45. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, vážené kolegyne, kolegovia, ja neviem, čo mám povedať po mojich dvoch predrečníčkach, po Soni Gaborčákovej aj po Natálii Blahovej. A nielen preto, že sa nám tie témy spájajú a prekrývajú, vôbec nie preto.
My tu už druhý deň počúvame správy komisárok. A počuli sme aj správu z Najvyššieho kontrolného úradu. No nech sa snaží byť akokoľvek pozitívna a objektívna zároveň, tak ja si uvedomujem a musím to povedať, že tento stav, tieto správy sú správami o stave našej krajiny voči deťom, voči zdravotne znevýhodneným a voči vlastne všetkým ľuďom, občanom, ktorým sú porušované základné ľudské práva. O tom tu počúvame. A dokonca tu boli mnohé z týchto dokázané práve aj kontrolami z Najvyššieho kontrolného úradu. Však tu by mala, tu by mal zasadať krízový štáb po takýchto dvoch dňoch! V akom stave je teda naša krajina? A vôbec, ak sme teda už niečo premeškali, lebo počty sú počty. Aj jednoduchá matematika prvej triedy, pred 10 rokmi, pred 15 aj 20 rokmi a pred každou vládou, jednoducho vždy stojí tá požiadavka vytvoriť nejakú stratégiou, čo bude o 20 rokov, o 30 rokov a o 40 rokov. Však je to strašne jednoduchá, to ani nechcem povedať, matematika, to sú počty prvej triedy. Však sociológovia, demografi jasne hovoria, čo nás čaká o 20 – 30 rokov.
Dnes vieme, že o 40 rokov tu budeme mať o 800-tisíc ľudí starších ako 65 rokov viac. Dnes sa niečo deje? Ako som presvedčená, že dnes by mali všetky rezorty pripravovať stratégiu. Čo tu bude o 10, o 20, o 30 a o 40 rokov vzhľadom na ten stav, že budeme mať o milión ľudí starších viac ako 65 rokov? Zasadá nejaký štáb, robí sa nejaká stratégia? Lebo my teraz tu tak, že ako áno, nič sa teda, nejak sme to možno omeškali. Možnože sme mali iné plány na to, ako budeme, čo budeme na trhu práce, čo v zariadeniach sociálnych služieb a neviem čo. Ale, ale a ja nevidím žiadny razantný krok, ja nevidím žiadnu víziu, ja nevidím žiadnu prácu na tom, aby sme rozprávali o budúcnosti. Tak potom tu stále máme 200-stranové správy, ktoré sú v podstate katastrofálne. Tu sa hovorí o chudobe ľudí, klienti žijú v chudobe. Soňa to povedala, Natália tu hovorila, kolegyňa, o tom. Tak moc nádeje nemám a predsa vyzývam. Ja vyzývam vládu, aby v tejto chvíli skutočne na rezortoch buď prekontrolovali, preverili všetky tie strategické dokumenty do budúcnosti. Veď tu máme nejaké stratégie 2030, tak už sa má pripravovať aj 2040, však to je o chvíľu. Máme prvýkrát v histórii na Slovensku v roku 2018 102 seniorov na 100 detí do 14 rokov. 102 ľudí nad 64 rokov a 100 detí do 14 rokov.
Vrátim sa k správe. Pani komisárka, ja nechápem, ako môže byť najväčší problém, aby ste sa vy ako komisárka, aby ste neboli zahrnutá do okruhu osôb, ktorým sú sprístupňované údaje zo zdravotnej dokumentácie. To je aký problém? To je čo za veľký problém? Veď ak vy naozaj chcete zisťovať reálne stav dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím, tak toto je jedným z nástrojov, ktorý vy musíte vidieť. A ministerstvo zdravotníctva, píšete, že neboli, neakceptovali vašu zásadnú pripomienku, a pritom je táto pripomienka o to aktuálnejšia a naliehavejšia s prihliadnutím k príprave návrhu na podpis Opčného protokolu Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a tiež zriadeniu širšej pracovnej skupiny za účelom vytvorenia národného prevenčného mechanizmu. Tak prečo je toto problém? Veď to je tá najjednoduchšia vec, ktorá nestojí ani peniaze, ani nič nemusíme robiť s rozpočtom.
