4. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je mi ľúto, ale ja budem kritický k predkladanej správe o činnosti NKÚ.
Pán predseda si splnil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o NKÚ, ale z môjho pohľadu je to tak všetko. Tá správa nám je jednoducho nanič, pretože úrad, ktorý má v tomto štáte kontrolovať dodržiavanie princípov transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti a účinnosti vynaložených prostriedkov, si túto úlohu neplní a som presvedčený o tom, že si neplní ani zákonné povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona.
Uvediem prečo. Viete, pán predseda NKÚ, počas predvolebnej kampane som vysvetľoval našim občanom, že náš štát má dostatok ekonomických prostriedkov a dokáže sa postarať vlastne o svojich občanov, resp. nasýtiť každého človeka na Slovensku. Nemôžeme však financovať nikdy nekončiaci apetít niektorých podnikateľov alebo finančných skupín. Tento systém fungovania slovenskej politiky, je vám asi každému jasné, že je nutné zmeniť. Ale uisťujem vás, že sľuby, ktoré sme dali našim občanom, aj splníme a vynaložíme maximálne úsilie a možnosti poslancov Národnej rady, aby sme poukázali na zlú činnosť alebo nečinnosť štátnych orgánov.
No, k vašej správe. V úvode vašej správy som sa dočítal o ohromných číslach. NKÚ skontroloval hospodárenie v celkovej sume 11,1 mld. euro. No. prekontrolovali ste celý štátny rozpočet, myslím príjmovú časť. Sklamanie však nastalo, keď som zistil, že toto nie je len za rok 2015, ale aj za predchádzajúce roky. Dovolím si vás požiadať, aby ste v ďalších správach boli konkrétnejší a v tejto správe nás nezavádzali.
Taktiež som sa potešil z vašich výsledkov, keď som zistil v úvode správy, že porušenie finančnej disciplíny bolo zistené vo výške 12,7 mil. euro. Povedal som si, že je to zachránená nejaká suma peňazí pre našich občanov a z tých zachránených peňazí vieme, ja neviem, materské škôlky postaviť alebo využiť na iné veci. Avšak prebudenie do reality prišlo na záver v časti 2.2 Realizácia výsledkov kontrolnej činnosti, kde uvádzate, teraz budem citovať, "porušenie finančnej disciplíny podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy NKÚ oznámilo v 16 prípadoch v celkovej sume 244 138 eur".
Pán predseda, nehnevajte sa, ale je toto podľa vás efektivita NKÚ? Vynakladáme 8,6 mil. na činnosť NKÚ a kontrolóri nám vrátia do štátneho rozpočtu 244-tisíc euro. Ja neviem, či vy ste so svojou prácou spokojný, ale ja určite nie.
Je až zarážajúce, že z celej správy sa nedozvieme, koľko porušení zákonov, prepáčte, pán predseda, aby som bol v súlade so zákonom NKÚ, koľko kontrolných zistení NKÚ za rok 2015 zistilo. Aký je ich vývoj v porovnaní s rokmi 2014, 2013, aj tieto informácie nám vedia priniesť obraz o činností NKÚ. V správe je síce pár štatistických čísiel o počte kontrolovaných subjektov, o počte odporúčaní, o počte prijatých opatrení kontrolovanými subjektmi, ale počet kontrolných zistení v správe absentuje.
Na porovnanie činnosti NKÚ som sa oboznámil s výročnou správou NKÚ Českej republiky, aj so správou Európskeho dvora audítorov. Tieto správy totižto upozorňujú na systémové nedostatky na základe analýzy kontrolných zistení, sú prehľadné, vidieť v nich efektivitu práce uvedených kontrolných inštitúcií.
Preto vám, pán predseda NKÚ, odporúčam osloviť príslušné výbory Národnej rady, najmä teda výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a predložiť im ako užívateľovi správy návrh novej štruktúry správy o kontrolnej činnosti NKÚ.
Vami predložená správa musí byť pre vládu a Národnú radu využiteľná, nie uložiteľná pre archív.
A teraz vám poviem niečo iné, som totiž toho názoru, že vy ako predseda NKÚ porušujete zákon o Najvyššom kontrolnom úrade. Vyplýva to totiž z obsahu samotnej správy, v ktorej nás informujete o vykonaných kontrolách, ktorými kontrolovanými subjektami boli aj ústredné orgány štátnej správy, napríklad ministerstvo obrany, financií, dopravy, pôdohospodárstva atď. Boli tam zistené nedostatky, čiže kontrolné zistenia.
A teraz podľa § 20 zákona o NKÚ, výsledky budem citovať: "Nedostatky v činnosti ústredných orgánov štátnej správy oznámi vláde prostredníctvom predsedu vlády. Orgán, ktorému úrad oznámil kontrolou zistené nedostatky, je povinný v rozsahu svojej pôsobnosti a v lehote určenej úradom zabezpečiť odstránenie oznámených nedostatkov a bez odkladu podať o tom úradu písomnú správu. Ak svoje povinnosti podľa odseku 2 nesplní vláda, predseda prerokuje vec s predsedom vlády, a ak nedôjde k dohode medzi nimi, predseda predloží vec Národnej rade. Ak vláda neprijme opatrenia na vyriešenie veci, predseda predloží vec Národnej rade Slovenskej republiky."
No a teraz, viete, ja som si prekontroloval materiály, ktoré boli predmetom rokovania vlády za celý rok 2015. Nenašiel som tam jediný materiál, ktorý by predložil predseda NKÚ na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky neprijala na základe kontroly vykonanej NKÚ ani jedno opatrenie na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Potom sa nečudujme, že ak NKÚ niečo zistí, ale výsledok z jeho kontroly činnosti neprinesie žiadnu zmenu k lepšiemu, ba naopak, tie nedostatky ústredných orgánov štátnej správy sa neustále opakujú.
A teraz otázka znie, že čo z toho vyplýva. Viete, nechcem ja tu polemizovať, že možno iný kolega na mojom mieste by povedal, že zakrývate nejakú trestnú činnosť alebo porušenia zákonov, alebo zodpovednosť niektorých členov vlád, alebo, nebodaj, že napomáhate rozkrádať verejné zdroje v prospech finančných skupín, alebo, ja neviem, oligarchov. Toto ja vám vyčítať nebudem, ale, viete, aj kvôli tomuto je nedostatok finančných prostriedkov pre učiteľov, zdravotníkov, aj preto tu nemáme dôstojný život pre dôchodcov.
Viete, po vypuknutí kauzy Gorila, predseda NKÚ len z môjho pohľadu pokračuje, tváriac sa, nevidím, nepočujem, nehovorím. Viete, vy nie ste zástupcom opozície, ako sa to možno zdalo, možno by bola namieste otázka, že ako, čím ste presvedčili pána Freša, možno jeho minulosťou, neviem, to viete vy.
Jednoducho, táto vaša správa je všeobecná, bezobsažná, sú tam rôzne na prvý pohľad zavádzajúce údaje, ale čo je podstatné, vaše kontrolné zistenia za rok 2015 ani raz ste nepredložili na rokovanie vlády, ani raz vláda neprijala žiadne opatrenia na elimináciu neefektívneho hospodárenia jednotlivých orgánov štátnej správy. Teda sa pýtam, načo je tá správa? Máme sa k nej nejako vyjadriť? Mne to fakt príde ako nejaká povinná jazda, ktorú ste si splnili, odídete spokojný, že ste to prečítali a karavána ide ďalej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda NKÚ Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, bolo tu už mojimi predrečníkmi povedané veľa, ale nedá mi, aby som sa aj ja nevyjadril, keď som si už ten príhovor pripravil. Dovoľte mi teda, aby som sa v krátkosti vyjadril k predkladanej Správe o výsledkoch kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2015.
Verejnosť oprávnene očakávala zmenu fungovania NKÚ po zvolení nového predsedu, po tom, čo presluhujúci pán predseda NKÚ Jasovský čakal so zbalenými kuframi na voľbu svojho nástupcu. Strana SMER - SD niekoľko rokov blokovala jeho zvolenie až do doby, kedy bol navrhnutý kandidát, ktorý strane SMER vyhovoval.
Po preštudovaní predloženej správy je však jasné, že očakávania a očakávaná zmena sa nekonala. Pán predseda Karol Mitrík zapadol do štruktúr a spôsobu fungovania NKÚ ako skladačka puzzle.
Čo ma oprávňuje sa takto vyjadrovať? Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2015 som si podrobne preštudoval a NKÚ pokračoval v nastavenom pláne kontrol a takmer ničím sa neodlišoval od predchádzajúceho roku. Na ilustráciu si dovolím zacitovať zo správy: "V roku 2015 najväčší podiel z celkového počtu kontrolných akcií tvorila kontrola súladu. Tento typ kontroly, tak ako v roku 2014, predstavoval 60 % celkového počtu kontrolných akcií. Rovnako to bolo aj v prípade podielu kontroly výkonnosti, ktorá v oboch rokoch, 2014 aj 2015, predstavovala 2 % z celkového počtu kontrolných akcií. Podiel kombinovanej kontrolnej výkonnosti a súladu zaznamenal pokles, a to z 22 % v roku 2014 na 17 % v roku 2015. A tak ďalej.
