51. schôdza

Ďakujem pekne. Takže tretí zákon, jak sa hovorí, do tretice všetko dobré. Dúfam, že všetky tri budú podporené a schválené, pretože naozaj sa jedná o dobré zákony. Ďakujem veľmi pekne za toto súhlasné prikývnutie. Potom si skontrolujem hlasovania. (Povedané so smiechom.)
A v tomto návrhu zákona ideme opäť zaútočiť na cenu elektriny, ale nielen elektriny, ale aj ostatných energií, ale nie priamo. Ide nám v podstate o akési zavedenie verejnej kontroly v prípade regulovaných monopolných činností. Asi veľmi dobre viete, že teda, či už sa bavíme o vode, plyne, elektrine alebo teple, tak vy si neviete vybrať toho, kto vám poskytne tie dráty, tie drôty, pardon, po slovensky správne drôty, tie... Alebo tie potrubia. Jednoducho tieto sú tam dané, to sú tie siete, ktoré fungujú, sú položené v tej zemi alebo idú vzduchom. No a zo zákona je zakázané vytváranie takýchto alternatívnych distribučných alebo prenosových sústav na nejakom vymedzenom území. To znamená, takáto spoločnosť má monopol. Má monopol, vďaka ktorému je regulovaná. To znamená, takáto spoločnosť je regulovaná, do ceny elektriny, alebo teda, pardon, do ceny, do ceny za distribúciu alebo prenos si započíta všetky oprávnené náklady. Tieto náklady idú na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a tam im ich schvália alebo znížia, možnože aj zvýšia. To ja neviem. To jednoducho nikto z nás naozaj netuší. A aby sme to tušili, tak chceme takúto reguláciu otvoriť pre všetkých. Je to v podstate po vzore toho zákona, alebo teda toho Registra partnerov verejného sektora, ktorý už takisto napomohol mnohým dobrým veciam. Jednoducho každý, kto sa zaujíma, nech si pekne krásne povie, pozrie, nech si otvorí ten cenový návrh a nech si pozrie, čo všetko si doňho táto stopercentne monopolná a regulovaná spoločnosť uplatnila. Nehovorím, že každý z nás sa musí vyznať do cenového návrhu. Úprimne, asi ani ja sám by som nevedel, ktorá položka čo všetko je, ale máme tu množstvo odberateľov, ktorí majú odborníkov vo svojich radoch a vedia oprávnenosť týchto nákladov posúdiť. Vedia povedať, že či to niekto niekde neprepískol, či náhodou niekde nemáme nejaké skryté položky, neprimerané položky a tak ďalej. To znamená, vedia vytvoriť taký ten verejný tlak, povedať nám ostatným, hej, pozrite sa, tu máme distribučnú spoločnosť, ktorá si tam zahrnula, ja neviem, 20 mil. na odmeny pre manažment. Neviem, či to bude možné vyčítať z tých samotných cenových návrhov. Ale minimálne ten, kto to prečítať vie, nám bude vedieť následne povedať.
Keď sme diskutovali tento návrh, tak ja som ho diskutoval aj na viacerých takých odborných fórach, kde sa objavili také tie obavy, že no dobre, ale veď my sa bavíme o cenovom návrhu nejakej spoločnosti, cenovom návrhu nejakej regulovanej ceny, ale veď tam je množstvo položiek, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva. Ale ja sa pýtam, pokiaľ nemáte konkurenciu na svojom vymedzenom území, tak o akej konkurencii sa bavíme. Čiže naozaj toto bude vztiahnuté čisto čiste na tie podniky, ktoré nemajú ani im nemôže zo zákona vzniknúť na ich vymedzenom území žiadna konkurencia. To znamená, ani obchodné tajomstvo sa na nich vzťahovať nemôže. Rozsah zverejnenia, samozrejme, následne bude závisieť jednak od dikcie zákona, ale takisto to bude aj na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví.
Povedal som, že toto nie je opatrenie, ktoré môže priniesť nejaký ten priamy efekt na to zníženie ceny. My to nevieme momentálne kvantifikovať a povedať, že schválime tento zákon a zajtra bude elektrina lacnejšia o 20 euro alebo bude zadarmo, hej, to nie, lebo práve tieto poplatky za tú dodávku, napríklad v prípade tej elektriny tvoria až tých 46 %. Ale vytvoríme ten efektívny tlak, tú efektívnu kontrolu, pretože, ja vám poviem jeden príklad z oblasti, z oblasti teplárenstva. Prosím pekne, na Slovensku máme takisto zavedené teplárenské nevoľníctvo. Toto budeme riešiť tým, že sme ten môj zákon preložili na ďalšiu schôdzu. Budeme riešiť aj spolu s ďalšími kolegami z opozície.
