4. schôdza

Ďakujem.
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, napriek účasti v pléne nejednáme alebo nerokujeme o jednoduchej téme. Táto téma, tak ako odznela aj z úst predrečníka, čiastočne aj z úst predkladateľa, nie je nová pre toto plénum. Ale musím uviesť na začiatok, že mohli sme ju mať za vlády Ivety Radičovej vyriešenú, pretože vtedy sme mali väčšinu tohoto pléna a vtedy sme my ako štyria poslanci za Obyčajných ľudí tento bod chceli mať v programovom vyhlásení vlády a, asi nie je dôležité až tak hlboko ísť do vtedajších jednaní, ale mohli sme dávno reťazenie funkcií v našom verejnom živote a v politickom priestore mať vyriešené.
Prečo táto téma nie je jednoduchá? My totižto nemeníme ani nejakú vyhlášku, nemeníme normy nižšej právnej sily, meníme tú najsilnejšiu, meníme ústavu. Rozumiem tomuto politickému mimikry, ktoré hrá na nás, a najviac sa tá kritika zviezla na hlavu pána podpredsedu parlamentu Bélu Bugára, ktorý aj hovorí, že sa cíti dotknutý, že sme nejakým spôsobom nerokovali a nehľadali podporu pre návrhy.
Tento návrh je jasný, je jasný, je mnohokrát v tomto pléne oddiskutovaný, oddiskutovaný dokonca až tak, že hľadali sa alternatívy a jedna z tých alternatív bola, po asi štyroch alebo piatich predložených nami – Maťom Feckom, Erikou Jurinovou, Igorom Matovičom a mnou – a to bolo, že ak teda neprikročíme k zákazu reťazenia funkcií, prikročíme k obmedzeniu platby. Toto sme predkladali ako štyria koaliční poslanci, vtedy nás koalícia nie veľmi pochopila, čiže to bolo to, že ak má niekto dve alebo tri verejné funkcie a jedna z nich je napríklad poslanecká, bude brať plnú výšku poslaneckého platu a z ostatných, navrhovali sme rôzne – či životné minimum, alebo minimálnu mzdu – nakoniec sa to stalo agendou v minulom volebnom období aj vládnej strany SMER a tým pádom sa to podarilo presadiť a tento ako keby medzistupeň a medzikrok je vyriešený.
Rozumiem teda vôli predkladateľov a veľmi príkro sa chcem ohradiť voči tomu, čo reprezentoval pán Krajniak a hovoril o príkladoch z iných krajín Európy. Len my si uvedomme, že my máme nejaký typ politickej kultúry a čo teda reťazenie funkcií znamená pre slovenské pomery. Pre slovenské pomery to znamená to, že ten, kto sa z 2 900 samospráv a z ôsmich VÚC-iek ocitne v tomto pléne, tak vie využiť takú mieru protežovania toho svojho regiónu, že ostatné regióny idú tak menej skrátka. Máme obrovské množstvo príkladov toho, že starosta, ktorý má blízko, či už k vládnej strane, je teraz jedno, alebo vládnej koalície, je jedno, či je to červené alebo modré, tak vždy sú príklady toho, že využíva svoju funkciu centrálneho poslanca, jeho veľmi blízkosť k exekutíve na to, aby protežoval svoj región. Toto je znakom nie tej dobrej politickej kultúry, a preto nemôžme sa porovnávať s Francúzmi, nemôžme sa porovnávať s demokraciami, ktoré automaticky, či už na nepísaných pravidlách, alebo iným typom ošetrenia svojho vlastného pôsobenia, tomuto vedia účinne brániť.
