45. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
21.5.2019 o 16:02 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, môj kolega Eugen Jurzyca sa občas zvykne sťažovať na to, že názvy zákonov sú niekedy veľmi komplikované. Vyplýva to z toho, že naozaj sú tam nejaké právne pravidlá, legislatívne pravidlá, ako sa zákony nazývajú, ale niekedy ten názov zákona nehovorí skoro nič verejnosti, občanom, že o čom vlastne ten zákon je. A niekedy naozaj tá problematika, ktorú návrh zákona upravuje, je tak zložitá, že ťažko vypichnúť niečo, na čom by sme, ako by sme ten zákon mohli označiť nejako jednoduchšie. Niekedy to možné je.
Dnes sme hlasovali o návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákon o povinnej škôlke, dalo by sa to zjednodušiť.
Teraz rokujeme o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej, Tibora Bernaťáka, Jaroslava Pašku a Antona Hrnka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Aj tento názov by sa dal zjednodušiť a ten názov by mohol znieť lex Lubyová. Lebo nič iné ako lex Lubyová tento návrh zákona nie je. Je to pokus prekryť chybu, ktorú spravilo ministerstvo školstva – a teda konkrétne pani ministerka školstva Martina Lubyová – v tej kauze stimulov na vedu a výskum. Je to dôvod, pre ktorý čelila veľkej kritike, čelila aj v parlamente odvolávaniu na podnet Najvyššieho kontrolného úradu, na ktorý sa obrátila nadácia Zastavme korupciu, bol nariadený vnútorný audit. Vnútorný audit v podstate konštatoval, že je to v poriadku, ministerstvo školstva skontrolovalo samé seba a zistilo, že žiadnu chybu neurobilo, resp. iba nejaké drobné, formálne a administratívne chyby.
No ale táto kauza má ešte jednu líniu a to je skutočnosť, že zákon o registri partnerov verejného sektora zakazuje uzavrieť zmluvu s partnerom, ktorý nie je zapísaný v registri, a porušenie tohto ustanovenia je priestupkom, ktorý je možné postihnúť podľa zákona o priestupkoch. Nadácia Zastavme korupciu v januári tohto roka podala na pani ministerku Lubyovú podnet na začatie priestupkového konania v siedmich veciach, v ktorých, v ktorých argumentovala, že bola podpísaná zmluva o poskytnutí stimulov, hoci tí partneri neboli zapísaní v zákone, neboli zapísaní v registri o, v registri partnerov verejného sektora a nevzťahovala sa na nich ani žiadna z tých výnimiek, lebo ten zákon pripúšťa výnimku, kedy nie je potrebné zapísať sa do registra. Čiže v siedmich veciach by mal okresný úrad rozhodnúť o tom, či pani ministerka porušila zákon a tým spáchala priestupok a môže jej uložiť pomerne mastné pokuty.
V tomto zákone, podobne ako sme to mali v tom zákone o povinnej školstve; povinných škôlkach, je problém aj ten spôsob, spôsob predkladania. Tento návrh bol daný dokonca do medzirezortného pripomienkového konania a miesto toho, aby šiel ako vládny, tak je predkladaný ako poslanecký. Ale toto je tá menšia časť, menšia časť toho problému, pretože toto naozaj nie je komplexná systémová zmena, je to doplnenie nejakých dvoch ustanovení. Čiže keby bol iba toto problém, tak nad tým, nad tým asi môžme, môžme mávnuť rukou. A problém, väčší problém je v tom obsahu.
Vy argumentujete, že týmto návrhom sa odstraňuje rozpor medzi, pardon, sa odstraňuje rozpor medzi všeobecnou úpravou, ktorá je v zákone o registri partnerov verejného sektora a ktorá ukladá povinnosť, povinnosť podpísať zmluvu iba s takým partnerom, zmluvu o poskytnutí nejakej štátnej pomoci, podpory proste verejných financií, iba s takým partnerom, ktorý je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, a medzi zákonom o stimuloch na vedu a výskum, ktorý takúto povinnosť neukladá. Argumentuje sa tým, že zákon o stimuloch na vedu a výskum je v tomto prípade lex specialis, čiže špeciálny zákon, a platí zásada lex specialis derogat legi generali, čiže konkrétna úprava, špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou. A naozaj, ak by sme mali rozpor medzi konkrétnou úpravou a všeobecnou úpravou, tak má mať prednosť všeobecná úprava.
Ale tu nie sme v situácii, že špeciálna úprava, teda zákon o stimuloch predpisuje niečo, čo je v rozpore s tou všeobecnou úpravou, ktorá je v zákone o registri partnerov verejného sektora. Tu nie sme v situácii, že by tou špeciálnou úpravou to bolo nahradené.
Poviem konkrétny prípad. Správny poriadok stanovuje lehotu pre opravný prostriedok v podobe odvolania na 15 dní od doručenia rozhodnutia. Je to všeobecná úprava, ktorá platí na všetky konania, ak osobitný predpis nestanovuje inak. V daňovom poriadku je iná lehota, je tam 30-dňová lehota. Tak v daňových veciach, keď je tam 30-dňová lehota, tak platí 30-dňová lehota, nie tá lehota, ktorá je vo všeobecnom predpise, teda v správnom poriadku. Ale napríklad v stavebnom zákone nie je žiadna osobitná lehota, ani dlhšia, ani kratšia, tak z toho, z toho nevyplýva, že keď tam nie je žiadna lehota, tak sa každý môže odvolať, kedy len chce, aj po dvoch rokoch. To len znamená, že keď nejaká vec nie je upravená v tom konkrétnom špeciálnom zákone, lex specialis, tak platí tá všeobecná úprava.
A presne tak je to vo vzťahu medzi zákonom o registri partnerov verejného sektora, ktorý stanovuje povinnosť najneskôr ku dňu podpisu zmluvy byť zapísaný v registri, inakšie takúto zmluvu nemožno podpísať. A ten, kto ju podpíše na strane orgánu verejnej správy, sa dopúšťa priestupku a zákonom o stimuloch na vedu a výskum, ktorý takúto podmienku nestanovuje, ale nie je v rozpore so zákonom o registri partnerov verejného sektora. Jednoducho to nerieši a keď to nerieši, tak platí všeobecná úprava.
Odchýlna úprava by platila vtedy, keby zákon o stimuloch hovoril, že stimuly na vedu a výskum možno poskytnúť aj v situácii, keď partner alebo podporovaný subjekt nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, a vtedy by sa podľa zásady lex specialis derogat legi generali malo postupovať tak, že nie, nie je to problém, nemusí byť zapísaný. Keď to tam nie je nijako upravené, tak platí tá všeobecná úprava.
Platí, že všetky subjekty, ktorým boli poskytnuté stimuly, mali byť najneskôr ku dňu podpísania zmluvy pani ministerkou Lubyovou zapísané v registri partnerov verejného sektora. Keď neboli, a to evidentne neboli, tak došlo k porušeniu tohto zákona a došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku, ktorý toto zakazuje. Čiže ak teraz schválite zákon, ktorým vyvolávate dojem, že tu nejaký rozpor existuje, tak sa iba pokúšate prikryť konanie pani ministerky Lubyovej a vyvolať dojem, že dnes tu nejaký rozpor je a že dnes sa na režim poskytovania stimulov na vedu a výskum nevzťahoval zákon o registri partnerov verejného sektora a povinnosti, ktoré z neho vyplývajú. Nie je to pravda.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
15:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:57
Lucia ŽitňanskáTá právna situácia je dnes úplne jasná. Ministerstvo školstva spravilo chybu. Môže sa odvolávať na akékoľvek právne posudky, ten priestor jednoducho v tejto právnej úprave nie je. Opakujem, dotácia je štátna pomoc, dotácia podľa zákona o rozpočtových pravidlách nemôže byť poskytnutá, kým druhá strana nie je zapísaná v registri partnerov verejného sektora. A zo zákona o stimuloch vyplýva, že je to vo svojej podstate dotácia. Tam nie je právny problém. Toto je vymyslený právny problém a vymyslená novela na zakrytie chyby, ktorá bola urobená na ministerstve školstva.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.5.2019 o 15:57 hod.
doc. JUDr. PhD.
Lucia Žitňanská
Videokanál poslanca
Môžem? Ďakujem veľmi pekne. Dovolím si reagovať vo faktickej poznámke. Podľa môjho presvedčenia tento návrh je zbytočný a nepotrebujeme ho. Ministerstvo školstva jednoducho spravilo chybu pri pridelení stimulov, nereflektovalo zákon o registri partnerov verejného sektora a teraz to ako keby spätne chceme legalizovať, že naozaj tam nejaký problém bol. Nebol. Stimul je jednoducho dotácia. Dotácia podľa zákona o rozpočtových pravidlách je vo vzťahu k zákonu o registri partnerov verejného sektora jednoznačne upravená. Nemožno poskytnúť dotáciu bez toho, aby nebol partner verejného sektora zapísaný v registri partnerov verejného sektora.
Tá právna situácia je dnes úplne jasná. Ministerstvo školstva spravilo chybu. Môže sa odvolávať na akékoľvek právne posudky, ten priestor jednoducho v tejto právnej úprave nie je. Opakujem, dotácia je štátna pomoc, dotácia podľa zákona o rozpočtových pravidlách nemôže byť poskytnutá, kým druhá strana nie je zapísaná v registri partnerov verejného sektora. A zo zákona o stimuloch vyplýva, že je to vo svojej podstate dotácia. Tam nie je právny problém. Toto je vymyslený právny problém a vymyslená novela na zakrytie chyby, ktorá bola urobená na ministerstve školstva.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:59
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:59
Branislav GröhlingToto, čo predkladáte, predkladáte absolútne zbytočný návrh zákona len preto, aby ste prekryli chyby ohľadom stimulov, kde sa rozdalo alebo dalo 33 miliónov. Ja nerozumiem, prečo nanovo otvárate túto tému a prečo idete takýmto spôsobom dráždiť celú verejnosť, že idete niečo prekrývať takýmto úplne zbytočným zákonom. Ministerstvo školstva spravilo chybu, reálnu chybu, a vy si ju priznajte.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.5.2019 o 15:59 hod.
Mgr.