Tento zákon má za cieľ odstrániť akékoľvek nevoľníctvo, a teda to, aby sa napríklad, aby sa napríklad nejaké domácnosti alebo byty, domy nemohli odpojiť od sústavy, lebo, lebo medveď. Bohužiaľ, toto máme, toto máme v zákone už niekoľko rokov a vďaka tomu máme, prosím, vyššie ceny tepla od centrálnych dodávateľov, ako je tomu napríklad vo Fínsku. Iba vďaka tomu, že jednoducho majú prirodzený monopol, nemôžte sa od nich odpojiť, ste v područí akého si nevoľníctva, no a toto nemôžme urobiť, samozrejme, vo všetkých ostatných odvetviach, ale čo môžme minimálne urobiť, je, že tie cenové návrh zverejníme, otvoríme a každý, kto má záujem sa do nich začíta, Môže ich napadnúť.
Koniec koncov my máme na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví aj tzv. Regulačnú radu, do ktorej sme počas tej schôdze volili nových členov alebo minimálne kandidátov. No a ja som sa týchto kandidátov na práve tom vypočúvaní, ktoré sme mali v rámci hospodárskeho výboru, pýtal, čo si myslia o takomto návrhu. A paradoxne oni s tým súhlasili a mnohí z nich pochádzali alebo pracovali v minulosti pre regulované subjekty. Takže naozaj tento zákon má podporu aj v odbornej verejnosti a netvrdím, že budú mu tlieskať, ja neviem, distribučky, ktoré už v minulosti skúšali rôzne možnosti ako si ešte v rámci tých regulovaných činností prilepšiť. Ale určite tomu bude v konečnom dôsledku tlieskať práve ten spotrebiteľ, o ktorého nám ide v prvom rade.
Takže, vážené dámy a vážení páni, prosím aj o podporu tohto nášho tretieho návrhu zákona, ktorý sa týka v tomto prípade nie iba cien elektriny, ale energií vo všeobecnosti, a teda beriem, beriem váš súhlas, páni kolegovia z koalície, ako záväzný. A budem len veľmi rád, keď poviete aj ostatným, aby rovnako ako vy za tento zákon zahlasovali.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní študenti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1722). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Takže posledná moje, posledné moje vystúpenie do rozpravy v rámci týchto troch zákonov, ktoré majú poslúžiť na zníženie cien elektriny, v tomto prípade aj energií. Ešte teda dovolím si tu technikáliu, kedy ideme ustanoviť povinnosť úradu zverejňovať všetky tie cenové rozhodnutia na webovom sídle. To znamená, vy si nebudete musieť o to žiadať, ale bude to zverejnené na webovom sídle. Tiež navrhujeme povinnosť zverejňovať spolu s cenovým rozhodnutím aj návrh ceny a všetky jeho zmeny, pretože cenové rozhodnutie, tým sa nekončí to stanovenie tej ceny. Potom tam prebiehajú ešte ďalšie diskusie. No a ak úrad určí cenu pri týchto činnostiach aj na základe podkladov, ktoré má k dispozícií, zverejnia sa aj tieto podklady. To znamená, že úrad nebude zverejňovať iba to, čo dostal od regulovaného subjektu, ale aj všetky podklady, ktoré on má k dispozícii a ktoré vstupujú do tej regulovanej ceny pre takýto regulovaný monopol. Súčasne sa v novo formulovanom odseku navrhuje explicitne upraviť, že zverejnením informácie o ekonomicky oprávnených nákladoch, ekonomickej efektívnosti a primeranom zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre určené regulované činnosti nemôže mať za žiadnych okolností porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva. Takže teraz som vám vymenoval aj to, čo bude musieť byť vlastne zverejňované.
Tento zákon sa dotkne teplární, vodární, distribučných spoločností, prenosovej spoločnosti SEPS. Takisto sa dotkne distribúcie a prepravy plynu. Takže naozaj vo všetkých týchto oblastiach budeme mať zrazu zvýšenú verejnú kontrolu, zvýšený tlak na tú cenotvorbu pre, prípade tej koncovej ceny, a teda verím, že vďaka tomu bude možné aj efektívnejšie vytvárať tlak na tú výšku pre všetkých spotrebiteľov. Nebavíme sa iba o domácnostiach, ale o tých podnikateľoch. V spojení s ostatnými návrhmi, ktoré sme predkladali dnes alebo som predkladal dnes aj spolu s ostatnými kolegami, plus s návrhmi, ktoré sme mali v minulosti, vieme dosiahnuť zníženie cien energií. V prípade elektriny to môže byť až alebo aspoň, dovolím si povedať, 80 eur na priemernú rodinu každý jeden rok. A viete, od koho to závisí? Toto momentálne závisí od každého jedného z vás. A nielen tak, ako my tu sedíme, ale od vašich kolegov, ktorí tu momentálne nie sú, ale viete im to určite povedať a ja verím, že tak ako ste mi prikývli, že to podporíte, takže to podporia aj oni, pretože toto je prvé čítanie. Ja nemám najmenší problém baviť sa o zmenách a o doplneniach týchto zákonov, pretože tieto zákony sú naozaj dobré. Sú odkomunikované s odbornou verejnosťou.
