49. schôdza

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Áno, v podstate môžem súhlasiť a veď to, to bol zmysel, že to zvýšenie pomôže, vlastne bude najvyššie u tých, čo to najmenej potrebujú. U tých, čo by im pomohlo aj tých pár euro, to zvýšenie v podstate nebude, ale myslím si, že tie obce nepotrebujú peniaze a VÚC-ky nepotrebujú ich pre seba, veď tie ich premietajú do služieb pre občanov. Čiže myslím si, že váha toho, že tie peniaze budú VÚC-kam a obciam chýbať, je vyššia, než príjem alebo zlepšenie situácie tých občanov, ktorým tých pár euro teda pribudne. (Reakcia z pléna.) Takto nejak, a áno, veď som to aj povedal. Samozrejme, pre SaS-ku je znižovanie daní základnou agendou, len tak, ako aj Jožko Mihál povedal, to musí celé hrať, to musí mať koncept a to musí nebyť výstrel do tmy. Takže tiež máme túto dilemu podporiť-nepodporiť a my, čo teda robíme aj v samospráve, tak sa blížime k tomu, že je to veľký problém podporiť. Ďakujem.

O slovo požiadala navrhovateľka.

Ďakujem. Budem veľmi krátka, ale dovoľte mi reagovať. Ja veľmi pekne ďakujem za túto diskusiu, ale chcem vyzdvihnúť, že ak naozaj majú niektoré samosprávy problém zabezpečovať svoje kompetencie, naozaj, tak ako aj pán poslanec Mihál hovoril o tom, je to relevantná téma na diskusiu, či už na strane kompetencií alebo spôsobu ich financovania. Ale odzneli veľmi kritické názory zo strany samospráv aj na to, že zrušme VÚC-ky, lebo tam akože tie kompetencie, tie peniaze veľa by sme mohli ušetriť. Niektorí primátori majú názor, že, teda zase VÚC-ky majú názor, že máme na Slovensku veľa obcí, veľa miest, tak áno, je to, je to ďalšia téma na ďalšiu diskusiu.
Ale chcem, ale veľmi chcem zdôrazniť, že ani pre samosprávy, ani pre ich obyvateľov nebude dobré, keď tu vznikne taký fenomén, že primátori alebo predsedovia, predsedkyňa VÚC-ky budú chcieť zabrániť znižovaniu daní zamestnancom. Toto ja si myslím, že ani politicky, ani ľudsky to nie je dobrý marketing. Ako možnože získajú nejaké politické body do ďalších volieb, ale my znižujeme dane pre ľudí a budeme stále znižovať, naša strana, kým, kým budeme mať možnosť.
A teraz občania budú môcť aj podľa vášho hlasovania zistiť, že kto chce znižovať dane a kto nechce znižovať dane ľuďom. Možno pripomínam, že v prvom, pri prvom hlasovaní váš poslanecký klub podporil tento návrh, tak očakávam, že aj v druhom kole tá podpora bude aj z vašej strany.
Ešte by som chcela možno dodať to, že čo, koľko to bolo pre samosprávy, že dochádzalo k tichému zdaňovaniu a za päť rokov z tohto, že sme my neupravili, nezvýšili sme nezdaniteľnú časť, tak profitovali samosprávy a bolo to 700 miliónov eur. A keď hovoríme aj o daňovom mixe, tak treba povedať na rovinu to, že za posledné tri roky, teda od roku 2016 do roka 2017 príjmy samospráv rástli o 27 %. Takže takýmto tempom za tri roky rástli dane z príjmov. Príjmy štátu rástli o 13 %. Takže čo to znamená? Keď vy voláte po tom, aby bol daňový mix, tak znamenalo by to, že aj daňové príjmy samospráv by nepredstavovali za tri roky 27 %, ale boli by na úrovni daňových príjmov štátu, to znamená 13 %. Takže my tu môžme rozprávať ako o tom, ale tí, ktorí si to prepočítali, aj starostovia, tak veľmi nechcú ten daňový mix, musím vám to povedať na rovinu.
Na druhej strane musím povedať aj to, že mesto Komárno, v týchto dňoch akurát sa mi dostalo do ruky hospodársky výsledok za prvý polrok. Mesto Komárno má 3 milióny zisku. Tri milióny zisku. No akého zisku? To, to je z tých výsledkov. A neni tu už pán poslanec Mihál, win-win. Som presvedčená, že kompromis - nárast príjmov samosprávam 130 miliónov, nárast príjmov ľudí 130 miliónov - je to kompromis z našej strany a aj z toho titulu, lebo naozaj ľuďom narástla čistá mzda o 17 % a áno, možno niektorí, aj pán poslanec Mihál hovoril, že odvaha, áno, je to možno odvaha, ale, ale robíme to pre ľudí, a je to, je to naša agenda, tak ako, ako to aj on hovoril a my sme za to, aby sa znižovali dane ľuďom.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Jaroslava Bašku, Dušana Bublavého, Márie Janíkovej, Milana Panáčka a Ľubomíra Želiezku na vydanie zákona o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1574. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1678.
