4. schôdza

Ďakujem pekne.
Kolega spomínal problémy s budovou. Mne pri čítaní správy a pri počúvaní aj predsedu, aj pána Budaja ešte napadlo naozaj aj finančné poddimenzovanie. Akože aj zo správy vyplýva, že robíte naozaj v stiesnených podmienkach, myslím personálne stiesnených podmienkach. A určite verím, že to súvisí aj s financiami, ktoré, verím, že veľmi triezvo a zodpovedne spravujete. Je dôležité, aby ústav našiel miesto v našej spoločnosti, ale nielen formálne, ale naozaj aby tie činnosti, ktoré vykonáva, vykonáva ich nie málo, sú veľmi široko rozvetvené, rozkorenené. Máte naozaj veľmi veľa aktivít, ale dôležité je, aby možnože to ťažisko sa postupne presúvalo najmä na tú edukáciu, na vzdelávanie najmä mladých ľudí... (Rečníčke prestal fungovať mikrofón, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Skúsme znova. Ešte tam bola minúta sedem, takže.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne.
... aby sme si naozaj dokázali pripomínať to obdobie neslobody aspoň takýmto spôsobom, pretože, tak ako bolo spomenuté, pamätníci nám už pomaly vymierajú. Ale to nemôže znamenať, že doba neslobody, ktorá bola prítomná dlhé roky, môže ísť do zabudnutia. Práveže ak si národ bude dlhodobo pamätať tie zverstvá, ktoré sa diali v krajine, tak len toto nás môže obrániť od toho, aby znova tie zverstvá neprišli a znova sa nekonali.
Ďakujem pekne.

... sa pridať ku kolegovi Budajovi a chcem poďakovať pánu predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa. Ja som si túto správu mala teda možnosť už teraz cez vás vypočuť už druhýkrát, včera na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďakujem naozaj za túto bohatú činnosť. Viem, že by ste chceli robiť ešte oveľa viac. Naozaj ďakujem, lebo cez vašu činnosť si naša spoločnosť stále pripomína obdobie neslobody a je dôležité pripomenúť, že je to obdobie režimu komunistického aj fašistického. Lebo teraz naozaj hovoríme, mnohé aktivity sa vyvíjajú z toho fašizmu. Ale je dôležité povedať, že stop fašizmu aj komunizmu, teda stop totalitám. A za toto vám ďakujem a naozaj vám prajem, aby ste mali dosť prostriedkov a naozaj aj budovu, teda sídlo, kde by ste mohli túto prácu vykonávať.
A ešte tak ľudsky chcem povedať, že aj chcem vyzdvihnúť takú jednu z tých činností, a to bol úžasný, výnimočný dokumentárny film Stopy v snehu, ktorý ste aj povedali, a chcem vám tak poďakovať za všetkých ľudí, s ktorými sme sa o tomto filme veľmi bavili a podrobne ho preberali. Takže, ďakujem vám, pán riaditeľ.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Budaj, spomenuli ste tam ten hodnotový kontext štátu, že vlastne kam sa hodnotovo chceme priradiť? Ako vlastne to vidíme? A myslím si, že Ústav pamäti národa tu má tú neodškriepiteľnú váhu, lebo predsa je to Ústav pa-mä-ti národa. Nie ne-pa-mä-ti. A mnohí by z toho chceli urobiť asi nepamäť, to som hovoril aj pred rokom, respektíve pred dvoma, keď tu sme mali túto správu. A je iba na hanbu, že sedemkrát sa sťahovať, tak to je už trošku priveľa. A stále, čo som tu v parlamente, stále tento problém nastáva. Minule ste boli na ministerstve dopravy a stade ste boli vysáčkovaní. Ja som vtedy povedal, že ja ako minister by som bol hrdý, keby som mohol mať Ústav pamäti národa v svojej budove, keby som raz bol náhodou ministrom. Ale vyzerá, že tento štát ako keby nemal snahu sa pozrieť kriticky do svojich radov a povedať, že konečne, keď už máme rôzne aktivity, aby sme jednu budovu, respektíve jeden komplex nevyčlenili pre Ústav pamäti národa, je podľa mňa hanba, že nezvládame svoju pamäť. Nezvládame pamäť národa, ktorú by národ mal vedieť, akú pamäť tu máme.