Takže poďme s nimi úplne smelo do druhého čítania a ja vám poviem, že ja si neviem predstaviť krajší vianočný darček pre ľudí na Slovensku, pokiaľ takéto zákony schválime práve, práve pred Vianocami, a teda na tej ďalšej schôdzi. Ušetríme im nemalé prostriedky a necháme na nich, ako si tieto peniaze následne použijú, či to bude na vianočné darčeky, či to bude na dovolenku alebo či to bude na pokrytie tých základných potrieb.
Takže vážené dámy, vážení páni, ešte raz vás veľmi pekne prosím o podporu aj tohto tretieho zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1697). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní v gestorskom výbore a do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán spravodajca, vážení hostia, dovoľte, aby som trošku rozobral stále jeden a ten istý problém, ktorý tu stále opakujeme, a nie a nie pochopiť, že čo znamená vlastníctvo, čo znamená užívanie. Takže v prvom rade budem citovať Brusel a Štrasburg, lebo stále pani ministerka mi hovorí, že vy tomu nerozumiete, to Brusel, to Štrasburg a oni to chcú a oni takto musia.
Takže idem citovať odporúčanie Európskeho parlamentu ešte z roku 2017, keď hovorili o určitej koncentrácii pôdy, aký je to, by som povedal, nekalý jav na európskom kontinente. Takže budem citovať niektoré veci tohto parlamentu.
Takže po prvé. Pôda je záležitosťou, ktorá patrí výlučne do právomoci členských štátov, hovorí Štrasburg, Brusel.
Po ďalšie. Vyzýva členské štáty, aby podporovali alebo vytvorili vhodné inštitúcie so štátnou účasťou a verejným dohľadom nad, nad obhospodarovaním pôdy.
Ďalej. Domnieva sa, že priame platby, to, ktoré ja teraz akože dotýkam sa ich, to znamená priame platby na plochu. To znamená, Štrasburg, Brusel domnieva sa, že priame platby by poskytovali lepšie zhodnotenie prostriedkov, pokiaľ by boli splatné na základe environmentálnych a sociálno-ekonomických verejných statkov, ktoré poľnohospodársky podnik dodáva, a nie iba na základe rozlohy jeho pôdy. Zopakujem. Boli by lepšie zhodnotené tieto financie, to znamená tie eurofondy, pokiaľ by boli splatné na základe environmentálnych a sociálno-ekonomických verejných statkov, ktorý daný poľnohospodársky podnik dodáva. Nie iba na základe rozlohy. To je ten základ, ktorú by tam mali sme mať.
Ďalej. Chcem tlmočiť, že cieľom európskej poľnohospodárskej politiky je zachovanie európskeho modelu poľnohospodárstva založeného na multifunkčnom poľnohospodárstve, ktoré charakterizujú predovšetkým malé a stredné rodinné a družstevné podniky vlastniace pôdu. Zopakujem pre tých našich agrobarónov, aby stále nechceli výnimku, pretože európska spoločná poľnohospodárska politika hovorí o niečom inom. Cieľom európskej poľnohospodárskej politiky je zachovanie európskeho modelu poľnohospodárstva založeného na multifunkčnom poľnohospodárstve, ktoré charakterizujú predovšetkým malé a stredné rodinné a družstevné firmy vlastniace pôdu. Keďže široké rozdelenie aktív, zaručená držba pôdy a prístup k obecným pozemkom, na ktorých sa hospodári trvalo udržateľným spôsobom, zaisťujú spravodlivý prístup k zdrojom a rozmanitú poľnohospodársku štruktúru viazanú na bydlisko, tradície, právnu istotu a zodpovednosť za prospech spoločnosti. Keďže takýto model zachováva tradičné produkty a potravinovú sebestačnosť a podporuje inovácie, pričom chráni životné prostredie a budúce generácie.
Takže pani ministerka, to chce Štrasburg.
A ďalej, ešte toto musím. Keďže okrem výroby potravín rodinné poľnohospodárske podniky spĺňajú veľmi dôležité sociálne a environmentálne funkcie, ktoré priemyselné poľnohospodárstvo nemôže vždy plniť, keďže malé a stredné poľnohospodárstvo, ktorému sa venujú rodiny samostatne alebo s podporou spotrebiteľov, je veľmi sľubným modelom pre budúcnosť a to aj z hľadiska hospodárskeho, keďže takéto podniky sa často vyznačujú veľkou vnútornou diverzifikáciou, čím získavajú odolnosť a prispievajú k vysokej úrovni pridanej hodnoty vo vidieckych oblastiach.