Dávam slovo poslancovi Jaroslavovi Baškovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Dušana Bublavého, Márie Janíkovej, Milana Panáčka a Ľubomíra Želiezku na vydanie zákona o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1574.)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Naozaj v krátkosti, aby sme ho stihli aspoň uviesť.
Predložený návrh zákona je v prvom rade v súlade s Akčným plánom transformácie horného regiónu Horná Nitra, ktorý bol schválený toto leto uznesením vlády a je v súlade s pracovným materiálom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Návrh zákona upravuje poskytovanie kompenzačného príspevku zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti. Čiže zopakujem ešte raz, sú to iba tí zamestnanci Hornonitrianskych baní, ktorí mali stále pracovisko v podzemí. Čiže nie všetci, nie všetci zamestnanci. Tí ďalší zamestnanci budú nasledovne riešení cez odstupné a na základe rozhodnutia rady, Rady Európskej únie z roku 2010 č. 787.
Výška tohto kompenzačného príspevku a doba jeho poberania je závislá od doby zamestnania v baníctve a znova poviem, so stálym pracoviskom v podzemí. Keď bude mať nárok na tento kompenzačný príspevok, zároveň sa stane, štát bude za takéhoto poistenca štátu mesačne platiť Sociálnej poisťovni.
Chcem povedať, že tento návrh sme komunikovali alebo vyšiel z dielne ministerstva hospodárstva, komunikovali sme to s baníckymi odbormi, s Hornonitrianskymi baňami, ktoré sú za tento návrh zákona o kompenzačnom príspevku a bol tento návrh prekonzultovaný aj s ministerstvom financií. V druhom čítaní urobíme určite, určité zmeny, ktoré sme si dohodli aj s ministerstvom práce a s ministerstvom financií.
O aké počty ľudí sa jedná? Hornonitrianske bane majú v súčasnosti 3 200 zamestnancov. Z tých 3 200 zamestnancov je 1 700 baníkov, čiže bude sa jednať o tých 1 700 ľudí. Tie počty, ktoré, alebo tie výšky kompenzačného príspevku vychádzajú zo zárobkov týchto baníkov a by si zachovali nejaký štandard, ten štandardný príjem, keď budú prepustení z dôvodu útlmu baníctva na Hornej Nitre.
Chcem podotknúť, že paralelne s týmto zákonom o kompenzačnom príspevku baníkov sa pripravuje národný projekt rekvalifikácie, ktorým žiadateľom bude Trenčiansky samosprávny kraj spoločne s partnermi s mestami Prievidza, mestom Handlová, Bojnicami a Novákmi, kde chceme, aby čo najviac ľudí prešlo týmito rekvalifikáciami a naozaj tento zákon o kompenzačnom príspevku baníkom sa bude týkať hlavne, alebo tento kompenzačný príspevok budú poberať tí baníci, ktorí odrobili v podzemí 10, 15 a viac rokov. Čiže ten najväčší príspevok, kompenzačný, môže dostať baník, ktorý odrobil v podzemí 30 rokov a ten kompenzačný príspevok bude niekde vo výške 816 eur. Chcem povedať, že priemerná hrubá mesačná mzda takéhoto baníka v súčasnosti, ktorý robí v podzemí, je tisíc štyristo, 1 400 eur, čiže čistá sa pohybuje niekde okolo 1 050 eur. Tento kompenzačný naozaj príspevok má slúžiť tým baníkom, ktorí prídu o prácu, aby mali zabezpečený tento kompenzačný príjem pre seba a vlastne pre ich, pre ich rodinu.
Toľko na úvod z mojej strany, potom by som viac porozprával v rozprave.
Ďakujem veľmi pekne.

Je 19.01. Musíme, tak nech sa páči, ešte spravodajca.

Vážený pán podpredseda, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1574. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Otvorte rozpravu, pán podpredseda.

Otvorím, ale až zajtra. Takže končím dnešný rokovací deň, upozorňujem, že zajtra v stredu 18. septembra začíname o deviatej hodine termínovaným bodom, bod programu č. 62 - návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Tittela, Tibora Jančulu, Irén Sárközy a Martina Glváča na vydanie zákona o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení zákona č. 440/2015 Z. z. o športe.
Prajem vám príjemný večer.

(Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali z dôvodu péenky pán poslanec Krajkovič.
Podľa ohlasovanej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslancov Tittela, Jančulu, Sárközy, Glváča na vydanie zákona o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 1546. Spoločná správa výborov má tlač 1546a.
Nech sa páči, pán poslanec Tittel, uveďte návrh zákona.
Ďakujem.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Tittela, Tibora Jančulu, Irén Sárközy a Martina Glváča na vydanie zákona o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1546.)