Odborná verejnosť však už dlhšie volá po zmene typy kontrol. Súčasný model fungovania NKÚ nenapĺňa potenciál v oblasti kontroly nakladania s verejnými zdrojmi. Systém kontrol, ktorý je často postavený iba na formalizme a kontrolovaní zhody so zákonmi a inými pravidlami, sa takmer úplne vyhýba hodnoteniu výkonnosti inštitúcií, ich politík, programov a projektov. Zistenia NKÚ nevedú k systémovým zmenám vo fungovaní štátu, inštitúcií a iných subjektov. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že NKÚ má mať významnejšiu úlohu v systéme riadenia štátu a musí byť kľúčovým aktérom pri kontrole kvality jeho spravovania.
Na to, aby sa zmenil pomer typov kontrol, je potrebná možno výmena časti kontrolórov, prípadne minimálne ich preškolenie. Ako sa v správe dočítame, tak strategickým zámerom NKÚ je postupne zvýšiť podiel kontroly výkonnosti a jej kombinovaného typu s cieľom lepšieho zhodnotenia verejných politík štátu a zvýšenia pridanej hodnoty kontrolnej činnosti. Takisto to aj teraz tu prezentoval pán predseda. Len tempo, ktoré sa zvolilo v roku 2015 v porovnaní s predchádzajúcim rokom, je mimoriadne pomalé, resp. tento proces úplne stagnuje.
Predložená správa je písaná štýlom, že v nej nájdeme všetko a nič. Uvedené sú jednotlivé kontrolné akcie, popísané pochybenia a nakoniec odporúčania, ktoré sú častokrát na množstvo a závažnosť pochybení veľmi vágne. Hlavne pri zisteniach na ministerstve obrany, bytovej agentúre rezortu ministerstva obrany a pri zisteniach realizácie projektu elektronických služieb zdravotníctva.
V časti 2.2 správy s názvom Realizácia výsledkov kontrolnej činnosti vzhľadom na skutočnosť, že NKÚ nemá sankčné právomoci, síce nájdeme, ako ďalej so svojimi zisteniami NKÚ naložil, citujem: "Zistené prípady porušenia finančnej disciplíny, podozrenia z trestnej činnosti a ostatné závažné nedostatky oznamoval kompetentným orgánom na ďalšie konanie počas finančnej disciplíny podľa zákona o rozpočtových, porušenie finančnej disciplíny podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v 16 prípadoch oznámil príslušnej správe finančnej kontroly, orgánom činných v trestnom konaní oznámil spolu 7 prípadov, z toho orgánom prokuratúry oznámil 5 prípadov a v 2 prípadoch poskytol spoluprácu Policajnému zboru. Porušenie zákona o verejnom obstarávaní v 7 prípadoch oznámil Úradu verejného obstarávania."
V správe mi chýba ale prepojenosť, nevieme, pri akej kontrole a čo a komu sa hlásilo. Teraz to pán predseda pri príhovore síce povedal, ale v tej správe to jednoducho nebolo. A pritom je to také jednoduché, v tabuľke kontrolných akcií, ktorá je uvedená ako príloha správy, stačí doplniť jednotlivé opatrenia, odporúčania a do ďalšieho stĺpca postúpenie na ďalšie konanie, komu a akým orgánom sa zistenia postúpili.
Jedna kontrola bola zameraná aj na kontrolu plnenia opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov z kontrol vykonaných NKÚ v rokoch 2010 až 2014. Z tejto kontrolnej akcie vyplýva, že NKÚ stráca vážnosť. Z prijatých opatrení bolo splnených len 35 %, priebežne splnených 28 % a čiastočne splnených 17 %, nesplnených bolo takmer 15 %. Kontrolou skutočného stavu plnenia prijatých opatrení bol však zistený rozdiel oproti stavu, ktorý kontrolované subjekty uvádzali v správach zasielaných NKÚ. V 42 % kontrolované subjekty vyhodnotili stav v plnení prijatých opatrení inak, ako to bolo v skutočnosti podľa výsledkov kontroly NKÚ Slovenskej republiky.
V zmysle zákona o NKÚ sú kontrolované subjekty povinné predložiť úradu v stanovenom termíne prijaté opatrenia a správy o ich splnení, prípadne plnení. Až 33 % kontrolovaných subjektov si však túto povinnosť nesplnilo.
Tu treba jednoznačne zvýšiť účinnosť kontrol a vymáhateľnosť kontrolných zistení prostredníctvom zavedenia sankcií pre subjekty, ktoré sa vyhýbajú naplneniu odporúčaní. Bude k tomu potrebné, samozrejme, zmeniť zákon. Som presvedčený, že poslanci Národnej rady sú pripravení diskutovať aj o takejto téme.
NKÚ by mal mať u kontrolovaných subjektov rešpekt. Musí mať povesť profesionálneho a nezávislého a nestraníckeho úradu, ktorý koná konzistentne, transparentne a svoje zistenia doťahuje do konca. Teda do zmien v správaní úradov a inštitúcií. Doteraz NKÚ pôsobí tak, že napriek značným právomociam sa nepúšťa do veľkých a politicky citlivých projektov a tém. Zameriava sa najmä na kontrolu súladu, čo v praxi znamená kontrolu dodržiavania zákonov, predpisov a nariadení. Oveľa menej, ako som už spomenul, sa venuje kontrole výkonnosti, ktorá nám hovorí, čo za naše peniaze dostaneme a či by sme nemohli dostávať viac.
Súčasný model fungovania NKÚ vôbec nenapĺňa potenciál v oblasti kontroly nakladania s verejnými prostriedkami. Nestačí iba zistiť, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu zákona, od NKÚ musíme vyžadovať kvalifikovaný názor na efektívnosť, výhodnosť a vhodnosť zvolených riešení. V systéme fungovania štátu musí NKÚ na seba prevziať úlohu hodnotiteľa zámerov aj výsledkov politík, programu a projektov. Ministerstvá, mestá a obce rozhodujú o veľkých investíciách. NKÚ má zhodnotiť, či prijaté rozhodnutia boli tie najlepšie z možných. Mal by konkrétne zhodnotiť ponúkané alternatívy, ich cenu a reálnosť očakávaných výsledkov.
Aby som však nebol iba kritický, mám aj niečo pozitívne. V roku 2015 aj obec Terchová, v ktorej som bol starostom, bola kontrolovaná NKÚ v rámci akcie "Kontrola vynakladania verejných prostriedkov na nájomné byty vo vlastníctve obcí a ich využitie". Po skončení kontrolnej akcie sa konala prezentácia výsledkov a workshop k zisteným nedostatkom. Bolo to naozaj veľmi poučné a tento krok pána predsedu oceňujem, že zaviedol niečo také. No aj napriek tomuto pozitívnemu kroku z predloženej správy vyplýva, že NKÚ nefunguje tak, ako by fungovať mohol. Možno nakoniec tak vyjadrenie slovami pána premiéra: "Hryzká, hryzká, ale slabučko."
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, vážený pán predseda NKÚ, strašne veľa bolo povedaného, ani ja nechcem preťahovať čas a opakovať fakty, na ktoré upozornila najmä opozícia za stranu OĽANO, naša kolegynka Veronika Remišová, a takisto aj za stranu SaS. Zarážajúce je, že sa nevyjadril nikto z koaličných strán, hoci toto je prvá prítomnosť predsedu NKÚ na pôde Národnej rady, a takisto v koalícii, ako aj v opozícii sme si vedomí, že mali by sme hovoriť o jednak zlepšení pracovných podmienok NKÚ, preto z hľadiska rozpočtu 8,6 mil. eur je na niečo priveľa, ak sa nerobí, je to iste priveľa, ale ak by sa malo robiť dôsledne a podľa všetkých požiadaviek, ktoré aj teraz a tu boli vyslovené, tak potom je to bezpochyby suma viac než skromná.
No a takisto zmeny zákonov, o ktorých hovoril môj predrečník, ktoré by umožňovali, aby NKÚ si vynucovalo dôkladné plnenie zistení, by bolo treba urobiť za spolupráce koalície a opozície, a preto by som chcel hovoriť práve v takomto tóne. Chcel by som upozorniť, že dosiahnuť, aby NKÚ nech už bol proces jeho obsadenia terajším predsedom akokoľvek rozporuplný alebo bolestný, alebo komplikovaný, nech NKÚ sama napíše svoj príbeh a svoju históriu.