Pani ministerka, že toto žiada Brusel, Štrasburg a neviem, Európska únia. Takže keď pri priamych platbách, ktoré máme na plochu, nie malé, zhruba 900 mil. a idú, dostávame v rozpočte na eurofondy. Z toho polovica, zhruba 450 mil, ide na...
priame platby na tú výmeru a my sme to vlastnícke právo pri tejto platbe degradovali na určitú, by som povedal, že nieže nulovú, na mínus sto hodnotu, pretože užívateľ, ktorý má právo požadovať tú platbu, má deklarovať, že to užíva, iba čestným vyhlásením. A keď som sa vás opýtal, že akým spôsobom kontrolujete alebo ako chcete kontrolovať, tak ste povedali, že iba 3 % požaduje Brusel a nič viacej. A tu som vám čítal, aby, Európsky parlament, Brusel, vyzýva členské štáty, aby zlepšili kontrolu aj verejnú aj štátnu na čerpanie týchto eurofondov.
Takže, pani ministerka, my si urobme doma domácu úlohu, ktorú by sme mali, a nebetónujme socialistický spôsob užívania pozemkov, ktorý sme deklarovali nad znovu vlastnícky spôsob. Takže preto dávam už asi pätnástykrát v tomto parlamente zákona, že pokiaľ chce mať niekto priamu platbu, tak samozrejme, buď dá list vlastníctva, alebo nájomnú zmluvu a to nebude na zvážení pracovníkov Poľnohospodárskej platobnej agentúry, či ho vyzvú, ale bude musieť to tam priniesť. Jako som hovoril, pokiaľ nemáš tieto listiny, ani vstúpiť tam nemôžeš, nieto, že ešte podať žiadosť a dostať peniaze. Pretože, viete, jak to funguje? Že keď máte do nejakého 15. mája deadline a vy tam prídete 13. mája a máte svojich ľudí tam, ktorí vám povedia, na ktoré si nikto nepožiadal dotácie, tak vy môžte celú republiku pod svojím menom vytunelovať iba tým, že ste agropodnikateľ. A že ste tam v živote neboli, nikoho nezaujíma.
To, že pani ministerka hovorí, že máme nejaké vyhlášky, ktoré hovoria, že každý podnikateľ si musí viesť, ktoré má v náhradnom užívaní, vo vlastnom užívaní, v podnájme, nájme, prenájme a neviem v čom všetkom možnom, je krásna vec, len nech ju, pani ministerka, žiada aj Poľnohospodárska platobná agentúra, keď tam príde žiadosť toho podnikateľa, že to má doma niekde v šanóne založené a si to eviduje, česť a chvála, že ste takúto vyhlášku dali. Ale čo máme z nej, keď na čestné vyhlásenie, že to užíva a že to má nato právo iba dávate eurofondy?
A potom, viete, čo sa stane? Stáva sa to, že vám tu začínajú chodiť poľnohospodári aj na svojej technike a vy ste vlastne, pani ministerka, prvá ministerka, ktorá vyhnala poľnohospodárov od ich práce do ulíc a do hlavného mesta, a to neboli alegorické vozy, ktoré prišli na oslavu, že chvála, že máme takú ministerku a ministerstvo, ale to boli protestné vozidlá, ktoré aj s príslušnými nápismi, ktoré išli po celom Slovensku, hovorili, ako vás vnímajú, vás, ministerku rezortnú, ako vás vnímajú títo agropodnikatelia, hlavne z východného Slovenska, kde už nemajú kde cúvnuť. Už nemajú kde cúvnuť. A možno, keby sme tento zákon boli prijali, nehovorím, že stopercentne, ale možno by Jano aj s Martinom, s Martinou teda mohli žiť, pretože by nemuseli písať o týchto praktikách týchto agrobarónov, ktorí vám aj na betónovú plochu čerpali nejaké eurofondy, a potom zistíme, že fíha, veď nám to nejako spod rúk uniká. A viete, kvôli čomu to je aj, pani ministerka, to musím vám povedať, pretože to je váš rezort, že vy ste tie plochy, ktoré ste vylustrovali, že na ktoré sa bude vyberať dotácia, vy ste tam nedali vrstvu vlastnícke parcely, vy ste tam nedali E-čkovú parcelu, C-čko, chvalabohu, v tých územiach, kde máme pozemkové úpravy, je tu už aj v C-čkových parcelách, ale tam, v tých 3 100 územiach, kde ešte E-čkové platia,
vy ste do tých blokoch, ktorý výskumný ústav dáva, že môže na toto brať niekto dotáciu, kto je agropodnikateľ, vy ste nedali vrstvu vlastnícke právo a tie bloky kultúrnych dielov nekončia hranica pri hranici vlastníckeho práva, ale končia niekde pred tým, a prakticky vy ste z toho podľa mňa urobili jednu veľkú maľovánku, z ktorej si každý robí, čo chce. Preto chcem tento stav zvrátiť tým, že na Poľnohospodársku platobnú agentúru, tak ako to máme my v ústave, že vlastníctvo sa garantuje, a to je jedno, či máte 5 árov, 5 metrov štvorcových aj 5 hektárov, alebo 500 hektárov, musíte, musí byť chránené a dedičstvo sa zaručuje.