A ako povedala aj kolegyňa Jurinová, že malo by sa to zastabilizovať, aj čo sa týka vyučovania, aby ste aj tam, do učebníc. Keď som minule počúval reláciu, že hodina dejepisu, jedna hodina v týždni? To je čo za pamäť národa, respektíve dejepisné danosti ako sa majú naši žiaci učiť? Tak myslím si, že aj tam by ste mali mať teda veľké pole pôsobenia, aby ste tú pravdu, ktorú treba národu ukazovať a komentovať, aby aj v týchto učebniciach ste mali svoj priestor.
Ďakujem pekne a držím vám palce, pán predseda správnej rady, aby sme to raz už ten priestor dobyli a aby ste sa zastabilizovali tak, ako sa patrí, v iných krajinách ako to majú. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Dejiny a naša historická pamäť nesúvisí iba s faktami, ale aj s tým, čo si nesieme každý v sebe samotnom. Preto si Ústav pamäti národa nesmierne vážim a je nesmierne dôležitý práve pre budúcnosť. Historická pamäť národa, ja som presvedčená, že odkaz Jána Langoša "Národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený si ju zopakovať" dnes nás v týchto pohnutých časoch všetkých nenechá ľahostajných. A pevne verím, že aj naša vláda naozaj sa pokúsi zastabilizovať niečo tak dôležité, ako je Ústav pamäti národa. Ja verím, že bude pokračovať Ústav pamäti národa vo svojej činnosti s podporou všetkých ľudí, ktorí veria v lepšiu budúcnosť a ktorí sa nesmierne boja v to, že sa tu niektoré historické udalosti – či už z komunizmu, alebo z obdobia fašizmu – budú opakovať. Preto ďakujem veľmi pekne a vyzývam aj členov vlády a kompetentných.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za príhovory, povzbudenia. V prvom rade, teda tým, že už o jedenástej bude hlasovanie, ja sa pokúsim o to, aby sme do tej jedenástej tento svoj príhovor ukončili.
Vyjadrím sa k pánovi poslancovi Budajovi. Hovoril delimitácie. Áno. V tejto súvislosti sme prikročili k tomu, že sme mali aj jednanie na úrovni ministerstva zahraničných vecí, kde sme vyzývali aj k takej aktivite na úrovni predsedov slovenskej vlády a českej vlády, aby sa už ukončené delimitácie, ktoré boli v roku 2003, znovu nejakým spôsobom otvorili a aby sa pokračovalo v preberaní tých materiálov, originálnych dokumentov Vojenskej kontrarozviedky, tak zatiaľ to ostalo stáť. Ale dovtedy sme podpísali vzájomnú dohodu a zmluvu o spolupráci medzi archívom bezpečnostných zložiek v Prahe a Ústavom pamäti národa aspoň o výmene kópií dokumentov, aby sme mali k dispozícii tie dokumenty, ktoré sú potrebné či už v súvislosti s previerkami, alebo so sprístupňovaním dokumentov bývalej bezpečnosti.
Čo sa týka ďalšieho výskumu, pán poslanec sa aj pýtal, akým smerom sa ten náš ďalší výskum bude uberať. Jednoznačne zločiny nacizmu, zločiny komunizmu, obete. Týmto smerom sa jakože vlastne zameriame našu aktivitu. Nebudeme sa snažiť jako v prvom rade sústreďovať pozornosť na ospravedlňovanie bývalých režimov, ale v prvom rade Štátnu bezpečnosť, zločiny komunistickej strany, vraždy na hraniciach. Toto budú prioritné témy a ak sme sa aj v minulosti okrajovo venovali niektorým témam, ako je prenasledovanie cirkvi, násilnej kolektivizácie alebo roku šesťdesiatemu ôsmemu, určite chceme tú našu pozornosť sústrediť aj týmto smerom.
