46. schôdza

Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dňa 25. júna 2019, opakovaná voľba.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky v opakovanej voľbe všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 147 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 141 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za
- Katarína Čechová: hlasovalo za 24, proti 64, zdržalo sa 53,
- Rudolf Čirč: za hlasovalo 48, proti 59, zdržalo sa 34,
- Ladislav Duditš: hlasovalo za 34, proti 65, zdržalo sa 42,
- Libor Duľa: hlasovalo za 72, proti 41, zdržalo sa 28,
- Michal Ďuriš: hlasovalo za 25, proti 65, zdržalo sa 51,
- Boris Gerbery: hlasovalo za 2, proti 81, zdržalo sa 58,
- Martina Jánošíková: hlasovalo za 41, proti 58, zdržalo sa 42,
- Štefan Kseňák: hlasovalo za 5, proti 73, zdržalo sa 63,
- Peter Kubík: hlasovalo za 17, proti 69, zdržalo sa 55,
- Michal Matulník: hlasovalo za 27, proti 67, zdržalo sa 47,
- Peter Melicher: hlasovalo za 72, proti 41, zdržalo sa 28,
- Edita Pfundtner: hlasovalo za 74, proti 35, zdržalo sa 32,
- Zuzana Pitoňáková: hlasovalo za 21, proti 71, zdržalo sa 49,
- Peter Straka: hlasovalo za 60, proti 51, zdržalo sa 30,
- Robert Šorl: hlasovalo za 47, proti 58, zdržalo sa 36.
Na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe boli za kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky zvolení: Edita Pfundtner.
Keďže nebol zvolený potrebný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, vykoná sa nová voľba. Overovatelia poverujú svojho člena Stanislava Kmeca oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja teraz poviem len veľmi stručne, čo je cieľom nášho návrhu zákona.
Cieľom nášho návrhu je navýšenie finančných prostriedkov určených na záchranu našich národných kultúrnych pamiatok, a to konkrétne z odvodov z kurzových stávok.
Toľko pre začiatok, budem ďalej pokračovať v rozprave.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa priznám, nie je to žiadnym tajomstvom, že pri tomto našom návrhu zákona som tak trošku v osobnom rozpore. Na jednej strane si uvedomujem, aký vie byť hazard likvidačný a nebezpečný pre rodiny, na druhej strane som si však povedala, že ak ho aj považujem za zlo, skúsim z toho zla ako keby vybrať veľký kus dobra.
Hazard tu bol, je a bude, rovnako ako alkohol, cigarety či prostitúcia. Môžeme si klamať a tváriť sa, že neexistujú, ale pravda je taká, že tu sú a či chceme, či nie, asi sa nám len tak nepodarí ich z tohto sveta nejakým spôsobom odprevadiť.
Keď sa na to pozrieme triezvo a bez emócií, môžeme z toho zla, opakujem ešte raz, dostať aj kúsok dobra.
Možno viete, možno nie, na Slovensku pripadá na obyvateľa najviac hradov a zámkov. Aj keď nie sme rozlohou veľká krajina, máme nie veľký, ale obrovský počet národných kultúrnych pamiatok. Nuž a najväčší problém máme s tým, že sa o ne nevieme dôstojne postarať. Deje sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich bolo ich odňatie pôvodným majiteľom a pretrhnutie vlastníckeho puta. Za socializmu navyše dostali pamiatky lekciu z barbarstva v podobe rôznych necitlivých zásahov. Po socializme by sa mohlo zdať, že im svitne na lepšie časy. No prišla privatizácia a tá zhumpľovala ešte aj to dobré, čo prežilo dve svetové vojny a ešte aj socializmus.
No a dnes, kým pred rokom ´89 sme tu mali pamiatkové barbarstvo, dnes tu máme pamiatkové zúfalstvo. Situácia je taká, že naše hrady, kaštiele, kúrie, kostoly, staré továrne, historické budovy sa nám doslova rúcajú pred očami. Už raz som to v pléne povedala a hovorím to aj na iných miestach a dosť často, že národ, ktorý si neváži svoju minulosť, si nezaslúži lepšiu budúcnosť. A my si tú našu minulosť stále akoby vážiť nevieme.