Branislav Gröhling
Videokanál poslanca
Pani predkladateľka, ja to zopakujem ešte raz, ak by ste náhodou nerozumeli, čo bolo vyslovené predo mnou a čo ste rozprávali aj vy. Tento návrh zákona je úplne zbytočný a ministerstvo školstva spravilo chybu. Teraz to chcete nejakým spôsobom zakrývať. To sa vám nepodarí, pretože všetci vedia, že keď bol prijatý zákon partnerov verejného sektora, protischránkový zákon, tak bol novelizovaný aj zákon o rozpočtových pravidlách, aby nemuseli byť novelizované všetky tieto zákony, ktoré vy tvrdíte a v dôvodovej správe ich aj opisujete, že pre toto musíte novelizovať aj tento zákon o stimuloch. Môžme sa tam rozprávať, tak ako vy píšete v dôvodovej správe, že bol novelizovaný aj zákon vrátane, teda ohľadom podmienok prevodu v majetku štátu, ale to nie sú dotácie. Píšete tam o majetku obcí; to nie sú dotácie. Píšete tam o správe majetku štátu; to nie sú dotácie.
Toto, čo predkladáte, predkladáte absolútne zbytočný návrh zákona len preto, aby ste prekryli chyby ohľadom stimulov, kde sa rozdalo alebo dalo 33 miliónov. Ja nerozumiem, prečo nanovo otvárate túto tému a prečo idete takýmto spôsobom dráždiť celú verejnosť, že idete niečo prekrývať takýmto úplne zbytočným zákonom. Ministerstvo školstva spravilo chybu, reálnu chybu, a vy si ju priznajte.
Rozpracované
16:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:00
Tibor BernaťákĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.5.2019 o 16:00 hod.
JUDr.
Tibor Bernaťák
Videokanál poslanca
Ďakujem kolegynke Smolíkovej. Myslím si, že dostatočne zdôvodnila predkladaný návrh zákona. Ak si niekto myslí, že je zbytočné, nech si to myslí. Na druhej strane, pokiaľ spresňujeme zákon o registri partnerov verejného sektora, ktorý sám osebe má viacero múch, a to si treba tiež povedať, tak je to len dobré, pretože v budúcnosti sa nemôže stať a nemôže dôjsť k nejakej polemike, že naozaj je tu nejaký problém, resp. je tu nejaká, nejaké vágne ustanovenie, ktoré nie je možné jednoznačne vykladať. A preto si myslím, že ak sa má prijať nejaký zákon, ktorý spresňuje povinnosť aj ministerstva školstva, tak je to len dobré a mali by sme všetci tlieskať a nie hovoriť, že niečo sa niečím, že je to zbytočný zákon. Však keď niečo upresňujeme, tak je to dobré. Nerozumiem naozaj tejto polemike, resp. týmto aj predchádzajúcim mojim dvom predrečníkom.
Ďakujem.
Rozpracované
16:02
Vystúpenie v rozprave 16:02
Ondrej DostálDnes sme hlasovali o návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákon o povinnej škôlke, dalo by sa to zjednodušiť.
Teraz rokujeme o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej, Tibora Bernaťáka, Jaroslava Pašku a Antona Hrnka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Aj tento názov by sa dal zjednodušiť a ten názov by mohol znieť lex Lubyová. Lebo nič iné ako lex Lubyová tento návrh zákona nie je. Je to pokus prekryť chybu, ktorú spravilo ministerstvo školstva – a teda konkrétne pani ministerka školstva Martina Lubyová – v tej kauze stimulov na vedu a výskum. Je to dôvod, pre ktorý čelila veľkej kritike, čelila aj v parlamente odvolávaniu na podnet Najvyššieho kontrolného úradu, na ktorý sa obrátila nadácia Zastavme korupciu, bol nariadený vnútorný audit. Vnútorný audit v podstate konštatoval, že je to v poriadku, ministerstvo školstva skontrolovalo samé seba a zistilo, že žiadnu chybu neurobilo, resp. iba nejaké drobné, formálne a administratívne chyby.
No ale táto kauza má ešte jednu líniu a to je skutočnosť, že zákon o registri partnerov verejného sektora zakazuje uzavrieť zmluvu s partnerom, ktorý nie je zapísaný v registri, a porušenie tohto ustanovenia je priestupkom, ktorý je možné postihnúť podľa zákona o priestupkoch. Nadácia Zastavme korupciu v januári tohto roka podala na pani ministerku Lubyovú podnet na začatie priestupkového konania v siedmich veciach, v ktorých, v ktorých argumentovala, že bola podpísaná zmluva o poskytnutí stimulov, hoci tí partneri neboli zapísaní v zákone, neboli zapísaní v registri o, v registri partnerov verejného sektora a nevzťahovala sa na nich ani žiadna z tých výnimiek, lebo ten zákon pripúšťa výnimku, kedy nie je potrebné zapísať sa do registra. Čiže v siedmich veciach by mal okresný úrad rozhodnúť o tom, či pani ministerka porušila zákon a tým spáchala priestupok a môže jej uložiť pomerne mastné pokuty.
V tomto zákone, podobne ako sme to mali v tom zákone o povinnej školstve; povinných škôlkach, je problém aj ten spôsob, spôsob predkladania. Tento návrh bol daný dokonca do medzirezortného pripomienkového konania a miesto toho, aby šiel ako vládny, tak je predkladaný ako poslanecký. Ale toto je tá menšia časť, menšia časť toho problému, pretože toto naozaj nie je komplexná systémová zmena, je to doplnenie nejakých dvoch ustanovení. Čiže keby bol iba toto problém, tak nad tým, nad tým asi môžme, môžme mávnuť rukou. A problém, väčší problém je v tom obsahu.
Vy argumentujete, že týmto návrhom sa odstraňuje rozpor medzi, pardon, sa odstraňuje rozpor medzi všeobecnou úpravou, ktorá je v zákone o registri partnerov verejného sektora a ktorá ukladá povinnosť, povinnosť podpísať zmluvu iba s takým partnerom, zmluvu o poskytnutí nejakej štátnej pomoci, podpory proste verejných financií, iba s takým partnerom, ktorý je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, a medzi zákonom o stimuloch na vedu a výskum, ktorý takúto povinnosť neukladá. Argumentuje sa tým, že zákon o stimuloch na vedu a výskum je v tomto prípade lex specialis, čiže špeciálny zákon, a platí zásada lex specialis derogat legi generali, čiže konkrétna úprava, špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou. A naozaj, ak by sme mali rozpor medzi konkrétnou úpravou a všeobecnou úpravou, tak má mať prednosť všeobecná úprava.
Ale tu nie sme v situácii, že špeciálna úprava, teda zákon o stimuloch predpisuje niečo, čo je v rozpore s tou všeobecnou úpravou, ktorá je v zákone o registri partnerov verejného sektora. Tu nie sme v situácii, že by tou špeciálnou úpravou to bolo nahradené.
Poviem konkrétny prípad. Správny poriadok stanovuje lehotu pre opravný prostriedok v podobe odvolania na 15 dní od doručenia rozhodnutia. Je to všeobecná úprava, ktorá platí na všetky konania, ak osobitný predpis nestanovuje inak. V daňovom poriadku je iná lehota, je tam 30-dňová lehota. Tak v daňových veciach, keď je tam 30-dňová lehota, tak platí 30-dňová lehota, nie tá lehota, ktorá je vo všeobecnom predpise, teda v správnom poriadku. Ale napríklad v stavebnom zákone nie je žiadna osobitná lehota, ani dlhšia, ani kratšia, tak z toho, z toho nevyplýva, že keď tam nie je žiadna lehota, tak sa každý môže odvolať, kedy len chce, aj po dvoch rokoch. To len znamená, že keď nejaká vec nie je upravená v tom konkrétnom špeciálnom zákone, lex specialis, tak platí tá všeobecná úprava.
A presne tak je to vo vzťahu medzi zákonom o registri partnerov verejného sektora, ktorý stanovuje povinnosť najneskôr ku dňu podpisu zmluvy byť zapísaný v registri, inakšie takúto zmluvu nemožno podpísať. A ten, kto ju podpíše na strane orgánu verejnej správy, sa dopúšťa priestupku a zákonom o stimuloch na vedu a výskum, ktorý takúto podmienku nestanovuje, ale nie je v rozpore so zákonom o registri partnerov verejného sektora. Jednoducho to nerieši a keď to nerieši, tak platí všeobecná úprava.
Odchýlna úprava by platila vtedy, keby zákon o stimuloch hovoril, že stimuly na vedu a výskum možno poskytnúť aj v situácii, keď partner alebo podporovaný subjekt nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, a vtedy by sa podľa zásady lex specialis derogat legi generali malo postupovať tak, že nie, nie je to problém, nemusí byť zapísaný. Keď to tam nie je nijako upravené, tak platí tá všeobecná úprava.
Platí, že všetky subjekty, ktorým boli poskytnuté stimuly, mali byť najneskôr ku dňu podpísania zmluvy pani ministerkou Lubyovou zapísané v registri partnerov verejného sektora. Keď neboli, a to evidentne neboli, tak došlo k porušeniu tohto zákona a došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku, ktorý toto zakazuje. Čiže ak teraz schválite zákon, ktorým vyvolávate dojem, že tu nejaký rozpor existuje, tak sa iba pokúšate prikryť konanie pani ministerky Lubyovej a vyvolať dojem, že dnes tu nejaký rozpor je a že dnes sa na režim poskytovania stimulov na vedu a výskum nevzťahoval zákon o registri partnerov verejného sektora a povinnosti, ktoré z neho vyplývajú. Nie je to pravda.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
21.5.2019 o 16:02 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, môj kolega Eugen Jurzyca sa občas zvykne sťažovať na to, že názvy zákonov sú niekedy veľmi komplikované. Vyplýva to z toho, že naozaj sú tam nejaké právne pravidlá, legislatívne pravidlá, ako sa zákony nazývajú, ale niekedy ten názov zákona nehovorí skoro nič verejnosti, občanom, že o čom vlastne ten zákon je. A niekedy naozaj tá problematika, ktorú návrh zákona upravuje, je tak zložitá, že ťažko vypichnúť niečo, na čom by sme, ako by sme ten zákon mohli označiť nejako jednoduchšie. Niekedy to možné je.
