49. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pre celý civilizovaný svet sa stáva ochrana životného prostredia kľúčovou témou právom, pretože mnohé vyspelé krajiny prijímajú aj bolestivé opatrenia, aby obnovili svoju biodiverzitu, o ktorú v minulosti prišli. Pretože dnes si celá spoločnosť začína uvedomovať všetky jej dôsledky. Sprísňujú pravidlá pre ochranu prírody, investujú sa nemalé prostriedky do obnovenia prirodzenej ekologickej rovnováhy krajiny. Nechcem však zachádzať príliš do detailov, ale ilustračne.
V Nemecku chcú prijať zákon na ochranu hmyzu. Mnohé mestá vyhlasujú klimatické krízy. Viaceré štáty alebo mestá financujú návrat prírodných pôvodných druhov do svojej krajiny. A takto by som mohol pokračovať. Dokopy to hovorí o jednej zásadnej veci, ktorú si uvedomuje celý civilizovaný svet vrátane Slovenska. Ochrana životného prostredia dnes neznamená nič menej ako ochrana zdravého prostredia pre život nás všetkých. Slovensko stále má veľké zelené bohatstvo. Zelené dedičstvo, ktoré nám nikto nemôže zobrať. O toto bohatstvo sa však môžeme pripraviť len sami a, bohužiaľ, aj veľmi ľahko. Na rozdiel od iných krajín, len ťažko budeme môcť povedať, že sme sa o svoje dedičstvo pripravili z nevedomosti, pretože sme nepoznali dôsledky nášho nekonania alebo konania. My ich poznáme, my dnes dobre vieme, ako je ochrana našich vzácnych druhov, našich lesov, našich ekosystémov dôležitá a akú dôležitú úlohu pri ich zachovaní a zveľadení hrajú naše národné parky.
Vážené kolegyne, kolegovia, na stole dnes pred sebou máme novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Dovoľte mi podotknúť, že po takmer dvadsiatich rokoch máme aj reálnu príležitosť zmeniť ochranu našej spoločnej prírody k lepšiemu. Novela nepredstavuje žiadnu revolúciu ani žiadny experiment. Predložená novela len súčasný stav ochrany prírody priblíži k pomerom, aké panujú bežne v európskych krajinách vrátane susednej Českej republiky. Nič túto skutočnosť nepodčiarkuje viac ako skutočnosť, že aj dnes čelíme možným pokutám zo strany Európskej únie práve z dôvodu, že sme dlhé roky nedokázali zaistiť takú ochranu našim národným parkom, ako sme sa zaviazali a akú si naše národné parky aj reálne zaslúžia. No odhliadnuc od všetkých konaní, my nepotrebujeme však upozornenia z Bruselu, aby sme si uvedomili, že pri ochrane prírody máme čo dobiehať. Nemusíme sa stavať do roviny odborníkov, aby sme si pri návštevách národných parkov sami uvedomili a neuvedomili, že takto národný park skutočne vyzerať nemá.
Predložená novela dnes rieši tie najpálčivejšie problémy ochrany národných parkov na Slovensku, predovšetkým, čo osobne vítam, zakazuje plošné výruby v národných parkoch. Rovnako po rokoch dáva do rúk štátnym ochranárom aj reálne, zákonné kompetencie ovplyvniť, čo sa v národných parkoch reálne bude diať. My sa tu dnes môžeme len pýtať, načo sme zriadili správy národných parkov, ak sme im do rúk nedali reálne možnosti, národné parky aj spravovať? Ak však využijeme príležitosť a schválime novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, tak akýkoľvek zásah do chránených biotopov, či už ide o ťažbu, výstavbu, úpravu korýt riek národných parkov, budú musieť štátni ochranári vopred odsúhlasiť. Dnes podľa údajov agrorezortu sú na Slovensku približne 2 mil. hektárov lesných pozemkov. V národných parkoch, v treťom a vyššom stupni ochrany sa nachádza približne 320-tisíc hektárov lesov, z toho polovica obhospodarovaná štátnymi podnikmi. Osobne som presvedčený, že zvýšiť ochranu tohto územia je viac ako dôležité a včera už bolo asi neskoro. Aj z odborných lesníckych kruhov sa ozýva volanie po zmene.
