkrétnej kapitoly počas roka. Čím viac rozpočtových opatrení kapitola zrealizuje, tým je vyššia aktivita v oblasti finančných operácií, čo zároveň znamená aj rastúcu administratívnu záťaž rozpočtového procesu a rastúce výdavky s tým spojené. Veľmi sa mi páči, ako ste tam uviedli vlastne za jednotlivé roky tie rozpočtové opatrenia, ako, v akých veľkých objemoch sa nachádzajú. Opäť to plánovanie tu vidíme, tak ako ste vlastne povedali, že to plánovanie vlastne nefunguje, keďže sú tu takéto vysoké čísla dosahované.
Taktiež poukazujete na to, že tu nejde teda len o počty opatrení, ale najmä o sumy presúvaných prostriedkov, osobitne na strane výdavkov. Len nevyčerpané prostriedky Európskej únie vrátane spolufinancovania z predchádzajúcich období dosiahli na výdavkovej strane spolu takmer 4 miliardy. Je tak evidentné, že tieto prostriedky sa nečerpali v období, keď boli rozpočtované. To je ďalší dôležitý, dôležitá výtka. Aj po takmer pätnástich rokoch, a toto je, myslím si, že taká veľmi silná veta, že aj po takmer pätnástich rokoch čerpania prostriedkov Európskej únie sa opakuje stále ten istý, dalo by sa povedať, až chronický problém, a to je rozpočtový proces Slovenskej republiky, že vidíme, že pätnásť rokov sa tu čerpajú európske fondy a stále, stále narážame na to isté. To znamená, že z tých pätnástich rokov, keď vidíme, že dvanásť rokov vládol SMER v rôznych zoskupeniach, tak vidíme, že je nepoučiteľný a že nevie to zabezpečiť. Všetci vieme prečo.
NKÚ dlhodobo upozorňuje na nevyhnutnosť zlepšenia manažmentu procesov týkajúcich sa oblasti rozpočtovania vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie. Taktiež vážnym problémom medziročných presunov je aj to, je fakt, že často ide o prostriedky, ktoré boli súčasťou aj dvoch či viacročných rozpočtov a niekedy sa použijú na iné účely, než boli pôvodne schválené. Čiže vidíme, že sa tu naozaj šafári, ako by sa povedalo, od buka do buka.
Programové rozpočtovanie bolo zavedené v roku 2004 v rámci reformy riadenia verejných financií. Merateľné ukazovatele priradené k programom boli a naďalej sú len formálne, neviažu sa na kvalitu výsledkov, ktoré sa programom majú dosiahnuť. Ďalšia veľmi dôležitá výtka. Poskytujú tak minimálnu hodnotu pri posudzovaní hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti ich použitia. Toto je práve to, že uvedomme si tie neskutočné miliardy, ktorými štát disponuje, a tu vidíme, že Najvyšší kontrolný úrad hovorí, že poskytujú minimálnu hodnotu pri posudzovaní práve tej hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Toto sú tri najdôležitejšie parametre, ktoré sa posudzujú práve pri hospodárení a mali by sa posudzovať na to, aby sa zabezpečili. A ďalšia veta hovorí: "Možno konštatovať, že síce vieme, kam výdavky smerujú, ale ťažko je posúdiť, akú pridanú hodnotu občan a spoločnosť za túto sumu skutočne aj dostali." To hovorí Najvyšší kontrolný úrad, ktorý to analyzuje. Keď toto vyjde z úst, tak potom čo viac k tomu dodať?
Ďalej tu uvádzate, ďalej tu uvádzate, že na základe týchto poznatkov vlastne Najvyšší kontrolný úrad prostredníctvom tejto správy upozorňuje plénum Národnej rady na potrebu prijatia prísnejších rozpočtových pravidiel, ktoré by zvýšili rozpočtovú disciplínu rezortov. To je to, o čom hovoríme aj my častokrát, že máme tu aj Útvar hodnoty za peniaze, ale tá disciplína tých rezortov je tu naozaj veľmi, veľmi nízka. A v odôvodnených prípadoch umožnili vyvodzovať potrebné dôsledky za jej nedodržiavanie. Toto je úplne kľúčové, pretože vidíme, že naozaj doposiaľ vláda si s tým nerobila ťažkú hlavu a správala sa veľmi nedisciplinovane. To je to, čo tu vychádza aj z tejto správy.
Podľa názoru NKÚ je potrebné, aby sa o princípoch tejto rozsiahlej reformy, ktorú predstavila aj komisia v roku 2017, začala aj u nás široká odborná diskusia, ktorá by vyústila do spoľahlivejšieho a jednoduchšieho systému výberu DPH. Vieme, že tuto je naozaj stále ešte veľký, veľký gape, veľká medzera vo výbere DPH, sme stále na chvoste a vlastne sme sa dostali iba na úroveň roku 2006, keď Robert Fico preberal vládu. Čiže za pôsobenia jeho vlád sme sa dostali iba do väčšej priepasti do výbere DPH a po dvanástich rokoch svojho vládnutia sa dostávame na úroveň, kedy štát preberal, čo je úplne žalostné. Svedčí to len o tom, že za jeho vládnutia tu uniklo neskutočne veľa miliárd eur práve na DPH.
Rok 2018 sa vyznačoval pozitívnym plnením príjmovej stránky rozpočtu. Príjmy boli v skutočnosti o 1,4 mld. vyššie, ako bol plánovaný rozpočet. Čiže tu opäť vidíme, že príjmy rástli, že táto vláda dostávala neskutočné darčeky v podobe nadpríjmov, a napriek tomu, hospodárila horšie, ako si zaumienila. To opäť ukazuje jasnú neschopnosť riadenia tejto krajiny. O to viac, keď samotný NKÚ hovorí o tom, že ľudia nevideli, nedá sa odmerať tá kvalita, ktorá by tu bola v podobe kvalitnejších služieb. Samozrejme, poukazujete tu aj na ďalšie veci, čo sa týka dopravy, ktoré, ak dovolíte, preskočím.
Chcem sa ešte chvíľku povenovať práve tým európskym fondom, ktoré ste spomínali. A tam je proste, vlastne opäť kontrolami deklarujete vy, že bolo zistené nasledovné nedostatky: Výrazný kvalitatívny rozdiel úrovne verbálneho hodnotenia hodnotiteľmi, nesúlad a nedostatočné zdôvodnenie slovného hodnotenia a prideleného počtu bodov pre jednotlivé kritériá, rozpor medzi individuálnymi hodnotiacimi hárkami a spoločným hodnotiacim hárkom, nízka kvalita overovania výstupov odborných hodnotiteľov, riziko možného neobjektívneho spôsobu žrebovania a prideľovania žiadateľov o európske fondy odborným hodnotiteľom.