Pri kultúrnych pamiatkach sme sa nestarali, nevšímali si tak dlho tento alarmujúci stav, a to nielen v zmysle zle nastaveného systému, ale aj z hľadiska nedostatočného financovania, že dnes nás ich záchrana stojí neporovnateľne viac. A my na to nemáme alebo, skôr lepšie povedané, nechceme mať. Chápem, ono záchrana kultúrneho dedičstva nie je chlebová téma, ani ju ľudia okamžite nepocítia vo svojich peňaženkách. Na krivke ich bežných potrieb sa tie kultúrne témy vo všeobecnosti topia niekde na chvoste. Teda až na pár výnimiek, ktorých téma záchrany kultúrneho dedičstva trápi a s terajším stavom sa nechcú len tak zmieriť. No určite nejde v zásade o veľkolepú voličskú základňu. Aj preto starostlivosť o túto oblasť nášho bohatstva zaspala tuhšie asi ako Šípková Ruženka.
Pritom je nesporné, že ak by boli naše národné kultúrne pamiatky udržiavané v dobrom stave, vedeli by oživiť cestovný ruch, s ktorým sa spája aj kúpeľný ruch. Tu spomeniem napríklad kúpele Korytnica alebo nedávno ako keby znovuobjavené kúpele v Levároch, nie tých, ktoré sú na Záhorí, ale tých, ktoré sa nachádzajú na Gemeri, alebo pri Prešove zabudnuté kúpele Išľa.
Vďaka národným kultúrnym pamiatkam by sa mohli obnoviť remeslá, ktoré dnes už nachádzame len veľmi, veľmi ťažko. Dochádzali by sa zamestnať ľudia v regiónoch, ktorí by neboli odkázaní na cestovanie za prácou do zahraničia, alebo minimálne do Bratislavy. Možno by v niektorých prípadoch dokázali aj nejeden malý zázrak.
Slovenské vlády však úspešne dávali prednosť zahraničným plechovým halám s istotami než malým slovenským zázrakom. Dnes potrebujú naše pamiatky peniaze, veľa peňazí, veľa času a veľa politickej vôle. Pri celkovom počte viac ako 16-tisíc nehnuteľných pamiatkových objektov je jedna tretina v dezolátnom alebo v narušenom stave. A nenahovárajme si, že ten zvyšok je v špičkovej kondícii, určite nie je.
Kým Slovensko dáva na obnovu pamiatok asi 15 mil. eur, to je za tento rok, teda 3 eurá na obyvateľa, tak v Českej republike dávajú 9 eur na obyvateľa a v Maďarsku dávajú dokonca 30 eur na obyvateľa, teda desaťkrát viac ako na Slovensku. Zopakujem teda: v Českej republike trikrát viac, v Maďarsku dokonca desaťkrát viac investujú do svojho kultúrneho dedičstva.
A to tu máme vládu, ktorá sa hrdí našou kultúrou, teda aspoň slovami o nej. Keby som chcela byť poetická, poviem, že padajú do čiernych dier presne tak ako peniaze ľudí, ktorí sa rozhodnú pre hazard. Ja osobne tiež považujem hazard za čiernu dieru. Ľudia tam hádžu peniaze, ktoré by mohli minúť určite lepšie a užitočnejšie. Nech sa však budeme akokoľvek snažiť, už som to povedala, nezmažeme ho definitívne z mapy sveta. A ani to nezmizne, lebo si to želáme.
Preto predkladáme náš návrh zákona, ktorého cieľom je, aby časť odvodov z kurzových stávok, ktoré stávkové spoločnosti už teraz dávajú do štátneho rozpočtu, sa účelovo viazalo na obnovu národných kultúrnych pamiatok. Kurzové stávky, to sú tie tipovacie, kde sa väčšinou tipuje na víťazstvá súperov, áno, keď sú. Takže nie sú to hracie automaty, je to špecifická teda forma, konkrétne ide o tipovanie.