Dnes sme hlasovali o návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákon o povinnej škôlke, dalo by sa to zjednodušiť.
Teraz rokujeme o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej, Tibora Bernaťáka, Jaroslava Pašku a Antona Hrnka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Aj tento názov by sa dal zjednodušiť a ten názov by mohol znieť lex Lubyová. Lebo nič iné ako lex Lubyová tento návrh zákona nie je. Je to pokus prekryť chybu, ktorú spravilo ministerstvo školstva – a teda konkrétne pani ministerka školstva Martina Lubyová – v tej kauze stimulov na vedu a výskum. Je to dôvod, pre ktorý čelila veľkej kritike, čelila aj v parlamente odvolávaniu na podnet Najvyššieho kontrolného úradu, na ktorý sa obrátila nadácia Zastavme korupciu, bol nariadený vnútorný audit. Vnútorný audit v podstate konštatoval, že je to v poriadku, ministerstvo školstva skontrolovalo samé seba a zistilo, že žiadnu chybu neurobilo, resp. iba nejaké drobné, formálne a administratívne chyby.
No ale táto kauza má ešte jednu líniu a to je skutočnosť, že zákon o registri partnerov verejného sektora zakazuje uzavrieť zmluvu s partnerom, ktorý nie je zapísaný v registri, a porušenie tohto ustanovenia je priestupkom, ktorý je možné postihnúť podľa zákona o priestupkoch. Nadácia Zastavme korupciu v januári tohto roka podala na pani ministerku Lubyovú podnet na začatie priestupkového konania v siedmich veciach, v ktorých, v ktorých argumentovala, že bola podpísaná zmluva o poskytnutí stimulov, hoci tí partneri neboli zapísaní v zákone, neboli zapísaní v registri o, v registri partnerov verejného sektora a nevzťahovala sa na nich ani žiadna z tých výnimiek, lebo ten zákon pripúšťa výnimku, kedy nie je potrebné zapísať sa do registra. Čiže v siedmich veciach by mal okresný úrad rozhodnúť o tom, či pani ministerka porušila zákon a tým spáchala priestupok a môže jej uložiť pomerne mastné pokuty.
V tomto zákone, podobne ako sme to mali v tom zákone o povinnej školstve; povinných škôlkach, je problém aj ten spôsob, spôsob predkladania. Tento návrh bol daný dokonca do medzirezortného pripomienkového konania a miesto toho, aby šiel ako vládny, tak je predkladaný ako poslanecký. Ale toto je tá menšia časť, menšia časť toho problému, pretože toto naozaj nie je komplexná systémová zmena, je to doplnenie nejakých dvoch ustanovení. Čiže keby bol iba toto problém, tak nad tým, nad tým asi môžme, môžme mávnuť rukou. A problém, väčší problém je v tom obsahu.
Vy argumentujete, že týmto návrhom sa odstraňuje rozpor medzi, pardon, sa odstraňuje rozpor medzi všeobecnou úpravou, ktorá je v zákone o registri partnerov verejného sektora a ktorá ukladá povinnosť, povinnosť podpísať zmluvu iba s takým partnerom, zmluvu o poskytnutí nejakej štátnej pomoci, podpory proste verejných financií, iba s takým partnerom, ktorý je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, a medzi zákonom o stimuloch na vedu a výskum, ktorý takúto povinnosť neukladá. Argumentuje sa tým, že zákon o stimuloch na vedu a výskum je v tomto prípade lex specialis, čiže špeciálny zákon, a platí zásada lex specialis derogat legi generali, čiže konkrétna úprava, špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou. A naozaj, ak by sme mali rozpor medzi konkrétnou úpravou a všeobecnou úpravou, tak má mať prednosť všeobecná úprava.
Ale tu nie sme v situácii, že špeciálna úprava, teda zákon o stimuloch predpisuje niečo, čo je v rozpore s tou všeobecnou úpravou, ktorá je v zákone o registri partnerov verejného sektora. Tu nie sme v situácii, že by tou špeciálnou úpravou to bolo nahradené.
Poviem konkrétny prípad. Správny poriadok stanovuje lehotu pre opravný prostriedok v podobe odvolania na 15 dní od doručenia rozhodnutia. Je to všeobecná úprava, ktorá platí na všetky konania, ak osobitný predpis nestanovuje inak. V daňovom poriadku je iná lehota, je tam 30-dňová lehota. Tak v daňových veciach, keď je tam 30-dňová lehota, tak platí 30-dňová lehota, nie tá lehota, ktorá je vo všeobecnom predpise, teda v správnom poriadku. Ale napríklad v stavebnom zákone nie je žiadna osobitná lehota, ani dlhšia, ani kratšia, tak z toho, z toho nevyplýva, že keď tam nie je žiadna lehota, tak sa každý môže odvolať, kedy len chce, aj po dvoch rokoch. To len znamená, že keď nejaká vec nie je upravená v tom konkrétnom špeciálnom zákone, lex specialis, tak platí tá všeobecná úprava.
A presne tak je to vo vzťahu medzi zákonom o registri partnerov verejného sektora, ktorý stanovuje povinnosť najneskôr ku dňu podpisu zmluvy byť zapísaný v registri, inakšie takúto zmluvu nemožno podpísať. A ten, kto ju podpíše na strane orgánu verejnej správy, sa dopúšťa priestupku a zákonom o stimuloch na vedu a výskum, ktorý takúto podmienku nestanovuje, ale nie je v rozpore so zákonom o registri partnerov verejného sektora. Jednoducho to nerieši a keď to nerieši, tak platí všeobecná úprava.
Odchýlna úprava by platila vtedy, keby zákon o stimuloch hovoril, že stimuly na vedu a výskum možno poskytnúť aj v situácii, keď partner alebo podporovaný subjekt nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, a vtedy by sa podľa zásady lex specialis derogat legi generali malo postupovať tak, že nie, nie je to problém, nemusí byť zapísaný. Keď to tam nie je nijako upravené, tak platí tá všeobecná úprava.
Platí, že všetky subjekty, ktorým boli poskytnuté stimuly, mali byť najneskôr ku dňu podpísania zmluvy pani ministerkou Lubyovou zapísané v registri partnerov verejného sektora. Keď neboli, a to evidentne neboli, tak došlo k porušeniu tohto zákona a došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku, ktorý toto zakazuje. Čiže ak teraz schválite zákon, ktorým vyvolávate dojem, že tu nejaký rozpor existuje, tak sa iba pokúšate prikryť konanie pani ministerky Lubyovej a vyvolať dojem, že dnes tu nejaký rozpor je a že dnes sa na režim poskytovania stimulov na vedu a výskum nevzťahoval zákon o registri partnerov verejného sektora a povinnosti, ktoré z neho vyplývajú. Nie je to pravda.
Ďakujem.
Rozpracované
16:12
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:12
Branislav GröhlingOndro, vysvetlil si to veľmi jasne, ja to iba zopakujem. Tento návrh zákona je reálne zbytočný. Je reálne zbytočný, pretože táto problematika je už dávno vyriešená inými právnymi úpravami. Jasne to naznačilo aj ministerstvo spravodlivosti tým, že keď pani ministerka prišla na vládu s týmto návrhom zákona, tak jej musel minister spravodlivosti povedať, že je to zbytočné, pretože už dávno je to vyriešené. A tak ako...
Ondro, vysvetlil si to veľmi jasne, ja to iba zopakujem. Tento návrh zákona je reálne zbytočný. Je reálne zbytočný, pretože táto problematika je už dávno vyriešená inými právnymi úpravami. Jasne to naznačilo aj ministerstvo spravodlivosti tým, že keď pani ministerka prišla na vládu s týmto návrhom zákona, tak jej musel minister spravodlivosti povedať, že je to zbytočné, pretože už dávno je to vyriešené. A tak ako povedal kolega Dostál, vy sa snažíte iba niečo prekryť, resp. vytvoriť dojem, že bolo treba niečo riešiť, a vy to riešite, pretože to pochybenie jasne bolo na strane ministerstva školstva. To pochybenie bolo jasne na strane ministerky školstva.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.5.2019 o 16:12 hod.
Mgr.
Branislav Gröhling
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
Ondro, vysvetlil si to veľmi jasne, ja to iba zopakujem. Tento návrh zákona je reálne zbytočný. Je reálne zbytočný, pretože táto problematika je už dávno vyriešená inými právnymi úpravami. Jasne to naznačilo aj ministerstvo spravodlivosti tým, že keď pani ministerka prišla na vládu s týmto návrhom zákona, tak jej musel minister spravodlivosti povedať, že je to zbytočné, pretože už dávno je to vyriešené. A tak ako povedal kolega Dostál, vy sa snažíte iba niečo prekryť, resp. vytvoriť dojem, že bolo treba niečo riešiť, a vy to riešite, pretože to pochybenie jasne bolo na strane ministerstva školstva. To pochybenie bolo jasne na strane ministerky školstva.
Rozpracované
16:13
Vystúpenie 16:13
Lucia ŽitňanskáČo je to dotácia, nám hovorí...
Čo je to dotácia, nám hovorí zákon o rozpočtových pravidlách a ten sa vzťahuje aj na zákon o stimuloch, resp. aj na dotácie poskytované podľa zákona o stimuloch. Zákon o rozpočtových pravidlách platný jednoznačne hovorí, dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi, ak písmenká, podmienky až po písmeno h), kde sa hovorí jednoznačne, je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, ak ide o žiadateľa, ktorý má byť zapísaný ako partner verejného sektora. Čiže ide aj o porušenie zákona o rozpočtových pravidlách.
Zákon o registri partnerov verejného sektora jednoznačne hovorí, že partnerom verejného sektora je každá osoba, ktorá prijíma prostriedky zo štátneho rozpočtu. Čiže tu je jasná väzba na zákon o rozpočtových pravidlách. Zákon o registri partnerov verejného sektora v § 4 jednoznačne hovorí, že partner verejného sektora musí byť zapísaný v registri aspoň po dobu trvania zmluvy. V čom je, samozrejme, zahrnutý aj začiatok zmluvy, to znamená jej samotný podpis ako taký. Čiže máme komplet pokrytú tú právnu situáciu. A áno, zákon priestupkový hovorí: Priestupku sa dopustí ten, kto uzavrie zmluvu s partnerom verejného sektora, ak partner verejného sektora nebol ku dňu uzavretia zmluvy zapísaný do registra partnerov verejného sektora.
