51. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi, aby som vám predstavil náš návrh novely zákona, ktorý predkladám spolu s kolegom Dostálom. Reaguje to na moju aktivistickú skúsenosť z komunálnej oblasti, ktorej sa venujem, ktorej som sa venoval v podstate osem rokov, štyri roky som bol mestským poslancom v zastupiteľstve v Senici a takisto v spolupráci s občianskym združením ZOMOS, ktoré niekedy vystupuje aj ako opozičné voči ZMOS-u, teda Združeniu miest a obcí Slovenska. Spolu s týmto občianskym združením som precestoval napríklad 26 obcí na Slovensku, z čoho vyšla publikácia, ktorá mapuje komunálne problémy v týchto obciach a takisto aj ponúka riešenia najmä v boji proti korupcii a podobne.
Táto novela vychádza teda zo skúseností mnohých občianskych aktivistov v týchto obciach, ktorí sa sťažovali, že primátori a starostovia, ale takisto aj zastupiteľstvo zneužívajú tú 30-dňovú lehotu, ktorá je odo dňa komunálnych volieb až asi do zvolania nového zastupiteľstva v novom zložení, tým, že starostovia, primátori podpisovali kadečo a takisto, že staré zastupiteľstvo, už keď boli navolení noví poslanci, sa zišlo v starom zložení a rozhodovalo napríklad o rozpočte obce alebo o VZN-kách, o dispozícii s majetkom. Chcem podotknúť, že hoci napríklad aj združenie ZOMOS vystupuje ako opozičné voči ZMOS-u, tak aj predstaviteľ, a to vrchný predstaviteľ, vtedajší podpredseda v roku 2014 pán Turčány zo ZMOS-u podporil ako keby tento náš zámer.
A za všetko by som vám chcel prečítať alebo uviesť príklady, ako sa toto 30-dňové kvórum zneužívalo v minulosti. V roku 2006 v obci Vinodol staré lojálne zastupiteľstvo zvolilo nezákonným spôsobom kontrolóra, hlavného kontrolóra bez riadneho výberového konania a bolo to zrejme preto, lebo starosta vedel, že cez nových by to neprešlo. V roku 2014 v meste Púchov sa schvaľovalo už po navolení nových poslancov zastupiteľstvo v starom zložení všeobecne záväzné nariadenie o strategickom majetku mesta. Argumentácia vtedajšieho odchádzajúceho primátora bola, že v každom volebnom období zasadalo končiace zastupiteľstvo ešte po voľbách a vždy prijímalo rozpočet. V stredu, tak ako vtedy uvádzal, budúci poslanci budú postupovať takým istým spôsobom, je to legitímne, legálne, tak ako to bolo v roku 2010, 2006 a 2002. Tam treba podotknúť, že, samozrejme, pán primátor odovzdával agendu v predošlých volebných obdobiach sám sebe.
Taktiež v roku 2014 v Turčianskych Tepliciach zastupiteľstvo v starom zložení schvaľovalo budúcoročný rozpočet. V roku 2014 v Nitre dokonca zastupiteľstvo v starom zložení prerokovalo výstavbu akvaparku, čiže tam je vidieť jasný investičný zámer, ktorý mal už nezvolený, neúspešný primátor v pláne, zmena daní z nehnuteľností a poplatkov za odvoz komunálneho odpadu a budúcoročný rozpočet.
V roku 2018 bolo takisto v Piešťanoch zamýšľané zasadnutie v starom zložení, avšak vtedy sa poslanci vzbúrili a neodsúhlasili si program zastupiteľstva, a tu sa malo rozhodovať o rôznych všeobecne záväzných nariadeniach, o budúcoročnom rozpočte a majetkových prevodoch. V súvislosti s uvedenými prípadmi, teda s tým Púchovom a s Turčianskymi Teplicami, sa vyjadril aj vtedajší výkonný podpredseda ZMOS-u pán Jozef Turčány. Ak majú staré zastupiteľstvá prijímať rozhodnutia, ktoré by mali zásadný vplyv na život mesta do budúcnosti, tu je to viac o etike. O týchto veciach by mali rozhodovať tí, čo boli zvolení ako noví.