Všetky tieto nedostatky považuje NKÚ za mimoriadne závažné. Teraz to tu máte, poslanci z koalície, máte to aj z úst samotného Najvyššieho kontrolného úradu. Často o tom robí tlačové besedy kolegyňa Remišová, ktorá na to poukazuje, ktorá je často spochybňovaná aj samotnými ministerstvami. Dnes to máte tu od nezávislého Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý má zakotvenie v ústave, pripomínam. "Okrem rizika korupcie a netransparentnosti je tu riziko, že je nedostatočne posúdená kvalita žiadosti a nedostatočná pripravenosť žiadateľa splniť predpokladané parametre projektu, spôsobia, že prostriedky z operačného programu, nenaplnia spoločné očakávania." Čiže vidíme tu naozaj veľké zlyhanie na strane vlády, či už sa to týka samotného rozpočtu, alebo či už sa to týka naplnenia tých jednotlivých cieľov, ktoré, ktoré si stanovuje.
Ja by som chcel ešte na záver, tieto tri minúty, ktoré mám, využiť na to, že vidíme, že ste spomenuli aj práve tú reformu ESO, ktorá je naozaj neslávna, a minulo sa na ňu neskutočné množstvo peňazí. Táto reforma si dávala za cieľ, že bude znížený počet úradníkov, výrazné zlacnenie služieb. A sľubovala úsporu 700 mil. eur. Ak sa však pozrieme, koľko ESO stojí po jednotlivých rokoch, tak vidíme, že sa to hýbe stále cez 1 mld. eur a nikdy to nekleslo pod túto sumu. Čiže vidíme, že ESO si nedokázalo poradiť so skutočnosťou, že Slovenská republika je byrokratická veľmoc. Keď si zoberieme štatistiku Medzinárodnej organizácie práce a Eurostatu, tak vidíme, že priemer úradníkov v EÚ na tisíc obyvateľov je tridsať. Na Slovensku ich máme okolo štyridsať. Toto číslo sa neznižuje ani po masívnych investíciách do elektronizácie a za vlád SMER-u počet úradníkov rastie. Za druhej vlády SMER-u sľuboval Robert Fico, zníženie počtu úradníkov o 20 percent. Ukázalo sa však, že asi sa pomýlil v slove "zníženie" a v konečnom dôsledku nastal nárast. Z toho vyplýva, že ESO dopadlo zle a nestali sme sa, nestali sme sa krajinou, ktorá by bola efektívna, ktorá by mala efektívny štát, ktorý dokáže poskytovať kvality. A toto je podľa mňa ďalšie veľké zlyhanie, na ktoré teda poukazuje aj Najvyšší kontrolný úrad, a je tam viacero ďalších vecí, ktoré verím, že rozoberú aj kolegovia.
Ja v každom prípade som rád, že takéto, táto správa prichádza do parlamentu a že teda poukazuje na všetky tieto nedostatky. I keď myslím si, že dokázalo by ich tam ešte byť omnoho viac. Čo je smutné, že naozaj poslanci koalície tu nesedia a nepočúvajú. Pár pribudlo, áno, áno, musím pochváliť, pribudli ďalší traja poslanci oproti dvom, ktorí tu boli na úvod. Takže prosím, tlmočte to vo svojich kluboch, nech naozaj si na to posvietia poslanci koalície, lebo táto správa má veľmi, veľmi, veľmi zásadné, alarmujúce závery.
Ďakujem pekne, skončil som.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Asi prvé, čo by som povedal, že Najvyšší kontrolný úrad má svoje miesto v ústave a je mu venovaná veľmi zaujímavá časť, ktorá hovorí o tom, že Najvyšší kontrolný úrad je nezávislý orgán kontroly hospodárenia, a mohol by som čítať ďalej, prostriedkov s rozpočtom, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada, s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami a tak ďalej. A je to podľa mňa z hľadiska hospodárenia a fungovania štátu ten najkľúčovejší orgán, preto je veľmi dôležité, aby bol nezávislý. A keď sa prerokúva správa tohto úradu, tak si myslím, že by tu naozaj mali sedieť všetci poslanci, pretože je to, tak kľúčové informácie, ktoré aj zazneli z úst samotného pána predsedu, tak som veľmi prekvapený, že naozaj hlavne z radov koaličných poslancov tu máme len dvoch zástupcov, pretože je to v prvom rade do radov aj vlády. A teda koaliční poslanci by sa určite mali zaujímať o chod vlády, mali by sa určite zaujímať o to, ako vlastne nimi delegovaní vládni zástupcovia napĺňajú všetky tie princípy hospodárnosti, na ktoré dozerá aj kontrolný úrad, a pre nich by mala byť táto správa takým veľmi alarmujúcim dokumentom, aby si teda s jednotlivými ministrami aj s premiérom určite sadli a veľmi to dôkladne prebrali. Som prekvapený, že sa tak nedeje.
Ja by som chcel, aj z tej správy potom zacitoval, pretože naozaj to, čo zaznelo aj z vašich úst, tak je veľmi dôležité a vlastne vy ste orgán, ktorý kontrolujete, ktorý idete do hĺbky, máte prístup ku všetkým údajom a tie zistenia, ktoré máte, sú veľmi relevantné. Naozaj mnohokrát, alebo teda to, čo ste, to, čo ste predniesli, mnohokrát potvrdilo vlastne to, čo aj my ako opozícia, na čo poukazujeme. A ja v tom vidím naozaj aj súzvuk toho, že čerpáme proste z dát, mnohokrát aj tu zaznieva v sále ako keby kritika na opozíciu, že argumenty sú nejaké vymyslené alebo nie sú dostatočne hlboké, ale toto je váš dokument ako Najvyššieho kontrolného úradu, to je podľa mňa samo osebe, ten názov sám o sebe hovorí o tom, že to je tá najvyššia inštancia, po druhé, je zakotvený v ústave. Takže vaše závery sú určite veľmi záväzné a kľúčové a mali by sa nimi naozaj riadiť všetky, všetky útvary, ktoré spravujú Slovensko, spravujú túto krajinu.
Vlastne to, čo ste aj povedali, ja to nejdem úplne opakovať, lebo ten odpočet bol veľmi, veľmi kvalitný, ale je vidieť, že stále je veľký priestor na úspornejšie hospodárenie. Dávam dôraz na to, veľký priestor. Vidíme, že rozpočtové organizácie, ministerstvá, štátne spoločnosti, samospráva, je tam množstvo nedostatkov a sú na to rôzne dôvody a tých dôvodov je veľa. Vidíme, že samotné tieto inštitúcie alebo tieto orgány, akokoľvek ich nazveme, sa neriadia, nemajú ten funkčný systém vnútornej kontroly. Tým vlastne je povedané, že kontrola ako nástroj riadenia nie je dostatočne využívaná a jednak aj špecifikovaná. To je to, čo tu často aj s kolegom Jurzycom hovoríme, že ak sa veci nemerajú, tak veľmi ťažko sa dá potom vyhodnotiť, ako štát hospodári efektívne a či dosiahol to, čo chcel. A tu vidím úplne najkľúčovejšiu práve tú úlohu aj vášho, vášho úradu, pretože jednak je veľmi dôležité mať stanovené ciele a po druhé, potom merať, či sa tie ciele napĺňajú. A nejde tu len o nejaké formálne napĺňanie, pretože v tomto si myslím, že súčasná vláda sa snaží ako keby robiť maximum, ale vieme, že formálne napĺňanie akéhokoľvek cieľa je úplne irelevantné, pretože v skutočnosti ide, aby bola naplnená podstata toho cieľa, a nie nejaké, ako by som to nazval, Potemkinove dediny, ktorú tu častokrát vidíme aj z dielne súčasnej vlády.