Ďalšia vec. Najviac podnetov sa týkalo neschválenia zdravotníckej pomôcky, invalidného vozíka. Že prosím? To naozaj, naozaj sa ľudia nemôžu dostať k invalidnému vozíku v roku 2018, dnes, v súčasnosti? Najviac podnetov, čo vám posielajú? To je neuveriteľné, ak my hovoríme, že naša krajina, v našej krajine je o každého postarané, tak toto je nonsens. Ja by som povedala, že to tak patrí do minulého storočia a možno aj 40 – 50 rokov dozadu, ale nie dnes.
Ďalej bariérové vstupy do budovy. Však my to poznáme práve od kolegyne Silvie Shahzad, ktorá sa dostala do parlamentu ako invalidná. Počúvame od nej, koľko jednoduchých návrhov, ktoré nikoho nič nestáli, už tu predložila. Ako je to možné, kolegovia, kolegyne, že my máme stále takéto problémy s elementárnymi, s elementárnymi pomôckami, to, čo by sme my už, o tomto by sme už vôbec nemali rozprávať.
Ďalším množstvom, ja som si to tu tak vypísala, ale len vyberám. Vylučovanie detí so zdravotným postihnutím zo vzdelávacieho procesu v škole. Úplne aktuálne. Včera sa na mňa obrátila matka, s ktorou bývam v jednej nejakej takej, v regióne. Že jej syn autista, dostala zamietnuté stanovisko, že sa nedostane do škôlky, pretože; a pritom tam, myslím, chodil na nejakých pár dní; pretože pani riaditeľka má objektívny dôvod, že či má nafúknuť tú škôlku. Ale to sme my nevedeli? My to naozaj nevieme zo žiadnych údajov sociológov, demografov a všetkých odborníkov, že nám rastie počet autistov, že nám rastie počet takýchto detí s rôznymi poruchami?
Ja chápem, že nie je všetko v kompetencii štátu, však ja chápem, ja som poslankyňa VÚC-ky, tak ja viem, že za čo je zodpovedná regionálna samospráva, chápem aj, za čo je, zodpovedné sú mestá a obce. Ale kto je ten garant, ten gestor? Však gestor musí byť ministerstvo. To nás nepustí, aj keď je samospráva autonómna. Pán riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu tu vo svojej správe píše o tom, že koncepcie samosprávnych regionálnych samospráv aj miestnych a mestských a obecných samospráv, tieto koncepcie sociálnych služieb nie sú vôbec v súlade s tou národnou koncepciou a s tou stratégiou. Ale kto je gestor? Však gestor musí byť ministerstvo. Takže tu jasne, jasne zlyháva hlava a všetko to smrdí naozaj od hlavy, tak ako to máme v tom našom porekadle.
A už tak na konci sa chcem ešte dotknúť vášho monitoringu v zariadeniach sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou, 34 zariadení, to ste za aký, za aké obdobie? (Reakcia komisárky.) Pani kolegyňa, za rok 34 kontrol v zariadení sociálnych služieb, jeden inštitút komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Bodka, nedodávam nič viac. Len chcem povedať, že viem, že ste boli aj v Žilinskom kraji v zariadeniach sociálnych služieb. Tam sa nové vedenie na vašu prácu díva tak, že môže to byť pre nás nápomocné, všetky tie vaše správy zo zariadení a vôbec to nebolo len o chvále. Musím priznať, že jedno zariadenie v Žilinskom kraji a v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, dobre hovorím (?), bolo že v katastrofálnom stave, priznávame, a druhé bolo zase, myslím, výnimočné, že stala sa takáto, takáto vec. A však každý normálny gazda, šéf, rodič, však každý normálny človek je rád, keď dostane tú spätnú väzbu, keď to nie je kontrola o pokutách, ale keď je to v podstate supervízia na to, aby som odstránil tieto, tieto nedostatky. Tak ja som rada, že aj, aj my, aj s novým vedením, aj poslanci Žilinského kraja sme takto k tomu pristúpili, a verím, že aj, aj sme tam nejaké opatrenia už prijali aj pri tom zariadení, ktoré bolo teda nieže dobré, bolo katastrofálne.