Tiež si predstavujem, pán predseda, že kontroly z hľadiska efektivity a takisto kontroly ex ante by mali byť vašou ašpiráciou na najbližší rok, aby, keď sa tu o rok stretneme, ste mohli odpovedať poslancom, ktorí upozornili, že aká prevaha je u vás ešte stále kontroly účtovníctva, kde si to akiste vedia inštitúcie dať dohromady, a aká malá časť je kontroly efektivity, ktoré by sme potrebovali často, a verím, že by to mala uvítať aj vláda, ak to myslí s efektivitou svojho vládnutia vážne, by sme uvítali skôr, než padnú rozhodnutia. Čiže ex ante.
Padali tu aj otázky, či je natoľko nevyhnutné, aby sa NKÚ sústreďovalo na samosprávu. Ja ako zároveň aj bratislavský poslanec si uvedomujem závažnosť vašich zistení v Petržalke a musím vám povedať, pán predseda, že túto prácu si vážim. Zrejme to bola práve NKÚ, ktorá zabránila dosť nešťastným rozhodnutiam a ktorá zvrátila rozhodovanie znovu na začiatok, neefektívne rozhodnutie o správe parkovacích miest sa dostalo na verejnosť a stanovisko NKÚ povzbudilo kritické hlasy z radov poslancov. Ale takisto je to aj tu, pán predseda. Vaše zistenia sa musia obracať aj k štátnym úradom. Kontrolovať samosprávu, kontrolujete samosprávu priveľa? Áno. Je to potrebné? Áno. Tu platia dve áno. Nie iba, nie iba štátne úrady, aj samosprávu. Ale nemôžte obchádzať naozaj štátne úrady a nemôžte obchádzať veľké, aj pripravované investičné rozhodnutia vlády.
Samozrejme, sme si vedomí, že NKÚ nemôže nahrádzať NAKU, nemôže nahrádzať vyšetrovanie korupčných prípadov, ale je vašou povinnosťou odosielať tie podozrenia a trvať na vyšetrení a dávať aj verejnosti najavo, že NKÚ sa mení z organizácie na kontrolu účtovníctva na inštitút naozaj ústavnej roviny, ste podobne ako inštitút verejného ochrancu práv, ktorého správu sme tu pred chvíľou hodnotili, ste zriadený z ústavy a mali by ste byť ústavnou inštitúciou, ktorá je na roveň vláde, ktorá je na roveň ostatným ústavným inštitúciám. Zriaďuje vás priamo parlament, parlament vás volí, parlament vám určuje rozpočet. Spolupracujte čím viac s parlamentom a hľadajme cesty, aby aj poslanci mali záujem a aktívne sa zapojili do rozpracovávania zistení, ktoré ste na NKÚ prijali.
Za seba ako poslanca vám, pán predseda, v tomto smere môžem sľúbiť iba podporu, rovnako ako to urobili aj ďalší kolegovia z opozície, pokiaľ aj NKÚ bude vychádzať s riešeniami, ktoré zvýši vážnosť NKÚ, dosiahne väčšiu dôraznosť v realizácii vašich zistení a zvýši zaangažovanosť Národnej rady na práci so zisteniami NKÚ.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, krátko zareagujem na odznelé príspevky.
Ak ste postrehli v správe, ktorú som prednášal v jej úvode, som hovoril teda o tom, že kontrolné nastavenie Najvyššieho kontrolného úradu v roku 2015 som nechal v pôvodnom stave a ako manažér a ako človek, ktorý čosi v živote skúsil, som veľmi zvažoval, ktoré kroky urobím ako prvé na Najvyššom kontrolnom úrade. Či sa pustím do nastavenia plánu kontrol a jej zmeny v roku 2015, alebo sa pokúsim urobiť istú formu prestavby úradu, ktorý si to nutne vyžaduje, v ktorej som v podstate už aj v roku 2015 začal.
Tá úvaha bola moja veľmi jednoduchá. Ja som sa stretol s ľuďmi prierezovo cez celý Najvyšší kontrolný úrad, vyše 100 hodín komunikácie na jednotlivých expozitúrach dvojfázovo a na expozitúrach zdokumentovanie všetkých vnútorných predpisov a nastavenia úradu ako takého a vyhodnotil som, že v priebehu rozbehnutých kontrol meniť kontrolné nastavenia, nastavenia kontrol, by nedávalo zmysel, ak pravidlá, ktoré platia vo vnútornom systéme, nie sú transparentné, nie sú jasné, nie sú dobre nastavené, ani po organizačnej a ani teda tej obsahovej stránke.
Čiže urobil som na začiatku niekoľko krokov od prehodnotenia celej vnútornej legislatívy, zmenili sme celkom 53 noriem, ktoré platia dovnútra, včítane najdôležitejšej smernice o kontrolnej činnosti. Prestavil som do istej miery aj nastavenie úradu vo vzťahu k inštitúciám a pustil som sa do takej mravenčej práce, vlastne začať nové nastavovanie úradu. Spojil som sa už v júli minulého roku s pánom Filkom z Inštitútu finančnej politiky, lebo ich prezentácia výsledkov ma veľmi zaujala, ale čo je najpodstatnejšie, rozhodol som sa, že rok 2015 úrad nechám dobehnúť v kontrolných nastaveniach, pretože aj vy ste z tej správy veľmi dobre vystihli, že vlastne išlo skôr o nastavenie úradu v početnosti kontrol, ako v početnosti kvality. Túto istú spätnú väzbu som dostal aj ja od kontrolórov, keď mi hovorili, že systém bol nastavený, že každý rok o jednu kontrolu viac.
Keď som túto debatu rozvinul na sekcii daňovej a finančnej, tak mi poukázali, že im je veľmi ťažko tento parameter, bolo parameter plniť, pretože oni tých subjektov, ktoré sú teda v ich kontrolnej pôsobnosti, ministerstvo financií a finančná správa, majú málo. Čiže veľmi ťažko sa tam napĺňa obsahovo tento. Od tohto procesu sme úplne odstúpili.
Určite s vami súhlasím aj v procese teda nastavenia kontroly. Pomer medzi kontrolou finančnou a súladu - absolútne nevyhovujúci stav. Samozrejme, že to bolo nastavené v pláne kontrol 2015, ´17 a rok 2016 je už úplne inak nastavený. K nastaveniu plánu kontrolnej činnosti sme pristúpili oveľa zodpovednejším spôsobom a oveľa kvalifikovanejším spôsobom, pretože ak by som mal hovoriť o smernici, ktorá hovorila o nastavovaní plánu kontrol pre nasledujúce obdobie, proces sa začínal v podstate v mesiaci september a bol ukončený v mesiaci do 15. decembra, tak presne smernica hovorila. Určite sa za takýto krátky čas nedá kvalifikovane nastaviť plán kontrol pre budúce funkčné obdobie.
Nová smernica, ktorá už je, uzrela svetlo sveta, hovorí o tom, že plán kontrol začíname nastavovať v januári, teraz v tomto období sme vo fáze, kedy z 90 námetov kontrolných akcií sme vybrali 30, z ktorých je vyššia polovica už teda vo vzťahu k výkonnostnej a hlavne prierezovej kontrole. Do konca júna majú úlohu spracovať odborné štúdie jednotliví zodpovední pracovníci a potom ostáva dva mesiace čas, aby sme teda posúdili odborné štúdie, či teda tieto kontrolné zamerania sú vôbec vhodné na realizáciu kontrolnej akcie, v prípade, že sú, tak ostáva čas ešte do konca roka tieto kontrolné akcie rozpracovať do projektov. Pretože kontrolná akcia, tvrdím, že to je projekt kontrola súladu a finančná sa určite oveľa jednoduchšie realizuje. Ľudia, ak nie sú tlačení, teda ľudovo povedané, k múru, tak vždy nájdu tú ľahšiu cestu odporu, určite kontrola finančná je rutinná, aj kontrola súladu je rutina, kontrola výkonnostná, teda kontrola hodnoty za peniaz je oveľa náročnejšia, pretože tam treba aj viacej trápiť rozum, to znamená, že kontrolórov treba aj dovzdelávavať. A čo je teda veľký kameň úrazu Najvyššieho kontrolného úradu, je špecializácia úradu. Do môjho príchodu na úrade takmer neexistovala žiadna špecializácia, len kontrolné zamerania. To znamená, že kontrolór nemôže kontrolovať odľava doprava, teda celý rozsah spektra verejnej správy, keď táto špecializácia je realizovaná u právnikov, u lekárov aj v iných činnostiach, určite musí byť urobená aj na Najvyššom kontrolnom úrade. Pri organizačnej zmene som jeden z malých prvých krokov urobil, že teda som zriadil na jednotlivých sekciách a expozitúrach odbory, ktoré už začínajú byť špecializované. Samozrejme, že je to len začiatok a treba pokračovať ďalej.