Návrh zákona počíta s tým, že počas nasledujúcich troch rokov by sa postupne navyšovala časť tohto odvodu, konkrétne 8 % by to bolo v roku 2020, 16 % v roku 2021 a v roku 2022 by to bolo 24 % tohto odvodu. Keď si to premeníme na čísla, tak v roku 2020 by to bolo približne 4,6 mil., v roku 2021 by to bolo 9,2 mil. a od roku 2022 by išlo zhruba o 13,8 mil. Pri výške odvodu sme vychádzali pri výške odvodu z roku 2017, ten bol zhruba 63 mil. eur. Už dnes vieme, že výška tohto odvodu, za rok 2018 bola vyššia, bola takmer 77 mil. a tá tendencia pri odvodoch z týchto kurzových stávok rok z roka narastá. Takže tendencia tam asi bude taká, že aj na ten ďalší rok tie prostriedky tam budú stále vyššie a vyššie.
Ešte raz zopakujem, že máme na Slovensku vyše 16-tisíc pamiatkových objektov a z toho v podstate iba 5-tisíc je v dobrom stave. Tých zvyšných 10-tisíc treba nejakým spôsobom viac či nemej upraviť. Dnes je na to vyčlenených 15 mil. eur. Keď si to rozmeníme, vychádza nám to, že na jeden objekt vychádza 1 500 eur, čo je šialene málo. Za 1 500 eur na historickej budove dokážete možno vymeniť kľučku a možno poprípade, keď máte šťastie, tak nejaké to okno.
Tento príklad je urobený tak, aby sme si všetci uvedomili, že tých prostriedkov v tom systéme naozaj nie je veľa. Samozrejme, že ten dotačný systém funguje tak, že na určitú pamiatku ide tých prostriedkov viacej a inému sa neujde, poprípade iný majiteľ o dotáciu ani nepožiada.
Len na záchranu fundamentálnych pamiatok, akými sú Krásna Hôrka či Spišský hrad, by sme momentálne potrebovali 83 mil. eur, nehovoriac o rusoveckom (pozn. čed.: správne "rusovskom") kaštieli, ktorého obnova by nás mala vyjsť približne na 70 mil. eur, to bola pôvodná informácia. Predpokladám, že dnes už je to o niečo viac. A len pre zaujímavosť dodám, že renovácia Slovenskej národnej galérie, ktorá nás pôvodne mala vyjsť okolo 27 mil., nás vyšla na 50 mil. eur.
Keď sa bližšie pozrieme na dotačný program "Obnovme si svoj dom", v roku 2016 bol objem všetkých žiadostí na sume približne 32 mil. a podporených bolo 6,5 mil., tá výška. Za rok 2017 to bolo 44 mil., o ktoré majitelia žiadali, podporené boli projekty vo výške 10 mil. V roku 2018 žiadali majitelia 54,7 mil. a do dotačného systému išlo 13,4 mil. približne. To je evidentný dôkaz toho, že dopyt prevažuje tú ponuku minimálne trojnásobne.
Ak by sa zaviedol nami navrhovaný povinný odvod z hazardu na pamiatky, tak tomu by sa ešte vlastne pridali peniaze, ktoré už teraz v tom dotačnom systéme fungujú, a postupne by sme dokázali vyrovnať všetky tie žiadosti, ktoré v tom systéme sú. A tak by sme mohli pomaly znižovať náš spoločenský dlh nielen voči pamiatkam, ale aj voči nám sebe samým.
Podobný systém na báze hazardu majú vo Veľkej Británii, kde existuje verejnoprávny National harrytish lottery fund, kde z každej libry z kúpených žrebov ide až 56 pencí na obnovu kultúrnych pamiatok. Ročne takto investujú približne 450 mil. libier. K tomu zo štátneho rozpočtu ešte dostávajú navyše ďalších 40 mil. Od roku ´93 investovali do kultúrneho dedičstva iba z hazardu 9 mld., 9 mld., slovom deväť miliárd. Z hazardu a lotérií financujú aj obnovu pamiatok vo Francúzsku. Myslím, že pred rokom vyšla správa, že prezident Macron spustil lotériu práve špeciálne určenú na obnovu pamiatok.
A my sme sa inšpirovali aj týmito krajiny a myslíme si, že pokiaľ to funguje tam, mohlo by to fungovať aj u nás. Mimochodom, sú to krajiny, kde chodí najviac zahraničných turistov na svete. A chodia práve kvôli tým pamiatkam, ktoré tam sú a sú vo vynikajúcej kondícii.
Dovolím si tvrdiť, že my máme podobné pamiatky s fascinujúcim príbehmi, ktoré by dokázali prilákať desaťtisíce ľudí.