Pani komisárka, ja som videla pri vašej prezentácii správy na vašej tvári mnoho emócií. Bolo tam aj roztrpčenie, aj úsmev, aj smútok veľký, keď ste, lebo vy ste tých ľudí videli. Ale aj guráž a stále taký optimizmus napriek všetkému. Tak ja vám želám, aby ste mali tú guráž, lebo robíte dobrú vec, bojujete za tých ľudí, bojujte! A snáď mi zostáva dúfať, že také tie základné, jednoduché, matematiku a jednoduché počty konečne zoberie v úvahu aj vláda a tí, ktorí sú zodpovední, lebo my sa naozaj musíme pripraviť na to, čo nás čaká o päť rokov, o desať, to znamená už v krátkodobom výhľade, a na to, čo nás čaká o 30 rokov a o 40, hoci my tu nebudeme. Napriek tomu sme povinní všetky tieto stratégie pripraviť v spolupráci s regionálnymi samosprávami a s mestami a obcami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, pani kolegyňa, za tvoj príspevok. Ty vieš vždy tak dať do toho také ratio, ty si taká tým známa. Ja, ja ťa len chcem upozorniť na to, že ty si povedala, že nemáme víziu. My máme víziu, oni nemajú víziu. Teda my máme víziu, ako budeme robiť veci. My budeme robiť reformu opatrovania, my zabezpečíme striebornú ekonomiku, čiže nielen výdavky, ale aj príjmy v rámci starnutia musia byť namieste, aby sme vedeli zaplatiť veci, ktoré potrebujeme v danej krajine. Ľudia práve na východe krajiny by mohli profitovať práve zo striebornej ekonomiky ako takej. Čiže nepotrebujeme mať len automobilky, ale musíme začať naozaj úplne realizovať našu víziu, ako má Slovensko vyzerať.
A čo sa týka tých zdravotných pomôcok, tak pán premiér, tuším, mal jednu tlačovú konferenciu, kde povedal, že sa nesmie stávať to, že človek nebude mať nárok na vozík, ale zistenia hovoria niečo iné. No tak neviem, či to len nebolo takto pred kamerami, ale nijaké nebadám iné posuny, čo sa týka legislatívy, alebo nič som tu neschvaľovala také, aby prišiel nový zákon o zdravotníckych pomôckach, kde by vlastne ten konkrétny zdravotne ťažko postihnutý pacient mal nárok na tú zdravotnícku pomôcku. A Petra Krištúfková by tu mohla povedať teraz jednu veľkú story, kde teda naozaj zháňa obyčajnú pľúcnu ventiláciu, aby človek sa nadýchol, aby sa nadýchol. Takže naozaj, zdravotnícke pomôcky – jedna katastrofa.
Ďakujem.

Anka, ja by som rada zareagovala na tú časť, kde si hovorila o tých stratégiách chýbajúcich, že ako je to možné, že nevieme ešte, čo bude o desať rokov, prečo neplánujeme, keď dobre vieme, akým smerom sa vyvíja demografia. Áno, je to o stratégiách. Je to, samozrejme, o tom, že treba tú stratégiu vyvinúť na všetkých úrovniach od obce cez kraje až po tú najvyššiu úroveň. Ale zároveň si nemyslím, že treba čakať len na to, lebo nie je to len o tom, že kým nebudú stratégie, tak tu nemôžeme spraviť vôbec nič. My tu môžme spraviť veľa a veľa závisí aj na tých samotných zriaďovateľoch.
