46. schôdza

Ďakujem za slovo. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý je predmetom teraz diskusie a rozpravy, podľa mňa vláda, alebo chce nastoliť legitímny cieľ, aby sudcov sme mali vždy nestranných, nezaujatých. Samotné legislatívne riešenie už nechám na pôsobnosť rozhodnúť sa pre Národnú radu. Ale ako ten, kto obhajoval to podanie vo veci štátneho občianstva pred Ústavným súdom, tak musím povedať, že ani toto riešenie podľa mňa nie je najlepšie, ani v tomto pozmeňovacom návrhu, ale nechám to na posúdenie potom zákonodarnému zboru. A nechcem sa ďalej vyjadrovať k tomu, lebo kebyže náhodou to bude predmetom rozhodovacej činnosti Ústavného súdu, aby som načo, aj niečo neprejudikoval.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ja len v krátkosti. Rád by som požiadal o hlasovanie v utorok o sedemnástej hodine.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o ukončení niektorých exekúcií, exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2018 - 2020, v ktorom si vláda Slovenskej republiky určila za cieľ zabezpečiť rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov v exekučnom konaní a súčasne pomôcť občanom, ktorí najmä v dôsledku exekúcií ocitli v dlhovej pasci.
Cieľom novej právnej úpravy je poskytnúť efektívne vyriešenie aktuálneho problému dlhodobého vedenia tzv. starých exekučných spisov, ktoré spočíva v zastavení niektorých starých exekúcií, v ktorých nedochádza ani k zexekvovaniu majetku povinného, keďže je nemajetný, ani k zastaveniu exekúcie, keďže oprávnený k zastavenie exekúcie nenavrhne z dôvodu rizika, že bude znášať trovy exekúcie a to priamo zo zákona.
Návrh zákona súčasne so zavedením osobitného mechanizmu zastavenia tzv. starých exekúcií dáva oprávneným možnosť podať opravný návrh na vykonanie exekúcií, avšak už podľa platných a účinných právnych predpisov v čase podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.
Navrhuje sa zákonom v ustanovení podmienok ponechať účinky úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného v starej exekúcie zachované.
Účinné správne úpravy navrhujeme od 1. januára 2020. Čiže je tu dostatočný priestor oboznámiť sa s danou problematikou a s novou právnou úpravou, ale aj sa pripraviť dotknutým orgánom, či exekútorom, súdom, s dopadmi, na dopady tohto zákona.
Bude to mať vplyv, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, sčasti aj na podnikateľské prostredie, negatívne, ale aj pozitívne vplyvy na sociálne, na sociálnu oblasť. Sú to, všetko rozpracované v tých položkách.
Čo sa týka spoločnej správy, tak sa stotožňujeme so spoločným hlasovaním a so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a odporúčam tiež ako predkladateľ tohto návrhu zákona tieto schváliť.
Ešte v úvodnom slove mi dovoľte, pred tým, ako sa rozvíri zas debata, zastavenie starých exekúcií a exekučná amnestia. To sú úplne dve rozdielne veci. Ministerstvo nateraz nepristúpilo k exekučným amnestiám predovšetkým z dôvodu financií, ale aj z dôvodu toho, že zámerom ministerstva teraz nevedelo a nemohlo byť doriešenie exekúcií ako takých, exekučných titulov ako takých. Na to treba viac rezortov. Rezort mal na starosti doriešiť tzv. staré exekúcie, ktoré zaťažujú nielen samotných exekvovaných, ale aj exekútorov, ale predovšetkým súdny systém ako taký.
V čom je problém? My v tomto sme len správcovia spisov, starých spisov, 10-, 15-, x-ročných. Nič sa na základe týchto spisov nevykonáva, nevymáha sa. V ktorých sa vymáha, tie sa nezastavujú. Čiže bavíme sa o spisoch, o exekúciách, kde ten povinný je nemajetný a kde ten oprávnený nenavrhne zastaviť exekúciu, lebo v tom momente by musel zaplatiť exekútorovi všetky trovy, ktoré s tým súvisia. Čiže ten balvan, ktorý je na začiatku, keď niekto objednal exekútora, že v prípade nevymoženia finančných prostriedkov alebo nejaké majetkové časti bude musieť ten oprávnený zaplatiť, tlačí pred sebou súd v prospech toho oprávneného, že kým súd to konanie nezastaví, on platiť nemusí.