Ja si myslím, že tú situáciu máme právne pokrytú a platí pre všetkých, pre každého jedného ministra. Predsa nemôžeme špeciálne písať povinnosti pre ausgerechnet ministra školstva. Takisto ako ich nemôžeme takto písať menovite pre jednotlivých ministrov. Takže áno, som presvedčená o tom, že tá situácia je v zákonoch dnes nespochybniteľne popísaná.
Tá situácia, ktorá sa stala na ministerstve školstva, je porušením zákona o rozpočtových pravidlách a zákona o registri partnerov verejného sektora. Podľa môjho presvedčenia sú aj naplnené, naplnené predpoklady priestupku, ale s tým sa musí vysporiadať niekto iný. A naozaj nevidím priestor ani dôvod na novelu zákona o stimuloch. Nehovoriac o tom, že si myslím, že je ešte navyše aj tá novela nešťastne napísaná, pretože, pretože štandardne sa ten zápis do registra verejného sektora vyžaduje až, samozrejme, pred podpisom zmluvy. Tu dávate tým žiadateľom o dotáciu vlastne len 30-dňovú lehotu. Môžu stihnúť, nemusia stihnúť.
Myslím si, že v konečnom dôsledku si tú situáciu ešte viacej skomplikujete pre praktický život naozaj v snahe zakryť to predchádzajúce pochybenie.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie
21.5.2019 o 16:13 hod.
doc. JUDr. PhD.
Lucia Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Keď už teda sme rozprúdili diskusiu, tak ja doplním to, čo som povedala vo faktickej poznámke. Ja si dovolím odcitovať vlastne z platného právneho stavu ustanovenie. A začnem zákonom o stimuloch, kde dnes zákon o stimuloch hovorí, že dotácie sú, pardon, že stimuly sú dotácia z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo úľava na dani z príjmu podľa osobitného predpisu.
Čo je to dotácia, nám hovorí zákon o rozpočtových pravidlách a ten sa vzťahuje aj na zákon o stimuloch, resp. aj na dotácie poskytované podľa zákona o stimuloch. Zákon o rozpočtových pravidlách platný jednoznačne hovorí, dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi, ak písmenká, podmienky až po písmeno h), kde sa hovorí jednoznačne, je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, ak ide o žiadateľa, ktorý má byť zapísaný ako partner verejného sektora. Čiže ide aj o porušenie zákona o rozpočtových pravidlách.
Zákon o registri partnerov verejného sektora jednoznačne hovorí, že partnerom verejného sektora je každá osoba, ktorá prijíma prostriedky zo štátneho rozpočtu. Čiže tu je jasná väzba na zákon o rozpočtových pravidlách. Zákon o registri partnerov verejného sektora v § 4 jednoznačne hovorí, že partner verejného sektora musí byť zapísaný v registri aspoň po dobu trvania zmluvy. V čom je, samozrejme, zahrnutý aj začiatok zmluvy, to znamená jej samotný podpis ako taký. Čiže máme komplet pokrytú tú právnu situáciu. A áno, zákon priestupkový hovorí: Priestupku sa dopustí ten, kto uzavrie zmluvu s partnerom verejného sektora, ak partner verejného sektora nebol ku dňu uzavretia zmluvy zapísaný do registra partnerov verejného sektora.
Ja si myslím, že tú situáciu máme právne pokrytú a platí pre všetkých, pre každého jedného ministra. Predsa nemôžeme špeciálne písať povinnosti pre ausgerechnet ministra školstva. Takisto ako ich nemôžeme takto písať menovite pre jednotlivých ministrov. Takže áno, som presvedčená o tom, že tá situácia je v zákonoch dnes nespochybniteľne popísaná.
Tá situácia, ktorá sa stala na ministerstve školstva, je porušením zákona o rozpočtových pravidlách a zákona o registri partnerov verejného sektora. Podľa môjho presvedčenia sú aj naplnené, naplnené predpoklady priestupku, ale s tým sa musí vysporiadať niekto iný. A naozaj nevidím priestor ani dôvod na novelu zákona o stimuloch. Nehovoriac o tom, že si myslím, že je ešte navyše aj tá novela nešťastne napísaná, pretože, pretože štandardne sa ten zápis do registra verejného sektora vyžaduje až, samozrejme, pred podpisom zmluvy. Tu dávate tým žiadateľom o dotáciu vlastne len 30-dňovú lehotu. Môžu stihnúť, nemusia stihnúť.
Myslím si, že v konečnom dôsledku si tú situáciu ešte viacej skomplikujete pre praktický život naozaj v snahe zakryť to predchádzajúce pochybenie.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
16:18
Vystúpenie v rozprave 16:18
Branislav GröhlingVy ste reálne vtedy, ministerstvo školstva porušilo štyri zákony. Ja poviem dva, lebo tie sa dotýkajú tejto problematiky, a to je zákon o registri partnerov verejného sektora, kde je jasne napísané v § 4 ods. 1, ktorý hovorí, že firmy, ktoré prijímajú zo štátneho rozpočtu sumu nad 250-tisíc v kalendárnom roku, musia byť zapísané v tomto registri po celú dobu trvania, tak ako to hovorila aj pani exministerka predo mnou. A potom zákon o rozpočtových pravidlách veľmi jasne hovorí v podstate to isté čo ten predchodzí ako partner verejného sektora, že podľa § 8 tohto zákona je možné dotácie poskytnúť žiadateľovi, len ak je zapísaný v registri partnerov verejného sektora. A túto povinnosť vám uvádza aj § 19.
Ja tomu nerozumiem, ak chcete opätovne zopakovať to, čo čítala aj pani Žitňanská, tak vám to znova zopakujem, čo hovorí zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý hovorí o dotáciách. Stimuly sú dotácie. Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených. Bla, bla, bla, bod 3 vám jasne hovorí, že prílohou žiadosti sú doklady preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie ustanovených týmto zákonom. A bod h), tak ako čítala pani Žitňanská, tak opätovne vám ho prečítam, je zapísaný v registri partnerov verejného sektora.
Ja, pani predkladateľka, ja nerozumiem, čo tu argumentujete, čo vysvetľujete, že idete upravovať, pretože vám tu exministerka spravodlivosti reálne vydokladovala v dvoch zákonoch, ja som vám to tu teraz prečítal, aj v zákone partnerov verejného sektora, aj v zákone o rozpočtových pravidlách, že už je to dávno upravené. A vy k tomu ešte doložíte aj dôvodovú správu a v tej dôvodovej správe hovoríte, že aj iné zákony v rámci neviem čoho musia byť upravené. Teda asi v rámci stimulov a dotácií, keďže vy ich riešite. A vy tu píšete, že aj zákon; nebudem ich čítať; o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby bol upravovaný. Ale to nie je stimul, to nie je dotácia. Píšete tu o majetku obcí, to nie je dotácia. Píšete tu o správe majetku štátu, to nie je dotácia. Píšete, to je reálne za povšimnutie, netuším, kto toto pracoval; spracoval, píšete tu o zdravotných poisťovniach. Preboha, veď to nie je dotácia. Píšete tu o geologických prácach. To spadá úplne pod iný zákon banský, to nie sú dotácie. Píšete tu o energetike. To nie sú dotácie, lebo robíte s verejnými financiami.
Takže ja nerozumiem aj na základe dôvodovej správy alebo dôvodovej tejto časti, ktorú máte vypracovanú, čo idete upravovať. Toto je upravené v dvoch zákonoch. A ešte aj v rámci interpelácie, ktorú som podával v rámci tejto problematiky, ministerstvo spravodlivosti a váš koaličný partner a minister spravodlivosti pán Gál mi jasne na tú interpeláciu odpovedal, z ktorej vyznieva to, že to máte upravené v rozpočtových pravidlách, máte to upravené aj v zákone partnerov verejného sektora. Predkladáte absolútne zbytočný návrh zákona.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
21.5.2019 o 16:18 hod.
Mgr.
Branislav Gröhling
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, dovoľte mi zopakovať zopár vecí. Ja neviem, že či opätovne týmto návrhom zákona chcete otvoriť celú tú problematiku toho prerozdeľovania stimulov na ministerstve školstva za 33 miliónov, kedy pani ministerka čelila veľkej kritike za všetky tie pochybenia. Čelila aj odvolávaniu kvôli tomu, kde naozaj sedem firiem nebolo zapísaných v partneroch verejného sektora, kde boli zle zapísané a zrátané body, kde boli opísané posudky a všetky ostatné problémy, ktoré tam vtedy boli. Ja som si našiel ešte aj starý, starú prípravu k tomuto.
Vy ste reálne vtedy, ministerstvo školstva porušilo štyri zákony. Ja poviem dva, lebo tie sa dotýkajú tejto problematiky, a to je zákon o registri partnerov verejného sektora, kde je jasne napísané v § 4 ods. 1, ktorý hovorí, že firmy, ktoré prijímajú zo štátneho rozpočtu sumu nad 250-tisíc v kalendárnom roku, musia byť zapísané v tomto registri po celú dobu trvania, tak ako to hovorila aj pani exministerka predo mnou. A potom zákon o rozpočtových pravidlách veľmi jasne hovorí v podstate to isté čo ten predchodzí ako partner verejného sektora, že podľa § 8 tohto zákona je možné dotácie poskytnúť žiadateľovi, len ak je zapísaný v registri partnerov verejného sektora. A túto povinnosť vám uvádza aj § 19.
Ja tomu nerozumiem, ak chcete opätovne zopakovať to, čo čítala aj pani Žitňanská, tak vám to znova zopakujem, čo hovorí zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý hovorí o dotáciách. Stimuly sú dotácie. Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených. Bla, bla, bla, bod 3 vám jasne hovorí, že prílohou žiadosti sú doklady preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie ustanovených týmto zákonom. A bod h), tak ako čítala pani Žitňanská, tak opätovne vám ho prečítam, je zapísaný v registri partnerov verejného sektora.