Vlastne tá vaša správa hovorí, ja by som sa chcel chvíľku povenovať tej správe z hľadiska rozpočtového, dodržiavania rozpočtovej disciplíny, pretože tam ste to veľmi dobre zhodnotili a vy sami hovoríte to, čo hovoríme my, že návrh rozpočtu na roky 2018 až 2020 vytvoril na jednej strane predpoklady pre pokračujúcu konsolidáciu verejných financií, na druhej strane bol posunutý tento cieľ niekoľkokrát, bol revidovaný celkom 4-krát a to smerom k jeho zmäkčovaniu. Čiže aj tu vidíme, že vláda nevyužíva ten potenciál, ktorý tu má, ktoré, ten potenciál, ktorý súčasné časy poskytujú vláde na to, aby jednak konsolidovala, aby nás pripravila na to ochladzovanie, do ktorého vstupujeme, a podobne, čiže sami na to poukazujete. Ja už by som len doplnil, že prvýkrát bolo hovorené, že bude Slovensko mať vyrovnaný rozpočet, prvá zmienka o tom bola v decembri roku 2015, keď sa to plánovalo v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až ´18, a vidíme, že sa to nestalo, že bol zmäkčovaný, až nakoniec bol opustený, máme ho teraz stanovený na rok 2019, ale vidíme, že pravdepodobnosť naplnenia tohto cieľa je veľmi nízka až nereálna.
Taktiež hovoríte o tom, že v rámci, ďalšou stránkou je teda, ktorú vytýkate, nezáväznosť strednodobého rozpočtového plánovania, to som vlastne ukázal teraz na tom príklade. A v rámci úrovní prísnosti ustanovení z hľadiska plnenia rozpočtových cieľov v uvedených strednodobých plánovacích dokumentoch sa Slovensko zaradilo do poslednej šiestej skupiny, medzi krajiny ako Chorvátsko, Nemecko, Slovinsko, kde stropy, ciele môžu meniť podľa uváženia vlády bez akéhokoľvek hlbšieho verejného zdôvodnenia. Taktiež tam uvádzate, že vláda v časoch prosperujúceho hospodárstva ide cestou zvyšovania výdavkov a nie tvorby prebytku pre prípad hospodárskeho poklesu a je všeobecne považovaný za vážnu slabinu rozpočtovej politiky. Toto znie z úst Najvyššieho kontrolného úradu. Navyše, v štruktúre výdavkov je i vysoký podiel určený na spotrebu – to je to, čo hovoríme, že vláda prejedá, vláda prejedá úrodné roky, je to tu krásne zadeklarované – ktoré nezabezpečia trvalo udržateľný rozvoj a neriešia zásadné systémové problémy školstva, zdravotníctva, infraštruktúry a ďalších deficitných oblastí, na ktoré NKÚ svojimi správami z kontroly dlhodobo poukazuje. Že opäť, vážení kolegovia z koalície, zaznieva to tu veľmi jasne, že spôsob, akým vláda má nastavenú štruktúru výdavkov, je jej vysoký podiel na spotrebu a nezabezpečuje trvalo udržateľný rozvoj a nerieši, vláda nerieši zásadné systémové problémy školstva, zdravotníctva, infraštruktúry a tak ďalej.
Udržanie vyrovnaného rozpočtu a rozpočtových cieľov v ďalších dvoch rokoch však môže byť oveľa zložitejšie, ako sa predpokladá, práve preto, že vlastne bude dochádzať aj k ochladzovaniu. V nasledujúcich rokoch bude sa, bude spomaľovať a bude sa, vláda sa bude, teda bude sa spoliehať na domácu spotrebu a oživenie čerpania európskych fondov. Kontrolná činnosť NKÚ v oblasti čerpania a využívania eurofondov však poukazuje na množstvo problémov a predpoklady potrebného čerpania týchto zdrojov môžu byť optimistickejšie než realita. Opäť sa to zhoduje s tým, čo hovoríme aj my. Naďalej tu poukazujete práve na to spomaľovanie a ochladzovanie, ktoré nás čaká. Ja by som tu chcel spomenúť práve to, čo tu zaznelo, lebo to sú naozaj veľmi, veľmi dôležité argumenty a je dôležité, aby tu zazneli na tejto pôde, pretože sú predmetom mnohokrát diskusií a dnes tu sú deklarované práve z úst Najvyššieho kontrolného úradu. Slabým miestom rozpočtového procesu sa javí aj dosahovaná výška dlhu verejnej správy, najmä opatrenia na jeho znižovanie. Toto je večná, večná polemika, ktorá tu je, a tu sa pridáva nezávislá veľmi dôležitá inštrukcia, ktorá hovorí, že je to slabým miestom rozpočtového procesu.
Dlh verejnej správy mal byť v roku 2018 podľa odhadov a podľa odhadu ministerstva financií dosiahnuť úroveň 48,7. Plánovaný dlh podľa návrhu rozpočtu na rok 2019 by mal byť na 47,3. K tomu, aby sa dlh verejnej správy dostal do bezpečnejšieho rizikového pásma, by bolo potrebné, aby dosahoval oveľa nižšie hodnoty. Opäť deklarovanie zo správy NKÚ.
Taktiež dlhodobo poukazujete na nedostatočnú úroveň plánovania výdavkov jednotlivých kapitol a nefungujúce programové rozpočtovanie. Toto je ďalší veľmi dôležitý, veľmi dôležitá výtka voči súčasnej vláde. Rozpočtové opatrenia podávajú do určitej miery obraz aktivity finančných tokov konkrétnej kapitoly počas roka. Čím viac rozpočtových opatrení kapitola zrealizuje, tým je vyššia aktivita v oblasti finančných operácií, čo zároveň znamená aj rastúcu administratívnu záťaž rozpočtového procesu a rastúce výdavky s tým spojené. Veľmi sa mi páči, ako ste tam uviedli vlastne za jednotlivé roky tie rozpočtové opatrenia, ako, v akých veľkých objemoch sa nachádzajú. Opäť to plánovanie tu vidíme, tak ako ste vlastne povedali, že to plánovanie vlastne nefunguje, keďže sú tu takéto vysoké čísla dosahované.
Taktiež poukazujete na to, že tu nejde teda len o počty opatrení, ale najmä o sumy presúvaných prostriedkov, osobitne na strane výdavkov. Len nevyčerpané prostriedky Európskej únie vrátane spolufinancovania z predchádzajúcich období dosiahli na výdavkovej strane spolu takmer 4 miliardy. Je tak evidentné, že tieto prostriedky sa nečerpali v období, keď boli rozpočtované. To je ďalší dôležitý, dôležitá výtka. Aj po takmer pätnástich rokoch, a toto je, myslím si, že taká veľmi silná veta, že aj po takmer pätnástich rokoch čerpania prostriedkov Európskej únie sa opakuje stále ten istý, dalo by sa povedať, až chronický problém, a to je rozpočtový proces Slovenskej republiky, že vidíme, že pätnásť rokov sa tu čerpajú európske fondy a stále, stále narážame na to isté. To znamená, že z tých pätnástich rokov, keď vidíme, že dvanásť rokov vládol SMER v rôznych zoskupeniach, tak vidíme, že je nepoučiteľný a že nevie to zabezpečiť. Všetci vieme prečo.