To, že zaplatenie je povinný, bohužiaľ, to už je iný faktor, za to súdy nemôžu, že ten povinný nemá majetok. Aj teraz v platnom právnom poriadku súd by mohol zastaviť exekúciu pre nemajetnosť. Čiže je táto možnosť, ale to by sme potrebovali 2,6 mil., to je podľa exekučného, registra exekúcií, alebo podľa súdneho manažmentu, to je 3,2 mil., lebo rozdiel je v tom, že exekútor, keď odovzdá poverenie, on už tú exekúciu vyčiarkne z registra exekúcií, ale kým my to nespracujeme a nezastavíme, tak samozrejme v súdnom manažmente tá exekúcia je naďalej vedená. Čiže podľa dnes platného právneho stavu, kebyže necháme sudcom, aby v každom konaní, v takomto konaní, kde je nemajetnosť, kde je stará exekúcia a je možné zastaviť pre nemajetnosť, to je 3,2 mil., tak vyrátajte, koľko asi by to mohlo trvať rokov, kým by sme tento stav napravili a očistili súdy, malé súdy, kde sú, nieže tisíce, niekde sú, je viac, 80-, 90-, niekde je viac ako 100-tisíc starých exekúcií. A to sa nedá zvládnuť v časovom horizonte, ktorý je pre túto spoločnosť prijateľný. A pre spoločnosť nie je prijateľný ani ten stav, že aj z dôvodu z tohto, kde dosť veľkú časť súdnej agendy zaberajú staré exekúcie, nedochádza k včasnému spravodlivému rozhodnutiu v iných veciach, kde ešte to rozhodnutie má zmysel, kde rozhodujeme o právach a povinnostiach, kde rozhodujeme o vine a nevine, kde rozhodujeme o osude maloletých detí, lebo máme stovky, tisíce, ba desaťtisíce a státisíce starých exekúcií na prvom súde, kde vlastne nič nerobíme len správcu za 16,50 roky rokúce, ale výsledný efekt poznáme. Ten nemajetný nebude mať majetok. Keď bude mať, tak je možný repodaj. Čiže nikomu sa neublíži, môže znova podať návrh na exekúciu, dokonca máme tam aj možnosti zabezpečenia tých zabezpečovacích práv, ktoré už dnes niektorí majú, čiže oni keď to podajú, tak všetky práva im budú zachované.
Keď dáme tú rečnícku otázku, že v čom je ten návrh zlý. To, že ten oprávnený bude musieť zaplatiť, ale nie celkovú sumu, ktorú by sme mu vedeli vyrátať na základe vyhlášky, ale paušál 35 eur? No, musel by zaplatiť aj tak, kebyže nemáme tam tento zákon, a oveľa vyššiu sumu.
Alebo ďalšia otázka, že kebyže nepredložíme tento návrh zákona, ten nemajetný povinný by zaplatil? No nie, nezaplatil, lebo nemá z čoho. A každý subjekt, každý oprávnený, či to je verejnoprávny, či to je Sociálna poisťovňa, ministerstvo vnútra, zdravotná poisťovňa, ale aj súkromné zdravotné poisťovne, ale aj subjekty súkromného práva na základe tohto zákona sa budú musieť vysporiadať racionálne logikou dobrého gazdu, hospodárne, že ktoré exekúcie podajú znova, na ktoré subjekty. Subjekt, ktorý, fyzická osoba, ktorý má 60, 70 exekúcií na krku? Oplatí sa mi naňho dať tú osemdesiatu? Tak to musí, musia rozhodnúť.