My, a ja sa tu stotožňujem, a my ten návrh podporíme, hovoríme, že na dobu a politickú kultúru, politickú kultúru a toho, že národný poslanec má reprezentovať v prvom rade národný záujem a lokálny, lokálne volený človek má reprezentovať vôľu svojich voličov v tom-ktorom regióne, ktorý ho zvolil, sa u nás ohýba a máme tu ľudí, ktorí – byť poslancami Národnej rady a byť primátormi konkrétnych miest – vedia svoje pozície zneužívať nie pre svoj región, ten protežujú, ale na úkor všetkých ostatných. Ak by sme tu mali 2 900 národných poslancov a všetci z nich by boli starostovia 2 900 dedín, mestečiek a miest, tak by sme mohli hovoriť o tom, že máme spravodlivé pravidlá, ale tým, že nás je tu 150 a sú len niektorí starostami, tak si choďme teda porovnať, akým spôsobom sú protežované dediny, kde sú starostovia zároveň aj poslancami. A môžme hovoriť o prerozdeľovaní eurofondov, môžme hovoriť o prerozdeľovaní národných peňazí, môžme hovoriť o tom, že ak sa v regióne vyskytuje problém, akým spôsobom je riešený ten poslanec, ktorý je v pléne parlamentu, a ten, ktorý nie je. Toto je základný motív, aby sme toto odstránili, a musíme to urobiť zmenou ústavy.
Druhá poznámka je, že tento typ debaty je akademický, tá ústavná väčšina tu nie je, neklamme si do rukáva, táto vôľa sa tu proste nenájde, a preto to držíme ako tému, tentokrát s tým prišli reprezentanti SaS, predtým, nemám to teda presne zrátané, neberte ma úplne za slovo, ale myslím si, že štyri-päťkrát sme to predkladali ako aj v predchádzajúcom volebnom období za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti a veľmi sa v tejto téme zhodujeme.
Ja chcem oceniť, a bolo to tu spomínané a bolo to v takých tých prvých mesiacoch, keď sme tu boli v roku 2010 hneď po komunálnych voľbách, a vtedy som zažil jeden z tých takých autentických a spontánnych potleskov, keď sa toho mandátu vzdal pán poslanec Slafkovský z Liptovského Mikuláša. Je to gesto. Ale dôležitý je aj jeho motív a ten hovorí presne to, čo som hovoril na začiatku, jeho motív bol, aby nikdy nemohol byť obvinený z toho, že protežuje svoj región, tak sa vzdal mandátu poslanca Národnej rady, pretože kandidoval za región Liptovského Mikuláša, resp. za mesto Liptovský Mikuláš. Je to tak dobre, je to nasledovaniahodný príklad a myslím si, že nie navždy, ale na možno 20-ročnú dobu by sme toto do nášho ústavného systému mali zaviesť, aby sme rozsekli tieto nieže vychodené chodníčky, ale vyasfaltované diaľnice protekcií, korupcie; korupcie, kedy pre môj región viem vybaviť a na všetky ostatné kašlem. Je to z jediného a možného dôvodu, pretože ak sa tu máme baviť, niekedy to tak ľudia zvyknú hovoriť až v tých metafyzických kategóriách dobra a zla, no samozrejme, že vo vnútornom prostredí toho človeka, ktorý je zvolený aj za primátora, aj za poslanca Národnej rady, existuje aj kategória, veď ja to nerobím pre seba, robím to pre ľudí, ktorí ma volili.
Len túto otázku treba posunúť ďalej a tá otázka znie, čo s tými 2 750 obcami, dedinkami, mestami a mestečkami, kde ani zo systémového, keďže nás je 150, nevieme zabezpečiť minimálne rovnosť šancí. Keďže meníme ústavu a naša ústava by mala zabezpečiť rovnosť šancí, aj tu by sme mali teda, ak to nevieme vyriešiť inak, nevieme pohnúť kultúru jednotlivých reprezentantov, tak by sme to mali vyriešiť na nejaký čas, možno aj dvadsať rokov tým, že jednoducho prijmeme zákaz reťazenia funkcií, zákaz kumulovania funkcií alebo aj tak ľudovo pomenované, na dvoch stoličkách sa sedieť jednoducho nemá a nie je to pre slovenský verejný priestor dobré.