NKÚ dlhodobo upozorňuje na nevyhnutnosť zlepšenia manažmentu procesov týkajúcich sa oblasti rozpočtovania vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie. Taktiež vážnym problémom medziročných presunov je aj to, je fakt, že často ide o prostriedky, ktoré boli súčasťou aj dvoch či viacročných rozpočtov a niekedy sa použijú na iné účely, než boli pôvodne schválené. Čiže vidíme, že sa tu naozaj šafári, ako by sa povedalo, od buka do buka.
Programové rozpočtovanie bolo zavedené v roku 2004 v rámci reformy riadenia verejných financií. Merateľné ukazovatele priradené k programom boli a naďalej sú len formálne, neviažu sa na kvalitu výsledkov, ktoré sa programom majú dosiahnuť. Ďalšia veľmi dôležitá výtka. Poskytujú tak minimálnu hodnotu pri posudzovaní hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti ich použitia. Toto je práve to, že uvedomme si tie neskutočné miliardy, ktorými štát disponuje, a tu vidíme, že Najvyšší kontrolný úrad hovorí, že poskytujú minimálnu hodnotu pri posudzovaní práve tej hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Toto sú tri najdôležitejšie parametre, ktoré sa posudzujú práve pri hospodárení a mali by sa posudzovať na to, aby sa zabezpečili. A ďalšia veta hovorí: "Možno konštatovať, že síce vieme, kam výdavky smerujú, ale ťažko je posúdiť, akú pridanú hodnotu občan a spoločnosť za túto sumu skutočne aj dostali." To hovorí Najvyšší kontrolný úrad, ktorý to analyzuje. Keď toto vyjde z úst, tak potom čo viac k tomu dodať?
Ďalej tu uvádzate, ďalej tu uvádzate, že na základe týchto poznatkov vlastne Najvyšší kontrolný úrad prostredníctvom tejto správy upozorňuje plénum Národnej rady na potrebu prijatia prísnejších rozpočtových pravidiel, ktoré by zvýšili rozpočtovú disciplínu rezortov. To je to, o čom hovoríme aj my častokrát, že máme tu aj Útvar hodnoty za peniaze, ale tá disciplína tých rezortov je tu naozaj veľmi, veľmi nízka. A v odôvodnených prípadoch umožnili vyvodzovať potrebné dôsledky za jej nedodržiavanie. Toto je úplne kľúčové, pretože vidíme, že naozaj doposiaľ vláda si s tým nerobila ťažkú hlavu a správala sa veľmi nedisciplinovane. To je to, čo tu vychádza aj z tejto správy.
Podľa názoru NKÚ je potrebné, aby sa o princípoch tejto rozsiahlej reformy, ktorú predstavila aj komisia v roku 2017, začala aj u nás široká odborná diskusia, ktorá by vyústila do spoľahlivejšieho a jednoduchšieho systému výberu DPH. Vieme, že tuto je naozaj stále ešte veľký, veľký gape, veľká medzera vo výbere DPH, sme stále na chvoste a vlastne sme sa dostali iba na úroveň roku 2006, keď Robert Fico preberal vládu. Čiže za pôsobenia jeho vlád sme sa dostali iba do väčšej priepasti do výbere DPH a po dvanástich rokoch svojho vládnutia sa dostávame na úroveň, kedy štát preberal, čo je úplne žalostné. Svedčí to len o tom, že za jeho vládnutia tu uniklo neskutočne veľa miliárd eur práve na DPH.
Rok 2018 sa vyznačoval pozitívnym plnením príjmovej stránky rozpočtu. Príjmy boli v skutočnosti o 1,4 mld. vyššie, ako bol plánovaný rozpočet. Čiže tu opäť vidíme, že príjmy rástli, že táto vláda dostávala neskutočné darčeky v podobe nadpríjmov, a napriek tomu, hospodárila horšie, ako si zaumienila. To opäť ukazuje jasnú neschopnosť riadenia tejto krajiny. O to viac, keď samotný NKÚ hovorí o tom, že ľudia nevideli, nedá sa odmerať tá kvalita, ktorá by tu bola v podobe kvalitnejších služieb. Samozrejme, poukazujete tu aj na ďalšie veci, čo sa týka dopravy, ktoré, ak dovolíte, preskočím.
Chcem sa ešte chvíľku povenovať práve tým európskym fondom, ktoré ste spomínali. A tam je proste, vlastne opäť kontrolami deklarujete vy, že bolo zistené nasledovné nedostatky: Výrazný kvalitatívny rozdiel úrovne verbálneho hodnotenia hodnotiteľmi, nesúlad a nedostatočné zdôvodnenie slovného hodnotenia a prideleného počtu bodov pre jednotlivé kritériá, rozpor medzi individuálnymi hodnotiacimi hárkami a spoločným hodnotiacim hárkom, nízka kvalita overovania výstupov odborných hodnotiteľov, riziko možného neobjektívneho spôsobu žrebovania a prideľovania žiadateľov o európske fondy odborným hodnotiteľom.
Všetky tieto nedostatky považuje NKÚ za mimoriadne závažné. Teraz to tu máte, poslanci z koalície, máte to aj z úst samotného Najvyššieho kontrolného úradu. Často o tom robí tlačové besedy kolegyňa Remišová, ktorá na to poukazuje, ktorá je často spochybňovaná aj samotnými ministerstvami. Dnes to máte tu od nezávislého Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý má zakotvenie v ústave, pripomínam. "Okrem rizika korupcie a netransparentnosti je tu riziko, že je nedostatočne posúdená kvalita žiadosti a nedostatočná pripravenosť žiadateľa splniť predpokladané parametre projektu, spôsobia, že prostriedky z operačného programu, nenaplnia spoločné očakávania." Čiže vidíme tu naozaj veľké zlyhanie na strane vlády, či už sa to týka samotného rozpočtu, alebo či už sa to týka naplnenia tých jednotlivých cieľov, ktoré, ktoré si stanovuje.