Čo sa týka samotnej prokuratúry, je to špeciálna oblasť, mali sme sedenie, mal som tú česť byť v Lotyšsku na zasadnutí najvyšších kontrolných inštitúcií, kde práve bolo hodnotené z pohľadu európskych teda kontrolných inštitúcií, aká je úspešnosť a aký podiel teda podnetov a aká je úspešnosť jednotlivých inštitúcií v európskom priemere. Čiže z celkového počtu kontrol asi 5 až 7 % teda ide podnetov z celkového rozsahu kontrol a úspešnosť, úspešnosť týchto podaní býva na 30 %. Kolega z Poľska, ktorý to prezentoval, povedal myšlienku, toto nás nemôže nejak deprimovať alebo odrádzať od ďalšieho podávania podnetov, pretože si, kolegovia, uvedomme, že aj prokuratúra je nezávislá a ona je tá poverená zo zákona, ktorá má vyhodnocovať, či ten podnet spĺňa, alebo nespĺňa.
Hodnotiť Najvyšší kontrolný úrad podľa počtu podaní, si myslím, že by nebolo spravodlivé. Použijem príklad, ak by futbalový rozhodca, ktorého po ukončení zápasu hodnotí delegát, mužstvá hrali veľmi kultivovaný futbal, nenapádali sa, proste boli ohľaduplní, a delegát by ho hodnotil podľa počtu faulov, ktoré teda neodpískal, alebo možná mal odpískať, ale nikto nebol zranený, futbal dopadol teda dobre, mužstvá sa rozišli. Podobná situácia, si myslím, že je aj vo vzťahu ku kontrolným inštitúciám všeobecne, nielen k NKÚ, samozrejme, že každý občan má takúto povinnosť, ak teda zistí a má podozrenie zo spáchania trestnej činnosti, podať podnet, tobôž nie už Najvyšší kontrolný úrad. Všetky podnety, ktoré vzídu od kontrolórov, kvalifikovane spracovávame a podávame na prokuratúru. Spomínal som, že máme aj podpísané memorandum, prebehli už troje školenia na Najvyššom kontrolnom úrade. Krajskí šéfovia expozitúr majú povinnosť komunikovať s krajskými prokurátormi. To nastavenie úradu je ako so zaoceánskou loďou, kormidelník a veliteľ môže dať príkaz na otočenie tejto lode, ale tá loď má ešte zotrvačnosť a nevychýli sa z toho požadovaného smeru, teda tak ako si ten veliteľ alebo ten kapitán myslí. Platí to aj pre NKÚ, ale nezakrývam sa za túto barličku.
Snáď len reakcia pani Remišovej "Štrngám na zmenu", trošku mi je aj tak ľúto, ale vôbec ma to nemrzí, pretože aj táto aktivita "Štrngám za zmenu" a aj podnety, ktoré išli vo vzťahu k NKÚ, dá sa povedať, že sú aj naše podnety. Pretože títo aktivisti boli predtým u nás a ja som veľmi otvorene aj s mojím kolegom hovoril o problematike Najvyššieho kontrolného úradu, kde my vidíme slabé miesta a mnoho vecí sa prenieslo aj do tejto aktivity, za čo ich vôbec neviním, skôr to beriem ako pozitívum.
Ten výbor pre kontrolu bol tu spomínaný, pani Remišová ho spomínala, ten je určite potrebný, aby tá spätná väzba bola vo vzťahu teda k úradu, ale hlavne ku kontrolovaným subjektom, aby teda cítili zodpovednosť voči niekomu. Pretože momentálne aj keď minister podpíše protokol, pretože tam, kde sa zúčastňuje minister na prerokovaní protokolu, tam idem aj ja, aby teda bola tá parita vyrovnaná. Druhá vec je plnenie kontrolných zistení a kontrolných opatrení, takúto správu v piatich prípadoch teda zistenia Najvyššieho kontrolného úradu sme v minulom roku poslali aj predsedovi vlády, aj na vládu. Samozrejme, že Najvyšší kontrolný úrad nemôže od vlády vymáhať, môže len pri opakovanej kontrole znovu teda zistiť a konštatovať, teda aká je situácia.
Čo sa týka toho Twitteru, ja som nebol veľkým zástancom, máme nový webový portál, sociálne siete sú populárne, povedal som, že treba aj do tejto aktivity ísť, ja sám osobne naňho veľmi nechodím, pretože z pozície predsedu je to oblasť riziková, kde teda sa nechcem nechať zatiahnuť do istých procesov, ale máme ho, je tam, už aká je teda jeho, aký je jeho prínos, si myslím, že ho máme mať, majú aj druhé úrady, sme to monitorovali, máme ho aj my.
Čo sa týka samotnej represie, nie celkom zdieľam názor a ani v rámci európskych najvyšších kontrolných inštitúcií nemajú tieto represné právomoci. V niektorých prípadoch, vo väčšine prípadov na začiatku som aj ja bol presvedčený, že takúto represnú právomoc by najvyššia kontrolná inštitúcia mala mať, po odstupe času zvažujem, že predsa len tú represnú právomoc by mali inštitúcie, ktoré sú na to vytvorené štátom, a Najvyšší kontrolný úrad nemá takéto mechanizmy a si myslím, že vôbec nie je zlé, ak NKÚ odstupuje tieto podnety, ktoré zistí, inštitúciám, ktoré profesionálne to robia, majú už vytvorené štruktúry, pretože si nemyslím, že by bolo hospodárne vytvárať na našej úrovni takéto štruktúry opakovane, aby sme my viedli správne konania a robili represiu. Jedinú represiu, ktorú má Najvyšší kontrolný úrad, je pri marení výkonu kontroly, je to 1 650 euro, ktorú môže udeliť Najvyšší kontrolný úrad dvakrát, treba aj otvorene povedať, že za pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu za 23 rokov táto represia ešte nebola využitá.
Súhlasím s pani Remišovou, že treba prejsť od kvantity ku kvalite, aj v úvode som to povedal, jednoducho treba ísť cielene na kontrolné akcie, ich vyberať treba veľmi zodpovedne. Ja hovorím ľudovo, tam, kde sa točí najviacej peňazí, a tam, kde o tom hovorí spoločenská objednávka, tam by mal pôsobiť Najvyšší kontrolný úrad. Na druhej strane treba povedať aj to B k tým podnetom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Anton, podpredseda NR SR
Pán predseda, prepáčte, že vás ruším, je 19 hodín, chcete pokračovať a ukončiť alebo budete pokračovať ráno.

Mitrík, Karol, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR
Nie. Ja by som to veľmi rýchle ukončil, aby som vás nezdržiaval.
Určite mnohé veci, ktoré ste tu spomínali, cítim aj ja, vôbec sa im nebránim, ale ešte raz opakujem, rýchle prestavenie úradu teda na nový model nie je veľmi jednoduché a nie je ani rýchle, neexistujú ani rýchle riešenia, ale ja som presvedčený, že najneskôr do konca roku úrad bude sčasti dovzdelaný a prestavený na nový spôsob kontrolných aktivít, ktoré si vyžaduje 21. storočie. Pretože nechcel som do vlastných radov nejak a na hlavu si sypať popol, niečo z popola patrí už aj mne, ale tá rýchlosť, tá sa nedá v mnohých prípadoch zabezpečiť tak, ako by som si ja želal, ako by ste si vy želali.
Čiže ja urobím z mojej pozície všetky opatrenia tak, aby správa, ktorá príde aj obsahovo budúci rok, ja som ju nechal v pôvodnej podobe, tak ako bola štandardne nastavená a roky sa tu dávala, ja som osobne vyslovil s ňou nespokojnosť, ale nechal som ju zámerne tak, aby sa dal ukázať rozdiel, teda ako fungovalo to predtým, ako to bude fungovať do budúcnosti.
Dávam prísľub, veľké sľuby nerobím, ale určite Najvyšší kontrolný úrad už doznal zmenu a ešte dozná zmien.

Vážený pán presedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Naša rada si plní svoje povinnosti na základe zákona č. 308/2000 o vysielaní a retransmisii. Poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobodu prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona, čiže RTVS – verejnoprávna televízia a rozhlas, alebo na základe licencie podľa zákona č. 308/2000. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom zákonom.
Rada predovšetkým rozhoduje o licenciách na vysielanie, o registráciách retransmisie a vybavuje sťažnosti občanov predovšetkým v týchto oblastiach: zabezpečenie všestrannosti a názorovej plurality vo verejnoprávnej RTVS a u všetkých vysielateľov na základe licencie, ďalej ochrana ľudskej dôstojnosti a maloletých, dodržiavanie zákonných rámcov mediálnej komerčnej komunikácie, teda reklamy, telenákupu, sponzoringu a umiestňovania produktov. Pri nedodržiavaní zákonných ustanovení rada ukladá sankcie – buď upozornenie na porušenie zákona, alebo odvysielanie oznamu o porušení zákona, alebo pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho častí, pokutu a prípadne až odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti vysielateľa.