Dovoľte mi preto na záver predložiť prečítať aj osobné stanovisko jednej z najväčších lesníckych autorít, aké na Slovensku máme, pána dekana Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, profesora Viliama Pichlera. Pretože som presvedčený, že jeho hlas by mal na tejto schôdzi zaznieť, citujem: "Podporujem novelu zákona o lesoch, ktorá obsahuje prvky smerovania k prírode blízkemu obhospodarovaniu, to vytvorí potrebný priestor a nástroje aj na šetrnejší prístup k výrobným hodnotám. A podporujem aj novelu zákona o ochrane prírody, pretože pomôže v rámci súčasných možností ochrániť prírodné hodnoty, tým sa podarí moderné, progresívne a prírode blízke lesnícke prístupy presadiť v oveľa väčšej miere ako je tomu doposiaľ. Obom držím palce." Koniec citátu.
Ak dovolíte, prešiel by som teraz k pozmeňujúcemu návrhu k tomuto zákonu, a teda k jeho, v prvom rade k odôvodneniu.
V pozmeňujúcom návrhu v bode 1 navrhujem vypustiť novelizačné body týkajúce sa vyhlasovania vybraných kategórií chránených území s cieľom ponechať kompetenciu na ich vyhlasovaní vláde Slovenskej republiky.
V bode 4 navrhujem v nadväznosti na formálne oznámenie Európskej komisie týkajúce sa vyhlasovania osobitne chránených území podľa smernice o ochrane biotopov upraviť proces schvaľovania národného zoznamu území európskeho významu a náležitostí tohto zoznamu s cieľom zabezpečiť plnenie záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z tejto smernice.
A vzhľadom na zmeny týkajúce sa vyhlasovania chránených území a ich ochranných pásiem v novele zákona je potrebné prostredníctvom prechodných ustanovení jednoznačne stanoviť, že už vyhlásené chránené územia, chránené stromy a ich ochranné pásma sa považujú za chránené územia, chránené stromy a ich ochranné pásma vyhlásené aj podľa tohto zákona. Uvedené sa týka aj doteraz zverejnených zámerov na ich vyhlásenie, zmenu alebo zrušenie. Toto rieši novelizačný bod 5.
Ďalej sa upravujú podmienky za akých možno obmedziť vykonávanie ťažby podľa programov starostlivosti o lesy, ktoré neboli posúdené z hľadiska ich vplyvov na územia a sústavy Natura 2000 v súlade so zákonom a smernicou Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Novelou zákona sa síce upravuje proces schvaľovania týchto programov tak, aby zahŕňal aj posúdenie ich vplyvov na tieto územia vrátane určenia príslušných ochranných opatrení, avšak nerieši uplatňovanie tých programov starostlivosti o lesy, ktoré takýmto posúdením neprešli. Novelou zákona sa umožňuje, aby takéto ochranné opatrenia boli uložené v rámci samostatného konania orgánom ochrany prírody, ak sa identifikuje predpoklad negatívneho ovplyvnenia týchto území, čím sa zabezpečí súlad so smernicou Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín aj v prípade týchto programov.
Taktiež sa vzhľadom na zmeny týkajúce sa vydávania preukazov členom stráže prírody upravuje platnosť preukazov vydaných podľa doterajšieho zákona.
Teraz by som prešiel k prečítaniu samotného pozmeňujúceho, textu pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Petra Antala k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. K čl. I. V čl. I sa vypúšťajú body 59 až 61.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. K čl. I, bod 70. V čl. I bod 70 znie: "70. V § 27 ods. 3 sa za slovo "Ministerstvo" vkladajú slová "alebo ním poverený okresný úrad v sídle kraja"."