Ja by som chcel ešte na záver, tieto tri minúty, ktoré mám, využiť na to, že vidíme, že ste spomenuli aj práve tú reformu ESO, ktorá je naozaj neslávna, a minulo sa na ňu neskutočné množstvo peňazí. Táto reforma si dávala za cieľ, že bude znížený počet úradníkov, výrazné zlacnenie služieb. A sľubovala úsporu 700 mil. eur. Ak sa však pozrieme, koľko ESO stojí po jednotlivých rokoch, tak vidíme, že sa to hýbe stále cez 1 mld. eur a nikdy to nekleslo pod túto sumu. Čiže vidíme, že ESO si nedokázalo poradiť so skutočnosťou, že Slovenská republika je byrokratická veľmoc. Keď si zoberieme štatistiku Medzinárodnej organizácie práce a Eurostatu, tak vidíme, že priemer úradníkov v EÚ na tisíc obyvateľov je tridsať. Na Slovensku ich máme okolo štyridsať. Toto číslo sa neznižuje ani po masívnych investíciách do elektronizácie a za vlád SMER-u počet úradníkov rastie. Za druhej vlády SMER-u sľuboval Robert Fico, zníženie počtu úradníkov o 20 percent. Ukázalo sa však, že asi sa pomýlil v slove "zníženie" a v konečnom dôsledku nastal nárast. Z toho vyplýva, že ESO dopadlo zle a nestali sme sa, nestali sme sa krajinou, ktorá by bola efektívna, ktorá by mala efektívny štát, ktorý dokáže poskytovať kvality. A toto je podľa mňa ďalšie veľké zlyhanie, na ktoré teda poukazuje aj Najvyšší kontrolný úrad, a je tam viacero ďalších vecí, ktoré verím, že rozoberú aj kolegovia.
Ja v každom prípade som rád, že takéto, táto správa prichádza do parlamentu a že teda poukazuje na všetky tieto nedostatky. I keď myslím si, že dokázalo by ich tam ešte byť omnoho viac. Čo je smutné, že naozaj poslanci koalície tu nesedia a nepočúvajú. Pár pribudlo, áno, áno, musím pochváliť, pribudli ďalší traja poslanci oproti dvom, ktorí tu boli na úvod. Takže prosím, tlmočte to vo svojich kluboch, nech naozaj si na to posvietia poslanci koalície, lebo táto správa má veľmi, veľmi, veľmi zásadné, alarmujúce závery.
Ďakujem pekne, skončil som.
Rozpracované
15:21
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:21
Ján BudajToto je povinnosť poslanca, mala by to byť aj povinnosť poslanca koalície. Ja som bol vo vládnej koalícii a môžem vám povedať, kolegovia, bola to prvá Dzurindova vláda, že práve pre správu NKÚ som tú vládu vystavil ráznej kritike. Išlo dokonca, vláda sa ju pokúsila jakýmsi spôsobom utajiť, bola to správa, ktorá prinášala prvé náznaky, že ani táto vládna koalícia nedodrží niektoré svoje etické vízie.
Dnes sme o dve desiatky rokov ďalej a sme na pokraji konca tej dobrej konjunktúry, počas ktorej sme mohli predísť mnohým tým rizikám, na ktoré správa NKÚ upozorňuje a na ktoré upozornil aj poslanec Heger. Je veľká škoda, že medzi poslancami koalície nieto nikoho, kto by zdvihol hlas za verejný záujem. Plnia iba záujem koalície, a ten v tomto prípade nie je totožný s verejným. Malo by sa biť na poplach, biť na poplach pred premárnením jedinečnej historickej šance, aby sa Slovensko dostalo ďalej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.5.2019 o 15:21 hod.
Ján Budaj
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ďakujem poslancovi Hegerovi, kolegovi, ktorý naozaj vyzdvihol tú ekonomickú hrozivosť tejto správy. Je to správa o tom, že sme prežrali najlepšiu šancu na dlhé roky, kedy mohla Slovenská republika akumulovať rezervy, splácať dlhy a vytvárať, investovať do oblastí, ktoré by jej zabezpečili naozaj vzdelanostnú ekonomiku a zabezpečili by jej budúcu prosperitu aj, aj v dobách, keď odídu automobilky, alebo v dobách, keď sa proste Európa bude otriasať v nejakej ďalšej kríze.
Toto je povinnosť poslanca, mala by to byť aj povinnosť poslanca koalície. Ja som bol vo vládnej koalícii a môžem vám povedať, kolegovia, bola to prvá Dzurindova vláda, že práve pre správu NKÚ som tú vládu vystavil ráznej kritike. Išlo dokonca, vláda sa ju pokúsila jakýmsi spôsobom utajiť, bola to správa, ktorá prinášala prvé náznaky, že ani táto vládna koalícia nedodrží niektoré svoje etické vízie.
Dnes sme o dve desiatky rokov ďalej a sme na pokraji konca tej dobrej konjunktúry, počas ktorej sme mohli predísť mnohým tým rizikám, na ktoré správa NKÚ upozorňuje a na ktoré upozornil aj poslanec Heger. Je veľká škoda, že medzi poslancami koalície nieto nikoho, kto by zdvihol hlas za verejný záujem. Plnia iba záujem koalície, a ten v tomto prípade nie je totožný s verejným. Malo by sa biť na poplach, biť na poplach pred premárnením jedinečnej historickej šance, aby sa Slovensko dostalo ďalej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
15:23
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:23
Eduard HegerPo druhé, ako si spomenul, presne tak, tie úrodné roky, tých sedem úrodných rokov tu bolo a boli to jedny z najúrodnejších rokov aj preto, že Európska centrálna banka chcela po kríze pomôcť a tlačila veľmi veľa peňazí. A vidíme, že okolité krajiny vyťažili z týchto úrodných rokov omnoho, omnoho viac, podarilo sa im dostať omnoho ďalej, a ten rast, na ktorý sa my odvolávame, aj miezd a pod., tak je z pohľadu strednej Európy jeden z najnižších. Takže vezieme sa na vlne a to je naozaj trestuhodné, že sme prejedli tieto roky, že vláda prejedla tieto roky, nepripravila Slovensko na budúcnosť. A prichádzajú teraz časy ochladenia, uvidíme, aká veľká zima príde, ale to vyrovnané hospodárenie, ako zvykol hovoriť bývalý minister financií, je ako teplý kabát, ktorý nás, práve v takomto ochladení dokáže zachrániť život. Takže o to viac je to trestuhodné, že samotní poslanci si nezobrali zo slov vlastného ministra ponaučenie a naďalej šafária a aj tu v Národnej rade ich to nejako netrápi, keď Slovensko dostane takúto vizitku od svojho Najvyššieho kontrolného úradu, čo je opäť len smutné a žalostné.
Ďakujem, skončil som.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.5.2019 o 15:23 hod.
Ing.
Eduard Heger
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Dve veci, jednak to, že naozaj táto správa je správou pre všetkých poslancov a naozaj by som čakal, tak ako si povedal, že aj koaliční poslanci by tu veľmi, by som povedal, tvrdo vystupovali práve k tomu, ako ich vláda hospodári so zdrojmi Slovenskej republiky. To sa tu však vôbec nedeje, ako vidíme, kto je prihlásený do rozpravy, tak vidíme, že toto je naozaj čisto opozičná politika. Čo je veľmi žalostné, pretože toto je Najvyšší kontrolný úrad, toto nie je nejaký opozičný nástroj, práve naopak, toto je nezávislý úrad.