Ďalej rada plní mnoho ďalších povinností. Spomeniem kontrolu dodržiavania podielu európskej a nezávislej produkcie vo vysielaní, dodržiavania povinností pri multimodálnom vysielaní, čo je teda vysielanie pre sluchovo a zrakovo postihnutých, spolupráca s ministerstvom kultúry, s ministerstvom školstva pri vyhodnocovaní vysielania v Slovenskej republike, pri príprave zákonov, štatistických výkazov. To isté aj pri spolupráci s Európskou komisiou. Ďalej máme aktivity pri sledovaní prehľadu vlastníckych štruktúr a majetkových vzťahov, pri monitorovaní dodržiavania zákona o štátnom jazyku, sme činní v medzinárodných organizáciách EPRA, ERGA a CERF – Stredoeurópska iniciatíva.
Pre spresnenie oblasti, na ktorú sa vzťahuje činnosť rady, treba povedať, že popri verejnoprávnej RTVS a všetkých jej rozhlasových a televíznych okruhoch máme v súčasnosti na Slovensku 14 multiregionálnych a regionálnych vysielateľov rozhlasových. Patria medzi ne najpočúvanejšie rádiá, ako je rádio EXPRES, FUN RADIO, Rádio Jemné, Europa 2, Rádio Vlna, Rádio LUMEN, Rádio Košice a tak ďalej. Okrem nich máme ďalších 24 lokálnych vysielateľov vysielajúcich v analógovom režime. Udelili sme však už aj 14 licencií na digitálne rozhlasové vysielanie, hoci jeho zavádzanie je u nás zatiaľ v projektovom a skúšobnom štádiu.
Na Slovensku sme mali, čo sa týka televízií, v roku 2015 popri RTVS, ktorá vysiela zo zákona, aj 131 licencií na digitálne televízne vysielanie od tých najsledovanejších, ako je TV MARKÍZA, JOJ TV, TA3, až po regionálne a lokálne. Dnes má veľa miest, mestských častí aj menších miest a sídiel svoje vlastné infokanály a podobné programové služby.
Doplním ešte aj údaj za prevádzkovateľov retransmisie, ktorí dnes využívajú najrôznejšie technické komunikácie, káblové rozvody, satelity, retransmisiu prostredníctvom DVB-T, teda digitálnej terestriálnej siete, IPTV, MMDS, MVDS, GSM atď., to sú rôzne technické prostriedky. Tých máme spolu na Slovensku, takýchto kábloviek skrátene povedané, tých máme 171.
Už tento stručný prehľad nasvedčuje, že v oblasti elektronických médií má Slovensko plne rozvinutý a plnohodnotný duálny systém, ktorý spĺňa európske kritériá. Denne sa u nás odvysielajú na všetkých úrovniach elektronických médií desiatky tisíc hodín televízneho a rozhlasového programu. Neexistuje však centrálne a úplne nahrávanie všetkého, čo sa odvysiela u nás na Slovensku, ako tomu bolo ešte v dávnejšej minulosti. Rada, naša rada, síce robí vlastné monitoringy vysielania, ale pochopiteľne nie je možné monitorovať a vyhodnocovať všetko. Preto robíme plánované monitoringy, v ktorých sa napríklad postupne zameriavame na jednotlivých vysielateľov, alebo realizujeme tematické monitoringy, napríklad počas volieb parlamentných, alebo monitoringy nejakého segmentu vysielania, napríklad reklamného vysielania na lieky. Tieto naše vlastné plánované monitoringy sú potom dopĺňané sťažnosťami od občanov, ktorí upozorňujú na možné porušenia zákona, a my tieto sťažnosti po zmonitorovaní programu prešetrujeme, informujeme sťažovateľa o výsledku a ukladáme prípadné sankcie za porušenie zákona vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie.
Prehľadne sú sťažnosti v rokoch 2015 a pre porovnanie aj v roku 2014 uvedené na stránke 215 správy, ktorú sme predložili Národnej rade. Ja uvediem z toho len niektoré čísla.
Celkový počet sťažností v roku 2015 bolo 974 a v roku 2014 361, čo je veľký rozdiel, ako ste si iste všimli, v tých číslach. Mali sme však jedného aktívneho sťažovateľa, ktorý poslal 556 sťažností, takže tým sa to číslo navýšilo. Keby sme toto povedzme nezobrali do úvahy, ale samozrejme sme to museli zobrať do úvahy, tak by sme v počtoch sťažností boli približne na rovnakej úrovni v roku 2015 ako v roku 2014.
Na obsah vysielania, čo je najviac sťažností samozrejme, prišlo 940 v roku 2015, aj ten sťažovateľ sa sťažoval väčšinou na obsah vysielania, čiže je tam 500 v tom zarátaných, na počet programov, čo sa týkalo RTVS, teda verejnoprávnej televízie, Jednotky prišlo 71 sťažností, na Dvojku prišlo 18, na Rádio Slovensko prišlo 22 sťažností a na Rádio Regina prišla jedna sťažnosť.
Viac, samozrejme, chodí na vysielanie komerčných licencovaných televízií. Na Markízu prišlo 578; treba povedať, že spomínaný sťažovateľ sa hlavne sťažoval na Markízu; na TV DOMA 56, na DAJTO 24, na TV JOJ 82, na JOJ PLUS 14. Tie sťažnosti v podstate kopírovali rok 2014. Takže nebol veľký rozdiel, keď teda nebudeme rátať povedzme jednu veľkú skupinu, balík sťažností, o ktorých som hovoril, tak v podstate kopírovali rok 2014. Nedošlo ani k veľkému, drastickému navýšeniu nespokojnosti občanov s vysielaním televíznym a rozhlasovým u nás, ani k poklesu.
K najčastejším porušeniam zákona prišlo pri nedodržiavaní princípu objektivity a vyváženosti spravodajských a politicko-publicistických relácií. Ďalej boli sťažnosti pri ohrození vývinu maloletých, 12 a 15 rokov, ako aj pri prekračovaní rozsahu a nesprávnom označovaní v mediálnej komerčnej komunikácii. To sú tri základné okruhy, na ktoré väčšina sťažností prichádza.
Z celkového počtu vybavených sťažností týkajúcich sa obsahu vysielania 42 sťažností bolo opodstatnených, 206 neopodstatnených a 92 sčasti posúdených ako opodstatnené a sčasti ako neopodstatnené.
Stručný prehľad sankcií, ktoré uložila rada, pretože po tom, ako príde sťažnosť, tak sa, samozrejme, každá sťažnosť musí registrovať, prešetriť a musí sa urobiť nejaký uzáver a informovať, samozrejme, aj sťažovateľa a potom nastávajú sankcie, prípadne nenastávajú, ak rada uzná za vhodné, že nebolo porušené žiadne zákonné ustanovenie. Ale, samozrejme, sú aj sankcie.
V roku 2015 v oblasti základných povinností vysielateľov rada v správnom konaní uložila celkovo 12 sankcií televíznym vysielateľom v sume 7 225 euro a ešte 18 sankcií vo forme upozornenia na porušenie zákona. V oblasti ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudskosti a problematiky ochrany maloletých v televíznom vysielaní rada v správnom konaní uložila 27 sankcií, v jednom prípade dokonca bola uložená sankcia odvysielanie oznamu o porušení zákona. Celkové pokuty v tomto okruhu boli vo výške 100 363 euro. A za nesprávne reklamné vysielanie, telenákup, sponzorované programy a umiestňovanie produktov rada uložila 40 sankcií vo výške dokopy 145 638 euro.
V rozhlasoch je aj menej sťažností, aj tie sankcie sú nižšie priemerne, takže čo sa týka základných povinností televíznych vysielateľov, tam rada rozhodla len o jednom porušení zákona a týkalo sa to programovej služby L-Rádio v Liptovskom Mikuláši, za čo bola uložená sankcia upozornenie na porušenie zákona. A potom sa jedna sťažnosť týkala Rádia Regina, RTVS, tiež upozornenie na porušenie zákona, a Rádio SiTy dostalo sankciu vo výške 99 euro.
Inak to bolo v ochrane ľudskej dôstojnosti. Rada rozhodla o jednom porušení ustanovenia § 20 odsek 4 vo vysielaní programovej služby Europa 2, za čo bola uložená sankcia vo výške 500 euro, a o dvoch porušeniach § 19 odsek 1 písm. b), a to v Rádiu SiTy a v Rádiu Anténa. Tam tie sankcie neboli nejaké drasticky vysoké.
Čo sa týka reklamy a telenákupu, rada rozhodla o porušení pravidiel pri vysielaní mediálnej komerčnej komunikácie celkovo v rádiách len v dvoch prípadoch. Porušenie pravidiel pre vysielanie reklamy bolo radou konštatované vo vysielaní Rádia SiTy a Rádia Jemné. Tam boli sankcie vo výške 400 – 500 euro. Celkovo, keď to zhrniem, tak v roku 2014 rada získala alebo vybrala na pokutách 350-tisíc euro. Tam, samozrejme, treba prirátať staršie, ktoré boli uložené v roku 2014 a dobiehali ešte v roku 2015. Takže 350-tisíc euro, ktoré boli odvedené do štátneho rozpočtu, samozrejme.