Ďalej bola tu otázka, čo sa týka podávania na Generálnu prokuratúru podaní. V minulosti sme podali 45 podaní na Generálnu prokuratúru v súvislosti so zabitím na hraniciach. Žiaľ, neúspešne, z dôvodu, Generálna prokuratúra nám dala odpoveď v tom zmysle, že zločin sa stal v súlade s vtedy platnými zákonmi, hej, a tým pádom je premlčaný, hej. Zločiny, ktoré nie sú premlčané, môžu byť ďalej nejakým spôsobom teda šetrené a odsúdené a tak ďalej. Nevzdávame sa. Hovorili sme aj na úrovni generálneho prokurátora. Rozprávali sme a hovorili sme o spôsobe, akým spôsobom by mohli byť tieto podania úspešné. Hovorili sme o podaniach aj s ústavom pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu v Českej republike, lebo tam sa niektoré zločiny, vlastne aj boli odsúdené. Budeme v tomto roku, máme v pláne činnosti znovu podávať na Generálnu prokuratúru podnety a verím, že sa nám čosi aj v tejto veci, že možnože budeme aj nejakým spôsobom úspešní.
Čo sa týka edukatívnej činnosti, tak práve aj v minulom alebo v tomto týždni ešte sme navštívili práve Metodicko-pedagogické centrum, kde sme rozvinuli spoluprácu, máme medzi sebou podpísané také vzájomné memorandum o spolupráci, kde by sme chceli, aby do učebných osnov alebo k žiakom sa dostali témy bývalého režimu, či to už je alebo holokaust, to znamená z obdobia 2. svetovej vojny, alebo témy, ktoré sa týkajú už komunistického režimu a zločinov komunistického režimu. Máme pripravené edukatívne letáky, ktoré chceme dostať jednak medzi učiteľov a cez tých učiteľov chceme vplývať a dostať sa vlastne až priamo k tomu nášmu adresátovi, to je ku žiakom základných alebo stredných škôl. Tak toto vidím ako veľmi zaujímavú cestu a cez to by sme mohli vlastne sa dopracovať až priamo k adresátovi.
Bola tu otázka, že stop totalitám. Áno, obidva režimy boli totalitné režimy a v tomto roku pripravujeme alebo organizuje jednu veľkú konferenciu práve Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, kde na úrovni štátov strednej a východnej Európy sa práve bude táto konferencia konať u nás. Je to konferencia o zločinoch totalitných režimov, o obetiach totalitných režimov a do toho je ústav veľmi aktívne zaangažovaný, kde chce vlastne vstupovať do jedného odborného panelu. Jeden panel bude venovaný práve zástupcom ministrov spravodlivosti a druhý panel bude odborný. A v tejto súvislosti práve sme oslovili všetky medzinárodné siete, do ktorých sme zapojení, a to je sieť Pamäť a solidarita, platforma a potom aj sieť archívov, ktorá spravuje bývalé archívy tajnej polície. A zástupcov týchto sietí chceme pozvať na túto konferenciu, pretože je aj záujem, aby sa vytvoril v rámci Európy taký spoločný tribunál na potrestanie zločinov bývalého komunistického režimu. Takže máme nádej, že veľké a vzácne posolstvá by mohli odznieť práve na tejto konferencii 22. a 23. augusta u nás v Bratislave.
Čo sa týka sťahovania, samozrejme, že nám to odoberá sily, pretože za tých 11 rokov sedemkrát sa sťahovať, to ako keby sme dva a pol roka nerobili nič iné, iba sa sťahovali. A určite je dôvod na to, aby sme sa venovali tým témam aj dnes, keď vieme, že často aj pod vplyvom toho extrémizmu narastajú iné potreby, tak máme za povinnosť sa venovať skôr výchovnej, edukatívnej a vzdelávacej činnosti a týmto smerom chceme aj túto našu aktivitu zamerať.
Z mojej strany je to všetko. Ja vám ďakujem za vašu ústretovosť a bude mi potešením, ak vás budem môcť pozvať aj k nám do Ústavu pamäti národa, a teda aj osobne sa s vami rozprávať, aby sme možno spoločne hľadali témy alebo úlohy, ktorými by sa Ústav pamäti národa v budúcnosti mohol zaoberať.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 18. mája 2016 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.
