46. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Nebudem reagovať na osobné útoky, ktoré tu odzneli, a je mi úprimne ľúto, že každá takáto téma musí okamžite prejsť do osobných útokov. Budem hovoriť len o tom, akým spôsobom možno vnímať práve ten problém, že na jednej strane je niekto na svojom vlastnom území a na druhej strane je niekto ďaleko na cudzom území. Rád by som zdôraznil, že Severoatlantická aliancia a princíp kolektívnej bezpečnosti je postavený práve na tom, že my sme Severoatlantická aliancia. Naši vojaci v Lotyšsku sú chápaní ako domáci vojaci, takisto ako všetci vojaci lotyšskí, americkí, francúzski, britskí, českí, maďarskí, poľskí, atď., atď., sú na našom území, našimi vojakmi, pretože my sme Severoatlantická aliancia. Čiže každý, kto používa tento argument, že niekto je na cudzom území a že tam provokuje, nerozumie, ako funguje kolektívna obrana. Stále a dookola sa pýtam, ak existuje lepšia alternatíva, prečo sme tu o nej ešte od našich kolegov z Ľudovej strany Naše Slovensko nepočuli?
Z času na čas niekto niečo utrúsi o neutralite, takže v tejto súvislosti by som rád dal do pozornosti blog, ktorý už vy ste od roku 2017, môj blog, šesť bodov, prečo je sen o neutrálnom Slovensku nezmysel. Okrem iného preto, lebo si to finančne nedokážeme dovoliť. A porovnávať Slovenskú republiku so Švajčiarskom, Fínskom, Švédskom a ostatnými krajinami, je v tejto súvislosti čistá utópia.
Takže, páni a dámy z KĽSNS, prosím, prečítajte si to a začnite čítať a počúvať s porozumením, pretože toto vám evidentne chýba.

Pán poslanec Drobný.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, z predloženého materiálu vyplýva, že cieľom vyslania našej jednotky je údajné odstrašenie Ruska od akejsi agresie. Nielen zo súpisu počtu mužstva a výzbroje tohto nášho "expedičného zboru" je jasné, že z vojenského a taktického hľadiska je táto aktivita NATO čistým nezmyslom a fraškou. Táto aktivita priam evokuje spomienky na osobnosť našej vojensko-knižnej histórie z našej mladosti na "Dobrého vojaka Švejka". Toho Jozefa Švejka s barlami na vozíku, tlačeného pani Müllerovou, s jeho legendárnym pokrikom "Na Belehrad a túto vojnu vyhrajeme!"
Prípadná vojna v dnešnej geopolitickej konštalácii by sa nevyhla nasadeniu jadrových síl a tie sú v prípade Ruska naozaj odstrašujúce. Akákoľvek civilizácia na Slovensku a v Európe by v dôsledku radiácie a jadrovej zimy zanikla. A to aj v prípade, ak by jadrové nálože nevybuchli priamo na Slovensku, rovnako aj v prípade, ak by Rusko bolo prvým úderom zničené a explodovala by iba ich odvetná sústava jadrových zbraní, poslednej odplaty, známa ako mŕtva ruka či perimeter. A ak by sa aj nejakým zázrakom jadrové zbrane nepoužili, kto by ako ten Švejk tiahol do vojny "Za Junckera pána a jeho rodinu!"?
O profesionálnych vojakov by sme prišli v prvých dňoch vojny a koho by sme mobilizovali? Tú časť dnešnej mládeže, ktorá si v škole osvojila výchovu k liberalizmu, progresivite, nenávisti k vlasti a vlastnému národu? Pri ich úrovni vojenskej kvality by aj románový Jozef Švejk bol nielen dobrým vojakom, ale minimálne členom špeciálnej jednotky. Zamyslime sa logicky. Západ nemá z koho svoje stavy v prípade vojnového konfliktu dopĺňať, kým Rusko stále nezabudlo na brannú prípravu svojho obyvateľstva. Tam sú, na rozdiel od nás, aktivity typu "slovenskí branci" vítané už od základných škôl. Aké má toto dobrodružstvo význam, ak vojenský význam neexistuje? Vidím v tom snahu bruselských elít zakryť pred vlastným obyvateľstvom vlastné spoločenské problémy vytvorením obrazu vonkajšieho nepriateľa.