Čiže za seba a myslím si, že za náš klub môžem povedať, že tento legislatívny zámer zmeny ústavy podporíme a budeme sa snažiť vyhovieť aj pánovi Bélovi Bugárovi a do budúcna ho budeme veľmi, nechcem povedať, že internetovo, ale bombardovať, aby sa nemohol vyhovárať na to, že je prekvapený, čo je predložené do pléna Národnej rady. Ak tento typ zmeny pre ústavu uzná za vhodný, bolo by dobré, aby využil možnosti podateľne, internetového portálu, kde sú legislatívne zámery zverejnené v dostatočne časovom predstihu a mohol, ak by teda získal otázky k tomuto, vyvolať tento typ politického rokovania.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pár poznámok k tomu, čo povedal pán poslanec Viskupič.
K tej téze, že sme to mohli mať vyriešené, keby sme sa na tom dohodli za vlády Ivety Radičovej. Len pripomínam, že za vlády Ivety Radičovej nemala vládna koalícia ústavnú väčšinu a zo strany vtedajšej opozície neboli ani najmenšie známky ochoty baviť sa o nejakom ústavnom zákone.
Druhá poznámka k tej téme, či informovať alebo neinformovať dopredu vládnu koalíciu. Tak ja mám na tejto schôdzi spolu s kolegami ďalší návrh zákona, ktorý sa týka novely zákona o politických stranách, a keďže som bol na minulej schôdzi upozornený, že vládna koalícia očakáva, že sa bude vopred rokovať, tak som informoval o tom všetky parlamentné kluby a skupiny ako vládnej koalície, tak demokratickej opozície. Z vládnej koalície sa mi teda ozvali z poslaneckých klubov Slovenskej národnej strany a MOST-u – HÍD a aj sme sa stretli a rokovali, ale výsledok bude zrejme takisto to, že ten návrh nepodporia.
Pokiaľ ide o tú reakciu na pána poslanca Krajniaka, že či je alebo nie je možné reťaziť funkcie, tak podľa môjho názoru je možné sa porovnávať aj s inými krajinami. Napríklad v Českej republike môžu byť ministri aj poslancami, rovnako to bolo aj u nás ešte za federácie, dokonca poslanec Federálneho zhromaždenia mohol byť zároveň ministrom v slovenskej vláde. A teraz nehodnotím, či je to dobré alebo zlé, ale sú možné rôzne modely a škoda, že pán Kresák nevystúpil v rozprave, asi by to bola zaujímavá téma, či toto narúša materiálne ohnisko ústavy, lebo podľa môjho názoru toto určite nie a je možné, aby v ústave bol vymedzený okruh funkcií, ktoré nie je možné kumulovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, ďakujem ti, lebo si ešte rozobral do podrobnejšia tie naše veci, ako my sme tu bojovali s týmto problémom. Iba krátko, nebudem to naťahovať, už je dvanásta hodina za chvíľu. Jedna vec. Čo napadne Slováka, keď niečo vyparatí? Alebo niečo potrebuje zabezpečiť? Mám tam známeho či nemám tam známeho? Že? A zrazu nič si neurobil, všecko vybavíte, lebo tam máte známeho a niekto si dokonca na tom spravil biznis. Lebo má známeho a príde a ponúkne. Vybavím ti, že tvoj projekt prejde, pretože..., a sme doma. A sme doma, vážení!
To znamená, že pokiaľ my toto neodstránime, tak my si tu môžme o demokracii, o budovaní neviem čoho; nie. Žiaľ, je to tak, že momentálne sa naši ľudia cez túto prizmu v živote správajú, pretože vidia to aj zvrchu. Žiaľ, vidia to aj, ryba smrdí od hlavy a potom prakticky aké vzory my im dávame. A môžem nabudúce dať aj desiatky príkladov, ktoré aj mne chodia, ako sa bačuje s reštitúciami, s pôdou, s eurofondami, so všetkým možným, a promile, ja hovorím, promile, sú takí, čo dajú projekt a – div sa svete, stal sa zázrak. Ten projekt im prešiel. Ináč nemá šancu.
