4. schôdza

Ďakujem pekne. Jožko, chcem povedať, tak trochu reagujem na teba, aj reakcie, ktoré boli na teba, boli zaujímavé. Problém je totiž v tom, že tento fond nepodporujú všetci, ktorí umenie chápu ako prejav národného génia. (Reakcia z pléna.) Ale teraz čo, tak mi dajte znova dve minúty, ja poviem tú vetu zas.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, moment. Pani poslankyňa, nemôžem vám dať dve minúty, keď nemáte zapnutú kartu, musíte si vložiť hlasovaciu kartu.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Aha, dobre.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže teraz, nech sa páči.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Takže problém je v tom, že tento fond nepodporujú všetci tí, ktorí umenie chápu ako prejav národného génia, tento fond je povinný aj pre tých, ktorí svoj umelecký výstup chápu ako prejav svojho vlastného génia a nerozumejú tomu, prečo majú prispievať na nejaký fond, o ktorom ani netušia, na čo je. A je veľmi pravdepodobné, že na čerpanie jeho rozpočtu majú vplyv géniovia a umelci iného druhu. Toto nie je príspevok, ale ďalšia daň.
A k tomu, ako si Jožko povedal, tento fond míňa sám na seba polovicu prijatých príspevkov. Dokazuje to, že je to len ďalšia umelá fabrika, prostredníctvom ktorej sa uspokojujú spriaznené osoby, či už sa tu zamestnajú alebo sa z jeho rozpočtu zadotujú ako napríklad v prípade nášho kolegu pána Hrnka z vládnej koalície.
Chcem poprosiť kolegov z koalície, aby si všimli, že na ich počesť som si dnes obliekla toto tričko. Obávam sa totiž, že jediný dôvod, prečo nezahlasujú za jednoznačne pre ľudí prospešné návrhy ako je tento, je farba politického trička predkladateľov, ale zároveň sa pýtam, či je v súlade s ich svedomím, že v tomto parlamente rozhoduje farba politického trička, a nie skutočný prínos pre ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa. Ešte vás poprosím, aby ste stlačili trojku, aby ste sa odhlásili z tej faktickej teraz. Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

Ďakujem kolegynke a kolegom za faktické poznámky, ktoré určite obohatili túto diskusiu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, parlamentná rozprava má svoje úskalia, témy sa nám prelínajú. A v kontinuite toho, čo sme hovorili pri písomnej časti rozpravy o tomto návrhu zákona, ktorý sa môže niekomu zdať veľmi jednoduchý a triviálny, by som chcel doplniť ešte niekoľko základných faktov. Ony sú v zásade tri.
Prvá vec je, že nikto, nikto, ani navrhovateľ, ak som si prečítal dobre dôvodovú správu, ani nikto, kto ohlásil svoju ambíciu tento návrh zákona, resp. novelu fungovania zákona č. 13/1993 Z. z. podporiť, nemá ambíciu ublížiť slovenskej kultúre.
Druhá vec, ktorú je veľmi podstatné povedať, je, že existuje reálna snaha slovenskej kultúre, naopak, pomôcť. Slovenskej kultúre, kultúrnosti a hlavne zdrojom pomôže to, ak budeme mať nastavené spravodlivé mechanizmy toho, kde peniaze vznikať majú, spravodlivé mechanizmy, ktoré peniaze používajú takpovediac na svoj vlastný chod, a spravodlivé mechanizmy, ktoré budú tieto peniaze rozdeľovať. To sa, bohužiaľ, pri súčasnom a platnom znení zákona č. 13/1993 Z. z. nedeje.
Veľmi sme sa zamerali na tú prvú časť, čo je aj obsahom tohto návrhu zákona, a to je, kde tie peniaze vznikajú aj z pohľadu 2-percentnej neoprávnenej dane, a tak to volajme, je to 2-percnetná neoprávnená daň, ktorá je navrch pre určitý výsek spoločnosti, je nespravodlivá, a preto by sme ju chceli zmeniť.
Ja som sa snažil vo svojom prvom vystúpení povedať to, že existuje reálny nástroj, a bol som priamo vyzvaný pánom poslancom Hrnkom, aby sme teda osvetlili, kde tie peniaze nájdeme, kde nájdeme peniaze, ak 2-percentný odvod alebo túto nespravodlivú daň zrušíme. Snažil som sa osvetliť to, že toto plénum parlamentu už debatu o kultúrnych fondoch zažilo niekoľkokrát. A moja predstava, kde aj zrušenie 2-percentného odvodu je jedným z krokov, hovorí o tom, že existuje možnosť, aby sme mali dostatok peňazí, aby to bolo spravodlivé, aby peniaze spravodlivo vznikli, aby sa míňalo menej na réžiu organizácií a aby boli aj spravodlivo rozdelené.