Ja sa veľmi čudujem, že tu nemáme ani jedného vládneho poslanca, ktorý je napríklad primátorom, starostom, županom. Chvíľku tu sedel pán župan Trenčianskeho kraja, mala som takú nádej, že vás bude aspoň počúvať, lebo naozaj je veľa v jeho moci, v moci župana a kraja. A ja si napríklad nemyslím, že rozhodnutie, že postavíme napríklad v kraji hokejový štadión, či je to to správne strategické rozhodnutie na úrovni kraja. Ja si myslím, že tie sociálne služby sú oveľa prioritnejšie. Samozrejme, že aj hokej je možno dôležitý, ale predsa jedna VÚC-ka musí myslieť na svoje zariadenia, ktoré má v kompetencii, na to, aby mala o nich vôbec prehľad, akým spôsobom sú tie služby distribuované, ako sa majú starí ľudia v jeho kraji. A na toto si myslím, že vôbec netreba nejaké špeciálne stratégie. Stačí jednoducho na to iba dávať, dávať pozor.
A myslím si, že ak teda hovoríme, že ryba smrdí od hlavy, no ja chcem veriť tomu, že naozaj tu príde raz konečne vláda, ktorá bude merať výsledky svojej práce tým, ako sa darí tým ľuďom v tej najposlednejšej obci tejto krajiny, v tých kapilárach, lebo to je merítko, to je to, ako sa máme u nás na Slovensku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Samozrejme, že som nemyslela, že teraz v tejto chvíli nič nerobiť, a takisto si nemyslím, že stratégie majú tu byť, robiť a koncepcie majú tu byť urobené pre stratégie a koncepcie, čo často sa asi aj stávalo, aj stáva. V Žilinskom kraji si uvedomujeme napríklad pri sociálnych službách, pri koncepcii, ktorú tvoríme, že jednak musíme hasiť to, čo sa teraz deje, a to je neskutočne veľa žiadostí na pobytové služby pre chorých a seniorov, ale zároveň okamžite treba štartovať ten dlhodobý proces a dlhodobú víziu, aby sme ich nakoniec podporili, tú rodinnú opateru, opateru v rodinách. Lebo ako pri najlepšej vôli mi nehovorte, že sme schopní zabezpečiť všetkým o tých 40 rokov, keď ich bude takýto obrovský počet, všetkým seniorom žiadosti, keď si dajú žiadosť o pobytovú službu. Takže už teraz musíme naštartovať aj, aj terénnu službu a pripravovať sa na to, čo bude o desať, o dvadsať rokov. Takže existujú teda krátkodobé a dlhodobé ciele.
Ja si myslím a ja viem aj teraz, že máme stratégie a koncepcie, ja o tom viem, na všetkých tých rezortoch. Len otázkou je, že ako vieme ich prerobiť, teda na tie drobné rozmeniť, na tie drobné rozmeniť. To, to je dôležité. Často sa naozaj tento papier robí iba pre papier. A ja som včera zachytila tu takú myšlienku pri rozhovore s jedným pánom, ktorý mi povedal, že mať hodnotu za peniaze je strašne fajn vec, aj na Žilinskom kraji sme také oddelenie zriadili, aby sme efektívne narábali s finančnými prostriedkami verejnými, a on mi povedal, že ešte taký vyšší level je že hodnota na človeka. A veľmi mi to odvčera chodí po hlave v rozume, že, že presne o tomto to je, že môžeme aj efektívne narábať s peniazmi, ale, ale mal by to pocítiť ten konečný užívateľ, a to je každý občan Slovenskej republiky. Snáď sa toho dožijeme.

Vážená pani komisárka, vážený pán podpredseda parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, chcela som začať a začnem, ako sme to všetko na výbore preberali, ale nadviažem na diskusiu, ktorá tu bola. Ako vynikajúco sa rozpráva z opozície. A ja vám uvediem príklad, kde vládnete, ako vy hovoríte, lebo ja nehovorím, že to je vláda, to je služba občanom, kde máte županov, ako sa chovajú k ľuďom, ako dávajú peniaze na sociálne služby, a sú to vaši. Vaši. A vy tu teraz rozprávate, ako keby ste nemali žiaden podiel na moci. Tak poďme na to.