Pán poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Binder dňa 13. mája 2016 tragicky zomrel. V dôsledku tejto právnej skutočnosti jeho mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky zanikol.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vzal uvedenú skutočnosť na vedomie rozhodnutím č. 108 zo 16. mája 2016 a rozhodnutím č. 109 zo 17. mája 2016 vyhlásil nastúpenie náhradníka podľa § 71 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 10 ods. 1 a 2 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 5. marca 2016.
Za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko nastupuje dňom 18. mája 2016 náhradník Ján Mora, narodený 13. februára 1984, bytom Brezno.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 110 zo 17. mája 2016 požiadal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o preskúmanie dodržania podmienok nastúpenia náhradníka a o podanie informácie o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca.
Na zabezpečenie požiadavky vyplývajúcej z citovaných predpisov a rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa oboznámil s predmetnými rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a so zápisnicou Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 5. marca 2016 vrátane jej príloh. Podľa prílohy č. 1 uvedenej zápisnice za zosnulého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Bindera, ktorého mandát zanikol, nastupuje náhradník Ján Mora, uvedený v citovanom rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vzal uvedené skutočnosti na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať toto uznesenie:
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 18. mája 2016 k Informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie:
1. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, že mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Bindera zanikol 13. mája 2016 jeho úmrtím.
2. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 10 ods. 1 a 2 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 109 zo 17. mája 2016 vyhlásil nastúpenie náhradníka podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 5. marca 2016.
Za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko nastupuje dňom 18. mája 2016 náhradník Ján Mora, narodený 13. februára 1984, bytom Brezno.
Pán predseda, ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod by som začal tak trošku možno netradične pri predkladaní zákona. Doteraz sme na tejto schôdzi rokovali o správach a teraz začíname vysoko neodbornými zákonmi, priam hlúposťami, ktorými chceme zahltiť Národnú radu. Takto nejak sa vyjadril pán predseda Národnej rady v televíznej relácii. Tak mi dovoľte uviesť návrh ústavného zákona... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím vás o kľud a prepáčte, pán poslanec, vysvetlím. Hlasovanie bude o piatej, pretože včera všeobecným konsenzom sa presunulo, lebo prebieha rokovanie eurovýboru.
A naozaj by som poprosil o kľud v rokovacej sále. Ďakujem.

Laurenčík, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem.
Dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sloboda a Solidarita Martinom Klusom.
Cieľom navrhovanej úpravy je zamedziť kumulácii exekutívnych funkcií v samospráve, predsedu vyššieho územného celku, starostu obce, resp. primátora mesta, starostu mestskej časti a ich zástupcov, resp. námestníkov, ako aj štatutárnych funkcií vo verejnoprávnych inštitúciách s mandátom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. (Ruch v sále, zmĺknutie rečníka, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím ešte raz, páni poslanci, naozaj o kľud a o úctu k pánovi poslancovi Klusovi. Laurenčíkovi, pardon.

Laurenčík, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem.
Uvedená kumulácia funkcií otvára možnosť získavania neodôvodnených výhod pre riadený subjekt, či je to obec, mesto, vyšší územný celok alebo verejnoprávna inštitúcia, a takýto stav stavia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky do permanentného konfliktu záujmov pri rôznych hlasovaniach, najmä o štátnom rozpočte a daniach, ale napríklad aj pri hlasovaniach o zákonoch upravujúcich príslušné verejnoprávne inštitúcie, kde výhoda v prospech konkrétnej obce, mesta, VÚC alebo verejnoprávnej inštitúcie môže ísť na úkor iných subjektov alebo spoločnosti ako celku.
Schválením predloženého návrhu sa uvedený konflikt záujmov eliminuje. Navrhovanou legislatívnou úpravou by sa zaviedol princíp jedného mandátu pri výkone tejto verejnej funkcie a poslancom Národnej rady by sa rozšíril priestor, aby vykonávali svoju funkciu zodpovedne, plnohodnotne, nezávisle a predovšetkým naplno.