3. K čl. I, nový bod 71. V čl. I sa za bod 70 vkladá nový bod 71, ktorý znie:
"71. V § 27 odsek 5 znie: "(5) Národný zoznam, ktorý obsahuje názov územia európskeho významu, katastrálne územie, v ktorom sa územie európskeho významu nachádza, výmeru územia európskeho významu, mapu s vyznačenými hranicami územia európskeho významu na základe jeho geometrického a polohového určenia, určenie kategórie chráneného územia podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) pre územie európskeho významu, stupeň územnej ochrany územia európskeho významu, podrobnosti o jeho územnej ochrane a odôvodnenie jeho ochrany, ustanoví vláda nariadením. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územný a časový rozsah uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 13 až 16).".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. K čl. I bodu 72 V čl. I bod 72 znie:
"72. V § 27 sa vypúšťa odsek 9."
Odôvodnenie, pardon.
K čl. I bodu 199. Paragraf 104f sa dopĺňa odsekmi 9 až 12, ktoré znejú:
"(9) Národný zoznam ustanovený podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa považuje za národný zoznam ustanovený podľa tohto zákona. Vláda nariadením ustanoví aktualizovaný národný zoznam podľa § 27 ods. 5 do 31. decembra 2021; postup podľa § 50 sa primerane použije len vtedy, ak ustanovením národného zoznamu dôjde k zvýšeniu stupňa ochrany územia európskeho významu.
(10) Ustanovenia § 14 ods. 6 a 7 prvej a tretej vety sa rovnako vzťahujú aj na vykonanie úmyselnej ťažby 126) v území európskej sústavy chránených území s iným ako piatym stupňom ochrany, ak súčasťou vyjadrenia podľa § 9 ods. 1 písm. m) k programu starostlivosti o lesy nebolo odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2015 do 31. decembra 2019, podľa ktorého táto činnosť nebude mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv.
(11) Organizácia ochrany prírody (§ 65a) (a najneskôr do 31. decembra 2020 posúdi vplyv) najneskôr do 31. decembra 2020 posúdi vplyv úmyselnej ťažby podľa schválených programov starostlivosti o lesy podľa odseku 10 na územia európskej sústavy chránených území a v rámci tejto lehoty predloží orgánu ochrany prírody podnet na vydanie rozhodnutia podľa § 14 ods. 6 a 7, ak vykonaním takejto ťažby hrozí negatívne ovplyvnenie predmetu ochrany územia, alebo predloží orgánu ochrany prírody podnet na podanie žiadosti na zmenu programu starostlivosti o lesy za účelom zapracovania opatrení na vylúčenie takéhoto negatívneho vplyvu do programu starostlivosti o lesy.
(12) Preukazy členov stráže prírody vydané podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 sú platné do 31. decembra 2020; platnosť preukazu člena stráže prírody okresný úrad v sídle kraja potvrdí najneskôr do 31. januára 2020.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 126 znie:
"126) § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 326/2005 Z. z. v znení zákona č. 117/2010 Z. z.".
Koniec pozmeňujúceho návrhu.
Zároveň vynímam na osobitné hlasovanie body 27 a 111 spoločnej správy výborov.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. S faktickým poznámkami traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

Vítam túto novelu, ale musím konštatovať, že pán poslanec Antal v tomto pozmeňujúcom návrhu ju oslabuje a v niektorých smeroch vracia do minulosti. Napríklad vyhlasovanie teda nemá byť zákonom, ale má byť, má byť rozhodovaním vlády. Tak isto oslabuje ďalšie ustanovenia.