Ja, pani predkladateľka, ja nerozumiem, čo tu argumentujete, čo vysvetľujete, že idete upravovať, pretože vám tu exministerka spravodlivosti reálne vydokladovala v dvoch zákonoch, ja som vám to tu teraz prečítal, aj v zákone partnerov verejného sektora, aj v zákone o rozpočtových pravidlách, že už je to dávno upravené. A vy k tomu ešte doložíte aj dôvodovú správu a v tej dôvodovej správe hovoríte, že aj iné zákony v rámci neviem čoho musia byť upravené. Teda asi v rámci stimulov a dotácií, keďže vy ich riešite. A vy tu píšete, že aj zákon; nebudem ich čítať; o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby bol upravovaný. Ale to nie je stimul, to nie je dotácia. Píšete tu o majetku obcí, to nie je dotácia. Píšete tu o správe majetku štátu, to nie je dotácia. Píšete, to je reálne za povšimnutie, netuším, kto toto pracoval; spracoval, píšete tu o zdravotných poisťovniach. Preboha, veď to nie je dotácia. Píšete tu o geologických prácach. To spadá úplne pod iný zákon banský, to nie sú dotácie. Píšete tu o energetike. To nie sú dotácie, lebo robíte s verejnými financiami.
Takže ja nerozumiem aj na základe dôvodovej správy alebo dôvodovej tejto časti, ktorú máte vypracovanú, čo idete upravovať. Toto je upravené v dvoch zákonoch. A ešte aj v rámci interpelácie, ktorú som podával v rámci tejto problematiky, ministerstvo spravodlivosti a váš koaličný partner a minister spravodlivosti pán Gál mi jasne na tú interpeláciu odpovedal, z ktorej vyznieva to, že to máte upravené v rozpočtových pravidlách, máte to upravené aj v zákone partnerov verejného sektora. Predkladáte absolútne zbytočný návrh zákona.
Ďakujem.
Rozpracované
16:23
Uvádzajúci uvádza bod 16:23
Eva SmolíkováNavrhujeme adresné zvyšovanie platov učiteľov s kratšou praxou, to znamená učiteľov na začiatku kariéry, a to zvýšením platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov a úpravou zvyšovania platových taríf v závislosti od dĺžky praxe. Platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa na základe návrhu zákona budú zvyšovať od, alebo mali by sa zvyšovať od 1. septembra 2019 o 9,5 percenta. Úpravou § 7 ods. 12 sa mení zvyšovanie platových taríf v závislosti od dĺžky praxe, a to 0,25 % pre jeden až osem rokov započítanej praxe, o 0,5 % od 9 do 40 rokov započítanej praxe.
Úpravou § 8 ods. 2, § 10 ods. 3 a § 13b ods. 1 a 2 sa pri príplatku za riadenie, osobnom príplatku, príplatku za špecializované činnosti, ako je triednictvo, uvádzajúci zamestnanec a podobne, upravuje zvyšovanie platovej tarify z 24 na 14 percent. Pri navrhovanom zvyšovaní platových taríf sa tak zachováva absolútna výška uvedených príplatkov.
Zvýšenie platových taríf sa odzrkadlí napríklad vo zvýšení príplatku začínajúceho zamestnanca, príplatku uvádzajúceho učiteľa, príplatku za činnosť triedneho učiteľa a príplatku práce za práce nadčas.
Ďalej sa navrhuje adresné zvyšovanie platov učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov s kratšou praxou, to znamená na začiatku kariéry. Zvyšovanie platových taríf sa navrhuje realizovať tak, aby zodpovedalo priemernému nárastu platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov podľa dĺžky praxe. Prvý platový stupeň osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov sa od 1. septembra 2019 by mal navýšiť o 8,7 % a následné zvyšovanie je v priemere o 2 % do 15 rokov započítanej praxe, pričom potom do 32 rokov započítanej praxe v priemere o 3 percentá.
Návrh má vplyv aj na výšku štipendií doktorandov, ktoré sa zvyšujú o 8,7 percent.
V prípade učiteľov regionálneho školstva návrh zvyšuje platové tarify po každom započítanom roku praxe, viac je to teda v prvých rokoch a menej v nasledujúcich rokoch.
Zvýšenie platových taríf pri vysokoškolských učiteľoch je nižšie ako pri učiteľoch regionálneho školstva vzhľadom na to, že systém odmeňovania uplatňuje zvyšovanie platovej tarify až po viacerých započítaných rokoch praxe, teda nie po každom jednotlivom roku. Z uvedeného dôvodu sa pri zvyšovaní platových taríf vysokoškolských učiteľov vychádza z priemerného zvýšenia platových taríf učiteľov v regionálnom školstve za prislúchajúci počet rokov.
Ďakujem pekne za slovo. Skončila som.
Uvádzajúci uvádza bod
21.5.2019 o 16:23 hod.
Mgr.
Eva Smolíková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak ja hneď pristúpim k podstate tohto návrhu zákona, ktorého cieľom je, aby sa zmenil a doplnil zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a tým je vytvoriť predpoklady pre zvýšenie atraktívnosti povolania učiteľa prostredníctvom jeho finančného ocenenia s osobitným dôrazom na začínajúcich učiteľov.
Navrhujeme adresné zvyšovanie platov učiteľov s kratšou praxou, to znamená učiteľov na začiatku kariéry, a to zvýšením platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov a úpravou zvyšovania platových taríf v závislosti od dĺžky praxe. Platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa na základe návrhu zákona budú zvyšovať od, alebo mali by sa zvyšovať od 1. septembra 2019 o 9,5 percenta. Úpravou § 7 ods. 12 sa mení zvyšovanie platových taríf v závislosti od dĺžky praxe, a to 0,25 % pre jeden až osem rokov započítanej praxe, o 0,5 % od 9 do 40 rokov započítanej praxe.
Úpravou § 8 ods. 2, § 10 ods. 3 a § 13b ods. 1 a 2 sa pri príplatku za riadenie, osobnom príplatku, príplatku za špecializované činnosti, ako je triednictvo, uvádzajúci zamestnanec a podobne, upravuje zvyšovanie platovej tarify z 24 na 14 percent. Pri navrhovanom zvyšovaní platových taríf sa tak zachováva absolútna výška uvedených príplatkov.
Zvýšenie platových taríf sa odzrkadlí napríklad vo zvýšení príplatku začínajúceho zamestnanca, príplatku uvádzajúceho učiteľa, príplatku za činnosť triedneho učiteľa a príplatku práce za práce nadčas.
Ďalej sa navrhuje adresné zvyšovanie platov učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov s kratšou praxou, to znamená na začiatku kariéry. Zvyšovanie platových taríf sa navrhuje realizovať tak, aby zodpovedalo priemernému nárastu platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov podľa dĺžky praxe. Prvý platový stupeň osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov sa od 1. septembra 2019 by mal navýšiť o 8,7 % a následné zvyšovanie je v priemere o 2 % do 15 rokov započítanej praxe, pričom potom do 32 rokov započítanej praxe v priemere o 3 percentá.
Návrh má vplyv aj na výšku štipendií doktorandov, ktoré sa zvyšujú o 8,7 percent.
V prípade učiteľov regionálneho školstva návrh zvyšuje platové tarify po každom započítanom roku praxe, viac je to teda v prvých rokoch a menej v nasledujúcich rokoch.
Zvýšenie platových taríf pri vysokoškolských učiteľoch je nižšie ako pri učiteľoch regionálneho školstva vzhľadom na to, že systém odmeňovania uplatňuje zvyšovanie platovej tarify až po viacerých započítaných rokoch praxe, teda nie po každom jednotlivom roku. Z uvedeného dôvodu sa pri zvyšovaní platových taríf vysokoškolských učiteľov vychádza z priemerného zvýšenia platových taríf učiteľov v regionálnom školstve za prislúchajúci počet rokov.
Ďakujem pekne za slovo. Skončila som.
Rozpracované
16:27
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:27
Magdaléna KuciaňováNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z ustanovení § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1564 z 25. apríla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
21.5.2019 o 16:27 hod.
JUDr.
Magdaléna Kuciaňová
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s ustanovením § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1476. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z ustanovení § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1564 z 25. apríla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
16:29
Vystúpenie v rozprave 16:29
Oto ŽarnayNuž, učitelia, ktorí nesú na svojich pleciach ťarchu zodpovednosti za kvalitu vzdelania, ale aj výchovy mladej generácie to zďaleka nemajú také ľahké, ako sa im to snažia podsúvať teoretici, ktorí školskú katedru videli naposledy počas svojich študentských čias alebo v nejakom filme.
Finančná poddimenzovanosť školstva napáchala za tie desaťročia veľa zla. Zasiahla nielen samotný status učiteľa spoločnosti, ktorého degradovala v očiach verejnosti na absolútne neschopného jedinca, pretože si nevie nájsť inú, lepšie platenú prácu, ale aj proces vzdelávania...
Pán kolega, mohol by som vás poprosiť, zo SMER-u... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Burian!
Žarnay, Oto, poslanec NR SR
Ako 20 minút sa tam rozpráva a v pohode. (Zaznievanie gongu.) A nepočuje ani, že ho upozorňujete, takže to je...
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Nech sa páči.
Žarnay, Oto, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. ... pretože si nevie nájsť inú, lepšie platenú prácu, ale aj proces vzdelávania. A to nielen v regionálnom školstve, ale aj na vysokých školách.
Tí, ktorí sa v súčasnosti rozhodnú študovať na pedagogických fakultách alebo iných školách s pedagogickým zameraním, sa stávajú pre mnohých nezainteresovaných predmetom rôznych vtipov, dohadov a špekulácií o ich skutočných zámeroch a motivácii. Pretože kto by už len dnes chcel ísť učiť. Veď platy nielen začínajúcich, ale aj skúsených dlhoročných pedagógov sú tak žalostne nízke, že sa predsa nemôžu stať motiváciou pre človeka, ktorý sa rozhodne ďalšie roky života stráviť za učiteľskou katedrou. No a potom je tu ešte ďalšia často omieľaná téza podsúvaná verejnosti, na pedagogické fakulty idú študovať väčšinou priemerní študenti, ktorí vedia, že budú prijatí a školu ľahko urobia, a tak vlastne potrebujú len nejaký vysokoškolský diplom.