Určite nás neteší, keď musíme sankcionovať vysielateľov a prevádzkovateľov retransmisie, a preto sa usilujeme pôsobiť hlavne preventívne. Prípadné sankcie nemajú mať likvidačný ráz ani efekt, ale majú opravovať prípadné pochybenia, preto sa usilujeme byť v užšom kontakte s vysielateľmi, vypracúvame určité návody pre nich. V decembri roku 2015 sme zorganizovali napríklad medzinárodnú konferenciu o ochrane maloletých. Na pôde rady sme sa stretli aj s reprezentantmi Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych tvorcov, a to síce už v tomto roku 2016, aj s radou RTVS a s vedením RTVS. Takže s obidvomi týmito segmentami nášho trhu sa stretávame aj na takých pracovných formálnych aj menej formálnych platformách.
Pri tejto príležitosti ale musím podotknúť aj to, že od roku 2006 úloh pre našu radu vytrvalo pribúda. Novelizácie zákona 308, ktoré prechádzajú cez Národnú radu, však všetky majú doložku, že ich realizácia nebude klásť nároky na zvyšovanie rozpočtu rady, a z tohto hľadiska sa situácia v mzdových prostriedkoch, ale aj v oblasti skvalitňovania materiálneho vybavenia rady stáva už dnes naozaj neudržateľná.
Vážená Národná rada, na záver chcem povedať, že sa v tejto funkcii vidíme naposledy, pretože sa pomaly končí môj druhý mandát bez možnosti obnovenia. Do rady som bol zvolený v roku 2005, v inom zložení Národnej rady, a potom v roku 2011, tiež v inom zložení Národnej rady. To však neznamená, že by sme pri rozhodovaní našej rady zanedbávali všetky alebo ďalšie politické prúdy a názory v spoločnosti. Verím, že naša rada má a mala naozaj kredit nezávislosti a objektivity, a verím, že sa nám spoločne podarilo presvedčiť o tom aj vás. Dúfam teda, že aj ďalej naša rada bude v tomto pokračovať.
Na záver si dovoľujem vás poprosiť, aby ste po prerokovaní správy, ktorú ste dostali predloženú, aby ste súhlasili s jej obsahom. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o prerokovaní Správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2015, tlač 25a.
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2015 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 31. marca 2016 č. 19 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.
Výbor Národnej rady prerokoval predmetnú správu a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 6 z 10. mája 2016 schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade, po prvé, schváliť správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2015, a po druhé, vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu pán Miloš Mistrík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Súčasne ma poveril a určil výbor za spravodajcu výboru a poveril, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore. Prerokovaná správa bola schválená uznesením výboru č. 7 zo dňa 10. mája 2016. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe tejto informácie.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu na túto tému.

Ďakujem pekne.
Myslím, že som bol svedkom nástupu pána Mistríka a chcem mu poďakovať za solídnu činnosť, ktorú vykonával v rade. Sú to dlhé roky, ktoré sa venuje mediálnej politike, ale práve preto vie aj on, že rada je stále ešte; a on už dávno prestal biť na poplach, preto by som to chcel pripomenúť ja; je stále ešte z hľadiska mnohých jej úloh iba platonickým pokusom vynútiť si reguláciu. Či už ide o kontrolu reklamy, či sa zvyšuje hluk počas reklamy alebo nie, či už ide o zaraďovanie programov za určitú, za určitý časový limit a tak ďalej, rada môže nanajvýš vychádzať z podnetov a jej možnosť naozaj monitorovať, dôkladne monitorovať vysielanie v premnoženom a čoraz premnoženejšom mediálnom priestore sa blíži k nule. Preto by sa ctená parlamentná snemovňa mala seriózne zaoberať tým, že spolu s tým, ako odchádza pán Mistrík, odchádza aj jedna éra, éra, kedy sa tento nástroj pokúšal regulovať oblasť mediálneho priestoru s istými výsledkami, ktoré, na ktorých hodnotenie by bolo treba celé hodiny, keď by sme hovorili o tejto ére, odkedy rada vznikla podľa zákona; zhodou okolností som ho predkladal pred mnohými rokmi.
V každom prípade je najvyšší čas na novelizáciu toho zákona, na prehodnotenie tých ašpirácií, ktoré som si dovolil nazvať občas až platonickými alebo teda len platonickými, na to, aby verejná sféra našla spôsob, akým udržať mediálny priestor v nejakých pravidlách, ktoré by vzájomne nepoškodzovali súťaž, ktoré by zároveň obsahovali aj v prípade privátnych vysielaní nejaký prvok ohľaduplnosti k verejnému záujmu. Túto ašpiráciu by podľa mojej mienky parlamenty Európy, a teda samozrejme ani slovenský parlament, nemali zanedbať. Spomenul som Európy práve zato, že aj za tie roky, odkedy sme prijali ten tzv. veľký mediálny zákon, sa internacionalizoval tento problém. Sme v Európskej únii a mnohé otázky už bude treba riešiť v spolupráci s legislatívou Európskej únie, pretože sa nás týkajú, zasahovania do našich priestorov, či už ide napríklad o šírenie internetových, internetovej vojny, alebo ide o komerčné nadužívanie medzinárodných sietí, či už sú to sociálne, či sú to elektronické, alebo sú to klasické siete komunikácie.
Takže ešte raz, jedna éra v tejto chvíli ukončením mandátu pána Mistríka, ku ktorému sa blížime, by mala skončiť a novelizácia zákona o médiách a takisto celého balíka zákonov, ktoré s tým súvisia, by mala sa ocitnúť v našej pozornosti vrátane toho, že nakoľko svoje úlohy plnia ostatné rady, ktoré vnímame občas ako rady, ktoré sú menšie, ale ktoré majú rovnako vážne úlohy zase voči verejnoprávnemu priestoru.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
K tým reguláciám, ktoré spomínal pán Budaj, by som pridala aj povinnosť hrať viac slovenskej hudby v slovenských rádiách. Je to povinnosť, ktorá vstúpila do platnosti až v tomto roku, tak napriek tomu, že tá správa sa týka minulého roku, tak mňa by ale zaujímal váš názor na výnimky, o ktoré už požiadalo niekoľko rádií, a poprípade akým spôsobom sa rada k takýmto výnimkám postaví a poprípade akým spôsobom potom zaujme postoj podľa vás k prípadným pokutám za takéto porušovanie.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážený pán Mistrík, ja vždy, keď uvádzam svoje slovo pri vašej správe, tak nezabudnem spomenúť, že vy ste môj pedagóg zo školy, a takisto z jednej časti, keďže v tom druhom volebnom období, ktoré absolvujete, som už bol poslancom parlamentu, tak nie je to teraz asi až tak aktuálne, lebo myslím, že to nám dali do 17. 2., ak si to dobre pamätám, čiže to je len pre účely pléna, 17. 2. budúceho roka. Čiže je pravda, že keďže tieto správy preberáme v máji za minulý rok, tak asi sa s pánom profesorom už nestretneme. Ale ešte tento rok vlastne budete radu tak menej riadiť a my tu budeme asi voliť nových členov a nového riaditeľa, čím chcem povedať, že za činnosť vlastne obnoveného mandátu sa chcem poďakovať.
A mám ambíciu preniesť trošku debatu z výboru pre médiá a kultúru aj pre plénum parlamentu, keďže činnosť rady nie je taká zanedbateľná, aby – len pre predstavu kolegov (rečník nadvihol svoje materiály) toto je tá správa, o ktorej sa tu rozprávame. Je to celkom slušné súborné dielo a myslím si, že z hľadiska, z môjho pohľadu čím ďalej užšieho a užšieho výseku, lebo rozprávame sa iba o LB alebo o médiách, ktoré sú takzvané televízie, a to sú len tie mono-, monokraticky, monotypovo riadené rádiá, čiže z celého výseku audiovízie a z celého výseku audia a z celomediálneho Rada pre vysielanie a retransmisiu na základe zákona č. 308 o vysielaní a retransmisii má dohľad nad televíziami zo zákona alebo z licencie a takisto s rádiami alebo rozhlasom tiež zo zákona alebo z licencie.