Na druhej strane chcem pripomenúť, že aj v pôvodnom texte návrhu zákona sú nedostatky. Napríklad v § 47 ods. 4 písm. e) je možnosť, aby na poľnohospodárskych pôdach v chránených územiach prichádzalo k nikým nepovoleným výrubom, pritom doteraz bola potrebná určitá náhradná výsadba, čiže toto nie je veľké víťazstvo. Tak isto v tom istom paragrafe v ods. 7 ponechávate možnosť sieťovým, teda vlastníkom sieťových zariadení, aby konali. To najmä vo vnútri obci znamená, že bezplatne obce alebo aj súkromné osoby prenechávajú svoje majetky do rúk týmto veľkým firmám. To vôbec nie je primerané a tam mal zákon myslieť na záujem uchovať čo najviac zelene práve v intraviláne, kde žije obyvateľstvo. V extraviláne by sa to možno dalo zniesť, pokiaľ by títo vlastníci sieťových zariadení dávali náhradnú výstavbu. Ale v intraviláne to je absolútne diera v tom zákone, ktorú treba napraviť, a verím, že s kolegami uspejeme s pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem. Pán predseda výboru, pán Antal, spomínal ste, že nikto nám to naše prírodné bohatstvo nemôže ukradnúť. No môže. Viete kto? Nekontrolovaný biznis. Nekontrolovaný biznis možnože aj s pomocou štátu. Lebo aj Egypt ináč vyzeral pred niekoľkými tisíc rokmi a zrazu si vykántrili svoje prírodné bohatstvo a teraz tam máme púšť. Aj Mezopotámia si myslela, že im nikto neukradne, ale sa správali koristnícky. A pokiaľ to ešte príslušná vláda podporuje, a teraz berem všeobecne, tak potom to takto vyzerá. Takže, vážení, o tom to je, že keď raz minister životného prostredie povie, že tá firma pôjde do krachu, lebo jej dá takú pokutu za znečistenie životného prostredia, že ten krach bude aj reálny, nie iba fiktívny, tak potom budem hovoriť, že rezort životného prostredia vie chrániť to naše prírodné bohatstvo tak, ako to má byť. A konkrétne prípady možnože potom ešte uvediem v rozprave, do ktorej sa potom hlásim akože ústne.
A musím povedať jedno, veľmi krásne ste povedali, že pokiaľ sa nebudeme správať zodpovedne, tak naše deti a vnúčatá nezdedia to, čo zdedili sme my od našich predkov, lebo keby oni na to boli kašlali, tak dneska tu asi žijeme tiež na tých púšťach.
Takže, vážení, myslím si, že poďme na to, aj ten biznis, ktorý tu je a, žiaľ, zasahuje aj možno do najvyšších sfér aj nášho politického vedenia, mal by sa ten biznis nekontrolovaný aj cez ministra životného prostredia zastaviť a povedať, že stačilo. Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Antal, nech sa páči.

Ďakujem. Ďakujem kolegom za reakcie.

Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, podobne ako pri zákone o zálohovaní, o zálohovaní, o zálohovaní fliaš, plastových fliaš, o ktorej sme hovorili pred malou chvíľou, tak samozrejme, že ochrana prírody a náklady, ktoré to nesie, a nestojí to tak, že iba to alebo iba ono a pri každom riešení, o ktorom sa, o ktorom sa rozhoduje, je potrebné prihliadať aj na jednu, aj na druhú stránku.
V prípade novely zákona o ochrane prírody a krajiny je to tak, že áno, chráňme lesy, chráňme národné parky, ale máme tu aj vlastníkov a musíme prihliadať aj na práva, vlastnícke práva a legitímne záujmy vlastníkov lesov. Čiže štát si môže povedať, obmedzíme ťažbu, zakážeme ťažbu úplne, ale potom nech to robí na vlastných pozemkoch, nech tie pozemky vykúpi od vlastníkov, alebo keď na to nemá prostriedky, lebo nemá prostriedky na to, aby vykúpiť všetku pôdu, ktorú považuje štát za potrebné chrániť, tak potom je to potrebné kompenzovať tým vlastníkom. Keď zasahujeme niekomu do vlastníckych práv, tak treba dbať o to, aby dostal nejakú náhradu za to, že miesto toho, aby na svojom pozemku mohol hospodáriť a podnikať a mať z neho príjem, tak v záujme ochrany prírody, čo vyhlásime my za verejný záujem, mu to znemožníme, alebo ho v tom obmedzíme. Čiže aj táto téma má nielen jednu stránku a nielenže sa budeme biť do pŕs, že áno, ideme chrániť prírodu, ale musíme rešpektovať aj oprávnené záujmy vlastníkov. A ak ich ideme obmedzovať, tak je potrebné im to kompenzovať.
Podrobnejšie by som sa chcel ale venovať inej téme, ktorá je tiež obsiahnutá v tomto návrhu zákona a ide akoby v protismere k tomu hlavnému deklarovanému záujmu, snahe posilniť ochranu prírody. A konkrétne ide o ustanovenia, ktoré sa týkajú konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Napríklad výrubových konaní. Aj vrátane výrubových konaní v intravilánoch obcí a miest, ktoré majú tiež dopad na životné prostredie a na bezprostredné životného prostredie náš všetkých, ktorí v tých mestách a obciach žijeme. Zákon upravuje, upravuje tie postupy, upravuje aj účasť, účasť verejnosti v týchto konaniach. Napríklad vo výrubových konaniach. Dotkne sa toho aj moja kolegyňa Anna Zemanová a predloží k tomu aj pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh, ktorý teda môže ovplyvniť postup pri výrubových konaniach v intravilánoch obcí a miest, kde dnes isté konania sú vyňaté z toho režimu, že sa, že sa, že sa o nich rozhoduje orgánom ochrany prírody, teda resp. obcou.
A ja by som chcel upozorniť na tri ďalšie veci, ktoré s tým súvisia, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona. Hovoril som o tom aj na ústavnoprávnom výbore. Nedostal som od pracovníkov ministerstva úplne uspokojivé odpovede. Preto považujem za potrebné naniesť to aj na tejto pôde. Nie sú to veci, ktoré by som si ja vycucal z prsta. Ide o podnety z praxe, väčšinou teda mám od pani Kataríny Šimončičovej upozornenia na tie veci, aby to teda nevyzeralo, že, že som s tým prišiel sám.
Prvý problém, ktorý tam vidím, je bod 156 v čl. I, ktorý hovorí o tom, že v § 82 ods. 3 sa vypúšťa tretia veta a v štvrtej vete sa slová "pokiaľ mu to postavenie nevyplýva už z predchádzajúcej vety, ak písomne a elektronicky" nahrádzajú slovami "ak spôsobom podľa osobitného predpisu“. Táto formulácia nie je v dôvodovej správe nijako vysvetlená. Dôvodová správa je spoločná k viacerým bodom, k bodom 152 až 159. Vôbec tam nie je vysvetlené, prečo sa realizuje táto zmena. Preložené do jazyka paragrafov, vypúšťa sa z ustanovenia o účastníkoch konania podľa zákona o ochrane prírody a krajiny formulácia, že "účastníkom konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu". A je tam odkaz na zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. A zároveň sa mení formulácia, že "združenie s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny a ktoré podalo predbežnú žiadosť o účasť podľa ods. 6, je účastníkom konania, pokiaľ mu to postavenie nevyplýva už z predchádzajúcej vety, ak písomne alebo elektronicky potvrdilo svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom konaní". Čiže vypúšťa sa formulácia, že účastníkom konania je aj fyzická alebo právnická osoba, ktorej to vyplýva zo zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. A zároveň sa tam dopĺňa, miesto toho, že ak osoba, ktorá sa zaoberá ochranou prírody a krajiny, písomne alebo elektronicky potvrdí záujem byť účastníkom konania, napríklad výrubového konania, sa nahrádza formuláciou "ak spôsobom podľa osobitného predpisu" a je tam odkaz na zákon o správnom poriadku a je tam odkaz na podanie.
Čiže, čo sa tam robí? Vypúšťa sa na jednej strane odkaz na to, že účastníkom konania je niekto, komu to vyplýva zo zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zároveň sa tam akoby sformalizuje ten spôsob prejavenia záujmu, pretože keď môžete písomne alebo elektronicky, nie je tam napísane, že to musí byť so zaručeným elektronickým podpisom alebo autorizované, ak to bude podanie podľa správneho poriadku, tak to prejavenie záujmu bude musieť byť podaním v zmysle správneho poriadku a bude to teda komplikovanejšie.
Pýtal som sa na to na výbore, lebo obe tieto veci sú podľa môjho názoru oslabujúce postavenie účastníkov konania, ktorí sa chcú zapájať napríklad do výberových konaní v záujme ochrany prírody, ochrany stromov. Vysvetlenie bolo nasledovné: Vysvetlenie bolo, že tá veta odkazujúca na zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je tam nadbytočná, lebo postavenie účastníkov konania im vyplýva zo samotného toho zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak nemusí to byť aj v zákone o ochrane prírody a krajiny. A zároveň sa vraj tam má doplniť odkaz na správny poriadok z dôvodu, že zákon o správnom poriadku sa aj tak subsidiárne vzťahuje na zákon o ochrane prírody a krajiny, že sa to tam len explicitne uvádza.
Je to taká veľmi zaujímavá situácia, povedal by som, že až jemne absurdná, že na jednej strane vyhadzujeme odkaz na jeden zákon z dôvodu, že je to nadbytočné, je to duplicita a aj tak budú tí účastníci konania podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a na druhej strane tam dopĺňame explicitný odkaz na správny poriadok, tvrdiac, veď aj tak sa ten správny poriadok uplatňuje. Tak v jednom prípade ako by sme duplicitu rušili a v druhom prípade tú duplicitu tam dopĺňame alebo zavádzame. Robíme úplne opačné veci nielen v tom istom zákone, ale dokonca v tom istom novelizačnom bode a obe tieto veci majú spoločné akurát to, že akoby možno nie reálne, ale akoby oslabujú postavenie účastníkov konania a sťažujú im uplatnenie ich práv tým, že od nich vyžadujú, aby išlo o podanie v zmysle správneho poriadku, pričom z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Čo sa navrhuje tým, keď sa prihlásim za účastníka konania, keď musím byť akceptovaný. To vlastne nie je návrh. A podanie musí byť buď autorizované zaručeným elektronickým podpisom, alebo ho je potrebné, potrebné potom doložiť písomne.
Priznám sa, že vôbec nerozumiem tomuto novelizačnému bodu, ktorý síce vyzerá nevinne, nie je v dôvodovej správe nijako, nijako vysvetlený. Keby som sa nepýtal na ústavnoprávnom výbore, tak nedostanem ani tieto odpovede. Ale prečo to tam má byť?
Druhý bod sa týka výrubu a výrubových konaní podľa osobitných predpisov. Toho sa bližšie dotkne pani poslankyňa Zemanová, teda problematiky toho, že zákon stanovuje výnimky, keď nemusí prebehnúť výrubové, výrubové konanie. A jedna z tých výnimiek sa dnes týka toho, že ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov, to je v § 47 ods. 4 písm. e), toto ustanovenie sa má zmeniť tak, že ak výrub nariadi orgán štátnej správy podľa osobitných predpisov, a zároveň dnes je v § 47 ods. 7 upravené, akým spôsobom sa má podľa tejto výnimky postupovať, teda že čo môže urobiť obec ako orgán ochrany, ochrany prírody, že môže v tej 15-dňovej lehote určiť podrobnejšie podmienky uskutočnenia výrubu alebo výrub obmedziť, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu drevín, chránených druhov alebo prírodných biotopov. V tomto prípade by sa v novele, ak bude schválená, mal podrobnejšie upraviť ten postup a nebolo by to síce konanie výrubové štandardné, ale orgán ochrany prírody by vydával súhlasné stanovisko k oznámeniu výrubu a výrub drevín by bolo možné vykonať len na základe tohto súhlasného stanoviska. Zároveň by určoval podmienky, ale určovanie podmienok nie je to isté čo náhradná výsadba, ktorá je dôsledkom štandardného výrubového, výrubového konania. Tak do istej miery tam môže nastať zlepšenie súčasného stavu, lebo bude podrobnejšie upravený ten postup pri uplatnení výnimky.