Takže, vážení, tu je ťažký, by som povedal problém, ktorý neviem, ktorá generácia Slovákov zvládne, ale momentálne táto dnešná sa mi zdá, že asi nie. A chcem veriť, že my ako zákonodarci a zákonodarný zbor maximálne úsilie vyvinieme na to, aby ďalšia generácia mala tú šancu, že bez nejakých tých protekcií bude vedieť zabezpečiť riešenie toho problému, respektíve to, čo bude potrebovať táto spoločnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda.
No, ďakujem obom pánom poslancom za faktické poznámky.
Prvá poznámka. Ja som hovoril o zaradení riešenia reťazenia funkcií do programového vyhlásenia vlády, čo sme urobiť mohli a nemuselo sa nám stať, že to, že sa obmedzili ako keby platy z dvoch verejných funkcií, sme nechali na striebornej tácke vláde SMER-u, ktorá skončila teraz v marci. Čiže my sme predkladali, myslím si, jeden alebo dvakrát presne tento typ, ktorý bol jednoduchý zákon. Čiže to, aby bol jeden príjem z verejnej funkcie a druhý bol na úrovni životného minima alebo minimálnej mzdy, sme predkladali a chceli do programového vyhlásenia vlády, to bol jednoduchý zákon. Ak by sme mali zadefinované v programovom vyhlásení vlády, že budeme chcieť vyriešiť problém reťazenia funkcií aj s tým, že budeme žiadať o podporu o zmenu ústavy, máme silný politický dokument a silne označenú tému. To bola poznámka na to, že mohli sme mať toto vyriešené už dávno, akurát vtedy nebola veľmi politická vôľa ani medzi našimi a, tam sa asi zhodneme, vtedajšími koaličnými partnermi.
Sme v inej situácii, toto nechajme tak, máme tu nastolený návrh zákona, zmeny ústavného zákona a dúfam, že presne bude teraz pred verejnosťou vidieť, kto má reálny a úprimný záujem túto vec pre slovenskú spoločnosť vyriešiť a kto nie. Ja sa teda prihováram za to, aby sme reťazenie funkcií raz vyriešili, pretože to spôsobuje viac zla ako dobra. Máme dostatočné množstvo šikovných ľudí, ktorí sa môžu o verejné funkcie uchádzať a nemusia to byť multifunkcionári, ktorí vedia mať aj v niektorých regiónoch päť-šesť funkcií, ktorí sú platení z verejných zdrojov. Toto zamedzme, jeden krok máme na stole.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka.
Vážení kolegovia, kolegyne, v prvom rade poviem, že som v konflikte záujmov, aby si niekto nemyslel, že chcem niečo zatajovať, ale myslím si, že niektorí sú tu už určité obdobie, ja, myslím, že som šesť rokov, tak už ma poznajú a vedia, že som aj starostom obce. Ja sa nikdy s tým netajím. Za ten čas, čo pôsobím v Národnej rade, ma už viacerí poznajú, vždy sa snažím byť aktívny, nie pasívny, či už svojou prítomnosťou na rokovaniach, alebo zapájaním sa do diskusie. Som človek z praxe, nerozdávam umelé a nacvičené rozumy, nie som zákerák čakajúci na príležitosť kopnúť si do politického oponenta. Pravda je, že som tu hlavne na podporu vládnych návrhov, ale ak je možné vylepšiť ich, tak sa snažím k danej problematike nájsť riešenie. Keď som o niečom presvedčený, idem do konfrontácie aj s navrhovateľmi a presadzujem zastavenie zlého návrhu alebo sa aktívne snažím o jeho zmenu k lepšiemu a všeobecne prospešnejšiemu návrhu.
