4. schôdza

Ďakujeme pekne pani ministerke. Ôsmu otázku položil pán poslanec Martin Fecko na ministra životného prostredia pána Lászlóa Sólymosa: „Aký je aktuálny stav riešenia podnetu občanov z obce Bartošova Lehôtka, kde došlo k poškodeniu biotopu európskeho významu z dôvodov prieskumných prác na ťažbu bentonitu? Dôjde k zjednaniu nápravy?“
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán kolega, ďakujem pekne za otázku. Za pomerne krátky čas môjho pôsobenia na poste ministra životného prostredia som sa zoznámil s povinnosťami, ktoré v oblasti ochrany prírody a krajiny vyplývajú z európskych predpisov Európskej únie, ako aj ďalších medzinárodných predpisov a z národnej legislatívy. Samozrejme, záujmy ochrany prírody sú na mnohých lokalitách v rozpore so záujmami hospodárskeho alebo iného využívania prírodných zdrojov a krajiny. Je to prirodzené, nakoľko Slovensko je malou krajinou s pestrou biologickou diverzitou. Výzvou je tieto záujmy zosúladiť tak, aby hlavne tam, kde nejde o chránené územia, sa ekonomické aktivity mohli rozvíjať udržateľným spôsobom. Medzi takéto lokality patrí aj spomínaná Bartošova Lehôtka v okrese Žiari nad Hronom. V dobývacom priestore sa ťaží bentonit, ktorý sa využíva napríklad ako tesnenie skládok. Ide o ťažbu relatívne malého rozsahu mimo osobitne chránených území. Napriek tomu zo strany orgánov ministerstva sú tam vykonané viaceré kroky od terénnych obhliadok až po štátny dozor.
Opatrenia týkajúce sa salamandry škvrnitej a chránenej rastliny národného významu rosičky okrúhlolistej sú predmetom rokovaní medzi Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky a ťažobnou spoločnosťou, ktorá sa volá Regus. K povoleniu banskej činnosti v danej lokalite sa v roku 2014 vyjadroval okresný úrad v Banskobystrickom kraji. Ten vo svojom stanovisku žiada, aby sa po skončení ťažby uskutočnili rekultivačné práce s nahradením zvýšeného biotopu tým istým druhovým zložením. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v tom čase ešte nevedela o výskyte spomínaných chránených druhov v tej danej lokalite. Potom ako vlani v máji zistila výskyt rosičky okrúhlolistej Okresný úrad Žiar nad Hronom na to upozornil vlastníka pozemkov, ako aj ťažobnú spoločnosť. Okrem toho v tejto lokalite vykonáva štátny dozor Slovenská inšpekcia životného prostredia, so zástupcami ťažobnej spoločnosti sa dohodli o presune tejto chránenej rastliny.
V septembri minulého roka prišiel občiansky podnet k výskytu salamandry škvrnitej v lokalite Snoža v rámci katastra Bartošovej Lehôtky. Opäť nasledovala terénna prehliadka. Na jej základe má spomínaná ťažobná spoločnosť v spolupráci so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky predložiť do konca októbra tohto roka návrh na opatrenie na zachovanie výskytu tohto chráneného živočícha na územiach, kde plánuje ťažbu. Ťažobná spoločnosť zatiaľ nezískala ani všetky potrebné súhlasy na povolenie, napríklad súhlas vlastníkov, pričom na pozemku sa to týka viac ako 200 osôb. V súčasnosti inštitúcie ochrany prírody riešia možnosti presunu salamandry škvrnitej. Prípadne ďalšou možnosťou je zabezpečenie malého rašeliniska, ktoré je vhodným biotopom pre rozmnožovacie, potravné a pobytové biotopy, pre chránené druhy. Obdobne sa rieši táto otázka poškodzovania chránených biotopov v lokalite Bartošova Lehôtka, ako sa snažíme v tej Snoži
Na záver chcem ubezpečiť pána poslanca, že ministerstvo životného prostredia venuje danej otázke pozornosť, pričom sú informované orgány a organizácie ochrany prírody, v krátkom čase je plánovaná aj ďalšia obhliadka na mieste.
Ďakujem pekne.

Aj my ďakujeme, pán minister. Chcem sa opýtať pána poslanca Fecka, či má doplňujúcu otázku. Nech sa páči, máte priestor.

Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem za odpoveď. Ako nový minister, samozrejme, sa musíte oboznámiť s problematikou vášho rezortu. My sme to riešili asi pred rokom alebo pred pol rokom na našom výbore. Takže bol som tam aj osobne na tejto lokalite sa pozrieť. To je pre vašu informovanosť. Áno, citovali ste, že neni to nejaké veľkoplošné chránené územie alebo je to vyslovene že sólo lokalita minimálne. Ale aktivisti, ktorí viac-menej iniciovali tento podnet, tak by som povedal, dávali podnety, že malo sa tam ísť ešte predtým, ako sa začala tá ťažba. Je to 47 hektárov celá lokalita. A tam, kde bola tá rosička okrúhlolistá, možnože to predstavovalo pol hektára. Bol som tam priamo, mám aj z toho fotografie. To znamená, že keby boli, strelím, o 500 metrov vyššie išli ťažiť, nič sa nedeje. Vyslovene mi to pripadá tak, ako keby vyslovene do tejto lokality museli to tam ísť zasiahnuť. Nie som geológ. To znamená, že nebudem vstupovať do týchto vecí, že kde to majú tie prieskumné ťažby robiť. Ale vyslovene tam zostala minimálna plocha tohto biotopu rosičky okrúhlolistej. A tu je aj moja doplňujúca otázka ku vám, či podnety, ktoré prídu od občanov, že v lokalite nájdu chránený biotop či už živočíšny alebo rastlinný, možnože európskeho významu, pracovníci životného prostredia, a teda pod vašou gesciou aj pracovníci ministerstva životného prostredia budú v stave ísť zhodnotiť, aby ste do budúcna takéto anomálie, ktoré prakticky možnože sa vyskytujú na iných miestach, ale neni vypočutý ten obyčajný človek, tieto biotopy európske, možnože aj európskeho významu mali snahu aj takto nejakým spôsobom lokalizovať. Toto je iba moja otázka na vás, pán minister.