Ak by vás zaujímalo, prečo sme sa rozhodli zvoliť si práve tie percentá z toho odvodu v tej výške, v ktorej sme sa rozhodli, nie je to náhodný výber. Pred tým, než sme tento návrh predložili, bola som ho konzultovať na ministerstve kultúry, kde sme sa rozprávali o tom, koľko financií by sme mali do systému doplniť tak, aby naozaj sme zachránili to, čo ešte zachrániť môžeme. A priblížili sme sa práve k tejto sume nielen preto, že podobnú výšku majú v Českej republike, tam majú v takom, nazvem to, v centrálnom fonde 28 mil. eur. No nám keby sa podarilo mať aspoň tých 30, tak si myslím, že by tie naše pamiatky vyzerali oveľa lepšie ako teraz.
Tento návrh som bola konzultovať aj v štátnom TIPOS-e. Pôvodne som chcela, aby sa zdaňovali výhry, ale keď sme sa, inak to zdaňovanie výhier, teraz mimochodom priniesol český premiér Babiš taký návrh, tak neviem, ako si s ním teda poradí, my sme sa rozhodli ísť touto cestou cez odvodov (pozn. red.: správne "odvody") z kurzových stávok. Aj som rozmýšľala, že či by sme nemohli využiť príspevky, ktoré vlastne TIPOS zo zákona má dávať na spoločenské účely, ale tam som trošku narazila a zistila som, že tie príspevky sú dávané, ako sú dávané, a väčšinou vládnym liblingom a nie tam, kde by dávané mali byť.
V každom prípade, kolegyne, kolegovia, ja by som vás veľmi chcela poprosiť o podporu tohto návrhu. Viem, že niektorí budete argumentovať tým, že je to zase len vyciciavanie štátneho rozpočtu. Ja by som chcela podotknúť, že ono to tak celkom nie je. A je to skôr investícia a táto investícia má aj návratnosť. Tu nemožno až tak celkom hovoriť o čiernej diere.
Týmto by som chcela pozdraviť Občianske združenie Čierne diery, mimochodom, ktoré, ak ho nepoznáte, dávam ho do pozornosti pre všetkých milovníkov nášho kultúrneho dedičstva.
Iní by mohli argumentovať tým, že prečo práve pamiatky. Uznávam. V umení sa ťažko vyhodnocuje, čo hodnotu má, a ak má, či ju má primeranú, nízku, vysokú. Lebo pre každého človeka môže byť tá hodnota úplné iná. Aj ja budem večne muža presviedčať, že Velázquez je ten najlepší maliar na svete, ale on za svojho prevratného guru bude vždy považovať len toho Jacksno, Jacksno, Jacksona, bože, už ani Jacksona neviem vysloviť, Jacksona Pollocka, ktorému napríklad ja nerozumiem.
Ale na jednom hádam by sme sa mohli zhodnúť všetci, že kultúrne dedičstvo našich predkov je bohatstvo, o ktoré by sme sa mali starať nielen s úcty k našim predkom, ale aj k našim deťom.
Na Slovensku meriame úspech vždy len výškou a rastom hrubého domáceho produktu, teda cez peniaze. Viaceré výskumy však ukazujú, že samotní ľudia majú iné priority pri hodnotení vlastného šťastia. Medzi jednou z priorít pre pocit spokojnosti je kvalita prostredia a hrdosť na svoje okolie. Nie náhodou urbanisti v rôznych mestách aj na Slovensku začali robiť tzv. pocitové mapy. V nich ľudia vyjadrujú emócie z daného miesta. Buď zlé, lebo sú zanedbané, alebo pozitívne, keď sú na to miesto hrdí, lebo je niečím výnimočné. Slávna minulosť a kultúrne pamiatky sú podstatnou zložkou hrdosti na svoj kraj či krajinu. Iný pocit má predsa človek, keď do jeho hradu prúdia tisícky ľudí, ako keď má v centre mesta nejakú rozpadávajúcu sa ruinu. Teraz keď sa opýtate obyvateľov Krásnohorského Podhradia, tak zo súčasného stavu národnej pamiatky určite nie sú nadšení, hoci pred požiarom boli na svoju pamiatku mimoriadne hrdí.