Takže, pani ministerka, dávam to aj do vašich radov, aby ste sa nad tým zamysleli a aj zapôsobili na poslancov, ak to náhodou počujete, pretože teraz tu máme asi nejakých tých desať, viacej ich tu neni, takže bol by som veľmi rád, keby aj vo vašej strane zaznel protestný hlas, že takto nemôžme ďalej pokračovať, lebo vám garantujem, že pokiaľ... Ja si neviem prestaviť, ako to aj v Bruseli teda zdôvodňujeme, lebo to je blbosť, toto je vyslovená blbosť pretože Západ nepozná, aby vlastník nevedel o tom, kto užíva jeho pozemok, a aby si na, to iba na modré oči niekoho bral. A už nechcem hovoriť o tých podnájomných zmluvách, ktoré je možné u nás robiť, že vy si zabezpečíte nájom od niekoho za 20 euro, a ten, od ktorého ste vzali, vám ako kvázi môže dať ďalšiu možnosť, že dajte to ešte ďalšiemu za 50, ďalšiemu za 80, ďalšiemu za 120, a dvanásty to môže užívať a vy ani neviete, kto užíva vašu pôdu, a to ešte na vašom ryžuje cez 7 ďalších ľudí. Veď to je nonsens, ľudia Boží, veď to je nonsens! Vy sa spamätajme, to je jedno, či sme SNS, OĽANO, SMER alebo ktorí, proste jedno, ktorí sme, spamätajme sa, lebo tento model je neudržateľný. A potom sa čudujete, že ľudia niektorí proste idú protestovať, že ľudia niektorí proste idú, píšu sťažnosti petície a všetko možné? No aj tak sa predsa nedá gazdovať! Keď si nedáme grunt do poriadku, tak nič tu nebude, to si píšte, nič, my nechodíme po vzduchu chodíme po zemi. A či budeme stavať nemocnice, hospice, budeme stavať neviem aké kultúrne domy, keď nebude pôda vysporiadaná, nebude tu nič.
A preto by som bol veľmi rád keby sme začali tým, aby sa eurofondy na priame platby a ja hovorím, že treba tu stropovať, jednoznačne stropovať, aby tu nebolo to, že budú tu agrobaróni, ktorí budú mať stredné Slovensko, východné Slovensko, západné Slovensko, potom celé Slovensko, lebo potom príďme a hovorme, že ideme budovať kráľovstvo, že tu budú králi, budú tu feudáli, a vtedy poďme, dobre, tak nech ideme do toho. Ale my sme v demokracii a aj Európska únia hovorí, že primerané hospodárenie vlastníctva, som už spomínal v úvodnom slove, spôsobuje sociálny zmier, zamestnanosť a obrobenosť krajiny, pretože vlastník sa o svoj majetok stará najlepšie a môžte si hovoriť všetci, čo chcete, pretože vlastníctvo zaväzuje, sú tam práva aj povinnosti, a preto budem veľmi rád, keď neviem, či ešte toto ministerstvo sa spamätá, alebo to ďalšie, ktoré príde po voľbách, aby tento boľavý tŕň z päty našich poľnohospodárov, teda agropodnikateľov, aby vytrhlo tým, že toho vlastníka dá na prvé miesto a až od vlastníka bude závisieť, ten poľnohospodár bude mať dva hektáre, 200 alebo 2-tisíc, ale musí to preukázať buď listom vlastníctva, alebo nájomnou zmluvou.
Takže, vážení, chcel by som vás napriek politickým spektrom poprosiť a požiadať, aby ste dali priechod tomuto môjmu, tejto mojej novele zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, pretože dotýka sa to všetkých ľudí, ktorí majú nejaký pozemok poľnohospodársky, lesný tam väčšinou neni a myslím si, že sme to dlžní našim agropodnikateľom už niekoľko rokov, a stále nie a nie tých vlastníkom nejakým spôsobom etablovať tak, ako to káže ústava.