Bude nám tu chudoba, ceny rastú, znižuje sa úroveň zdravotnej starostlivosti a systém prináša svojim obyvateľom jednu komplikáciu za druhou. Najnovšie schválením nariadenia Európskej únie obšťastnil svojou genialitou vlastníkov motorových vozidiel, so zmenami týkajúcich sa STK a emisnej kontroly. Ale za to bruselské elity mediálne trúbia, ako ochránia občanov pred tzv. ruskou agresiou a určite aj pred agresiou z Marsu. Naši čelní predstavitelia si občas zájdu do Ruska povedať pár pekných slov a urobiť selfie. Prečo nie? Potrebujeme odtiaľ dovážať strategické suroviny. Aby bolo čím Rusku zaplatiť, potrebujeme vyvážať naše výrobky a ideálne priamo do Ruska. Ale kvôli sankciám to údajne nie je možné. Zaujímavé, že sa vyžaduje dodržiavanie sankcií od najchudobnejších členských štátov Európskej únie. Zaujímavé, že tých veľkých a ekonomicky silných členských štátov sa to nejak netýka. Zlepšenie vzťahov s Ruskou federáciou nedosiahneme inak, len naozaj musíme, ako to dievčatko z Andersenovej rozprávky "Cisárove nové šaty" nájsť odvahu povedať, že kráľ je nahý. Kto chce, nech sa tejto šaškárne zúčastňuje, ale na Slovensku nemáme žiadne poznatky o tom, že by ruské vojská mienili začať III. svetovú vojnu. Inak sme ako štát Ruskej federácii na smiech, a to nielen počtom a výzbrojou nášho kontingentu, ale aj s celou zahraničnou politikou štátu.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Uhrík.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, už tretíkrát sa v tomto pléne rozhodujeme o tom, či majú byť slovenskí vojaci súčasťou misie vyslanej na ruské hranice, alebo či majú radšej zostať doma a chrániť Slovenskú republiku. Tie argumenty, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, ktorú som si tiež veľmi pozorne prečítal, sú dokola tie a tie isté. Ako spomínal aj Milan Mazurek, ale aj ostatní naši poslanci, stále sa tam spomína nejaká, nejaká hrozba. Pričom v celej dôvodovej správe a ani v tejto diskusii nebola jasná odvaha pomenovať, kto je tou hrozbou. Paradoxne to museli urobiť poslanci zo strany SaS, ktorí, a to im ide ku cti, sa aspoň hrdo prihlásia k svojmu presvedčeniu. Ale zo strany SNS, zo strany predkladateľov sme sa o tej hrozbe reálne nedopočuli nič. Kto je tá hrozba, ktorá ohrozuje pobaltské štáty, ktorá ohrozuje aj Slovenskú republiku, keďže my musíme ísť pobaltským štátom pomáhať?
V dôvodovej správe sa píše, že jeden zo základných elementov aliančnej obrannej stratégie je už dlhšiu dobu princíp odstrašenia. Schopnosť obrany a odstrašenia je podporená náležitými spôsobilosťami, nukleárnymi, konvenčnými, ako aj protiraketovými, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Znie toto ako nejaká snaha o zlepšovanie spolupráce, o zlepšovanie vzťahov s východnými partnermi, s tou Ruskou federáciou? Je vyslanie mechanizovanej roty 152 vojakov, 36 kusov kolesovej techniky, 12 kusov pásovej techniky, stovky ručných zbraní, mínometov, granátov, munície snahou o zlepšenie vzťahov s Ruskou federáciou? Načo je to dobré pre Slovensko, aby naši slovenskí vojaci išli pár kilometrov od ruských hraníc s kolesovou a pásovou technikou? Ak sa niečo zomelie na tých hraniciach, ak tam padne nejaký nešťastný výstrel, ako pred mnohými vojnami, pred I. svetovou vojnou, niečo sa zomelie, nejaký konflikt, kto bude prvou obeťou tejto vojny? Budú to Američania, budú to Francúzi? No samozrejme, že to budú zase štáty, ktoré sú na východnej hranici Severoatlantickej aliancie, to znamená medzi nimi aj Slovenská republika.