Skúsim ešte raz, keďže už ani pán poslanec Hrnko ani pán poslanec Čaplovič tu nie sú, povedať, ako teda na to. Čiže okrem paragrafov, ktorými sa reálne mení a ruší 2-percentná nespravodlivá daň, máme možnosť zmeniť aj nastavenie § 15 a 16. A to znamená, že okrem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže, vážený pán poslanec, je 19.00 hodín, neviem, že či... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Budem pokračovať zajtra.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár poznámok k návrhu zákona, ktorý podľa mňa bol niekoľkokrát umelo prerušený, táto rozprava, a tým, že som spravodajca tohoto bodu, tak by som sa chcel vyjadriť aj podľa mňa nie k veľmi milej situácii, ktorá sa deje v pléne tohto parlamentu. Chcel by som tomu venovať možno päť minút na začiatku, pretože sme boli za opozíciu obvinení a situácia je taká, že priamo tuná pánom predsedajúcim a podpredsedom parlamentu, že máme snahu vyrábať z pléna parlamentu holubník.
Vážený pán predsedajúci, holubník je to, keď bod, ktorý jedná o zrušení dvojpercentného odvodu do kultúrnych fondov je umelo počas rozpravy prerušený organizovaním tajnej voľby a tajná voľba dopadne tak, že je spochybnený proces kontroly, skrutátori za opozíciu sa vyjadria, že voľba nebola komfortná, zasadne grémium, grémium vyhodnotí proces ako závadný, ale situácia dopadne tak, že voľba je platná. Pán predsedajúci súčasne a podpredseda parlamentu má dokonca snahu toto skomentovať aj na Facebooku, neviem, či to robí on alebo jeho kolegovia. Ja by som pre účely toho, čo pri tomto bode reprezentujem, a to je spravodajca, chcel uviesť tri nasledujúce skutočnosti.
Po prvé, pán, chcel by som sa ospravedlniť pánovi poslancovi Marčekovi, keďže do tejto žabomyšej vojny bol zatiahnutý úplne umelo.
Druhá vec, ktorá bola podstatná pri vzniku môjho spravodajského postu, je, že som bol dvakrát informovaný o tom, že pán poslanec Marček môže byť vymenený, bol oslovený pán poslanec Tittel, bol som oslovený ja, situácia vznikla iba a len tak, že keďže sme tu boli všetci, bol tu pán poslanec Marček, bol tu pán poslanec Tittel, bol som tu aj ja, sme sa dohodli, že spravodajcovať tento bod budem ja. V súlade s rokovacím poriadkom som išiel za predsedajúcim pánom podpredsedom Hrnčiarom. Pán podpredseda Hrnčiar, tak ako určuje rokovací poriadok a v prísnom súlade, nie žiadne holubníky, ako to bolo pri tajnej voľbe, ohlásil ako spravodajcu tohto bodu mňa. Odvtedy som sa ujal tohoto postu a pri tomto bode vystupujem ako spravodajca. Je to absolútne bežná prax, nie je to žiadny holubník, je to proste situácia, ktorá v tomto parlamente nastáva stále. Je to obrovská formalita a z môjho pohľadu pri spravodajcovaní chcem požiadať kolegov z opozície, aby sme tento prísny formalizmus strážili a som teda zvedavý, keď budeme preberať mohutné zákony, ako je napríklad zákon o štátnom rozpočte, kde je takisto výborom určený spravodajca a budeme túto vec formalizovať až do tej miery, ako má snahu teraz pán podpredseda parlamentu a súčasne aj ten, kto vedie schôdzu. Budeme trvať na tom, že ten spravodajca tu bude tých päť, šesť, sedem dní sedieť.
Myslím si, že, ešte raz to zdôrazním, keďže pán kolega Marček prišiel teraz, chcem sa za túto situáciu ospravedlniť, nie je to bežná vec, potvrdzujem to, že sme v sále boli všetci, urobili sme jednu z bežných vecí, oznámili sme predsedajúcemu, čiže tomu, kto schôdzu vedie, že sa na tomto poste vymeníme. V súlade s rokovacím poriadkom pán Hrnčiar túto skutočnosť oznámil a preto si myslím, že túto búrku v pohári vody, tento prísny formalizmus a na druhej strane veľkú neslušnosť, keď niečo napíšem na Facebooku a nedovolím kolegovi, aby to mohol okomentovať, ako to spravil pán predsedajúci teraz, je len a len neslušné.
Držím palce predsedovi parlamentu v jeho snahe, ktorá sa možno ohlasuje príliš veľkými slovami. Ohlasujú ju dodržiavaním politickej kultúry. Ja len prosím, aby sme tu boli minimálne slušní. Nepotrebujeme to ťahať hneď pri každej príležitosti na najvyššiu možnú úroveň a rozprávať o parametroch politickej kultúry, úplne stačí na začiatok, keď sa budeme správať medzi sebou slušne, kultúrne a nebudeme viesť vojny, žabomyšie vojny, ktoré naozaj nezaujímajú nikoho.