Taktiež ešte v súvislosti s touto navrhovanou novelou ide ruka v ruke aj schvaľovanie preplácania nevyčerpanej dovolenky starému primátorovi alebo starostovi, týmto by sa preniesla táto kompetencia na nových poslancov, ktorým to právom patrí. Čiže z uvedeného, čo som povedal, je zrejmé, že nejde o nejaký, o nejakú deštrukčnú novelu ani o ad hoc sťažovanie podmienok samosprávam v prechodnom období, ide o vloženie jedného, jednej vety do zákona, respektíve dvoch, keďže novela rieši tak ako komunálnu oblasť, tak aj krajskú.
Ďakujem pekne.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslankyni Kataríne Macháčkovej.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona o obecnom zriadení a o samospráve vyšších územných celkov (tlač 1733). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku od poslanca Ondreja Dostála.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedal pár slov k návrhu novely zákona alebo teda dvoch zákonov, ktoré predkladáme spolu s pánom poslancom Jakubom Nedobom. Je to jeho iniciatíva. Je to prvý návrh, ktorý ako novozvolený poslanec predkladá. Keď s tým nápadom prišiel, tak ja som sa k nemu hneď pripojil, pretože je to téma, ktorá je blízka aj mne. Je blízka z hľadiska toho, že tiež sa venujem samospráve, tiež som členom Združenia občanov miest a obcí Slovenska, ktoré na podobné prípady už viackrát narazilo a poukázalo na ne, teda že prebehnú v samospráve voľby a následne sa stane niečo dôležité, je schválený rozpočet, je schválená zmluva, ktorá zaväzuje samosprávu na plnenia v období niekoľkých, niekoľkých rokov, predáva sa majetok, volí sa hlavný kontrolór, rozdeľujú sa odmeny a podobne.
Ale tá téma mi je blízka aj špecificky, pretože Občianska konzervatívna strana, ktorej som členom a predsedom, ešte v roku 2010 prišla s iniciatívou prijať, nazvali sme to zákon proti povolebnej zlodejine. Vtedy sme vychádzali z informácií o tom, že po voľbách, po parlamentných voľbách 2010 aké všelijaké zmluvy boli na ministerstvách a ďalších štátnych inštitúciách a organizáciách uzatvárané, a boli vážne pochybnosti, že tie zmluvy sú uzatvárané za podmienok nevýhodných pre štát a že odchádzajúca vládna garnitúra, ktorá vie, že odchádza, sa nimi nejakým spôsobom snažila, snažila zabezpečiť, a teda, a teda robili, robili niečo, čo keby spravili pred voľbami, vyšlo by to najavo, tak by voliči mali možnosť zvážiť, že toto robí, toto robia predstavitelia tej garnitúry, a podľa toho to prípadne aj zohľadniť vo voľbách. Keď už to urobia po voľbách, po prehratých voľbách pre vládnu garnitúru, tak sa s tým prakticky nedá nič robiť.
Chceli sme prijať legislatívnu úpravu, ktorá by zabránila uzatváraniu nevýhodných zmlúv a ďalšiemu poškodzovaniu záujmov štátu politickou garnitúrou, ktorá prehrala voľby; alebo teda, samozrejme, že v tom zákone by sa to nedalo takto napísať, aj ktorá by vyhrala voľby, proste po voľbách, mal by zákon, ktorý by ministerstvám a nimi kontrolovaným inštitúciám a organizáciám a firmám zakázal v období tesne pred voľbami, lebo však niektoré veci sa dali a ešte aj stále dajú robiť aj na tajnáša, aj keď už tu máme od tých čias aj povinné zverejňovanie zmlúv, takže, samozrejme, že už je to dnes komplikovanejšie, až do nástupu by sa zakázalo, až do nástupu novej vlády predávať a prenajímať majetok, uzatvárať zmluvy o dodávkach tovaru a služieb a prác a ďalšie zmluvy týkajúce sa nakladania s majetkom štátu a s verejnými financiami, pri ktorých by mohol byť poškodený záujem štátu. Rovnaké obmedzenia alebo podobné obmedzenia sme chceli zaviesť aj na regionálnu samosprávu a na obecnú samosprávu.
