49. schôdza

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu k týmto bodom a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Takže ďakujem veľmi pekne a prerušujem rokovanie, samozrejme, o tomto bode.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku.
Návrh zákona má tlač 1547. Dal by som slovo pánovi poslancovi Matovičovi, ktorý tu znovu nie je a už druhýkrát mu prepadáva tento bod a budem navrhovať, aby sme na tejto schôdzi to vôbec neprerokovali.
Ďalší bod tiež je návrh poslanca Matoviča, prepadáva druhýkrát.
Nasledujúce prvé čítanie je návrh poslancov Milana Krajniaka a Borisa Kollára, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií (tlač 1634).
Dávam teraz slovo poslancovi Krajniakovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka, Borisa Kollára, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1634.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, chcel by som uviesť návrh tohto zákona, ktorý sa týka nespravodlivosti a prílišnej prísnosti zákona o výbere mýta.
Máme dva zákony, ktoré upravujú poplatky za používanie diaľnic a ciest I. triedy, aby som to zrozumiteľne vysvetlil. Jeden je zákon o diaľničnej známke a druhý návrh zákona ale, a druhý zákon, ktorý spoplatňuje používanie našich komunikácií, je zákon o mýte. A ten zákon o mýte je podľa nášho názoru veľmi nespravodlivo prísny k slovenským občanom a uvediem konkrétne príklady, prečo je tomu tak.
Máme dva prípady, kedy môže prevádzkovateľ mýtneho; prevádzkovateľ vozidla porušiť zákon o výbere mýta a je nútený zaplatiť pokutu. Prvým príkladom je, teda tých; samozrejme, tých prípadov je viacej, ale chcel by som uviesť tieto dva príklady. Prvým príkladom je, pokiaľ použije cestnú komunikáciu bez úhrady mýta. Minimálna sadzba pokuty v Maďarsku je 78 eur. Hovorím čísla z minulého roka. Minimálna sadzba pokuty v Poľsku je 352 eur, minimálna sadzba pokuty v Česku je približne 190 eur. Ale na Slovensku je to 1 500 eur. 1 500 eur!
Maximálna sadzba pokuty v Česku je 1 100 eur približne, v Poľsku približne 350 eur a v Maďarsku približne 480 eur. Ale na Slovensku tá maximálne sadzba pokuty je 10-tisíc eur. Ten rozdiel medzi tým, ako sú postihovaní za porušenie mýta slovenskí občania a slovenskí prevádzkovatelia, je podľa nás drakonický.
Druhým príkladom je, keď, a to sa môže stať, že sa pomýli, dôjde k omylu, ten šofér vozidla zadá nesprávne počet náprav. Porovnajme si to znovu s okolitými krajinami. V Česku je minimálna sadzba pokuty 190 eur, v Poľsku 176, v Maďarsku 78, na Slovensku 480. Maximálna sadzba pokút na Slovensku 2 000, v Česku 190, v Poľsku 176, v Maďarsku 485.
Toto porovnanie toho, koľko musia platiť pokuty šoféri na Slovensku a prevádzkovatelia vozidiel na Slovensku v porovnaní s inými krajinami, považujem za veľmi drakonické a myslím si, že by sme mohli posunúť tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme trošku v porovnaní s okolitými krajinami nezvýhodňovali, neznevýhodňovali našich občanov a našich prevádzkovateľov.
Aby ste si vedeli predstaviť. Môže byť podnikateľ, ktorý má autá a používa nákladné vozidlá do 3,5 tony a urobí nejakú chybu, musí zaplatiť pokutu. A máme tých, ktorí spadajú pod mýto. Rozdiel, čo sa týka vodiča v sankciách, je 250 percent v neprospech toho vodiča, ktorý urobí chybu a funguje podľa mýtneho systému. Čo sa týka prevádzkovateľa vozidla, to znamená majiteľa tej firmy, zákon o výbere mýta je až o 2 000 percent prísnejší ako ten zákon o diaľničnej známke.
Ja chápem, samozrejme, že štát potrebuje peniaze z mýta, potrebujeme ich na rozvoj našej cestnej infraštruktúry, ale asi by sme mali zvážiť, či tieto sankcie, najmä v porovnaní s tými ostatnými krajinami V4, ktoré som spomínal, nie sú až príliš drakonické. A preto by som vás chcel poprosiť o schválenie tohto zákona v prvom čítaní a o prípadnú diskusiu v druhom čítaní, že ako nanovo tieto sankcie upraviť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Galekovi. Nech sa páči.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka, Borisa Kollára, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1634). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministra financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási ústne niekto do rozpravy. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom by malo byť prvé čítanie o návrhu poslancov Petra Pčolinského, Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Adriany Pčolinskej a Petra Štarchoňa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách. Bol som požiadaný, aby táto teda novela alebo prvé čítanie bolo preložené na ďalšiu schôdzu. Takže je s tým všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne.
No a nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Petry Krištúfkovej, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 1637).
Pani poslankyňa Krištúfková, nech sa páči, môžte zákon uviesť.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petry Krištúfkovej, Borisa Kollára a Ľudovíta Gogu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1637.)