Výmena na poste spravodajcu nie je nič, čo by zaujímalo kohokoľvek iného, kto je mimo tohoto pléna a preto obvinenie z klamstva a vypínania kamier a podobne a dokonca úplne najväčšia lož, ktorú zverejnil pán predsedajúci na svojom Facebooku, že som sa vraj vyhrážal nejakým mediálnym ničením, je úplná hlúposť. Nemám vplyv na médiá - žiadne tu nie sú - tak, aby som ja mohol cez hlúpu tému výmeny spravodajcu niekoho mediálne ničiť. Nemám dokonca ani takú ambíciu. Ďakujem.
K predmetu návrhu zákona. Keďže sme mali túto rozpravu niekoľkokrát prerušenú, dovolím si na začiatok povedať pár slov k legislatívnemu zámeru a pár slov k tomu, či tento legislatívny zámer ide dobrou cestou alebo zlou cestou. Včera sme začali rozprávať o tom, že financovanie kultúry, respektíve financovanie, samofinancovanie kultúry by malo mať tri základné parametre alebo mali by sme sa na to dívať optikou troch základných entít.
Prvá je, ako nám peniaze do kultúry vznikajú alebo odkiaľ chodia, ďalšia je, kto o nich rozhoduje a ako je drahé to rozhodovanie a tretia je, akým spravodlivým a transparentným spôsobom sa to samotné rozdeľovanie deje. Máme na Slovensku niekoľko typov fondov, kultúrnych, a to je ten prvý balík. Čiže kto peniaze zbiera, akým spôsobom sú tieto fondy financované alebo fandrézované a tieto typy fondov je podľa mňa minimálne načase začať riešiť komplexne. Často sa tu používa aj slovo systémov.
Čiže aby sme len pre predstavu povedali, ktoré typy fondov tu sú. Sú tu veľmi staré a z histórie a z tradície sú tri a zákonom č. 13/1993, ktorý sa snažíme týmto legislatívnym návrhom meniť, nám stále zostávajú. Tieto tri fondy literárny, hudobný, pardon - literárny, hudobný a výtvarný - sú teda fandrézované v zásade z dvoch základných zdrojov. Koncesionársky poplatok, ako uvádza dikcia zákona, alebo ten novší termín úhrady za služby verejnosti je jeden z pilierov financovania týchto fondov a teda tretíkrát oznamujem tomuto plénu, že ak platíte doma za zásuvku alebo zástrčku a mysliac si, že platíte za médium verejnej služby, nie, pilierovo financujete aj tieto tri fondy. Je to v zákone v § 15 a 16, je to urobené zhruba tým istým spôsobom, ako fungujú kolektívne ochranky, to znamená SOZA a podobne, čiže 0,14 % z koncesionárskych poplatkov za používanie a 0,1 pre rozhlasové vyhlásenie a 0,1 % za televízne. Asi nemá zmysel, každý si to vie pozrieť, ten zákon v zásade nie je veľmi zložitý, podľa mňa by potreboval úpravu ako celok. Prečo by potreboval úpravu ako celok? Pretože okrem tých troch fondov v zásade na tomto dvojpercentnom financovaní a financovaní z koncesionárskeho poplatku máme audiovizuálny fond, máme fond na podporu umenia a chceme vyrobiť fond na podporu menšinových kultúr. Šesť fondov, šesť manažmentov, šesť spôsobov, akým - a to je tá druhá kategória - sú manažované, de facto získavané a rozdeľované prostriedky do kultúry. Myslím si, že je absolútne jednoduché vyrátať, že ak by sme sa dostali v diskusii tak ďaleko, že by sme vytvorili jednu grantovú schému, čiže jeden mohutný kultúrny fond alebo fond na podporu kreatívy, urobíme v zásade tri základné veci. Stransparentníme, urobíme vyššiu mieru spravodlivosti a ušetríme finančné prostriedky na manažovanie týchto fondov. Včera v debate zaznela, a to dáme ako príklad no, akým spôsobom je financovaný tento typ fondov, kde my hovoríme o zrušení dvojpercentného odvodu. Kapacita tohoto fondu je jedna celá alebo 1 150-tisíc, grantová schéma rozdeľuje 600-tisíc. Čiže zhruba 50 % tohto fondu sa míňa na jeho vlastnú funkciu alebo jeho vlastnú činnosť v zmysle manažmentu a takže takmer 50 % z toho, čo dokáže vybrať, minie iba na svoju vlastnú existenciu. Z môjho pohľadu je to o 550-tisíc eur menej v kultúre, menej v kreatíve, menej v podpore toho, čo by bolo asi to najlepšie, čiže sa dostane na podporu kreatívcov, literátov a podobne.