Takisto, samozrejme, v tomto prípade, okamžite, keď sa dozvedeli, že toto sa tam stalo a sú tam tieto chránené druhy, tak, samozrejme, aj Štátna ochrana prírody SR, aj orgány ministerstva do toho vstúpili. A teraz sa to aj rieši. To znamená, že keď sa takéto niečo vyskytne niekde inde, tak, samozrejme, tie orgány, ktoré sú za to zodpovedné, takéto veci budú riešiť. Ale keďže to nebola chránená oblasť, kde sa tá ťažba konala, tak ani nebola vedomosť o tom, že takéto druhy tam existujú, ale okamžite, ako sa to vyskytlo, a okamžite, ako sa dozvedeli orgány o tom, že takéto veci sú, tak to začali riešiť. A riešia to aj doteraz.

Vážené kolegyne a kolegovia, vážení členovia a členky vlády, čas určený na hodinu otázok uplynul, končím tento bod programu.
Ďakujeme členom vlády za to, že sa zúčastnili... (Reakcie z pléna.) No máme 15.01 hodín, takže končí sa ten bod programu. Máte pocit, že sme začali hodinu otázok neskôr, lebo išla časomiera stále? (Reakcie z pléna.) Dobre, takže máte pravdu, máme ešte 5 minút na hodinu otázok, ospravedlňujem sa.
Nasleduje otázka číslo desať, ktorú položil pán poslanec Eugen Jurzyca a adresoval ju ministrovi financií pánovi Petrovi Kazimírovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, v Programe stability sa uvádza, že v rokoch 2018 a 2019 má dôjsť k úspore verejných financií spôsobenej pomalším rastom na kompenzáciu zamestnancov. Konkrétne ktorých zamestnancov verejnej správy sa to bude týkať?“
Nech sa páči, pán minister, máte priestor na odpoveď.

Ďakujem za možnosť predsa len pred vami vystúpiť a ďakujem aj za otázku. Musím hneď v úvode povedať, že pán poslanec Jurzyca ma presne, tak ako som predpokladal, veľmi presné oko a z tohto pohľadu sa pýta úplne správne a k veci. Uvedené konštatovanie vychádza z tzv. porovnania údajov vypočítaných podľa scenára, je to tzv. scenár nezmenených politík alebo v angličtine no-policy-change scenario, ktorý je súčasťou našich dokumentov. A ak hovoríme o tomto scenári, tak tento scenár predpokladá sa nejakým vývojom rastu nominálnych miezd v súkromnom sektore. Takže hovoríme o tom, že uvedené konštatovanie vychádza z porovnania údajov vypočítaného podľa tohto scenára a údajov, ktoré vychádzajú z rozpočtovaných hodnôt miezd a platov všetkých zamestnancov sektora verejnej správy v jednotlivých rozpočtových rokoch. Scenár nezmenených politík je model, v ktorom sa uvažuje s rastom kompenzácií zamestnancov na úrovni prognózovaného rastu miest v súkromnou sektore.
Aby som to vysvetlil po slovensky, na základe našich prognóz budú rásť mzdy v národnom hospodárstve istým tempom. Podľa mojich informácií, a nebude to presné číslo, lebo v každom roku je to inak, ale budú to hodnoty vyše 4 % per annum na základe dnešného poznania situácie na trhu práce. A my v rozpočte predpokladáme, že rast miezd, ten priemerný rast, aby som teraz sa nedotkol učiteľov napríklad, by mal podľa nás byť nižší ako toto percento, ktoré som vám uviedol. Takže to je celé, čo za tým je.
A z toho vyplýva teraz nejaká praktická úspora, teda medzi scenárom nezmenených politík a nami odhadovaným rastom miezd alebo tej celkovej obálky výdavkov, ktoré idú na mzdy vo verejnej správe.
Tu si len dovolím pripomenúť, že, samozrejme, súčasťou tejto obálky sú aj mzdy zamestnancov, nielen štátu v tom ponímaní klasickom, ale aj celej samosprávy, teda miest, obcí a vyšších územných celkov.
A na konci dňa čísla, ktoré vidíte a následne schvaľujeme v štátnom rozpočte, bývajú obvykle, ak sa podarí dohoda dosiahnuť, výsledkom kolektívneho vyjednávania. Spravidla výsledky tohto vyjednávania sú známe niekedy na jeseň pred schvaľovaním rozpočtu, niekedy v septembri.
Skončil som, ďakujem.

Ďakujeme. Pán poslanec Jurzyca? Doplňujúca otázka nie je.
Tak pred chvíľou sme si to nacvičili v planom poplachu, teraz je to naozaj, končím hodinu otázok.
Veľmi pekne vám všetkým ďakujem za prítomnosť.