Takže peniaze, ktoré investujeme do kultúrnych pamiatok, investujeme aj do spokojnosti obyvateľov. A verím, že v tejto sále sa nenájde ani jeden poslanec, ktorý by nechcel spokojných občanov tejto krajiny.
Preto vás ešte raz žiadam o podporu tohto návrhu, ktorý zlepší život na Slovensku, hoci na prvý pohľad sa to nemusí tak zdať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa, dá sa len súhlasiť s tým, čo ste vravela. Peniaze by naozaj mohli ísť na obnovu kultúrnych pamiatok.
Ja by som ale pri tomto návrhu zákona išiel ešte ďalej. Treba sa napríklad baviť o tom, že zaviedol sa od januára tzv. register vylúčených osôb, to znamená, osoby poberajúce sociálne dávky nesmú chodiť do herní. Ale hádajte, kam sa oni presunuli všetci? Do stávkových kancelárií alebo na internet, ale najmä do stávkových kancelárií, čiže ide najmä o prípady, ktoré poberajú sociálne dávky. Čiže nechcem tu rozoberať, aká je to skupina obyvateľstva.
Ale my sme išli zamedziť ľuďom, ktorí poberajú sociálne dávky, aby mali prístup k hazardu, ale oni sa len presunuli práve do týchto stávkových kancelárií. Čiže je namieste aj debata o tom, rozšíriť tento register aj o stávkové kancelárie.
A pokiaľ ste spomínala rôzne typy, to progresívne zdaňovanie stávkových kancelárií, s tým môžem len súhlasiť. Môj nápad prvotný bol skôr taký, zaviesť dajme tomu daň z výhry vo výške 15 % alebo sa môžme baviť o tom, že online, resp. stávkovanie by sa mohlo zaradiť medzi spotrebné dane, tak ako tabak, cigarety a tak ďalej. Nech je tam uvalená spotrebná daň.
Každoročne stúpa objem peňazí na stávkové hry, na stávkovanie a každoročne sa zvyšujú zisky týmto spoločnostiam. A dnes sa bavíme o obrate rádovo v stovkách miliónov euro. To znamená, tam je dosť peňazí na to, aby sme vedeli časť tých peňazí použiť napríklad na obnovu historických pamiatok. S tým ja plne súhlasím. Tento návrh zákona podporíme.
A ja pravdepodobne v septembri prídem s návrhom zákona, aby sme rozšírili ten register vylúčených osôb a zaviedli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Páči sa mi veľmi ten tón, to zanietenie, ktoré plynulo z prejavu pani poslankyne, a najmä aj to, že spomínala aj projekt Čierne diery, ktoré sú unikátne tým, že sa snažia upozorňovať na tie tiež pamiatky a tiež tých tichých svedkov našej minulosti, ktorí sú vo veľmi zlom stave a veľmi sa rýchlo na ne zabudlo.
Myslím si, že najlepšie je, keď o tom hovoríme na konkrétnych príkladoch. Ako učiteľ som vždy vyučoval na konkrétnom príklade. Tak uvediem jeden konkrétny príklad občianskeho združenia Zemplínsko-užská hradná cesta, ktorá sa stará o hrad nad Vinným, kde, kto tam bol, a odporúčam, aby ste si to išli pozrieť, keď zablúdite do okolia Michaloviec, v okolí Šíravy, aby ste sa prišli pozrieť, koľko práce sa urobilo vďaka nadšeniu dobrovoľníkov s rozpadajúcou sa ruinou, kde, samozrejme, ten stav stále ešte nie je tak, ako by si tí, ktorí sa oňho starajú, vedeli predstaviť. Ale urobil sa obrovský pokrok. Všetko je to práve o tom, že sa vytvorila komunita ľudí, ktorá pracuje na údržbe tohto diela, tejto pamiatky. Sú tam unikátne veci, ktoré títo dobrovoľníci a nadšenci spúšťajú pre návštevníkov hradu. Vysadili vlastný vinohrad, majú tam stredoveký žeriav a pracujú tam ľudia, ktorí inde by nenašli uplatnenie. Často sú to ľudia, ktorí už boli pomaly bezdomovcami a učia sa starovekým remeslám, ktoré potom ukazujú tým návštevníkom. Čiže je tu ďalší aspekt.