Návrh zákona, s ktorým pred chvíľou vystúpil kolega Jakub Nedoba, sa týka iba toho aspektu samosprávy, obecnej samosprávy a regionálnej samosprávy, kde je to svojím spôsobom, tento problém, ešte vypuklejší. Pretože keď niečo robí vládna garnitúra na celoštátnej úrovni, tak obvykle je to viditeľné, obvykle si to všimnú celoštátne médiá, kritizujú, kritizujú za to a aj keď ide o prípady, že predchádzajúca vládna garnitúra s hanbou odchádza, tak obvykle je to situácia, že pomýšľa aj na svoju reputáciu povedzme o štyri roky, keď nejaké zlodejiny robí, tak sa ich snaží robiť skôr skrytou formou. Kdežto v obciach a mestách niekedy pre tú garnitúru, ktorá odchádza, je to už zjavne definitívny koniec, že ani nepomýšľa na to, že by sa niekedy, niekedy vrátila.
A je tam jedno špecifikum, čo sa týka parlamentu, resp. zastupiteľstva. Mandát poslancov Národnej rady končí voľbami. A teda keď sa najbližšie po voľbách zíde parlament, tak sa zíde parlament v novom zložení. Mandát poslancov zastupiteľstiev končí až ujatím sa funkcie nového zastupiteľstva, a teda zložením sľubu novozvolených poslancov, kde je 30-dňová lehota, počas ktorej starosta alebo primátor majú povinnosť zvolať nové zastupiteľstvo, na ktorom, na ktorom zložia sľub novozvolení poslanci aj novozvolený starosta a primátor. Ale dovtedy mu v zásade nič nebráni, aby zvolal jedno alebo prípadne aj viac zastupiteľstiev, zastupiteľstiev, a to zastupiteľstvo môže prijímať aj veľmi dôležité, dôležité rozhodnutia.
Takže my navrhujeme, aby v období od vykonania volieb do obecného zastupiteľstva do ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva – toho nového – sa nemohlo uskutočniť zasadnutie obecného zastupiteľstva zloženého z poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období. Lebo nevidíme na to vecný dôvod.
Odporcovia takejto úpravy alebo, alebo tí, ktorí obhajujú súčasný stav proti kritike, hovoria, že no, ale veď staré zastupiteľstvo je logické, aby schválilo, schválilo rozpočet, keďže, keďže tí starí poslanci sa vyznajú a tí noví sa potrebujú častokrát iba zorientovať. A termín komunálnych aj krajských volieb je u nás stanovený tak, že krátko po nich alebo dokonca niekedy aj pred nimi je potrebné prijať rozpočet. Tak na túto kritiku môže byť veľmi jednoduchá odpoveď. Pokiaľ má dosluhujúci starosta, primátor, župan a dosluhujúce zastupiteľstvo pocit, že je potrebné, aby ono, to staré zastupiteľstvo, schválilo rozpočet aj na nasledujúci kalendárny rok, vôbec nič nebráni tomu zastupiteľstvu, aby bol rozpočet schválený ešte pred termínom volieb. Môže byť pokojne začiatkom novembra schválený rozpočet, ale potom voliči vedia, aký rozpočet, aký rozpočet bol schválený, a ak sú tam nejaké míny, ak sú tam nejaké problémy, tak to voliči budú vedieť. Ak to nestihne zastupiteľstvo, tak potom, bohužiaľ, buď bude fungovať samospráva nejaký čas v provizóriu, alebo sa treba spoľahnúť na to, že do konca roka dokáže schváliť rozpočet na budúci kalendárny rok aj nové zastupiteľstvo.
Keby sme si skúsili premietnuť túto situáciu do celoštátnej úrovne a na úroveň, na úroveň parlamentu, tak ak by prebehli voľby, tie voľby by dopadli tak, že sa zmenia politické pomery a bolo by trebárs na predsedovi Národnej rady, kedy zvolá tých novozvolených poslancov a dovtedy by ešte mohol zopárkrát zvolať Národnú radu v starom zložení a tá by ešte prípadne mohla dokonca v skrátenom legislatívnom konaní ešte zopár zákonov, zákonov prijať, tak pravdepodobne by sme takúto možnosť považovali za značne absurdnú. Na úrovni komunálnej aj regionálnej samosprávy takáto možnosť existuje, dlhodobo existuje a nevravím, že všade, ale v niektorých prípadoch sa aj zneužíva.
Účelom nášho návrhu je, aby sme dostali stav do normálu. Teda nehovoríme, že mandát, mandát poslancov zaniká zvolením nových alebo termínom konania volieb, ale že ak sa má zísť po voľbách zastupiteľstvo, tak sa už má zísť v novom zložení.
To je asi všetko, čo by som chcel k tomu povedať, a ďakujem za pozornosť.