Ako predkladatelia sme si vedomí, že už bol schválený skôr mäkší a pre závistlivú časť verejnosti príťažlivejší model založený na princípe "viacero funkcií – jeden plat", resp. ostatné funkcie za plat minimálny, ktorý platí od tohto volebného obdobia. Týmto modelom sa len zakonzervoval stav, pri ktorom vždy existuje riziko, že za volebným úspechom daného politického subjektu bude okrem iného aj prepojenosť záujmov v procese rozhodovania na celoštátnej, regionálnej, teda komunálnej úrovni. Samotný plat toho-ktorého funkcionára je preto na mocenskej šachovnici zanedbateľný a títo funkcionári nemajú problém sa ho zriecť a pred verejnosťou to prezentovať ako nezištné obetovanie sa.
Zavedenie princípu jedného mandátu nebráni uplatneniu základného práva na prístup k voleným funkciám a iným verejným funkciám v zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako ani práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo v zmysle čl. 30 ods. 1 ústavy. Rozširuje sa len výpočet funkcií a povolaní, ktoré sú už teraz v zmysle čl. 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nezlučiteľné s funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. V porovnaní s doterajšou úpravou sa predloženým návrhom výpočet funkcií rozširuje o funkciu predsedu vyššieho územného celku, starostu obce, resp. primátora mesta, starostu mestskej časti, ich zástupcov, podpredsedov VÚC, zástupcu starostu obce, námestníka primátora, zástupcu starostu mestskej časti, ako aj o funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej zákonom. Súčasne sa v porovnaní s doterajšou úpravou mení slovosled tak, aby funkcia poslanca európskeho parlamentu bola pri výpočte na prvom mieste, čím sa podčiarkuje jej vážnosť.
Návrh ústavného zákona je v súlade s inými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv.
Navrhovaným prechodným ustanovením riešime aj rozpor, ktorý by bez tohto prechodného ustanovenia vznikol k navrhovanému dňu účinnosti ústavného zákona, to znamená k 1. januáru 2017. Podľa navrhnutej úpravy sa nové pravidlá nezlučiteľnosti budú vzťahovať až na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zvolených po 1. januári 2017. Deň účinnosti bol stanovený s prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.
Toľko na úvod. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom navrhovanej úpravy je zamedziť kumulácii exekutívnych funkcií v samospráve, ako aj štatutárnych funkcií vo verejnoprávnych inštitúciách s mandátom poslanca Národnej rady.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ako jeden zo spolupredkladateľov by som chcel na úvod povedať ešte pár ďalších slov k tomu, čo sme s pánom poslancom Laurenčíkom pre vás pripravili.
Dovolím si na úvod jeden citát: "Koaličné strany sa dohodli, že na základe konsenzu a v záujme nastolenia konštruktívnej spolupráce medzi koalíciou a opozíciou v Národnej rade Slovenskej republiky budú pozorne posudzovať také opozičné návrhy zákonov, ktoré budú sledovať stabilitu a rozvoj na Slovensku." Koniec citátu.
Akiste spoznávate, že sa jedná o aktuálnu koaličnú zmluvu. Som presvedčený o tom, že práve predložený návrh ústavného zákona jednoznačne sleduje stabilitu a rozvoj na Slovensku, a preto verím, že kolegovia najmä po mojej ľavej ruke tento ústavný návrh zákona podporia. Rád by som na úvod zdôraznil, že náš ústavný návrh zákona nie je novinkou. Už sa v týchto priestoroch objavil v rôznych mutáciách, či už zo strany Kresťanskodemokratického hnutia alebo strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Náš návrh je nový tým, že rozširuje paletu dotknutých osôb a do istej miery upravuje aj niektoré ďalšie štandardy.
Aktualizačným momentom, prečo sme tento návrh zákona dali práve na túto schôdzu parlamentu, je, že práve môj kolega Milan Laurenčík ešte pred tým, ako by pomyselne tento zákon mohol vstúpiť do platnosti, sa vzdal funkcie starostu obce Terchová, čím naplnil vlastne dikciu tohto zákona, a ja si tento jeho krok veľmi vážim. Zároveň by som chcel vyzdvihnúť, že podobný krok sa chystá urobiť aj váš kolega z koalície, keď už som sa k vám prihováral, vážení koaliční poslanci a poslankyne, a teda pán primátor Martina Andrej Hrnčiar.