Nikto s tým nič roky nerobil, tak teraz, keď už fakt nám to prehupuje do takých sfér, že už to je neúnosné, treba aj podľa expertov z Rady Európy pristúpiť k veľmi ráznemu kroku.
Na druhej strane je legitímna aj tá otázka, ktorú nastolila pani poslankyňa Žitňanská, alebo pán poslanec Pčolinský zvykne nastoliť, samotné tituly exekúcií. Ale toto nie je témou dnešného dňa. Môže byť predmetom ďalšieho zákona, politického súperenia, lebo tam sa potom vyskytujú ďalšie legitímne otázky, že prečo by mali platiť ostatní, ktorí platia svoje dane. Lebo toto, keď niekto hovorí, že to evokuje k tomu, tento zákon, aby dlžníci neplatili, no, zďaleka nie. Dlžník, ktorý má majetok aj tak bude zexekvovaný. Prepodajom jednoducho. Ide sa ďalej. Ten, kto nemá majetok, ten aj tak ten majetok nemá. Čiže preňho, či to je x-tá ďalšia exekúcia, je bezpredmetná, lebo je v takej pasci, že môže mu pomôcť akurát tak osobný bankrot, alebo ďalšie riešenie, ktoré pripúšťa náš právny poriadok, alebo možno tiež nejaké mimoriadne legislatívne riešenie, ale už asi nie v gescii ministerstva spravodlivosti.
Vážené dámy, vážení páni, chcem vás požiadať o podporu tohto, síce veľmi výnimočného, nesystémového návrhu, ale veľmi potrebného, ktorý keď sme to prebrali so subjektami, ktorým fakt ide o objektívne záujmy, tak každý s týmto návrhom súhlasil.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1779 z 13. mája 2019 pridelila vládny návrh zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1445) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to aj ako gestorskému výboru, a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor vládny návrh zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť, zákona nie ústavného.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 18. júna 2019. Týmto uznesením ma výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania a pri rokovaní o návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predseda, prosím vás, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia. Pred chvíľou pán minister povedal, že dlhé roky tu nikto nič nerobil. V marci 2016 boli voľby, teraz máme rok 2019, táto vládna koalícia s tým nič nerobila posledné tri roky. A keď už to vyzeralo, že sa ide robiť, tak už nebola ministerka, prišiel nový minister, ktorý to chcel urobiť inak, lebo návrh pani ministerky, na ktorom vládna koalícia vyše roka pracovala, boli tam desiatky stretnutí v rámci koalície k tomuto, odborných skupín, tak z mesiaca na mesiac už to nebol dobrý návrh. Dobre.
Pán minister priniesol návrh zákona, ktorý má čiastočne vyriešiť tento problém. Úprimne povedané, nechce sa mi to rozoberať dopodrobna, ale tak zaujímajú ma nejaké veci k tomuto vášmu návrhu, pán minister.
Asi sa zhodneme na tom, že exekúcia je zastavená, keď súd doručí uznesenie o zastavení exekúcie. Dobre hovorím? Oprávnený dá návrh na zastavenie exekúcie a súd musí vydať rozhodnutie o zastavení exekúcie. Ale súd musí ešte potom poslať doložku právoplatnosti. A až potom je exekúcia zastavená.
Čo to znamená v praxi? Sám ste, pán minister, povedali, že aj malé okresné súdy majú desaťtisíce spisov. Áno, je to tak. Mnohé majú 50-, 60-, 70-tisíc spisov exekučných. Trvá roky, roky, kým vyplatené exekúcie je súd schopný vydať rozhodnutie o zastavení exekúcie. V mojom prípade to trvalo osem rokov, aj to vtedy, keď som niekoľkokrát volal na okresný súd, či sú normálni a nevedia za osem rokov vydať jedno rozhodnutie. Lebo stále svietim v registri exekúcií. Človek má stále zablokovaný účet. Si, pán minister, predstavte, že exekúcia je vyplatená a vy roky naďalej máte zablokovaný účet exekútorom, lebo rozhodnutie ešte nie je právoplatné, lebo okresný súd ešte nebol schopný za roky vydať rozhodnutie o zastavení.