Takže skončím múdrosťou našich predkov, ktorí nám odkazujú, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len, Martin, ťa doplním, pretože hovoril si o tých agrobarónoch a o tých dotáciách, a naozaj tie čísla sú veľmi zlé, keď sa len pozrieme, že koľko dotácií z toho zoberú tí agrobaróni, tak 94 %, 94 % je rozdelených medzi pätinu najväčších poberateľov. Čiže 20 % tých poberateľov zobere 94 %, to je, to je najvyšší podiel v Európskej únii, čo je prvý unikát, akože naozaj jak to tu máme zdeformované, čiže v tomto sme naozaj lídri v EÚ, ale na hanbu, na hanbu. A celé sa to premení na to, že to ide do obilnín a olejnín, čo je ďalšia, najväčšia hanba. Čiže naozaj toto je úplne, túto vidíme, kde ten, kde ten sektor krváca, ako zle sa tu hospodári, a že tí agrobaróni proste jednak tomu ani nerozumejú, ani o to nemajú záujem, je to vyslovene len vyciciavanie peňazí a robia to takýmto obludným spôsobom. Tak to len na doplnenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán kolega. Áno, si ma doplnil, a preto ja budem hovoriť stále, musíme tu v prvom rade zaviesť zákon o rodinných firmách a farmách, o rodinných firmách a farmách, lebo my ho nemáme. A ani ho nechceme dávať, dávali sme už asi trikrát ešte aj za KDH, keď tu boli ešte v minulom volebnom období, a nič sa s tým neurobilo, pretože my sa bojíme rodinných firiem, tak sa mi vidí. A tých malých začínajúcich, nieže by sme ich podporili, my ich zlikvidujeme. A aj u nás v našom agrosektore tí farmári postupne odchádzajú, SHR a ďalší, pretože ten veľký ich zakrižuje, a keď nedostali, ten malý farmár pol roka tú dotáciu, ktorú mal dostať, pretože niekto si zmyslí, že mu tam pol hektára nabúra, tak prakticky ten malý kľakne a je skončený.
To znamená, že, vážení, ja pri týchto platbách priamych budem uprednostňovať, aby boli v prvom rade miestni, prvé hektáre, rodiny, začínajúci malí, mladí, lebo ináč, keď to necháme po starom bežať, tak bojím sa, že my sa dopracujeme, ako som už povedal, ku kráľovstvu, ktoré bude diktovať podmienky na východnom, strednom a západnom Slovensku, a títo králi už teraz majú od 13-tisíc do 65-tisíc hektárov v užívaní, vo vlastníctve postupne a my to tak pri tichosti, však dobre, v pohode, pretože nedávame tým miestnym šancu, aby mohli prísť k pôde, aby mohli sme ich podporiť aj tými priamymi platbami, pretože filozofia poľnohospodárskeho nejakého riadenia je postavená na veľkých koncentrátov nejakej výroby nejakých drobných.
My sa bojíme vniesť farbu do plodín na slovenských roliach, všetko je žlté a ja by som tam chcel vidieť aj svetlo- možnože modrú, ktorá bude hovoriť o nejakom kalerábe, o nejakej kapuste, o nejakej redkvičke o nejakom chmeli možno, a niežeby tam bolo všetko žlté, že slnečnica, repka, kukurica a ešte nejaká pšenica.
Tak, vážení, toto nie.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vám predniesla návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej, Magdalény Kuciaňovej a Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom predloženého návrhu zákona je:
a) zabezpečiť informovanosť žien o aktuálnom vývoji ich tehotenstva pred vykonaním tak závažného úkonu, akým umelé prerušenie tehotenstva bezo sporu je,
b) zakázať ponúkanie umelého prerušenia tehotenstva reklamným spôsobom, pretože sa ukazuje sa, že súčasné poučenie žien o nároku získať sonografický záznam zo sonografického vyšetrovania bolo realizované skôr formálne, preto navrhujeme, aby sa pristúpilo k reálnemu sprístupneniu a odovzdaniu tohto záznamu ženám. Zároveň navrhujeme zabezpečiť, aby žena mohla vidieť obraz plodu, a ak je to, ak je to technicky možné, zabezpečiť aj to, aby mohla počuť tlkot srdca plodu.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Dobrý deň, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národne rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, tento zákon sme tu už predkladali viackrát. Dovoľte, aby som ho krátko vysvetlil. Ide nám vlastne o to, že chceme, aby platobná disciplína firiem na Slovensku bola podstatne vyššia, pretože práve aj v tejto kategórii Slovensko je na chvoste. Lepšia platová disciplína totiž pomôže firmám rýchlejšie napredovať a investovať, pretože bude mať peniaze, ktoré, ktoré im právom prináležia a budú ich mať v čas, kedy ich aj majú mať, a tým pádom môžu investovať do svojho rozvoja. Čiže je to zdravé pre akúkoľvek firmu, ale o to viac je to zdravé hlavne pre tie slabšie firmy, ktoré si nevedia úhrad domôcť, ako vieme, vymožiteľnosť práva na Slovensku je veľmi nízka a mnohé firmy trpia na to, že sú, sú malé a nemajú, nemajú kontakty na správnych miestach. Aj dnes sme počuli, ako tento štát naozaj zvrátene funguje, že iba ten, kto má kontakty, si vie vlastne pomôcť, vie sa tu v tomto štáte nejakým spôsobom prebiť, kto tie kontakty nemá, je odkázaný na, napospas vyslovene toho, ako, ako dopadne.