Nepopieram, že výber a príprava budúcich pedagógov na slovenských vysokých školách sa nedá porovnať s obdobím, keď som študoval ja alebo väčšina mojich učiteľov. Nepochybne príčinou tohto stavu je, ako som už spomínal, nízky spoločenský status učiteľa, ako aj dlhodobo neriešené nízke mzdy pedagógov. Samozrejme, netreba zabudnúť na náročnosť tejto profesie.
Ako učiteľ s dlhoročnou praxou som pripravil na maturitné skúšky stovky žiakov. A musím povedať, že ma potešilo, keď i napriek tomu, že som učil na odbornej škole, dokázal som za tie roky motivovať viacerých svojich žiakov, aby išli študovať na vysokú školu učiteľský odbor. V mojom prípade, keďže som učil slovenský jazyk, sa rozhodli ísť študovať slovenčinu. Úprimne ma to hrialo pri srdci, že som v nich dokázal prebudiť záujem o literatúru natoľko, že sa rozhodli kráčať v mojich šľapajach. Bez toho aby som si prisvojoval nejaké zásluhy na ich vnútornom prerode, bola to aj pre mňa motivácia a zadosťučinenie za odvedenú prácu. Povedal by som, že ešte väčšie zadosťučinenie ako výsledná suma na výplatnej páske, ktorá bola skôr trpkou súčasťou celého môjho sedemnásťročného pedagogického pôsobenia. A potom, keď sa mi po skončení vysokej školy prišli poďakovať, to bol o to viac povznášajúcejší pocit, pretože som pochopil, že ich voľba stať sa učiteľom bola nenanútená, slobodná a hlavne úprimná. Väčšina z nich doposiaľ učí, založili si rodiny a ich práca za katedrou ich baví a napĺňa.
Prečo o tom vlastne hovorím? Pretože nič nie je čiernobiele a aj tento príklad poukazuje na to, že skutočne zapáleným mladým ľuďom, ktorí sa rozhodli stať sa učiteľmi aj napriek nízkemu finančnému ohodnoteniu, záleží na ich práci a aj napriek často ťažkým ekonomickým podmienkam ju dokážu vykonávať profesionálne a s láskou. Tým som však nechcel povedať, že si mladí začínajúci učitelia nezaslúžia vyššie platy a že si vystačia aj s tou almužnou, ktorú od štátu dostanú. Len som chcel spochybniť obraz, aký sa tu dlhodobo traduje, že z pedagogických fakúlt odchádzajú nepripravení a hlavne nemotivovaní absolventi, pre ktorých sa vysokoškolský diplom stal len povinnou vstupenkou do kina s názvom život.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dlhé desaťročia je v našej spoločnosti zaužívaným zvykom nazývať povolanie učiteľa či lekára poslaním. Obe povolania sú mimoriadne náročné, zodpovedné a súvisí s nimi neustále vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie. Obe povolanie sú pre spoločnosť nutné a potrebné. Ich nevýhodou oproti iným povolaniam je to, že sú takmer každému na očiach a zároveň, že sú finančne poddimenzované. Učiteľské povolanie, bohužiaľ, ešte viac, nielen finančne, ale aj spoločensky. Určite, určite tieto dve povolania nechcem porovnávať, pretože to ani nie je možné. No kým postavenie lekára je v spoločnosti oceňované, učiteľ je niekde v priemere oceňovaných povolaní. A pokiaľ sa pozrieme na finančné ohodnotenie vzhľadom na kvalifikačné predpoklady, tak si dovolím tvrdiť, že pod priemerom. Hoci spoločenská potreba potvrdzuje, že pokiaľ sa budú rodiť deti, tak ich bude potrebné medicínsky i vzdelanostne zaopatriť, a keďže máme spoločenskú deľbu práce, tak obe povolania sú potrebné. No na rozdiel od lekárskeho povolania je atraktivita učiteľského povolania pre budúcich vysokoškolákov pomerne veľmi nízka. Štúdium učiteľského smeru býva zvyčajne druhou alebo treťou voľbou. Prečo? Ako som už v úvode svojho prejavu vysvetlil, predovšetkým kvôli nízkemu platovému ohodnoteniu i napriek vysokým kvalifikačným požiadavkám pre výkon tohto povolania, nízkym benefitom a vysokej psychickej záťaži.
Bohužiaľ, aj napriek všeobecne známym faktom o spoločenskom postavení učiteľov a ich finančnom ohodnotení – či skôr podhodnotení – sa stále stretávam i s názormi, čo tí učitelia ešte chcú. Veď majú letné a ďalšie prázdniny a my rodičia si musíme brať voľno alebo to riešiť inak. Veď skončia vyučovanie o pol druhej a niektorí aj skôr a majú padla. Sú vždy v teple a v čistom prostredí, na rozdiel od iných zarábajú slušne a majú garantovaný stály plat, takže sa im nestane ako niektorým, že im nevyplatia mzdu vôbec a podobne.
Nuž, na vysvetlenie pre tých, ktorí sa radi nechávajú ovplyvňovať podobnými fámami, použijem niekoľko argumentov. Začnem teda údajnými benefitmi. Dnes už nie je žiadnym prekvapením, že zamestnávatelia ponúkajú týždeň alebo dva dovolenky navyše, takže v ktoromkoľvek hospodárskom segmente sa dovolenka môže vyšplhať i na osem týždňov, čiže 40 pracovných dní, čo je reálne dovolenka učiteľa. Pokiaľ majú deti prázdniny, neznamená to, že má automaticky voľno aj učiteľ. Prázdniny musí pokryť dovolenkou alebo náhradným voľnom, rovnako ako každý iný zamestnanec. Voľná pracovná doba s určitým fixným pôsobením na pracovisku alebo home office je dnes bežný jav v takmer vo všetkých pracovných sférach. Home office si učiteľ môže dovoliť iba cez prázdniny, tu je však limitovaný. Rovnako ako je limitovaný úväzkom, čiže počtom hodín, ktorý je povinný týždenne odučiť. V rámci pohotovosti je povinný suplovať a často i mimo nej. Povinne okrem pracovných porád a pedagogických rád sa musí zúčastňovať i metodických zasadnutí či predmetových komisií, pravidelne sa hromadne stretávať s rodičmi, podávať individuálne konzultácie a riešiť individuálne problémy žiakov. Okrem toho sa denne musí pripravovať na vyučovanie, vedie pedagogickú a inú dokumentáciu, pripravuje žiakov na súťaže, na vystúpenia v rámci školy i mimo nej, vedie mimoškolskú činnosť a musí sa venovať neustálemu vzdelávaniu, kde získava kredity, aby si zvýšil plat, a zároveň aj individuálnemu samovzdelávaniu a tvorbe učebných materiálov, napríklad pracovných listov, testov a podobne. Nehovoriac o tom, že písomné práce a testy opravuje a hodnotí neustále. Takže ak má učiteľ napríklad 25-hodinový povinný úväzok, do 40-hodinového pracovného týždňa mu zostáva 15 hodín mimo vyučovacej povinnosti, čo by bolo tri hodiny denne. A ak ste pozorne počúvali jeho náplň práce, je podstatne širšia, aby sa do troch hodín denne zmestil, takže o nejakom časovom benefite tu nemôže byť ani reči.
Áno, pokiaľ všetko funguje správne, tak učiteľ pôsobí v teple a v pomerne čistom prostredí, pokiaľ ide o školskú budovu, no pri neustálom kontakte s deťmi je vo zvýšenej miere vystavený vírusovej či bakteriálnej nákaze, keďže tie často navštevujú školské zariadenie choré, rovnako ako je vystavený enormnej psychickej záťaži, čo je v kombinácii s vírusmi veľmi negatívna kombinácia. A vysoká psychická záťaž je preukázateľným faktorom, pretože okrem zodpovednosti za životy a zdravie detí, ktoré majú v pracovnom procese a povedzme si rovno, že už tento fakt je mimoriadne zaťažujúci, pretože deti i pri správnom vedení sú nevyspytateľné, je na nich zodpovednosť i za priebeh vyučovacieho procesu, jeho výsledky i zverené iné hodnoty, rovnako ako neustále riešenie kolektívnych a individuálnych problémov detí a prípadne ich rodičov.
Garancia stáleho platu a rovnako aj jeho vyplatenia je daná zákonom. No Zákonník práce ju v skutočnosti garantuje všetkým zamestnancom. To nie je benefit, ale pravidlo. A pokiaľ sa pozrieme na tzv. "slušný zárobok", tak zistíme, že aj platové ohodnotenie je sotva dostatočné. Podľa školského hodnotenia na štvorku. Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v národnom hospodárstve za rok 2018 bola 1 013 eur. Podľa údajov Slovenského štatistického úradu bola priemerná mzda v školstve za rok 2018 1 006 eur, a to v predškolskej výchove 807 eur, na základných školách 960 eur, stredné školstvo 1 045 eur, vysoké školstvo 1 215 eur, ostatné vzdelávanie 992 eur a pomocné vzdelávacie činnosti 1 250 eur.
Štatisticky to nepôsobí až tak zle, keďže rozdiel je len sedem eur oproti mzde zamestnanca v národnom hospodárstve. Učiteľom mzda rastie a môžu byť spokojní, ale ako všetci dobre vieme, štatistika je jedna vec vzhľadom na parametre, ktoré zahŕňa, a realita je zvyčajne iná. V súčasnosti je plat nastupujúceho učiteľa základnej školy, čiže človeka s vysokoškolským vzdelaním, i s príplatkom 805 eur. Pre porovnanie, nástupný plat bez vysokoškolského vzdelania, napríklad predavač v Lidli, ktorý má 35-hodinový pracovný týždeň, je 870 eur plus garantovaný zmluvný nárast prvé štyri roky, operátor call centra Bratislava má garantovanú mzdu 950 až 1 500 eur, predavač v Kauflande 930 eur plus garantovaný zmluvný nárast na prvé štyri roky, pracovník výrobne nábytku v Žiline 730 až 1 100 eur. A minimálna mzda stanovená pre rok 2019 je 520 eur. Čiže za prácu, na ktorú nepotrebujete takmer žiadnu špecifickú kvalifikáciu iba zaučiť sa. Zároveň mladí učitelia zarábali v roku 2016 v priemere len 61 % platu vysokoškolsky vzdelaných rovesníkov vo veku 25 až 34 rokov, v krajinách OECD to bolo 97 percent.