A aj keď ho vydá, čakáte roky, kým súd pošle doložku právoplatnosti. A až potom je exekúcia zastavená.
A teraz mi povedzte, pán minister, týmto vaším zákonom sa "zastaví", koľko asi tých exekúcií? Plus-mínus? Neviem, 2,6 mil., to je číslo, ktoré okresné súdy, resp. súdy, kde sú tie spisy, budú musieť vydať rozhodnutie o zastavení... (Reakcia predkladateľa.) Že paušálne? Zo zákona? Dobre, dobre, beriem.
Osobne si myslím, osobne si myslím, že tento zákon spôsobí tak či tak obrovský chaos na súdoch v exekučných spisoch, a osobne si myslím, že tým ľuďom nijako nepomôžete. Pomôžete možno súdom. Pomôžete možno súdom.
Pán minister, keď chcete reagovať, môžte stlačiť gombík, môžte sa prihlásiť po mne do rozpravy. Ja som vám do reči neskákal, hoci som mal chuť. Čiže skúste aj vy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ale potom sa nepýtajte pána ministra, že či je to tak alebo onak. To si navzájom vymieňate názory (vyslovené s pobavením).

Pčolinský, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci, za upozornenie, beriem na vedomie.
Vy týmto zákonom možno pomôžete súdom, ale nepomôžete ľudom. Práve kvôli tomu, že teoreticky na druhý deň, teoreticky na druhý deň, hovorím to obrazne, môžu oprávnení opäť podať návrh na vykonanie exekúcie.
Čiže ja sa pýtam, prečo by niekto, kto má v rukách nejakú pohľadávku, prečo by sa jej mal vzdať? Jasné, že väčšina oprávnených návrh na vykonanie exekúcie opäť podá, pretože by boli hlúpi, keby sa vzdali svojich pohľadávok. A viete prečo? Pretože oni si kľudne počkajú, až kým ten človek sa nestane poberateľom starobného dôchodku. Oni s tým nemajú problém. Mne nejeden exekútor povedal, že jemu vyhovuje, že keď ľudia neplatia, alebo keď mu platia po 10 euro mesačne, lebo viacej nemajú, lebo budú mu platiť celý život. A on si kľudne počká, hoci nemajú majetok, hoci nemajú príjem, alebo pracujú načierno, on si kľudne počká na starobný dôchodok, majú isté peniaze. A potom máme problém napríklad, že Sociálna poisťovňa eviduje, myslím, že 39-tisíc starobných dôchodcov v exekúcii, ktorí potom samozrejme majú problém vyžiť z toho zvyšku, čo mu exekútor nechá.
Osobne si myslím, že tento návrh zákona nijako nepomôže ľuďom, možno pomôže súdom, to uznávam, možno pomôže súdom, tých súdov je. Tých spisov je toľko, že jednoducho tie súdy nie sú schopné s touto agendou robiť. A naopak, neberiem argument, že osobný bankrot rieši problém, lebo to častokrát používate, že osobný bankrot rieši problém, pretože, bohužiaľ, to nie je vaša chyba. A to je možno aj pre vás, že ak by sa personálne, ale drasticky posilnili centrá právnej pomoci, tak centrum právnej pomoci by bolo možno schopné ročne obhospodáriť násobne viac žiadostí, pretože nie sú schopní ten nával riešiť. Dnes, keď zavoláte na centrum právnej pomoci na východnom Slovensku a poviete, že chcete ísť do osobného bankrotu, tak vám dajú termín o 6 – 7 mesiacov na prvé stretnutie, jednoducho nemajú voľné termíny, nestíhajú to, tých žiadostí je tak veľa. Čiže ja uznávam, že osobný bankrot je riešenie, ale súčasné personálne možnosti Centra právnej pomoci jednoducho nie sú také, aby mohli ten dopyt riešiť. Čiže ak hovoríme o osobnom bankrote, tam skúste radikálne posilniť personálne to Centrum právnej pomoci a tých vybavených žiadostí bude podstatne viac.