Práve investícia do tohto druhu zachovania našej minulosti nám pomáha aj pre našu budúcnosť, pretože do týchto aktivít sa zapájajú školy, deti a zároveň sa pomáha celému regiónu.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, áno, pravda, pravda a ešte raz pravda, ako sa nevieme starať o naše kultúrne dedičstvo našich predkov. Som rád, že si spomenula aj naše kúpele Išľa, kde som vlastne vyrastal. A tých kúpeľov je viacej. Môžem spomenúť ďalšiu Švabľovka v Sabinove, Byšta kúpele, ktoré fungujú, aj zdalo by sa ich ešte viacej podporiť, Korytnica, bol som tiež pozrieť, ako tam vyzerá, tam to je tiež veľký problém. Sobranecké kúpele a je tých kúpeľov kvantum. Už nechcem hovoriť, že skoro v každej dedine máme nejaký kaštieľ, keď nemáme hrad, tak máme kaštieľ, ktorý bol za socializmu daný na sýpku, skladisko nejaké, strojno-traktorová stanica bola u nás zriadená, kadečo proste. A takto my prakticky momentálne teraz nevieme sa z toho akože dostať, aby sme vzdali hold našim predkom aj tým, že o tie nehnuteľnosti, ktoré nám tu nechali ako odkaz, aby sme sa o nich vedeli starať.
A ja sa zapojím do každej akcie, ktorá povie o tom, že by sme to minimálne sanovali, ak nie zveľaďovali, pretože ak chceme aj z turistického ruchu niečo mať, tak nebudeme tu lákať návštevníkov na mrakodrapy alebo na nejaké neviem jaké vily, ale na dedičstvo našich predkov. Pretože oni si tie vily a mrakodrapy môžu aj doma u seba pozrieť, ale to, čo máme my tu, to je jedinečné.
A každý národ by sa mal k svojej histórii priznať s hrdosťou a s veľkou láskou a musí, hovorím, že musí, každý inteligentný národ musí nájsť peniaze na to, aby dedičstvo svojich predkov zachoval pre ďalšie generácie. Pokiaľ tak nenájde a neurobí, svedčí to o jeho veľmi slabom morálnom charaktere národa a hlavne teda tých vodcov národa, ktorí prakticky nevedia sa o tieto pamiatky starať.
Bol som na Morave minulý rok a musím vám povedať, že to je nebo a dudy, keď pôjdete po tých obciach, ako sa tam vedia starať o tie pamiatky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je nás tu poriedko, ani dvojciferne to nevychádza, ale dobre. Asi mám už takýto údel, na balkóne už nemáme nikoho. Moje zákony takto vychádzajú.
Takže dovoľte, aby som stručne uviedol môj zákon. V Národnej rade, myslím, že už dávam ho piatykrát alebo šiestykrát, v tomto volebnom období tretíkrát, ktorý sa týka rozptýleného osídlenia, tzv. laznícky zákon. Budem pokračovať v móde, ktorý nastolila kolegyňa Milanová, ktorá hovorila o našom kultúrnom dedičstve, a myslím si, že aj toto osídlenie, ktoré my sme zdedili po našich predkoch a to nám nikto nemôže vziať, pretože ty si sám nevybral, kde budeš bývať, ale tvoji rodičia, a tým pádom aj oni to osídlenie, ktoré tu mali po tie stáročia, prakticky nám zanechali a je iba na nás, ako sa k nim budeme správať.
Tento sídelný útvar je prakticky, lazy sú prakticky charakterizované roztrúseným osídlením. Laznícke, resp. kopaničiarske osídlenie je jedným zo svojbytných prejavov našej socioekonomickej aktivity, ktoré boli podmienené, samozrejme, prírodnými a historickými podmienkami. V súčasnosti dochádza prevažne k centralizačným tendenciám tohto sociálno-ekonomického vývoja a nesnažíme sa prakticky nejako ľudí rozptyľovať, ale skôr ich zlučovať do nejakých tých väčších celkov, a tým pádom dostáva sa táto, by som povedal, tento spôsob osídlenia na okraj záujmu spoločnosti a dochádza k postupnému vyľudňovaniu a zániku.