Opozíciou sme stále a permanentne kritizovaní, že my volení poslanci vykonávame viac funkcií. Za seba musím povedať, že som starostom už štvrté volebné obdobie, čiže 14 rokov, a išiel som s kožou na trh, v priamych voľbách s väčšinovým systémom som opakovane získaval dôveru ľudí. Starostovanie a prácu poslanca Národnej rady zvládam s nasadením a používaním vymožeností tejto doby: mobily, internet, diaľnica, asistent. Všetko sú to dobré barličky, ktoré pomáhajú zvládnuť tieto funkcie. Je to síce aj na úkor svojho voľného času, niekedy aj zdravia, ale to už si musíme každý zvážiť a zhodnotiť sám. Aj vďaka mojim dlhoročným skúsenostiam v práci pre verejnosť dokážem v mojej obci zorganizovať a organizovať šport, kultúrny život a rozvoj zabezpečujem obci tak, že mám, musím povedať, dobrého zástupcu a veľmi dobré obecné zastupiteľstvo. Ale my v samospráve hľadáme rozumné a konštruktívne riešenia pre svoju obec, či sú poslanci z takého politického košiara alebo onakého, v prvom rade sa hľadá prosperujúce riešenie pre obec a nemrhá sa, vážené kolegyne, kolegovia, zbytočne časom. Tu by si Národná rada mohla vziať príklad. Pomohli by sme sebe aj našim voličom, obyvateľom a neplytvali by sme zbytočne časom. Ja som presvedčený o tom, že ľudia zo samosprávy majú svoje nenahraditeľné miesto v parlamente.
Páni navrhovatelia, tento návrh zákona, to je ten, ktorý má spasiť to Slovensko? To sa medializuje, že to, tých 40 návrhov a tento jako medzi nimi prvý, to je ten, ktorý má naozaj vylepšiť našu krajinu? No ja si myslím, že to si robíte asi srandu. Preto nemôžem pochopiť navrhovateľov zákona, poslancov Národnej rady za stranu Sloboda a Solidarita Martina Klusa a Milana Laurenčíka, ktorého cieľom je zamedziť ľuďom zo samosprávy byť riadne zvolenými poslancami do Národnej rady.
Dovolím si citáciu z dôvodovej správy, ktorú ste napísali: "Uvedená kumulácia funkcií otvára možnosť získavania neodôvodnených výhod pre riadený subjekt (obec, mesto, vyšší územný celok a verejnoprávna inštitúcia) a takýto stav stavia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky do permanentného konfliktu záujmov pri rôznych hlasovaniach – najmä pri štátnom rozpočte, daniach, ale napr. aj pri hlasovaniach o zákonoch upravujúcich príslušné verejnoprávne inštitúcie, kde výhoda v prospech konkrétnej obce, mesta, vyššieho územného celku alebo verejnoprávnej inštitúcie môže ísť na úkor iných subjektov alebo spoločnosti ako celku. Schválením predloženého návrhu sa uvedený konflikt záujmov eliminuje."
Vážení kolegovia, nie je to náhodou diskriminácia? Vy ste liberáli? No o tom naozaj pochybujem. Ak by v Národnej rade Slovenskej republiky nemali byť ľudia zo samosprávy a z praxe kvôli konfliktu záujmov, kto potom môže byť volený do Národnej rady? Podnikatelia? Koľko zákonov sa týka podnikateľov, koľko sa zákonov týka pedagógov, lekárov, právnikov, umelcov, mamičky, oteckov, politológov, prosím vás, a to nie je práca a status nesúvisí so štátnym rozpočtom a s prijímaním zákonov v Národnej rade? Toto nie je konflikt? Takže, prosím, kto bude sedieť v Národnej rade? Viete mi to vysvetliť?
Viete, páni navrhovatelia, koľko kompetencií dostali obce od štátu bez finančného krytia? Hm, asi neviete, a pritom ste bol dva roky starostom, lenže vy ste nebol v tom období 2002, keď som ja nastupoval. To bolo náročné. My sme dostali do vienka školy, ktoré boli pomaly rozbombardované, ako keby bolo po vojnovom konflikte, kde sme museli od hromozvodov a elektroinštalácií, všetko museli zabezpečovať obce. A to nebola žiadna sranda a museli sme to prežiť.
Preto jak aj na niečo poukazujeme a riešime, navrhujeme, nie pre seba, ale pre občanov miest a obcí Slovenska, pre našich občanov, ale nielen pre moju obec Častkovce, pre všetky obce. Takže tu keď som počúval, pán kolega Viskupič rozprával, že my tu len kvôli svojim obciam. Kolegovia, kolegyne, kedy sa tu zákon prijímal z dôvodu obce Častkovce? Bol tu niekedy taký zákon? Alebo o vyššom územnom celku Trenčianskeho samosprávneho kraja, bol tu taký zákon niekedy?