Neverím tomu, že ako prvý pôjde na východný front bojovať napríklad ten kapitán Danko, ktorý neuniesol ten princíp odstrašenia a po svojom prejave teda naozaj zbabelo z tejto sály ušiel. A pritom je to ten istý kapitán Danko, ktorý chodí do toho Ruska, klania sa tam ruským predstaviteľom, snaží sa údajne nadväzovať dobré vzťahy s Ruskou federáciou, tak to on sám nazýva, a ten istý človek potom o pár dní na to, po návrate z Ruska, predkladá, alebo teda jeho strana, jeho nominanti predkladajú vyslanie slovenských vojakov na ruské hranice. No nie je toto schizofrénia? A robí to preto, lebo Američania povedali, lebo naši spojenci zo Severoatlantickej aliancie povedali.
Bolo tu spomenuté, že sme členmi Severoatlantickej aliancie. Naozaj sme, to je nespochybniteľné. A že Severoatlantická aliancia prijíma rozhodnutia konsenzom, dobre, budiš. Kto nás teda núti poslať tých našich vojakov na tie ruské hranice? Veď predsa môžme povedať, že v rámci konsenzu, v rámci toho demokratického rozhodovania NATO my s tým nesúhlasíme. Nech tam idú Američania, nech tam idú z Orlanda, alebo neviem odkiaľ, ale Slováci môžu zostať doma. Ak je NATO taká demokratická organizácia, za akú sa vydáva, tak by to predsa mali pochopiť.
Sme členmi severoatlantického, ale nedávno, nedávno, je to len pár dní dozadu, ja som bol vtedy v Bruseli, kedy som čítal správy o tom, škandál prvého, I. stupňa medzinárodnej úrovne, kedy americké vrtuľníky vraj nemohli dotankovať palivo na letisku v Piešťanoch. Vraj sme sklamali našich spojencov, našich partnerov v NATO. Pán Klus, pani Cséfalvayová sa rozplývali v médiách, že čo to má znamenať, že akú vizitku toto robí pre Slovensko? Pritom ja nevidím nijaký problém. Keby tu nebolo amerických vrtuľníkov, tak nemusia dotankovávať a nie je tu žiadny problém. Naozaj je to tak jednoduché. Načo sú tu tie americké vrtuľníky? Načo prelietajú deväť, 8-tisíc kilometrov od amerického územia nad slovenským územím? Sú slovenské vrtuľníky nad územím Spojených štátov amerických? Tankujú tam naše helikoptéry? Je tu nejaká vojna alebo je tu nejaká hrozba? Načo sú tu? Na čo je to dobré? Najprv nenatankovali, potom Lajčák zapískal, Slovenská národná strana ustúpila a nakoniec, samozrejme, všetko je zase po starom.
Sme členmi Severoatlantickej aliancie, prekladateľom tohto návrhu je minister obrany pán Gajdoš. Ja si pamätám len mesiac dozadu, alebo pár týždňov dozadu pred európskymi voľbami to bola práve Slovenská národná strana na čele s pánom Paškom, ktorá tak urputne bojovala proti prítomnosti amerických vojsk, proti zriadeniu tej americkej základne na Slovensko. Pán minister Gajdoš starostlivo držal u seba zmluvu o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi americkými, aby to pred voľbami tesne mohli SNS-kári vytiahnuť, aby mohli proti tomu bojovať. Na výboroch boli zápasy. Blaha chránil Lajčáka, SNS-ka zasa svojho ministra. Obidvaja vedeli, ako tá zmluva vyzerá, nikto to nechcel zverejniť, pretože keby to ľudia videli, tak by neviem, čo spravili, ale určite by ich teda nepochválili. Pravdepodobne skôr by nabehli na ministerstvo, prípadne sem do Národnej rady a spravili by s tým krátky proces. Ešte pred mesiacom Slovenská národná strana bojovala proti prítomnosti americkej armády na Slovensku a týždeň alebo koľko, pár týždňov po voľbách presne naopak, presne naopak, schvaľuje tankovanie amerických vrtuľníkov na Slovensku v rámci spojeneckej spolupráce a posiela našich vojakov spolu s americkými vojakmi na ruské hranice.