Keď sa pozrieme na trend platieb, platieb načas, od roku 2014 sa to v Európskej únii zlepšuje. Zo 17 krajín Európskej únii sme však najhorší. A malí podnikatelia a živnostníci, práve tí na Slovensku trpia. Pred ich faktúrami dávajú podnikatelia mnohokrát prednosť faktúram väčších hráčov, čo je do istej miery prirodzené, ale veľmi nezdravé. Lepšia platobná disciplína by na Slovensku však priniesla vyššie zisky a tým pádom aj dane, a taktiež aj tým pádom väčšie investície,m alebo viac peňazí do investícií do výskumu a vývoja.
Takže tento zákon, vlastne jeho cieľom jeho, aby sa uhrádzali platobné záväzky v poradí, v ktorom ich subjekty prijali. To znamená, že nikto nebude uprednostňovaný a automaticky každý dostane zaplatené v dobe alebo v lehote splatnosti za svoju službu. Ak tú službu dobre vykonal, má právo na tieto peniaze, a preto aj tie peniaze dostane, pretože vidíme dnes, a tak už som povedal, Slovensko, je na tom najhoršie, je tu proste tá platobná nedisciplína a dochádza k deformácii, že firmy uhrádzajú svoje pohľadávky prednostne voči väčším dodávateľom, proste uprednostňujú si a potom im neostáva na tie ostatné, alebo aj zámerne ich neplatia a tým pádom sú tí mladí, pardon, tí malí v šachu, čo môže pre nich spôsobiť, že ich to môže aj úplne položiť.
Takže preto by sme chceli, aby do obchodného a živnostenského registra by pribudla povinnosť nahlasovať omeškané, omeškané platby. Ak by sa tak neudialo, tak máme tam vlastne sankcie vo výške pre právnické osoby 3 310 eur a pre fyzické osoby pokuta 663 eur. Ide o to, že táto zlá disciplína si vyberá svoju daň, a tak ako som hovoril, sme na čele rebríčka tých neplatičov, Slovensko, v platení po termíne. To spôsobuje, že práve tieto neuhradené faktúry spôsobujú rôzne prevádzkové a finančné problémy, napríklad sú to prekážky v dosahovaní zisku alebo problému s cash flow, to je asi to najčastejšie a najvypuklejšie, že majú firmy práve problémy s cash flow, čo je, svojím spôsobom aj taká, sa potom reťazí a vytvára sa druhotná platobná neschopnosť. Zvyšuje, zvyšuje sa tým aj cenová prirážka a spôsobujú sa automaticky aj rôzne existenčné ohrozenia, pretože naozaj tí menší to nemusia utiahnuť, keďže im chýba veľká, veľká časť hotovosti, je to naviazané práve na ten cash flow.
Ako som hovoril, Slovensko je na tom najhoršie, je zo 17 hodnotených krajín, 21 % platieb nie je urobených včas. Ako som hovoril, v Európskej únii ten počet úhrad načas trendovo rastie, ale Slovensko v tom výrazne zaostáva. Tá zlá platobná disciplína spôsobuje, že až pri 49 % firmách to má vplyv na stabilitu pracovných miest, prirodzene, pretože keď im chýba ten casch, nemôžu uhrádzať ani potom načas výplaty a musia z toho dôvodu aj prepúšťať. Takže toto je tiež veľmi dôležitý údaj, že až v 49 firmách, 49 % firiem to má vplyv na stabilitu pracovných miest. Takže zlepšenie tejto platobnej disciplíny by teda podľa polovice opýtaných firiem, keď sa robil tento prieskum, viedlo k vytváraniu nových pracovných miest a za stabilizovanie už vytváraných, čo, čo je tiež veľmi dôležité pre akúkoľvek ekonomiku a obzvlášť pre našu malú ekonomiku, otvorenú ekonomiku, obzvlášť v čase keď smerujeme k spomaleniu rastu, alebo sa nachádzame v spomalení rastu. 31 % sa vyjadrilo, že by tieto peniaze smerovali do nových investícií vo výskume a vývoji, tretina sa vyjadrila, že by tie peniaze investovala, ak by ich mala, čo je, čo je tiež veľmi výrazné číslo. Nehovoriac o tom, že podnikateľské prostredie vláda roky zanedbáva, opatrenia robí len pre seba a naozaj je to tým marketingom týchto, tejto vládnej koalície, ma úplne fascinuje, ale v zlom, keď vidím aké dokumenty vláda pravidelne predkladá, a proste je RIA 2020, že budeme rešpektovať, že vláda bude proste zákony dávať k 1. 1. Hovorí o tom, už neviem v ktorých dokumentoch, už je to minimálne tri roky, ak nie viac, a vidíme, že tu sme svedkami, poslanci v parlamente, že tie zákony sem prichádzajú krížom krážom a vôbec nezohľadňujú tento termín. Alebo ďalšie iné opatrenia, ktoré zvyšujú vlastne byrokraciu.