Viete, čo ma trápi? Aj kolegovia z SaS a opozícia podali odpor na Ústavný súd k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku, kde som podal pozmeňujúci návrh týkajúci sa vzdelania starostov. Účelom pozmeňujúceho návrhu bolo vyriešiť dlhodobú spoločenskú diskusiu týkajúcu sa zabezpečenia výkonu funkcie starostu osobami, ktoré vzhľadom na svoje vzdelanie budú zárukou riadneho výkonu a dodržiavania právneho poriadku. Predpokladom na výkon funkcie starostu bolo získanie aspoň nižšieho stredného vzdelania ukončeného vysvedčením o záverečnej skúške. A pri tomto stupni vzdelania je istota, že ten starosta bude vedieť čítať, bude vedieť písať.
Prečo ste ho, vážení kolegovia z SaS a opozícia, napadli? Vám vyhovuje hazardovanie v samospráve? No asi áno. Vážené kolegyne a kolegovia, viete o tom, že obce a mestá hospodária s verejnými zdrojmi zo štátneho rozpočtu, s podielovými daňami fyzických osôb, dotáciami z rôznych ministerstiev aj z európskych fondov? Tu sa hospodári so stámiliónmi eur, v tomto prípade vám to, kolegovia nevadí, že s takým objemom finančných zdrojov hospodári analfabet? No vynikajúce, no super ste to zvládli, kolegovia z SaS a dnešní navrhovatelia, že až som sa z toho zapotil. No naozaj.
Predstavte si, že kolega starosta alebo primátor nevie čítať, písať. Tie zmluvy, ktorých je neúrekom, sú naozaj tak náročné, že pomaly s vysokoškolským vzdelaním máte problém sa v tej zmluve orientovať. A idete ešte za právnikom. A čo potom kolega, ktorý nevie čítať, písať, ale ten richtárom môže byť z vôle SaS, ľudu a opozície. No vynikajúce!
My, čo vieme spravovať samosprávu a ideme do priamych komunálnych volieb, máme chuť pracovať, ako sa aj podieľať na spravovaní štátu, tak nám chcete uprieť právo kandidovať do parlamentných volieb. Uhm. Bojíte sa, že práve my sme mienkotvorní ľudia, ktorí majú podporu svojich spoluobčanov. Asi to je o tom.
Ja osobne som podporil aj novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, aj keď nie som natešený, kolegyne, kolegovia, v ktorom sme si my sami poslanci obmedzili príjem pri výkone inej verejnej funkcie najviac do výšky minimálnej mzdy. No, kolegovia, boli by ste ochotní vykonávať ďalšiu prácu, podnikanie, funkciu za minimálnu mzdu? Koľko je vás tu? Koľkí sa tu živíte aj iným spôsobom, ako byť len poslancom Národnej rady? Prednášate, školíte, vyučujete. Mnohí, mnohí ste superpodnikatelia, bohatí ľudia. Takže človek, ktorý chce a je zanietený pre samosprávu, kde sa už tomu venujem skoro tridsať rokov a štrnásť rokov ostatných som starostom v obci, kde ozaj sa človek snaží organizovať, tak ja musím mať zamedzené, aby som kandidoval. No to je vynikajúce! Debil môže byť, ktorý nevie čítať, písať, ale ten, ktorý chce robiť, ten nemôže. Hm.