Dám iný príklad, keďže mám aj inú schému, schéma financovania fondu na podporu umenia je iná. Tam sa bavíme o 15 miliónoch eur, 10 miliónov eur z bývalej kapitoly kultúry, čiže to, čo tam posiela ministerstvo kultúry, 5 miliónov eur z Tiposu. Tam je schéma financovania priamo v zákone a dokonca na centrálnom registri zmlúv si môžete prečítať, že je financovaný 4 % z tohto objemu. Čiže 4 % z 15 miliónov eur nás stojí Fond na podporu umenia.
Ďalšia schéma - audiovizuálny fond. Myslím si, že pre účely debaty nie je dôležité teraz rozorvať jednu po druhej, ale je dôležité spraviť a otvoriť naozaj komplexnú a systémovú debatu a ja hovorím, že mal by som chuť predložiť pozmeňujúci návrh alebo teda procedurálny návrh, aby sme sa o tejto téme pobavili hlbšie a predložili to ako celok a teda možno sa zamysleli nad tým, či celkovú tému nespracovať tak, že nielen zrušenie 2-percentného odvodu, ale aj vyriešenie toho, akým spôsobom budú fondy u nás fungovať, minimálne tieto tri. Tá zmena je síce viac paragrafových, pripravených paragrafov, ale pýtal som sa na začiatku, či ideme správnym smerom alebo správnou cestou a myslím si, že zrušenie 2-percentného odvodu ako neoprávnenej dane je tá správna cesta. Pretože ak by sme tieto fondy zjednotili, ušetríme peniaze na troch manažmentoch, ak by sme týmto fondom nedali pilierovú zdrojovosť iba z koncesionárskeho poplatku, ale pozreli si aj to, že používateľom hudobných a literárnych diel nie je len verejnoprávny rozhlas, ale všetky rádiá a ak by sme sa pozreli na to, že používateľom výtvarných, hudobných a literárnych diel nie je len STV1 a STV2, ale všetky televízie, tak by sme vedeli odpovedať na tú základnú otázku, čím nahradíme 2-percentný výpadok tejto neoprávnenej dane na začiatok.
Následne, a to už poviem do malej ambície programového vyhlásenia vlády a aj z môjho pohľadu následného legislatívneho plánu vlády, že by sme potrebovali vtiahnuť vyššiu mieru súkromného sektora, tento súkromný sektor motivovali a dostali podporu kultúry tam, kde v rámci Európy bola vždy, a to, že stojí, že stojí a padá vždy na donorstve, sponzorstve alebo mecenášstve.
Ak je v programovom vyhlásení vlády napísané iba to, že budeme sa zaoberať nejakými sponzorskými zmluvami, sme stále iba vykročení na pol kroku. Preto si myslím, že zákon o donorstve, mecenášstve a sponzorstve je výzva pre toto plénum a ak to nepredloží vláda, bohužiaľ, bohu vďaka, uvidíme, predložíme to my.
Takže dvojpercentný, zrušenie 2-percentného odvodu je podľa mňa prvý a ten menší krok na základe toho, aby sme sa zamysleli nad efektívnou, spravodlivou a dobre podporenou a dobre zorganizovanou podporou kultúry. Zopakujem, že šesť typov fondov míňa viac peňazí na svoju vlastnú existenciu, ako keby to bol jeden alebo dva mohutné fondy s - a teraz - transparentnou, spravodlivou a efektívnou štruktúrou získavania peňazí a ich prerozdeľovania. Je to základná manažérska logika, je to to, čo by sme slovenskej kultúre mohli darovať. Čo to potrebuje? Potrebuje to odvážneho ministra kultúry, ktorý s týmto legislatívnym návrhom príde, poprosí plénum parlamentu, aby sme v kultúre a v tejto fondovej "police makeing" vykročili tak troška odvážnejšie a jasné, že pri vnímaní všetkých možných záujmov a ich spájaní, čo politici majú robiť, vysvetlili, že my a naším prioritným záujmom je viac peňazí do kultúry a ich míňanie takým spôsobom, aby sme neživili manažmenty, ale ľudí kreatívy. To je základná výzva. Tým pádom si vieme odpovedať aj na mnohé iné otázky.
Takže ja tento návrh zákona podporím alebo novelu zákona podporím, pretože je v súlade s tým, čo chcem predkladať aj na nasledujúcej schôdzi. Hovoril som o tom širšie, na nasledujúcu schôdzu treba priniesť a prinesiem komplexný návrh spracovania riešenia otázky kultúrnych fondov, minimálne výseku týchto troch - hudobný, literárny a výtvarný - a skúsime túto debatu pre ľudí, ktorí sú ad jedna z výboru pre médiá a kultúru a ad jedna celé plénum poprosiť, aby sme tento typ debaty posunuli do spoločnosti a možno vyvinuli účinný tlak aj na ministerstvo kultúry, aby sme toho odvážneho ministra našli a konečne sme našli aj zdroje a aj spravodlivosť a aj efektivitu a aj transparentnosť pri financovaní kultúry. V kultúre je totižto málo peňazí, je to rezort taký ten popoluškovský, vždycky na chvoste, a ja už len na konci môjho vstupu voľne parafrázujem jednu z prvých viet výseku programového vyhlásenia vlády pre kultúrnu politiku, kde chce samotný minister odstraňovať vnímanie kultúry veľmi marxisticky, ale napísal tam, že chce odstrániť vnímanie kultúry ako nadstavbu.