Už na výbore, keď sme preberali, pani komisárka, vašu správu, som vám položila jednu otázku, či vy ako komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím alebo rovnako aj komisárka pani Tomanová sa zúčastňujete prerokovania rozpočtov, resp. či ste pozývaní alebo či pripomienkujete akékoľvek rozpočty VÚC-iek a samospráv, resp. či nejakým spôsobom ste pozývaní na komisie alebo sa tam dokonca môžte zúčastniť.
Aj vy, aj pani Tomanová ste mi odpovedali, že nie. Nikto vás neprizýva, nikto s vami k rozpočtu nekonzultuje a nezúčastňujete sa zatiaľ. Ale povedali ste obidve zhodne, že je to veľmi dobrá pripomienka, pretože financie sú naozaj kľúčové, po ľuďoch sú určite kľúčové, čo sa týka sociálnych služieb.
Videla som vo vašej správe, kde ste zverejňovali – z fotografie – niektoré zariadenia, v akom sú nelichotivom stave. A, samozrejme, toto prostredie neprospieva ani klientom, ani zamestnancom, ktorí v danom prostredí musia vykonávať náročnú prácu. Myslím tým aj sociálnych pracovníkov, ošetrovateľov, zdravotné sestry a podobne.
Väčšina týchto zariadení patrí pod vyššie územné celky. Tu sa zastavím, kde kolegyňa Verešová rozpráva, ako ryba smrdí od hlavy, ako zlá vláda tu všetko robí. A ja sa pýtam: Kto v roku 1999 a myslím, že to bolo 2003, teraz ma neberte presne podľa rokov, žiadal, aby sa sociálne služby a všetky služby preniesli na samosprávy a na mestá a obce? Kto? Nebol to tretí sektor? Nebola to pani Woleková, ktorá tu chodila pravidelne? Samozrejme, je to smiešne, vám poviem, áno, veľmi ťažko sa to počúva. (Reakcia z pléna.) Veď vy ste... (reakcia z pléna), nevrieskajte, nevrieskajte na mňa, kolegyňa, sa prihláste! Ja vás o to žiadam. Buďte slušná!
Kto to bol? Nie tretí sektor? Ja si to tu pamätám; v 2003 potom, keď som chodila do diskusií aj s pani Wolekovou, ako ste rozprávali, že najlepšie dokážu sociálne služby poskytovať nie štát, ale VÚC-ky a mestá, lebo tí budú spravodliví, tí sú tí, ktorí budú bližšie ku klientovi. Stalo sa. Stalo sa. Väčšina týchto zariadení, ako som povedala, patrí pod VÚC-ky... (Reakcia z pléna.)
Ja vás poprosím, pán podpredseda, ja neviem, čo reagujú. (Vstup predsedajúceho.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Blahová, už som vás raz upozorňoval pred chvíľou, pred tromi minútami. (Reakcia z pléna.) Vám nikto neskákal do rečí, žiadam vás, aby ste sa ukľudnili a neskákali rečníčke do... Áno, platí to aj pre pani poslankyňu Kaščákovú. Je to slušnosť.
Nech sa páči.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Tak ako ste povedali, že robíte všetko pre to, aby ste zastávali práva klientov, lebo klient je naozaj najzraniteľnejší a sám nemôže niekedy uplatňovať si svoje práva a jeho rodina naozaj niekedy nie je nablízku alebo niekedy sa nedozvie všetky okolnosti alebo možno ani nemá záujem sa o blízkeho starať. Myslím, že tak ako vy, aj pani Tomanová robíte dobre svoju prácu, o čom svedčia vaše správy, ktoré sú veľmi podrobné a uvádzajú aj množstvo príkladov.