Po druhé, ako si spomenul, presne tak, tie úrodné roky, tých sedem úrodných rokov tu bolo a boli to jedny z najúrodnejších rokov aj preto, že Európska centrálna banka chcela po kríze pomôcť a tlačila veľmi veľa peňazí. A vidíme, že okolité krajiny vyťažili z týchto úrodných rokov omnoho, omnoho viac, podarilo sa im dostať omnoho ďalej, a ten rast, na ktorý sa my odvolávame, aj miezd a pod., tak je z pohľadu strednej Európy jeden z najnižších. Takže vezieme sa na vlne a to je naozaj trestuhodné, že sme prejedli tieto roky, že vláda prejedla tieto roky, nepripravila Slovensko na budúcnosť. A prichádzajú teraz časy ochladenia, uvidíme, aká veľká zima príde, ale to vyrovnané hospodárenie, ako zvykol hovoriť bývalý minister financií, je ako teplý kabát, ktorý nás, práve v takomto ochladení dokáže zachrániť život. Takže o to viac je to trestuhodné, že samotní poslanci si nezobrali zo slov vlastného ministra ponaučenie a naďalej šafária a aj tu v Národnej rade ich to nejako netrápi, keď Slovensko dostane takúto vizitku od svojho Najvyššieho kontrolného úradu, čo je opäť len smutné a žalostné.
Ďakujem, skončil som.
Rozpracované
15:25
Vystúpenie 15:25
Ondrej DostálTým prvým bodom je transformácia Slovenskej akadémie vied, ktorá je uvedená pod nadpisom Nedostatočne pripravený proces...
Tým prvým bodom je transformácia Slovenskej akadémie vied, ktorá je uvedená pod nadpisom Nedostatočne pripravený proces veľkých zmien. Transformácia Slovenskej akadémie vied naozaj bola veľkou zmenou v oblasti fungovania vedy a teda tejto významnej vedeckej inštitúcie. A ten proces bol nezvládnutý. Proces vyvolal veľké polemiky, diskusie, hľadanie zodpovedného. Akadémia tvrdila, že zodpovednosť leží hlavne na ministerstve školstva a teda na ministerke školstva. Ministerka školstva, ministerstvo školstva tvrdilo, že problém je na strane akadémie. Máme tu správu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa tiež pozrel na ten proces, tiež konštatoval, že tam vznikli vážne problémy a identifikoval tri základné príčiny vzniknutých problémov. Tie problémy vidí NKÚ najmä: Po prvé, v nejednoznačnej legislatívne a konkrétne v nejasnosti a v nejednoznačnosti zákona o Slovenskej akadémii vied v kontexte so zákonom o verejnej výskumnej inštitúcii. Tá sa prejavovala v rozdielnych právnych názoroch na vznik verejných výskumných inštitúcií, z čoho vyplývali aplikačné problémy pri registrácii. Po druhé, v relatívne krátkom čase určenom na transformáciu, ktorý bol v Slovenskej republike takmer o polovicu kratší než v Českej republike. Krátky čas bol nielen na prípravu potrebných listín na zápis do registra, ale aj na kontrolu predložených dokladov a vzájomné prekonzultovanie nedostatkov. Po tretie, v nedostatočnej komunikácii, spolupráci a ústretovosti v riešení problémov a nejasností medzi SAV a ministerstvom školstva. K intenzívnejšej komunikácii došlo až tesne pred termínom na predloženie dokumentov a listín do registra verejných výskumných inštitúcií a najmä po zákonom stanovenom termíne na doplnenie návrhov a odstránenie nedostatkov.
Takže Najvyšší kontrolný úrad vidí tri základné príčiny vzniknutých problémov, z nich jeden, ten tretí, je, je taký, že spočíva zrejme v zodpovednosti oboch strán, keď to nazveme nedostatočnou komunikáciou, spoluprácou a ústretovosťou. Ale tie prvé dva, či už priamo alebo nepriamo ležia na bedrách ministerstva školstva a teda aj parlamentu. Ale parlament schvaľoval príslušnú legislatívu na návrh ministerstva školstva. Čiže ak je problém v nejednoznačnej legislatíve, ak je problém v relatívne krátkom čase určenom na transformáciu, tak to nie je zodpovednosť Slovenskej akadémie vied, ale je to primárne zodpovednosť ministerstva školstva, že ten proces práce takto nastavilo.
Druhý bod, pri ktorom by som sa chcel pristaviť, je kapitola 5.4 správy, ktorá znie: Ako Slovenská republika plní záväzky voči Severoatlantickej aliancii. Tu by som chcel vyzdvihnúť, že NKÚ sa venuje aj takejto téme. Je to pre mňa prejav toho, že NKÚ nepristupuje k svojim úlohám čisto formalisticky, že skontrolujeme si nejaké účtovníctvo a nájdeme nejaké chybičky a urobíme nejaké kontrolné zistenie a potom skontrolujeme, či sa niečo, niečo napravilo. Vnímam to tak, že NKÚ si je vedomý svojej dôležitosti pre fungovanie verejnej správy a rieši aj úlohy, zaoberá sa témami, ktoré sú dôležité v širšom kontexte.
Tak je to aj s našimi povinnosťami vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii s tým, ako si plníme, resp. ešte stále neplníme výdavky, teda požiadavky, aby výdavky na obranu dosiahli 2 percentá hrubého domáceho produktu. Výhľadovo máme naplánované, že tento záväzok budeme plniť až v roku 2024. NKÚ kontroloval aj napĺňanie cieľov spôsobilosti a konštatoval, že Slovenská republika má pretrvávajúce problémy v dôsledku obmedzeného finančného rámca na obranu a hlavne na modernizáciu a vyzbrojovanie ozbrojených síl Slovenskej republiky. A NKÚ poukazuje na to, že v rezorte ministerstva obrany sa nenachádzala žiadna organizačná zložka, ktorá by v kontrolovanom období komplexne vyhodnocovala plnenie cieľov spôsobilosti NATO z hľadiska vecného obsahu, finančného zabezpečenia a časového harmonogramu.
Tu by ma zaujímalo a možno je to otázka, otázka širšia, ako štátne orgány reagujú na výsledky tohto typu kontrol. Teda, teda nejde tam o, nazvem to účtovné banality, ale ide o obsahové záležitosti typu, že je problém, že chýba organizačná zložka, ktorá by vyhodnocovala plnenie cieľov spôsobilosti NATO, či, či keď sa napríklad, keď sme na, vo vzťahu ministerstva obrany teraz zaoberáme, či takéto upozornenie má za následok, že ministerstvo obrany si uvedomí, že je tam problém a takéto oddelenie vytvorí, resp. poverí kontrolou niektoré z existujúcich oddelení. Zaujíma ma to ad hoc vo vzťahu k tejto téme, ale povedzme aj v širšom, širšom obsahu, ako reagujú, ako reagujú štátne orgány na zistenia tohto, tohto typu.
Posledná, tretia oblasť, ktorá ma zaujala, ktorej som sa aj teda v minulosti venoval v súvislosti so správami NKÚ, je oblasť samosprávy. Tá je, povedal by som, v porovnaní s niektorými minulými rokmi trochu stručnejšia alebo diétnejšia. Rozoberá sa tam hospodárenie s majetkom v obci Kamenín, ale čo považujem za dôležité v súvislosti s prípadmi hospodárenia v samospráve a najmä v menším obciach, ako upozorňuje správa, takéto, takéto problémy sa vyskytujú pomerne často a správa NKÚ odkazuje na to, že ešte v roku 2015 NKÚ predložil Národnej rade a vláde päť odporúčaní, ktoré vzišli z kontrolnej činnosti a z ktorých prinajmenšom štyri sú stále aktuálne. Pripomeniem ich.
Ide o odporúčania zameraná na: Po prvé, úpravu legislatívy v oblasti finančnej kontroly a posilnenia vnútorného kontrolného systému. Po druhé, systémový prístup k vytváraniu sídiel spoločných obecných úradov. Po tretie, vytvorenie kompetentného centrálneho orgánu zodpovedného za manažment nevyhnutných modernizačných zmien vo verejnej správe. A po štvrté, verejnú diskusiu o ďalšom smerovaní komunálnej reformy, deľbe kompetencií, konsolidácii sídelnej štruktúry a fiškálnej decentralizácie.
Správa NKÚ konštatuje, že za tri roky od predloženia vyššie uvedených odporúčaní sa v danej oblasti príliš nezmenilo. Neboli prijaté žiadne zásadné zmeny a ani náznakom nebola načrtnutá stratégia možnej komunálnej reformy. To môže vyvolávať dojem, že kompetentné orgány akoby stratili ambíciu riešiť závažné problémy územnej samosprávy, ktoré kontrola NKÚ opakovane zisťuje a opakovane na ne upozorňuje.
S tými závermi vo vzťahu k potrebným zmenám v územnej samospráve nemožno než súhlasiť. Rovnako nemožno než byť znepokojený tým, že po štyroch rokoch sa v týchto oblastiach prakticky nič významné nezmenilo. Snáď jediné, čo by som vytkol správe NKÚ, je to konštatovanie, že to môže vyvolávať dojem, že kompetentné orgány akoby stratili ambíciu riešiť závažné problémy územnej samosprávy. Ja sa obávam, že je to až príliš decentné a zhovievavé hodnotenie. Lebo napríklad pokiaľ ide komunálnu reformu, ja som teda nezaregistroval v posledných veľa rokoch, že by kompetentné orgány, ak tým myslíme vládu alebo parlament, akúkoľvek ambíciu riešiť napríklad tento problém vôbec mali, čo je samozrejme problém, pretože akokoľvek budeme skvalitňovať kontrolné systémy na úrovni samosprávy, upravovať legislatívu, riešiť prípadne aj spoločné obecné úrady bez toho, aby sme sa pohli v komunálnej reforme, tak systémovú zmenu vo fungovaní samosprávy a ani v jej kontrole nedosiahneme. A pri rôznych príležitostiach som to povedal aj spoza tohto, spoza tohto pultu. V tých lepších časoch, teda vo vládach, ktoré pociťovali aspoň akú-takú zodpovednosť za stav územnej samosprávy, bola aspoň ochota diskutovať o komunálnej reforme, alebo asi aspoň napísať do programového vyhlásenia, že by sa o potrebe komunálnej reformy, teda o potrebe spájania obcí do väčších správnych celkov a vytvárania väčších správnych celkov, aby sa o tom aspoň diskutovalo. Obvykle to dopadlo tak, že tie, ani tých diskusií nebolo, nebolo príliš veľa. Ale reformnejšie naladené vlády si aspoň takýto deklaratívny záväzok, ktorý napokon aj v tej správe a v odporúčania NKÚ je pomenovaný pomerne mäkko, ako verejná diskusia o ďalšom smerovaní komunálnej reformy, aspoň, aspoň takýto záväzok si tie reformnejšie vlády dávali. Vlády s účasťou SMER-u, alebo vlády vedené SMER-om, alebo vlády tvorené SMER-om sa neunúvajú ani v takejto mäkkej forme sa témou komunálnej reformy zaoberať. A to bez ohľadu na to, či im to NKÚ odporúča alebo nie. A to je škoda predovšetkým pre naše samosprávy.
Ďakujem.
Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som k správe o činnosti NKÚ za uplynulý rok vystúpil s troma stručnými poznámkami. Chcel by som vypichnúť tri body, ktoré ma v tohtoročnej správe alebo v správe za minulý rok najviac zaujali.
Tým prvým bodom je transformácia Slovenskej akadémie vied, ktorá je uvedená pod nadpisom Nedostatočne pripravený proces veľkých zmien. Transformácia Slovenskej akadémie vied naozaj bola veľkou zmenou v oblasti fungovania vedy a teda tejto významnej vedeckej inštitúcie. A ten proces bol nezvládnutý. Proces vyvolal veľké polemiky, diskusie, hľadanie zodpovedného. Akadémia tvrdila, že zodpovednosť leží hlavne na ministerstve školstva a teda na ministerke školstva. Ministerka školstva, ministerstvo školstva tvrdilo, že problém je na strane akadémie. Máme tu správu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa tiež pozrel na ten proces, tiež konštatoval, že tam vznikli vážne problémy a identifikoval tri základné príčiny vzniknutých problémov. Tie problémy vidí NKÚ najmä: Po prvé, v nejednoznačnej legislatívne a konkrétne v nejasnosti a v nejednoznačnosti zákona o Slovenskej akadémii vied v kontexte so zákonom o verejnej výskumnej inštitúcii. Tá sa prejavovala v rozdielnych právnych názoroch na vznik verejných výskumných inštitúcií, z čoho vyplývali aplikačné problémy pri registrácii. Po druhé, v relatívne krátkom čase určenom na transformáciu, ktorý bol v Slovenskej republike takmer o polovicu kratší než v Českej republike. Krátky čas bol nielen na prípravu potrebných listín na zápis do registra, ale aj na kontrolu predložených dokladov a vzájomné prekonzultovanie nedostatkov. Po tretie, v nedostatočnej komunikácii, spolupráci a ústretovosti v riešení problémov a nejasností medzi SAV a ministerstvom školstva. K intenzívnejšej komunikácii došlo až tesne pred termínom na predloženie dokumentov a listín do registra verejných výskumných inštitúcií a najmä po zákonom stanovenom termíne na doplnenie návrhov a odstránenie nedostatkov.
Takže Najvyšší kontrolný úrad vidí tri základné príčiny vzniknutých problémov, z nich jeden, ten tretí, je, je taký, že spočíva zrejme v zodpovednosti oboch strán, keď to nazveme nedostatočnou komunikáciou, spoluprácou a ústretovosťou. Ale tie prvé dva, či už priamo alebo nepriamo ležia na bedrách ministerstva školstva a teda aj parlamentu. Ale parlament schvaľoval príslušnú legislatívu na návrh ministerstva školstva. Čiže ak je problém v nejednoznačnej legislatíve, ak je problém v relatívne krátkom čase určenom na transformáciu, tak to nie je zodpovednosť Slovenskej akadémie vied, ale je to primárne zodpovednosť ministerstva školstva, že ten proces práce takto nastavilo.