Takže dúfam, že aj tento vstup do tej debaty mu v tomto pomôže a zároveň mu pomôže to, aby prestal vnímať kultúru ako, a zase citujem s programového vyhlásenia vlády: "neuchopiteľný spoločenský kapitál". V rámci debaty o fondoch, zdrojoch a peniazoch my vieme, že kultúra je vysoko, vysoko, vysoko uchopiteľný spoločenský kapitál a čím lepšie ho uchopiť budeme vedieť, tým lepšie sa nám tu bude žiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Viskupič, chcel by som doplniť tvoj príhovor, pretože patrím tak isto k jedným z tých ľudí, ktorí už takmer 20 rokov odvádzajú 2 % do tohto fondu a pozorne ho sledujem. Ja som si pozrel rozpočet toho fondu na rok 2015 a keď som zistil, že už priamo v rozpočte ten fond si plánuje stratu 22-tisíc euro, možnože podľa toho, že v roku 2014 podobnú stratu vyrobil, tak si ju naplánoval rovno aj v roku 2015, tak je to minimálne divné, aby takýto fond už dopredu ako rozpočtoval, že bude, že bude v strate. Myslím si, že mal by byť minimálne, minimálne vyrovnaný tento fond. Nakoniec teda urobil, urobil nejaký zisk 9 700 euro, ale naplánovať si stratu priamo v rozpočte je teda zaujímavé. Len toľko na doplnenie.

Ja chcem iba poďakovať pánovi poslancovi Viskupičovi, že otvoril túto tému, pretože 2 % alebo zrušenie vlastne 2-percentnej dane je len prvý krok naozaj k nejakým väčším systémovým zmenám, ktoré by si naša kultúra zaslúžila.
Hovoríme, hovorili ste o tom, že správa peňazí, ktoré idú do kultúry prostredníctvom fondov, by mala byť transparentná, efektívna. No ono v podstate o toto sa pokúšali aj zriadením tohoto fondu na podporu umenia. Pri jeho zriaďovaní sa predsa hovorilo, že ide najmä o to, aby tie peniaze boli rozdeľované transparentnejším, efektívnejším spôsobom. Ja som sama povedala, že dajme tomu šancu, ale prax ukazuje, že teda je to niekde inde a tie zmeny sú naozaj len kozmetické a je v zásade jedno, či tieto peniaze spravujú ministerskí úradníci alebo iní úradníci v nejakých iných fondoch.
Máte pravdu, že peniaze na tú administráciu sú neprimerane veľké, ale ono to bude asi iba tým, že v podstate peňazí na kultúru je stále málo a všetky dotácie, akokoľvek sú spravované, sú vždy len omrvinkou z toho, čo by kultúra naozaj potrebovala. Čiže ten dopyt je vždy vyšší, ako sú možnosti štátu a preto by sa možno bolo lepšie poobzerať po naozaj systémových zmenách, ako podporiť nejaké donorstvo, sponzorstvo a tak ďalej.
Takže absolútne súhlasím, že by bolo potrebné otvoriť širšiu diskusiu a 2 %, to je len jedna, jedna smietka z toho, čo by kultúra naozaj potrebovala. Teda zrušenie tých dvoch percent. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Je to presne tak. Ďakujem za obe faktické poznámky a myslím si, že ak je diskusia, ktorá nemá byť len pre diskusiu, ale má mať aj nejaký záver, tak záverom by som chcel povedať, že dve normy, ktoré sa tu budú musieť čím skôr objaviť a možno už na nasledujúcu schôdzu, a to je úprava zákona o fungovaní týchto troch kultúrnych fondov, lebo ja som sa snažil hovoriť aj o fonde na podporu umenia a totižto je to dôležité povedať, pretože ak chcem urobiť poriadok, tak musím sa na to pozrieť nielen tak, že si nechám rozhádzaný na dvore celý veľký - a nazvem to až takými expresívnymi slovami - bordel a snažím sa stavať nejakú fasádu, ale musím urobiť najprv poriadok aj s tou históriou. Proste keď tu máme šesť, do budúcna šesť typov fondov v rámci kultúrneho sektora, tak si myslím, že nerobíme celkom dobre. Viem si predstaviť dva, je to na diskusiu, akým spôsobom, akým spôsobom zabezpečiť viaczdrojové financovanie. No a to je teda legislatívne nastavenie.