Predložený návrh zákona chce podľa slov predkladateľov i Inštitútu vzdelávacej politiky zlepšiť tento stav tým, že učiteľom v regionálnom školstve zvyšuje platovú tarifu o 9,5 % a zároveň spomalí nárast platov za odpracované roky počas prvých 16 rokov praxe, ktorý bol doposiaľ 1 %, na 0,25 % do ôsmich rokov praxe a 0,5 % od deväť rokov praxe. Takže tarifný plat nastupujúceho učiteľa narastie na neuveriteľných 881,50 eura a každý rok sa bude zvyšovať o štvrť percenta. Príplatky sa síce znižujú z 24 % na 14 %, ale vďaka zvýšenej tarife sa pre učiteľov podľa inštitútu nič nezmení. Učiteľov s vyšším počtom rokov praxe sa dané opatrenia dokonca takmer nedotknú. Takže všetci môžu byť spokojní, najmä začínajúci učitelia. Ich finančná motivácia zotrvať pri tomto povolaní sa naozaj, v úvodzovkách, reálne zvýši.
Pri tom, ako stúpli ceny energií a neúmerne sa zvýšili ceny potravín, čím sa celkovo zvýšili životné náklady, a rovnako sa sprísnili požiadavky napríklad na hypotekárne úvery a zvýšili sa ceny bytov i nájmov, najmä vo väčších mestách, je navrhované zvýšenie len výsmechom. Nehovoriac o tom, že reálne zvýšenie platu môžu učitelia očakávať podľa nového zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch až po vykonaní prvej atestácie, ktorá je však podmienená piatimi rokmi praxe. Ďalšie reálne stabilné zvýšenie môžu očakávať po druhej atestácii, ktorú však môžu absolvovať až po ďalších piatich rokoch praxe od prvej atestácie. Po 12 rokoch praxe možno dostanú aj s príplatkami 1 200 eur brutto.
Takto nastavené kritériá iba ťažko udržia mladých ľudí v regionálnom školstve dlhodobo, a to najmä vo väčších mestách, pretože ich príjmová perspektíva je pri množstve vykonanej práce a nutnosti neustáleho sebavzdelávania i inštitucionálnym spôsobom minimálne nedôstojná. Týmto spôsobom si mladých vzdelaných učiteľov nemáme šancu udržať.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak nám naozaj ide o modernizáciu a progres školstva, o spokojnosť a kvalitu pedagógov, prestaňme už konečne prijímať proforma nastavené populistické návrhy a nastavme systém tak, aby sme udržateľne mohli skvalitňovať vyučovací proces, a reálne podporujme ľudí, ktorí majú záujem a snahu túto tortúru každodenne podstupovať. Podporme ich a oceňme, a to nielen morálne, ale aj finančne. Pre začiatok 9,5-percentné zvýšenie tarifných platov, áno. Ostatné navrhované zmeny, nie. A pustime sa do širokej diskusie ako ďalej. Ako nastaviť kritériá tak, aby ohodnotenie pedagógov a odborných zamestnancov v školstve zodpovedalo úrovni požiadaviek na nich kladených. Pracovných i kvalifikačných. Ako nastaviť kritériá tak, aby tí najlepší učili budúce generácie, napríklad ako vo Fínsku. Ako nastaviť systém tak, aby nám mladá generácia neabsentovala vo výkone vzdelávacieho procesu, ale bola jeho progresnou súčasťou. Takto navrhnutým zákonom to však dosiahnuť určite nemôžeme.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, práca učiteľa patrila ešte pred niekoľkými desiatkami rokov k najváženejším a k najvýznamnejším zamestnaniam. Žiaľ, to je už len dávna minulosť. Kvalita vzdelania a celkove školstva na Slovensku sa pomaly stáva nosnou a každodennou témou médií, politikov, odbornej i laickej verejnosti. Odhliadnuc od toho, že na Slovensku sa tematike školstva rozumie každý, pomaly už aj tí, ktorí nemajú ukončenú školskú dochádzku, táto oblasť spoločenského života si nepochybne zaslúži zvýšenú pozornosť. Veď bez vzdelanej spoločnosti nemôžeme očakávať, že sa ďalšie generácie stanú nositeľmi pokroku, rozvoja a celkového progresu ekonomiky štátu, čomu by malo priamo úmerne zodpovedať aj zvyšovanie sociálnej úrovne jej obyvateľov.
Nuž, učitelia, ktorí nesú na svojich pleciach ťarchu zodpovednosti za kvalitu vzdelania, ale aj výchovy mladej generácie to zďaleka nemajú také ľahké, ako sa im to snažia podsúvať teoretici, ktorí školskú katedru videli naposledy počas svojich študentských čias alebo v nejakom filme.
Finančná poddimenzovanosť školstva napáchala za tie desaťročia veľa zla. Zasiahla nielen samotný status učiteľa spoločnosti, ktorého degradovala v očiach verejnosti na absolútne neschopného jedinca, pretože si nevie nájsť inú, lepšie platenú prácu, ale aj proces vzdelávania...
Pán kolega, mohol by som vás poprosiť, zo SMER-u... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Burian!
Žarnay, Oto, poslanec NR SR
Ako 20 minút sa tam rozpráva a v pohode. (Zaznievanie gongu.) A nepočuje ani, že ho upozorňujete, takže to je...
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Nech sa páči.
Žarnay, Oto, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. ... pretože si nevie nájsť inú, lepšie platenú prácu, ale aj proces vzdelávania. A to nielen v regionálnom školstve, ale aj na vysokých školách.
Tí, ktorí sa v súčasnosti rozhodnú študovať na pedagogických fakultách alebo iných školách s pedagogickým zameraním, sa stávajú pre mnohých nezainteresovaných predmetom rôznych vtipov, dohadov a špekulácií o ich skutočných zámeroch a motivácii. Pretože kto by už len dnes chcel ísť učiť. Veď platy nielen začínajúcich, ale aj skúsených dlhoročných pedagógov sú tak žalostne nízke, že sa predsa nemôžu stať motiváciou pre človeka, ktorý sa rozhodne ďalšie roky života stráviť za učiteľskou katedrou. No a potom je tu ešte ďalšia často omieľaná téza podsúvaná verejnosti, na pedagogické fakulty idú študovať väčšinou priemerní študenti, ktorí vedia, že budú prijatí a školu ľahko urobia, a tak vlastne potrebujú len nejaký vysokoškolský diplom.
Nepopieram, že výber a príprava budúcich pedagógov na slovenských vysokých školách sa nedá porovnať s obdobím, keď som študoval ja alebo väčšina mojich učiteľov. Nepochybne príčinou tohto stavu je, ako som už spomínal, nízky spoločenský status učiteľa, ako aj dlhodobo neriešené nízke mzdy pedagógov. Samozrejme, netreba zabudnúť na náročnosť tejto profesie.
Ako učiteľ s dlhoročnou praxou som pripravil na maturitné skúšky stovky žiakov. A musím povedať, že ma potešilo, keď i napriek tomu, že som učil na odbornej škole, dokázal som za tie roky motivovať viacerých svojich žiakov, aby išli študovať na vysokú školu učiteľský odbor. V mojom prípade, keďže som učil slovenský jazyk, sa rozhodli ísť študovať slovenčinu. Úprimne ma to hrialo pri srdci, že som v nich dokázal prebudiť záujem o literatúru natoľko, že sa rozhodli kráčať v mojich šľapajach. Bez toho aby som si prisvojoval nejaké zásluhy na ich vnútornom prerode, bola to aj pre mňa motivácia a zadosťučinenie za odvedenú prácu. Povedal by som, že ešte väčšie zadosťučinenie ako výsledná suma na výplatnej páske, ktorá bola skôr trpkou súčasťou celého môjho sedemnásťročného pedagogického pôsobenia. A potom, keď sa mi po skončení vysokej školy prišli poďakovať, to bol o to viac povznášajúcejší pocit, pretože som pochopil, že ich voľba stať sa učiteľom bola nenanútená, slobodná a hlavne úprimná. Väčšina z nich doposiaľ učí, založili si rodiny a ich práca za katedrou ich baví a napĺňa.
Prečo o tom vlastne hovorím? Pretože nič nie je čiernobiele a aj tento príklad poukazuje na to, že skutočne zapáleným mladým ľuďom, ktorí sa rozhodli stať sa učiteľmi aj napriek nízkemu finančnému ohodnoteniu, záleží na ich práci a aj napriek často ťažkým ekonomickým podmienkam ju dokážu vykonávať profesionálne a s láskou. Tým som však nechcel povedať, že si mladí začínajúci učitelia nezaslúžia vyššie platy a že si vystačia aj s tou almužnou, ktorú od štátu dostanú. Len som chcel spochybniť obraz, aký sa tu dlhodobo traduje, že z pedagogických fakúlt odchádzajú nepripravení a hlavne nemotivovaní absolventi, pre ktorých sa vysokoškolský diplom stal len povinnou vstupenkou do kina s názvom život.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dlhé desaťročia je v našej spoločnosti zaužívaným zvykom nazývať povolanie učiteľa či lekára poslaním. Obe povolania sú mimoriadne náročné, zodpovedné a súvisí s nimi neustále vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie. Obe povolanie sú pre spoločnosť nutné a potrebné. Ich nevýhodou oproti iným povolaniam je to, že sú takmer každému na očiach a zároveň, že sú finančne poddimenzované. Učiteľské povolanie, bohužiaľ, ešte viac, nielen finančne, ale aj spoločensky. Určite, určite tieto dve povolania nechcem porovnávať, pretože to ani nie je možné. No kým postavenie lekára je v spoločnosti oceňované, učiteľ je niekde v priemere oceňovaných povolaní. A pokiaľ sa pozrieme na finančné ohodnotenie vzhľadom na kvalifikačné predpoklady, tak si dovolím tvrdiť, že pod priemerom. Hoci spoločenská potreba potvrdzuje, že pokiaľ sa budú rodiť deti, tak ich bude potrebné medicínsky i vzdelanostne zaopatriť, a keďže máme spoločenskú deľbu práce, tak obe povolania sú potrebné. No na rozdiel od lekárskeho povolania je atraktivita učiteľského povolania pre budúcich vysokoškolákov pomerne veľmi nízka. Štúdium učiteľského smeru býva zvyčajne druhou alebo treťou voľbou. Prečo? Ako som už v úvode svojho prejavu vysvetlil, predovšetkým kvôli nízkemu platovému ohodnoteniu i napriek vysokým kvalifikačným požiadavkám pre výkon tohto povolania, nízkym benefitom a vysokej psychickej záťaži.