A čo sa týka, už len v krátkosti k toľko omieľanej exekučnej amnestii. Exekučná amnestia, ktorú napríklad my sme navrhovali, ona nie je o tom, že škrtneme dlhy a je to nespravodlivé, a neviem čo, lebo niekto si dlhy platí. Skúste si, pán minister, prečítať ten zákon, hej, to vám teraz vraciam. Naša exekučná amnestia hovorí o tom, to je de facto, to je de facto generálny pardon, ktorý Sociálna poisťovňa už urobila niekoľkokrát v histórii, ktorý znamená, že ak zaplatíš istinu, tak ti odpustíme úroky, odpustíme ti penále, odpustíme ti trovy. A my to navrhujeme, my sme to navrhovali len v prípade štátnych inštitúcií, pretože rozumieme tomu, že donútiť alebo dotlačiť súkromné spoločnosti je podstatne zložitejšie, ale štátne inštitúcie, ktoré tvoria viac ako 50 %, ktoré majú viac ako 50 % tých exekúcií, tak štátne inštitúcie to vedia urobiť napríklad, ja neviem, rozhodnutím vlády alebo rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, alebo neviem akým rozhodnutím. Viete to urobiť veľmi rýchlo, viete to urobiť veľmi elegantne a všetci budú spokojní. Lebo najväčší problém častokrát je tam, že tie úroky, tie penále a tie rôzne trovy a všetko možné sú častokrát x-násobne vyššie ako samotná istina. Čiže to, čo my sme navrhovali, je, že zaplať istinu a zvyšok ti škrtneme. To je exekučná amnestia, ktorú my sme navrhovali. My nie sme za plošné škrtanie dlhov, lebo súhlasíme s tým, že to nie je spravodlivé, ak niekto si dlhy vyrobil a teraz sa mu škrtnú, tak v poriadku to nie je. My sme za to, aby si ľudia zaplatili to, čo dlhujú, ale pokiaľ sú x-násobne prekročené tie vymáhané sumy celkové, tak to si myslím, že v poriadku nie je.
Ja dúfam, pán minister, že tento váš zákon v praxi prinesie výsledky, ale opakujem, silne o tom pochybujem. A keďže ho považujeme za nedokonalý a považujeme tento návrh zákona len za takú náplasť na oko, tak my tento návrh zákona nepodporíme.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, ja už som svoje stanovisko k tomuto návrhu zákona povedala, tak preto reagujem len faktickou poznámkou. Faktom je, že je to riešenie, ktoré má pomôcť všeobecným súdom. Dotkne sa, ak som správne počúvala predsedu komory exekútorov na ústavnoprávnom výbore, vo výsledku z tých 2,6 milióna exekúcii starších ako 5 rokov, dotkne sa tento zákona asi 1 až 1,2 milióna exekúcii, tak to hovoril predseda komory exekútorov, jeho odhad. A áno, je to technické riešenie pre riešenie situácie všeobecných súdov. Ľuďom bude treba povedať, že to, že dostanú oznámenie, že majú zastavenú exekúciu, neznamená, že im sa stratil dlh alebo zanikol dlh a že ten dlh bude môcť byť znova vymáhaný.
Ja som hovorila aj v prvom čítaní, očakávam veľké preskupovanie a nákupy pohľadávok a následné vymáhania rôznym spôsobom, nielen exekúciou a som presvedčená, že tento problém, ktorý v konečnom dôsledku spôsobil štát v priebehu možno posledných siedmich rokov, keď sa nezareagovalo načas, by si zaslúžilo ako keby aj masívnejšie riešenie aj vo vzťahu k týmto ľuďom, pretože situácia sa vyvinula do tej podoby, že predstavuje aj socio-ekonomické riziká.
A zopakujem len to, čo som povedala v prvom čítaní, toto rieši jednu stránku problému, ten zvyšok niekomu padne zhruba o rok na hlavu. To je proste fakt.