Druhý bod, pri ktorom by som sa chcel pristaviť, je kapitola 5.4 správy, ktorá znie: Ako Slovenská republika plní záväzky voči Severoatlantickej aliancii. Tu by som chcel vyzdvihnúť, že NKÚ sa venuje aj takejto téme. Je to pre mňa prejav toho, že NKÚ nepristupuje k svojim úlohám čisto formalisticky, že skontrolujeme si nejaké účtovníctvo a nájdeme nejaké chybičky a urobíme nejaké kontrolné zistenie a potom skontrolujeme, či sa niečo, niečo napravilo. Vnímam to tak, že NKÚ si je vedomý svojej dôležitosti pre fungovanie verejnej správy a rieši aj úlohy, zaoberá sa témami, ktoré sú dôležité v širšom kontexte.
Tak je to aj s našimi povinnosťami vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii s tým, ako si plníme, resp. ešte stále neplníme výdavky, teda požiadavky, aby výdavky na obranu dosiahli 2 percentá hrubého domáceho produktu. Výhľadovo máme naplánované, že tento záväzok budeme plniť až v roku 2024. NKÚ kontroloval aj napĺňanie cieľov spôsobilosti a konštatoval, že Slovenská republika má pretrvávajúce problémy v dôsledku obmedzeného finančného rámca na obranu a hlavne na modernizáciu a vyzbrojovanie ozbrojených síl Slovenskej republiky. A NKÚ poukazuje na to, že v rezorte ministerstva obrany sa nenachádzala žiadna organizačná zložka, ktorá by v kontrolovanom období komplexne vyhodnocovala plnenie cieľov spôsobilosti NATO z hľadiska vecného obsahu, finančného zabezpečenia a časového harmonogramu.
Tu by ma zaujímalo a možno je to otázka, otázka širšia, ako štátne orgány reagujú na výsledky tohto typu kontrol. Teda, teda nejde tam o, nazvem to účtovné banality, ale ide o obsahové záležitosti typu, že je problém, že chýba organizačná zložka, ktorá by vyhodnocovala plnenie cieľov spôsobilosti NATO, či, či keď sa napríklad, keď sme na, vo vzťahu ministerstva obrany teraz zaoberáme, či takéto upozornenie má za následok, že ministerstvo obrany si uvedomí, že je tam problém a takéto oddelenie vytvorí, resp. poverí kontrolou niektoré z existujúcich oddelení. Zaujíma ma to ad hoc vo vzťahu k tejto téme, ale povedzme aj v širšom, širšom obsahu, ako reagujú, ako reagujú štátne orgány na zistenia tohto, tohto typu.
Posledná, tretia oblasť, ktorá ma zaujala, ktorej som sa aj teda v minulosti venoval v súvislosti so správami NKÚ, je oblasť samosprávy. Tá je, povedal by som, v porovnaní s niektorými minulými rokmi trochu stručnejšia alebo diétnejšia. Rozoberá sa tam hospodárenie s majetkom v obci Kamenín, ale čo považujem za dôležité v súvislosti s prípadmi hospodárenia v samospráve a najmä v menším obciach, ako upozorňuje správa, takéto, takéto problémy sa vyskytujú pomerne často a správa NKÚ odkazuje na to, že ešte v roku 2015 NKÚ predložil Národnej rade a vláde päť odporúčaní, ktoré vzišli z kontrolnej činnosti a z ktorých prinajmenšom štyri sú stále aktuálne. Pripomeniem ich.
Ide o odporúčania zameraná na: Po prvé, úpravu legislatívy v oblasti finančnej kontroly a posilnenia vnútorného kontrolného systému. Po druhé, systémový prístup k vytváraniu sídiel spoločných obecných úradov. Po tretie, vytvorenie kompetentného centrálneho orgánu zodpovedného za manažment nevyhnutných modernizačných zmien vo verejnej správe. A po štvrté, verejnú diskusiu o ďalšom smerovaní komunálnej reformy, deľbe kompetencií, konsolidácii sídelnej štruktúry a fiškálnej decentralizácie.
Správa NKÚ konštatuje, že za tri roky od predloženia vyššie uvedených odporúčaní sa v danej oblasti príliš nezmenilo. Neboli prijaté žiadne zásadné zmeny a ani náznakom nebola načrtnutá stratégia možnej komunálnej reformy. To môže vyvolávať dojem, že kompetentné orgány akoby stratili ambíciu riešiť závažné problémy územnej samosprávy, ktoré kontrola NKÚ opakovane zisťuje a opakovane na ne upozorňuje.
S tými závermi vo vzťahu k potrebným zmenám v územnej samospráve nemožno než súhlasiť. Rovnako nemožno než byť znepokojený tým, že po štyroch rokoch sa v týchto oblastiach prakticky nič významné nezmenilo. Snáď jediné, čo by som vytkol správe NKÚ, je to konštatovanie, že to môže vyvolávať dojem, že kompetentné orgány akoby stratili ambíciu riešiť závažné problémy územnej samosprávy. Ja sa obávam, že je to až príliš decentné a zhovievavé hodnotenie. Lebo napríklad pokiaľ ide komunálnu reformu, ja som teda nezaregistroval v posledných veľa rokoch, že by kompetentné orgány, ak tým myslíme vládu alebo parlament, akúkoľvek ambíciu riešiť napríklad tento problém vôbec mali, čo je samozrejme problém, pretože akokoľvek budeme skvalitňovať kontrolné systémy na úrovni samosprávy, upravovať legislatívu, riešiť prípadne aj spoločné obecné úrady bez toho, aby sme sa pohli v komunálnej reforme, tak systémovú zmenu vo fungovaní samosprávy a ani v jej kontrole nedosiahneme. A pri rôznych príležitostiach som to povedal aj spoza tohto, spoza tohto pultu. V tých lepších časoch, teda vo vládach, ktoré pociťovali aspoň akú-takú zodpovednosť za stav územnej samosprávy, bola aspoň ochota diskutovať o komunálnej reforme, alebo asi aspoň napísať do programového vyhlásenia, že by sa o potrebe komunálnej reformy, teda o potrebe spájania obcí do väčších správnych celkov a vytvárania väčších správnych celkov, aby sa o tom aspoň diskutovalo. Obvykle to dopadlo tak, že tie, ani tých diskusií nebolo, nebolo príliš veľa. Ale reformnejšie naladené vlády si aspoň takýto deklaratívny záväzok, ktorý napokon aj v tej správe a v odporúčania NKÚ je pomenovaný pomerne mäkko, ako verejná diskusia o ďalšom smerovaní komunálnej reformy, aspoň, aspoň takýto záväzok si tie reformnejšie vlády dávali. Vlády s účasťou SMER-u, alebo vlády vedené SMER-om, alebo vlády tvorené SMER-om sa neunúvajú ani v takejto mäkkej forme sa témou komunálnej reformy zaoberať. A to bez ohľadu na to, či im to NKÚ odporúča alebo nie. A to je škoda predovšetkým pre naše samosprávy.
Ďakujem.
Rozpracované