Bohužiaľ, aj napriek všeobecne známym faktom o spoločenskom postavení učiteľov a ich finančnom ohodnotení – či skôr podhodnotení – sa stále stretávam i s názormi, čo tí učitelia ešte chcú. Veď majú letné a ďalšie prázdniny a my rodičia si musíme brať voľno alebo to riešiť inak. Veď skončia vyučovanie o pol druhej a niektorí aj skôr a majú padla. Sú vždy v teple a v čistom prostredí, na rozdiel od iných zarábajú slušne a majú garantovaný stály plat, takže sa im nestane ako niektorým, že im nevyplatia mzdu vôbec a podobne.
Nuž, na vysvetlenie pre tých, ktorí sa radi nechávajú ovplyvňovať podobnými fámami, použijem niekoľko argumentov. Začnem teda údajnými benefitmi. Dnes už nie je žiadnym prekvapením, že zamestnávatelia ponúkajú týždeň alebo dva dovolenky navyše, takže v ktoromkoľvek hospodárskom segmente sa dovolenka môže vyšplhať i na osem týždňov, čiže 40 pracovných dní, čo je reálne dovolenka učiteľa. Pokiaľ majú deti prázdniny, neznamená to, že má automaticky voľno aj učiteľ. Prázdniny musí pokryť dovolenkou alebo náhradným voľnom, rovnako ako každý iný zamestnanec. Voľná pracovná doba s určitým fixným pôsobením na pracovisku alebo home office je dnes bežný jav v takmer vo všetkých pracovných sférach. Home office si učiteľ môže dovoliť iba cez prázdniny, tu je však limitovaný. Rovnako ako je limitovaný úväzkom, čiže počtom hodín, ktorý je povinný týždenne odučiť. V rámci pohotovosti je povinný suplovať a často i mimo nej. Povinne okrem pracovných porád a pedagogických rád sa musí zúčastňovať i metodických zasadnutí či predmetových komisií, pravidelne sa hromadne stretávať s rodičmi, podávať individuálne konzultácie a riešiť individuálne problémy žiakov. Okrem toho sa denne musí pripravovať na vyučovanie, vedie pedagogickú a inú dokumentáciu, pripravuje žiakov na súťaže, na vystúpenia v rámci školy i mimo nej, vedie mimoškolskú činnosť a musí sa venovať neustálemu vzdelávaniu, kde získava kredity, aby si zvýšil plat, a zároveň aj individuálnemu samovzdelávaniu a tvorbe učebných materiálov, napríklad pracovných listov, testov a podobne. Nehovoriac o tom, že písomné práce a testy opravuje a hodnotí neustále. Takže ak má učiteľ napríklad 25-hodinový povinný úväzok, do 40-hodinového pracovného týždňa mu zostáva 15 hodín mimo vyučovacej povinnosti, čo by bolo tri hodiny denne. A ak ste pozorne počúvali jeho náplň práce, je podstatne širšia, aby sa do troch hodín denne zmestil, takže o nejakom časovom benefite tu nemôže byť ani reči.
Áno, pokiaľ všetko funguje správne, tak učiteľ pôsobí v teple a v pomerne čistom prostredí, pokiaľ ide o školskú budovu, no pri neustálom kontakte s deťmi je vo zvýšenej miere vystavený vírusovej či bakteriálnej nákaze, keďže tie často navštevujú školské zariadenie choré, rovnako ako je vystavený enormnej psychickej záťaži, čo je v kombinácii s vírusmi veľmi negatívna kombinácia. A vysoká psychická záťaž je preukázateľným faktorom, pretože okrem zodpovednosti za životy a zdravie detí, ktoré majú v pracovnom procese a povedzme si rovno, že už tento fakt je mimoriadne zaťažujúci, pretože deti i pri správnom vedení sú nevyspytateľné, je na nich zodpovednosť i za priebeh vyučovacieho procesu, jeho výsledky i zverené iné hodnoty, rovnako ako neustále riešenie kolektívnych a individuálnych problémov detí a prípadne ich rodičov.
Garancia stáleho platu a rovnako aj jeho vyplatenia je daná zákonom. No Zákonník práce ju v skutočnosti garantuje všetkým zamestnancom. To nie je benefit, ale pravidlo. A pokiaľ sa pozrieme na tzv. "slušný zárobok", tak zistíme, že aj platové ohodnotenie je sotva dostatočné. Podľa školského hodnotenia na štvorku. Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v národnom hospodárstve za rok 2018 bola 1 013 eur. Podľa údajov Slovenského štatistického úradu bola priemerná mzda v školstve za rok 2018 1 006 eur, a to v predškolskej výchove 807 eur, na základných školách 960 eur, stredné školstvo 1 045 eur, vysoké školstvo 1 215 eur, ostatné vzdelávanie 992 eur a pomocné vzdelávacie činnosti 1 250 eur.
Štatisticky to nepôsobí až tak zle, keďže rozdiel je len sedem eur oproti mzde zamestnanca v národnom hospodárstve. Učiteľom mzda rastie a môžu byť spokojní, ale ako všetci dobre vieme, štatistika je jedna vec vzhľadom na parametre, ktoré zahŕňa, a realita je zvyčajne iná. V súčasnosti je plat nastupujúceho učiteľa základnej školy, čiže človeka s vysokoškolským vzdelaním, i s príplatkom 805 eur. Pre porovnanie, nástupný plat bez vysokoškolského vzdelania, napríklad predavač v Lidli, ktorý má 35-hodinový pracovný týždeň, je 870 eur plus garantovaný zmluvný nárast prvé štyri roky, operátor call centra Bratislava má garantovanú mzdu 950 až 1 500 eur, predavač v Kauflande 930 eur plus garantovaný zmluvný nárast na prvé štyri roky, pracovník výrobne nábytku v Žiline 730 až 1 100 eur. A minimálna mzda stanovená pre rok 2019 je 520 eur. Čiže za prácu, na ktorú nepotrebujete takmer žiadnu špecifickú kvalifikáciu iba zaučiť sa. Zároveň mladí učitelia zarábali v roku 2016 v priemere len 61 % platu vysokoškolsky vzdelaných rovesníkov vo veku 25 až 34 rokov, v krajinách OECD to bolo 97 percent.
Predložený návrh zákona chce podľa slov predkladateľov i Inštitútu vzdelávacej politiky zlepšiť tento stav tým, že učiteľom v regionálnom školstve zvyšuje platovú tarifu o 9,5 % a zároveň spomalí nárast platov za odpracované roky počas prvých 16 rokov praxe, ktorý bol doposiaľ 1 %, na 0,25 % do ôsmich rokov praxe a 0,5 % od deväť rokov praxe. Takže tarifný plat nastupujúceho učiteľa narastie na neuveriteľných 881,50 eura a každý rok sa bude zvyšovať o štvrť percenta. Príplatky sa síce znižujú z 24 % na 14 %, ale vďaka zvýšenej tarife sa pre učiteľov podľa inštitútu nič nezmení. Učiteľov s vyšším počtom rokov praxe sa dané opatrenia dokonca takmer nedotknú. Takže všetci môžu byť spokojní, najmä začínajúci učitelia. Ich finančná motivácia zotrvať pri tomto povolaní sa naozaj, v úvodzovkách, reálne zvýši.
Pri tom, ako stúpli ceny energií a neúmerne sa zvýšili ceny potravín, čím sa celkovo zvýšili životné náklady, a rovnako sa sprísnili požiadavky napríklad na hypotekárne úvery a zvýšili sa ceny bytov i nájmov, najmä vo väčších mestách, je navrhované zvýšenie len výsmechom. Nehovoriac o tom, že reálne zvýšenie platu môžu učitelia očakávať podľa nového zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch až po vykonaní prvej atestácie, ktorá je však podmienená piatimi rokmi praxe. Ďalšie reálne stabilné zvýšenie môžu očakávať po druhej atestácii, ktorú však môžu absolvovať až po ďalších piatich rokoch praxe od prvej atestácie. Po 12 rokoch praxe možno dostanú aj s príplatkami 1 200 eur brutto.
Takto nastavené kritériá iba ťažko udržia mladých ľudí v regionálnom školstve dlhodobo, a to najmä vo väčších mestách, pretože ich príjmová perspektíva je pri množstve vykonanej práce a nutnosti neustáleho sebavzdelávania i inštitucionálnym spôsobom minimálne nedôstojná. Týmto spôsobom si mladých vzdelaných učiteľov nemáme šancu udržať.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak nám naozaj ide o modernizáciu a progres školstva, o spokojnosť a kvalitu pedagógov, prestaňme už konečne prijímať proforma nastavené populistické návrhy a nastavme systém tak, aby sme udržateľne mohli skvalitňovať vyučovací proces, a reálne podporujme ľudí, ktorí majú záujem a snahu túto tortúru každodenne podstupovať. Podporme ich a oceňme, a to nielen morálne, ale aj finančne. Pre začiatok 9,5-percentné zvýšenie tarifných platov, áno. Ostatné navrhované zmeny, nie. A pustime sa do širokej diskusie ako ďalej. Ako nastaviť kritériá tak, aby ohodnotenie pedagógov a odborných zamestnancov v školstve zodpovedalo úrovni požiadaviek na nich kladených. Pracovných i kvalifikačných. Ako nastaviť kritériá tak, aby tí najlepší učili budúce generácie, napríklad ako vo Fínsku. Ako nastaviť systém tak, aby nám mladá generácia neabsentovala vo výkone vzdelávacieho procesu, ale bola jeho progresnou súčasťou. Takto navrhnutým zákonom to však dosiahnuť určite nemôžeme.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované