49. schôdza

Pani poslankyňa Macháčková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela poďakovať svojmu kolegovi Jožkovi Mihálovi za podľa mňa veľmi objektívne zhrnutie tejto situácie, pretože naozaj nie je čiernobiela. Treba vidieť, že naozaj treba znižovať dane ľuďom, ale na druhej strane, pokiaľ hovoríme o obciach a mestách, tak nehovoríme o peniazoch pre starostov a primátorov, ale pre ľudí.
A pán poslanec Antal, nemôžem súhlasiť s tým, že hovoríte, že tento návrh prichádza v čase, kedy samosprávy majú prebytok peňazí. Treba povedať, že práve teraz, a však ste primátor, viete, aké všetky povinnosti na mestá sú, takže neprichádza to v čase, keď, kedy sú obce v nejakom čase blahobytu, ale kedy musíme znášať všetky opatrenia alebo teda vládne návrhy, ktoré tu boli prijaté, riešime minimálnu mzdu, z toho súvisiace zvyšovanie ostatných miezd, obedy zadarmo, rekreačné poukazy, toto všetko vlastne samosprávy znášajú. A teraz máme tu signály o blížiacej sa nejakej hospodárskej kríze a tento návrh prichádza v tomto čase. Takže ja si nemyslím, že to je obdobie teraz, ktoré bude, blaha a rozkvetu.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem. Kolega Mihál, nuž moja stará mama by povedala, že no včuľ buď múdry. Je to presne tak, že županka Erika Jurinová, som poslankyňou Žilinského kraja, mi hovorí jedno, môj starosta z obce tiež podobné, ja tu tri roky vystupujem o tom, že rodinám treba viac peňazí v peňaženke a že je potrebné ich daňovo zvýhodniť, pracujúcich rodičov, takže naozaj je to taká akoby ťažká dilema. Ale rada som, že si hovoril aj o tom nejakom teda uvažovaní a výzve k diskusii o novom financovaní samospráv. Však to takto nemôže byť, že ľuďom, čo? Nikdy neznížime dane, lebo samosprávy budú tu vždy, starostovia, župani budú vždy pred parlamentom? Chápem, úplne ich chápem, však som za to aj zodpovedná na župe, ale zároveň toto jednoducho nemôže byť win-win a preto treba uvažovať o inom financovaní. Ja budem hlasovať za rodiny. Oni, jednoducho títo rodičia, títo ľudia si zaslúžia mať viac peňazí v peňaženke.

Pán poslanec Mihál.

Tak ďakujem za túto diskusiu, ktorá tiež vlastne ukazuje, aké je to rozporné, traja diskutéri, traja, dve poslankyne, jeden poslanec, primátorka, primátor, a tri rôzne názory. Vidíte. Jednoducho ale, ja si myslím, ja si myslím to kľúčové, to kľúčové v tejto diskusii je to, že nám, jednoducho mne to vadí, ten princíp podielových daní nie je v poriadku. Štát je predsa financovaný zo všetkých daní, ktoré sa vyberú, a všetci sme občania. Niekto platí viacej dane z príjmu, niekto fajčí, niekto benzín kupuje, niekto zase má drahý pozemok, alebo aj neviem čo, skrátka daňový mix, na daňovom mixe je postavené fungovanie štátneho rozpočtu predsa. A prečo by na daňovom mixe nemalo byť postavené fungovanie obecného, mestského rozpočtu? Prečo by to mesto malo fungovať inak? To ako niekto to niekedy v minulosti vymyslel, ja toto som neskúmal, že prečo to vzniklo práve takto, ale toto treba predebatovať, lebo my sa napríklad teraz nevieme pohnúť pritom znižovaní daní. Ja som ix-krát bol za ministrom Kažimírom v minulých rokoch a riešil s ním, že čo tak konečne s tou nezdaniteľnou časťou a on ma vždy, on mi vždy povedal: "No, že ja keby som aj chcel, ja nemôžem ísť proti ZMOS-u.". No a bolo vybavené.
Skrátka kľúčová otázka pred diskusiou o nezdaniteľnej časti na daňovníka napríklad je, ako sa pohneme ďalej v systéme financovania samospráv. Lebo samosprávy vždy budú blokovať logicky, vždy budú blokovať logicky takéto návrhy. Zvyšovanie daňového bonusu, znižovanie daní, sadzby, ja neviem, zabudli sme možno trošku na nezdaniteľnú časť na manželku, aby sme ešte viacej podporili rodiny, pani kolegyňa, keď už niečo napríklad. No ale je to nepriechodné alebo veľmi ťažké priechodné pri tomto financovaní samospráv, aké máme.

Pán poslanec Viskupič.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, po takmer štyroch rokoch zvyšovania odvodov, daní, poplatkov a všetkého, čo sa čo i len trochu dalo zdvihnúť, prichádzajú teraz tesne pred koncom volebného obdobia návrhy na zníženie daní. Návrhy, ktoré však už všetky zasahujú do budúceho volebného obdobia, aby som bol presný, práve v prerokovanom návrhu je to teda zvýšenie viackrát už spomenutej nezdaniteľnej časti základu dane z 19,2 na 21 %, 21-násobok životného minima.
Zvyšovanie (rečník si odkašľal), pardon, znižovanie daní a odvodov je generálne dobrá správa, pre nás v SaS je to spolu s konceptom štíhleho štátu naša základná ekonomická agenda. Naša ekonomika nepotrebuje nič viac, než urobiť poriadok v daňovo-odvodovom zaťažení. Zákon o dani z príjmu doznal od roku 2004 desiatky, možno stovky zmien, ale len máloktorá bola zmenou k lepšiemu. Väčšinou to boli novelizácie prinášajúce nové povinnosti, sadzby či výnimky, ktoré postupne nakladali na plecia všetkých daňových poplatníkov ďalšie a ďalšie povinnosti. Áno, posledné roky sa ekonomika Slovenska rozvíjala, dovolím si však povedať, že nie vďaka opatreniam vlády, ale i napriek opatreniam vlády.
Na ilustráciu spomeniem len jeden prípad, 8-percentný poistný odvod z predpísaného poistenia. Na prvý pohľad zdaňuje úspešné a ziskové poisťovacie spoločnosti, ale ako hovorí základná ekonomická poučka, akékoľvek zvýšenie nákladov v reťazci sa v konečnom, v konečnom dôsledku zaplatí konečný spotrebiteľ. V tomto prípade si myslím, túto ekonomickú teóriu v praxi overil na vlastnej koži takmer každý občan Slovenska, poisťovne automaticky preniesli poistný odvod do zvýšenia poistného. Ak bol zámer zákonodarcu dodatočne zdaniť veľké a úspešné spoločnosti, zámer sa nepodaril. Ak však chcela vláda dodatočne zdaniť každého občana Slovenska, podarilo sa jej to, myslím, dokonale. Nekoncepčné zvyšovanie daní sa míňa účinku, ale to isté platí aj pre znižovanie daní. Ak chceme znižovať dane, vždy to treba robiť koncepčne a sledovať vplyvy. Myslím, že Jožko Mihál skutočne veľmi presne o tom hovoril. Minimálne je vždy potrebné sa pozrieť, komu sa tie dane znížia a prípadne, či sa znižujú teda nízkopríjmovým skupinám.
Návrh, o ktorom práve rokujeme, to robí zle. Myslím si, že by bolo férové, ak sa štát rozhodne znižovať dane, mal by začať od seba, navyše teda, keď vláda deklaruje, že chceme podporovať decentralizáciu štátnej správy. A ja použijem pár údajov zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Navrhované opatrenie ovplyvňuje verejné financie cez pokles výnosu dane z príjmov fyzických osôb o cca 149 miliónov eur. Všetky tieto príjmy sú príjmom VÚC a obecných samospráv. Ešte tie obce sú relatívne v dobrej situácii, že majú teda 20 % rôzne dane, ktoré tu tiež už bolo spomínané, ale pre VÚC je to ich jediný príjem mimo percenta dvoch rôznych drobností. Každopádne v dôsledku zvýšenia disponibilného príjmu pracujúcich vzrastie ich spotreba, čo povedie k nárastu vo výnose dane z pridanej hodnoty cca o 13 miliónov eur, ktorá je príjmom štátu. Ak to preložíme do jednoduchej reči, samosprávne kraje a obce prídu ročne o 149 miliónov na príjmoch a štát bude mať navyše 13 miliónov na výbere DPH. Takto vznikla vlastne finálna suma dopadov na verejné financie 136 miliónov, o ktorej tu v podstate rozprávame.
Ak sa na vec pozrieme touto optikou, nečudujme sa, že VÚC a ich starostovia protestujú. Je síce pravda, že samosprávam rástol daňový príjem nad úroveň rastu daňových príjmov štátu za posledných päť, štátu za posledných päť rokov narástli daňové príjmy o 30 %, samosprávam o 52 %, to sme už spomínali. Nikto však ale už nehovorí, koľko nových povinností, respektíve zvýšenia nákladov existujúcich povinností uložil štát za spomínaných päť rokov bez toho, aby sa k nim viazalo nejaké priame zvýšenie príjmov. Navyše povinnosti zostanú, ale s ekonomikou sa už pomaly dostávame do zostupnej fázy. Počul som aj námietky, že starostovia majú asi veľa peňazí, keď si tak veľmi podvíhali platy, ale komunálna politika je ľuďom najbližšie. Ľudia jej najlepšie rozumejú a myslím si, že ak starosta nepracuje dostatočne v prospech rozvoja obce, voliči mu veľmi ľahko dajú v najbližších voľbách najavo, že nebol hoden svojho platu.
Autori návrhu v dôvodovej správe argumentujú, že cieľom opatrenia je zvýšenie čistých príjmov pracujúcich. Skúsme sa pozrieť teda, ako je to v skutočnosti. Kedysi dávno presadená verzia rovnej dane od zavedenia už dostala veľa faciek a dnes teda nemáme k daňovému zaťaženiu jednoduchú rovnicu, ale zložitý vývojový diagram s výsledkom: moja daň. Zaviedli sa rôzne odpočítateľné položky, minimá, daňové bonusy, pri dôchodku úľavy a podobne. Celý zákon o dani z príjmov je zložitý a ako som už spomínal, je častokrát nekoncepčný.
Teraz si každý občan myslí, že MOST - HÍD mu ide zdvihnúť príjem, veď teda navrhuje zníženie daní. Toto je ale jedna nepravda a poukazuje na ňu aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Dovolím si zacitovať z jej správy. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí: "Navrhované opatrenie povedie k zvýšeniu disponibilných príjmov rodín v priemere o 0,4 %, rodiny si polepšia v priemere o 3,8 eura mesačne. Dopad navrhnutého opatrenia na rodiny však nebude rozdelený rovnomerne."
A ako teda je vlastne rozdelený? Na Slovensku máme 2,9 milióna rodín a dovolím si tvrdiť, že polovici rodín v podstate nezostane ani cent naviac. Tých 1,4 milióna rodín sú zrovna rodiny detné a viacdetné a preto tvrdím, že viac ako polovica Slovenska nebude mať z tohto opatrenia nič, pričom absolútna väčšina z tých rodín - milión - je v pásme s príjmom do 982 euro na rodinu a mesiac a v nich je ešte, ešte dosť veľa skutočne chudobných rodín, v ktorých aj tých priemerných mesačných 3,8 eura by bolo vítaným prilepšením. Ale nie, nedostanú takmer nič.
Priemerná hodnota je veľmi, veľmi zradná veličina. Nemôžem použiť graf, ale teda skúsim, skúsim popísať. Pre ilustráciu rozdeľme rodiny do piatich pásiem podľa príjmu.
V pásme jedna do príjmu 464 euro je 580-tisíc najchudobnejších rodín. Z tejto skupiny 84 % dostane nula euro, skutočne nedostanú nič a iba 16 % si prilepší priemerne o 90 centov, čiže tiež si dovolím povedať, že nič.
V pásme dva je ďalších 580-tisíc rodín, je to pásmo príjmu rodiny do 689 euro. Z nich 60 % tiež bude mať navýšenie čistého príjmu nula euro a len zvyšných 40 % si prilepší priemerne o 2,4 eura mesačne.
Prečo to je takto? Na Slovensku je u určitých skupín vysoké odvodové a daňové zaťaženie, u nízko príjmových skupín tieto prvé dve skupiny je ale daňové zaťaženie absolútne nízke a vysoké je teda odvodové zaťaženie od akéhokoľvek príjmu rovných 12 %. Jeden príklad. Pri príjme 833 euro, 12-percentných odvodoch a 19-percentnej dani takáto rodina platí zo svojho príjmu 12-percentné odvody a 0-percentnú daň. Platia teda 100 euro odvody a 0 euro daň. Práve preto nebudú mať z aktuálne, nič z aktuálne prijímaného opatrenia.
Ak si zoberieme ten, opačnú kategóriu, povedzme už len veľmi rýchlo pásmo štyri, tam je príjem medzi 983 až 1451 euro, čiže zasa asi týchto 580-tisíc rodín príde u 80 % z nich nárastu disponibilného príjmu o 6,3 eura. Takto teda vzniká priemerných 3,8 eura mesačne.
Myslím si, že pomoc a solidarita s nízkopríjmovými skupinami vyzerá inak a aj návrh na daňovú úľavu by mal mať iné kontúry. Mal by teda asi na 100 % uľaviť všetkým nízkopríjmovým skupinám a neriešil by občanov s vyššími alebo s vysokými príjmami. A tu sa kruh uzavrel. Nízkopríjmovým skupinám sme nepomohli a samosprávam a obciam budú tieto peniaze veľmi, veľmi chýbať a už to tu bolo viackrát spomínané. Ak nebude mať obec na prevádzku škôlky, najviac sa to zasa dotkne nízkopríjmových skupín obyvateľstva. Záverom už len prečítam časť vety z dôvodovej správy: "Prijatie návrhu zákona nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana.". No ja si myslím, že vplyv mať bude. Tie peniaze budú chýbať.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Antal.

... slovo. Pán kolega, z tohto príspevku v podstate vyplýva, že nikto nič nedostane a obce prídu o 140 miliónov. Takto by to pochopil nezainteresovaný človek. Ale. (Reakcia z pléna.) Áno, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť toto povedala, ale nepovedala to B, že sa to, že tam do toho mala započítané dôchodcov, deti, všetkých tých, čo dane dneska reálne neplatia. Tak keď raz nemám príjem, tak neplatím dane. To je asi tak logické. Čiže a zároveň neplatia ani tí vysokopríjmoví. Od 3-tisíc euro, tak ako všetci zarábajú, nemajú žiadnu nezdaniteľnú časť, dokonca o 1 700 euro má tú nezdaniteľnú časť menšiu. Čiže všetci, všetci, čo zarábajú už ani nie tú minimálnu mzdu, ale to je vyššie ako minimálna, lebo aj tá je v princípe už dneska zdanená, každý bude mať z toho efekt. Áno, tých 140 miliónov niekde musí byť.
Ale v prvom rade treba povedať, že majú efekt z toho tí, ktorí sú pracujúci, zamestnanci, nie vysoko zarábajúci zamestnanci a jednoducho je to to pásmo medzi tým. Tí všetci z toho budú mať efekt, a to je, ja neviem povedať, koľko je to rodín takýmto spôsobom, ale pravdaže rodina dôchodcov z toho nebude mať žiadny efekt. Rodina nezamestnaných z toho nebude mať žiadny efekt, lebo dneska neplatia žiadnu daň. Čiže je to logické. Ale, ale komu teda chceme aj pomáhať? Nechceme týmto zamestnancom pomáhať? Veď asi aj SaS mala znižovanie daní fyzických osôb ako svoju prioritu a verím, že krížom-krážom, ako tu všetci sedia a všetky strany, že to budú mať opäť vo svojich volebných programoch, znižovanie dane fyzických osôb. Áno, bude to mať dopad na samosprávu, ale, ale musíme vidieť aj to vyváženie aj, aj tie, aj tie povinnosti, áno, prichádzali, ale prichádzali aj peniaze. A to sa nehovorí, ako keby že prichádzajú peniaze, zvyšovanie minimálnej mzdy automaticky znamená zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb, podielových daní, nočné príplatky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)