Trošku ma zarazila poznámka pani kolegyni Verešovej, vy ste vykonávali iba 35 kontrol. Veď to nie je kontrola, že prídete do Tesca a pozriete, či je 10 kg múky tam alebo 8 kg múky (reakcia z pléna), ale musíte komentovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Blahová, poprosím vás, ukľudnite sa!

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Normálne agresívne ženy tuná (povedané so smiechom).

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Lebo tretíkrát vás upozorňujem. Vás nikto nekomentoval a dalo by sa.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Takže jednoducho, ak ide ombudsmanka, tak ja si predstavujem, že naozaj musí rozprávať s desiatkami klientov. Musí s týmito ľuďmi komunikovať. Ako ste povedali, že možno vám niekto príde niečo povedať aj tajne, musíte prejsť rôzne veci, musíte rozprávať s vedením a podobne. Čiže je to, nedá sa to povedať, že je to v počte, ale treba jasne povedať, že naozaj takáto, ísť do zariadenia a dozvedieť sa tú hĺbku alebo tú podstatu, čo sa tam deje, je veľmi náročné a ak chcete byť aj spravodliví, tak ako voči možno aj vedeniu alebo voči samosprávnemu kraju, aj voči klientom, tak si to naozaj vyžaduje, by som povedala, takú precíznu prácu.
Zastavím sa ešte na tom, čo ste povedali na začiatku, keď ste mala ten svoj predslov, že zamestnanci v sociálnych službách a zariadeniach musia mať veľké srdce a trpezlivosť a ochotu veci meniť. Ale na druhej strane títo ľudia, musíme dodať, musia byť aj adekvátne odmeňovaní za svoju prácu.
Ja sa pristavím, čo sa deje v samosprávnych krajoch. A pristavím sa v Prešovskom samosprávnom kraji, lebo tam žijem, pristavím sa možno aj v mestách alebo pristavím sa tam, kde to poznám. V poslednej dobe v najväčšom kraji Slovenska v Prešovskom samosprávnom kraji, tak ako hovorí pani Gaborčáková, že my to tam všetko máme pod kontrolou, lebo to tam všetko vieme riešiť.
Tak, pani Gaborčáková, ja vás poprosím, skúste ísť riešiť aj to, čo teraz poviem. V Prešovskom samosprávnom kraji skončil v prebytku minuloročného rozpočtu 30 miliónov eur, cez 30 miliónov. Musíme tentokrát pochváliť, vynikajúco hospodári, nadelil svojim poslancom vyše 700 eur odmeny, ale čo sa tam stalo? Predstavte si, že z týchto peňazí, ktoré dal do rezervného fondu, mohol v kľude financovať aj sociálne služby, ale rozhodli sa vyše 30 miliónov eur dať do rezervného fondu. Nie dať do sociálnych služieb. Dať do rezervného fondu.
Županom prešovskej VÚC-ky je Milan Majerský, ktorý kandidoval za široké zoskupenie KDH, OĽANO, SaS, NOVA, ktorá hlásala maximálnu slušnosť, transparentnosť, ako všetko zmení, čo všetko sa stane, čo táto zlá vláda tu všetko robí, čo robia, je všetko zlé, poslanci SMER-u, poslanci SNS a všetci, ktorí tu sedia, lebo oni sú tí správni, ktorí to všetko dokážu zmeniť. A práve preto treba začať, aj keď médiá, samozrejme, o tom nepíšu, treba začať konfrontovať skutočné výsledky práce týchto ľudí, ktorí sedia na týchto postoch. A veľmi správne pani Verešová povedala, ktorí majú moc a môžu, ako ste to povedali? Veci meniť? Vládnu, pani Kaščáková povedala.