Naši vojaci budú na tých ruských hraniciach skutočne spolu s Američanmi a v tejto súvislosti, keď tu bolo povedané mnoho o Rusku, aké strašná hrozba je pre svet, pre Európu, pre Slovensko, pre pobaltské štáty, Ruská federácia a prečo tam treba teda ich odstrašovať, tak mi nedá povedať, že naši vojaci budú na tej istej hranici, ale na strane Spojených štátov amerických, a len dnes sme svedkami provokačných konfliktov, ktoré Spojené štáty americké vo svete rozdúchavajú.
Len teraz, teraz vrcholia konflikty a provokácie, ktoré Spojené štáty sa snažia vyvolať v súvislosti s Iránom. Ja keď čítam tie správy z Iránu, to je ako cez kopirák, naozaj, s Líbyou, s Irakom, so Sýriou. Vymyslené kadejaké teroristické útoky na nejaké tankery, ktoré popiera Irán, ktoré popiera Japonsko, ale Američania najlepšie vedia, kto je za tým, kto to spôsobil, skrátka ako cez kopirák, americké tajné služby dodávajú informácie nespochybniteľného charakteru, v úvodzovkách, o tom, aký je Irán zlý, všetci ostatní to popierajú a Američania silou-mocou hľadajú zase zámienku, ako kvôli rope napadnúť ďalší štát. A my chceme byť súčasťou po boku týchto vojakov na ruských hraniciach. Veď to je na hlavu postavené absurdne. Kde príde, kde prídu Spojené štáty americké, paradoxne tam vládne vojna, tam vládne totalita.
Spojené štáty, armáda Spojených štátov amerických ešte neodišla zo žiadneho štátu dobrovoľne. Zo žiadneho štátu dobrovoľne. Jedine z Vietnamu odišli, aj (povedané s pobavením) to nebolo dobrovoľne. Čiže ja nemám nič proti americkému ľudu. Ja si myslím, že americký ľud ako taký, ten bežný ľud je v zahraničnej politike Spojených štátov, v tej agresívnej rozpínajúcej sa politike amerických štátov, Spojených štátov amerických rovnako nevinne, ako je napríklad aj slovenský ľud v politike súčasného vyslania slovenských vojakov na ruské hranice. Čiže nič proti americkému ľudu, ale my v našej strane, v Ľudovej strane Naše Slovensko sme naozaj striktnými odporcami tej expanzívnej, agresívnej americkej zahraničnej politiky.
Dobre, môžme byť spojencami s rôznymi krajinami, ale rovnocennými spojencami, ktorí môžu mať a musia mať právo povedať, že s týmto súhlasíme a s týmto nesúhlasíme. A nie ako nejakí mopslíci, ktorí sa budú klaňať a budú robiť všetko to, o čo ich veľký brat zo Spojených štátov amerických požiada. Čiže žiadne konflikty, žiadne provokácie. Naši vojaci majú zostať doma na slovenských hraniciach, majú chrániť Slovákov, môžu byť v slovenských uliciach, pomáhať v oblastiach, kde je naozaj tá bezpečnosť kritická, napríklad na východnom Slovensku, ale, prosím vás, neposielajme ich na ruské hranice, kde naozaj nemajú čo robiť.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Mazurek.