Práca, ktorú vykonávam, je naozaj poslaním. Ľudia mi vo voľbách prejavili dôveru a ja sa snažím ich nesklamať. A ak ich sklamem, vážení, to je jednoduchá matematika, lebo v samospráve tie voľby nie sú o stranách, tie sú o ľuďoch. Ľudia za štyri roky, keď ich nepresvedčíte, tak vás nezvolia, nedajú vám dôveru, a to je demokracia.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
No, chcem ti, pán kolega, poďakovať za tvoje vystúpenie, pretože si vniesol do tejto diskusie úplne iný pohľad, praktický pohľad. A ja nevidím dôvod, prečo by sme mali podporiť tento návrh zákona vzhľadom na to, že žiaden konflikt záujmov v prípade poslanca Národnej rady a starostu alebo župana alebo ďalšieho voleného funkcionára, poslanca VÚC-ky alebo mesta tu nevidím. Práve je veľmi dobré, keď môžme aj v Národnej rade využiť skúsenosti ľudí, ktorí v priamych voľbách obhájili svoju funkciu.
A ešte by som ťa, pán kolega, možno chcela doplniť, koľko bolo mediálnych vystúpení k tomu, ako SaS-ka predkladá tento návrh zákona. A skutočne, keď si pozreme v laviciach, koľko je tu poslancov, tak myslím si, že to bola naozaj len nejaká mediálna prezentácia. Určite svoje zastúpenie aj starostovia, aj župani, aj primátori v Národnej rade majú a majú tu opodstatnenie, pretože môžu priniesť priame skúsenosti z realizácie zákonov, ktoré sú v Národnej rade prijímané, či sú dobré, alebo nie sú dobré. A ako si povedal, môžu aj niektoré nedostatky, ktoré sa vyskytnú priamo potom v pozmeňujúcom návrhu, odstrániť tie nedokonalosti v zákone, ktoré sú.
Takže ďakujem pekne za tvoje vystúpenie.

Ja takisto ďakujem za toto vystúpenie pánovi poslancovi Bublavému a dovolím si zareagovať na niektoré veci, ktoré spomenul.
Okrem iného hovoril o tom, že my chceme zabrániť pasívnemu volebnému právu byť volený, tak v prvom rade nie je to tak. Vy si totiž môžte vybrať, či chcete sedieť v Národnej rade Slovenskej republiky alebo robiť starostu. Tak ako to urobil pán kolega Laurenčík, ktorý si tiež vybral. Vybral si, že bude poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, a považujem to za fér rozhodnutie. Aby sme si rozumeli, tento návrh zákona nejde, hoci teda primárne, ako tu vidím zoznam tých z vás, ktorí máte viaceré funkcie, proti vám kolegovia zo SMER-u – sociálnej demokracie, ale máme tu aj iného kolegu poslanca, ktorý je zhodou okolností aj predsedom politickej strany a ktorý si postavil svoju kampaň voči vášmu kandidátovi z mesta, z ktorého ja pochádzam, z Banskej Bystrice, práve na tom, že sedí na dvoch stoličkách. Dnes mu evidentne nevadí, že sedí na dvoch stoličkách. Čiže som veľmi smutný z toho, že tu napríklad dnes pán poslanec Kotleba nie je a nereaguje na vec, ktorá sa ho bezprostredne týka.
A keď už hovoríte o tom, že máme mať možnosť, aby tu sedeli teda viacerí poslanci, ktorí sú zároveň samosprávnymi, v exekutívnych funkciách, tak ja sa pýtam, ako sem chceme dostať 2 890 starostov a 140 primátorov a ďalších ôsmich predsedov vyšších územných celkov. Je to nereálne aj fyzicky. Ibaže by sme tu z Národnej rady urobili veľké čínske ľudové zhromaždenie, a to, myslím, že nikto z nás nechce. Takže možno toľko ešte pár poznámok k vášmu vystúpeniu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som rád, že kolega Dušan ozrejmil predkladateľom niektoré veci, ktoré spomínal vo svojom vystúpení. Ale chcem sa upriamiť na jednu vec, keď tam bol spomínaný konflikt záujmov pri hlasovaní napríklad o podielových daniach. Pokiaľ viem, tak v štátnom rozpočte sa schvaľuje celá suma predpokladaná a sú rovnaké pravidlá pre obce, mestá, či je starosta aj poslanec, alebo nie je, má rovnaký koeficient a rovnaké pravidlo. Takže o akom konflikte záujmov tu ide, mi nie je celkom jasné.