Rád by som zdôraznil, že tento návrh, ako už bolo povedané, nie je nový ani v našich radoch a my sme ho pomerne jasne zdôvodnili v známej brožúrke, ktorú som tu už raz ukazoval, Šesť krokov ako jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie v Slovenskej republike, z ktorého si dovolím zacitovať. "Myšlienka obsadiť kandidátku do parlamentných volieb starostami a primátormi je bezpochyby lákavá. Veď sú to ľudia, mnohokrát lokálne osobnosti, ktoré sa dokázali vo svojom meste či obci presadiť často aj proti veľmi tvrdej konkurencii." Logickou otázkou teda je, prečo nepostaviť z ľudí, ktorí v komunálnych voľbách dokázali získať tisíce a niekedy až desaťtisíce hlasov, kandidátku do volieb do Národnej rady Slovenskej republiky alebo ešte lepšie, prečo nezaložiť rovno stranu miest alebo regiónov.
Odpoveď je, vážené dámy a páni, jednoznačná. Preto, lebo pri súčasnom nastavení nášho politického systému parlamentnej demokracie s jednou komorou parlamentu by sa jednalo o tvrdý konflikt záujmov, a toto je základný motív, prečo vlastne s týmto ústavným zákonom prichádzame. Starosta je totiž v prvom rade starosta a vždy myslí na najbližšie komunálne voľby. Preto pravidelne dochádza k prípadom, kedy podriadi svoje hlasovanie v Národnej rade svojim lokálnym ambíciám.
Iste možno namietať, že toto sa poslancov napríklad zo strany SMER – sociálna demokracia v predchádzajúcom funkčnom období netýka, lebo tí zásadne hlasujú, ako predseda nariadi, resp. ako prst pani predsedníčky poslaneckého klubu ukázal. Vo všetkých ostatných prípadoch však starosta uprednostní svoje starostovské záujmy.
Predstavme si však situáciu, že do Národnej rady Slovenskej republiky príde nejaký hlúpy návrh zákona, čo, samozrejme, nie je nepredstaviteľné v našich podmienkach. Starosta, primátor alebo predseda samosprávneho kraja s ním bude súhlasiť len preto, lebo za odmenu dostane konečne pre svoju obec, mesto alebo kraj napríklad obchvat, na ktorý obyvatelia čakajú celé roky. Doma je potom oprávnene za hrdinu, čím si zaistí znovuzvolenie a nejaký zákon nevýhodný pre celé Slovensko v obci nik riešiť nebude, lebo obchvat pre obec je ďaleko cennejší.
Samozrejme, najlepšie by bolo postaviť v každej obci či meste obchvat a vo všetkých krajoch dobudovať infraštruktúru, resp. všetko ostatné, čo obyvatelia potrebujú a čo si želajú. To však nejde, lebo zdroje v tejto krajine, ako je nám všetkým dobre známe, sú obmedzené. A ešte aj z tých obmedzených zdrojov sa, bohužiaľ, v našej vlasti značná časť stráca v podobe klientelizmu, korupcie, nepotizmu a iných problémov, na ktoré pravidelne upozorňujeme.
Alebo si predstavme iný príklad, taký, v ktorom pôjde o eurofondy, bude uprednostnená obec, ktorej starosta je zároveň poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, lebo s tým treba byť zadobre. Ďalších príkladov by sa našlo mnoho a všetky do jedného len potvrdzujú, že ide o vážny konflikt záujmov.