Napriek tomu vzniká správa o niekoľko stovkách strán a tá správa, niektoré veci pomenoval v úvodnom slove samotný pán navrhovateľ. Niektoré veci by som chcel vypichnúť ja. Prvá vec a úplne na začiatku a hovoríme to tu opakovane, ak má regulátor mediálneho prostredia napĺňať už súčasným zákonom dané funkcie, potrebuje iný typ rozpočtu. To, že to pán Mistrík povedal z hľadiska rady veľmi kulantne, že rada čím ďalej viac nedokáže plniť už zákonom zadané funkcie, je pravda. My máme ten mediálny priestor, ktorý ja som pomenoval stále a stále zužujúci sa, z hľadiska toho, na čo sa dívajú ľudia, a z hľadiska toho, kade sa informácia, mediálny obsah prenáša, tak nedokáže tento priestor monitorovať. Ja a moja srdcovka sú lokálne a regionálne médiá, whatever it means, ako sa hovorí, čokoľvek to znamená, pretože nedokážeme na tomto ani veľmi ustabilniť terminológiu. Viem, že kolega aj z fakulty sa presne tomuto problému venuje. Myslím si, že z hľadiska toho, akým spôsobom my máme na Slovensku ako keby kontinuitu v regionálnych lokálnych médiách ako takých, ja spomeniem len okrajom, aj printových a hlavne printových, existuje veľmi dobrá štúdia, zo 450 lokálnych printov 350 bolo monitorovaných. Ten záver správy, predpokladám, že bude v nasledujúcom období zverejnený ako štúdia, je alarmujúci.
Máme tu staré spôsoby lokálnej propagandy. Tak ako boli nastavené tieto parametre pred rokom ´89, tak viac-menej, čo sa týka printov, fungujú doteraz a používajú to samosprávne, dokonca aj pri vyšších územných celkoch ako propagandu samosprávnej činnosti ľudí, ktorí sú de facto v tej, v tom čase pri moci. Toto isté sa voľne prenáša aj do lokálnych televízií a všetci ľudia, ktorí sa tomu venujú, a dokonca diváci často hovoria o hlásnych trúbach miestnych poslancov, miestnych poslaneckých zborov, respektíve tých, ktorí priamo ovládajú ten-ktorý región.
Toto je aj z hľadiska činnosti regulátora jeden zo zásadných podnetov, že nedokážeme monitorovať lokálne médiá. Funguje to zhruba tak, že ak niekto tú sťažnosť pošle, tak vtedy rada musí konať. Tie čísla, ktoré ale z hľadiska takpovediac sťažností, ony z hľadiska celoplošných médií môžu vyzerať alarmujúco, ale uvedomme si, že týchto lokálnych a regionálnych médií môžu byť desiatky, a myslím si, že rada nemá kapacitu a je absolútnym zlyhaním, že my, ak chceme teda nejaký priestor mať pod dohľadom a nedokážeme vytvoriť technologické zázemie v zákonom definovanom regulátorovi, no tak zlyhávame.
Čiže áno, toto plénum pri ohlásenej ambícii zmeny zákona o vysielaní a retransmisii, ktorú tu predniesol pri programovom vyhlásení vlády minister kultúry Maďarič, bude sa musieť toto plénum zaoberať aj tým, akým spôsobom bude financovaný regulátor. Ak to má byť; alebo rada pre vysielanie a retransmisiu. Ak to má byť v súčasnom finančnom rámci, tak sa na regulátora budeme iba hrať. Ten mediálny priestor pod dozorom nad vyváženosťou, nad objektivitou, nad tým, akým spôsobom chceme, aby médiá fungovali, nebudeme mať.
Čiže toto je moja poznámka, s ktorou sa ja aj s vedením Rady pre vysielanie a retransmisiu stotožňujeme, pretože asi neprebehla ani na výbore, ani tu pri predkladaní týchto správ nikdy debata o tom, aby sme nehovorili, že bohužiaľ, bohuvďaka, dajme si tam akékoľvek znamienko plusové alebo mínusové, tá rada bude musieť stáť viac peňazí. A dokonca si myslím, že toto nie je veľmi politická otázka, ktokoľvek by sa tým zaoberal, tak by sa musel rozhodnúť, či si ponecháme tento typ regulácie verejného mediálneho priestoru, alebo budeme robiť iný. Ale ak ho chceme mať, tak na to budeme potrebovať iný typ financovania a tým pádom predstaviť verejnosti aj ambíciu, že áno, niektoré opatrenia majú negatívny dopad na štátny rozpočet.
Čo chcem v tomto zdôrazniť? Padla tu otázka na rádiové kvóty a vlastne dozor nad nimi. To je jeden z tých príbehov, kedy regulátor dostane ako keby ďalšiu funkciu a ďalší balík úloh, ktoré má plniť, a rozpočet zostáva taký istý. Ja sa chcem aj opýtať možno takto rečnícky, akým spôsobom sa bude dať zvládnuť to, že monitorovaný priestor vysielaní z licencie aj zo zákona, čo sa týka rádií, bude niekto musieť percentuálne vyhodnocovať a dokonca teda pristupovať, nedajbože, k sankciám. Nejde mi teraz o tému týchto kvót. Ide mi o to, že je to jedna z ďalších a podľa mňa veľmi mohutných úloh pre regulátora a či personálne, či technické, alebo akékoľvek zabezpečenie tejto úlohy ide z rozpočtu, ktorý bol stanovený pred dlhými a dlhými rokmi. Je to vlastne jedna dekáda. Čiže myslím si, že mediálny priestor sa nám zmenil, počet vysielateľov sa nám zmenil, štruktúra vysielateľov sa zmenila a my máme rozpočet regulátora spred desiatich rokov. Toto je asi tá základná poznámka a hovorím ju z opozície, čiže predpokladám, že koalícia bude s týmto súhlasiť a zamyslíme sa nad tým, akým spôsobom postavenie regulátora ad jedna zadefinujeme v tom novom a očakávanom zákone a ad dva aké finančné prostriedky bude stáť.
Druhá poznámka je, že tak, ako som podrobne preštudoval tú správu, takisto som prišiel na to, že regulátor de facto plní aj tú nie veľmi populárnu úlohu. Vo veľa vecí sa snaží upozorňovať a jednať tak takpovediac prevenčne a potom prichádza k tomu sankčnému mechanizmu a neviem, či ten pomer som vyrátal správne, ale viacej tých sankcií prichádza zo sťažností od ľudí, pomerne. Čiže na to, čo upozorní divácka verejnosť a rada v tomto koná, tak potom nasleduje aj sankčný mechanizmus.
Pre mňa je zarážajúce ale, že najviac podnetov na vysielateľov je z hľadiska nevyváženosti. Tam patrí to, čo často kritizujeme na výbore. Nevyváženosť, to sú publicistické relácie, to je spravodajstvo, akým spôsobom monitorujú naše médiá politický svet, spoločenský svet a kultúrny. Máme dosť tvrdý zákon. Nechcem tu otvárať tú akademickú debatu, že my máme vyváženosť vyžadovanú aj takpovediac v publicistike, to je na debatu, ale v spravodajstve by mala byť a je to tak správne. To, že sa na to sťažujú ľudia, je znakom toho, že mediálny svet, a často to kritizujeme a sme tak dosť v konflikte záujmov, lebo ako politici, ktorí máme pocit, že sa mediálny svet venuje inej časti politického spektra viac ako nám, sme v konflikte záujmov. Ale tu máme objektívneho regulátora, ktorý hovorí, že je to fakt. Dokonca, keď si pozrieme čísla a tabuľky, tak náš mediálny svet má k niektorým politickým projektom svojský prístup a v médiách sa jednoducho objavuje, takpovediac ako sa rozhodnú možno majitelia médií, možno ako sa rozhodnú konkrétne nastavenia redakcií a podobne.
Čiže áno, z môjho pohľadu aj na základe tejto správy a hlavne na základe toho, ako verejnosť vníma médiá a koľko sťažností poslala, ja som si zapísal a pozrel, asi najviac je sťažností na tento typ mediálnej nedokonalosti, a to je nevyváženosť. Druhé dve, ktoré som ja zachytil, sú maloletí a ich ochrana a tretie bola sťažnosť na reklamu.
Sťažnosti na reklamu, to je tu evergreen, teda že reklamné bloky majú zvyšované decibely, keď beží reklama. Ja viem, že my máme zákonmi, myslím, že to môže byť v nejakom pásme šiestich decibelov hore-dole. Viem, že regulátor na to prihliada, je to dosť technicky odhaliteľný fakt. My máme ale problém, ktorý ja som teda sledoval na takej malej vzorke 50 ľudí, 50 domácností. Totižto ľudia nevedia, keď si kúpia nejaký balík programov, nevedia, ktoré z programov sú pod regulačnou pôsobnosťou regulátora a ktoré nie. Samozrejme, keď sú v tých balíkoch či už satelitných programov, alebo cez takzvaný kábel, alebo teda šíriteľov kábloviek, tak ich vyrušujú najmä tie programové služby, ktoré pod regulátora nespadajú, a tým pádom stále je vo verejnosti dojem, že nič sa s týmto nerobí. Urobilo sa. Je tvrdé zákonné nastavenie a tam, kde regulátor môže zasiahnuť, udeľuje dosť brutálne pokuty, pretože toľko, čo ja som v parlamente, tak tento fakt sa tu vždycky pri každej jednej správe objaví a spôsobuje to, že ľudia, ktorí takpovediac pospávajú pri televízoroch, naraz ich to zobudí a je to pre nich nepríjemný fakt, tým, že sa dá sťažnosť alebo dá podnet na radu poslať elektronicky priamo z počítača, trvá to zhruba minútu, no tak predpokladám, že toto je stále ten evergreen ohľadom reklamy.