Ďakujem za slovo. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Krištúfková, Kollár, Goga.
Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa po zomretom rodičovi alebo osvojiteľovi za podmienok stanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Sirotské dôchodky sa podľa platného zákona priznávajú vo výške 40 % starobného či invalidného dôchodku, na ktorý by mal nárok zomrelý rodič adresáta tohto sociálneho príspevku.
Ako vyplýva zo správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2018, tak v roku 2018 bolo vyplatených 20 958 sirotských dôchodkov, čo je o 295 vyplatených sirotských dôchodkov menej, ako ich bolo vyplatených v roku 2017. Klesajúci trend vyplatených sirotských dôchodkov bol zaznamenaný aj v roku 2017, kedy bolo vyplatených približne o 600 sirotských dôchodkov menej ako v roku 2016.
S účinnosťou od 1. januára 2018 bol sirotský dôchodok valorizovaný zákonom č. 266/2017 Z. z. na obdobie rokov 2018 až 2021. Zvýšenie sirotského dôchodku bolo realizované od 1. januára 2018 o 2 eurá 60 centov, ak ide o sirotský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice, zvýšenie bolo realizované o euro 30. V roku 2018 bol priemerne vyplatený sirotský dôchodok 133 eur.
Zastávame názor, že uvedená valorizácia bola nedostatočná, pretože zvýšenie sirotského dôchodku dostatočne nepokrýva zvýšené životné náklady na zdravý vývoj nezaopatreného dieťaťa. Vzhľadom na vývoj ekonomiky Slovenskej republiky sa navrhuje zvýšenie percenta, z ktorého sa priznávajú sirotské dôchodky, o 10 percent. Cieľom návrhu zákona je zvýšenie percenta, z ktorého sa priznávajú sirotské dôchodky, a to vo výške 50 % starobného či invalidného dôchodku, na ktorý by mal nárok zomrelý rodič adresáta tohto sociálneho príspevku.
Predkladaný návrh zákona bude mať nepriaznivý vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie a bude mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem a hlásim sa do rozpravy.

Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Mihálovi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1637. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1740 z 27. augusta 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási ústne niekto do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Nie. Jediná, ktorá, samozrejme, sa prihlásila, je pani poslankyňa Krištúfková, jej dávam slovo a zároveň už neumožním sa prihlásiť ďalším do rozpravy. Skončil som možnosť sa prihlásiť.
Pani poslankyňa, môžte vystúpiť v rozprave.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prichádzame s návrhom na zvýšenie sirotského dôchodku, pretože takmer 15 rokov sa okrem valorizácie sirotský dôchodok nezvyšoval napriek tomu, že náklady na život sa každoročne zvyšujú. Jeho priemerná výška je 133 eur. Ide o 21-tisíc smutných osudov detí, ktoré tým, že predčasne stratili rodiča, prídu do ťažkej životnej situácie, čo so sebou prináša aj stratu finančnej opatery vo vzťahu rodič – dieťa.
Tieto rodiny sú vystavené ťažkej životnej skúške už tým, že dieťa je poberateľom sirotského dôchodku. Čiže prišlo o jedného rodiča, niekedy, bohužiaľ, aj obidvoch. Preto je veľmi, veľmi dôležité, aby schopnosť spoločnosti sa merala podľa toho, ako vie pomôcť práve týmto najzraniteľnejším a najslabším. A určite tie rodiny, ktoré poberajú sirotský dôchodok, patria medzi tie najzraniteľnejšie, preto si myslím, že politici, od ktorých sa to, samozrejme, očakáva, by mali ukázať, že na nich myslia. Tu môžu ukázať svoj postoj, ako to vlastne myslia s celou spoločnosťou. Tu sa ukáže, akým spôsobom kto ako vníma. Či vníma cez štatistiku ako číslo, alebo ich vníma srdcom a cíti s tými ľuďmi, a to je to najpodstatnejšie.
V týchto tragických situáciách musí štát prebrať úlohu akéhosi ochranného dáždnika pre tieto deti. Nárok na poberanie sirotského dôchodku má len dieťa, ktorého zosnulý rodič odvádzal do sociálneho systému, a dokonca jeho poberanie je podmienené počtom odpracovaných rokov úmerne k veku.
Cieľom nášho návrhu je zvýšenie percenta, podľa ktorého sa vypočítavajú sirotské dôchodky. Na úvod navrhujeme zvýšenie na 50 % zo starobného či invalidného dôchodku, na ktorý by mal nárok zomrelý rodič pozostalého dieťaťa, a postupne sa chceme dopracovať až na úroveň 60 percent, pretože výška sirotských dôchodkov je naozaj nepostačujúca. Súčasný stav zďaleka nepokrýva náklady na základné životné potreby spojené s výchovou nezaopatreného dieťaťa.
Ďakujem za pozornosť a podporu tohto návrhu.