Takže preto sa aj prepadávame v Doing Business a sme vlastne na 42. mieste, keď sme boli ešte pred tromi rokmi na 29., čo je, čo je naozaj, čo je naozaj veľký prepad, o to viac, keď -opäť - vláda si stanovila cieľ skončiť v prvej pätnástke do roku 2020. Namiesto toho aby sme z 29, sa prepracovali na 15, miesto, tak sme klesli na 42.
A mohol by som tu, mohol by som tu menovať ďalšie, ďalšie takéto paškvily, alebo ako by som to nazval. Takže vidíme, že tá samotná, tu si treba uvedomiť, že to neuhrádzanie tých faktúr spôsobuje aj pre tie firmy nárast byrokracie, pretože musia platby urgovať, musia zasielať upomienky, musia si svoje nevymožené pohľadávky vymáhať cez exekútorov alebo súdne, musia si to sledovať, takže pre tie firmy, ktoré nemajú peniaze, sú postihnuté ešte tým, že im narastá enormne byrokracia na to, aby si to sledovali, evidovali a proste aby zabezpečili peniaze, čiže je to, naozaj je to proste choroba, ktorá je ako rakovina a vlastne poškodzuje, poškodzuje tie firmy a vidíme, že najviac na to trpia práve tie malé firmy, a Slovensko potrebuje zabezpečiť stabilné podnikateľské prostredie na to, aby práve tie malé firmy mohli prerastať do väčších firiem, aby sa tu mohlo byť zdravé podnikateľské prostredie, aby sa tu mohli rozrastať domáci podnikatelia, pretože musíme si uvedomiť jednu vec, že ak tu budeme mať silné slovenské firmy, ktoré poctivo platia dane a poctivo platia mzdy, tak toto bude tá skutočná kostra našej ekonomiky, pretože takíto podnikatelia zo Slovenska nikdy neodídu. Sú to Slováci, čiže budeme sa môcť na nich spoľahnúť a toto je to, čo si každá krajina chce vychovať, a to je to, čo si aj mnohé malé krajiny dlhé roky budovali, tie ázijské tigre, môžem spomenúť, napr. taký Taiwan je krajina, ktorá pred 30 rokmi začínala podobnú púť ako my, a bola známa tým, že šila tričká, a dneska proste má technológiu úplne high tech a tá, ten hrubý domáci produkt je v podstate väčší aj na obyvateľa, výrazný nárast a práve preto, že investovala do domácich podnikateľov vytvorila im priestor na to, aby sa mohli rozvíjať, pretože vie, že práve tí budú potom napĺňať ten rozpočet nielen skrze dane, ale aj skrze zamestnanosti, skrze odvody tých ľudí a budú zvyšovať vlastne životnú úroveň krajiny, takže toto je úplne kľúčové a to je vlastne odpoveď, prečo je tak dôležité, aby slovenské firmy mohli napredovať, a prečo je dôležité, aby slovenské firmy - aj malé firmy - mali dostatok peňazí, ktoré im právom patria.
To si treba uvedomiť, že to sú peniaze, tu sa nebavíme o peniazoch, ktoré nie sú, to sú peniaze, ktoré im právom patria, pretože dodali službu a za tú službu mali zaplatené. To sa však, žiaľ, častokrát nedeje. Takže toto je úplne kľúčové k tomu, aby sme tu mali zdravé, zdravú platobnú schopnosť alebo platobnú disciplínu a to zvyšuje aj vlastne potom konkurencieschopnosť.
Takže toto je v stručnosti predstavenie toho zákona, ako som hovoril, ktorý tu už bol viackrát, a preto vás prosím aj o podporu a skončil som.