Čo sa týka maloletých, áno, sú niektoré rozhodnutia v dramaturgii niektorých televízií, že do rozprávky sa vie zaradiť reklama aj na alkohol, i keď viem, že to má byť po desiatej hodine a podobne, ale rozprávky bývajú niekedy po tej ôsmej hodine. Takže to sú veci, ktoré, samozrejme, aj verejnosť, rodičov veľmi hnevajú, a takisto jednotné označovanie, možno nevhodnosť a podobne, ale tam sa celkom spolieham na kapacity rady, aj odbornosť, aby toto vedela nejakým spôsobom zaregulovať.
Posledná, tretia poznámka, ktorá sa objavila v tomto, je, musím to uviesť pre plénum, keďže toto plénum bolo opakovane informované o takzvanom probléme rádia VIVA. Na výbore sme mali dva poslanecké prieskumy a keďže parlamentný a vôbec tento systém týchto správ má niekedy aj dobeh, ktorý už dávno vyriešený problém, z môjho pohľadu zle vyriešený problém, ohľadom rádia VIVA alebo teda INFO Rádia sa dostáva na pretras v pléne parlamentu až teraz.
Tak mi dovoľte možno päť minút o tom, aby som informoval aj toto nové plénum, že mali by sme čím rýchlejšie pristúpiť k zmene zákona o vysielaní a retransmisii. A ja sa dokonca stotožňujem s tým; neviem, či to pán Farkašovský, možno ako spravodajca nám to povie, otvoril na výbore aj toto volebné obdobie, a to je potreba jedného veľkého mediálneho zákona. Myslím si, že ambícia na to, aby sme dostali do pravidiel náš mediálny svet atakovaný oligarchami, zákonným nastavením z tzv. analógovej doby, kde zákonné nastavenie z analógovej doby má nejakým spôsobom reflektovať túto našu digitálnu dobu, hovorím to veľmi rýchlo a v skratke, ale s potrebou nového veľkého mediálneho zákona, ktorý bude mať ambíciu pokrývať všetky typy médií a ich nastavenie a pravidlá pre ne, bude niekedy niekto musieť prísť, ambícia zmeniť tento zákon o vysielaní a retransmisii je v programovom vyhlásení vlády. Čiže na debatu o médiách predpokladám, že tuná nekončíme pre potreby pléna, budú sa otvárať otázky lokálnych médií, lokálne médiá, regionálne médiá pôjdu hore, ich pozornosť, ich vplyv na spoločnosť, ich autenticita, pôsobenie, agenda setting, čiže to, čím sa budú zaoberať, toto je trend, toto je trend v Európe a vo svete, tieto celoplošné strešné monokraticky riadené médiá sú takpovediac na ústupe a budú.
Čo sa týka rádia VIVA, boli sme na dvoch poslaneckých prieskumoch, tento proces bol aj pod dohľadom tzv. tretej moci alebo súdov, tento proces bol teda veľmi pomalý. Nastal tým, že mali sme tu dve organizácie, ktoré sa prihlásili o kontinuitu k tomu istému frekvenčnému pásmu, a mali sme tu ďalšie dve, ktoré sa zúčastnili súťaže o toto frekvenčné pásmo, kto to sledoval v médií, sledoval, toto je úvod. Ja teraz veľa vecí preskočím. Záver: Stalo sa nám to, že tejto súťaže sa zúčastnila podľa mňa tzv. jednochlapová eseročka, volalo sa to Corporate Legal, pred tým, ako sa to uchádzalo o licenciu, tak to fungovalo ako právnická kancelária a táto entita nakoniec po celom tomto dlhom procese ako podľa mňa schránková firma s – to, čo píšeme aj tu – s projektom a názvom programovej služby INFO Rádio, kedy sme sa mali dopracovať k tomu, že budeme mať aj jedno asi informačné rádio, čiže s programovým zameraním, s ktorým uspeli pred radou vysielania a retransmisiu, táto firma, ktorá si zapísala to, že sa bude venovať teda médiám do svojej, živnostenského listu alebo živnosti v eseročke, alebo tej činnosti v eseročke, tak toto bol proste jednoznačný príbeh schránkovej firmy, ktorá získala z môjho pohľadu licenciu na vysielanie, hneď, ako ju získala, tak premenovala svoju programovú službu, a to sa dočítate v strane 19 tejto správy, z INFO Rádio na Rádio Vlna.
Bavili sme sa tu predtým o tom, akým spôsobom naše rádiá fungujú, v akej sú asi kondícii, a myslím si, že tuto napriek tomu, že regulátor mal veľkú snahu a tie poslanecké prieskumy o tom hovorili, že by chceli, aby toto frekvenčné pásmo získal niekto kompetentný a ten, ktorý neurobí z monotypového, lebo monotyp neznamená, že budem sa venovať džezu, ale znamená to, že mám hudobné rádio, mám informačné rádio, mám spravodajské rádio, myslím, že ich máme päť aj definovaných, tak u nás z informačného rádia sa stalo opäť hudobné. Ja si myslím, že ak zlyhávame v nejakej miere regulácie, tak naše rádiá, monotypové rádiá, tých 16, o ktorých sme sa bavili, i keď tých licencií, nazvime ich celoplošných, je viac, myslím, že ich je 36 pre rozhlasové analógové a terestriálne vysielanie, tak INFO, tento príbeh dopadol proste veľmi zle.
Myslím si, že jednochlapové eseročky, právnické kancelárie by nemali získavať licencie na frekvenčné pásma, následne s nimi z môjho pohľadu obchodovať a posúvať vlastnícku štruktúru kdesi, že my sa tu budeme voľne baviť o tom, či to patrí J&T alebo to nepatrí J&T. Chceme vedieť, kto kupuje licencie, chceme vedieť, ako ich predáva, a keď ich bude predávať, chceme regulátora do tohto procesu zainteresovať tak, že bude rozbiehať možno, to je len nápad do toho nového zákona, nové licenčné konania, lebo voľné obchodovanie s programovými službami a s licenciami a vstupovanie majetkových účastí a podobne nesvedčí o dobrých ambíciách a dobrom konaní v mediálnom priestore. A myslím si, a tu chcem skončiť s príbehom Rádia Vlna a pred tým VIVA, ako nedobrý príklad toho, kde jednoznačne z môjho pohľadu regulácia zlyhala a súťaž pred licenčnou radou bola zohnutá a vyhral v tomto prípade, a poviem to teda natvrdo, oligarcha. A uvidíme, nakoľko tento proces budú vedieť ovládnuť oligarchovia tak, že tu nebudeme mať možno v nejakom časovom horizonte jedno nezávislé rádio alebo nebudeme vedieť, kto naše rádiá vlastní.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Myslím si, že téma, ktorú zastrešuje Rada pre vysielanie a retransmisiu, sa dá nazvať takou parlamentnou ekuménou, lebo sa zjednocuje v istých veciach aj opozícia, aj koalícia, samozrejme. Všetkým nám ide o čistotu nášho mediálneho prostredia, či digitálneho, alebo analógového. Myslím si, že status Rady pre vysielanie a retransmisiu je absolútne nespochybniteľný už aj vzhľadom na tú šírku záberu na mediálne prostredie a, samozrejme, aj na dynamický vývoj, ktorý je úžasne rýchly. Rada je garantom určitej čistoty nášho mediálneho prostredia a myslím si, že v tomto zmysle ju treba podporiť, jej celkové postavenie a, samozrejme, aj to ekonomické zázemie, na ktorom vlastne môže fungovať.
Mňa by zaujímali vlastne ešte dve otázky, pán Mistrík. Aké kritériá vlastne uplatňuje Rada pre vysielanie a retransmisiu pri hodnotení sťažností a udeľovaní sankcií, to je prvá otázka. A druhá otázka vyplýva tak trochu aj z mojich skúseností, šesť rokov som pôsobil ako zahraničnopolitický komentátor v Londýne v rozhlasovej a televíznej stanici BBC a mali sme tam, pri nástupe nám dali 500-stranový manuál BBC o tom, čo sa môže, čo sa nemôže, na čom vlastne, na akých princípoch funguje táto rozhlasová a televízna stanica verejnoprávna č. 1 na svete. A sú tam uvedené objektivita, vyváženosť, nestrannosť a nezávislosť. Zaujímalo by ma, aké sú vaše skúsenosti zo slovenských médií, či existujú aspoň nejaké takéto približné manuály aj v takýchto médiách na uľahčenie toho, aby boli v súlade a pracovali a vysielali v súlade so zákonom.