V mnohých európskych krajinách, Európskej únii, kde sme aj my členom a chcem veriť, že plnohodnotným a svojbytným, dochádza k finančnému zvýhodňovaniu. Napríklad Fínsko, Rakúsko, Rumunsko, v Grécku podporujú rodiny s deťmi, ktoré majú bydlisko v horských a znevýhodnených oblastiach. Vo Švédsku existujú právne predpisy pre riedko obývané oblasti, kde cieľom je vytvoriť rovnaké ekonomické podmienky pre všeckých obyvateľov v celej krajine.
V mnohých prípadoch legislatíva, samozrejme, aj európska, aj eurofondy umožňujú čerpať na takýto spôsob osídlenia, ako my hovoríme, lazy alebo kopanice, alebo štály, aby sme mohli aj z európskych fondov čerpať. Máme aj podpory pre poľnohospodárov, farmárov, znevýhodnené oblasti, vyrovnávacie príspevky a podobne, kde mohli by sme nasmerovať aj do týchto oblastí naše investície.
Hovoríme, že sú to prakticky tzv. prirodzení údržbári, pretože títo ľudia tam sa narodili, vedia, že tam sú ich korene, tam je ich domov a chceli by tam aj pokračovať. No, samozrejme, keď im nevytvoríme podmienky, tak samozrejme, že mladí sa stade vysťahujú a zistíme, že nám to bude zarastať a prakticky prídeme o tento skvost.
Myslím si, že žiadny cudzinec nebude, už som hovoril vo faktickej poznámke, nebude sa tu k nám driapať turisticky pre nejaké mrakodrapy alebo pre nejaké mosty. Možno sem-tam, ale pre naše lazy a kopanice bude veľmi rád, keď ich bude môcť navštíviť a zidentifikovať spôsob našich predkov, ako tu žili, bývali, kde fungovali na našom území.
Za posledné desaťročia prakticky došlo k tomu, že sa táto obroda týchto lazníckych a kopaničiarskych nejakých tých spôsobov osídlenia zmenila na tzv. rekreačné chalupárčenie, ktoré prakticky navštevujú hlavne solventnejší ľudia, ktorí si tam kúpili nejakú chalupu a prakticky cez víkend sa z toho stala nejaká chatová, resp. rekreačná oblasť a snažia sa aspoň takto to udržať. No toto neni cieľom, pretože to nemá dlhodobú perspektívu a v niektorých základných veciach to nespĺňa to, čo by som chcel teraz v tomto lazníckom zákone zadefinovať.
Samozrejme, v prvom rade hovoríme v našom zákone, ktorý predkladám s celým naším klubom Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, základné pojmy, ktoré je rozptýlené osídlenie, čo je laznícka obec, obyvateľ lazov, laznícka pôda a laznícke obydlie. Je to nový zákon, nenovelizujeme ten nový zákon, ktorý by chcel uzrieť svetlo sveta, a chcem veriť, že je to nadstranícky zákon a myslím si, že nemali by ste vo svojom svedomí mať problém ho podporiť.
Samozrejme, že nakoľko obec vie najlepšie, tá laznícka obec vie najlepšie, kde ju tlačí päta, tak dávame šancu, keď to bude ministerstvo teda prideľovať, pretože gestorom financií bude ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ministerstvo dopravy, takže tieto ministerstvá, samozrejme, že nebudú môcť v plnej výške rozhodovať, že na čo to pôjde, pretože dávame iba rámec, na čo to môže byť, a myslím si, že obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení presne určí, na aký spôsob, čo zákon umožňuje, bude sa čerpať alebo žiadať táto podpora.
Cieľom je, samozrejme, zachovať tradičný charakter architektúry, historických štruktúr krajiny a podpory hospodárenia na lazoch, ktoré sleduje najmä obstaranie poľnohospodárskych strojov nevyhnutných na vykonanie bežného obhospodarovania lazníckej pôdy, zachovania a ochranu pôvodných ovocných stromov, údržbu vodných zdrojov, žriedel a prameňov a výrobu tradičných potravín.
Samozrejme, chceme aj venovať samostatnú časť dotácií lazníckej obci, a to na miestne komunikácie a účelové komunikácie, ktoré sú vo vlastníctve lazníckej obce a táto ich spravuje, a to na osobitnú dopravu študentov a žiakov, ktorí sa potrebujú z tejto lazníckej obce dostať do miesta svojho štúdia. Takže aj to by sme chceli v tomto našom návrhu zákona schváliť a doporučiť.