Iné by to nebolo ani vtedy, keby každý primátor a starosta bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, napríklad jeho druhej komory, ako sa to tu niekoľkokrát už objavilo, a vykompenzovali by sa tak aspoň lokálne záujmy kvôli počtu starostov a primátorov, viac ako 2 890, a počtu mandátov v Národnej rade, t. j. 150, ako nám káže ústava, to však nie je možné. Ani by to nedávalo zmysel, úlohou starostu je totiž bojovať za obec, úlohou primátora je bojovať za mesto a úlohou župana alebo, keď chceme, predsedu samosprávneho kraja je, pochopiteľne, hájiť záujmy samosprávneho kraja. Ale ak je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, jeho úlohou je schvaľovať správne zákony pre celú krajinu, nielen tie, ktoré vyhovujú jeho partikulárnym záujmom v obci, meste alebo na župe.
Ďalšou a podľa môjho názoru nemenej závažnou otázkou je časový a priestorový faktor takéhoto konfliktu záujmov, občania sa oprávnene pýtajú, ako napríklad dokáže byť niekto primátorom na plný úväzok, napríklad v okresnom meste na východe Slovenska, a zároveň plnohodnotným poslancom alebo poslankyňou v 500 kilometrov vzdialenej Národnej rade, nehovoriac o ďalších funkciách, čo tiež nie je výnimka, obzvlášť keď sa pozerám opäť raz po mojej ľavej ruke. No zrejme len tak, že obyvateľom tohto okresného mesta dotyčná poslankyňa alebo poslanec vykompenzuje svoju absenciu na svojom mieste tým, že pre mesto alebo obec niečo vybaví. Opäť sa pri tom môžme vrátiť k tomu, že z pohľadu obyvateľov mesta je tento postoj legitímny a pochopiteľný, avšak z hľadiska celoslovenského a celospoločenského rozhodne správny nie je.
A práve preto treba zakázať súbeh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s akoukoľvek inou exekutívnou funkciou, pretože takto poslanec nemôže byť nikde zamestnaný, ale primátorovať alebo starostovať, resp. vykonávať funkciu predsedu samosprávneho kraja môže, čo považujem za logický nezmysel. Preto nestačí požadovať jeden plat a dosť, ako už naznačil aj pán poslanec Laurenčík, nakoľko sa za touto požiadavkou skrýva väčšinou závisť a nijakým spôsobom nerieši popísaný problém stretu záujmov. Toto sa, samozrejme, týka aj kombinácií poslanec Národnej rady a napríklad šéf Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne či niektorých ďalších inštitúcií.
Čo pripúšťame, to je výnimka kombinácie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s iným legislatívnym mandátom, ako je napríklad poslanec v obci alebo v meste, resp. samosprávnom kraji, pretože konflikt záujmov v takomto prípade alebo aj konflikt časový je zďaleka nie tak vypuklý. Naopak, z hľadiska kontrolného, resp. informačného takáto kombinácia môže dokonca politickému systému všeobecne prinášať aj svoje výhody, ako sa už niekoľkokrát ukázalo aj v prípade poslancov strany Sloboda a Solidarita alebo Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Túto výnimku pripúšťame aj preto, lebo veríme, že vďaka tomu bude možné tento ústavný návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky dnes poobede schváliť. A ja všetkým, ktorí tak urobia a budú hlasovať za, vopred ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Martin, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Hneď na úvod si spomenul, že podľa koaličnej zmluvy by aj koalícia mohla niektoré zákony z opozície, pokiaľ naozaj budú v súlade s touto zmluvou a budú vo všeobecnom záujme, ho podporiť. Ja dúfam, že to bude aj v prípade tohto návrhu, ale ja by som súčasne chcel upozorniť na jednu vec. Zaznelo tu viacero hlasov zo strany koalície, ktorí hovorili o tom, že prečo neboli tieto zákony vopred prerokované s nimi. Ale ja si dovolím týchto našich koaličných pánov poslancov a panie poslankyne upozorniť na to, že práve prvé čítanie v Národnej rade by malo slúžiť na takúto diskusiu, ako aj následne rozdiskutovanie týchto návrhov priamo na výboroch. Takže ja si myslím, že je to úplne legitímny, že to bol úplne legitímny postup, a ja verím, že aj tento zákon, ako aj ostatné budú posunuté do druhého čítania a bude možnosť i ďalšej diskusie o nich aj na výboroch.
Ďakujem.