A druhé je - a do tej debaty pozývam - je zákon o mecenášstve, donorstve a sponzoringu, presne zadefinovanej strešnej normy, aby sa nám nestávalo to, že máme tu nejaké protežované výseky ľudskej činnosti, ako je šport, pretože v zákone o športe sa to čiastočne podarilo a kultúra zostala bokom. Ak niečo protežujem na úkor čohosi iného, tak vieme, že to nie je dobrý stav. Čiže mať strešnú normu o donorstve, sponzorstve a darcovstve je výzvou pre toto plénum na toto volebné obdobie z môjho pohľadu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dobrý deň prajem. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, veľmi ma potešila táto diskusia k návrhu zákona na zdobrovoľnenie umeleckých fondov, ktorú sme predložili. Zaznelo tu veľké množstvo zaujímavých myšlienok a sám som prekvapený, že čo vlastne všetko sme v tej diskusii odkryli, pomenovali a tak čiastočne aj naznačili návrh riešenia. Neviem, či sa mi to podarí, improvizujem, ale skúsim teda zhrnúť tú diskusiu v závere, využijem toto svoje právo.
Ak som dobre počítal, tak traja poslanci sme sa priznali k tomu, že sme tu v konflikte záujmov. Ja a môj kolega pán Laurenčík sme sa priznali, že platíme či ako softvéristi, či ako autori publikácií, ja ako prednášateľ, príspevky do Literárneho fondu a nie sú to práve najmenšie peniaze, pretože sa priznám, v mojom prípade sú tie honoráre okolo 10-tisíc a možno aj viac ročne. Takže tie 2 % už niečo spravia.
A na druhej strane sa tu pán kolega Hrnko priznal k tomu, že on je tiež vlastne v konflikte záujmov, ale, ako sme zistili z výročnej správy Literárneho fondu, tak on je na tej opačnej strane, ako ten, kto dostáva dotácie z Literárneho fondu.
Čiže kolegyne, kolegovia, samozrejme, berte naše vystúpenia sčasti aj tak, že my chceme zdobrovoľniť Literárny fond, Hudobný fond, Výtvarný fond, pretože sa nám nepáči to, že do neho platíme nemalé prostriedky vynútené zákonom, ale principiálne z toho nemáme nič, pretože autori softvéru z toho jednoducho nič nemajú. Môžete si pozrieť všetky výročné správy dozadu. Tak je tam síce akási podpora mladých talentov, symbolická, ale tí, ktorí tam vysoké peniaze platia, pretože tie autorské honoráre za softvér nie sú zvyčajne malé, softvéristi si vedia zarobiť, tak tí softvéristi z toho principiálne nič nemajú.
Samozrejme pán Hrnko teda je prijímateľ, takže berte jeho obhajobu, poprosím, zachovania povinných príspevkov tiež s aj priznaním tohto uhla pohľadu. Ale to naozaj nie je dôležité.
Dôležité je to, že tu skrátka máme dlhé roky zákon, ktorý určitej skupine ľudí prinucuje, núti je povinným spôsobom platiť de facto ďalšiu daň. Sú to tí, ktorí poberajú autorské honoráre s tým, že z tohto je financovaný fond alebo fondy, ktorých cieľom je - ten cieľ je vynikajúci - spolufinancovať kultúru, umelcov, autorov.
Systémovo je to nastavené zle napríklad preto, lebo medzi tých platiteľov jednoducho patria všetci tí, ktorí podľa Autorského zákona dostávajú autorské honoráre, a to je veľmi široký pojem. Tam je výrazný nesúlad medzi zákonom o umeleckých fondoch, ktorý teda hovorí, že kam sa to potom vlastne použije, kto sa dotuje, kto môže čerpať principiálne, na aký účel. A na druhej strane je Autorský zákon, ktorý je vymedzený omnoho širšie ako len ten akýsi úsek, ktorý môžeme definovať, že teda to je tá naša kultúra, umenie, veda, divadlo a podobne, pretože napríklad pod Autorský zákon spadajú napríklad projekty rodinných domov. Neviem, či sa vyznáte do Autorského zákona, vážení. Ja trochu áno, pretože zase konflikt záujmov, hej, nebudem to tu stále opakovať.
A takže napríklad projektanti, ktorí naprojektujú nejaký projekt, dostávajú za to autorský honorár a podľa zákona o umeleckých fondoch, keďže ide o autorský honorár, tak musia odvádzať 2 %. A asi vám je absolútne jasné, že autor projektov rodinných domov sa v živote v Budmericiach neobjavil na nejakom tvorivom pobyte na rozdiel možno od pána Hrnka. Ale, prosím, neberte to osobne, hej? Len, (reakcia z pléna) áno, tak jasné, menoval som vás ako príjemcu, pretože vo výročnej správe za rok 2015 si každý, kto má internet a vie čítať, môže nájsť, že ste dostali nejaký príspevok za nejakú prednášku alebo konferenciu. Takže nehnevajte sa, (reakcia z pléna) z tohto pohľadu, z tohto pohľadu ste ten príspevok dostali. Neviem, o čom je reč. Nezdržujme sa tým, prosím. Ako nechajme to tak.