Miňo, keď vystupoval pán kapitán, tak hovoril o tom, že my máme zodpovednosť, my máme povinnosť plniť si nejaké tie aliančné povinnosti a potom tu bolo zase povedané, že tam sa všetko v rámci aliancie, ako si spomínal, prijíma konsenzom. To znamená, my nemáme žiadnu povinnosť, žiadnu zodpovednosť, nikde v zmluve o NATO sa nepíše, že máme povinnosť posielať slovenských vojakov strašiť na ruské hranice a tie klamstvá o tom, už tretíkrát, že je to dočasná prítomnosť, jednoducho už nikto nemôže brať vážne.
My sme to hovorili úplne na začiatku, keď to bolo predkladané prvýkrát, že toto polročné pôsobenie bude neskôr predĺžené o ďalší rok, o ďalší rok a takto to postupne bude predlžované v podstate donekonečna. Lebo, presne, ako si hovoril ty, kde raz vstúpi noha amerického vojaka, odtiaľ už dobrovoľne neodíde. A práve preto sa intenzívne snažia pôsobiť po celej Európe.
Tento konfrontačný tón, táto neustále sa prehlbujúca agresia, snaha o vyprovokovanie Ruskej federácie, ako si presne hovoril, k tomu, aby došlo k nejakému jednému nešťastnému výstrelu, k jednej nešťastne vypálenej rakete v nejakom nedorozumení, môže spôsobiť doslova vojnu, ktorá zasiahne stovky miliónov obyvateľov Európy. To môže mať katastrofické dopady, ale my sa na tomto podieľame, na tejto šialenosti, ktorá nie je ničím odôvodnená, ktorá nie je proste postavená na žiadnych racionálnych základoch. Presne tak, ako si zase hovoril, ako to bolo v Iraku, v Sýrii, v Líbyi, kde proste si Američania robia, čo chcú. Vraždia milióny ľudí, bombardujú, koho chcú, a my sa na toto pozeráme. Tá Severoatlantická aliancia, o ktorej tu píše pán predkladateľ v tom návrhu, že je postavená na hodnotách demokracie, ľudských práv, slobody, v Juhoslávii sme videli, srbský národ si dobre pamätá, akú slobodu, aké ľudské práva NATO zastupuje.
A práve toto celé my jednoducho nemôžme podporovať a preto som nesmierne hrdý na to, že ako jediná politická strana tu v pléne bojujeme proti vyslaniu slovenských vojakov opätovne na ruské hranice.

Pán poslanec Paška.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, len malá korekcia. Viete, slovenskí vojaci idú do pobaltských krajín na pozvanie týchto krajín. Nejdú tam na základe nejaké rozhodnutia, príkazu z NATO. Oni tam idú preto, že pobaltské krajiny požiadali o takúto asistenciu, o takúto podporu členské štáty Európskej únie. A keďže Slovenská republika je jedna z tých krajín, ktoré prisľúbili pomoc pobaltským krajinám, tak tam posielame našich vojakov, vysielame ich tam v podstate dočasne. Sú to rotácie, ktoré sú po šiestich mesiacoch, a teraz ak sa vrátime k tomu, že máte pocit, že to nebude, že to bude naveky, no nie je to naveky. Akonáhle občania Litvy, Lotyšska, pobaltských krajín rozhodnú o tom, že ich tam nechcú mať, tak tí naši vojaci budú musieť odísť a odídu dobrovoľne veľmi radi. My ich stiahneme veľmi radi. Takže pokiaľ budú mať občania krajín Lotyšska, Estónska a Litvy obavy o svoju existenciu, tak budú tam mať málo početné jednotky aj z Maďarska, aj z Poľska, aj zo Slovenska, možno aj z Česka a z ďalších krajín Európskej únie, ktorí im budú garantovať istú mieru ochrany istoty. Ale určite tam nebudú ani americké vojská v nejakom veľkom počte a som presvedčený, že akonáhle si oni dobudujú armádne sily, vlastné armádne sily, tak naše sa budú môcť stiahnuť a budú slúžiť v prospech Slovenskej republiky u nás doma. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Uhrík.