Na druhej strane sú tam akoby dva režimy. Jeden režim, kde sa hovorí, že nie je potrebné vôbec výrubové konanie, a je tam odkaz pod čiarou na nejaké zákony. A potom, že nie je potrebné výrubové konanie, ale vyžaduje sa súhlasné stanovisko, a je tam odkaz na nejaké iné zákony, pričom zo samotného znenia zákona podľa môjho názoru nie je úplne zrejmé, kedy sa má podľa ktorej výnimky v tomto prípade postupovať, lebo je tam iba príkladmo odkaz v poznámke pod čiarou.
A ak teda zavádzame, zavádzame systém, že aj v tých prípadoch, keď nie je výrubové konanie, tak má byť nejaký postup, má sa vyžadovať nejaké súhlasné stanovisko, tak otázka je, že prečo nie normálne výrubové konanie v štandardnom procese, najmä hovoríme o intraviláne.
Posledný tretí bod, to budem asi najstručnejší. V bode 152 v čl. I sa z režimu správneho poriadku vyníma aj predĺženie platnosti rozhodnutia podľa § 89 ods. 2, čiže predĺženie, predĺženie platnosti rozhodnutí vydaných v konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Preložené do ľudského jazyka, to znamená, že dá sa povolenie na výrub, nedôjde k výrubu a potom uplynie, pred uplynutím lehoty si účastník konania požiada a znova požiada a znova predĺži sa tá lehota a tam už sa nebude postupovať podľa správneho konania a nebudú tam môcť zasahovať, zasahovať iní účastníci konania, hoci tie podmienky sa mohli zmeniť. Hoci strom, ktorý mal objem, objem, ktorý nebolo potrebné posudzovať, môže mať, môže mať iný objem kmeňa a podobne. Tie podmienky sa, samozrejme, mohli zmeniť. Doteraz aj to bolo v režime správneho konania a ministerstvo a vláda navrhli, aby nebolo to v režime, v režime správneho konania, aby to bolo, aby to bolo teda jednoduchšie.
Tento problém má, zdá sa, šťastný koniec, lebo do spoločnej správy sa dostalo ustanovenie, aby to odtiaľ vypadlo, to predlžovanie. A teda zaujímavé je, že v odôvodnení sa uvádza, že, naopak, pod režim správneho konania zahrnúť rozhodovanie orgánu ochranu prírody o predĺžení platnosti ním vydaného rozhodnutia.
Na tom je zaujímavé to, že ono to tam už dnes je zahrnuté. Je to navrhnuté vyňať z režimu správneho konania vládnym návrhom novely zákona a bodom spoločnej správy sa to navrhuje nie zahrnúť pod režim, ako sa to odôvodňuje, ale ponechať v režime správneho konania. A vtipné na tom je to, že to, že sa to má vyňať z režimu správneho konania, to sa z dôvodovej správy k návrhu zákona nedozvieme. Čiže prečo vôbec prišlo ministerstvo s takýmto návrhom, nevieme, lebo v dôvodovej správe to nie je. A prečo, keď s ním už prišlo, prečo to nie je zdôvodnené?
Ďakujem.

Vyhlasujem tento bod za prerušený. Budeme pokračovať potom po hlasovaní. Písomne sú ešte traja prihlásení, takže vyhlásim trojminútovú prestávku a pristúpime k jednotlivým odhlasovaniam, teda hlasovaniam o bodoch, ktoré sme už prerokovali.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Prosím teraz pána poslanca Bašku, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z.
Páni poslanci, ak sa budete pýtať, o čom hlasujeme, to bude váš problém, ja som to už raz povedal. Takže o štátnej službe profesionálnych vojakov, tlač 1617.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 1617.)

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1590.)