Skrátka hovorím, že sú tu veľké skupiny ľudí, ktorí poberajú podľa Autorského zákona autorské honoráre a musia tým pádom platiť 2 %, musia do Literárneho fondu alebo ďalších umeleckých fondov, ale principiálne z toho nikdy nič mať nemôžu. Čiže toto je veľmi falošná solidarita.
Prejdem do športu. Kolegovia, máme tu zákon o športe, ktorý vyriešil niektoré veci, niektoré možno nie. Keď si to porovnáme, šport, kultúra, pán Hrnko, nejaké paralele tam určite nájdeme, minimálne z hľadiska toho marxistického poňatia je to teda nejaká nadstavba spoločnosti. Však áno, kolega Viskupič? A minister kultúry Maďarič, neprítomný.
Máme v športe zavedený nejaký športový fond, do ktorého by všetci športovci museli platiť povinne 2 % zo svojich odmien? Viete, prosím, o takom niečom? Z čoho by sa potom financovala napríklad mládež alebo respektíve športovci na dôchodku, ktorí majú nejaké sociálne problémy, alebo by sa z toho vyplácali nejaké ceny na nejakých súťažiach? Máme taký fond? Máme taký športový fond? No teda nemáme. Odpoviem si sám. Nemáme a zdá sa, že ani nikdy mať nebudeme. Chýba to tu niekomu? No mám pocit, že to nikomu nechýba, pretože ak ste, ak ma teda aspoň trošku počúvate, tak pravdepodobne som vás vôbec šokoval nejakým takým nezmyslom, ako akýsi športový fond, do ktorého by mali všetci športovci solidárne platiť 2 %, či hrajú slovenskú hádzanú, či hrajú futbal, či hrajú gorotky. Také niečo neexistuje, pretože nemá zmysel. Žiadna spoločenská potreba, aby tu takýto fond vznikol, nie je.
Ale čo si športovci presadili? Ten zákon o športe si písali športovci, prosím pekne, nie úradníci na ministerstve. Športovci si napríklad veľmi rozumne presadili, pokiaľ ide o sponzoring, že namiesto podivuhodných reklám a podobne, ktoré akože idú do športu, jednoducho nehrajme sa tu na nejaké reklamy, je to de facto sponzoring, tak to čo de facto funguje, dajme do zákona a nehrajme sa na slepú babu. Čiže ten sponzoring v športe je z pohľadu sponzora dnes nespochybniteľný daňový výdavok. Prepáčte, prechádzam do sféry daní a odvodov. Tam som doma, takže to sa mi rozpráva dobre.
Kultúra. Kultúra závidí. Nepriamo tú závisť priznal aj kolega Viskupič, ktorého v portfóliu kultúra jednoducho je. A kultúra hovorí, že takto by sme to chceli mať aj my. A ja hovorím áno, jasné. Tak ako to táto diskusia naznačila, v tejto diskusii pokračujeme pri akejkoľvek ďalšej príležitosti a hovorme o tom, a ja to podporujem, aby sponzoring v kultúre z pohľadu sponzora bol takisto daňovo uznaný výdavok.
Pán kolega Hrnko, naozaj si skúste teraz dobre zapamätať, čo hovorím, pretože ak chcete podporiť kultúru, tak presadzujte vo vládnej koalícii ako jej člen práve takýto návrh, aby sponzoring v kultúre, tak ako je v športe, bol na strane sponzora daňovo uznaný výdavok.
Prepáčte, teraz trošku odbehnem. Ak tu sedia ľudia, ktorí majú záujem o zlepšenie fungovania nášho zdravotníctva, tak aj tých upozorňujem, že by sa mali začať zaujímať o to, aby aj v zdravotníctve sponzoring, lebo máme sponzorov aj v zdravotníctve, predstavte si, aby aj tam to bol daňovo uznaný výdavok. Ty si hovoril o všeobecnom zákone o sponzoringu. Možnože to by bolo takto riešiteľné, možno to treba robiť parciálne v rámci jednotlivých predpisov týkajúcich sa jednotlivých sektorov rezortov. To je jedna vec.
A ja tu ešte upozorňujem na druhú vec, na ktorú si ty neupozorňoval, a teda narážam na zákon o športe. V športe sme si vydobyli postavenie dobrovoľníkov tak, že dobrovoľníci, ktorí pôsobia v športe, môžu dostať náhradu za stratu času pri športových aktivitách, ktorých sa zúčastňujú, ako napríklad organizátori, mládežnícki tréneri a podobne, s tým, že do výšky 500 eur je takáto suma oslobodená od dane a od odvodov. To je možno maličkosť, ale pre týchto ľudí a pre to športové hnutie je to obrovská vec.