Ja si myslím, že dôležitejšie problémy alebo oveľa väčšie problémy, ktoré treba riešiť, je napríklad otázka zlučovania obcí. A myslím si, že tento návrh zákona, ktorý tu je a momentálne prejednávame, tak určite nepatrí medzi najproblémovejšie veci, ktoré by sa mali riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
No, pán kolega, ďakujem pekne, že si dal ten jadrný pohľad starostu dlhoročného obce, a myslím, že si veľmi jednoducho vysvetlil niektoré zásadné momenty, ktoré by si mali navrhovatelia tohto návrhu zákona podľa mňa uvedomiť. Lebo prezentoval si teraz hlasom a prezentoval si svojím hlasom reprezentantov územnej samosprávy. Lenže navrhovatelia asi zabudli, že my nemáme predsa len územnú samosprávu. Máme ešte ďalšiu. Máme záujmovú samosprávu. Máme celý rad komôr, kde od architektov, advokátov a neviem koho všetkého, ktorí sú predstaviteľmi samosprávy záujmovej, vykonávajú prenesený výkon štátnej správy a akosi ich navrhovatelia opomenuli. Opomenuli ich preto, lebo by už v tomto prípade ten návrh stratil aj navonok ako zmysel a naznačili by aj racionalitu, tie tvoje slová, pán starosta, aj o tom, že čo všetko starostovia musia robiť a kto všetko ešte by mohol byť v konflikte záujmov pri takom výklade, ako to prezentovali navrhovatelia.
Viete, možno by, je celý rad ďalších otázok, právno-technických chýb, ústavných konfliktov, ktoré v tomto návrhu sú, ale myslím si, že tento návrh si nezaslúži samostatné vystupovanie v rozprave, len týmito faktickými poznámkami chceme upozorniť ale hlavne na metódu. Ústavné zákony sa nesmú prerokovať týmto spôsobom. Buď chceme ústavnú parlamentnú kultúru sem dostať, a ja aj od navrhovateľov, pána Klusa práve mám tu nádej, že práve on bude ten, ktorý bude viesť klub, ktorý doteraz ignoruje elementárne kultúry parlamentnej kultúry, že práve on bude ten, ktorý v tomto smere bude prínosom pre celý parlament.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán poslanec, správne si sa vyjadril vo svojom vystúpení, keď si porovnával starostov, primátorov, županov s ďalšími ľuďmi, ktorí by tiež asi nepatrili do parlamentu podľa tejto navrhovanej ústavnej novely zákona. A presne tak, to by potom poslancom Národnej rady nemohol byť pomaly nikto. Dokonca dnes v niektorých vystúpeniach zaznelo to, že ako keby boli starostovia tí, ktorí sú najviac skorumpovaní za to a potrestaní za to, že sedia v parlamente, že boli voličmi zvolení, zvolení aj do Národnej rady Slovenskej republiky.
Ja si pamätám v tom volebnom období 2002 – 2006, počas druhej Dzurindovej vlády, a bolo to v médiách a priznali to aj niektorí opoziční poslanci, vtedajší koaliční, že v parlamente sa korumpovalo, že sa korumpovali niektorí poslanci, aby vôbec tá vláda dokončila a skončila to svoje druhé vládnutie. A poviem vám, že neboli to starostovia, neboli to primátori, o ktorých sa hovorilo, že boli nejakým spôsobom korumpovaní. Ja si nejakým spôsobom vyprosujem to, čo tu aj dnes zaznelo, že sú potrestaní tí starostovia, primátori, župani, ktorí sú zvolení aj za poslancov Národnej rady a že sú nejakým spôsobom korumpovaní. Vôbec to nie je tak.
Ja som veľmi rád, že takíto ľudia, ktorí sú zvolení v samospráve, či už v územnej, alebo miestnej samospráve, že sú zvolení aj za poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pretože tie skúsenosti, ktoré majú zo samosprávy, môžu preniesť aj na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky. Veľakrát sa menili zákony, ktoré vláda predložila, práve na podnet a na popud týchto starostov, primátorov, resp. županov. A nechajme naozaj, ako povedal pán poslanec Kresák... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)