Tak ako vy hovoríte, že vám rozprávajú mnohí, pani ombudsmanka, tajné veci, lebo sa boja, aby ste odstránili skrivodlivosti, rovnako aj mne rozprávajú zamestnanci, čo sa deje v Prešovskom samosprávnom kraji. Páni z Prešovského samosprávneho kraja nazvali túto misiu Agenda 600. Čo to znamená? Zrušiť osobné príplatky ľuďom a navýšiť platy o 10 percent. To je to, čo vlastne schválila vláda spolu s odbormi, aby sa ľuďom, ktorí sú aj v sociálnych službách, zdravotným sestrám a všetkým navýšili mzdy. Agenda 600 preto, že všetky platy majú mať úroveň maximálne do 600 eur. A to vám hovorím skutočné veci z porady. (Reakcia z pléna.) Myslím tých radových pracovníkov, nehovorím o vedúcich zamestnancoch. A to hovorím veci z porady a vo väčšine zamestnancov, vyžiadajte si ich pásky, sú to zdravotné sestry, sociálne, kde sú služby, kde sú deti sociálne postihnuté, ktoré mali vyššie platy ako doteraz, všetkým posťahovali osobné príplatky a dostali pokyn, lebo dostali určitý balík peňazí títo riaditelia, preto niekedy sa aj tým riaditeľom nečudujte, dostali balík peňazí, z ktorého museli vyjsť a osobné príplatky, ktoré niekedy tvorili sto až tristo eur, dneska stoja, dneska ich dávajú niekoľko desiatok eur. A títo ľudia zistili, že majú rovnaké platy. Zistili, že vlastne nič sa nezvýšilo, dokonca niektorým sa aj znížilo. A viete, že boli aj takí, ktorí to odmietli a s tými sa momentálne bude niečo aj vysporiadavať. Na poradu došiel pán veľký sociálny vedúci, ja hovorím, že to je antisociálny vedúci, ktorý týmto ľuďom, riaditeľom na porade toto všetko predniesol.
Ďalej sa pozrime na ďalšieho, aj keď si možno poviete, že som skončila v meste Humenné ako primátorka; áno, beriem to, ale zaujíma ma, čo sa tam deje. Ďalší pán, to je pán Meričko, to je dvojička pána župana z Prešova, pretože tiež kandidoval za KDH, OĽANO, SaS, NOVA a ešte aj SPOLU. Čo urobil? Urobil to, že niektorým ľuďom pridal o 500 eur a niektorým pobral všetky, všetky osobné príplatky a navýšil im o desať eur, navýšil im o 10 % mzdy.

Ďakujem za to, že ste sa zapojili do diskusie, lebo takto nejako by to malo vyzerať a je namieste, aby ste svoje argumenty naozaj povedali práve v tomto pléne.
No problém je, pani kolegyňa Vaľová, že tie správy, ktoré tu prerokúvame už dva dni, som nepísala ja ani moji kolegovia opoziční. Sú to správy, správy o stave krajiny, o tom, ako sa vláda, vlády stavajú alebo aké majú výsledky práve pri osobách so zdravotným postihnutím teraz a včera aj o situácii detí, ale aj ďalších všetkých osôb. No, ja som presvedčená, že to máme dedičstvo. Ako prepáčte, 12 rokov vládnuť a potom hovoriť, že tu niečo robia župani? Však a kto bol, kto boli župani? Kto je vláda? Kto sú župani? Kto boli za tých 12 rokov starostovia a primátori miest?
Ja chcem povedať, že v Žilinskom samosprávnom kraji sme na prvom zasadnutí po, na prvom zasadnutí, ktoré viedla nová županka Erika Jurinová, sme zdvihli platy sociálnym pracovníkom. To bol prvý krok. Hneď, okamžite na prvom zasadnutí na návrh županky boli zdvihnuté platy sociálnym pracovníkom, lebo sme si vedomí, že veľmi málo dostávajú za svoju ťažkú prácu. A teraz následne, samozrejme, boli na základe tých nových legislatívnych zmien opäť zdvihnuté tieto platy sociálnym, sociálnym pracovníkom.
Ja neviem, ako vládnuť 12 rokov a na všetkých postoch, od vlády počnúc cez župy až po mestá a obce, a potom hovoriť, že čo, spochybňovať to, čo hovoria komisári, a to, čo hovorí Najvyšší kontrolný úrad, je pre mňa akési zaujímavé.