A takéto niečo by malo fungovať aj v kultúre. To znamená, že organizátori rôznych kultúrnych podujatí napríklad, ktorí niečo vypomôžu v pozícii dobrovoľníka. Čiže pozor, nie tí, ktorí sa tým živia, ale množstvo ľudí sa nejakým spôsobom spolupodieľa na organizácii povedzme letných hudobných festivalov alebo rôznych podujatí, ktoré organizujú povedzme samosprávy alebo niekto iný, to je jedno, rôznych amatérskych predstavení dajme tomu, či už hudobných, divadelných a podobne. Aj v kultúre urobme to, že by takíto dobrovoľníci mohli mať náhradu za stratu času vo výške 500 eur ročne nezdanenú. Urobme to jednotne. To tej kultúre pomôže. Verte mi, že hej. Ale kultúre rozhodne nepomôže systém podivuhodných fondov, umeleckých fondov, ktoré jednoducho vieme, že zle fungujú.
Pretože, pán kolega, vy skutočne obhajujete existenciu, vám nevadí, že ten Literárny fond, počkajte, vy ste včera povedali A, ale nepovedali ste B. Vy ste povedali veľmi správne, že na dotácie z Literárne fondu ide ročne okolo 600-tisíc eur. Súhlas, áno, presvedčil som sa, je to tak vo výročnej správe. Ale prosím vás, vy sa teraz presvedčte vo výročnej správe, že celkové príjmy Literárneho fondu boli milión 120 alebo 150-tisíc eur. Čiže nie 600-tisíc, ale prakticky dvakrát toľko. A pointa je v tom, že tie ďalšie peniaze, ktoré prišli do Literárneho fondu z ďalších zdrojov, sa minuli na réžiu, na platy, na fungovanie Literárneho fondu, ale nie na dotácie umelcom a autorom. Jednoducho z tých 100 % príjmov, ktoré do Literárneho fondu idú, cieľ dotovať, pomôcť tvorbe, autorom, umelcom, tento cieľ bol naplnený len na 50 %. Ďalších 50 % zhltla réžia.
Čiže ja nie som ani proti kultúre, ani proti tomu, aby sa organizovali nejaké fondy, len nech to tak je, ale nech to funguje efektívne. A nech nikto nenúti platiť tých, ktorí z toho absolútne nič nemajú, nejaké 2 %.
O tom teda bola tá dnešná a včerajšia diskusia a ja som rád, že kolega Jozef Viskupič má pripravený komplexnejší návrh, ktorý teda rieši nielen tie 2 %, ale rieši umelecké fondy veľmi komplexne v kontexte sektoru alebo segmentu kultúry ako takého. A ja to dobrovoľne vzdávam. Dobre, ak tento návrh neprejde, ak tento návrh neprejde na zdobrovoľnenie 2 %, dobre. Ale poprosím, o to väčšiu pozornosť venujme diskusii, ktorú čochvíľa rozpúta kolega Viskupič. A poprosím, skúsme sa na tú diskusiu pripraviť a z nadhľadu, z nadhľadu sa zamyslieť nad tým, ako nám funguje financovanie kultúry.
Ďakujem.

Ďakujem. Vzhľadom na funkciu spravodajcu, ktorý má k debate zaujať stanovisko z toho spravodajského uhla pohľadu, mňa mrzí ako spravodajcu, že táto debata bola prerušená nie celkom vydarenou tajnou voľbou veľmi dôležitého predsedu orgánu, ktorý kontroluje politické strany a priebeh volieb. Čiže áno, boli sme pred piatou hodinou veľmi pragmaticky v tejto debate prerušení, pretože ak by sme teraz skončili, tak by tu vládni poslanci museli byť, lebo by tá voľba musela prebiehať hneď nasledujúce, po skončení tohto bodu. V rozprave vystúpil navrhovateľ, vystúpil som ja a vystúpil pán Hrnko a dúfam, že z tohto uhla pohľadu je minimálne otvorené dostatočné množstvo otázok, ktoré potrebujú odpovede a teším sa na debatu o kultúre, ktorá v tomto pléne nebýva často, nebýva to veľmi mediárne krytý rozsah politickej debaty a preto si môžeme dovoliť mať vecné stanoviská, hovoriť si o tom, akým spôsobom prísť s riešeniami a aj síce pod tlakom tohto pléna, najvyššieho politického pléna, prísť s nejakými odbornými, koncepčnými a systémovými riešeniami. Sú na stole, potrebujú nájsť politickú vôľu. Preto vás aj prosím na podporu tohto návrhu zákona ako prvý krok k tomu, aby sme s kultúrou pohli dopredu, našli viac peňazí a zabezpečili ich transparentné a efektívne rozdelenie.
Ďakujem.