Myslím, že tento návrh zákona má síce negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani informatizáciu spoločnosti a vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie.
Myslím, že to nikto neodškriepi, že chceme nevyľudňovať, ale zachovávať osídlenie na celom Slovensku. Nie že budeme mať časť kraja, by som povedal, že vysťahovanú aj bez tých lazov a štálov a kopaníc a zvyšok, všecko sa bude sťahovať do miest. Myslím, že to neni zmysel, aby takto sme sa stavali k týmto oblastiam.
Ešte aspoň dve minúty a potom dám aj pánu kolegovi spravodajcovi, aby spravil, do siedmej to stihneme, pán predsedajúci, takže nebojte sa, nebude to do zajtra.
Chcel by som ešte upozorniť, že budeme tam podporovať aj obyvateľa týchto lazov, ktorý tam bude bývať, a jeho podmienkou bude to, že musí mať minimálne 18 rokov a užívať tam aspoň 1 000 m² nejakej tej pôdy.
Čo sa týka rekonštrukcií svojho osídlenia a bývania, tak tam môžeme ísť až do výšky 90 % všeckých nákladov, ktoré bude v nejakej tej projektovej dokumentácii vyčíslené, a tento, kto to bude čerpať, tak tento žiadateľ bude zaviazaný tým, že 15 rokov nebude to môcť scudziť, to znamená predať a bude musieť tam bývať.
Takže myslím, že sú to férové podmienky, ktoré by mohli dať šancu týmto našim lazníckym osídleniam na Slovensku, a zdá sa mi, že na to by sa mali nájsť financie v rozpočte Slovenskej republiky, pretože kultúrne dedičstvo našich predkov si musíme vážiť. A ja som veľmi rád, že ide do hry aj pozemkové úpravy a sceľovanie pozemkov a budú aj tieto laznícke osídlenia v tom zahrnuté a tam sa budú môcť ďalšie financie či už na cesty, alebo nejaké biokoridory, nejaké to ozelenenie tej krajiny, bude sa tam môcť aj z týchto eurofondových pozemkových úprav financií zainvestovať.
A myslím si, že každý starosta len zaplieska tomuto plénu, ak tento zákon postúpime do druhého čítania, a preto by som vás chcel poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podpore zachovania územia s rozptýleným osídlením a jeho obyvateľov (tlač 1538). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Ešte využijem tie dve minúty, ktoré máme, pretože neviem, kedy tu budem, asi až na druhej schôdzi ďalšej zákon predkladať.
Myslím si, že, vážení, že dať šancu ľuďom, a ja som absolvoval tie lazy aj kopanice, boli sme asi na štyroch aj s kolegom Mičovským ešte v minulom volebnom období, musím vám povedať, že deti, to sú tak životaschopné, ony nepotrebujú, ony nechcú ísť do mesta, ony tam chcú normálne ostať žiť, pretože ony, to je ich srdce, ja som proste, keď tam bol, ja som omladol, keď som videl, akým spôsobom sa ony v tejto svojej krajine a ako sa o ňu starajú. To neboli koristnícke nejaké veci, ony vedeli aj stromček poliať, vedeli aj vtáčika normálne prikŕmiť, vedeli aj tú kravičku zahnať, proste neskutočná idyla, ktorá môže nám priniesť aj turistu do týchto oblastí a môže mať z toho príslušná obec veľmi zaujímavý príjem finančný.
A myslím si, že dedičstvo našich otcov by sme mali zachovať v takom stave, aby sme sa nemuseli raz hanbiť, keď budeme dávať odpočet, čo sme tu stvárali, keď už naši rodičia a prarodičia tu neboli, a my sme veľkí mocipáni a politickí nejakí šéfovia riadili túto krajinu.
Takže ešte raz by som, hoci je tu poloprázdna sála, požiadal naprieč politickým spektrom o podporu tohto zákona a dať šancu mu v druhom čítaní. Samozrejme, vylepšenie, ktoré by prišlo z vašich radov, pani kolegyňa a kolegovia, budem veľmi vítať, pretože žiadny zákon neni dokonalý a chcem veriť, že vaše svedomie povie, že áno.
A naši predkovia nám odkazujú, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba na Slovensku.
Ďakujem pekne.