Ďakujem za slovo.
Tak, pani kolegyňa, dali ste mi do úst niečo, čo som nepovedala. My to máme pod kontrolou. Ja som také nikdy nič nepovedala, takže neviem, o čom hovoríte. No a keď hovoríte o Prešovskom kraji, ja si pamätám za moje zariadenie, že teda mali sme 20 klientov a zazmluvnil nám vyšší územný celok len 11 klientov, aj nám ich zaplatil a mali sme tých deviatich prepustiť. Takže ja ako nerozumiem akože, prečo teda sa opierate do mňa, keď ja som tú prácu robila a robím vždy tak, ako to cítim, a teda určite som nikdy nepovedala, že ja mám pod kontrolou Prešovský samosprávny kraj. Tak ja už vôbec nie.
Ďakujem.

Takže, pani kolegyňa, dotkli ste sa Agendy 600, kde ste povedali, že maximálny plat je 600 eur. Samozrejme, je to nezmysel. Prešovský kraj v septembri minulého roku navýšil platy všetkým pracovníkom v sociálnych službách o 13 %, od januára o ďalších desať, v budúcom roku to bude o ďalších desať s tým, že nikto v tejto oblasti nebude zarábať menej ako 700 eur. Čiže zavádzate a klamete. Za rok a pol, čo je Milan Majerský predsedom kraja, sme urobili v sociálnej oblasti viac ako za posledných 16 rokov. Prosím, neklamte.

Ďakujem pekne.
No, pani kolegyňa, obrovská škoda, že na začiatku volebného obdobia ste si schválili skrátenie času v rozprave, pretože evidentne vám bolo málo tých desať minút a nám bolo brutálne málo tých desať minút, lebo zrejme tu nikto nepochopil, čo ste chceli týmto vaším vystúpením povedať. Informujem vás, že ste sa vyjadrovali ku výročnej správe komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, že by ste sa jedným slovom dotkli týchto osôb, to som si vskutku nevšimla. A toto vaše trápne vystúpenie, hlavne z vašej pozície špeciálne odborníčky na sociálne veci, hlavne na ich tunelovanie, bolo teda tristné.
A teda mali by ste sa hlásiť za klub, za klub sociálnych demokratov, mali by ste potom 30 minút a potom by sme sa dozvedeli, čo tej vašej sociálnej vláde sa podarilo na tomto poli urobiť, pretože jednak správa pani komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, jednak správa NKÚ a jednak správa ombudsmanky hovorí, že po vás tu zostala potopa. A, pani Vaľová, vás vidieť pri mikrofóne kázať čosi o sociálnych veciach, to je naozaj, že človeku sa postavia chlpy až na chrbte.

Ďakujem. Ja by som chcela povedať, že sestry v zariadeniach sociálnych služieb sú platené podľa zákona o verejnej službe. Takže je to úplne iná, tam je úplne iná mzda. A sestry v zdravotníckych, ústavných zdravotníckych zariadeniach sú platené podľa zákona 578 o zdravotníckych pracovníkoch. Takže tu je ten rozdiel a je to veľký rozdiel, takže keď my chceme platiť sestrám ako viac v zdravotníckych zariadeniach, musíme navýšiť platy v zákone o verejnej službe. Toto je veľmi dôležité. To je prvé.
Hovorila ste, že aj bolo im šahnuté, že bol im zobratý osobný príplatok a dal sa im do základnej zložky mzdy. Ale ja si myslím, že je to dobrá vec, lebo osobný príplatok je nenárokovateľná zložka mzdy, ale základná zložka mzdy, tú musí dostať každý. A keď bude mať základnú zložku mzdy podľa zákona o verejnej službe vyššiu, tu sa bude odvíjať od tohto všetko ostatné, či nočný príplatok, keď robia nočné služby. Takže myslím si, že treba zdvihnúť zákon, platy v zákone o verejnej službe.
Ďakujem.